20. schôdza

28.6.2011 - 13.7.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.7.2011 o 11:03 hod.

Mgr.

Branislav Ondruš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:03

Branislav Ondruš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega Matovič, klamár ste vy, pretože ja som o tom, že sa ľudia nebudú stravovať, nepovedal ani slovo, ale vy zásadne klamete v reakciách. Niečo si vymyslíte a potom na to akože reagujete. Pokiaľ ide o gastrolístky, ja som ich neobhajoval. Ja som len povedal, že spôsob, aký ste navrhli vy, je zlý.
Po druhé, pokiaľ ide celkovo o ten zákonník, ja musím zopakovať, že ja som sa nepostavil proti zamestnávateľom, ale, naopak, požadujem, aby Zákonník práce stanovil jasné pravidlá. To vy meníte Zákonník práce tak, že nestanovuje jasné pravidlá, vytvárate z neho boxersky ring, v ktorom neustále zamestnávatelia a zamestnanci majú o niečo bojovať, o niečom sa hádať, o niečo handrkovať, namiesto toho, aby sa sústredili na prácu, čo by nemuseli robiť, keby Zákonník práce stanovoval jasné pravidlá. Jasné pravidlá, jasné dohody robia dobrých partnerov. A o to nám ide, aby jasný, dobrý partnerský vzťah na pracoviskách vládol.
Pani poslankyňa Tkáčová, nie je pravda, že my ľudí považujeme za nejakých nesvojprávnych alebo neschopných. Naopak, my ich považujeme za schopných a svojprávnych, a preto požadujeme, aby mali možnosti spolupodieľať sa na rozhodovaní na pracoviskách, pretože si myslíme, že ľudia sú schopní vecne a racionálne pristupovať k rozhodovaniu o problémoch. A myslíme si, že z tohto hľadiska majú právo a je dobré aj pre zamestnávateľa, aby takýchto ľudí zapojil do rozhodovacieho procesu. A musím povedať ešte raz. Ja som si prečítal celý článok, niekoľko článkov, kde pána ministra citovali - a opakujem, bez ohľadu na to, čo k tomu dodáte - ak minister práce nazve nezamestnaných, dovolenkármi, je to podľa mňa prejav arogantný, prejav bezcitný, prejav sociálneho hyenizmu a za týmto si stojím.
Napokon som rád, že pán Kaník to predviedol, to, čo predviedol, pretože takto riadite celý štát. Svet obraciate hore nohami a ešte ste takí babráci, že keď sa toho chytíte, tak vám všetko padá. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.7.2011 o 11:03 hod.

Mgr.

