20. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.7.2011 o 16:39 hod.
Szilárd Somogyi
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Redukujem verejnú správu podľa vášho pokynu len na štátnu správu. Pán Marcinčin sa pýtal, že vinou koho alebo čoho sú také veľké výdavky, teraz to aplikujem na štátnu správu. Ja si myslím, že je to vinou ako systému. Systému toho, že v tejto republike, ktorá sa rovná, povedzme, polovici aglomerácie Paríža, alebo má menej obyvateľov ako New York, máme 14 rezortov, máme 8 krajov a máme 79 okresov, v ktorých sa kopírujú jednotlivé obvodné alebo okresné alebo skôr obvodné úrovne štátnej správy, čiže dokopy máme zhruba na úrovni 700 úradov štátnej správy v tejto republike. Čiže tu by som nadviazal na to, čo pán Marcinčin povedal, že v tomto systéme by sme mali začať so zmenami a fakt sa to nedá bez toho, že by tuná bola nejaká dohoda, alebo aspoň vôľa jednotlivých politických síl alebo politických strán, lebo tu sa dajú ako veľké peniaze ušetriť alebo preskupovať na nejaké iné dôležitejšie účely, ako pán kolega Marcinčin spomínal napríklad školstvo. Takže toto vítam a určite budem využiť každú možnosť, aby som o tom hovoril.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Autorizovaný
Vystúpenia
15:57
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec...
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Marcinčin, tak dosť významne otupuje ostrie pôvodného poslaneckého návrhu zákona a predstavuje istý ústup od pôvodného návrhu, ale zostáva nad čiarou toho, čo je ešte účelné a zmysluplné z hľadiska efektu, ktorý sa tým návrhom zákona má dosiahnuť, a to je redukcia podmienok pre vznik patologického hráčstva ako spoločenského problému.
Možno ešte ku koncu príspevku sa čiastočne k tomu vrátim. ale chcem prejsť k tomu, čo bolo jadrom rozpravy a čo bol neuralgický bod tých diskusií. A to je obsah pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Petráka. Ešte predtým, než prejdem k meritu toho pozmeňovacieho návrhu, tak chcem povedať, že ma mrzí, že je pán poslanec a jeho stranícki kolegovia dotknutí alebo až urazení. A mrzí ma to o to viac, že sčasti je to možno právom. Ja som v prvom čítaní vyslovil uznanie a úprimnú vďaku všetkým poslancom vrátane poslancom za SMER za to, že umožnili posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania a ďakoval som teda za ten postup. A na rozdiel od pána kolegu Drobu, moja skúsenosť z tých rokovaní, ktoré som najmä s pánom poslancom Petrákom viedol, je taká, že z jeho strany a aj zo strany iných poslancov, aj opozičných, nešlo o politický kalkul, ale cítil som tam úprimnú motiváciu nejakým spôsobom tú vecnú otázku posunúť. Posunúť z tej súčasnej extrémne liberálnej úpravy niekam do normálnejších, do normálnejších medzí. A priznám sa, že možno v tej konečnej fáze rokovaní sme trochu zanedbali tú finálnu dohodu, ale bolo to spôsobené nie tým, čo, ako si to pán poslanec Petrák vysvetlil, že chceme valcovať, že chceme opozícii ukázať, že si to presadíme sami, že ju nepotrebujeme. Bolo to spôsobené okolnosťami, kedy sa za behu zásadne zmenil program schôdze, kedy jednoducho tak, ako sme mali možno rozplánované niektoré veci a fókus na niektoré veci, ktoré boli na schôdzi, tak sa to zásadne zmenilo tým, že sa zmenil program schôdze.
Čiže, pán poslanec, nie je to, nebola tá motivácia naša, valcovacia. Svedčí o tom aj fakt, že za ten rok, myslím si, neviem, nemám to úplne presne spočítané, ale myslím si, že prešli štyri až päť opozičných poslaneckých návrhov zákonov, čo sa za ostatné štyri roky nestalo ani jediný krát a viackrát ku koaličným návrhom, či už vládnym alebo poslaneckým, boli schválené pozmeňovacie návrhy opozície, dosť významné. Čiže funguje teraz ten parlament, nie vždy, ale podstatne častejšie tak, že sa prihliada na obsah tých návrhov, nie na osobu predkladateľov.
Ale teraz k meritu toho pozmeňovacieho návrhu, kde uvedomujem si relevanciu tej výhrady, ktorú ste vzniesli, pán poslanec, a ktorá sa objavila aj zo strany viacerých vašich kolegov, a to je oslabenie príjmov v samosprávach. Tento efekt tam možný je a on súvisí s jednou vecou. A to je to, kde problémom je mimoriadne vysoká miera dostupnosti automatov osobám, ktoré aj sociálne, aj mentálne, aj inak, proste majú predispozíciu na vznik tej závislosti. Ja teraz nebudem predstierať, že som psychiater, ani psychológ, ale sú jednoducho osoby, kde vieme definovať druhové znaky príslušnosti k tej skupine, kde tá závislosť je percentuálne vyššia.
Zároveň, teraz keď sústredíme, riešime tento problém a preto sústreďujeme automaty do herní, čiže nie preto, aby sme samosprávam zobrali peniaze a dali ich štátnemu rozpočtu, ale aby sme znížili dostupnosť automatov. A teraz problém teda nie je to, že automaty budú môcť byť len v herniach, problém je to, že peniaze z herní môžu ísť len do štátneho rozpočtu a nie do obecného. Ale nevylejme, nevylejme s vodou aj dieťa z tej vaničky, lebo keď chceme riešiť otázku dostupnosti automatov, tak potom riešme to, aby peniaze z herní mohli ísť aj samosprávam a nielen do štátneho rozpočtu. Ja si myslím, že sa to dá riešiť aj v rámci tej šesťmesačnej lehoty, pretože je to predsa len niečo, čo ide nad rámec merita tohto. A myslím si, že by bola škoda, keby ste sa rozhodli v tejto poslednej fáze nepodporiť tento návrh zákona, ak by neprešiel ten váš pozmeňovací návrh, kde chcete dať hlasovať o všetkých bodoch spolu. Pretože v tej časti, ktorá sa týka tých peňazí, by sme vyriešili problém tak, že by sme rezignovali na jeho riešenie. Nechali by sme dostupnosť tých automatov aj krčmám len preto, aby aj obce z toho mali mať nejaké peniaze. Ale dajme tie automaty, teda dajme tie automaty z krčiem von a riešme potom ten problém, ktorý tam vzniká. A to, že peniaze z herní môžu ísť len do štátneho rozpočtu a nie do obecných samospráv, to sa dá následne riešiť. Myslím si, že stojí za to venovať tomu úsilie a zachovať podstatu toho riešenia.
No a ešte teda k priebehu rozpravy, naozaj už len veľmi stručne. To, čo pán poslanec Droba hovoril, že osekáme ruky a hrubo zasiahneme do slobody podnikania. Licencie, ktoré dostali tí prevádzkovatelia, do tých licencií sa nijako nezasiahne. To, čo vy nazývate, pán poslanec, že osekané ruky a hrubo zasiahneme do slobody podnikania, znamená jednu vec, že dostanú rok a pol na to, aby zmenili softvér, softvér v tom stroji, že sa predĺži ten interval, rok a pol. Toto je hrubý zásah do slobody podnikania, že spravia nejaké prenastavenia v softvéri, že namiesto troch budú štyri sekundy. A druhé, že si vycapia tabuľku, že nebudú tam, nebude sa tam fajčiť a nebude sa podávať alkohol do ľavej ruky človeku, ktorý pravou rukou tľapká po tom výhernom automate. Čiže ak je toto hrubý zásah do slobody podnikania, tak sa nám takéto zásahy dejú v právnom poriadku a v tom regulačnom prostredí dnes a denne a sú jednoducho hľadaním balansu, hľadaním balansu medzi spoločenským záujmom a záujmom osobným.
Naopak, pán poslanec Galbavý hovorí, že to, z čoho má pán poslanec Droba obavu, že oseká ruky podnikateľom, pán poslanec Galbavý má obavu, že reálny efekt to neprinesie. Ja dúfam, že áno. Ja si myslím, že tie podmienky pre vznik patologického hráčstva vymedzujeme dosť reštriktívne na to, aby sme nejaký efekt mohli vidieť.
Posledná poznámka k tomu, čo znelo z viacerých strán, a to je výpadok vo financiách. Ono, ten výpadok bude na strane viditeľných príjmov. A tie viditeľné príjmy sú naozaj príjmy z toho podnikania, ale sú tu zle viditeľné náklady, ktoré sú s tými príjmami spojené. To sú náklady, ktoré táto spoločnosť a táto spoločnosť, tento štát nemá iné peniaze, ako od ľudí, ktorí ho tvoria. A z týchto spoločných peňazí sa sanujú dôsledky patologického hráčstva, kedy z vlastných peňazí my financujeme liečbu tých ľudí, z vlastných peňazí financujeme policajtov a celý aparát, ktorý takisto sa podieľa na odstraňovaní tých následkov, pretože každá závislosť, ktorá stojí nejaké peniaze, potencuje, je kriminogénnym faktorom. To znamená, že potencuje aj rast kriminality. To sú náklady, ktoré sa nedajú kvantifikovať tak, že si to v excelovej tabuľke nájdete, ale oni sú. A veľmi podrobné a kvalifikované štúdie hovoria, že v zahraničí sú náklady na sanáciu dôsledkov niekoľkonásobne vyššie, ako tie viditeľné príjmy.
