20. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, ja oceňujem toto vystúpenie, pretože ponúklo taký širší, by som povedal, spoločenský pohľad na tú problematiku, o ktorej rokujeme a ktorá s mnohými zmenami, ktoré prináša novela Zákonníka práce, súvisí.
A mne tam zišli na um také ekonomické implikácie tých zmien, ktoré sa v Zákonníku práce nachádzajú, pretože ja som hlboko presvedčený o tom, že viaceré z tých zmien budú mať vážne negatívne aj ekonomické dopady, a to v tom, že sa bude stupňovať tlak na znižovanie miezd, a teda na znižovanie disponibilných príjmov obyvateľstva. V konečnom dôsledku pritom práve spotreba a domáca spotreba je dôležitým faktorom oživenia hospodárstva, a to aj v čase krízy. A o tom, že sa kríza neskončila, svedčí podľa môjho názoru práve zámer vedenia ministerstva a vlády, urobiť z tzv. flexikonta permanentný nástroj, o ktorom teda vieme, že je to typický protikrízový nástroj. A ja to beriem ako naozaj isté priznanie, že sa nemožno ešte tešiť, že by sa trajektória ekonomického vývoja dostala na tú predkrízovú úroveň. Takže ja považujem za mimoriadne dôležité poukázať na to, že znižovanie príjmov či už tým, že sa zruší súbeh výpovednej doby a odstupného, alebo tým, že vzápätí na toto už pán minister ohlásil znižovanie a skracovanie podpory v nezamestnanosti, čo bude vytvárať tlak na to, aby ľudia prijímali akúkoľvek prácu za akýchkoľvek platových aj pracovných podmienok, bude mať negatívne dopady aj na ekonomický vývoj Slovenska.

Ďakujem pekne. Pán Číž, mne sa vždy páči to, čo hovoríte, ten spôsob, ktorým argumentujete, má vždy hlavu a pätu, aj keď, samozrejme, ja mám na kopu vecí iný názor. Som v princípe rád, že ste spomenuli tú našu polemiku, ale ja musím zopakovať niektoré veci, ktoré som už raz povedal.
Názory verejnosti sú, samozrejme, ovplyvňované aj minulosťou a aj vždycky tými opozičnými názormi. Nemyslím si, že vláda by mala vždy brať do úvahy len to, aby robila takú politiku, ktorá je ľúbivá, pretože to nie je vždy to najlepšie a často to môže viesť tam, kde sa napr. dostalo trebárs Grécko.
Nesúhlasím s vaším názorom, že vlastníctvo musí slúžiť verejnému záujmu. Vlastníctvo musí slúžiť vlastníkovi, to je alfa a omega všetkého, lebo ak by som ja vytvoril vlastníctvo, ktoré mi nemá slúžiť a má slúžiť verejnému záujmu, tak sa môžem spýtať sám seba, prečo by som to robil.
Keby tu vládla neoliberalistická politika, no to by tu bol iný tanec. Tak to je len na margo.
Pokiaľ ide o tých 238 korún v Bille, no to ste mi vyrazili dych. Ak budete môcť doniesť mi, prosím vás pekne, nejaký doklad o tom, tak to urobte.
No a treba si uvedomiť jednu zásadnú vec, že akákoľvek regulácia alebo resp. nadmerná regulácia vlád, ktorá obmedzuje rozvoj kapitálu, v konečnom dôsledku škodí, preto, lebo, veľmi zjednodušene to možno povedať, čím je viac kapitálu, tak tým paradoxne je väčší podiel z toho koláča pre zamestnancov. Inými slovami povedané, práve tým, že sa kapitalizmus rozvíja, tak z neho dostávajú tí zamestnanci viac ako tí, ktorí ten kapitál rozvíjajú. Ďakujem pekne.

Pán Jurčík, len malý drobný omyl. To nie je môj názor. Môj názor je to tiež, ale citoval som z nemeckej ústavy, ústavy Nemecka. Predpokladám, že Nemecko nepokladáte za komunistický štát, lebo tam neprevzali DDR-ácku ústavu, ale tam ju majú svoju kontinuálne od roku 1945. Takže o tom vám môžem dať teda k dispozícii literatúru, ak vás zaujme aj napr. ústavné ustanovenie talianskej ústavy. Mám to tu aj rovno k dispozícii.
