20. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega Brocka, na úvod by som chcel povedať, že si veľmi vážim vašu prácu, ktorú dlhodobo v parlamente vykonávate, a že si vážim aj váš názor, napriek tomu, že s ním nemôžem súhlasiť. Nemôžem s ním súhlasiť ani svetonázorovo, ani vecne kvôli jeho dopadom. Predrečníci, páni poslanci Kaník, Droba, Fořt, už vysvetlili mnohé negatívne dopady. Vecný problém tohto zákona je v tom, že rieši problém, ktorý v skutočnosti neexistuje. Je to ako nafukovanie bubliny, tvrdenie, že máme na Slovensku problém, lebo nejaký zlí vykorisťovatelia nútia ľudí pracovať vtedy, keď tí ľudia by radšej boli so svojimi rodinami. Ale keď sa pozrieme na skutočnosť, tak vidno, že naozaj tomu tak nie je. Naopak, skutočne, realita hovorí o tom, že o prácu cez víkend, o prácu s príplatkom je veľký záujem, že samotní ľudia vyhľadávajú takúto prácu, pretože hlavne v zaostalejších regiónoch si tak môžu privyrobiť.
Svetonázorový problém je však v tom, že aj vo vašom prejave padalo niekoľko veľmi silných slov. Dávali sa tam do protikladu morálka a konzum a podobne. V skutočnosti je však táto záležitosť o tom, že dávame do protikladu slobodnú vôľu ľudí a vôľu politikov, že sa pozeráme na to, či politici majú byť tí, ktorí sú presvedčení, že vedia sami, čo je pre ľudí dobré, oveľa lepšie. než to tí ľudia vedia o sebe povedať oni sami. Je to o tom, či si povieme, že my, politici, máme patent na pravdu a máme ľuďom predpisovať, ako majú žiť, ako majú tráviť svoje víkendy, ako majú robiť svoj rodinný život. Ak sa zhodneme na tom, že človek má slobodnú vôľu od Boha, potom by sme mali akceptovať aj zodpovednosť za jeho vlastné konanie a činy a nemali by sme sa tváriť, že my sme tí, ktorí majú patent na pravdu a budú predpisovať ľuďom, ako majú žiť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, použili ste termín novodobí otroci. Nikdy by som si nebola pomyslela, že tieto slová začujem práve z vašich úst. Položme si teda opakovane otázku, komu by táto vaša zmena prospela. Vieme od zamestnancov, ktorí si pýtajú tieto zmeny, že so zmenou v zákone by mali problém. Vieme od zamestnávateľov, že vlastníci maloobchodných reťazcov by tak museli prepúšťať a by museli zohľadňovať svoje straty. Komu tým prospejeme, keď 2 400 maloobchodných prevádzok je už teraz zatvorených, a teda i v nedele, i vo sviatky, a vlastne žiadny vplyv na týchto 2 400 maloobchodných prevádzok tým nevyvoláme? Opäť sa zdá, že napriek všetkému povedanému zostáva faktom to, že tento návrh je naozaj viac politikum ako všetko ostatné. Ďakujem pekne.

Pán kolega Brocka, ja sa musím pridať ku kolegom. Som rád, že kolega Fořt spomenul to, čo sa týka hlavne teda študentov, lebo za mojich študentských čias práce za kasou v hypermarketoch boli jedny z najlepšie platených a najvyhľadávanejších brigád, ktoré študenti využívali. A to sa netýka len Bratislavy, to sa týka Trnavy, to sa týka Prešova. Mal som veľa známych vtedy na Prešovskej univerzite, ktorí práve prácou za pokladňou počas sviatkov mali možnosť, keďže z Prešova chodiť domov na jeden deň sviatku sa neoplácalo, si privyrábať takýmto spôsobom. A myslím si, že sa to robí doteraz.
