20. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Dobrý deň prajem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá za účelom splnenia povinnosti Slovenskej republiky vo vzťahu k správnej a úplnej transpozícii právnych predpisov Európskej únie a takisto aj za účelom realizácie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2010 až 2014, v ktorom vláda Slovenskej republiky označila za dôležité naštartovanie nielen vysokého, ale aj udržateľného ekonomického rastu, ktorý so sebou prinesie aj nové pracovné príležitosti.
Pretože sme už v druhom čítaní, dovoľte v rýchlosti zhodnotiť rokovania vo výboroch. Rád by som podporil spoločnú správu, ktorú sformuloval výbor pre sociálne veci pred niekoľkými dňami, a myslím, že tak ako je to navrhnuté v spoločnej správe, tak by ste to mali podporiť aj vy, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, s tým, že niektoré body sú, samozrejme, možno sčasti sporné, je to jednak bod č. 1 spoločnej správy, to znamená vrátenie § 120, to znamená sadzby minimálnych mzdových nárokov ponechať v Zákonníku práce, kde predpokladám, že sa k tomuto rozvinie určitá diskusia.
Ja osobne podporujem ďalšie body, ktoré boli uvedené v spoločnej správe s odporúčaním schváliť. Pristavím sa však ale pri bode č. 27, ktorý hovorí o zákaze predaja vo sviatok. Tento návrh rozhodne nemá moju podporu a nemyslím si, že prospeje k zosúlaďovaniu pracovného a rodinného života, ba priam naopak, pretože sa na veci treba pozerať nielen z pohľadu tých, ktorí predávajú, ale z pohľadu tých rodín, ktoré nakupujú povedzme cez tieto sviatky.
Ďalej by som chcel pripomenúť aj body, ktoré sú v spoločnej správe s odporúčaním neschváliť. Poviem rovno, mám problém s niektorými bodmi, ktoré boli navrhované v spoločnej správe pôvodne s tým, že určité ustanovenia pracovnoprávnych vzťahov by stačilo zamestnávateľovi prerokovať so zástupcami zamestnancov namiesto súčasného inštitútu povinnosti dohody so zástupcami zamestnancov, kde za najväčší problém vidím problém noriem spotreby práce, kde podľa môjho názoru jednoznačne stačí, aby zamestnávateľ prerokoval navrhnuté normy spotreby práce so zástupcami zamestnancov s tým, že v prípade prípadného sporu sú tu inšpektoráty práce, ktoré majú kompetenciu zaujať funkciu arbitra.
Ďalej by som chcel zdôrazniť význam tzv. konkurenčnej doložky, ktorá je navrhovaná ako novinka v Zákonníku práce vo vládnom návrhu, a preto si myslím, že by ste ju aj vy mali podporiť, pretože táto právna úprava doteraz v Zákonníku práce jednoznačne chýba, vyžaduje si ju prax a tak ako máme v Zákonníku práce už dlhší čas tzv. konkurenčnú doložku, ktorá účinkuje, ktorá má svoj význam v prípade, že zamestnanec v počas trvania pracovného pomeru nemôže vykonávať niekde inde nejakým iným spôsobom činnosti, ktoré majú konkurenčný charakter, tak z pohľadu potrieb praxe je dôležité, aby takáto možnosť dohody so zamestnancom bola možná aj po skončení pracovného pomeru.
Otázna je aj problematika nadčasov. Viem, že sú na to protichodné názory. Môj názor je taký, že ak si chce sám zamestnanec zarobiť tým, že bude pracovať skrátka viac nadčasov po dohode so zamestnávateľom, treba mu to umožniť. A obmedzenie, ktoré je v súčasnom Zákonníku práce, je jednoducho zbytočné. Ďalej, samozrejme, pri rešpektovaní príslušných smerníc a dohovorov MOP.
Ďalej chcem upozorniť na zmeny, ktoré sa týkajú lepšej možnosti zastupovania zamestnancov v podobe ďalších inštitútov zástupcov zamestnancov, a to sú zamestnanecké rady, zamestnanecký dôverník. Chcem vyzdvihnúť význam tohto riešenia, ktorý je vo vládnej novele, a očakávam vašu podporu a myslím si, že zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník majú získať v tejto norme taký priestor, aký si z hľadiska praxe skutočne zaslúžia. Na druhej strane niektoré právomoci odborových organizácií, ktoré sú dnes v Zákonníku práce, považujem za vysoko nadštandardné a myslím si, že treba sa na veci pozerať reálne.
