20. schôdza

Ďakujem pekne. Podľa pána Brocku by táto novinka znížila zamestnávateľom mzdové náklady, s čím vlastne súhlasím, veď o to vlastne ide, a najmä v chudobnejších regiónoch by ich podnietila vytvárať ďalšie pracovné miesta. No ak tento návrh bude schválený, tak mi potom pán kolega určite rád odpoviete, kde koľko vďaka tomuto návrhu bolo vytvorených nových pracovných miest. Budem netrpezlivo čakať na odpoveď. Kolega Brocka si tiež údajne myslí, že predovšetkým zamestnanec sa musí rozhodnúť, či vezme prácu za daných podmienok alebo si povie, že sa „nenechá vydierať“. Pán kolega, zodpovední ľudia nemajú na výber, ak sú v regiónoch, kde niet práce a chcú uživiť svoju rodinu. Buď prijmú akúkoľvek prácu za akúkoľvek mzdu, alebo rozšíria rady nezamestnaných a pomaly budú strácať sociálne postavenie, ale aj pracovné návyky, zvlášť ak sa ich vek pohybuje okolo päťdesiatky. Ale lepšie na tom nie sú ani mladší a ani tí, ktorí ešte len hľadajú svoju prvú prácu. Ale veľmi rád sa s vami vyberiem do týchto regiónov za týmito ľuďmi. My s Braňom Ondrušom sme veľmi často medzi týmito ľuďmi a naozaj poznáme ich názory. Ministerstvo práce síce tvrdí, že ide „o výsledok konštruktívneho rokovania s rezortom financií“, a, chvalabohu, to oceňujem, že pripúšťa, že definitívne rozhodnutie padne počas diskusie so sociálnymi partnermi alebo počas schvaľovania návrhu v Národnej rade. Preto verím, že tento návrh schválený nebude a že zostane tak, ako je to v spoločnej správe.
Moja posledná poznámka sa týka tzv. flexikonta. Tento inštitút bol zavedený za ministrovania pani Tomanovej ako prechodné opatrenie v čase hospodárskej krízy s účinnosťou od 1. 3. 2009 do 31. 12. 2012. Podľa súčasného návrhu sa ale flexikonto stáva trvalým nástrojom flexibility pracovného času v prípadoch, keď zamestnanci nemôžu z vážnych prevádzkových dôvodov vykonávať prácu. Ja chápem význam tohto inštitútu v čase hospodárskej krízy, ale dať to ako trvale platné sa mi zdá nenáležité a tiež jeho zavedenie vytvára možnosť jeho zneužívania. To by ma zaujímalo, kto a za akých podmienok určí, čo sú vážne prevádzkové dôvody. Pravdepodobne to bude len zamestnávateľ sám. Bude určite zaujímavé, ako sa tento inštitút bude využívať a hlavne aké dôvody budú uvádzané pri jeho využívaní. Rád sa pôjdem pozrieť tam, kde ho využijú. A hlavne ma budú zaujímať dôvody, prečo to chcú využívať.
