20. schôdza

Ja som bol ten, ktorý zmenou zákona vytvoril situáciu, že dôchodcovia mohli začať pracovať bez akýchkoľvek obmedzení. Pripomínam to preto, lebo mnohí už zabudli, že dovtedy človek, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, získal dôchodok, nesmel pracovať. Iba až na dohody, na obmedzené časy, rôznymi reštrikciami to bolo obmedzované. A ja som bol práve ten, ktorý presadzoval a stále presadzuje, aby sme nikdy nikoho neposielali do starého železa, pretože ľudia aj vo vyššom veku sú vitálni, schopní a hlavne chcú pracovať. A to je dobré. To je dobré, že chcú pracovať, pretože, naopak, odchod do dôchodku mnohokrát znamená veľmi zrýchľovanie tzv. jesene života.
Ale zároveň chcem povedať, že podporujem plne tento návrh. Zdá sa vám to v rozpore? Nie, vôbec to nie je v rozpore. Pretože to, čo tu zaznelo či už z úst pána Jasaňa, alebo Tomanovej, to nie je pravda, žeby tu niekto nejakým spôsobom sa snažil vytláčať dôchodcov zo zamestnaneckého pomeru.
Toto je návrh, ktorý zjednodušuje Zákonník práce, zjednodušuje možné výpovedné dôvody. A každé zjednodušenie Zákonníka práce je dobré a vítané, pretože umožňuje naozaj nielen jednoduchším spôsobom oživovať a revitalizovať firmy, ale aj účinnejším a rýchlejším spôsobom vytvárať nové pracovné miesta.
Pani Tomanová sa nemusí báť, že ktokoľvek bude prepustený, pretože takýto zákon začne platiť. Je to naozaj len možnosť, tak ako vy ste boli dôchodkyňa ministerka, asi jediná v tejto histórii v dôchodkovom veku poberajúca dôchodok, ale určite ani po platnosti tohto zákona by vám vtedajší premiér nepodal návrh na vaše odvolanie z funkcie len preto, že ten zákon platí.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým vám, kolegovia, kolegyne za podporné, ale aj kritické poznámky.
K pánu poslancovi Čížovi. Nuž ideové poznámky sú pri tomto mojom návrhu úplne irelevantné. Ja som nepovedala, že dôchodcovia zúrivo zhromažďujú majetok, ale armádu nezamestnaných vnímam ako tí, ktorí sú v produktívnom veku a ktorí sú nezamestnaní a veľakrát sú to živitelia rodín.
Vyzývate ma k tomu, aby som pomohla alebo ponúkla možnosť pripraviť alebo aby sme ponúkli vytvoriť pracovné, ďalšie pracovné miesta. Nuž, vážení kolegovia a kolegyne, práve som to ponúkla v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa dokonca páči aj odborárom.
Neetické je to, ak ľudia zabezpečení jedným príjmom majú aj iný príjem a najmä vtedy, ak ten druhý príjem aj dôchodok sú z vrecák daňových poplatníkov. A teraz hovorím o štátnych zamestnancoch, a teda úradníkoch zamestnaných v štátnej a verejnej správe.
Pani poslankyňa Tomanová, nuž ja viem, že v zariadeniach sociálnych služieb nie je vôbec atraktívne pracovať. Naozaj tam pracujú len tí ľudia, ktorí buď, žiaľ, inde prácu nájsť nemôžu, alebo tí, ktorí sú tak zapálení... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani kolegyňa Vaľová bude stručná a trefná, dobre? Ďakujem pekne.
Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, prv kým oficiálne začnem to, čo som si pripravila, musím reagovať na kolegu Kaníka, pretože, tak krátko, pretože ja chápem, že čo pán Kaník niekedy pokazil, by rád opravil. Pretože pán Kaník zaviedol súbeh príjmu a dôchodku a zaviedol predčasný dôchodok od 43. roku. Je to tak, pán kolega? Je to tak. (Potlesk.)
Takže dnes zase je to extrém, lebo kedysi to bolo od 43 rokov, že už sme mali dôchodcov, a dneska je zase extrém, že tých dôchodcov úplne vyženieme. Tak, pán kolega, ja vás prosím, skúste sa niekedy vmestiť do takého nejakého priemeru, aby to viacerým vyhovovalo, a nestúpajme od extrému do extrému. Budem veľmi rada.