Branislav Ondruš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:06

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte pár záverečných poznámok k rozprave, k novele Zákonníka práce. Znovu a znovu treba povedať a pripomenúť bod z programového vyhlásenia vlády, ktorý považujeme za veľmi dôležitý. Vláda Slovenskej republiky si za jeden z hlavných cieľov vo volebnom období 2010 - 2014 kladie za cieľ znížiť vysokú nezamestnanosť na Slovensku. A preto robíme viacero opatrení. Spomeniem ministra hospodárstva Miškova a jeho projekt Singapur, ktorý má napomôcť vylepšiť podnikateľské prostredie. Spomeniem napr. zmeny, ktoré robí pani ministerka Žitňanská vo svojom rezorte, ktoré majú napomôcť lepšej vymáhateľnosti práva. Spomeniem zmeny, ktoré robíme vo všeobecnosti vo vláde, vo všetkých rezortoch, pokiaľ ide o verejné obstarávanie, elektronické aukcie. Spomeniem to, že znižujeme náklady na chod štátu a tak ďalej a tak ďalej. Tých opatrení je veľmi veľa a skutočne Zákonník práce je len jedným z kamienkov tejto mozaiky, ktorým chce vláda jednak zlepšiť podnikateľské prostredie, jednak zlepšiť kvalitu života na Slovensku a, znova opakujem, zvýšiť počet pracovných miest, znížiť vysokú nezamestnanosť.
Je vcelku prirodzené, že na to, ako to dosiahnuť, má iný názor pravica, iný názor ľavica. Chcem povedať, my ponúkame riešenia, naši opoziční, neviem, či partneri, ponúkajú demagógiu. To sa prejavovalo aj v tejto diskusii k Zákonníku práce, veľmi, veľmi dostatočne. My si myslíme, že tvorba nových pracovných miest jednoducho nie je možná tým, že minister tu vyhlási,do roka a do dňa vznikne päťdesiattisíc nových pracovných miest. Ja nemám zázračný prútik, ktorým by som to dosiahol, pani poslankyňa Tomanová. Čiže ja vám nebudem tu sľubovať, že tých pracovných miest bude päťdesiattisíc alebo stotisíc. Viem však, že na základe signálov, ktoré táto vláda vysiela, a ktoré si pozorne monitorujú zamestnávatelia, ktoré si pozorne monitorujú potenciálni investori, ktoré si veľmi pozorne sledujú a diskutujú s nami napr. americká obchodná komora, nemecká obchodná komora, britská obchodná komora, talianska obchodná komora a takto by som mohol pokračovať, sú jasné signály o tom, že to, čo pripravujeme, sa stretáva s veľmi pozitívnou odozvou zo strany potenciálnych investorov. A dôkazom toho sú postupne nové a nové pracovné miesta, nové a nové spoločnosti, ktoré prichádzajú na Slovensko a ktoré tu vytvárajú nové pracovné miesta, resp. zoberme si spoločnosti, ktoré tu už sú, ktoré rozširujú výrobu a naberajú do svojich stavov nových zamestnancov.
Samozrejme na to, aby sa tak reálne stalo, je potrebné tie zmeny, tie reformy, ktoré sme pripravili, dotiahnuť do konca. A preto vás už v tejto sekunde žiadam o podporu navrhovanej vládnej novely Zákonníka práce, samozrejme aj s niektorými zapracovanými pozmeňovacími návrhmi, ktoré tu zazneli, ku ktorým sa ešte postupne vyjadrím.
Opozícia demagogickým spôsobom tvrdí, že ak, ak napr. zachováme súbeh výpovednej doby a odstupného, tým zlepšíme postavenie zamestnanca. No, nevylučujem, že tomu tak nie je, samozrejme, ak nejaký zamestnanec by mal podľa doterajšej právnej úpravy pri výpovedi nárok na uplatnenie nielen výpovednej doby, ale aj na odstupné, samozrejme, že sa jeho finančná situácia z jeho pohľadu zlepší pri tej výpovedi. Ale predsa našim cieľom by malo byť, aby k tej výpovedi vôbec nedošlo. To po prvé, aby si to pracovné miesto zachoval. Veď nebavme sa o výpovediach, bavme sa o tom, že pracovné miesta majú mať trvalý a udržateľný charakter. A bavme sa o tom, že vonku je niekoľko stotisíc nezamestnaných, ktorí žiadne pracovné miesto nemajú. A je mu ,,lautr" jedno, či je alebo nie je nejaké odstupné, pretože ich trápi to, že nemajú prácu, že nemajú príjem za prácu, že žijú z nejakých tých sociálnych dávok, ktoré na slušný život samozrejme nestačia. A tým musíme pomôcť, tých sa zastávajme. A nie odborárskych predákov, ktorí sa trasú o to, či budú mať svoje dva dni plateného voľna na tzv. odborársku prácu, alebo nie.
Preto opatrenia, ktoré sú navrhnuté vo vládnej novele Zákonníka práce, samozrejme sú definované tak, aby uľahčili tvorbu nových pracovných miest. Z pohľadu veľkých firiem, alebo inak povedané, keď si zoberieme štruktúru slovenskej ekonomiky, slovenská ekonomika dnes stojí na dvoch pilieroch. Môžeme diskutovať, či ich nie je viac, ale ja tu vidím silný automobilový priemysel, máme tu tri automobilky s celým vejárom svojich subdodávateľov. Ďalej tu máme veľké firmy, ako je napr. Slovnaft alebo US STEEL, tie majú svoje isté potreby a požiadavky, pokiaľ ide o flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov. A tým svojím spôsobom vychádzame v ústrety, keď hovoríme o rozšírení možnosti flexikonta, či už udržanie súčasného nástroja, ktorý bol doteraz definovaný ako prechodné opatrenie, alebo cez pozmeňovacie návrhy, tu zazneli, ďalšie možnosti, ako ešte viac umožniť týmto veľkým firmám, hlavne automobilkám, pružnejšie prispôsobovanie pracovného času, potrebám odbytu, dopytu po ich produktoch, ktoré samozrejme sú také, aké sú. A potešiteľné je, že v tomto čase prichádzajú správy, že práve po produktoch, ktoré tieto automobilky vyrábajú na Slovensku, je vysoký záujem. A práve preto je dôležité, aby mohli cez zmenu Zákonníka práce využívať inštitút flexikonta omnoho viac, ako to bolo teraz.