Ďakujem pekne.
12.7.2011 o 15:57 hod.
doc. JUDr. PhD. J.S.D.
Radoslav Procházka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som stručne zaujal stanovisko k priebehu rozpravy, k trom pozmeňovacím návrhom. Jeden je obsiahnutý v informácii, predniesla to pani spoločná spravodajkyňa, pani poslankyňa Aštaryová, kde súhlasím s pánom poslancom Petrákom a myslím si, že nemá opodstatnenie pozmeňovací návrh, ktorý prešiel na ústavnoprávnom výbore.
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Marcinčin, tak dosť významne otupuje ostrie pôvodného poslaneckého návrhu zákona a predstavuje istý ústup od pôvodného návrhu, ale zostáva nad čiarou toho, čo je ešte účelné a zmysluplné z hľadiska efektu, ktorý sa tým návrhom zákona má dosiahnuť, a to je redukcia podmienok pre vznik patologického hráčstva ako spoločenského problému.
Možno ešte ku koncu príspevku sa čiastočne k tomu vrátim. ale chcem prejsť k tomu, čo bolo jadrom rozpravy a čo bol neuralgický bod tých diskusií. A to je obsah pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Petráka. Ešte predtým, než prejdem k meritu toho pozmeňovacieho návrhu, tak chcem povedať, že ma mrzí, že je pán poslanec a jeho stranícki kolegovia dotknutí alebo až urazení. A mrzí ma to o to viac, že sčasti je to možno právom. Ja som v prvom čítaní vyslovil uznanie a úprimnú vďaku všetkým poslancom vrátane poslancom za SMER za to, že umožnili posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania a ďakoval som teda za ten postup. A na rozdiel od pána kolegu Drobu, moja skúsenosť z tých rokovaní, ktoré som najmä s pánom poslancom Petrákom viedol, je taká, že z jeho strany a aj zo strany iných poslancov, aj opozičných, nešlo o politický kalkul, ale cítil som tam úprimnú motiváciu nejakým spôsobom tú vecnú otázku posunúť. Posunúť z tej súčasnej extrémne liberálnej úpravy niekam do normálnejších, do normálnejších medzí. A priznám sa, že možno v tej konečnej fáze rokovaní sme trochu zanedbali tú finálnu dohodu, ale bolo to spôsobené nie tým, čo, ako si to pán poslanec Petrák vysvetlil, že chceme valcovať, že chceme opozícii ukázať, že si to presadíme sami, že ju nepotrebujeme. Bolo to spôsobené okolnosťami, kedy sa za behu zásadne zmenil program schôdze, kedy jednoducho tak, ako sme mali možno rozplánované niektoré veci a fókus na niektoré veci, ktoré boli na schôdzi, tak sa to zásadne zmenilo tým, že sa zmenil program schôdze.
Čiže, pán poslanec, nie je to, nebola tá motivácia naša, valcovacia. Svedčí o tom aj fakt, že za ten rok, myslím si, neviem, nemám to úplne presne spočítané, ale myslím si, že prešli štyri až päť opozičných poslaneckých návrhov zákonov, čo sa za ostatné štyri roky nestalo ani jediný krát a viackrát ku koaličným návrhom, či už vládnym alebo poslaneckým, boli schválené pozmeňovacie návrhy opozície, dosť významné. Čiže funguje teraz ten parlament, nie vždy, ale podstatne častejšie tak, že sa prihliada na obsah tých návrhov, nie na osobu predkladateľov.
Ale teraz k meritu toho pozmeňovacieho návrhu, kde uvedomujem si relevanciu tej výhrady, ktorú ste vzniesli, pán poslanec, a ktorá sa objavila aj zo strany viacerých vašich kolegov, a to je oslabenie príjmov v samosprávach. Tento efekt tam možný je a on súvisí s jednou vecou. A to je to, kde problémom je mimoriadne vysoká miera dostupnosti automatov osobám, ktoré aj sociálne, aj mentálne, aj inak, proste majú predispozíciu na vznik tej závislosti. Ja teraz nebudem predstierať, že som psychiater, ani psychológ, ale sú jednoducho osoby, kde vieme definovať druhové znaky príslušnosti k tej skupine, kde tá závislosť je percentuálne vyššia.
Zároveň, teraz keď sústredíme, riešime tento problém a preto sústreďujeme automaty do herní, čiže nie preto, aby sme samosprávam zobrali peniaze a dali ich štátnemu rozpočtu, ale aby sme znížili dostupnosť automatov. A teraz problém teda nie je to, že automaty budú môcť byť len v herniach, problém je to, že peniaze z herní môžu ísť len do štátneho rozpočtu a nie do obecného. Ale nevylejme, nevylejme s vodou aj dieťa z tej vaničky, lebo keď chceme riešiť otázku dostupnosti automatov, tak potom riešme to, aby peniaze z herní mohli ísť aj samosprávam a nielen do štátneho rozpočtu. Ja si myslím, že sa to dá riešiť aj v rámci tej šesťmesačnej lehoty, pretože je to predsa len niečo, čo ide nad rámec merita tohto. A myslím si, že by bola škoda, keby ste sa rozhodli v tejto poslednej fáze nepodporiť tento návrh zákona, ak by neprešiel ten váš pozmeňovací návrh, kde chcete dať hlasovať o všetkých bodoch spolu. Pretože v tej časti, ktorá sa týka tých peňazí, by sme vyriešili problém tak, že by sme rezignovali na jeho riešenie. Nechali by sme dostupnosť tých automatov aj krčmám len preto, aby aj obce z toho mali mať nejaké peniaze. Ale dajme tie automaty, teda dajme tie automaty z krčiem von a riešme potom ten problém, ktorý tam vzniká. A to, že peniaze z herní môžu ísť len do štátneho rozpočtu a nie do obecných samospráv, to sa dá následne riešiť. Myslím si, že stojí za to venovať tomu úsilie a zachovať podstatu toho riešenia.
No a ešte teda k priebehu rozpravy, naozaj už len veľmi stručne. To, čo pán poslanec Droba hovoril, že osekáme ruky a hrubo zasiahneme do slobody podnikania. Licencie, ktoré dostali tí prevádzkovatelia, do tých licencií sa nijako nezasiahne. To, čo vy nazývate, pán poslanec, že osekané ruky a hrubo zasiahneme do slobody podnikania, znamená jednu vec, že dostanú rok a pol na to, aby zmenili softvér, softvér v tom stroji, že sa predĺži ten interval, rok a pol. Toto je hrubý zásah do slobody podnikania, že spravia nejaké prenastavenia v softvéri, že namiesto troch budú štyri sekundy. A druhé, že si vycapia tabuľku, že nebudú tam, nebude sa tam fajčiť a nebude sa podávať alkohol do ľavej ruky človeku, ktorý pravou rukou tľapká po tom výhernom automate. Čiže ak je toto hrubý zásah do slobody podnikania, tak sa nám takéto zásahy dejú v právnom poriadku a v tom regulačnom prostredí dnes a denne a sú jednoducho hľadaním balansu, hľadaním balansu medzi spoločenským záujmom a záujmom osobným.
Naopak, pán poslanec Galbavý hovorí, že to, z čoho má pán poslanec Droba obavu, že oseká ruky podnikateľom, pán poslanec Galbavý má obavu, že reálny efekt to neprinesie. Ja dúfam, že áno. Ja si myslím, že tie podmienky pre vznik patologického hráčstva vymedzujeme dosť reštriktívne na to, aby sme nejaký efekt mohli vidieť.
Posledná poznámka k tomu, čo znelo z viacerých strán, a to je výpadok vo financiách. Ono, ten výpadok bude na strane viditeľných príjmov. A tie viditeľné príjmy sú naozaj príjmy z toho podnikania, ale sú tu zle viditeľné náklady, ktoré sú s tými príjmami spojené. To sú náklady, ktoré táto spoločnosť a táto spoločnosť, tento štát nemá iné peniaze, ako od ľudí, ktorí ho tvoria. A z týchto spoločných peňazí sa sanujú dôsledky patologického hráčstva, kedy z vlastných peňazí my financujeme liečbu tých ľudí, z vlastných peňazí financujeme policajtov a celý aparát, ktorý takisto sa podieľa na odstraňovaní tých následkov, pretože každá závislosť, ktorá stojí nejaké peniaze, potencuje, je kriminogénnym faktorom. To znamená, že potencuje aj rast kriminality. To sú náklady, ktoré sa nedajú kvantifikovať tak, že si to v excelovej tabuľke nájdete, ale oni sú. A veľmi podrobné a kvalifikované štúdie hovoria, že v zahraničí sú náklady na sanáciu dôsledkov niekoľkonásobne vyššie, ako tie viditeľné príjmy.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
15:57
Čo sa týka rozpočtových dôsledkov, náš vládny návrh predpokladá...