Ak hovoríme o zastupovaní zamestnancov, malo by to byť zastupovanie zamestnancov a nie to, čo často vidíme v praxi. Firma, ktorá má 1 000 zamestnancov, má v počte troch odborárov zrazu reprezentatívne zastúpenie, kde traja zamestnanci vlastne potom majú podľa súčasného Zákonníka práce právo hovoriť za všetkých, majú právo na to, aby získali priestor v podobe zákonom vynúteného plateného pracovného času na svoju agendu a podobne. To považujem že vysoko nadštandardné a myslím si, že to nie je dobré.
Toľko v stručnosti. Chcem dať priestor vám. Máte, samozrejme, právo sa vyjadriť, prednášať svoje návrhy. Budem veľmi pozorne počúvať všetky nápady, všetky návrhy, ktoré zrejme v tejto rozprave zaznejú. A vopred hovorím, že tie dobré a užitočné určite budem aj ja osobne aspoň verbálne, keď už nie inak, podporovať.
Ďakujem za pozornosť a teším sa na zaujímavú diskusiu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 436 z 19. mája 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, výbor pre verejné správu a regionálny rozvoj a výbor pre sociálne veci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport návrh zákona prerokoval dňa 16. júna 2011, ale neprijal uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Okrem výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokoval aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo dňa 16. júna 2011 a uznesením č. 71 odporúča návrh zákona schváliť.
Výbory podali 48 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 7, 9, 12, 14, 15, 23, 27, 31, 35 až 44 a 47 so stanoviskom gestorského výboru schváliť a spoločne o bodoch 8, 10, 11, 13, 16 až 22, 24 až 26, 28 až 30, 32 až 34, 45, 46 a 48 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, začíname posledné kolo rozhodovania a rokovania o základnej pracovnoprávnej norme v slovenskom zákonodarstve. Vládny návrh novely Zákonníka práce je zlým, škodlivým, nebezpečným a protimoderným, ak môžem takéto slovo v slovenčine použiť, počinom. Je v rozpore so zásadami, ktoré uznáva a rešpektuje Európska únia. Tá Únia, ktorá podporuje liberalizáciu trhov, liberalizáciu obchodu a podnikania, tá Únia, na ktorej odporúčania sa priam s detinskou radosťou odvolávate, keď idete škrtať, oberať ľudí o peniaze a likvidovať garancie v dôchodkovom systéme.
Pracovné právo je od samotného začiatku, ale aj dnes ponímané v Európskej únii ako ochranárske právo, a to vo vzťahu k zamestnancom, ale aj k širšiemu okruhu pracujúcich za mzdu, resp. jej obdobu. Preto aj popredná slovenská odborníčka na pracovné právo prof. Helena Barancová v Zborníku vedeckých príspevkov o flexibilite pracovného práva a novom systéme sociálnej bezpečnosti upozorňuje, že vývoj pracovného práva len podľa predstáv krajného neoliberalizmu je neakceptovateľný. Profesor Kompa, generálny spravodajca na Európskom kongrese pracovného práva a sociálneho zabezpečenia v Paríži už v roku 2006 zhrnul, čím sa tento neakceptovateľný neoliberálny vývoj vyznačuje:
1. vylúčenie rozširovania kolektívnych zmlúv,
2. zrušenie kolektívneho vyjednávania na vyššej úrovni,
3. možnosť kolektívnymi zmluvami dohodnúť odklon od minimálnej zákonnej požiadavky,
4. rozširovanie práv manažmentu riadiť podnik minimalizáciou práv zamestnancov,
5. nové individuálne zmluvy so zníženou sociálnou ochranou,
6. predlžovanie pracovného času zamestnancov bez dodatočných platových záväzkov,
7. zníženie práv zamestnancov pri dočasnej pracovnej neschopnosti a napokon
(8.) rozširovanie využívania agentúr dočasného zamestnávania.