Vážené dámy a páni, moje vystúpenie nemalo vôbec za cieľ proti niekomu útočiť, poprípade dávať zamestnávateľov do jedného, a to do toho zlého koša, naopak, vážim si každého zamestnávateľa, ktorý vytvára pracovné príležitosti a dokáže nielen využiť pracovnú silu, ale dokáže ju aj primerane ohodnotiť a ak navyše vytvára dobré pracovné podmienky, pri ktorých aj zamestnanec dokáže pracovať naplno a nemusí sa strachovať o svoje miesto, ale naopak, vidí aj svoju vlastnú perspektívu ďalšieho pracovného rastu. Chcel som poukázať na možnosti zneužitia, ktoré predkladaná novela vytvára niektorými návrhmi. Netvrdím, že všetky predkladané návrhy sú také, ktoré vytvárajú možnosť zneužitia, ale, žiaľ, takéto pretrvávajú. Tiež netvrdím, že všetci zamestnávatelia to budú využívať v neprospech zamestnancov, ale, žiaľ, možnosti tu sú. A navyše výrazným oklieštením právomocí odborov sa zamestnanca už pomaly nebude mať pomaly kto zastať. Preto zvážte svoje postoje tak, aby po zmene Zákonníka práce ľudia nezarábali menej ako dnes, aby Zákonník práce nevytváral možnosti pre zamestnávateľov, aby šetrili na zamestnancoch, aby zamestnávatelia nemohli ľahšie prepúšťať, ľahšie narábať s ľuďmi a dokonca ich ovládať. Proti tomu bolo moje vystúpenie a proti tomu protestujem, aby človek v pracovnom pomere nebol len prostriedkom na vytváranie zisku akýmkoľvek spôsobom a v pracovnoprávnom procese bol tým výrazne slabším. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Jasaň, vecné, zaujímavé vystúpenie. SMER odmieta zmeny v Zákonníku práce. A argumentuje slabou ochranou zamestnancov. Pán kolega, súhlasím s vami, že je možné viac chrániť zamestnancov. Ale čo by bolo výsledkom tejto zvýšenej ochrany? Bolo by na Slovensku viac investorov? Bolo by na Slovensku viac pracovných príležitostí v dnešnom globalizovanom svete? Obávam sa, že nie. Pán kolega, zvýšená ochrana zamestnancov už dávno nezvyšuje zamestnanosť, nielen na Slovensku. Preto musíme meniť Zákonník práce, aby bolo viac pracovných miest na Slovensku, aby nemuselo viac ľudí cestovať do zahraničia. Ja si uvedomujem, aký to je vážny problém, keď živitelia rodím musia zháňať prácu v zahraničí a nežijú a nebývajú dlhý čas so svojimi rodinami, ale my môžeme urobiť niečo aj pre tých, ktorí u nás pracujú a nežijú so svojimi rodinami, napr. väčšina z nás má takmer 120 dní pracovného voľna cez rok a medzi nami sú ľudia, ktorí majú prácu a nemajú voľno ani vo sviatok. Pán kolega, viete, že v spoločnej správe je taký návrh, aby aspoň vo sviatok živitelia rodín, rodičia mohli byť so svojimi rodinami? A keď podporíte návrh pod bodom 27 spoločnej správy, tak ako to odporúča gestorský výbor, tak môžeme pomôcť napr. aj týmto rodinám.
Vy ste sa vyjadrovali aj k odchodu do dôchodku. Budem musieť asi zareagovať neskôr potom vo svojom vystúpení.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ty som spomínal vo svojom vystúpení nejakého vysokopostaveného telocvikára? Neviem, kam si mieril. Ale ja si jedného pamätám, bol ministrom vnútra, práve tým ministrom, ktorý zmaril referendum na Slovensku, a vaším politickým spojencom v minulom volebnom období.
Ďalšia tvoja otázka je, či aj rôzne odborové či občianske združenia musia preukázať 30-percentnú reprezentatívnosť. Ja sa pýtam, či majú právo kolektívneho vyjednávania ďalšie občianske združenia, lebo keby si dobre prečítal môj pozmeňujúci návrh, tak by si vedel, že traja zamestnanci môžu založiť odbory s tým, že keď chcú kolektívne vyjednávať, musia preukázať 30-percentnú reprezentatívnosť tak ako zamestnanecké rady. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Jasaň, dovoľte mi úprimne poďakovať za vaše vystúpenie, ktoré bolo absolútne komplexné, jasné, ktoré bolo povedané v súvislostiach. A myslím si, že bolo obrovským prínosom a nesmierne v mnohých bodoch dopĺňalo to, čo som povedala. Oslovila ma jedna vec a k tej by som sa chcela pridať. To bola len jedna vec z mnohých, kde ste hovorili len o rodine, súdržnosti rodiny. Táto spoločnosť aj tak je dosť „rozviklaná“. A vnášať akékoľvek rozpory a nie priaznivé vzťahy medzi mladú a staršiu generáciu je absolútne neprípustné. Znovu sa vrátim k Medzinárodnému roku starších a poviem, vtedy aj logo znamenalo spojenie rúk mladých, starých, kde by mali byť skutočne využívaní starší na tie odborné vedomosti a skúsenosti praktické a mladí, ktorí sú schopní riskovať, na to, aby dopĺňali, aby skutočne so svojimi novými poznatkami prinášali a riešili túto situáciu. Iba symbióza mladých a starých môže priniesť tejto spoločnosti úžitok.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Jasaň, pozorne som vás počúval, sú veci, s ktorými nesúhlasím, a musím povedať , že boli aj veci, o ktorých minimálne som ochotný diskutovať, trebárs čo sa týka odchodu dôchodcov, prepustenia dôchodcov zo zamestnania.