Ale takže vaše názory. Dobre, máte tieto názory, len o sociálnej funkcii vlastníctva dneska existuje veľké množstvo veľmi zaujímavej literatúry, takže možno by bolo dobré, keby ste skúsili porovnať svoje poznanie a videnie s tým, čo je k dispozícii na trhu, a možno tá diskusia potom by ešte mohla aj v budúcnosti pokračovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, netaktizovala som ako moji dvaja predrečníci, ktorým sa tesne pred ich vystúpením podarilo vybehnúť zo sály, tak dovoľte mi, aby som povedala pár slov k tejto rozprave aj ja.
Pani poslankyňa Laššáková vo svojom vystúpení urobila exkurz do vývoja Zákonníka práce do roku 1965. Ja pôjdem ďalej. Pri návšteve múzea na hrade Český Krumlov ma zaujala expozícia, ktorá veľmi súvisí s prerokúvanou témou. V tejto expozícii bol vystavený služobný poriadok pre pracovníkov jeho jasnosti kniežaťa Adolfa Josefa zo Schwarzenbergu, zo septembra 1870. Chcela by som vás s časťou tohto služobného poriadku oboznámiť.
V časti A, vo všeobecnej časti, § 1 ods. 1 sa píše: „Služobný poriadok zahrnuje všetky nariadenia, ktoré určujú povinnosti a práva zriadencov v kniežacích službách a upravujú výkon služby. Tento služobný poriadok neplatí pre zamestnancov kniežacej domácnosti.“
V odseku 2 sa ďalej uvádza: „Tieto ustanovenia sú uvádzané len vo všeobecných rysoch a na ich doplnenie slúžia ostatné a v budúcnosti vydané služobné predpisy, návody a zvláštne rozhodnutia.“
Ja som si vybrala z tohto služobného poriadku pracovný poriadok pre úradníkov. Dovoľte, aby som ho celý prečítala, tak ako tam bol stanovený.
Prvý bod: „Denne pred začiatkom pracovnej doby sú úradníci povinní dôkladne zamiesť kanceláriu, vysypať popol z kachieľ a utrieť prach.“
Druhý bod: „Úradníci zodpovedajú tiež za to, že kancelária bude vždy riadne vykúrená. Potrebné palivo si obstarajú na svoje náklady.“
Tretí bod: „Súkromné rozhovory sú v pracovnej dobe nežiadúce.“
Štvrtý bod: „Riadna pracovná doba je 12 hodín denne. V prípade potreby musí každý úradník pracovať bez vyzvania nadčas.“
Piaty bod: „Akákoľvek politická činnosť úradníkov má za následok okamžité prepustenie.“
Šiesty bod: „Fajčenie a požívanie liehovín sa očakáva u úradníkov v zdržanlivosti.“
Siedmy bod: „Dámam a vyššie postaveným osobám sa úradník správa slušne.“
Ôsmy bod: „Na čítanie sa odporúča Biblia. Nie sú námietky proti iným knihám, pokiaľ sú tieto mravne nezávadné.“
Deviaty bod: „Povinnosťou každého úradníka je starostlivosť o zdravie. V prípade choroby nemá nárok na mzdu. Každý úradník, ktorý má pocit zodpovednosti, by si mal preto pravidelne ukladať zo svojej mzdy primeranú čiastku pre prípad choroby či inej nepredvídanej potreby.“
Desiaty bod: „Úradníci sa nesmú pri práci mýliť. Kto sa pri svojej práci dopustí častejšie chýb, bude prepustený.“
Jedenásty bod: „Kto odporuje šéfovi, dokazuje tým, že pred ním neprechováva príslušnú úctu. Z tejto skutočnosti sa vyvodia dôsledky.“
Dvanásty bod: „Úradníci sú povinní viesť zbožný a cudný život.“
Trinásty bod: „O dovolenku môžu úradníci požiadať len z naliehavých rodinných dôvodov. Táto je však neplatená.“
Štrnásty bod: „Úradníci, nech majú stále na mysli, že tisíce iných osôb sú ochotné okamžite nastúpiť na ich miesta.“