Takže, zmena Zákonníka práce vždy znamená veľmi vážny zásah alebo úpravu pravidiel medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Je veľmi ťažké vytvoriť vyvážený vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom a každá novela by mala mať opatrenia aj na odstránenie bariér rastu zamestnanosti, na zvýšenie flexibility, pracovných vzťahov, no nemala by zabúdať, že podmienky pre zamestnanca by mali byť priaznivé.
Všetci sa zhodneme na tom, že Zákonník práce je súčasťou aktívnej politiky na trhu práce. Zákonník práce sa výrazne zmenil od roku 2007, a to z dôvodu, že po novele - zase musím spomenúť bývalého pána ministra Kaníka - vznikla práve nevyváženosť medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Boli zavedené reformy pracovného práva, ktoré radikálne znížili pracovné štandardy a postavili slovenské pracovné právo mimo takzvanej sociálnej Európy, ktorej sme súčasťou.
V roku 2007 bolo potrebné transponovať smernice Európskej únie. Veľmi sa vtedy ozývali hlasy, že Zákonník práce spôsobí hromadné prepúšťanie, blokáciu alebo brzdu v prijímaní zamestnancov. Za obdobie štyroch rokov sa tieto prognózy nepotvrdili a Zákonník práce vôbec nespôsoboval problémy takéhoto charakteru. Musím povedať, že keď sme odchádzali z vlády v roku 2010, bola nezamestnanosť 12,34, kedy bol čas najväčšej krízy, zatiaľ čo táto vláda má nezamestnanosť 12,84 a má stúpajúcu tendenciu. Ako boli tieto veci avizované, vidíme, že sa nenaplnili dané prognózy, ktoré v tejto snemovni vlastne dnešná pravica alebo dnešní poslanci vládnej strany avizovali.
Pretože aj ministerstvo musí uznať, že podnikanie nemôže byť totožné so zamestnaneckým pomerom a takéto zaobchádzanie Zákonníka práce jednoducho podporilo, pretože aj dodnes zostali zachované znaky závislej práce a dodnes aj tento Zákonník práce to týmto nemení - však, pán minister? Takže nemeníme.
Čiže takéto zaobchádzanie Zákonníka práce sa podľa inšpektorátu rozmohol do obrovských rozmerov a vidíme, že následne sa s tým snaží vysporiadať aj ministerstvo financií vašej vlády formou odvodov živnostníkov, ktoré napĺňajú znaky závislej práce.
Rozoberiem však iným problém v novele tohto Zákonníka práce, ktorý je predložený a ktorý značne predĺži obdobie neistoty pre mnohých zamestnancov, otvorí opäť reťazenie pracovných pomerov opakovaným uzatváraním pracovných pomerov na dobu určitú, a to v § 48.
Trochu zájdem do histórie pracovného pomeru na dobu určitú, kde zase musím spomenúť ministrovanie Ľudovíta Kaníka, kedy bolo možné dohodnúť predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú, najdlhšie na tri roky. Pri zmene Zákonníka práce v roku 2007 za vlády strany SMER, HZDS a SNS bolo toto paragrafové znenie zmenené, kde bolo možné tento pracovný pomer dohodnúť najdlhšie na dva roky, kde pracovný pomer na dobu určitú bolo možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac po sebe.
Opätovne sa vraciame späť, a to novelou tohto Zákonníka práce, kde pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na tri roky a pracovný pomer na dobu určitú možno predĺžiť opätovne v rámci troch rokov najviac trikrát. To znamená, že zamestnancovi môžete tri roky po sebe každý rok predlžovať pracovnú zmluvu na jeden rok. Pýtam sa, akú istotu má zamestnanec, ak každý rok po obdobie troch rokov mu bude predlžovaný pracovný pomer?
Mladý človek si nemôže zobrať pôžičku alebo hypotekárny úver, aby si mohol kúpiť napríklad byt alebo zariadenie, a tak si zabezpečiť základné životné potreby len preto, lebo nemá stály pracovný pomer. Niektoré banky veľakrát podmieňujú úver trvalým zamestnaním na dobu neurčitú. A rovnako táto forma zamestnávania nedovoľuje zamestnávateľom, aby sa mohol zbaviť zamestnanca ľahšie bez akýchkoľvek nárokov.