Ale jedna vec mi nedá. Hneď v úvode sta hovorili o čistkách v súvislosti so zmenou týkajúcej sa prepustenia z dôvodov organizačných zmien. No myslím si, že to bola taká podpásovka, pretože vezmite si Košice, kde ste nastúpili. Tam došlo nielen na politických funkciách k čistkám, tam ste prepustili všetkých riaditeľov mestských podnikov a potom ďalších, pomaly aj upratovačku. A v Košiciach ste o jednom nemenovanom kolegovi vašom hovorili, že sa prezýva Lojzo čistič. Práve z týchto dôvodov myslím, že toto nebolo v celku kóšer z vašej strany. Ďakujem

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, veľmi dobré vystúpenie naozaj, klobúk dolu, veľmi precízna analýza, vychádzajúca hlavne z takých tých praktických skúseností. A to som veľmi rád, že to tu odznelo, pretože musím povedať, že to, čo si citoval na úvod z dôvodovej správy o tom, že sa nachádzajú v tomto zákone aj úpravy, ktoré majú zlepšiť rodinný život, pomôcť tehotným mamičkám ap., tak musím povedať, je taká typická dymová clona tejto vládnej koalície. Ja som na úvod tejto rozpravy jasne povedal, že presadzovať do vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi dobrovoľnosť je zo strany tejto vládnej koalície hyenizmus, pretože nie je možné, neexistuje, aby si predstavitelia vládnej koalície neuvedomovali, že pri 400-tisícovej nezamestnanosti v okresoch, kde máme takmer 20- alebo aj vyše 20-percentnú nezamestnanosť, sú ľudia vystavení do takej situácie, že v žiadnom prípade sa nerozhodujú dobrovoľne vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi. A práve naopak, ako si potom spomenul, viaceré ustanovenia idú v príkrom rozpore proti tomu, čo je deklarované v dôvodovej správe. Naopak, je tam zopár kozmetických úprav, ale oveľa viac je tam zásadných zmien, ktoré zhoršia pracovné podmienky zamestnancov, ktoré zhoršia platové podmienky zamestnancov a predovšetkým ktoré viac priblížia prácu v súčasnosti k otrockej práci, pretože zamestnanci sa dostanú pod taký tlak, že si nebudú môcť vyberať a budú musieť rešpektovať a akceptovať akékoľvek tvrdé požiadavky ich zamestnávateľov, pretože budú radi, že vôbec nejakú prácu majú. Takže z tohto hľadiska ja považujem za skutočne nehanebný tento návrh.
A to, čo si spomenul k tým odborovým organizáciám, to je skutočne „plíživý“ návrat totality alebo aspoň autoritárskeho vládnutia.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení si položil otázku, na čo a komu majú slúžiť jednomesačné lehoty na zrušenie a následné znovuvytvorenie pracovných miest z organizačných dôvodov. Podľa môjho názoru je odpoveď jasná. Vládna koalícia si prostredníctvom novely Zákonníka práce legislatívne pripravuje pôdu na úplne a totálne politické čistky na jednotlivých ministerstvách a štátnych úradoch, kde bude takýmto spôsobom z organizačných dôvodov a len počas jedného mesiaca vyhadzovať možno desiatky, stovky, ba aj tisíce odborníkov a rôznych iných pracovníkov a bude ich nahrádzať svojimi nominantmi, ktorých jedinou odbornosťou bude príslušnosť ku koaličnej strane, tak ako nás o tom viackrát presvedčila samotná pani premiérka. Spomeňme si na Úrad vlády a mládežníkov z Novej generácie, ktorí komplet obsadili riadiace posty na Úrade vlády a tichučko sú tam doteraz. Takže teraz už nebudú na rade len miesta riadiace, ale komplet všetky. Gratulujem, pán minister, k týmto stalinistickým čistkám.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, nájsť taký Zákonník práce, aby boli spokojní zamestnávatelia a súčasne aj zamestnanci je veľmi, veľmi ťažké. Nájsť univerzálny Zákonník práce pre všetkých zamestnávateľov a pre všetky profesie, ktorých sa Zákonník práce týka, je nadľudská sila. Doposiaľ sa to nepodarilo nikomu. Ale hľadať cesty k tomu je úplne legitímne. A mať rôzne názory na Zákonník práce a na rôzne úpravy je tiež legitímne. A posúva to veci dopredu.