Pätnásty bod: „Úradníci nesmú nikdy zabudnúť, že sú svojmu principálovi povinný vďačnosťou, pretože je ich živiteľom.“
To boli body, ktoré boli uvedené v zákonníku kniežaťa Adolfa Josefa zo Schwarzenbergu zo septembra 1870. Pán poslanec Petrák povedal, že sa viac vraciame ako 100 rokov dozadu. Ja si myslím, že sa vraciame ďalej. Nemyslíte si to? Pokiaľ by ctení kolegovia mali záujem o tento dokument a chceli z neho pripraviť nejaký pozmeňujúci návrh do Zákonník práce, poskytnem na to príslušnú fotodokumentáciu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani kolegyňa, priznám sa, že ja som rád, že poslanci za SaS špekulujú a vyšli von a že si vystúpila teraz, lebo mne sa veľmi páčilo toto vystúpenie. Myslím si, že bolo veľmi trefné, možno aj trošku mohlo odľahčiť napätú atmosféru, a to naozaj len trošku, pretože skutočne len pri niektorých ustanoveniach, ktoré si prečítala, mám pocit, že sú opísané z novely Zákonníka práce alebo naopak, že do novely Zákonníka práce ich opisovali podľa pravidiel, ktoré si prečítala. A, samozrejme, nie doslovne, ale z hľadiska princípov, z hľadiska hodnôt, z hľadiska filozofie, prístupu k zamestnancovi sú viaceré body naozaj akoby „z oka vypadli novele Zákonníka práce“.
A musím povedať, že najmä ten posledný bod, aby zamestnanci si vždy pamätali, že majú byť svojmu principálovi vďační, ale aj ten bod, že majú mať na pamäti, že za dverami stoja stovky či tisíce ďalších, to je skutočne to, čo prezentuje tu dnes prerokovávaná novela Zákonníka práce.
A si spomeniem na jednu faktickú poznámku pána kolegu Jurčíka z prvého čítania. Tak skutočne najmä ten posledný bod, že zamestnanci majú byť vďační svojmu principálovi, lebo je to on, kto im dáva prácu, tak som presvedčený, že pán kolega, možno aj niektorí ďalší jeho kolegovia by bez problémov kedykoľvek podpísali, pretože takto nás poučovali už v prvom čítaní o tom, že zamestnávateľ je ten, kto drží kapitál v ruke, a teda ten má rozhodovať o tom, ako to bude na pracovisku a vo firme fungovať, a to aj vo vzťahu k zamestnancom. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, ďakujem veľmi pekne za osvieženie pamäti. Tiež sa tento vtip dostal ku mne na facebooku pred niekoľkými týždňami. Naozaj by som bol veľmi rád môcť si tak overiť jeho pravosť a pravdivosť.
Každopádne mám len jednu takú poznámku k tomu. Keď som počúval tie jednotlivé pravidlá, snáď s výnimkou toho kúrenia v peci, ktoré je dnes neaktuálne, a čítania Biblie na pracovisku, zostal som presvedčený, že na Slovensku by sa našli milióny občanov, ktoré by boli vďačné, keby museli úradníci, a nechcem sa dotknúť žiadnych ani z mojich exkolegov na ministerstve hospodárstva, z ktorých mnohí odvádzajú kvalitnú prácu, ale nájdu sa medzi nimi aj takí úradníci, ktorým by to nezaškodilo, rešpektovať takéto pravidlá a možno, keďže sa jedná o úradníkov, a nie o zamestnancov v tomto príklade, byť aj vďační nie svojmu principálovi, ale všetkým tým daňovým poplatníkom, ktorí ich financujú a z ktorých daní dostávajú svoj plat. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja viem, že moji predrečníci odišli, pretože chcú byť zajtra vo všetkých médiách. Moje dnešné vystúpenie sa tam už nedostane, ale mne to vôbec nevadí. Takže ja som toto vystúpenie chcela uviesť.