Ak si niekto myslí, že rozširovanie výroby, získavanie nových pracovníkov, umožnenie aj väčšej práce nadčas cez flexikonto v prechodnom období tohto zvýšeného dopytu je proti záujmom zamestnancov, tak nech mi, prosím vás, vysvetlí, že čím? Čo je zlé na tom, že sa vytvoria nové pracovné miesta? Čo je zlé na tom, že tí ľudia si zarobia 1500 eur mesačne? Napr. tu pri Bratislave, v jednom známom závode. Čo je na tom zlého, že tento závod chce vytvoriť približne tritisícpäťsto nových pracovných miest do konca budúceho roku a vrátane subdodávateľov to bude vyše desaťtisíc pracovných miest. Prečo tieto pracovné miesta vznikajú? Tým, že zavediem desaťnásobné odstupné? Nie. Vznikajú preto, lebo chceme rozšíriť inštitút flexikonta. Pre toto vznikajú. Pre to, lebo táto firma vidí, že máme snahu vylepšiť Zákonník práce tak, aby táto flexibilita bola možná. A tieto firmy, opakujem, túto flexibilitu potrebujú, tak ako my potrebujeme dýchať vzduch a ako potrebujeme krv. Tak oni potrebujú mať pružné pracovné vzťahy.
Samozrejme, nemusíte podporiť dnes alebo zajtra pri hlasovaní zmeny vo flexikonte. Však neurobte to. Ale potom tieto firmy budú riešiť potrebu zvýšeného počtu pracovníkov napríklad zamestnávaním na dohodu, alebo zamestnávaním cez agentúry dočasného zamestnávania. Alebo cez inštitút práce na dobu určitú. Tieto možnosti tu sú, či Zákonník práce zmeníme alebo nie. Ale preto hovorím o flexikonte, lebo flexikonto je spôsob, ako si výrobu rozšíriť a ako zobrať nových zamestnancov na trvalé pracovné miesta. Nie na dohody, nie cez živnosti, v úvodzovkách, nie cez kratšie úväzky, respektíve cez práce na dobu určitú, ale cez riadne pracovné miesta. A to by malo byť našim záujmom. Preto sú aj navrhované zmeny, pokiaľ ide o pružný pracovný čas. To všetko pomôže týmto veľkým spoločnostiam. A nehovoríme o tom preto, lebo to pomôže veľkým spoločnostiam. Pomôže im v tom, aby vytvorili nové pracovné miesta, aby rozšírili výrobu v čase, kedy po ich produkcii aj vďaka šikovnosti našich ľudí, Slovákov, je vysoký záujem.
Druhý pilier slovenskej ekonomiky sú, naopak, malé firmy. Možno viete, možno neviete, na Slovensku je deväťdesiattisíc malých firiem, malých v tom zmysle, že zamestnávajú od jedného po desiatich zamestnancov. Takýchto firiem je na Slovensku deväťdesiattisíc. To je, približne pol milióna ľudí pracuje v takýchto malých firmách. To znamená, tieto firmy majú úplne iné videnie sveta. Tam, keď dôjde k tomu, že firma musí z dôvodu ťažkostí pri odbyte prepustiť zamestnanca a má mu zaplatiť mesačné, trojmesačné odstupné, tak pre tú firmu, pre malú firmu je to dosť veľká záťaž. Preto hovoríme, že súbeh odstupného a výpovednej lehoty jednoducho nie je vhodný. Možno v časoch tzv. dobrého počasia áno, ale, prosím, zobuďme sa. Zobuďme sa! Bola tu kríza. Tá kríza by nás mala všetkých poučiť. A ak nie, tak určite sa poučili firmy mimo Európy, ktoré, keď my budeme tou starou dobrou Európou aj naďalej a budeme sa tu hrať na to, že zamestnanec má byť "chránený", tak jednoducho tie, tá konkurencia, ktorá príde, ktorá prichádza mimo Európy, a dnes je svet globálny, pre tých, ktorí to nevedia, tá konkurencia nás prevalcuje. Všetkých. Či Slovákov, či Rakúšanov, či Nemcov, či Francúzov. Preto musíme robiť tieto zmeny, a preto k týmto zmenám vyzýva aj Európska komisia.
Hovoríte o tom, že berieme výhody zamestnancom. Tak dal som si tú námahu a skúsil som, asi tu nebudem mať všetky, ale skúsil som zrekapitulovať, alebo skúsim zrekapitulovať tie zmeny, ktoré sa pozitívne dotknú zamestnancov pri zmenách, ktoré by mali byť v novele. Sú to výhodnejšie podmienky pre domácu prácu, doteraz nebolo možné pri domácej práci si vyúčtovať príplatok za prácu nadčas. Po novom to bude možné. Čiže zamestnanec si viac zarobí. Zavádzame delené pracovné miesto, nový inštitút, ktorý by mal pomôcť pri tej, tom sklbovaní pracovného a rodinného života, hlavne pre ženy s malými deťmi. Samotná rodičovská dovolenka, pozitívna zmena v tom zmysle, že rodičovská dovolenka aj naďalej síce bude v trvaní troch rokov, ale matka si ju bude môcť vyčerpať nielen počas prvých troch rokov veku dieťaťa, ale počas prvých piatich rokov, to znamená môže si dynamicky, podľa svojej potreby rozvrhnúť čerpanie rodičovskej dovolenky. Zjednodušenie čerpania odstupného v prípade ľudí, ktorí odídu zo zamestnania a majú nárok či na predčasný alebo na riadny starobný dôchodok. Stačí si pozrieť príslušný paragraf, zistíte, o čom to je. Skrátka nebudú mať taký stres pri vybavovaní dôchodku a budú mať nárok na odstupné. Ďalej, zjednodušenie a uľahčenie vzniku zamestnaneckých rád. Ja viem, že odbory sú proti tomu, aby sa zjednodušil postup pri vzniku zamestnaneckých rád, ale k tomu sa ešte dostaneme.