Ja len k jednej veci chcem na predrečníka reagovať. A to je dovŕšenie dôchodkového veku. Ako dôvod na zrušenie pracovného pomeru je to aj pre mňa silná káva. Predloženie takto citlivého a vážneho návrhu až v pléne Národnej rady, rovno tu bez nejakého pripomienkového konania, bez nejakej širšej analýzy, čo chceme dosiahnuť a či to vôbec tým dosiahneme, je pre mňa silná káva. Riešme súbeh dôchodku a poberania mzdy, riešme súbeh výsluhového dôchodku a poberania mzdy, riešme to, bavme sa o tom, ale rozhodne nie týmto spôsobom. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega Brocka, som rád, že ste potvrdili, že vám nejde o ochranu zamestnancov vo vašom vyjadrení, oceňujem úprimnosť.
Pán kolega Horváth, no, Zolo, ty si sa pomýlil o niekoľko rokov, pretože ten telocvikár nebol určite v našej vláde. A neviem, či Robo Kaliňák je telocvikár ako minister vnútra. Ale asi ním nie je. A skús si spomenúť, ako hlasoval ten, o kom si hovoril, ku koncu druhej Dzurindovej vlády. Hlasoval s vami.
Pán kolega Fronc, ja zásadne nesúhlasím s tým spôsobom, o ktorom som hovoril. A je mi jedno, kto to robí. A nespomínajte samosprávu v Košiciach, ja vám poviem 20-ročné skúsenosti zo samosprávy a štátnej správy v Bratislave, kde som pôsobil. Prosím, nehovorte mi to, lebo, žiaľ, bol som niekoľko rokov v koalícii za prvej Dzurindovej vlády. A keď som prišiel na jeden úrad, z večera na ráno sa tam pomenili ľudia. A ja som to nerobil. Takže prosím vás o rovnaký meter na všetkých. A ja nesúhlasím s tým, čo sa deje, a preto som to povedal. Tak to berte.
Pán kolega Janiš, oceňujem informáciu alebo stanovisko, otázka bude, ako budete hlasovať, pretože to je pre mňa podstatné, pretože aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme mnohé veci vypustili, ale ja budem čakať, čo urobia niektorí koaliční poslanci, koľko takýchto návrhov vyberú na osobitné hlasovanie, a až potom po hlasovaní budeme mať možno čisté svedomie, niektorí viac, niektorí menej.
A posledná poznámka, použijem slová kolegu Horta z minulého volebného obdobia, ste už rok vo vláde, tak vládnite a ukážte, že to myslíte s týmto ľudom vážne a že ste tu pre tých ľudí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, Zákonník práce je vskutku dôležitá pracovnoprávna norma. Mal by totiž upravovať vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Úplne zámerne používam formuláciu „mal by“, pretože túto funkciu neplní, tak ako by ju plniť mal. Zákonník práce podľahol zubu času, stal sa normou, ktorá neupravuje vzťahy medzi dvoma zmluvnými stranami, Zákonník normuje bez ohľadu na potreby konkrétneho zamestnávateľa či zamestnanca. Nezohľadňuje špecifiká ani jedného z nich, ale diktuje podmienky, práve tie podmienky, ktorých dohodnutie by malo byť v rukách dvoch zmluvných strán, zamestnávateľa a zamestnanca, pretože sú to práve oni, ktorým musia tieto podmienky vyhovovať. Vnáša do vzťahu dvoch zmluvných partnerov napätie a nesleduje vznik optimálneho riešenia. V zmluvnom vzťahu je totiž jediným vhodným riešením riešenie win-win. V trhovom prostredí má týmto obom, prirodzene, záležať na tom, aby v čo najlepšej miere naplnili požiadavky svojho partnera, pretože len tak ich vzájomná spolupráca bude efektívna a povedie k ziskom na oboch stranách. A to je ambíciou novelizácie Zákonníka práce. To, čo naša spoločnosť potrebuje, je skutočné partnerstvo medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Preto chránime a bránime rovnocenným spôsobom záujmy oboch zmluvných strán. Dôverujeme týmto partnerom, že budú vedieť dosiahnuť spoločné ciele, pretože ich ciele sú napriek zdaniam totožné. Zamestnávateľ i zamestnanec, obaja potrebujú prosperujúcu efektívnu firmu či organizáciu, ktorá bude plniť svoju funkciu, ktorá bude generovať zisk, ktorý bude deliť medzi svojich zamestnancov. Legislatívny rámec vytvára základy rozvoja podnikateľského prostredia a garantuje ochranu podnikateľských aktivít. Som presvedčená o tom, že bude pozitívnym signálom pre zahraničných, ale i domácich investorov. Novelizovaný Zákonník práce vyvoláva podmienky pre vznik nových pracovných miest, vytvára flexibilnejšie podmienky pre zamestnávateľov, ale i zamestnancov, čím podmieňuje produktivitu práce a ekonomický rast. A to bude profitom i pre všetkých občanov.