Áno, vážené kolegyne a kolegovia, až na jednu výnimku toto všetko nájdete v novom zákonodarstve, ktoré presadzuje súčasná vládna koalícia. Nový Zákonník práce podľa vašich vládnych predstáv predstavuje neakceptovateľný neoliberálny vývoj, povedané slovami prof. Barancovej. Neakceptovateľný preto, lebo ako zdôrazňujú odborníci, bude to mať negatívny vplyv nielen na samotných zamestnancov, ale aj na hospodársku súťaž, a teda celú ekonomiku.
Keď však my sociálni demokrati hovoríme o neakceptovateľnosti návrhu, máme na mysli nielen ekonomické dopady a vplyvy. Už v prvom čítaní sme s pánom poslancom Dostálom polemizovali, či sociálne práva sú, alebo nie sú súčasťou ľudských práv. A musím konštatovať, že náš postoj nie je len ideologický. Na spojitosť sociálnych práv a ľudských práv prvej generácie sa čoraz častejšie v posledných rokoch odvolávajú nielen rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva i ústavných súdov jednotlivých členských krajín Európskej únie.
Pretože najdôležitejším a úplne kľúčovým faktorom, podľa ktorého treba pracovné právo tvoriť, je ochrana ľudskej dôstojnosti v zamestnaní, resp. pri práci. Aj keď je pracujúci v inej pozícii než formálnej pozícii zamestnanca. Musíme chrániť a posilňovať, ak chcete, zatraktívňovať pozíciu zamestnanca. Lebo dokonca aj v celosvetovom meradle zostáva aj v tejto dobe liberalizácie všetkého rozhodujúcim spôsobom vykonávania námedznej práce. Samozrejme, v meniacom sa svete nemôže ani pracovné právo úplne nemenne zotrvávať absolútne len na ochranárskej pozícii, preto sa jedným z kľúčových pojmov stáva flexiistota. Čiže rozumné skĺbenie flexibility a istoty pre pracujúcich.
Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku z 1. októbra 2009 zdôrazňuje, že, citujem: "Pri reformách trhov práce v členských krajinách by sa malo predchádzať ďalšiemu nárastu počtu pracovných miest vyznačujúcich sa nadmernou flexibilitou na úkor istoty, ktorých bolo v posledných rokoch stále viac." Koniec citátu.
Nástrojom účinného boja proti nezamestnanosti je podľa výboru vnútorná, nie vonkajšia flexibilita, ktorá by sa nemala chápať ako súbor opatrení na zjednodušenie prepúšťania alebo na oslabenie a ohrozenie všeobecnej sociálnej ochrany pracovníkov. Dokonca aj orgány Európskej únie tlačia na zamestnávateľov, aby nehľadali len zjednodušenie prepúšťania svojich ľudí, ale skôr flexibilnejšie formy ich zamestnávania. Napokon aj v novom strategickom dokumente Európskej únie, ktorý nasleduje po Lisabonskej stratégii a nazýva sa Európa 2020, sa uvádza, citujem: "Najlepšou ochranou pred chudobou a sociálnym vylúčením je pracovné miesto. Avšak iba samotné pracovné miesto nezabezpečí zníženie chudoby alebo spoločenské začlenenie." Koniec citátu.
V priamo rozpore s týmto prístupom je pozmeňujúci návrh, ktorý máte v spoločnej správe pod bodom 4. Jeho prijatie umožní zneužívať nedostatok pracovných miest na stále sa opakujúce akože zamestnávanie ľudí prostredníctvom tzv. agentúr. Znamená to, že na miesta, ktoré by mali byť úplne zjavne a nesporne obsadené riadnymi zamestnancami, si budú firmy prenajímať ľudí z agentúr. Je odporné a neľudské, že vládna koalícia podporuje predávanie, prenajímanie ľudí ako akýchsi otrokov, čím ich ponižuje na úroveň strojov a nástrojov, ktoré si firma zoberie a zase odhodí, ako sa jej zachce. Toto je presne ten odsúdeniahodný prístup, ktorý poskytuje podnikom flexibilitu tým, že ľuďom berie čo i len štipku istoty. Takýto prístup k ľuďom je nehanebný a nemožno ho ospravedlniť ani údajným bojom proti nezamestnanosti.