Ďalší fakt, ktorý ešte nebol spomenutý, je ten, že všetky slovenské mestá nad 50 000 obyvateľov s výnimkou Banskej Bystrice a Zvolena sa nachádzajú do jednej hodiny cesty od štátnych hraníc. Čo si myslíte, keď zavrieme obchody v štátne sviatky a v okolitých štátoch tie obchody zavreté nebudú, kam tí ľudia pôjdu? Turistiku obchodnú máme rozvinutú už teraz. Týmto ju iba podporíme. To znamená, ľudia veľmi radi tú jednu hodinku cesty absolvujú, zoberú celú rodinu a pôjdu nakupovať do Čiech, do Maďarska alebo do Poľska a tie peniaze, ktoré mohli spolu s celou rodinou, na ktorej vám tak záleží, minúť, pričom mohli prispieť tak do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, vyvezú odtiaľto von a minú ich niekde inde. To znamená, súhlasím s kolegami, že ten návrh je skôr populistický ako pragmatický a navyše jeho dôsledkami by boli väčšie mínusy ako morálne plusy, o ktorých ste hovorili.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Brocka, mám pocit, že musíš čeliť nátlaku skupiny v záujme obchodných reťazcov. No ja nebudem na teba tlačiť, ale chcel by som povedať a pripomenúť, ako už človek, čo čosi zažil, ja si pamätám, keď v sobotu o dvanástej sa v tejto krajine zavreli obchody a boli do pondelka rána zavreté. S takýmto riešením by som ja určite nesúhlasil, to rovno poviem. Na druhej strane treba povedať, že v minulom volebnom období sme pridali štyri dni, pokiaľ si pamätám. A čo sa stalo? Že sú zavreté aspoň na tie najväčšie sviatky. A preto myslím, že by bolo lepšie, keby sme skôr uvažovali o hľadaní rozumného kompromisu.
A tiež by som chcel povedať, že ja som precestoval Európu. Ale neviem, kde sú v nedeľu otvorené obchody, v západnej Európe, keď to vezmete. A pripomenul by som, akým spôsobom sa správali niektoré krajiny k obchodným reťazcom, aby zaviedli spravodlivosť. Pred tridsiatimi rokmi som bol v Holandsku. A vo štvrtok poobede som sa vybral s tým, že idem si nakúpiť. A zistil som, že obchodný dom je zavretý. Pýtal som sa, prečo je zavretý. Jednoducho preto, aby vytvorili podmienky aj pre malých obchodníkov, tak všetky veľké obchodné domy v štvrtok poobede museli byť zavreté. Hovorím to, pretože cítim istý záujem tuná, ktorý zaznieval od diskutujúcich. A skôr by som pokladal za dobré, keby sme sa pokúsili nájsť rozumný kompromis, pretože ten návrh, ktorý ste dali vo výbore a ktorý tam prešiel, nehovorí o katolíckych alebo kresťanských sviatkoch, hovorí o všetkých sviatkoch. A tuším z tých, ktoré sú kresťanské, je tam menšina. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda Brocka, ja by som rád veľmi vecne povedal o dopadoch toho návrhu, o ktorom ste rozprávali.
Tak po prvé, pôjde len o maloobchody, maloobchodné prevádzky. To znamená, že žiadny dopad na cestovný ruch, na to vyžitie si a spoločenské vyžitie sa rodín, o ktorom hovoril napr. Ľudo Kaník, v Banskej Bystrici to mať nebude, lebo rodiny tam stále budú môcť chodiť do tej Európy, lebo neviem, čo iné si mal na mysli, či to je centrum, obchodné centrum, budú môcť chodiť do kín, budú môcť chodiť na bowling, budú môcť chodiť ja neviem do víriviek, na plavárne, budú môcť chodiť v zime do lyžiarskych stredísk, jednoducho to všetko bude otvorené. Takže na cestovný ruch, na kultúrne, na spoločenské, na športové vyžitie sa jednotlivcov alebo rodín ako celkov to nebude mať žiadny vplyv.
Po druhé, pán predseda Brocka, pán Kaník povedal, že ako prídu k tomu tí, kde, a teraz ho budem citovať, nepretržitá prevádzka je nevyhnutnou súčasťou. No a práve o to ide. Tam kde je nepretržitá prevádzka nevyhnutnou súčasťou, tam, samozrejme, je normálne, aby nepretržitá prevádzka zostala, ale v potravinách alebo v butikoch s oblečením nepretržitá prevádzka celkom určite nevyhnutnou súčasťou nie je. A nie je tak pre zákazníkov, ako ani pre tých, ktorí tam pracujú.