A, pán poslanec Chren, ubezpečujem vás, že to nie je žiaden vtip z facebooku. Mám k dispozícii, nech sa vám páči, odfotené doklady, ktoré som odfotila, tak ako som povedala, v Českom Krumlove na hrade v múzeu, kde je to uvedené jasne, čierne na bielom. Takže pokiaľ máte o to záujem, ja vám to veľmi rada dám k dispozícii, aby ste nabrali inšpiráciu a aby ste vedeli, že to neboli štátni úradníci, v prípade ktorých by sa potešili obyvatelia, keby odišli a keby sa správali tak, aby boli vďační principálovi, to boli normálni, riadni zamestnanci kniežaťa zo Schwarzenberga. Takže nejedná sa o žiadnych štátnych úradníkov. Jednalo sa o normálne služobný poriadok, ktorý v tom čase v roku 1870 bol platný. Nech sa páči.

Dobré ráno. Pán predseda, začnem svoje vystúpenie, aj keď vidím, že niektorí kolegovia strácajú poradia, veľa nás tu nie je, ale prednesiem si svoj skromný príspevok.
Vážené kolegyne, jeden kolega, dvaja, pardon, spravodajca a pán minister, v úvodnom vystúpení za náš poslanecký klub kritizoval kolega Braňo Ondruš obmedzovanie odborárskych právomocí a vo všeobecnosti konštatoval, že toto je jediná oblasť v novele Zákonníka práce, v ktorej sa vláda dôsledne pridŕža svojho programového vyhlásenia. Rád by som pripomenul, že vláda sa v ňom už vlani vyhrážala, že zruší privilégiá odborov. A táto novela nás nenecháva na pochybách, aké privilégiá mala na mysli. Odborové organizácie a ich predstavitelia strácajú viacero kompetencií. Kompetencie, ktoré im vytvárajú možnosti, aby nielen formálne, na papieri, ale aj skutočne ochraňovali práva zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom a zastupovali ich pri rokovaniach o lepšie pracovné či platové podmienky. Nadväzujem na kolegu Ondruša preto, lebo chcem na konkrétnom príklade ukázať, ako zákerne vláda proti zástupcom zamestnancov útočí a aké to bude mať dôsledky.
Ale najskôr ešte jedna vlastná skúsenosť. Sám som bol niekoľko rokov šéfom odborovej organizácie na úrovne závodu, teda ani nie celého podniku. Zdôrazňujem to preto, lebo vláda sa usiluje vytvoriť falošný a nepravdivý dojem, že v novele Zákonníka práce siaha na akési privilégiá odborárskych bosov. Tento pojem je aj v médiách veľmi obľúbený, lebo, to si povedzme otvorene, zámerne sa tým vytvára obraz o akýchsi šéfoch, ktorí si žijú a užívajú na úkor radových členov a sú od nich úplne odtrhnutí, aby bolo verejnosti jasné o koho ide. Vždy sa pri slovách odborárski bosovia objavujú ľudia z vedenia KOZ či jednotlivých odborových zväzov, najmä šéfa odborového zväzu KOVO. Samozrejme, že je to lož, ale v tejto chvíli chcem zdôrazniť niečo iné. Novela Zákonníka práce sa nijakým spôsobom nedotkne fungovania zo života týchto, v úvodzovkách, odborárskych bosov, vláda sa síce tvári, že siaha na ich privilégiá, v skutočnosti však obmedzuje fungovanie odborárskych predákov na tej najnižšej, teda podnikovej úrovni či úrovni závodov alebo prevádzok.