Ďalej sú to zmeny, ktoré sme aj s vaším súhlasom ako vláda akceptovali, pokiaľ išlo o zdravotné sestry, respektíve zdravotníckych pracovníkov. Zaznelo to tu, nebudem to opakovať. Pozitívne treba vnímať aj návrh na zjednodušenie procesu prijímania mladých ľudí, pokiaľ hlavne ide o štátnu správu. Dnes je v štátnej správe jednoducho, poviem to natvrdo, tak ako to je, zabetónovaných množstvo dôchodcov na vyšších riadiacich funkciách, na dobre platených miestach, to sú tie tabuľkové rôzne platy, kde čím viac rokov praxe má, tak tým má vyšší plat, nehľadiac na samotnú výkonnosť tohto zamestnanca. Čiže to, čo tu navrhuje pani poslankyňa Gibalová, respektíve to, čo nájdeme pod bodom 10 v spoločnej správe, by som vnímal pozitívne.
Malá maličkosť, ale poteší. Dovolenka päť týždňov od tridsiatich troch rokov zamestnanca, to znamená budú tu zamestnanci, ktorí by ten nárok nemali, alebo museli by to komplikovane dokazovať. Toto všetko sa v ich prospech zjednodušuje. Takisto, ako sa zjednodušuje aj proces práce študentov, pokiaľ ide o brigádnické práce študentov. To tu nezaznelo, ale chcem to pripomenúť.
V rozprave zo strany opozičných poslancov zaznela častá kritika na konkurenčnú doložku. Nový § 83a. Chcem pripomenúť, že ak je tu pochybnosť, či to je alebo nie je v súlade s ústavou, no ak by nový § 83a nemal byť v súlade s ústavou, tak potom sa pýtam, či je v súlade s ústavou už existujúci § 83, ktorý hovorí o tej, zákaze konkurenčnej činnosti v súbehu s existujúcim zamestnaním. Prosím, aký je rozdiel pri obmedzení zamestnanca, ak niekde pracuje a on pokojne podľa nášho Zákonníka práce môže pracovať ešte aj v inej firme súbežne,? V tom Zákonník práce v zásade nekladie žiadne prekážky. To mimochodom pripomínam pre tých, ktorí sa veľmi zaujímajú o rozsah pracovného času. Ak má niekto dva úväzky po osem hodín denne, ak to stíha, Zákonník práce to vôbec nevylučuje. Nehrajme sa tu na, neviem na čo, keď takáto možnosť v Zákonníku práce jednoducho možná je. Ale vráťme sa ku konkurenčnej doložke. Paragraf 83a hovorí o vylúčení tej konkurenčnej činnosti v súbehu s existujúcim zamestnaním. A to tam už máme dlhé roky. Ale v našej právnej úprave chýbala úprava konkurenčnej doložky v prípade skončenia zamestnania. A o tom hovorí § 83a. Nie je to nič iné ako požiadavka na potreby praxe. To sme si nevymysleli len tak, z dlhej chvíle. Skrátka, prax je taká, že v pracovných zmluvách sa častokrát v poslednej dobe vyskytuje takéto riešenie, ktoré však nemá ale oporu v existujúcom nejakom paragrafe v Zákonníku práce. A preto je ten § 83a potrebný.
Opoziční poslanci na úvod svojich vystúpení, pokým ich to ešte, pokým ich nezistili, že nerobia dobre, častokrát spomínali profesorku Barancovú z Trnavskej univerzity. Tak poprosím, spýtajte sa profesorky Barancovej, čo hovorí na konkurenčnú doložku, na § 83a. Budete možno prekvapení, že je to v súlade s tým, čo tu ona už dlho hovorí, presne tak, ako to hovorím teraz ja. Táto právna úprava na Slovensku jednoducho chýba, a preto ju navrhujeme.
A chcem ešte pripomenúť, ale to už zaznelo v rozprave, treba sa pozrieť, čo to vlastne je. Treba si pozrieť § 83a odsek 2 a nerobiť, nemaľovať tu čerta na stenu tak, ako to tu hovoril napríklad pán poslanec Jarjabek, ktorý tu rozpráva niečo o tom, že herec, keď skončí angažmán v jednom divadle, tak nebude môcť hrať v divadle druhom. No to je úplný, úplný nezmysel. Niečo iné je povedzme  IT odborník zo softvérovej firmy, ktorá robí antivírový softvér, ktorý má špecifické know-how, ktoré získal v tejto spoločnosti, ak by chcel prejsť do konkurenčnej firmy a toto know-how, jednoducho, na tvrdo povedané, ukradnúť a preniesť do toho nového zamestnania, tak to je podstata konkurenčnej doložky. Tento IT odborník úplne pokojne môže ísť vyvíjať softvér do nejakej firmy, ktorá robí nejakú inú brandžu, ale samozrejme, ak si to tá firma, z ktorej odchádza, uplatní, tak nemôže to know-how využiť v inej spoločnosti. Len o toto ide, nie o to, že mu zakážeme pracovať.
Nadčasy. Ja som to už spomínal priamo vo vstupoch, kedy som potreboval reagovať na niektorých poslancov, ktorí skutočne ani nevedia, k čomu vlastne rozprávajú v rozprave. Ich poslaneckí asistenti, alebo koho to majú, ktorí im pripravili vystúpenia, si skutočne svoje peniaze nezaslúžia. Ak pán poslanec nevie spočítať, že 400 to je vlastne 150 plus 250, tak to ako... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