Pán poslanec Beblavý v rozprave k tejto novele vyhlásil, že, teraz ho budem citovať, bola to rozprava k prvom čítaní: "Dokazovať vzťah Zákonníka práce a zamestnanosti cez jednoduchý vzťah noviel k zamestnanosti bez analýzy vplyvu ekonomického cyklu je niečo, čo tak v prvom ročníku by ani už neprešlo, a je mi ľúto, že sa snažíte zavádzať občanov týmto spôsobom." Koniec citátu.
Pán kolega Beblavý to povedal, keď si myslel, že som sa tento vzťah pokúšal dokázať ja. Lenže je to opak. Sú to práve vládni poslanci, napríklad pán kolega Kaník, sú to práve vládni predstavitelia, ktorí sa tešia dôvere vládnych poslancov, ktorí sa nás spôsobom nepriechodným už v prvom ročníku na Ekonomickej univerzite, podľa pána Beblavého, usilujú zavádzať, že zmena Zákonníka práce prinesie nárast zamestnanosti.
Ale aj keby do bola pravda, tak cieľom vládnej koalície je za každú cenu vylepšiť si štatistiky na úkor pracujúcich ľudí. Toto je nehanebný a podlý zámer. Zbedačiť ľudí len preto, aby sa pani premiérka mohla pred ďalším letom v televízii chváliť štatistickými údajmi, za ktoré vysokú cenu zaplatia radoví občania.
A presne to je vaším zámerom, vážení kolegovia, vážené kolegyne z vládnej koalície, lebo pán poslanec Brocka mi v niekoľkých diskusiách v rozhlase a televízii opakoval, že musíme zabrániť, aby textilka odišla zo Slovenska do Srbska. Lenže za čím tam odišla? Za lepšie fungujúcimi súdmi? Za vyššou investičnou pomocou? Za kvalitnejším školstvom alebo za kvalitnejšou dopravnou infraštruktúrou? Ak áno, tak v ničom z tohto nezlepšíme konkurencieschopnosť Slovenska zmenami v Zákonníku práce. A ak odišla do Srbska kvôli tamojším nižším platom a horším pracovným podmienkam pre zamestnancov, tak potom zmena Zákonníka práce, ktorá má zabrániť takémuto odchodu podnikov do krajiny, kde sú zamestnanci lacnejší a biednejší ako u nás, logicky musí priniesť ešte lacnejších, ešte viac zbedačených zamestnancov na Slovensku.
Sami takto, vážení vládni kolegovia, odhaľujete vašu skutočnú motiváciu zmeny Zákonníka práce a táto motivácia je hanebná a odsúdeniahodná, lebo poctivo pracujúcich ľudí uvrhne do chudoby.
Vlastne by nás ani nemalo prekvapovať, že predkladáte návrh zákona, ktorý umožní ľudí ponižovať, zneužívať a zbedačovať. K tomuto bude viesť viacero zmien navrhovaných v novele Zákonníka práce. Ja sa však teraz zameriam len na dve, ak nie rozhodujúce, tak určite mimoriadne dôležité.
Prvou je otázka pracovného času. Váš návrh, pán minister, prináša reálnu hrozbu, prináša reálnu hrozbu neúmerného predlžovania pracovného času, pričom môže zasiahnuť podstatnú časť zamestnancov. V krajnom prípade budú zamestnanci nútení odpracovať až tri plné pracovné mesiace nadčasov za rok. Pritom definícia takzvaných vedúcich zamestnancov je tak široká, že ju v malých firmách už dnes môže spĺňať takmer každý zamestnanec až takmer po radového robotníka a vo väčších nie je problém urobiť také organizačné úpravy, aby každý, kto riadi čo len jediného človeka, mohol byť podľa tejto definície považovaný za manažéra a musel odpracovať 550 hodín nadčasov ročne.
Nie my, ale nezávislá odborníčka, právnička napísala, že je to neetické, a ak to bude schválené, tak získame nelichotivé prvenstvo v rozsahu nadčasovej práce nielen v Európskej únii, ale aj mimo Únie.