Táto novela neublíži ani Gazdíkovi, ani Mojšovi, ani Machynovi, ale vytvára vážne prekážky pre tých, ktorí obhajujú, bránia a zastupujú pracujúcich ľudí v jednotlivých firmách. Vlastná skúsenosť, na ktorú chcú upozorniť, spočíva v tom, že dobre fungujúce odbory v podniku či v závode a dobre fungujúci predák v základnej odborovej organizácii je veľmi užitočný človek nielen pre zamestnancov, ale aj pre manažment firmy. On totiž nefunguje len jedným smerom - od pracujúcich smerom k manažérom, ale aj opačne. Z vlastnej praxe by som mohol uviesť príklady, ako bolo našim šéfom výhodné odkomunikovať niektoré krízové, povedzme, nepríjemné situácie, nie priamo so zamestnancami, ale prostredníctvom mňa ako šéfa miestnych odborov. Dobrý odborový predák dokáže ľudí nielen nabudiť k boju za svoje požiadavky, ale aj upokojiť, keď sú ich predstavy nereálne. Ten, kto to nedokáže pochopiť, je zlý manažér.
To, že súčasná slovenská vláda je partia veľmi zlých manažérov, je dnes jasné väčšine ľudí na Slovensku. A, bohužiaľ, táto novela Zákonníka práce to len potvrdzuje. Príkladom je navrhovaná zmena odseku 3 v § 240. Dnes je to tak, že firma musí poskytnúť odborovým predákom voľno, za ktoré dostanú normálne zaplatené, ak ide o zamestnancov daného podniku. Mesačný rozsah tohto voľna sa buď dohodne, alebo ak k dohode nedôjde, odsek 3 určuje minimálny rozsah voľna podľa počtu členov odborov v danom podniku. To isté platí aj pre zamestnaneckého dôverníka, resp. člena zamestnaneckej rady. Dôležité je povedať, že tento uvoľnený pracovník musí daný čas využiť iba na prácu súvisiacu s funkciou v odborovej organizácii, resp. v zamestnaneckej rade. A navyše, zamestnávateľ môže tohto človeka kedykoľvek kontrolovať, či dohodnutý čas, ako využíva, či ho napríklad nezneužíva na súkromné účely a podobne.
Predkladanou novelou však vláda navrhuje, aby sa toto ustanovenie zmenilo tak, že v podstate nebude odborovému predákovi alebo členovi zamestnaneckej rady garantovať žiadne platené voľno na prácu so zamestnancami. Teraz by mohol pán minister nesúhlasne poskočiť alebo zakrútiť hlavou. Možno ste si, pán minister, urobili poznámku pre vaše záverečné vystúpenie, ale netreba. Ušetrím vám čas. Ja viem, že podľa návrhu, citujem, "zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno". Čiže nejaké voľno mu poskytnúť musí. Lenže zatiaľ čo doteraz v prípade nedohody stanovoval Zákonník aspoň nejaké povinné minimum, teraz už tento paragraf hovorí, že je to na dohodnutý čas, ale už nehovorí čo sa stane, ak sa odbory či zamestnanecká rada so zamestnávateľom nedohodnú. A druhý veľmi dôležitý moment, za slová "zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy" dopĺňate slová "alebo bez náhrady mzdy", čo dáva právo šéfovi firmy samostatne rozhodnúť, či to bude voľno platené alebo neplatené. Toto bude mať celkom konkrétne negatívne dopady. A to v tom, že ak sa bude chcieť odborový predák v podniku venovať svojim odborárskym povinnostiam a šéf firmy mu na to platené voľno nedá, bude to môcť robiť len vo voľnom čase. V mnohých prevádzkach - a ešte, keď chcete predĺžiť týždenný pracovný čas a zvýšiť celkovú povinnosť pracovníkov, pokiaľ ide o nadčasy, až na 550 hodín ročne, čo sú celé tri pracovné mesiace navyše - aj pri dobrej vôli tohto človeka jednoducho nebude fyzicky mysliteľné, aby sa to dalo stíhať. Neverím, že si predstavitelia vlády neuvedomujú praktické následky tejto zmeny. V podnikoch sa výrazne zmenší počet ľudí, ktorí budú vôbec schopní robiť odborársku činnosť. V mnohých firmách sa dostane na nulu, čo bude znamenať praktickú likvidáciu základných odborových organizácií.