12.7.2011 o 11:06 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:06

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Jeho diskusný príspevok tým pádom tak akosi stráca hodnotu, keď táto, tento elementárny matematický úkon mu robí problém. Čiže zdôrazňujem, nemeníme rozsah nadčasov, aj naďalej platí, že zamestnávateľ môže nariadiť 150 hodín nadčasov a 250 ďalších hodín je možné využiť po dohode so zamestnancom presne tak, ako to bolo doteraz. Tam ide len o preformuláciu príslušných odsekov. O nič iné. Zmena je len v tom, že ďalších 150 hodín, čiže spolu 550 hodín nadčasov môže po dohode so zamestnávateľom a so zamestnancom využiť vedúci zamestnanec, manažér. Znova, v súlade s požiadavkami praxe.
Pokiaľ ide o odbory, zrovnoprávnenie a tak ďalej, bolo to tu všetko povedané. Veľmi dobre to vystihla pani poslankyňa Blahová, ktorá vlastne citovala z dohody, ktorú uzatvorili odborári s politickou stranou SMER, či už v roku, neviem či 2008 alebo 2009 a potom ešte aj pred voľbami v roku 2010. No pozrite, keby som mal byť zamestnancom v nejakej firme, kde pôsobí, povedzme, odborové združenie KOVO, no v živote by som nevstúpil do týchto odborov, keď viem, že tieto odbory majú priamy vzťah na politickú stranu SMER. Veď odbory a politická strana to je niečo úplne iné. Predsa nemôže si niekto myslieť, že zamestnanci budú podporovať také odbory, ktoré majú takéto priame napojenie na politickú stranu. Či už je to SMER, alebo či by to bol ktokoľvek iný...
Prosím vás, nedávajte mi to sem! (Reakcia na pokus opozície zavesiť transparent na rečnícku tribúnu.) Pán predseda, prosím, urobte tu poriadok!
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.7.2011 o 11:06 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:06