Čo sa týka rozpočtových dôsledkov, náš vládny návrh predpokladá zvýšené príjmy štátneho rozpočtu, je to aj vyčíslené, 16 miliónov eur plus asi 900 tisíc eur v tomto roku ešte a potom šestnásť a s miernym poklesom v ďalších rokoch. Čo sa týka poslaneckého návrhu, ten poslanecký návrh rieši teda podmienky podnikania. A najmä čo sa týka výherných automatov a má rozpočtové dôsledky, ale predovšetkým má rozpočtové dôsledky pre tie obce, ktoré sa slobodne rozhodnú v zastupiteľstve, že teda obmedzia množstvo automatov, ktoré v tej obci sú. Čiže je to ich vlastné rozhodnutie aj s vedomím toho, že to bude mať negatívne rozpočtové dôsledky. Ale bude to mať negatívne rozpočtové dôsledky aj na štátny rozpočet, pretože zníženie počtu týchto automatov, samozrejme, znamená aj znížené príjmy štátneho rozpočtu. Ale to je niečo, o čom sme rokovali a kde sme dospeli nakoniec k dohode, ktorá je vyjadrená vlastne tým pozmeňovacím návrhom pána poslanca Marcinčina.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Ja len by som sa rád vyjadril k rozpočtovým dôsledkom, ale najskôr možno k tomu, k čomu ma vyzval aj pán poslanec Pelegrini. My riešime vládnym návrhom inú problematiku, ako rieši poslanecký návrh, pričom obidva návrhy sa týkajú hazardných hier. Čiže v tomto zmysle je paralelná a spojená rozprava úplne na mieste a nevidím v tom žiadny problém.
Čo sa týka rozpočtových dôsledkov, náš vládny návrh predpokladá zvýšené príjmy štátneho rozpočtu, je to aj vyčíslené, 16 miliónov eur plus asi 900 tisíc eur v tomto roku ešte a potom šestnásť a s miernym poklesom v ďalších rokoch. Čo sa týka poslaneckého návrhu, ten poslanecký návrh rieši teda podmienky podnikania. A najmä čo sa týka výherných automatov a má rozpočtové dôsledky, ale predovšetkým má rozpočtové dôsledky pre tie obce, ktoré sa slobodne rozhodnú v zastupiteľstve, že teda obmedzia množstvo automatov, ktoré v tej obci sú. Čiže je to ich vlastné rozhodnutie aj s vedomím toho, že to bude mať negatívne rozpočtové dôsledky. Ale bude to mať negatívne rozpočtové dôsledky aj na štátny rozpočet, pretože zníženie počtu týchto automatov, samozrejme, znamená aj znížené príjmy štátneho rozpočtu. Ale to je niečo, o čom sme rokovali a kde sme dospeli nakoniec k dohode, ktorá je vyjadrená vlastne tým pozmeňovacím návrhom pána poslanca Marcinčina.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
16:11
Vystúpenie 16:11
Ondrej MatejK tomu hodnotovému postoju na tento zákon, chcem len jednu vetu, tak, ako ma vyzval pán predsedajúci, aby som nebol dlhý. Je to, že nie sme tak veľká krajina, aby sme mohli mrhať s budúcnosťou tejto krajiny. Sme malá krajina, kde každý každého pozná. A o to viac by sme mali v niektorých prípadoch pozerať aj na tú hodnotovú stránku veci. Ja som veľmi rád, že kolega Marcinčin nakoniec predložil pozmeňujúci návrh, ktorým vystihol tú samotnú podstatu, a to, čo mnohým z nás išlo, aby sa obce mohli rozhodnúť samostatne a VZN-kom sa rozhodnúť, všeobecným záväzným nariadením, či si obmedzia hazard v katastri svojej obce, alebo nie. To je pre mňa to najpodstatnejšie.
A k tomu politickému pohľadu, no pán Petrák tu nie je a je tu asi myslím, že len jedna kolegyňa zo strany SMER a demokracia. Aspoň som sa dozvedel, že sa rokovalo len so SaS a KDH, takže asi bol tu aj politický rozmer, ale on je, treba to nahlas povedať. Áno, je pravda aj o tom, že išlo nám o zjednotenie v tomto prípade koalície, a to preto, lebo najlepšie by bolo, aby strana SMER s Robertom Ficom sa už viackrát ku vláde nedostala, o tom som plne presvedčený. A preto budem veľmi, veľmi rád, ak bude pri tomto bode schválený a prejde pozmeňujúci návrh pána Marcinčina a bude schválený zákon skupiny poslancov. A to preto, lebo tu bola jedna vec povedaná veľmi zle. Tento návrh v žiadnom prípade nemení finančné toky medzi obcami a štátom. Tam, kde sú herne, sú herne, a tam, kde sú licencie, sú licencie. Čiže treba si to veľmi dobre pozrieť do dôsledkov, tak ako to je. Ďakujem veľmi pekne za slovo a dúfam, že podporíme tento zákon skupiny poslancov, s pozmeňujúcim návrhom pána Marcinčina.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už pri slove hazard, ako je pomenovaný tento zákon, mi behá mráz po chrbte. Lebo kto hazarduje so zdravím, tak môže prísť o život. Na každý zákon sa dá pozrieť z rôznych uhlov pohľadu. Ja vidím také tri zásadné uhly pohľadu, ako sa na jednotlivé zákony dá pozrieť. A to je pohľad ten finančný, pragmatický, podnikateľský, potom je to pohľad hodnotový a koniec koncov, bolo to tu spomenuté, aj pohľad politický. K tomu pohľadu finančnému si myslím, že všetci politici by sme mali z dlhodobého hľadiska hľadať také riešenie a také napĺňanie štátneho rozpočtu a rozpočtov miest a obcí, aby sme neboli odkázaní na hazard ako taký. Som o tom vnútorne a hlboko presvedčený. Financovať čokoľvek s vedomím, že je to financované z hazardu, je hazardom o budúcnosti tejto spoločnosti a hlavne našich detí.
K tomu hodnotovému postoju na tento zákon, chcem len jednu vetu, tak, ako ma vyzval pán predsedajúci, aby som nebol dlhý. Je to, že nie sme tak veľká krajina, aby sme mohli mrhať s budúcnosťou tejto krajiny. Sme malá krajina, kde každý každého pozná. A o to viac by sme mali v niektorých prípadoch pozerať aj na tú hodnotovú stránku veci. Ja som veľmi rád, že kolega Marcinčin nakoniec predložil pozmeňujúci návrh, ktorým vystihol tú samotnú podstatu, a to, čo mnohým z nás išlo, aby sa obce mohli rozhodnúť samostatne a VZN-kom sa rozhodnúť, všeobecným záväzným nariadením, či si obmedzia hazard v katastri svojej obce, alebo nie. To je pre mňa to najpodstatnejšie.
A k tomu politickému pohľadu, no pán Petrák tu nie je a je tu asi myslím, že len jedna kolegyňa zo strany SMER a demokracia. Aspoň som sa dozvedel, že sa rokovalo len so SaS a KDH, takže asi bol tu aj politický rozmer, ale on je, treba to nahlas povedať. Áno, je pravda aj o tom, že išlo nám o zjednotenie v tomto prípade koalície, a to preto, lebo najlepšie by bolo, aby strana SMER s Robertom Ficom sa už viackrát ku vláde nedostala, o tom som plne presvedčený. A preto budem veľmi, veľmi rád, ak bude pri tomto bode schválený a prejde pozmeňujúci návrh pána Marcinčina a bude schválený zákon skupiny poslancov. A to preto, lebo tu bola jedna vec povedaná veľmi zle. Tento návrh v žiadnom prípade nemení finančné toky medzi obcami a štátom. Tam, kde sú herne, sú herne, a tam, kde sú licencie, sú licencie. Čiže treba si to veľmi dobre pozrieť do dôsledkov, tak ako to je. Ďakujem veľmi pekne za slovo a dúfam, že podporíme tento zákon skupiny poslancov, s pozmeňujúcim návrhom pána Marcinčina.
Autorizovaný
16:15
Uvádzajúci uvádza bod 16:15
Ivan MiklošČo sa týka rozpočtu...
Čo sa týka rozpočtu verejnej správy, porovnaním s revidovaným rozpočtom verejnej správy na rok 2010, schváleným v novembri 2010, je skutočný dosiahnutý schodok verejnej správy 5,2 mld. eur vyšší o 779,6 mil. eur oproti schválenému schodku. V percentuálnom vyjadrení v pomere k hrubému domácemu produktu je skutočný schodok vyšší o 1,18 % a dosiahol úroveň 7,9 % oproti schválenej výške 6,72 %. V pôvodne schválenom rozpočte verejnej správy na rok 2010 zostavenom podľa metodiky ESA 95 bol schodok verejnej správy rozpočtovaný vo výške 3 mld. 705 mil. 800 tis. eur, čo predstavovalo 5,5 % percenta hrubého domáceho produktu pri jeho prognózovanom objeme 67 mld. 378 mil. 100 tis. eur.
Celkový výsledok hospodárenia verejnej správy v roku 2010 v porovnaní s rozpočtom, ktorý bol schválený v septembri 2009, bol horší o 2,4 percentuálneho bodu a v absolútnom vyjadrení o 1 mld. 501 mil. 300 tis. eur.