Podlá falošnosť tohto ustanovenia spočíva aj v tom, že takto likvidačne sú nastavené pravidlá aj pre fungovanie zamestnaneckej rady, ktorou sa neustále oháňate ako lepším a reprezentatívnejším zástupcom zamestnancov. V skutočnosti bude nefunkčná. A jej predstavitelia budú len bábkami v rukách manažmentu podnikov, zamestnancom sa nebudú venovať vôbec, alebo len vtedy, keď to bude vyhovovať šéfom firmy. Musím upozorniť, že takáto zmena je, ak nie v priamom rozpore, tak rozhodne ide proti zmyslu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 98 z roku 1949 o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať a naň nadväzujúceho odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 143/1971 o ochrane a podmienkach zástupcov pracovníkov v podniku. Podľa oboch dokumentov majú mať zástupcovia zamestnancov v podniku vytvorené podmienky na nezávislú a nerušenú činnosť. Vychádzajúc z týchto dvoch medzinárodných dokumentov je aspoň určenie minimálneho rozsahu pracovného voľna s náhradou mzdy alebo už aj bez tej náhrady mzdy na výkon funkcie v odborovom orgáne, resp. funkcie na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka priamo v zákone potrebné pre prípad, že zamestnávateľ nebude ochotný rešpektovať práva zástupcov zamestnancov a nedohodne sa na ich uvoľňovaní na výkon funkcie.
Vážené kolegyne a kolegovia, podobne negatívne dopady nie na odbory ako na organizáciu, na jej, ako radi hovoríte, bossov, ale na radových zamestnancov v podnikoch bude mať zmena ods. 7 v § 229, ktorý rieši rozdelenie kompetencií medzi základnou odborovou organizáciou a zamestnaneckou radou. Podľa návrhu odborová organizácia stratí práva na spolurozhodovanie a právo na kontroly, čím dôjde k diskriminácii odborov, pričom sa nezohľadňuje ich právne postavenie, keďže na rozdiel od zamestnaneckej rady majú právnu subjektivitu. Takže môžu sa zaväzovať voči zamestnávateľom, môžu ručiť za svoje záväzky. Aj v tomto prípade navyše dochádza k rozporu s čl. 5 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 135/1971 o ochrane a podmienkach zástupcov pracovníkov v podniku, v ktorom sa uvádza: "Ak sú v tom istom podniku zástupcovia odborov a aj volení zástupcovia, je treba urobiť vhodné opatrenie, aby sa zabezpečilo, že volení zástupcovia nebudú zneužití na oslabenie postavenia príslušných odborov alebo ich zástupcov a podporí to spoluprácu vo všetkých podstatných otázkach medzi volenými zástupcami a príslušnými odbormi a ich zástupcami."
Vážené kolegyne a kolegovia, verím že som na konkrétnych faktoch s použitím konkrétnych údajov i konkrétnych skúseností poukázal na nebezpečenstvo, ktoré sa v navrhovanej novele Zákonníka práce skrýva. Je to nebezpečenstvo oslabovania pozície zamestnancov a ich najbližších zástupcov na najnižšej úrovni podnikov, závodov a prevádzok. Odhalil som tak skutočné zámery vlády pri novelizácii zákonníka poškodiť bežných ľudí a zbaviť sa tých, na ktorých táto vláda nemá kontrolu alebo ktorých táto vláda nemá pod kontrolou.
Ďakujem za pozornosť.
Pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predseda. Rada by som k Zákonníku práce predniesla ešte jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, tentoraz skupiny poslancov Jany Kiššovej, Natálie Blahovej, Juraja Drobu.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
Za novelizačný bod 63 sa vkladá nový novelizačný bod 64, ktorý znie.
"64. Za § 87 sa vkladá § 87a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 87a Konto pracovného času
(1) Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Na zavedenie konta pracovného času u zamestnanca uvedeného v § 87 ods. 3 sa vyžaduje aj dohoda s týmto zamestnancom.
(2) Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujúcich presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.