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Jednoducho zamestnanec, ktorý nechce mať nič spoločné s politikou, resp. nechce mať nič spoločné s politickou stranou SMER, no ako môže podporovať odbory, ktoré majú uzatvorenú takúto dohodu s politickou stranou SMER? Veď to je smiešne a byť na mieste odborárov, ktorí ešte dnes, je ich tristotisíc, pokiaľ dobre viem, čiže asi 1/6 zamestnancov je organizovaných v odboroch, no byť zamestnancom organizovaným v takýchto odboroch, tak by som sa nad tým dosť vážne zamyslel. (Potlesk.)
O tejto spolupráci odborov a politickej strany SMER svedčí vlastne aj včerajšia tlačovka SMER-u, na ktorej bol veľmi aktívny pán Machyna. To je ďalší dôkaz.
Takže, pokiaľ ide o pozmeňovací návrh, ktorý tu predniesol pán poslanec Horváth, v ktorom vlastne ide to to, aby odbory mohli zastupovať všetkých zamestnancov len v prípade, ak preukážu, že v danej firme zastrešujú najmenej 30 % zamestnancov, tak tento návrh má moju plnú podporu práve z dôvodov, ktoré som uviedol. Ak sa v nejakej firme nájde 30 % voličov SMER-u, tak pokojne, nech to tak je. Ak menej, tak uvidíme.
Dobre. Vrátim sa ešte k súbehu výpovednej doby a odstupného, ktoré tu tiež bolo kritizované. Pokiaľ ide o Európsku úniu, tak súbeh odstupného a výpovednej doby je v súčasnosti možný len v desiatich členských štátoch Európskej únie. Len v desiatich členských štátoch. Čiže ani náhodou nejde o štandardný spôsob, ale, naopak, je v menšine členských štátov Európskej únie. Existuje súčasný súbeh výpovednej doby a odstupného. Niektoré členské štáty priznávajú nárok na odstupné až po odpracovaní určitého počtu rokov. Napríklad v Luxembursku je to tak, že nárok na odstupné je, až keď zamestnanec odpracuje päť rokov. Chcem tu pripomenúť, že tie sociálne istoty, resp. tá sociálna sieť, tú má zabezpečovať štát a nie zamestnávateľ. A tak tomu aj je a tomu aj prispôsobujeme ustanovenia v zákone o sociálnom poistení. Na jeseň príde do snemovne novela zákona o sociálnom poistení. Tak, ako sa ma tu už pán Ondruš snažil obviňovať neviem z čoho, ja by som poprosil druhýkrát presne ma citovať, a nie vymýšľať si na základe vecí vytrhnutých z kontextu. Ja viem, že poslanecká imunita dovolí veľmi veľa, ale istá férovosť by tu mala byť. Čiže v novele zákona o sociálnom poistení potom nájdete návrh, podľa ktorého by sa mala dávka v nezamestnanosti dynamickejším spôsobom rozčleniť podľa toho, ako dlho bol zamestnanec predtým poistený. To znamená, nebude to stále šesť mesiacov, ale bude to byť môcť aj osem alebo deväť mesiacov v prípade, že zamestnanec odpracoval relatívne dlhú dobu u zamestnávateľa. A na druhej strane, ale aj naopak, v prípade, že odpracoval kratší čas, tak tam nie je dôvod na uplatňovanie takej dlhej doby pri čerpaní dávky v nezamestnanosti a tam bude dávka v nezamestnanosti poskytovaná kratšie. Čiže bude to spravodlivejšie, bude to zároveň zabezpečujúce potreby zamestnanca v prípade, že stratil prácu.
Na záver ešte pár slov k pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli v rozprave. K pozmeňujúcemu návrhu poslanca Horvátha som už hovoril. Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh pani poslankyne Gibalovej, pokiaľ ide o výpovedný dôvod - dosiahnutie nároku na starobný dôchodok, áno, vnímam to ako určitý kontroverzný návrh. Padlo tu už veľmi veľa argumentov, nebudem sa k tomu viac vyjadrovať. Je to na vás, na poslancoch, ako sa rozhodnete. Pokiaľ ide o návrhy pani poslankyne Blahovej, to je vylepšenie ustanovenia, ktoré hovorí o tom, že v skúšobnej dobe nie je možné len tak, v úvodzovkách, prepustiť tehotnú zamestnankyňu, resp. matku s malým dieťaťom. Dúfam, že tento návrh nájde všeobecnú podporu v snemovni. Pokiaľ ide o možnosť opakovania nočnej práce so súhlasom zamestnanca, argumenty tu zaznel, myslím si, že korektne. Sú zamestnanci, hlavne rôzni brigádnici, ktorí vyslovene si chcú zarobiť, pretože v noci je ten príplatok a tým pádom je lepšia aj tá mzda. Umožníme im to. Pán poslanec Brocka, návrh, ktorý vylepšuje novelu o riešenie, pokiaľ ide o päť týždňov nárok na dovolenku v prípade zamestnancov, ktorí majú tridsaťtri rokov a viac, aj do zákona o štátnej službe. Má to moju podporu, aby sme zrovnoprávnili, aby toto riešenie bolo nielen v Zákonníku práce, ale aj v zákone o štátnej službe. Pán poslanec Matovič, dva návrhy - gastrolístky a posúvanie voľných dní pri sviatkoch. Znova, ani nebudem opakovať tie argumenty, boli veľmi dobré. Pán poslanec Kvasnička, reakcia na petíciu zdravotných sestier, myslím, že to nájde u vás podporu. Takisto u mňa ju nachádza. Pokiaľ ide o návrhy pani poslankyne Kiššovej, prvý návrh, ktorý znamená umožnenie čerpania náhradného voľna až v intervale dvanástich mesiacov, je to návrh, ktorý podporuje flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov, a myslím si, že v záujme zpružňovania pracovnoprávnych vzťahov, hovoril som to v úvode, by ste tento návrh mohli podporiť. Pokiaľ ide o ďalší návrh, ktorý hovorí o tom, že štatutár a vedúci zamestnanci vo väčších firmách by nemali mať tie výhody, ktoré im vyplývajú z kolektívnych zmlúv z dôvodu zneužívania, takisto si myslím, že tento návrh by mal nájsť všeobecnú podporu. Ďalší návrh pani poslankyne Blahovej - konto pracovného času. Je to veľmi dobrý nástroj, ktorý sme, poviem tak, ako je, odkopírovali z podmienok v Nemecku. Myslím si, že tam sa to osvedčilo. Bolo by dobré túto pozitívnu skúsenosť preniesť aj na Slovensko. A pokiaľ ide o návrhy pána poslanca Kaníka - obmedzenie provízie z predaja gastrolístkov, resp. tá technická zmena v § 63 ods. 1 písm. b), dúfam, že si to získa vašu podporu.
Návrhy opozičných poslancov pána Kolesíka a Ondruša komentovať nebudem. Obhajobu si týchto návrhov urobili sami, myslím, dostatočne. A je na poslaneckej snemovni, či zváži alebo nezváži podporu.
Na záver ešte raz zdôrazňujem, že našim cieľom je zvýšiť počet pracovných miest a jedným z možných nástrojov, ako to urobiť, je aj zavedenie vyššej flexibility do Zákonníka práce. Myslím si, že Zákonník práce, kto chce, tak tam aj vidí to, že ide aj o lepšie zosúladenie pracovného, rodinného života, rodičovskej dovolenky, resp. delené pracovné miesta. A kto chce, tak tam aj vidí, že je tam veľmi veľa návrhov, ktoré sú v prospech zamestnancov. Ďakujem za pozornosť a verím v podporu tohto návrhu. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.7.2011 o 11:06 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 11:36