Výrazné prekročenie rozpočtovaného schodku na rok 2010 bolo spôsobené viacerými faktormi. Medzi objektívne faktory patrí predovšetkým vývoj daňových príjmov, ktorých výpadok predstavoval oproti rozpočtu 460 mil. 400 tis. eur a výdavky spojené s povodňami v roku 2010, ktoré boli vynaložené vo výške 112 mil. 600 tis. eur. Medzi subjektívne faktory patria predovšetkým nasledovné: výrazne horšie hospodárenie samospráv v porovnaní s rozpočtom, ktorý bol stanovený ako vyrovnaný, avšak dopredu nereálne vyrovnaný - toto horšie hospodárenie samospráv bolo o 591 mil. 500 tis. eur, ďalej neriešené zadlžovanie nemocníc vo výške 79 mil. 300 tis. eur a zvýšenie rodičovského príspevku, na uhradenie ktorého neboli vôbec rozpočtované prostriedky vo výške 63 mil. 100 tis. eur, ale tiež nezavedenie príplatku k cene elektriny určeného na krytie dlhov z minulosti vo výške 16,6 mil. eur.
K prekročeniu rozpočtu schodku verejnej správy významne prispelo aj verejné zdravotné poistenie a štátne fondy. Čo sa týka dlhu verejnej správy, hospodárenie rozpočtu verejnej správy sa prejavilo aj v úrovni dlhu verejnej správy, ktorý k 31. 12. 2010 dosiahol podľa maastrichtských kritérií hodnotu 26 mld. 998 mil. 400 tis. eur, čo predstavuje 41 % hrubého domáceho produktu. V dôsledku medziročného zvýšenia konsolidovaného dlhu o 4 mld. 667 mil. 100 tis. eur, jeho pomer k HDP oproti roku 2009 narástol o 5,6 percentuálneho bodu, kedy v roku 2009 dosiahol 35,4 %. Zvýšenie tohto pomeru oproti roku 2009 bolo spôsobené rastom dlhu o 20,9 % pri 4,5-percentnom raste hrubého domáceho produktu v bežných cenách.
Čo sa týka porovnania výsledkov Slovenskej republiky s krajinami Európskej únie a eurozóny, v rámci krajín Európskej únie, európskej "dvadsaťsedmičky", vykazuje Slovenská republika šiesty najvyšší deficit verejnej správy vo výške 7,9 % a vo výške dlhu je na 19. mieste v rámci Európskej únie. Čo sa týka krajín eurozóny, európskej "sedemnástky", vykazuje Slovenská republika piaty najvyšší deficit verejnej správy a vo výške dlhu je na 14. mieste v rámci EÚ 17.
Schodok štátneho rozpočtu na rok 2010, schválený, mal dosiahnuť výšku 4 mld. 540 mil. eur, skutočné hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe skončil so schodkom 4 mld. 436 mil. 100 tis. eur. Výsledný skutočný schodok je o 103,9 mil. eur nižší. Schodok štátneho rozpočtu sa dosiahol ako výsledný vzťah splnenia príjmov vo výške 10 mld. 900 mil. 900 tis. eur a čerpania výdavkov vo výške 15 mld. 337 mil. eur.
Návrh záverečného účtu verejnej správy a takisto návrh krytia schodku na rok 2010 emitovaním štátnych dlhopisov v tej istej výške bude zaradený na rokovanie najbližšej schôdze Národnej rady.
Ďakujem.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda NKÚ, návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010 prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky uznesením vlády 1. júna 2011, ktorým súčasne poverila mňa, aby som tento návrh predniesol v Národnej rade Slovenskej republiky. Súhrnné výsledky za rok 2010 sú nasledovné:
Čo sa týka rozpočtu verejnej správy, porovnaním s revidovaným rozpočtom verejnej správy na rok 2010, schváleným v novembri 2010, je skutočný dosiahnutý schodok verejnej správy 5,2 mld. eur vyšší o 779,6 mil. eur oproti schválenému schodku. V percentuálnom vyjadrení v pomere k hrubému domácemu produktu je skutočný schodok vyšší o 1,18 % a dosiahol úroveň 7,9 % oproti schválenej výške 6,72 %. V pôvodne schválenom rozpočte verejnej správy na rok 2010 zostavenom podľa metodiky ESA 95 bol schodok verejnej správy rozpočtovaný vo výške 3 mld. 705 mil. 800 tis. eur, čo predstavovalo 5,5 % percenta hrubého domáceho produktu pri jeho prognózovanom objeme 67 mld. 378 mil. 100 tis. eur.
Celkový výsledok hospodárenia verejnej správy v roku 2010 v porovnaní s rozpočtom, ktorý bol schválený v septembri 2009, bol horší o 2,4 percentuálneho bodu a v absolútnom vyjadrení o 1 mld. 501 mil. 300 tis. eur.
Výrazné prekročenie rozpočtovaného schodku na rok 2010 bolo spôsobené viacerými faktormi. Medzi objektívne faktory patrí predovšetkým vývoj daňových príjmov, ktorých výpadok predstavoval oproti rozpočtu 460 mil. 400 tis. eur a výdavky spojené s povodňami v roku 2010, ktoré boli vynaložené vo výške 112 mil. 600 tis. eur. Medzi subjektívne faktory patria predovšetkým nasledovné: výrazne horšie hospodárenie samospráv v porovnaní s rozpočtom, ktorý bol stanovený ako vyrovnaný, avšak dopredu nereálne vyrovnaný - toto horšie hospodárenie samospráv bolo o 591 mil. 500 tis. eur, ďalej neriešené zadlžovanie nemocníc vo výške 79 mil. 300 tis. eur a zvýšenie rodičovského príspevku, na uhradenie ktorého neboli vôbec rozpočtované prostriedky vo výške 63 mil. 100 tis. eur, ale tiež nezavedenie príplatku k cene elektriny určeného na krytie dlhov z minulosti vo výške 16,6 mil. eur.
K prekročeniu rozpočtu schodku verejnej správy významne prispelo aj verejné zdravotné poistenie a štátne fondy. Čo sa týka dlhu verejnej správy, hospodárenie rozpočtu verejnej správy sa prejavilo aj v úrovni dlhu verejnej správy, ktorý k 31. 12. 2010 dosiahol podľa maastrichtských kritérií hodnotu 26 mld. 998 mil. 400 tis. eur, čo predstavuje 41 % hrubého domáceho produktu. V dôsledku medziročného zvýšenia konsolidovaného dlhu o 4 mld. 667 mil. 100 tis. eur, jeho pomer k HDP oproti roku 2009 narástol o 5,6 percentuálneho bodu, kedy v roku 2009 dosiahol 35,4 %. Zvýšenie tohto pomeru oproti roku 2009 bolo spôsobené rastom dlhu o 20,9 % pri 4,5-percentnom raste hrubého domáceho produktu v bežných cenách.
Čo sa týka porovnania výsledkov Slovenskej republiky s krajinami Európskej únie a eurozóny, v rámci krajín Európskej únie, európskej "dvadsaťsedmičky", vykazuje Slovenská republika šiesty najvyšší deficit verejnej správy vo výške 7,9 % a vo výške dlhu je na 19. mieste v rámci Európskej únie. Čo sa týka krajín eurozóny, európskej "sedemnástky", vykazuje Slovenská republika piaty najvyšší deficit verejnej správy a vo výške dlhu je na 14. mieste v rámci EÚ 17.
Schodok štátneho rozpočtu na rok 2010, schválený, mal dosiahnuť výšku 4 mld. 540 mil. eur, skutočné hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe skončil so schodkom 4 mld. 436 mil. 100 tis. eur. Výsledný skutočný schodok je o 103,9 mil. eur nižší. Schodok štátneho rozpočtu sa dosiahol ako výsledný vzťah splnenia príjmov vo výške 10 mld. 900 mil. 900 tis. eur a čerpania výdavkov vo výške 15 mld. 337 mil. eur.
Návrh záverečného účtu verejnej správy a takisto návrh krytia schodku na rok 2010 emitovaním štátnych dlhopisov v tej istej výške bude zaradený na rokovanie najbližšej schôdze Národnej rady.
Ďakujem.
Autorizovaný
16:21
Uvádzajúci uvádza bod 16:21
Ján JasovskýNajvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, vypracoval...