(3) Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný viesť účet pracovného času, účet vyplatenej mzdy a rozdielový účet. Na účte pracovného času zamestnávateľ eviduje skutočne odpracovaný čas zamestnanca v jednotlivých dňoch a týždňoch. Na účte vyplatenej mzdy zamestnávateľ eviduje skutočne vyplatenú mzdu za dobu podľa § 129. Na rozdielovom účte zamestnávateľ eviduje rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca a rozdiel medzi skutočne vyplatenou mzdou a mzdou, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas.
(4) Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Ak bola do skončenia pracovného pomeru vyplatená nižšia mzda, ako by zamestnancovi patrila podľa účtu pracovného času, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi zvyšnú časť mzdy doplatiť; § 129 ods. 3 sa použije primerane.
(5) Ak sa pracovný pomer skončil a zamestnanec neodpracoval celý rozsah pracovného času, ktorý pripadá na dobu, v ktorej sa konto pracovného času uplatňuje, zamestnávateľ môže uplatniť na súde právo na vrátenie vyplatenej mzdy, len ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) a § 68 ods. 1; toto právo sa môže uplatniť najneskôr v lehote dvoch mesiacoch odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil.
(6) Za výkon práce v príslušnom týždni sa považuje čas, ktorý zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca.
(7) Práca nadčas pri uplatnení konta pracovného času je práca vykonávaná nad ustanovený týždenný pracovný čas a mimo rozvrhu pracovných zmien vyplývajúcich z konta pracovného času.
(8) Ak sa konto pracovného času uplatňuje u zamestnanca s kratším pracovným časom vychádza sa z kratšieho pracovného času.".".
V súvislosti s navrhovanými zmenami je v článku I potrebné prečíslovať novelizačné body. Navrhovanú zmenu je nevyhnutné zohľadniť aj v článku VI o účinnosti.
Odôvodnenie: Zavedenie konta pracovného času s možnosťou akumulácie kladných ako aj záporných hodín predstavuje jeden z inštitútov, ktoré sa začali využívať v pracovnom práve ako nástroj na prispôsobenie sa rýchlo sa meniacim potrebám vo vzťahu k požadovanej práci. Nástroj má umožniť zamestnávateľovi lepšie reagovať na potreby odberateľov tovarov a služieb a administratívne zjednodušiť systém kumulácie práce, ktorá by inak bola označená za prácu nadčas.
Poprosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, už v písomnej rozprave som predniesol dva pozmeňováky k stravným lístkom a presunu voľna príslušného k sviatkom, avšak následne, hlavne teda tie gastrolístky vyvolali dosť veľkú eufóriu a aj vlastne ten postup, ktorý som oznámil v rozprave, že vlastne prijatie týchto pozmeňujúcich návrhov podmieňujeme podporou alebo prijatím týchto pozmeňovákoch podmieňujeme našu podporu k celému Zákonníku práce. A chcel by som sa ešte raz k tejto téme vyjadriť.
Padli tu slová, že vydierame koalíciu. Nie my iba chceme, aby boli dodržané dohody. Koaličné strany takým spôsobom, ako koalícia vlastne funguje, prostredníctvom koaličnej rady prijímajú navzájom vzájomné dohody a presne takým istým spôsobom, ako my sme si dali túto podmienku, koaličné strany na koaličnej rade fungujú, čiže podmienia svoju vzájomnú podporu niektorých zmien návrhov noviel, tak si podmieňujú svojimi vlastnými požiadavkami. Čiže podporím vám toto, vy nám podporíte to, alebo podporíme vám váš návrh, ale chceme tam také a také zmeny. My túto možnosť byť na koaličnej rade a presadiť si naše zmeny do návrhov zákonov nemáme, čiže pre nás je jediná možnosť sa s koalíciou dohodnúť a následne vyžadovať plnenie tejto dohody.