Je vašou nekonečnou hanbou, že musíme 48-hodinový pracovný týždeň brániť takmer 100 rokov po prijatí Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o obmedzení pracovného času na 8 hodín denne a 48 hodín týždenne, ktorý v Československu začal platiť o trošku neskôr, od roku 1922, keď vyšiel v Zbierke zákonov.
Preto aj Európsky parlament 8. októbra 2008 to, čo teraz navrhujete, označil za návrat do 19. storočia a vyhlásil, budem citovať, že: "Bezbrehá deregulácia je príčinou skazy a má za následok aj súčasnú krízu vo svete. Nemôže pokračovať donekonečna, lebo je proti ochrane života a zdravia zamestnancov a bezpečnosti práce a súčasne otvára dvere sociálnemu dumpingu." Koniec citátu.
Prof. Barancová uvádza, že charakteristickou črtou v Slovenskej republike je masívny nárast nadčasovej práce, ako aj pracovnej pohotovosti. V počte skutočne vykonanej nadčasovej práce, ako aj v počte zákonom stanoveného maxima patrí Slovensko na popredné miesta v rámci celej Európske únie. Navyše o terajšom návrhu na predĺženie týždenného pracovného času na 56 hodín prof. Barancová súdi, že Európska komisia ho môže posúdiť ako rozporný s účelom európskej smernice č. 2001/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času zo 4. novembra 2003.
Mimochodom, pani profesorka nie je v tomto hodnotení osamotená, to isté prezentovali aj ďalší právnici z Trnavskej univerzity, ktorí upozorňujú, že výnimka predĺženia pracovného týždňa na 56 hodín sa musí týkať skutočne iba vrcholových manažérov, čo o terajšom vládnom návrhu povedať nemožno. Aj títo právnici potvrdzujú moje obavy, budem citovať ich hodnotenie vašej novely: "Pri navrhovanej novele by hrozilo riziko obchádzania Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa tým, že by ustanovil do pozície vedúceho zamestnanca čo najväčší počet zamestnancov, pričom by im formálne upravil právomoci a vyžadoval by od nich súhlas s 56-hodinovým týždenným pracovným časom." Koniec citátu.
Odvolávanie sa na potrebu dobrovoľného súhlasu zo strany zamestnancov je v tomto prípade už, nehnevajte sa, alebo sa hnevajte, ale úplné chrapúnstvo. Toto už nemôže byť omyl, toto už nemôže byť nevedomosť. Jednoducho neexistuje, aby ste nechápali, že v čase takmer 400-tisícovej nezamestnanosti, keď na jedno voľné pracovné miesto je niekoľko tisíc nezamestnaných, sa pracovníci nerozhodujú dobrovoľne a slobodne, ale v strachu o stratu práce sú a budú ochotní prijímať akékoľvek podmienky, ktoré im zamestnávatelia z pozície sily nadiktujú.
Toto sa týka napríklad 14. bodu spomedzi pozmeňujúcich návrhov v spoločnej správe. Na prvý pohľad je správne, že finančné odškodnenie nedostane ten, kto si úraz či chorobu spôsobil nedodržiavaním predpisov. Lenže pravda je taká, že ľudí k tomu neraz nútia ich zamestnávatelia, ich nadriadení a tých zase ich nadriadení a tých zase majitelia firiem.
Áno, pracujúci skutočne zvyknú porušovať bezpečnostné normy, ale nerobia to dobrovoľne, aj keď sa to pred súdom dokázať nedá. Robia to na neformálny príkaz svojich nadriadených, lebo v strachu o svoju budúcnosť a svoje rodiny urobia čokoľvek, aby neprišli o prácu. Alebo preto, aby si zarobili čosi navyše, lebo zo základného platu jednoducho nemôžu dôstojne vyžiť. A vy ľudí, ktorí sú už aj tak dosť ponížení, ešte chcete potrestať tým, že im chorým a dokaličeným zoberiete aspoň nejakú finančnú kompenzáciu. Nehnevajte sa, ale to už je fakt veľká hanba.