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za 2010, ktorý je podľa § 29 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy súčasťou záverečného účtu verejnej správy, a súčasne podáva stanovisko k vybraným častiam záverečného účtu verejnej správy. Stanovisko sa opiera najmä o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rozpočtový rok 2010 a údaje poskytnuté alebo publikované Štátnou pokladnicou, Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity, Štatistickým úradom Slovenskej republiky, Národnou bankou Slovenska a Eurostatom. V súhrnnej charakteristike ekonomického vývoja v roku 2010 možno konštatovať, že slovenská ekonomika v roku 2010 zaznamenala oživenie po prepade ekonomiky v roku 2009 v dôsledku globálnej finančnej hospodárskej krízy. Rast hrubého domáceho produktu dosiahol 4 %, čo bol najvyšší rast v rámci štátov eurozóny a druhé najrýchlejšie temto rastu v rámci "dvadsaťsedmičky". Hospodárenie subjektov verejnej správy v zmysle medzinárodnej metodiky vykazovania ESA 95, rozhodujúcej pre hodnotenie plnenia maastrichtských kritérií, sa pri konsolidovaní celkových príjmov 21 mld. 788 mil. 940 tis. eur a konsolidovaných celkových výdavkoch 26 mld. 995 mil. 991 tis. eur skončilo podľa predbežných údajov zverejnených Eurostatom deficitom vo výške 5 mld. 207 mil. 51 tis. eur. Rozpočtovaný schodok vo výške 3 mld. 705 mil. 755 tis. euro bol prekročený o 1 mld. 501 mil. 296 tis. eur.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že uvedený deficit verejného rozpočtu je dosahovaný pri príjmoch verejného rozpočtu, ktorý predstavoval len 33,1-percentný podiel na hrubom domácom produkte. Tento podiel je najnižší v dvadsaťsedmičke, v roku 2009 pre zaujímavosť to bolo 33,6 %. Na výšku dosiahnutého schodku verejnej správy vplývalo v rozhodujúcej miere hospodárenie štátu, horšie hospodárenie obcí a vyšších územných celkov, ktoré bolo rozpočtované ako vyrovnané, a tiež hospodárenie Fondu národného majetku Slovenskej republiky, štátnych fondov a zdravotných poisťovní. Úroveň zadĺženia sektora verejnej správy je charakterizovaná výškou maastrichtského dlhu, ktorého podiel na hrubom domácom produkte je na úrovni 41 %. V porovnaní s rokom 2009 vzrástol o 5,6-percentuálneho bodu. V rámci dvadsať sedmičky a eurozóny patrí Slovenská republika k štátom s nižšou hodnotou dlhového pomeru. Konsolidovaný dlh verejnej správy bol vykázaný vo výške 26 mld. 998 mil. 378 tis. eur, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bol vyšší o 4 mld. 667 mil. 93 tis. eur. Rozhodujúci objem z dlhu verejnej správy tvorí dlh ústredných rozpočtových organizácií vo výške 25 mld. 825 mil. 45 tis. eur, jeho podiel na dlhu verejnej správy predstavuje 93,4 %. Samozrejme, že relevantný podiel na dlhu ostatných subjektov verejnej správy má samospráva. Podiel dlhu samosprávy na celkovom dlhu verejnej samosprávy predstavuje 6,5 %. V absolútnom vyjadrení vzrástol tento dlh o 274 mil. 968 tis. eur, t. j. o 18 %.
U vyšších územných celkov bol zaznamenaný rast dlhu v sume 26 mil. 948 tis. eur v dôsledku zvýšenia bankových úverov.
U obcí, v ktorých je dlh tvorený úvermi a inými pôžičkami, došlo k jeho výraznému zvýšeniu o 247 mil. 901 tis. eur.
Dovoľte niekoľko slov k príjmom štátneho rozpočtu. Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu správnosti zostavenia štátneho záverečného účtu za rok 2010 v príjmovej oblasti. Porovnaním príjmových účtov vedených na daňovom riaditeľstve a príjmových účtov v Štátnej pokladnici neboli zistené rozdiely. Kontrolou nedaňových príjmov bolo v niektorých prípadoch zistené, že v procese plánovania a schvaľovania príjmov došlo u niektorých organizácií k nadhodnoteniu, resp. k podhodnoteniu príjmov.
Takisto dovoľte niekoľko slov k výdavkom štátneho rozpočtu. Nebudem hovoriť v číslach, hovoril ich pán podpredseda vlády. Na základe nášho plánu kontrolnej činnosti Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov za rok 2010 a overenia spoľahlivosti údajov v informačných systémoch v desiatich vybraných rozpočtových kapitolách. Kontrolami Najvyššieho kontrolného úradu bolo zistené, že údaje vykázané vo výkazoch Štátnej pokladnice a jednotlivých návrhoch záverečných účtov súhlasia s údajmi vykázanými v návrhu záverečného účtu verejnej správy a účtovné a finančné výkazy neobsahujú významné nesprávnosti a poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva a finančnej situácii účtovných jednotiek.
Návrhy záverečných účtov boli vypracované v súlade so Smernicou na vypracovanie záverečných účtov kapitol štátneho rozpočtu, štátnych fondov a vypracovanie návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky. Nebudem hovoriť o všetkých porušení zákona, ktoré sme zistili v tejto súvislosti, uvádzal som ich v správe o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Takže už len pár slov k rozpočtovým vzťahom Slovenskej republiky a Európskej únie. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na to, že čerpanie finančných prostriedkov na štrukturálne opatrenia druhého programového obdobia bolo podľa stavu, nášho, k 30. 6. 2011 na úrovni 18,5 % celkového záväzku, čo nemožno označiť za úspešný stav, napriek tomu, že oprávnené obdobie pre financovanie je až do konca roku 2015.
K hospodáreniu obcí a vyšších územných celkov by sa toho dalo hovoriť veľa, takisto len pár slov. Kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu v krajských mestách a vyšších územných celkoch bolo zistené, že účtovné a finančné výkazy poskytovali verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva, a o ich finančnej situácii. Kontrolou bolo zistené takisto porušenie viacerých záväzných právnych predpisov, tak ako som o tom hovoril počas správy o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu.
Takže záver. Najvyšší kontrolný úrad konštatuje na základe záverečných účtov, kontroly správnosti analýz vyžiadaných informácií, že návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, že v hospodárení štátneho rozpočtu sa dosiahli príjmy v objeme 10 mld. 900 mil. 862,8 tisíc eur, výdavky v objeme 15 mld. 337 mil. 10,9 tisícina eur a schodok 4 mld. 436 mil. 148,1 tisíc eur. Skutočný schodok štátneho rozpočtu bol síce v porovnaní s upraveným rozpočtom nižší o 103 miliónov 895,2 tisíca eur, avšak v porovnaní s rokom 2009 došlo k jeho navýšeniu o 1 mld. 644 mil. 897,1 eura.
Podiel schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte dosiahol podľa predbežných údajov úroveň 7,9, čo predstavuje prekročenie maastrichtského kritéria deficitu o 4,9 %. Programové rozpočtovanie ako nástroj na posilnenie strategického plánovania riadenia ani v roku 2010 nenaplnilo svoj zámer, a to najmä v transparentnosti z pohľadu posúdenia účelu a výsledného efektu vynakladania verejných zdrojov.
Úplný záver, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády, na základe kontrol zistených nedostatkov Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky navrhol príslušným kontrolovaným subjektom v súlade s § 13 ods. 2 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky odporúčania, ktoré majú zabezpečiť elimináciu nepriaznivého vplyvu zistených nedostatkov pri vynakladaní verejných zdrojov a prostriedkov Európskej únie. Všetko.
Ďakujem za pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som si splnil zákonnú povinnosť a predniesol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za 2010, ktorý je podľa § 29 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy súčasťou záverečného účtu verejnej správy, a súčasne podáva stanovisko k vybraným častiam záverečného účtu verejnej správy. Stanovisko sa opiera najmä o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rozpočtový rok 2010 a údaje poskytnuté alebo publikované Štátnou pokladnicou, Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity, Štatistickým úradom Slovenskej republiky, Národnou bankou Slovenska a Eurostatom. V súhrnnej charakteristike ekonomického vývoja v roku 2010 možno konštatovať, že slovenská ekonomika v roku 2010 zaznamenala oživenie po prepade ekonomiky v roku 2009 v dôsledku globálnej finančnej hospodárskej krízy. Rast hrubého domáceho produktu dosiahol 4 %, čo bol najvyšší rast v rámci štátov eurozóny a druhé najrýchlejšie temto rastu v rámci "dvadsaťsedmičky". Hospodárenie subjektov verejnej správy v zmysle medzinárodnej metodiky vykazovania ESA 95, rozhodujúcej pre hodnotenie plnenia maastrichtských kritérií, sa pri konsolidovaní celkových príjmov 21 mld. 788 mil. 940 tis. eur a konsolidovaných celkových výdavkoch 26 mld. 995 mil. 991 tis. eur skončilo podľa predbežných údajov zverejnených Eurostatom deficitom vo výške 5 mld. 207 mil. 51 tis. eur. Rozpočtovaný schodok vo výške 3 mld. 705 mil. 755 tis. euro bol prekročený o 1 mld. 501 mil. 296 tis. eur.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že uvedený deficit verejného rozpočtu je dosahovaný pri príjmoch verejného rozpočtu, ktorý predstavoval len 33,1-percentný podiel na hrubom domácom produkte. Tento podiel je najnižší v dvadsaťsedmičke, v roku 2009 pre zaujímavosť to bolo 33,6 %. Na výšku dosiahnutého schodku verejnej správy vplývalo v rozhodujúcej miere hospodárenie štátu, horšie hospodárenie obcí a vyšších územných celkov, ktoré bolo rozpočtované ako vyrovnané, a tiež hospodárenie Fondu národného majetku Slovenskej republiky, štátnych fondov a zdravotných poisťovní. Úroveň zadĺženia sektora verejnej správy je charakterizovaná výškou maastrichtského dlhu, ktorého podiel na hrubom domácom produkte je na úrovni 41 %. V porovnaní s rokom 2009 vzrástol o 5,6-percentuálneho bodu. V rámci dvadsať sedmičky a eurozóny patrí Slovenská republika k štátom s nižšou hodnotou dlhového pomeru. Konsolidovaný dlh verejnej správy bol vykázaný vo výške 26 mld. 998 mil. 378 tis. eur, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bol vyšší o 4 mld. 667 mil. 93 tis. eur. Rozhodujúci objem z dlhu verejnej správy tvorí dlh ústredných rozpočtových organizácií vo výške 25 mld. 825 mil. 45 tis. eur, jeho podiel na dlhu verejnej správy predstavuje 93,4 %. Samozrejme, že relevantný podiel na dlhu ostatných subjektov verejnej správy má samospráva. Podiel dlhu samosprávy na celkovom dlhu verejnej samosprávy predstavuje 6,5 %. V absolútnom vyjadrení vzrástol tento dlh o 274 mil. 968 tis. eur, t. j. o 18 %.