Július Brocka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Dostávame sa, dámy a páni, do finále. Rozprava k vládnemu návrhu zákona Zákonníka práce trvala takmer tri dni. Začali sme v piatok, pokračovali včera celý deň a rozpravu končíme v utorok. Myslím si, že sme venovali Zákonníku práce aj vo výboroch, aj v pléne dostatočný čas, primerane vážnosti dokumentu, ktorý schvaľujeme. V rozprave v pléne v druhom čítaní vystúpilo dvadsaťdeväť poslancov, sedemnásť bolo prihlásených písomne, dvanásť ústne. Niektorí vystúpili aj opakovane. Nie všetci poslanci vystúpili s pozmeňujúcimi návrhmi.
Tí, ktorí vystúpili s návrhmi na zmenu a doplnenie, niektoré návrhy boli ku spoločnej správe, aby sme osobitne hlasovali o niektorých bodoch s cieľom hlasovať inak, ako odporúča gestorský výbor. Niektorí poslanci vystúpili s novými návrhmi, niektoré z nich sú nad rámec vládou schváleného Zákonníka práce. Bolo to ďalej niekoľko desiatok poslancov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, dokonca i s grafickými pomôckami, niektorí. Aj vďaka tomu bola diskusia, rozprava živá, zaujímavá aj s istými emotívnymi vrcholmi.
Ja nebudem teraz vecne komentovať vystúpenia jednotlivých poslancov z rozpravy. Urobil som to priebežne, keď som to považoval za vhodné. Chcem vám len odporučiť, aby ste vládny návrh zákona Zákonníka práce schválili.
Dámy a páni, čaká nás dlhé hlasovanie. Iba pán poslanec Ondruš predložil teraz, pred chvíľou dvadsaťpäť nových pozmeňujúcich návrhov, ďalších deväť na hlasovanie zo spoločnej správy osobitne hlasovať. Čiže budeme veľmi dlho hlasovať.
Odporúčam, aby sme v súlade s rokovacím poriadkom hlasovali, ale až zajtra. Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie

12.7.2011 o 11:36 hod.