Z podobného súdka je aj 23. bod z pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy, ktorý umožní, aby zamestnávatelia nariadili zamestnancom tzv. pružný pracovný čas bez ich súhlasu. Podobne ako pri nadčasovej práci nebudú sa môcť zamestnanci brániť svojvôli firiem, akoby ani neboli ľuďmi, ktorí majú svoje súkromie, svoje rodiny, svoje rodičovské povinnosti, či naopak, povinnosti voči starým alebo bezvládnym rodičom.
Máte veľa rečí o demografickom vývoji, o problémoch v rodičovskej starostlivosti, v domovoch sociálnych služieb, či v domovoch pre seniorov, v kompenzáciách pre zdravotne postihnutých, v starostlivosti o invalidov, ale keď máte vytvoriť pre ľudí adekvátne podmienky, aby sa mohli o svojich príbuzných starať namiesto štátu, tak im hádžete pod nohy nie polená, ale celé stromy aj s konármi.
A tak sa dostávam k druhému momentu tejto novely, ktorý chcem zdôrazniť. Podlým a zákerným spôsobom v nej oberáte zamestnancov o mnoho ochranných prvkov. Falošne sa tvárite, že namiesto diktátu zákona vytvárate priestor na slobodnú dohodu pracovníka s firmou, pritom nastavujete všetko tak, aby zamestnanci boli v čo najneslobodnejšej pozícii.
Odborníci na pracovné právo sa neveriacky chytajú za hlavu a tí, ktorí majú zmysel pre humor, napochytre zvažujú ponúknuť kolegom z vyspelejších a modernejších krajín zájazd na Slovensko namiesto návštevy Jurského parku alebo Disneylandu. Robíte z nás atrakciu, o ktorej existencii rozumní a vzdelaní ľudia pochybujú, kým ju neuvidia na vlastné oči.
Princípom Zákonníka práce je všade vo vyspelom a modernom svete stanoviť minimálne štandardy, ktoré nemožno žiadnym spôsobom, ani akože dobrovoľne podliezť. A kolektívne vyjednávanie je všade v normálnom svete nástrojom na dosiahnutie lepších, nie horších, než zákonom garantovaných podmienok.
Zjednodušene povedané, zatiaľ čo doteraz, tak ako inde v Európe, poskytuje kolektívne vyjednávanie zamestnancom istotu, že takto im odbory môžu vybojovať ešte lepšie pracovné či platové podmienky, vy teraz z kolektívneho vyjednávania robíte hrozbu, ktorá môže zamestnancom zobrať ešte aj to, na čo majú nárok zo Zákonníka práce.
Prof. Barancová píše, budem ju citovať, „že úsilie znižovať zákonné nároky zamestnancov pomocou kolektívnych zmlúv popiera či úplne neguje základnú sociálnu funkciou kolektívnych zmlúv“. Koniec citátu.
A podľa môjho názoru tu práve o to ide, zákernosť, podlosť až hyenizmus týchto vašich návrhov ma šokuje. V tomto jedinom bode dôsledne napĺňate programové vyhlásenie vlády o tom, že pôjdete odborárom po krku. Premyslene vkladáte do tohto zákona prekážky, ktorými v skutočnosti znefunkčníte kolektívnu obranu zamestnancov v podnikoch, samostatné a na zamestnávateľoch, ale aj na vláde nezávislé odbory a chcete ich nahradiť bábkovými zamestnaneckými radami, každého jedného zamestnanca ponecháte jeho osudu a potom mu poviete, nech sa slobodne rozhodne. Ako keď človeku dolámete nohy a potom mu dáte slobodne na výber, že môže bežať, kam chce.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, už spomínaný prof. Kompa vo svojej správe na parížskom kongrese napísal, budem ho citovať: "Neoliberálni ideológovia nekonečne odsudzujú rigidnosť pracovného práva. Všimnite si, ako využívajú jazyk na presadenie politických cieľov. Slovo rigidný má negatívny obsah, zatiaľ čo flexibilný znie lákavejšie. Veď bude človek známy radšej ako rigidná alebo radšej ako flexibilná osobnosť? Pre zamestnancov však tieto tzv. rigidné zákony predstavujú sociálnu ochranu vydobytú po desaťročiach sporov a obetovania. To, čo neoliberálni reformátori nazývajú rigidným pracovným právom, môžu zamestnanci vidieť ako solídne pracovné právo ochraňujúce ťažko získané prínosy." Koniec citátu prof. Kompu.