U vyšších územných celkov bol zaznamenaný rast dlhu v sume 26 mil. 948 tis. eur v dôsledku zvýšenia bankových úverov.
U obcí, v ktorých je dlh tvorený úvermi a inými pôžičkami, došlo k jeho výraznému zvýšeniu o 247 mil. 901 tis. eur.
Dovoľte niekoľko slov k príjmom štátneho rozpočtu. Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu správnosti zostavenia štátneho záverečného účtu za rok 2010 v príjmovej oblasti. Porovnaním príjmových účtov vedených na daňovom riaditeľstve a príjmových účtov v Štátnej pokladnici neboli zistené rozdiely. Kontrolou nedaňových príjmov bolo v niektorých prípadoch zistené, že v procese plánovania a schvaľovania príjmov došlo u niektorých organizácií k nadhodnoteniu, resp. k podhodnoteniu príjmov.
Takisto dovoľte niekoľko slov k výdavkom štátneho rozpočtu. Nebudem hovoriť v číslach, hovoril ich pán podpredseda vlády. Na základe nášho plánu kontrolnej činnosti Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov za rok 2010 a overenia spoľahlivosti údajov v informačných systémoch v desiatich vybraných rozpočtových kapitolách. Kontrolami Najvyššieho kontrolného úradu bolo zistené, že údaje vykázané vo výkazoch Štátnej pokladnice a jednotlivých návrhoch záverečných účtov súhlasia s údajmi vykázanými v návrhu záverečného účtu verejnej správy a účtovné a finančné výkazy neobsahujú významné nesprávnosti a poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva a finančnej situácii účtovných jednotiek.
Návrhy záverečných účtov boli vypracované v súlade so Smernicou na vypracovanie záverečných účtov kapitol štátneho rozpočtu, štátnych fondov a vypracovanie návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky. Nebudem hovoriť o všetkých porušení zákona, ktoré sme zistili v tejto súvislosti, uvádzal som ich v správe o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Takže už len pár slov k rozpočtovým vzťahom Slovenskej republiky a Európskej únie. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na to, že čerpanie finančných prostriedkov na štrukturálne opatrenia druhého programového obdobia bolo podľa stavu, nášho, k 30. 6. 2011 na úrovni 18,5 % celkového záväzku, čo nemožno označiť za úspešný stav, napriek tomu, že oprávnené obdobie pre financovanie je až do konca roku 2015.
K hospodáreniu obcí a vyšších územných celkov by sa toho dalo hovoriť veľa, takisto len pár slov. Kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu v krajských mestách a vyšších územných celkoch bolo zistené, že účtovné a finančné výkazy poskytovali verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva, a o ich finančnej situácii. Kontrolou bolo zistené takisto porušenie viacerých záväzných právnych predpisov, tak ako som o tom hovoril počas správy o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu.
Takže záver. Najvyšší kontrolný úrad konštatuje na základe záverečných účtov, kontroly správnosti analýz vyžiadaných informácií, že návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, že v hospodárení štátneho rozpočtu sa dosiahli príjmy v objeme 10 mld. 900 mil. 862,8 tisíc eur, výdavky v objeme 15 mld. 337 mil. 10,9 tisícina eur a schodok 4 mld. 436 mil. 148,1 tisíc eur. Skutočný schodok štátneho rozpočtu bol síce v porovnaní s upraveným rozpočtom nižší o 103 miliónov 895,2 tisíca eur, avšak v porovnaní s rokom 2009 došlo k jeho navýšeniu o 1 mld. 644 mil. 897,1 eura.
Podiel schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte dosiahol podľa predbežných údajov úroveň 7,9, čo predstavuje prekročenie maastrichtského kritéria deficitu o 4,9 %. Programové rozpočtovanie ako nástroj na posilnenie strategického plánovania riadenia ani v roku 2010 nenaplnilo svoj zámer, a to najmä v transparentnosti z pohľadu posúdenia účelu a výsledného efektu vynakladania verejných zdrojov.
Úplný záver, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády, na základe kontrol zistených nedostatkov Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky navrhol príslušným kontrolovaným subjektom v súlade s § 13 ods. 2 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky odporúčania, ktoré majú zabezpečiť elimináciu nepriaznivého vplyvu zistených nedostatkov pri vynakladaní verejných zdrojov a prostriedkov Európskej únie. Všetko.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
16:31
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:31
Jozef KollárPo B, schváliť štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 2010 a návrh, aby schodok štátneho rozpočtu bol uhradený príjmami z emitovaných štátnych dlhopisov vo výške 4 mld. 436 mil. 148 tis. eur.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 370 z 11. mája návrh záverečných účtov kapitol prerokovali výbory bez pripomienok.
Po C, k schváleniu spoločnej správy gestorský výbor v zmysle rokovacieho poriadku po prvé - schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, navrhol Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu a k záverečnému účtu verejnej správy za rok 2010, určil poslanca Kollára za spoločného spravodajcu a poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Skončil som, vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
12.7.2011 o 16:31 hod.
Ing. PhD.
Jozef Kollár
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010: v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej Slovenskej republiky č. 370 z 11. mája 2011 uvedený návrh prerokovali všetky určené výbory. Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie návrh záverečného účtu verejnej správy za rok 2010, rovnako zobrať na vedomie podiel schodku verejnej správy na HDP za rok 2010 a vziať na vedomie aj konsolidovaný dlh verejnej správy vo výške, ktorá je uvedená v materiáli, čo predstavuje 41 % HDP za rok 2010.
Po B, schváliť štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 2010 a návrh, aby schodok štátneho rozpočtu bol uhradený príjmami z emitovaných štátnych dlhopisov vo výške 4 mld. 436 mil. 148 tis. eur.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 370 z 11. mája návrh záverečných účtov kapitol prerokovali výbory bez pripomienok.
Po C, k schváleniu spoločnej správy gestorský výbor v zmysle rokovacieho poriadku po prvé - schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, navrhol Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu a k záverečnému účtu verejnej správy za rok 2010, určil poslanca Kollára za spoločného spravodajcu a poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Skončil som, vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Autorizovaný
16:34
Vystúpenie v rozprave 16:34
Anton MarcinčinTo, čo sme počuli, je pomerne novým fenoménom. Už nestačí pozerať sa len na vývoj deficitu a verejného dlhu, dôležitým číslom v tomto dokumente je už aj výška príjmov verejných rozpočtov. Tridsiatimi tromi percentami sme...
To, čo sme počuli, je pomerne novým fenoménom. Už nestačí pozerať sa len na vývoj deficitu a verejného dlhu, dôležitým číslom v tomto dokumente je už aj výška príjmov verejných rozpočtov. Tridsiatimi tromi percentami sme sa dostali na úplné dno v Európskej únii, sme štátom, ktorý má najnižšie príjmy. Je to situácia nová aj kvôli tomu, že dnešná ekonomika nerastie tak, ako rástla po reformách prijatých ešte Dzurindovou vládou. Takže aj napriek tomu, ak vtedy príjmy klesali voči HDP, tým, že HDP rástlo veľmi výrazne a reálne, tak to nebolo také citeľné a, naopak, mohli reálne rásť, aj keď pomalším tempom než ekonomika, aj príjmy verejných inštitúcií. Žiaľ, v tejto situácii už nie sme a pravdepodobne tak skoro nebudeme. Ak inštitúcie si ťažko zvykajú na 41 % HDP výdavkov a znamená to bolestivé škrty, znamená to obmedzovanie investícií, obmedzovanie údržby; predstavte si, že by mali hospodáriť s príjmami na úrovni 33 % HDP. To šetrenie by muselo byť ešte omnoho výraznejšie a ešte bolestivejšie. Preto chcem poukázať na to číslo a povedať príklad z východného Slovenska.
Základné školy, ktoré učia na dve smeny a ktoré už nie sú schopné pojať všetkých prvákov a odkladajú ich zápisy, pretože jednoducho, napriek tomu, že učia na dve smeny, napriek tomu, že zmenili všetky laboratóriá na triedy a napriek tomu, že v podstate zmenili všetko na triedy, aby mohli nabrať čím viac detí, tým, ako sa silné ročníky posúvajú vyššie, tak jednoducho na prvý ročník už kapacitne nestačia. Tieto základné školy, tieto obce, ich zriaďovatelia hovoria o potrebe rádovo dnes možno 7 miliónov eur na jednu školu. To sú vo vyjadrení na slovenské koruny pomerne vysoké sumy, v porovnaní so 41 % HDP výdavkami sa to zdá maličkosť, ale ak dnes nemáme financie - a nechcem rozoberať kvôli čomu, kvôli komu, to teraz je v podstate bezpredmetné, lebo ide ozaj o budúcnosť - tak otázka je, ako budeme mať na takéto školy, keď naše výdavky klesnú tam, kam majú, čiže na úroveň príjmov o 8 % HDP dole.