Nenazývam to flexibilitou, ale akousi voľnou kartou pre zamestnávateľa pohrať sa so zamestnancom, a to nielen s jeho pracovným pomerom, ale aj s jeho skúšobnou dobou. Pretože ak zamestnancovi môžem každý rok predlžovať zmluvu, pýtam sa, aké opodstatnenie má ešte predlžovanie skúšobnej doby v § 45 ods. 1, kde skúšobnú dobu môžete dohodnúť na tri mesiace, ale u vedúceho zamestnanca je to až na obdobie šiestich mesiacov?
Tento návrh nie je v súlade so smernicou Rady z roku 1999/70 ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú. Pri predĺžení takejto skúšobnej doby získa zamestnávateľ veľký časový priestor na reagovanie jeho dopytových potrieb na pracovisku v danom období. Rovnako to má neblahé následky aj pre zamestnávateľa, pretože so stúpajúcou neistotou práce vznikajú následky vo forme zvyšovania nekvalitnej práce, väčšie riziká úrazovosti a iné.
Rovnako sa iba krátko dotknem skrátenia výpovednej lehoty, ktorú tiež považujem za zásadný problém, pretože je to významný krok práv každého zamestnanca nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Takže považujem § 45 a § 48 za úplne zbytočnú zmenu v Zákonníku práce, ktorou sa vraciame k § 48 v zmene Zákonníka práce Ľudovíta Kaníka v úplnom znení.
Očakávala som, že táto novela Zákonníka práce prinesie nové formy, nové pravidlá a nie oprášené návrhy, ktoré vieme, že v praxi sa stretli s obrovskými problémami pri sporoch, či má Zákonník práce viac chrániť zamestnanca alebo firmy. Odborníci pripomínajú, že jeho prvoradým cieľom má byť zvýšenie zamestnanosti a vyrovnanie podmienok medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zdôrazňujú, že zamestnanci by tiež mali dostať väčšie šance vybojovať si potrebnú ochranu na úrovni podnikov prostredníctvom kolektívnych zmlúv.
Podľa sociologičky Slovenskej akadémie vied Moniky Čambalíkovej by mal Zákonník práce upraviť základný sociálny štandard a viac rozšíriť priestor na sociálne vyjednávanie. Úspech vyjednávania však podmieňuje silná odborová organizácia, ktorú aktívne podporuje čoraz viac zamestnancov v danom podniku. Preto je potrebné ponechať práva odborovej organizácie, nie obmedzovať a eliminovať, aby zamestnanci si mohli účinne obhajovať svoje práva.
Samozrejme, že aj zamestnávateľ má prostredníctvom Zákonníka práce už dnes možnosť a rozviazané ruky pri prijímaní a prepúšťaní zamestnancov. Myslím si, že ak by sa vláda zamyslela nad znížením odvodov a daní, Zákonník práce by sa vôbec nemusel meniť a lacnejšie podmienky na prepúšťanie by neboli pre terajších podnikateľov takým motívom, ako im to servíruje dnešná vláda.
Teraz zacitujem z denníka SME Ivana Mikloša, ktorý vyhlásil, že výška odvodov prekáža zamestnávaniu, citujem z článku: "Výška odvodového zaťaženia na Slovensku je prekážkou na zamestnávanie nízkopríjmových skupín obyvateľstva." Prečo potom vláda neprikročí k zníženiu odvodov a tak k ľahšiemu a lacnejšiemu zamestnávaniu?
Pamätám si Ivana Mikloša za obdobia našej vlády, keď sedel tam v lavici a keď tu vykrikoval, ako treba znížiť odvody, ako to pomôže podnikateľom. Dneska ten istý pán Mikloš, keď si vymenil lavicu, presunul sa vyššie, rozpráva o tom, že odvody sa znižovať nebudú. Čiže neviem, či je to vplyv stoličky, alebo ako Poliaci hovoria, že "uhol videnia je od polohy sedenia". Takže teraz keď pán minister sedí kdesi inde, tak rozpráva celkom ináč.