A doc. Zdenka Gregorová z Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne k neoliberálnej predstave o pracovnom práve dodáva, budem ju citovať, "že by sa zamestnávateľom malo umožňovať disponovať so súborom svojich zamestnancov bez akýchkoľvek obmedzení a najmä prijímať a prepúšťať zamestnancov bez akýchkoľvek obmedzení. Túto hraničnú predstavu označujú neoliberáli za flexibilné pracovné právo." Koniec citátu.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pracovné právo, ktoré posúva pracujúcich ľudí na úroveň strojov a nástrojov, ktoré z nich robí novodobých otrokov a ktoré nezabezpečuje ochranu ich ľudskej dôstojnosti, je pre nás zásadne neprijateľné. Preto odmietame aj túto novelu Zákonníka práce, nebudeme za ňu hlasovať a vyzývame aj vás, aby ste za ňu nehlasovali.
Zároveň vzhľadom na tento postoj, vážený pán spoločný spravodajca, podávam procedurálny návrh podľa § 83 rokovacieho poriadku, aby Národná rada buď vrátila z druhého čítania tento návrh novely zákona predkladateľovi na dopracovanie, alebo ak nebude súhlas s týmto procedurálnych návrhom, aby Národná rada odmietla pokračovať v prerokovávaní tohto vládneho návrhu.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. No, pán poslanec Braňo Ondruš, samozrejme, nesklamal ani neprekvapil. To, čo tu predniesol, bola krásna, ukážková politická agitka, ako vystrihnutá zo starého socialistického filmu a z hľadiska drvivej väčšiny obsahu povedaného by sa za ňu nemusel hanbiť ani Kim Ir-sen, Ho Či Min, Mao Ce-tung alebo Marx, Engels a Lenin a ďalší klasici komunizmu.
Ale nič prekvapivé, lebo očakávať od Braňa Ondruša a ďalších poslancov za SMER, že uznajú, že žijeme už v inom storočí, ako keď vznikal Komunistický manifest, je to isté, ako očakávať od Lenina a Marxa, Engelsa, že uznajú, že komunizmus a socializmus bol škodlivý experiment, ktorý zbedačil milióny pracujúcich, vystavil ich hladomoru, strate práce a desiatky rokov strádaní a utrpení. Ale to je vec, ktorá nikdy sa nezmení, a naozaj ťažko očakávať, že v tomto to bude iné, takže bude to ideologické a bude to vždy stáť proti tomu, čo sa snažíme presadiť a čo sa snažíme presadiť kvôli tomu, aby na Slovensku pribudlo podstatne viac nových pracovných miest a aby rigidný zákon, ktorý podľa Braňa ochraňuje, podľa nášho názoru bráni ľuďom získať prácu a zabezpečuje, aby tí, ktorí ju majú, postupne ju strácali v rastúcej konkurencii a globalizácii, aby takýto zákon zmizol a bol nahradený moderným, ktorý bude v prospech zamestnancov, v prospech zamestnávateľov, pretože jedni aj druhí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem za vystúpenie pánovi Ondrušovi, tiež som chcela pochváliť, že sa skutočne drží vo svojej línii a to zubami-nechtami a niekedy viac teda takto ako akokoľvek inak, pretože vecne boli jeho argumenty úplne z cesty, čo sa týka pripomienok k spoločnej správe, bohužiaľ, do dvoch minút sa mu to nedá vysvetliť, ale verím, že si nájdeme spoločne čas na dovysvetlenie.
Zaujalo ma, že si myslíte alebo že trváte na tom, aby Zákonník práce robil z dvoch zmluvných strán, ktorými sú zamestnávateľ a zamestnanec, že na to má slúžiť Zákonník práce, aby z týchto dvoch robil nekonečných rivalov, aby sa títo dvaja preťahovali v nekonečnom boji lanom o to, kto má pravdu a kto je víťaz a kto porazený. Zákonník práce má vytvoriť podmienky na partnerstvo, na spravodlivé partnerstvo oboch a v tomto partnerstve majú mať obaja z tohto vzájomného partnerstva symbiózu a výhody.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Mne sa veľmi páčila otázka, za čím odchádzajú firmy do Srbska alebo vo všeobecnosti do zahraničia a s tým súvisí, prečo vôbec prichádzajú na Slovensko.