I napr. pozmeňujúci návrh, ktorý odznel v piatok a na ktorého podpore sa koaličné spektrum zhodlo, odbrzďuje falošné a negatívne vplyvy spolitizovaných odborových organizácií, ktoré nemajú nič spoločné so záujmami zamestnancov. Médiá uviedli pred voľbami v roku 2010 túto správu: „Konfederácia odborových zväzov vyzve svojich členov, aby v nasledujúcich parlamentných voľbách volili stranu SMER.“ Na dnešnej tlačovej konferencii pri príležitosti podpisu dohody o spolupráci medzi stranou SMER a Konfederáciou odborových zväzov o tom informoval prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. Dohodu podpísali šéfovia oboch subjektov Robert Fico a Miroslav Gazdík. „K podpisu dohody sme pristúpili po štvorročnej pozitívnej spolupráci,“ povedal prezident KOZ. Dôvodom opätovného podpísania zmluvy je podľa jeho slov blízkosť programov oboch subjektov. Je tu spoločný záväzok. „V prípade účasti v budúcej vládnej koalícii využijeme svoje poznatky pri výbere kandidáta na post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny,“ informoval predseda vtedajšej vlády. Odbory defraudovali svoju vlastnú hodnotu i poslanie, keď sa zapredali podpísaním zmluvy s politickou stranou SMER. Tá opakovane zneužívala odborársku platformu na predvolebný boj. Za to si odbory kúpili neodôvodnené rozšírenie právomocí, ktoré nepochádzajú od zamestnancov. Chceme odbory, ale také, ktoré by skutočne reprezentovali hlas zamestnancov. Chceme odbory, ale nie neviestky, ktoré vymenia svoju prapodstatu za to, že budú mať spoluúčasť na moci. Iba tak sa totiž mohlo stať napr. to, že ak sa dnes v tisícovej firme rozhodnú traja kamaráti, že založia odbory, majú právo požívať výhody odborárskych bossov a hlavne rozhodovať a uzatvárať kolektívne zmluvy v mene ostatných 997 zamestnancov, ktorí vôbec nemusia tušiť to, že o nich hovorí niekto, kto sa ich na ich názor nikdy nepýtal.
Pozmeňujúci návrh súčasný právny stav mení tak, že iba v prípade, ak bude mať odborová organizácia aspoň 30-percentnú podporu zamestnancov bude môcť vyjednávať podmienky pre všetkých. Keby sme chceli byť spravodliví, požadovali by sme, aby mohli odbory hovoriť za všetkých iba v prípade, ak by ich podporovala nadpolovičná väčšina zamestnancov. Rozhodovať budú predsa o všetkých. My však zotrvávame v nádeji, že odbory snáď opustia svoju politickú líniu a pretransformujú sa konečne po dvadsiatich rokoch z Revolučného odborového hnutia na solídnych sociálnych partnerov, s ktorými sa dá viesť konštruktívny a rozumný dialóg.
Dovoľte teda, aby som predstavila i môj pozmeňujúci návrh. Pozostáva z dvoch bodov.