Tak ja sa pýtam, prečo táto vláda, ak chce podporovať podnikateľov, neurobí to, že im zníži odvody? Ja si myslím, že by to bolo oveľa lepšie, ako šetriť na prepúšťaní zamestnancov, ktorí prídu, ktorí prídu o prácu, keďže je taká vysoká nezamestnanosť, nemôžu ju získať a ešte im zoberieme aj tie sociálne istoty alebo ten čas, kedy si tú prácu môžu nájsť.
Jednoduchšie prepúšťanie by bolo namieste, pokiaľ je na trhu dosť podnikov, ktoré ponúkajú nové pracovné príležitosti. No dnes, v čase tak vysokej nezamestnanosti a plány v teórii o tom, že ľudia sa musia urýchlene zbaviť istôt a komfortu, ktorý je bežný v iných európskych krajinách a ktorý sa životným komfortom na Slovensku vôbec nedá nazývať, jednoduchšie prepúšťanie nie je nástroj v dnešnej dobe na zvyšovanie zamestnanosti, ale na vytvorenie desať tisícok radov ľudí na úradoch práce a ich rodinných príslušníkov, ktorí sú v pozícii čakateľov na chudobu.
Ja som takú teóriu nepočula, že ak budeme ľahšie prepúšťať, tak budeme ľahšie zamestnávať. Ja som takú teóriu ešte nepočula, že čím viacej prepustíme - pán Kaník, potom, potom sa prihlásite, dobre? Čiže čím ľahšie prepustíme, tým skôr niekoho zamestnáme. Veď to je jedna k jednej.
Ja si to opätovne myslím, že jednoduchšie prepúšťanie nie je nástrojom v dnešnej dobe na zvyšovanie nezamestnanosti, ale na vytvorenie desať tisícov radov ľudí na úradoch práce a ich rodinných príslušníkov, ktorí sú a budú v pozícii čakateľov na chudobu.
A preto verím, že táto novela nebude prijatá v takejto podobe a bude dopracovaná pozmeňovacími návrhmi tak, aby zodpovedala európskym dohovorom, Dohovorom medzinárodnej organizácie práce a Európskej sociálnej charty.
A preto s kolegyňou Tomanovou a s Braňom Ondrušom podáme pozmeňovacie návrhy, ktoré prednesie Branislav Ondruš.
Ďakujem veľmi pekne.

Tak najprv krátko k tým dôchodkom. No nič nemusíme opravovať, pretože, pani poslankyňa, bolo si treba všimnúť, že tu máme trošku iný systém, máme tu systém poistný, ktorý dal ľuďom slobodu. Za prvé umožnil dôchodcom pracovať a nesankcionoval ich za to, že pracujú. A za druhé, pretože je to poistný systém spolu v kombinácii so sporivým umožnil im, keď už majú nadobudnuté nároky, tak ako keď ste poistený niekde inde, odísť do predčasného dôchodku. A nič na tom nemením, pretože tá bariéra bola nastavená, že musí mať minimálny dôchodok 1,2-násobok životného minima, a stále si myslím, že není vôbec nutné to regulovať nejakými obmedzeniami a že tá filozofia bola správna.
K samotnému, k samotnej tej ďalšej, ďalšom, ďalšiemu obsahu, čo ste hovorili. No Zákonník práce je veľmi dôležitý pre vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti, čoho dôkazom bol, že ten tzv. môj Zákonník práce znamenal, že po jeho prijatí prudko začala klesať nezamestnanosť. To, že klesala aj po vašom nástupe vás k moci, znamenalo len to, že pokračovali jeho účinky, pretože vy ste nie na druhý deň pokazili a deformovali Zákonník práce, ale trvalo vám to niekoľko mesiacov. Ja som hneď vtedy povedal, že to prinesie nárast nezamestnanosti, ako aj priniesol.
A keď neveríte, stavme sa, ja otvorene a verejne hovorím, že po prijatí Zákonníka práce nám bude stačiť rok, maximálne dva a nezamestnanosť na Slovensku klesne pod 10 %. Až chcete, kľudne sa so mnou stavte. Verejne to tu prehlasujem a stojím si za týmto slovom a uvidíme, kto mal pravdu, lebo len história nakoniec vždy môže byť sudcom. Názory, samozrejme, môžeme mať rôzne.