Po tretie, pokiaľ ste hovorili o tomto návrhu v súvislosti s tými príplatkami. No musím vám povedať, že ja som bol tento víkend na východe, rozprával som sa s predavačmi v niekoľkých obchodoch, v výchto obchodných reťazcoch. Títo ľudia majú zárobok okolo 380 eur aj s tými príplatkami, a to väčšinou preto, lebo robia bez príplatkov. Podľa Zákonníka práce ich zamestnávatelia využívajú 150 hodín nadčasov, ktoré už majú zaplatené v základnej mzde, a žiadne príplatky za túto prácu vôbec nedostávajú.

Dámy a páni, bola tu prevažne reakcia poslancov zo strany SaS. A nebudem mať priestor reagovať vo faktickej na všetkých kolegov poslancov.
Čo ma prekvapuje u vás kolegovia zo strany Sloboda a Solidarita, je to tá necitlivosť z vašej strany na potreby diskriminovaných, prevažne žien a matiek, vás, ktorí ste často spájaní s obhajovaním práv menšín, že v prípade týchto matiek, rodín to pre vás je ideologický spor.
Samozrejme, kolegovi Kaníkovi chcem povedať, že ja nenavrhujem, aby čašníci, železničiari, taviči nešli do práce. Dúfam, že ani ty to nenavrhuješ.
Pán Droba, o tej nálepke, o kresťanskej nálepke to bolo dosť povrchné až plytké.
Pán kolega a reči o tom, že „teraz chcete prst a potom zoberiete celú ruku“. Pán kolega, 104 dní sú soboty, nedele v roku, keď my dvaja máme voľno, plus sviatky, ja tu navrhujem len zlomok tohto času, čo patrí ku kultúre a vyspelosti krajiny, aby aspoň na sviatok mohli byť rodičia, ktorí chcú byť so svojimi deťmi, s deťmi doma. Pán kolega, to je aj o 17. novembri, to je aj o 1. a 8. máji, to je aj o 1. septembri, to je aj o pamäti národa, aj v tom je to o kultúre, aká na Slovensku bude. To nie je o zatvorených kinách a divadlách, baroch a reštauráciách, tak ako to povedal kolega Ondruš, naozaj cestovný ruch tomu len pomôže, tomuto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Len vecná poznámka k tým príplatkom, pretože pán Ondruš povedal niečo, čo nie je pravda. V § 122 Mzda a náhrada mzdy za sviatok v odseku 1 je uvedené: „Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Jediná výnimka, kedy na to nemá právo alebo kedy to nemusí byť, je v § 122 odseku 5. Pán poslanec, pozrite si Zákonník práce a potom môžete reagovať. „S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok...“ (Ruch v sále.)

To znamená len s vedúcim zamestnancom. Tým, čo ste vy hovorili, pletiete si § 121 ods. 1, 2 a tak ďalej, ktorý hovorí o tých štandardných nadčasoch. Ale práca vo sviatok je niečo úplne iné. Prosím vás, pozrite si to a potom vstupujte do diskusie. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Najprv by som rád povedal, že určite obmedzím dĺžku svojho príspevku na maximálne nejakých sedem-osem minút.
Prvé, čo by som rád povedal, je, že pracovnoprávne vzťahy, to nie je jednoduchá vec, to je ako nazeranie na dve strany mince, nie tri, ako to mal kolega Kaník, pretože ja neviem, že by minca mohla mať tri strany. Ale jednoducho sa díva zamestnanec z jednej strany a vidí len písmo a zamestnávateľ z druhej a vidí len znak. A taký vzťah je, samozrejme, problémový celkom prirodzene, pretože záujmy zamestnancov sú v zásade iné ako záujmy zamestnávateľov. Z toho pohľadu vnímam Zákonník práce ako nastavenie pravidiel, aby sa dokázali vzájomne rešpektovať a vychádzať. Nikdy to podľa mňa nebude nejaké partnerstvo, ale môže to byť vzájomné rešpektovanie sa. A tu zaznelo, že je to od prijatia tohto zákona 26. novela. No to celkom vnímam, pretože to je citlivá vec. Sú tam záujmy každej strany. A nie je to jednoduché v tomto prípade ani pre ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Pôsobil som v tripartite, tak viem, ako sa ťažko niektoré veci dohodujú a hľadajú riešenia. A nakoniec, že tá novelizácia musí prebehnúť? Každý sa vo svojom záujme veľmi rýchlo naučí chodiť v tých paragrafoch a využívať isté medzery v tomto prípade v Zákonníku práce.