Nejedná sa pritom iba o takéto investície do budúcnosti. Jedná sa samozrejme o služby a kvalitu služieb v reálnej ekonomike. Ja chcem len upozorniť na toto jedno číslo a môžem apelovať na to pri tejto, možno nie najvhodnejšie zvolenej príležitosti, aby sme začali iniciovať veľmi vážnu debatu o tom, či Slovensko chceme mať na úrovni výdavkov 30 % HDP, niekde pod Rumunskom, Bulharskom, alebo či chceme ísť niekam na úroveň Českej republiky 40 % HDP a nebodaj ešte vyššie na priemer Európskej únie. Sú to otázky, ktoré ja nechcem zodpovedať, nikto z nás na nich asi nemá odpoveď. Iba si dovoľujem apelovať na to, že sú to veľmi vážne témy, čím skôr sa o tom začneme rozprávať, čím skôr sa o tom začneme rozprávať ako šesť parlamentných strán, tým lepšie.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
12.7.2011 o 16:34 hod.
Ing. Ph. D.
Anton Marcinčin
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja som skôr chcel vystúpiť s krátkou faktickou poznámkou, ale keďže nikto nevystúpil v rozprave, tak by nebolo ako a k čomu. Takže, dovoľte, len veľmi krátko pár bodov.
To, čo sme počuli, je pomerne novým fenoménom. Už nestačí pozerať sa len na vývoj deficitu a verejného dlhu, dôležitým číslom v tomto dokumente je už aj výška príjmov verejných rozpočtov. Tridsiatimi tromi percentami sme sa dostali na úplné dno v Európskej únii, sme štátom, ktorý má najnižšie príjmy. Je to situácia nová aj kvôli tomu, že dnešná ekonomika nerastie tak, ako rástla po reformách prijatých ešte Dzurindovou vládou. Takže aj napriek tomu, ak vtedy príjmy klesali voči HDP, tým, že HDP rástlo veľmi výrazne a reálne, tak to nebolo také citeľné a, naopak, mohli reálne rásť, aj keď pomalším tempom než ekonomika, aj príjmy verejných inštitúcií. Žiaľ, v tejto situácii už nie sme a pravdepodobne tak skoro nebudeme. Ak inštitúcie si ťažko zvykajú na 41 % HDP výdavkov a znamená to bolestivé škrty, znamená to obmedzovanie investícií, obmedzovanie údržby; predstavte si, že by mali hospodáriť s príjmami na úrovni 33 % HDP. To šetrenie by muselo byť ešte omnoho výraznejšie a ešte bolestivejšie. Preto chcem poukázať na to číslo a povedať príklad z východného Slovenska.
Základné školy, ktoré učia na dve smeny a ktoré už nie sú schopné pojať všetkých prvákov a odkladajú ich zápisy, pretože jednoducho, napriek tomu, že učia na dve smeny, napriek tomu, že zmenili všetky laboratóriá na triedy a napriek tomu, že v podstate zmenili všetko na triedy, aby mohli nabrať čím viac detí, tým, ako sa silné ročníky posúvajú vyššie, tak jednoducho na prvý ročník už kapacitne nestačia. Tieto základné školy, tieto obce, ich zriaďovatelia hovoria o potrebe rádovo dnes možno 7 miliónov eur na jednu školu. To sú vo vyjadrení na slovenské koruny pomerne vysoké sumy, v porovnaní so 41 % HDP výdavkami sa to zdá maličkosť, ale ak dnes nemáme financie - a nechcem rozoberať kvôli čomu, kvôli komu, to teraz je v podstate bezpredmetné, lebo ide ozaj o budúcnosť - tak otázka je, ako budeme mať na takéto školy, keď naše výdavky klesnú tam, kam majú, čiže na úroveň príjmov o 8 % HDP dole.
Nejedná sa pritom iba o takéto investície do budúcnosti. Jedná sa samozrejme o služby a kvalitu služieb v reálnej ekonomike. Ja chcem len upozorniť na toto jedno číslo a môžem apelovať na to pri tejto, možno nie najvhodnejšie zvolenej príležitosti, aby sme začali iniciovať veľmi vážnu debatu o tom, či Slovensko chceme mať na úrovni výdavkov 30 % HDP, niekde pod Rumunskom, Bulharskom, alebo či chceme ísť niekam na úroveň Českej republiky 40 % HDP a nebodaj ešte vyššie na priemer Európskej únie. Sú to otázky, ktoré ja nechcem zodpovedať, nikto z nás na nich asi nemá odpoveď. Iba si dovoľujem apelovať na to, že sú to veľmi vážne témy, čím skôr sa o tom začneme rozprávať, čím skôr sa o tom začneme rozprávať ako šesť parlamentných strán, tým lepšie.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Autorizovaný
16:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:39
Szilárd SomogyiĎakujem za vašu pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.7.2011 o 16:39 hod.
Szilárd Somogyi
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Redukujem verejnú správu podľa vášho pokynu len na štátnu správu. Pán Marcinčin sa pýtal, že vinou koho alebo čoho sú také veľké výdavky, teraz to aplikujem na štátnu správu. Ja si myslím, že je to vinou ako systému. Systému toho, že v tejto republike, ktorá sa rovná, povedzme, polovici aglomerácie Paríža, alebo má menej obyvateľov ako New York, máme 14 rezortov, máme 8 krajov a máme 79 okresov, v ktorých sa kopírujú jednotlivé obvodné alebo okresné alebo skôr obvodné úrovne štátnej správy, čiže dokopy máme zhruba na úrovni 700 úradov štátnej správy v tejto republike. Čiže tu by som nadviazal na to, čo pán Marcinčin povedal, že v tomto systéme by sme mali začať so zmenami a fakt sa to nedá bez toho, že by tuná bola nejaká dohoda, alebo aspoň vôľa jednotlivých politických síl alebo politických strán, lebo tu sa dajú ako veľké peniaze ušetriť alebo preskupovať na nejaké iné dôležitejšie účely, ako pán kolega Marcinčin spomínal napríklad školstvo. Takže toto vítam a určite budem využiť každú možnosť, aby som o tom hovoril.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Autorizovaný
16:41
Uvádzajúci uvádza bod 16:41
Lucia ŽitňanskáDnešný návrh, ktorý dnes predkladám, nám umožní zlepšiť existujúci systém a poskytovať právnu pomoc hradenú štátom oveľa väčšiemu počtu ľudí, ktorí takúto právnu pomoc potrebujú a nemôžu si ju sami dovoliť. Tento návrh znamená, že právna pomoc hradená štátom bude dostupnejšia, pretože sa rozširuje vecná aj osobná pôsobnosť Centra právnej pomoci. Odhadujeme, že centrum bude môcť priznať nárok na právnu pomoc o zhruba 100% viac ľuďom ako doteraz. Novela v prvom rade predpokladá rozšírenie vecnej príslušnosti Centra právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch, a to o oblasť obchodného práva, správneho súdnictva a konania pred Ústavným súdom. Poskytovanie právnej pomoci teda bude možné už nielen v občianskoprávnych, pracovnoprávnych, či rodinno - právnych veciach, ale aj vo veciach obchodno - právnych, veciach správneho súdnictva a v konaniach pred Ústavným súdom. Rozširuje sa hranica materiálnej núdze z 1,4- na 1,6-násobok životného minima. V prípade, že žiadatelia budú v príjmovej kategórii medzi 1,4- násobkom a 1,6-násobkom sumy životného minima, rozhodne Centrum o poskytnutí právnej pomoci a o tom, že ten, ktorý túto právnu pomoc potrebuje, sa bude podieľať na financovaní právnej pomoci sumou zodpovedajúcou 20 % nákladov na právnu pomoc, čo v prepočítaní predstavuje od 26 do 40 eur na konanie. Keď to zjednoduším, tak budeme poskytovať osobám, ktorých príjem je nižší ako 1,4-násobok životného minima, bude centrum poskytovať právnu pomoc bezplatne. Osobám, ktoré majú viac ako 1,4-násobok životného minima, ale menej ako 1,6-násobok životného minima, bude centrum poskytovať právnu pomoc s tým, že tieto osoby budú participovať na nákladoch, ale len vo výške, ktorá bude predstavovať od 26 do 40 eur na jedno konanie, čo je suma, za ktorú si žiadneho advokáta nezaplatia. Čiže robíme právne služby dostupnejšími, ale zároveň zavádzame v istej forme aj participačný model, pretože si myslíme, že je dôležité aj kvôli tomu, aby ľudia si brali vážne túto pomoc poskytovanú štátom, aby v takejto, aj keď symbolickej výške na nej participovali.
Podľa návrhu sa zjednoduší konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci, pretože navrhujeme, aby ľudia, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, nemuseli osobitne preukazovať Centru právnej pomoci svoju finančnú situáciu. Okrem advokátov bude môcť centrum určiť na riešenie niektorých sporov aj mediátora, pretože našim zámerom je rozšíriť preventívne pôsobenie centra, nielen riešenie sporov. Po novom budú mať povinnosť poskytovať právnu pomoc na základe ustanovenia Centrom právnej pomoci všetci advokáti, to znamená, že nielen vybraní alebo nielen tí, ktorí sa zapíšu na zoznam, čím podporujeme aj u advokátov túto formu pomoci osobám v hmotnej núdzi. Treba si uvedomiť, že podľa vyhlášky o odmeňovaní advokátov, advokáti, ktorí zastupujú na základe určenia centrom, majú veľmi limitovaný nárok na odmenu. A zapájame týmto systémom všetkých advokátov do poskytovania právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi.