Keďže času je málo, už poviem len toľko, aj s tými odvodmi to ešte bude inak, ako vy hovoríte. A ešte aj k tým odvodom a ich znižovaniu sa dostaneme.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ešte raz ďakujem. Viete, táto debata tuná sa dostáva do takej situácie, že mi to strašne pripomína debatu o tom, že teda kto si skôr zoberie robotu bez ohľadu na to, koľko má rokov, ako to bude lepšie potom. Ten generačný rasizmus, ktorý sa tuná prejavuje u niektorých kolegov, je naozaj až zarážajúci.
Ja som strašne vďačný kolegyni Vaľovej, že povedala to, čo povedala. Dôchodkový vek a bum do dôchodku! Preto, lebo bránite niekomu, bránite niekomu k tomu, aby teda mohol pracovať. A ten starší berie okamžite miesto tomu mladšiemu bez ohľadu na to, aby sa niekto vážne zamyslel nad tým, že či ten starší vlastne nie je kvalitnejší ako ten mladší. Veď toto predsa je úplne absurdné takýmto spôsobom rozmýšľať a takýmto spôsobom čosi zachraňovať.
Ja poznám skutočne 30-ročných starcov a 70-ročných puberťákov. Ale o tomto tuná ako keby z hľadiska filozofie toho, čo tuná počúvam, nikto nehovoril. Vy ste, dámy a páni, generační rasisti! Nie všetci. Ale veľmi veľa ako z toho, čo som tuná počul, aj tuná, aby som teda neporušil rokovací poriadok, od nemenovanej poslankyne z KDH, no to je klasický prejav generačného rasizmu.
Veď priznajte, že tých dôchodcov treba zlikvidovať, že ich nemáte radi, že im treba vytvoriť také podmienky, aby už zmizli z toho vášho života. No tuná niekoľko holohlavých ľudí sa stretlo a vymyslelo geniálnu vec! Páni, prosím vás pekne, ak vám to pomôže, nechajte si narásť vlasy a možno vám to aj osvieti váš rozum.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja absolútne chápem, pani kolegyňa, že je zlé, keď mladý človek po získaní vzdelania nemá prácu. Dokonca z mojej rodiny sú štyria alebo piati v zahraničí, niekde v Írsku, po vyštudovaní vysokej školy veteriny napríklad išli tam pracovať, lebo na Slovensku nenašli prácu. Je to zlé.
Ale znižovať nezamestnanosť a vytvárať nové pracovné miesta na úkor inej vekovej generácie, to sa mi zdá scestné. To ak by, ak by som si len pozrel vekovú štruktúru tohto parlamentu, tak možno už, ak sa nemýlim, tak 18 by tu ani nemohli byť, lebo majú viac ako dôchodkový vek. To je tiež scestné.
Ja budem prvý hlasovať za také návrhy, ktoré prídu z vládnej koalície a vytvoria nové pracovné miesta pre mladých ľudí. Ale prosím vás, nevytvárajte problémy medzi generáciami. To naozaj nie je to poctivé riešenie. To naozaj už si, už si neviete, ako poradiť, tak idete brať ľuďom prácu, ktorú chcú pracovať?! Aj v šesťdesiatom treťom, štvrtom, piatom veku, keď na to sa cítia a majú? Veď to, to - ja tomu jednoducho nechápem a neviem to pochopiť. A som rád, že kolegyňa Vaľová to ešte aj zdupľovala.
A určite hovorila aj o tej nezamestnanosti, na ktorú reagoval aj kolega Kaník. No má pravdu, určite nezamestnanosť klesne, samozrejme, ale umelo, nie prirodzene, nie tým, že sa vytvoria pracovné miesta pre, nové pracovné miesta pre ľudí. Ale vy jedným zoberiete a druhým dáte. Toto je zníženie pracovných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Vaľová, ja ti chcem pekne povedať za to, čo si povedala. Ja len uvediem, pretože pán Kaník sa tu snažil brániť, že zaviedol súbeh príjmu a dôchodku, stačilo desať rokov poistenia pre človeka, ktorý mal 43 rokov, a bez toho, aby prišiel o prácu, mohol poberať predčasný starobný dôchodok, ak jeho príjem dosiahol 1,2-násobok sumy životného minima.