V prvom rade by som povedal, a to, čo som počul a vnímal, trochu pár slov na obranu zamestnávateľov. Hlavne v malých firmách poznám viacerých, ktorí mi rozprávajú o tom, ako ťažko vlastne svoj podnik rozvíjajú a zveľaďujú a istým spôsobom sa ocitnú neraz v situácii, že zamestnanci sa na nich dívajú ako na toho, kto vykorisťuje. No päťdesiat rokov sme boli indoktrinovaní, že zamestnávateľ, to je ten kapitalista, ktorý tých ľudí vykorisťuje a zabúda sa na to, že ten zamestnávateľ im dáva prácu. Samozrejme, má záujem, aby mohol svoju firmu aj zveľaďovať na zisku. To je jedna strana mince. Druhá strana mince, musím povedať, nie je to celkom len o trhovom hospodárstve. Viete, tu v Bratislave údržbár, murár keď zistí, že podmienky, ktoré mu dáva zamestnávateľ, sú nevyhovujúce, môže odísť a nájsť si iné zamestnanie. A určite to nie je vo väčšej časti Slovenska. A je veľa regiónov, kde v podstate ten človek si nemôže vyberať a istým spôsobom je nútený, poviem to tak trošku vulgárne, držať ústa. A z tohto pohľadu chcem povedať, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré istým spôsobom sú v spoločnej správe a zjemňujú niektoré veci, či už je to o tých zdravotných sestrách a ich nočnej práci po päťdesiatich rokoch veku alebo o tých dňoch dovolenky navyše, alebo o možnosti opakovane si istým druhom zamestnancov predĺžiť pracovnú zmluvu o tri roky alebo viacej, celkom iste podporím. Ja si myslím, že v tejto situácii je to racionálne, je to v poriadku a je to aj istým spôsobom slušné a spravodlivé.
Ale chcem sa vyjadriť veľmi krátko k jednej veci, pretože tam je viackrát uvedené, aj v zmluve, a je tu viacej návrhov, rôznym spôsobom upraviť odchod ľudí, ktorí nadobudli dôchodkový vek, do dôchodku. Ja v zásade mám obdobný názor. Možno by som ho tak tvrdo nevyjadril, ako to povedal kolega Janiš. Ale môj názor vyjadrím len dvoma faktmi. Jeden fakt je ten, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou skôr alebo neskôr, ale ja si myslím, že to bude skôr, dôjde k tomu, tak ako k tomu dochádza v celej Európe, posunutiu odchodu do dôchodku. Čiže jednoducho ten vek sa predĺži. A druhý fakt, pozrel som si najnovšie čísla, ktoré hovoria, je to štatistika z mája, že priemerný starobný dôchodok je na Slovensku 360,3 eura, 360,3 eura, a poberateľov starobného dôchodku je 953 000. Pre jedno porovnanie, keby to číslo nehovorilo niekomu veľa, tak ešte by som rád uviedol, robí to niečo vyše 45 % z priemerného platu. V Európskej únii dôchodok je v priemere 70 % z priemerného platu. To sú oficiálne čísla, ktoré som si vytiahol. A preto si myslím, že mali by sme pamätať a mať predsa len trošku aj v mysli to, že v spoločnosti existujú dve skupiny ľudí, ktoré sú najzraniteľnejšie, a podľa toho sa aj dá tá spoločnosť istým spôsobom hodnotiť. Tá jedna skupina, to sú deti, ktoré sa ešte nedokážu o seba postarať. A druhá skupina, to sú tí, ktorí sú starí, ktorí sa už nedokážu obyčajne o seba postarať, pričom si myslím, že by sme mali byť radi, keď istým spôsobom ako-tak sa ešte stále dokážu o seba postarať. Ja si myslím, že dôvod na ukončenie pracovného pomeru v prvom rade má byť ten, ako ten človek pracuje, či podáva výkon, čo vie, bez ohľadu na to, či má 22, 42 alebo 62 rokov. Toto, si myslím, je kľúčový dôvod pre zamestnávateľa.
Takže týmto som istým spôsobom aj reagoval na to, čo je v spoločnej správe a v tých návrhoch, ktoré sa týkajú možnosti odchodu do dôchodku pre ľudí, ktorí už nadobudli takpovediac presne vek, ktorý je vekom pre odchod do dôchodku. Ďakujem pekne za pozornosť.