Prvý bod vychádza z transpozície smernice. Návrh zdokonaľuje pôvodné znenie zákona v zmysle ochrany tehotných žien a dojčiacich matiek v rámci skúšobnej doby. Tehotenstvo a materstvo nemôže byť v žiadnom prípade dôvodovom prepustenia zamestnankyne. Prepustenie tejto zamestnankyne môže nastať len vo výnimočných prípadoch a odôvodnených prípadoch a musí byť náležite písomne zdôvodnené.
Druhý bod je zmenou týkajúcou sa nočnej práce. V súčasnom právnom stave by totiž nemalo legálne jestvovať povolanie ako napr. nočný strážnik. Legislatíva totiž zakazuje vykonávať nočnú prácu dlhšie ako dva po sebe nasledujúce týždne. Čo to znamená pre zamestnanca? Že svoju nočnú službu, o ktorú má záujem a na ktorú bol prijatý, môže vykonávať len dva týždne. Potom ho zamestnávateľ musí prideliť aj proti jeho vôli na dennú prácu. Dôchodca či študent, ktorý si chce takto privyrobiť, tým stratí o prácu záujem, pretože má počas dňa iné záujmy. Zamestnávateľ musí teda na nočnú prácu prideliť zamestnancov, ktorí boli pôvodne prijatí na dennú prácu. Nespokojnosť je teda na všetkých stranách. Pozmeňujúcim návrhom bude teda umožnené písomnou dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom rozvrhnúť pracovný čas tak, aby vyhovoval obom.
S dovolením prednesiem pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňanú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V článku I novelizačný bod 47 znie: „V § 72 odsek 1 znie: „V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou matkou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ukončenie náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.“.“
Odôvodnenie. Navrhuje sa upraviť znenie § 72 ods. 1, ktoré lepšie vystihuje znenie čl. 10 odseku 1 a 2 smernice 92/85/EHS, ako aj článku 6 Dohovoru MOP č. 183.
Bod 2. V článku I sa za novelizačný bod 65 vkladá novelizačný bod 66, ktorý znie: „V § 90 ods. 8 štvrtá veta znie: „Ak sa zamestnávateľ písomne nedohodne so zamestnancom inak, zamestnávateľ nemôže rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec pracoval v nočných zmenách dva týždne po sebe nasledujúcich, okrem prípadu, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas inak.“.“
V súvislosti s navrhovanou zmenou je potrebné v článku I prečíslovať novelizačné body. Navrhovanú zmenu je nevyhnutné zohľadniť aj v článku VI o účinnosti.
Odôvodnenie. Doterajšia právna úprava bránila zamestnancovi vybrať si druh a čas pracovnej zmeny, a to i v prípade, že zamestnávateľ bol ochotný mu v tomto smere vyhovieť. Ak zamestnanec pokladal za svoju primárnu činnosť napr. štúdium a prácu v nočnej zmene považoval za sekundárnu činnosť, vyplývajúc z platnej legislatívy zamestnávateľ bol povinný prideľovať takémuto zamestnancovi prácu v dennej zmene, o ktorú tento nemal záujem, preto sa pracovného miesta vzdal.
Zamestnávateľ teda musel prideliť prácu v nočnej zmene zamestnancovi, ktorý bol pôvodne prijímaný na prácu v dennej zmene a o prácu v nočnej zmene nemal záujem.
Navrhovaná právna úprava dáva slobodu zamestnancovi, aby po dohode so zamestnávateľom pracoval v nočnej zmene i po dobu dvoch za sebou nasledujúcich týždňov.
Dovolím si tiež predniesť, to odznel pozmeňujúci návrh, ale dovolím si to tiež, jeden procedurálny návrh. Gestorský výbor odporučil dať hlasovať o jednotlivých bodoch spoločnej správy v dvoch skupinách. Prvá skupina obsahuje návrhy, ktoré výbor odporúča na schválenie. Druhá skupina obsahuje tie návrhy, ktoré výbor neodporúča schváliť. Napriek odporúčaniu výboru žiadam vyňať na osobitné hlasovanie štyri body, bod 8, bod 27 a body 34 a 45 spoločne, nakoľko spolu súvisia. Predpokladám, že stanovisko k bodu 8 prednesú kolegovia.
