20. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. A ďakujem aj vám, pán minister, že túto informáciu, síce možno zdanlivo len technickú, ste nám povedali, lebo toto je ako konkrétny príklad toho, že opozícia v niektorých častiach alebo pri niektorých témach veľmi rád(rada) využíva túto metódu, že niečo verbálne deklaruje a pričom realita je úplne iná.
To isté sa stalo aj pri tomto hlasovaní, čo sme mali ako pri tom ostatnom hlasovaní, že kolegovia z opozície stále hovoria o národnoštátnych záujmoch, resp. sa tvária ako veľkí národovci, a keď si pozrieme ako hlasovanie, keď hlasovali o pozmeňujúcom návrhu pána Beblavého, ktorý by zabezpečoval zdravotné poistenie pre zahraničných Slovákov, ktorí žijú tu na území, čiže študujú tu na Slovensku, tak kolegovia z opozície boli proti tomuto návrhu.
Čiže tuná znova ako prichádza k tomu, že deklarované verbálne je úplne iné, čo sa deje v realite.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán minister, samozrejme, bolo by dôležité vedieť, ku ktorému konkrétnemu ustanoveniu ona povedala, že je to v poriadku.
Ale platia, to je aj informácia pre vás, pán kolega Somogyi, platí, že to, čo som citoval, to som skutočne citoval z vystúpení konkrétnych ľudí, preto som ich menoval, preto to boli citáty. Z tejto konferencie vyšiel zborník, takže vám ho môžem ukázať a nič z toho, čo som hovoril, som si nevymyslel, nič z toho som nezneužil alebo neprekrútil, opäť môžem vám ukázať zborník, aby ste videli.
Ja, samozrejme, súhlasím s tým, že môžu byť rôzne názory a pohľady na tie riešenia, ktoré v novele Zákonníka práce sa nachádzajú, ale usiloval som sa vychádzať práve preto z prednášok alebo z postojov, z názorov ľudí, ktorí sa tomu profesionálne venujú, aby sme udržali tú debatu v takej tej vecnej rovine.
Samozrejme, ja som niekoľkokrát hovoril, že vravím napríklad o predstave neoliberálov, tá je legitímna, veď ja nehovorím, že vy nemôžte mať iné predstavy, ako máme my. Ja len som vysvetľoval, v čom spočívajú rozdiely medzi našimi pohľadmi a vašimi pohľadmi.
A opakujem, v tomto sa naozaj musím ohradiť, že by som niečo prekrúcal alebo že by som pri niečom klamal alebo niečo zneužíval. Tá informácia, ktorú povedal pán minister, je, ako sme všetci počuli, z dnešného rána z 9.00 hodiny. Ja som používal materiály, ktoré odzneli pred niekoľkými mesiacmi na konferencii, ale upozorňujem, tá konferencia bola špeciálne organizovaná k tejto novele Zákonníka práce a vyberal som si také veci, v ktorých sa prednášatelia vyjadrovali k bodom, ktoré doteraz v tej novele zostali a nezmenili sa ani po prerokovávaní novely vo výboroch.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, Zákonník práce je norma s nesmierne širokým dosahom na obyvateľov štátu. Nie je preto azda prekvapujúce, že u každého zmena vyvoláva množstvo očakávaní a reakcií kladných, ako i záporných a bolo by obrovským prekvapením, keby sa takáto norma nestala predmetom politikárčenia či už zo strany opozície, alebo jej zmluvného spojenca Konfederácie odborových zväzov. Odborári dokonca vyhlásili petičnú akciu na vypísanie referenda proti navrhovanej novele Zákonníka práce. Je snáď príznačné, že to urobili v januári, teda v čase, keď ešte nikto, nikto netušil presné kontúry predloženej novely. Teda v procese rokovania odišli od stola a išli robiť politiku.
Na opačnom póle ako odborári stoja zamestnávatelia z Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorým sa zase zdá, že úroveň flexibility je nižšia, ako bola pred rokom 2007, kedy bola prijatá ostatná veľká novela.
Považujeme túto normu za dobrú a posúvajúcu veci k lepšiemu. Je to rozumný kompromis, ktorý sa zrodil v rokovaní sociálnych partnerov, teda aspoň tých, ktorí mali záujem presadzovať svoje názory, svoje predstavy na rokovaní. Ozvali sa ale aj hlasy, podľa ktorých neexistuje spoločenská objednávka na zmenu Zákonníka práce.
Dovolím si nesúhlasiť. Problémom dnešného pokrízového Slovenska je značná nezamestnanosť, a preto aj hranicou pre kompromisy, za ktorú nemôžeme ísť, je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktorá si dala za cieľ spružnenie pracovnoprávnych vzťahov a podporu vytvárania nových pracovných miest. Nejde pritom o žiadnu akademickú úvahu. Toto je riešenie, ktoré v praxi funguje, a presvedčili sme sa o tom na vlastnej koži. Už raz sme totiž, zhruba pred čosi viac ako 10 rokmi, čelili obrovským percentám nezamestnaných.