Zároveň rušíme dvojkoľajnosť pre možnosť ustanovenia advokáta súdom alebo centrom. Čiže doteraz bolo možné o ustanovenie advokáta požiadať buď centrum alebo súd. Odteraz to bude možné len cez Centrum právnej pomoci. Našim cieľom je dosiahnuť ad jedna to, aby naozaj poskytovanie právnych služieb advokátom v tejto forme sa poskytovalo na základe rovnakých kritérií všetkým. A zároveň, aby štát mal prehľad o tom, koľko v celkovej sume vynakladá na poskytovanie týchto služieb.
To sú základné zmeny, ktoré prináša táto novela právnej úpravy poskytovania právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Je to návrh, ktorý vyšiel z diskusií ministerstva spravodlivosti s Centrom právnej pomoci, ale aj s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, Slovenskou advokátskou komorou a tretím sektorom. Ja som presvedčená, že je to dobrá právna úprava, ktorá umožní pomôcť a umožní prístup k spravodlivosti väčšiemu okruhu ľudí, ktorí sú v situácii, že to naozaj potrebujú. Keď som hovorila tie úrovne príjmu, tak doterajšia právna úprava zahŕňala, to bolo zhruba 11 % populácie Slovenskej republiky, ktorá sa nachádza pod tou hranicou 1,4-násobku životného minima. Pokiaľ ide o 1,6-násobok životného minima, tak už rozširujeme túto službu pre 17 % populácie Slovenskej republiky, ktorí sa nachádzajú v takejto situácii.
Na záver, ja naozaj len poprosím, aby som nepredlžovala toto rokovanie, poprosím o podporu prístupu k spravodlivosti pre všetkých, ktorí nemajú na to, aby si zaplatili advokáta. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v mene vlády predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Ide o najzásadnejšie rozšírenie pôsobnosti Centra právnej pomoci od jeho vzniku pred piatimi rokmi. Vtedy parlament odsúhlasil vládny návrh zákona, ktorým sme vytvorili mechanizmus a stanovili pravidlá na poskytovanie právnej pomoci ľuďom v núdzi. Už vtedy sme si uvedomovali, že nedostatok peňazí nesmie byť zlomovým bodom, či sa niekto domôže spravodlivosti alebo nie. Štát má na jednej strane povinnosť starať sa nielen o fungujúce súdy a zabezpečiť nestrannosť sudcov, ale musí vidieť aj druhú stranu mince, musí urobiť všetky kroky k tomu, aby prístup k spravodlivosti nebol len ilúziou, ale bol naozajstnou možnosťou aj pre tých, ktorí nemajú prostriedky na zaplatenie právneho poradenstva.
Dnešný návrh, ktorý dnes predkladám, nám umožní zlepšiť existujúci systém a poskytovať právnu pomoc hradenú štátom oveľa väčšiemu počtu ľudí, ktorí takúto právnu pomoc potrebujú a nemôžu si ju sami dovoliť. Tento návrh znamená, že právna pomoc hradená štátom bude dostupnejšia, pretože sa rozširuje vecná aj osobná pôsobnosť Centra právnej pomoci. Odhadujeme, že centrum bude môcť priznať nárok na právnu pomoc o zhruba 100% viac ľuďom ako doteraz. Novela v prvom rade predpokladá rozšírenie vecnej príslušnosti Centra právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch, a to o oblasť obchodného práva, správneho súdnictva a konania pred Ústavným súdom. Poskytovanie právnej pomoci teda bude možné už nielen v občianskoprávnych, pracovnoprávnych, či rodinno - právnych veciach, ale aj vo veciach obchodno - právnych, veciach správneho súdnictva a v konaniach pred Ústavným súdom. Rozširuje sa hranica materiálnej núdze z 1,4- na 1,6-násobok životného minima. V prípade, že žiadatelia budú v príjmovej kategórii medzi 1,4- násobkom a 1,6-násobkom sumy životného minima, rozhodne Centrum o poskytnutí právnej pomoci a o tom, že ten, ktorý túto právnu pomoc potrebuje, sa bude podieľať na financovaní právnej pomoci sumou zodpovedajúcou 20 % nákladov na právnu pomoc, čo v prepočítaní predstavuje od 26 do 40 eur na konanie. Keď to zjednoduším, tak budeme poskytovať osobám, ktorých príjem je nižší ako 1,4-násobok životného minima, bude centrum poskytovať právnu pomoc bezplatne. Osobám, ktoré majú viac ako 1,4-násobok životného minima, ale menej ako 1,6-násobok životného minima, bude centrum poskytovať právnu pomoc s tým, že tieto osoby budú participovať na nákladoch, ale len vo výške, ktorá bude predstavovať od 26 do 40 eur na jedno konanie, čo je suma, za ktorú si žiadneho advokáta nezaplatia. Čiže robíme právne služby dostupnejšími, ale zároveň zavádzame v istej forme aj participačný model, pretože si myslíme, že je dôležité aj kvôli tomu, aby ľudia si brali vážne túto pomoc poskytovanú štátom, aby v takejto, aj keď symbolickej výške na nej participovali.
Podľa návrhu sa zjednoduší konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci, pretože navrhujeme, aby ľudia, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, nemuseli osobitne preukazovať Centru právnej pomoci svoju finančnú situáciu. Okrem advokátov bude môcť centrum určiť na riešenie niektorých sporov aj mediátora, pretože našim zámerom je rozšíriť preventívne pôsobenie centra, nielen riešenie sporov. Po novom budú mať povinnosť poskytovať právnu pomoc na základe ustanovenia Centrom právnej pomoci všetci advokáti, to znamená, že nielen vybraní alebo nielen tí, ktorí sa zapíšu na zoznam, čím podporujeme aj u advokátov túto formu pomoci osobám v hmotnej núdzi. Treba si uvedomiť, že podľa vyhlášky o odmeňovaní advokátov, advokáti, ktorí zastupujú na základe určenia centrom, majú veľmi limitovaný nárok na odmenu. A zapájame týmto systémom všetkých advokátov do poskytovania právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi.
Zároveň rušíme dvojkoľajnosť pre možnosť ustanovenia advokáta súdom alebo centrom. Čiže doteraz bolo možné o ustanovenie advokáta požiadať buď centrum alebo súd. Odteraz to bude možné len cez Centrum právnej pomoci. Našim cieľom je dosiahnuť ad jedna to, aby naozaj poskytovanie právnych služieb advokátom v tejto forme sa poskytovalo na základe rovnakých kritérií všetkým. A zároveň, aby štát mal prehľad o tom, koľko v celkovej sume vynakladá na poskytovanie týchto služieb.
To sú základné zmeny, ktoré prináša táto novela právnej úpravy poskytovania právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Je to návrh, ktorý vyšiel z diskusií ministerstva spravodlivosti s Centrom právnej pomoci, ale aj s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, Slovenskou advokátskou komorou a tretím sektorom. Ja som presvedčená, že je to dobrá právna úprava, ktorá umožní pomôcť a umožní prístup k spravodlivosti väčšiemu okruhu ľudí, ktorí sú v situácii, že to naozaj potrebujú. Keď som hovorila tie úrovne príjmu, tak doterajšia právna úprava zahŕňala, to bolo zhruba 11 % populácie Slovenskej republiky, ktorá sa nachádza pod tou hranicou 1,4-násobku životného minima. Pokiaľ ide o 1,6-násobok životného minima, tak už rozširujeme túto službu pre 17 % populácie Slovenskej republiky, ktorí sa nachádzajú v takejto situácii.
Na záver, ja naozaj len poprosím, aby som nepredlžovala toto rokovanie, poprosím o podporu prístupu k spravodlivosti pre všetkých, ktorí nemajú na to, aby si zaplatili advokáta. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
16:50
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:50
Jana DubovcováPodľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona je predložený v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011. Predmetný návrh bol poslancom doručený v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje toto prvé čítanie.
Konštatujem, že vládny návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. V dôvodovej správe sa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, tiež v súlade s právom Európskej únie.
V doložke vybraných vplyvov predkladateľ hovorí o pozitívnych i negatívnych vplyvoch na rozpočet verejnej správy. Zároveň uvádza stanovisko ministerstva financií, ktoré žiada zvýšené výdavky štátneho rozpočtu zabezpečiť v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Ostatné vybrané vplyvy, napr. vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie či informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, charakterizuje predkladateľ ako pozitívne, prípadne ako žiadne. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie, primárnom i sekundárnom, a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať' v druhom čítaní. Ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. júna 2011 č. 413 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre I'udské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 26. augusta 2011 a gestorský výbor do 31. augusta 2011.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
12.7.2011 o 16:50 hod.
JUDr.
Jana Dubovcová
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 15. júna 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., ktorý máte ako tlač 392.
Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona je predložený v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011. Predmetný návrh bol poslancom doručený v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje toto prvé čítanie.
Konštatujem, že vládny návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. V dôvodovej správe sa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, tiež v súlade s právom Európskej únie.
V doložke vybraných vplyvov predkladateľ hovorí o pozitívnych i negatívnych vplyvoch na rozpočet verejnej správy. Zároveň uvádza stanovisko ministerstva financií, ktoré žiada zvýšené výdavky štátneho rozpočtu zabezpečiť v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Ostatné vybrané vplyvy, napr. vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie či informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, charakterizuje predkladateľ ako pozitívne, prípadne ako žiadne. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie, primárnom i sekundárnom, a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať' v druhom čítaní. Ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. júna 2011 č. 413 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre I'udské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 26. augusta 2011 a gestorský výbor do 31. augusta 2011.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Autorizovaný