Ak dovolíte zdôvodnila by som vyňatie bodu 27. Pod týmto bodom spoločnej správy sa skrýva spoločný návrh pána poslanca Brocku a pani poslankyne Tomanovej o zákaze predaja vo sviatočné dni. Apelujem na kolegyne a kolegov, aby dôsledne zvážili podporu tohto návrhu. Za poslanecký klub strany SaS si dovolím deklarovať, že túto zmenu nepodporíme. Máme na to niekoľko vážnych argumentov.
Pre tak závažný krok absentuje v návrhu analýza dopadu na hospodárske prostredie. Štátne sviatky tvoria totiž 4 % z celoročnej prevádzky maloobchodu. To znamená, že presadenie návrhu by zvýšilo nezamestnanosť, nakoľko maloobchod by musel prepustiť približne 4 % svojich zamestnancov a vyvolaný dopad na ďalšie, najmä obslužné služby maloobchodu, by bol tiež významný. Treba mať na zreteli negatívny dopad na ekonomiku krajiny, časť nakupujúcich, a teda i financií sa potom presunie za hranice, napr. do susednej Českej republiky. Menší objem nákupov by vo výrobno-dodávateľskom reťazci zasiahol všetkých. Do úvahy berme nižší objem výroby, nižšie odvedenú DPH, dane, odvody a podobne.
Zdá sa, že návrhom sa ide pomáhať zamestnaným ženám, aby mohli vo sviatok zostať so svojimi rodinami. Má to však dva háčiky, z nich prvý háčik, že ženy nie sú zamestnané len v maloobchode, prečo teda nemyslíme rovnako na ženy servírky, na ženy kuchárky, na ženy na čerpacích staniciach, na ženy kaderníčky, na ženy uvádzačky v kinách alebo v divadlách. A druhým háčikom je, že pred navrhovanou zmenou nikto neurobil seriózny prieskum, nikto sa týchto žien nespýtal, či sú naozaj proti tomu, aby chodili vo sviatok do práce. Podľa platného Zákonníka práce je totiž zamestnávateľ zamestnancovi povinný priplácať 50 % ku mzde počas práce vo sviatok. A na základe kolektívnej zmluvy často zamestnávatelia priplácajú až 100 % svojim zamestnancom. Čiže ak robí žena jeden deň vo sviatok, tak zarobí toľko ako za dva bežné dni. Preto hlavne mladí ľudia, ktorí majú rodiny, tieto pracovné zmeny vyslovene žiadajú.
Tento návrh vysiela tiež zlý signál smerom k verejnosti, pretože alkohol, cigarety alebo benzín by boli týmto návrhom povýšené na predaj chleba, mlieka alebo zeleniny. Alkohol v krčme alebo benzín na čerpacej stanici si tak rodina bude môcť kúpiť, ale ak im doma bude chýbať chlieb alebo maslo, budú musieť prečkať do ďalšieho dňa.
Z menovaného vyplýva, že k tejto téme absentovala spoločenská diskusia, ktorá sa pýta oprávnene, keďže ide o zásah do kvality života všetkých obyvateľov. Pripomeňme si, že nejde o cirkevné sviatky, ale o štátne sviatky, ktorých je v sumári štrnásť ročne. Ide o dni ako napr. 1. a 8. máj, 17. november, 1. september a tak ďalej.
K ďalším bodom na vyňatie na samostatné hlasovanie. Ide o body 34 a 45, o ktorých poprosím hlasovať spoločne.
V bode 34 ide o zavádzanie noriem spotreby práce, kde je súčasný komplikovaný proces nahradený nezaťažujúcim. Súčasné znenie § 133 ods. 3 predstavuje nadbytočnú záťaž pre zamestnávateľa, ktorému samotnému z princípu záleží na primeranom nastavení noriem.
Bod 45 sa týka zmeny v zákone o inšpekcii práce, kde sa vypúšťa z povinnosti inšpektorátu rozhodovanie o normách práce.
Vážené dámy, vážení páni, Zákonník práce sa práve v týchto chvíľach stáva modernou flexibilnou normou, ktorá bude na prospech zamestnávateľov, zamestnancov, ale i celého nášho národného hospodárstva. Prosím vás preto o podporu jednotlivých pozmeňujúcich návrhov, ale i podporu celého Zákonníka práce. Ďakujem pekne za pozornosť.