Snažili sme sa získať podporu pre naše pozmeňujúce návrhy aj tuná v pléne, možno za posledné dva, tri pracovné týždne. A taktiež sme následne získali podporu pre tieto dva pozmeňujúce návrhy na koaličnej rade, kde teda som dostal informáciu, že teda koaličná rada sa zhodla v tom, že pozmeňujúce návrhy podporu majú, okrem poslancov OKS, ktorí nesúhlasia s presunom voľna príslušného k štátnym sviatkom. Čiže toto považujem za prísľub podpory našich pozmeňujúcich návrhov, inak povedané, dohodu medzi nami a štyrmi koaličnými stranami. A tým postupom, ktorý volíme, iba chceme dosiahnuť to, aby naozaj táto dohoda bola naplnená. Celý Zákonník práce beriem ako súbor kompromisov medzi koaličnými stranami, ktoré si každá sa snažila presadiť do Zákonníka práce, nejaké svoje pohľady na svet, svoj pohľad na zamestnanecké vzťahy a ich ochranu alebo tvorbu nových pracovných miest. A preto aj my, samozrejme, chceme prispieť k prijatiu Zákonníka práce, ale takisto ako každá jedna koaličná strana alebo každý jeden koaličný poslanec sa snaží presadiť si svoje pozmeňujúce návrhy, aj my chceme, aby naše pozmeňujúce návrhy boli presadené. A ešte raz hovorím, nejde o vydieranie, ale ide o verejné odokrytie kariet vzťahu v koalícii a o verejnú výzvu koaličným stranám, aby dohoda alebo prísľub, ktorý nám bol daný, bol naplnený.
Ešte raz vlastne k tým gastrolístkom, by som chcel ubezpečiť hlavne teda koaličných poslancov v tomto prípade, aby ste, alebo ubezpečiť, poprosiť, aby ste nepodliehali fantazmagóriám, ktorými sa snažia vás zásobovať emitenti stravovacích poukážok. Na jednej strane hovoria o tom ako všetci zamestnanci, doslova citujem, všetci zamestnanci chcú gastrolístky, alebo absolútna väčšina zamestnancov chcú gastrolístky, na druhej strane strašne sa boja toho, aby ľudia dostali slobodu rozhodnúť sa, či tie gastrolístky budú mať, alebo budú mať miesto toho finančný príspevok. Z toho je zrejmé, že ak sa toho boja, znamená, že dobre vedia, že zamestnanci jednoducho nechcú gastrolístky a väčšina zamestnancov, ak im tú možnosť dáme, prejde na finančný príspevok. Argumenty, ktoré teda do kolečka používajú, že potom ľudia sa nebudú stravovať, naozaj sú choré, pochádzajú naozaj z čias komunizmu, kedy iba tí vrcholoví pohlavári si mysleli, že oni nám môžu určovať, ako my sa budeme správať a považovali za škodlivé, ak ľuďom dajú slobodu. Je to možno maličkosť z tohto pohľadu, ale aj pri tých gastrolístkoch možno ľuďom ukázať, že si ľudí vážime a nepochybujeme nad tým, že sami dokážu posúdiť, čo si s peniazmi urobia. A akceptovať a ešte, nebodaj, opakovať názor emitentov stravovacích poukážok, čiže toho zbytočného medzičlánku podľa môjho názoru, o tom, že vlastne ľudia v tom prípade sa stravovať nebudú, naozaj to je veľmi chorý argument, ktorý nemá žiadne opodstatnenie.
Preto prosím ešte raz o podporu tohto návrhu. A ešte inak by som povedal, čo som povedal na začiatku, my týmto iba chceme, aby bola dodržaná koaličná dohoda, alebo prísľub koaličných strán voči nám štyrom, že naše pozmeňujúce návrhy budú podporené. Inak povedané, ak sa niektorá koaličná strana rozhodne túto dohodu nedodržať, tak je, bude to zodpovednosť tej koaličnej strany, že Zákonník práce neprejde, nie nás štyroch. My našu časť dohody splníme. My budeme hlasovať za dohodnuté pozmeňujúce návrhy pri hlasovaní pri Zákonníku práce, čiže my našu časť dohody splníme a budeme čakať na to, či splnia si aj koaličné strany svoju časť dohody. Ak si ju nesplnia, tak bude to ich rozhodnutie, že Zákonník práce neprejde.