Okrem flexibility práce treba spomenúť cenu práce, ktorá sa dosť zvýšila vďaka vysokému kurzu slovenskej koruny voči euru. Toto znevýhodnilo slovenských zamestnancov. Ale sú to aj ďalšie faktory: práca súdov, vymáhanie práva na Slovensku, práca verejných inštitúcií, stav infraštruktúry. Všetci poznáme, čo sa s týmito inštitúciami, s prácou súdov, s vymáhaním práva na Slovensku dialo a deje. A čím skôr sa nám tieto oblasti podarí zlepšiť, tým skôr sa, samozrejme, zvýši aj zamestnanosť na Slovensku, tým skôr sa zvýšia mzdy slovenských zamestnancov a aj ich postavenie. Len obávam sa, že ak nebudeme pracovať v týchto oblastiach, tak postavenie zamestnancov na Slovensku sa nezlepší. Akýkoľvek Zákonník práce neflexibilný by sme pripravili, bolo by to skôr naopak.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
No, začnem od konca. Presne to som sa usiloval pri tom príklade zo Srbska, pán kolega Marcinčin, povedať, že ak máme zatraktívniť Slovensko a posilniť jeho konkurencieschopnosť, tak je tu obrovské množstvo problémov, ktoré nijakým spôsobom nezmeníme, keď budeme akokoľvek meniť Zákonník práce, lebo s pracovným zákonodarstvom jednoducho nesúvisia.
Pani kolegyňa Blahová už zdrhla, no ale musím povedať, že asi nečítala naozaj za celý čas, čo ma prekvapuje, keďže je podpredsedníčkou sociálneho výboru, ten návrh. Práve návrhy alebo práve cieľ nestanoviť v Zákonníku práce jasné pravidlá, ale všetko ponechávať akože na dobrovoľný dialóg medzi zamestnancom a zamestnávateľom je práve výsledkom tejto novely zákona, to znamená, že práve, alebo poviem takto, práve výsledkom takýchto postupov bude to, že zo zamestnanca a zo zamestnávateľa budú neskutoční, nekoneční rivali, ktorí sa v kuse budú musieť hádať, preťahovať, handrkovať a podobne. Pretože namiesto toho, aby tento zákonník stanovil jasné pravidlá, o ktoré sa už hádať nikto nebude musieť, tak namiesto toho práve vy chcete, aby sa podľa možností žiadne presné pravidlá nestanovovali alebo aby sa čo najviac nechávalo na tom handrkovaní a doťahovaní sa medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
No a pán kolega Kaník, ktorý tiež, samozrejme, zdrhol, no, musím povedať, že keď som si pripravoval toto vystúpenie, tak asi z dvoch tretín, preto som aj zdôrazňoval, citujem, citujem a hovoril som tie zdroje, asi z dvoch tretín som ho pripravil podľa záverov, podľa vystúpení odborníkov na medzinárodnej konferencii k problematike tejto novely Zákonníka práce, ktorá bola len prednedávnom na Trnavskej univerzite. Takže ak skutočne to, že ja citujem aktuálnych odborníkov, ktorí sa vyjadrovali k aktuálnemu návrhu, je úroveň Kim Ir-sena, Marxa alebo Engelsa, tak ja si skutočne už neviem predstaviť, s čím tu už mám vystúpiť.

Prepáčte, nechcem vstupovať do tejto zaujímavej a zatiaľ kultivovanej diskusie, len jednu takú dôležitú vec pre pána Ondruša. Dnes o 9.00 hodine ráno bola u mňa na ministerstve pani prof. Barancová a hovorili sme o Zákonníku práce, samozrejme. Pýtal som sa jej, aké má prípadné výhrady na to, o čom sa budeme dnes baviť, nedozvedel som sa ich. Zato na druhej strane som sa dozvedel, že súhlasí s tými obmedzeniami a tými zmenami, pokiaľ ide o práva odborárov. To len pre vašu informáciu. Ďakujem.