Nikto však nepovedal, že človek, ktorý mal odpracovaných 45 rokov alebo 50 rokov, obuvník, a zaplatil do systému ďaleko viac ako tento človek za 10 rokov, nemohol ísť do predčasného dôchodku ani mesiac pred dôchodkovým vekom, a to z toho dôvodu, že jeho príjem nedosiahol 1,2-násobok sumy životného minima.
Takže, pán poslanec Kaník, vy ste zaviedli množstvo chýb a musím povedať, že ste totálne pokrivili systém sociálneho poistenia ako taký.
Poberanie. Kto zaviedol, prosím, poberanie a vyplácanie starobného dôchodku v súbehu s príjmom a dokonca so spiatočnou platnosťou? Opäť ste to boli vy.
Chcela by som hovoriť o tom, ako ste zaviedli druhý pilier bez akýchkoľvek analýz a dopadov a s tým, že vlastne ste dosiahli 88,8 mld. schodok v dôsledku toho, že ste nedobre odhadli dopady jeho zavedenia.
A ešte k tomu klesaniu miery nezamestnanosti. Áno, dosiahli ste ju v roku 2004 veľmi rýchlo, v priebehu troch mesiacov, nesúladnou legislatívou, pretože zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý vyradil viac ako stotisíc poberateľov, nebol v súlade so zákonom o službách zamestnanosti. Jeden nadobudol účinnosť od 1. 1. a druhý až od 1. 2. 2004. A následne to boli listy, ktoré ste posielali riaditeľom úradov práce, ktorým, a rozpisovali ste im percento, koľko ľudí z evidencie nezamestnaných musia vyradiť, aby dosiahli teda takúto situáciu, aby im mohli byť vyplatené odmeny.
Čiže, pán poslanec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, takto, treba povedať, že skutočne po prijatí novely Zákonníka práce, ktorú presadil Ľudovít Kaník ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny, v priebehu vyše roka začala klesať nezamestnanosť, čo bolo, samozrejme, v dôsledku aktuálneho ekonomického cyklu a presne z toho istého dôvodu je veľmi pravdepodobné, že bude klesať, tak ako to zaznelo pred chvíľočkou v tejto rozprave, ak nie do roka, tak do dvoch rokov klesne nezamestnanosť, pretože jednoducho svetová ekonomika sa už naštartovala, zaznamenávame rast, dokonca mierne začína stúpať zamestnanosť na Slovensku už aj teraz v dôsledku hospodárskeho rastu a zvýšenia dopytu po našich výrobkoch v zahraničí. A tak naši výrobcovia, aby uspokojili ten zvýšený dopyt, jednoducho musia prijímať nových ľudí a musia, a teda keďže sa im zvyšuje aj výroba. Ale to, samozrejme, nemá nič spoločné so Zákonníkom práce. Má to spoločné s ekonomickým, hospodárskym cyklom, tak svetovým, ako aj následne slovenským. A preto, preto vyše roka trvalo po prijatí Zákonníka práca, nazvime ho Kaníkovho, aby sa začal oživovať trh práce na Slovensku, pretože to bolo presne v súlade s tým, ako vtedy rástla ekonomika v západnej Európe a v Spojených štátoch.
No a napokon dovolím si ešte raz zacitovať pána kolegu Beblavého, ktorý v prvom čítaní v tejto snemovni povedal, že "dokazovať vzťah Zákonníka práce a zamestnanosti cez jednoduchý vzťah noviel k zamestnanosti bez analýzy vplyvu ekonomického cyklu je niečo, čo tak v prvom ročníku by ani už neprešlo, a je mi ľúto, že sa snažíte zavádzať občanov týmto spôsobom".
Tak ako vidíte, pani kolegyňa, týmto spôsobom, ktorý by podľa pána Beblavého nebol priechodný ani v prvom ročníku na Ekonomickej univerzite, nás stále pán Kaník zavádza a zavádza a zavádza.