Ing.

Július Brocka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:38

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Ďakujem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

12.7.2011 o 11:38 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:38

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Predložený vládny návrh zákona upravuje poskytovanie vianočného príspevku v závislosti od konkrétnej sumy dôchodku s cieľom odstrániť doterajšie pásmové rozpätie viazané na sumu dôchodku, pri ktorých sa určovala diferencovaná pevná suma vianočného príspevku. Navrhovanou úpravou sa tým predchádza situáciám, pri ktorých sa vianočný príspevok buď vôbec neposkytoval, alebo sa poskytoval v nižšej sume z dôvodu, že suma dôchodku v zanedbateľnej miere presiahla pásmové rozpätie určené či na samotné poskytovanie vianočného príspevku, alebo na jeho poskytnutie vo vyššej sume. Navrhuje sa zároveň previazať výpočet vianočného príspevku s výškou životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu tak, aby bola suma vianočného príspevku v prípade nízkych dôchodkov, t. j. do sumy životného minima, konštantná a so zvyšujúcou sumou dôchodku sa suma vianočného príspevku postupne lineárne znižovala. Hranica pre poskytnutie vianočného príspevku ako takého sa navrhuje určiť vo výške 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.7.2011 o 11:38 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:41

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť spoločnú správu zo zasadania výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 341) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 437 z 19. mája 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 236 z 15. júna 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 191 zo 14. júna 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 63 z 15. júna 2011.
Výbory Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Eriku Jurinovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a v treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 79 z 27. júna 2011.
Ďakujem, skončila som.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

12.7.2011 o 11:41 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:44

Viera Tomanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, ja som sa k tomuto návrhu zákona vyjadrovala už pri prvom čítaní a povedala som, aj prečo ho nepodporíme. Snažila som sa veľmi jednoznačne povedať, v čom tento návrh nepovažujem za dobrý a znovu poviem, že ide o marketingový vzťah, ktorým vlastne ideme pomáhať ľuďom s príjmami nižšími, ako je suma životného minima.
Na druhej strane tento návrh, tak ako bola predložená aj dôvodová správa, počíta s určitou úsporou. Zastávala by som názor, že pokiaľ ide o príspevok k vianočnému dôchodku, teda vianočný príspevok k dôchodku, by sa mal rozširovať na ďalšie skupiny ľudí a nie znižovať príspevok tým ľuďom, ktorí dlhšie pracovali, dlhšie platili do systému a ktorí z hľadiska zásluh vykonali viacej ako tí, ktorí nepracovali, nemali odpracované roky, bol im priznaný sociálny dôchodok, prípadne aj o živnostníkov, ktorí neplatili do systému.
Netýka sa to samozrejme tých živnostníkov, ktorí platili do roku 2003 v priemere 43,8 roka, tak ako pán minister Kaník znížil túto hranicu na desať rokov. Myslím si, že sú to ľudia, ktorí skutočne zaplatili do systému málo.
Z tohto dôvodu nie je možné podporiť takýto návrh. A zastávala by som názor, že pán minister mal prísť s návrhom, ktorý by rozširoval tento príspevok pomaly pre všetkých dôchodcov. Prídeme na jeseň s novým návrhom, kde sa budeme snažiť, aby tento príspevok skutočne pomaly začal rásť a stúpať a dosahoval sumy životného minima pre každého dôchodcu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.7.2011 o 11:44 hod.

Ing. PhD.

Viera Tomanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 11:46

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážený páni, dovoľte mi predložiť pozmeňujú návrh k tomuto zákonu, ktorý znie:
"V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
"5. Paragraf 1 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
"(11) Ak sa poberateľovi dôchodku uvedeného v odsekov 1 až 3 a 5 vyplácaný dôchodok z cudziny, na účely poskytovania vianočného príspevku sa neprihliada na dôchodok vyplácaný z cudziny.".".
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.
Odôvodnenie: Ak by sa na účely vianočného príspevku malo prihliadnuť aj na sumu dôchodku poukazovaného zo zahraničia, vianočný príspevok by bolo možné vyplatiť až po predložení potvrdenia o sume tohto dôchodku. Dôsledkom tejto skutočnosti by bolo vo väčšine prípadov nielen nevyplatenie vianočného príspevku v decembri, ale aj neprimerané zaťaženie poberateľov dôchodku a hlavne zvýšila by sa administratívna záťaž Sociálnej poisťovne a orgánov sociálneho zabezpečenia tzv. silových rezortov a bolo by veľmi ťažké technicky vôbec realizovať celú túto operáciu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie

12.7.2011 o 11:46 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video