Ak sa ohliadneme dozadu, môžeme oprávnene hovoriť, že nový Zákonník práce prijatý vládou Mikuláša Dzurindu bol popri reformách ekonomiky jedným z rozhodujúcich činiteľov pri znižovaní nezamestnanosti a o to by nám malo ísť v prvom rade nám všetkým. Vytvoriť taký rámec slobody vo vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec, v ktorom môže ten prvý pružne reagovať na vývoj dopytu po jeho výrobkoch a zároveň je ten druhý dostatočne chránený. Neznamená to ale, že by sme mali ľudí chrániť aj proti ich vôli.
Dámy a páni, dovoľte mi malú, ale aktuálnu vsuvku. Zmena Zákonníka práce sa stala aj otázkou v prieskume verejnej mienky. Môžeme mať o prieskumoch kadejaký názor, či k tomuto konkrétnemu výhrady, ale je to istý nástroj mapovania nálad a želaní verejnosti. Tá má podľa prieskumu agentúry Polis, pokiaľ ide o Zákonník práce, dokonca v intenciách, ktoré som pred chvíľou spomínal, že traja zo štyroch Slovákov by prijali jednoduchší Zákonník práce. Opakujem, traja zo štyroch Slovákov by prijali jednoduchší Zákonník práce, ktorý by vytváral rámec pre dohody podľa odvetvia, regiónu a konkrétnej firmy a jej momentálnej situácie.
Za rozhodne jednoduchší Zákonník práce sa vyslovilo 53,1 % oslovených ľudí a skôr jednoduchší Zákonník práce by uvítalo 24,1 % respondentov. Rozhodne nie jednoduchšiemu pracovnému kódexu povedali 4 % opýtaných a postoj skôr nie ako áno zaujalo 7,5 % respondentov. Zvyšných 11,3 % ľudí sa k otázke nevedelo vyjadriť.
Prepáčte mi toto malé odbočenie, ale považoval som za potrebné zdôrazniť, že zmenu si nevynútila len objektívna situácia, ale že to takto cítia aj občania Slovenska.
V názore na vytváranie slobodnejšieho rámca vo vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec je základný filozofický rozdiel medzi dnešnou koalíciou a opozíciou. Nie je cesta zakázať ľuďom pracovať, ale umožniť im dohodnúť sa na podmienkach, za ktorých to budú robiť.
Pani kolegyňa Tomanová pri odpočte svojho pôsobenia na ministerstve označila Zákonník práce, ktorý dnes ideme meniť, za normu, ktorá nás vrátila do sociálnej Európy. Podľa mňa dosť silné slová, lebo na druhej strane sa aj súčasná podoba Zákonníka práce podpísala pod obrovský nárast nezamestnanosti, keď bolo v neistých časoch krízy pre zamestnávateľa drahé prijímať nových ľudí za takto nastavených podmienok a rukolapne sa to prejavilo v náraste počtu pracovných ponúk na živnosť a na dohodu v priebehu roku 2010.
Pamätáme si pritom, aký obrovský segment diskusií o Zákonníku práce tvorila v roku 2007 snaha o zadefinovanie závislej činnosti a o vytlačenie práce na živnosť z trhu. Nuž, toto sa nám nepodarilo. Oproti rokom pred krízou práce na živnosť pribudlo a takto by sme mohli pokračovať pri hodnotení aj ďalších zmien, ktoré prispeli k zníženiu pružnosti trhu práce, zhoršili podnikateľské prostredie a v konečnom dôsledku sa nám vrátili v náraste nezamestnanosti.
Ak by sme mali v duchu doteraz povedaného upriamiť vašu pozornosť na niektoré návrhy, navrhované zmeny, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, ako priemer nespočetných diskusií na odbornej úrovni, ale aj medzi sociálnymi partnermi, už prvý bod spoločnej správy zachováva v Zákonníku práce doterajší § 120, ktorý rieši minimálne mzdové nároky. Ide o výsledok rokovania predsedníčky vlády, príslušných ministrov s Komorou zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, ktorý je obsiahnutý aj v uznesení vlády z 8. júna. O konkrétnej výške, samozrejme, nastavenie týchto minimálnych nárokov sa dá diskutovať.
V Zákonníku práce by však sme nemali priamo riešiť tieto minimálne mzdové nároky, minimálne nároky pre jedno odvetvie, ale by sme mali nechať širší priestor na odvetvové úpravy v iných zákonoch. Aj preto nepodporíme návrh koeficientov z výboru pre zdravotníctvo, ktorý dostatočne nezohľadňuje ekonomické možnosti rozpočtu.
Spružnenie pracovného trhu prinesie aj predĺženie obdobia pracovného pomeru na dobu určitú na 3 roky a zvýšenie počtu opakovaní na 3, samozrejme, pri zachovaní podmienky podľa doložky č. 5 Európskej smernice. Zároveň podporujeme udelenie výnimky pre dĺžku či počet opakovaní pracovného pomeru pre zamestnancov vykonávajúcich vedu a výskum. Stotožňujeme sa s argumentáciou predsedu SAV pána prof. Pastorka, že takáto výnimka je priamo v súlade so 7. rámcovým programom Európskej únie, ktorý vyžaduje mobilitu vedeckých pracovníkov. Táto výnimka je aj v súlade s programovým vyhlásením vlády o zvyšovaní podielu súťažného financovania vedy vrátane miezd. Charakter ich práce a dĺžka trvania grantov, na ktorých pracujú, sa prakticky nedajú robiť inak než zmluvami na dobu trvania projektu.
Kompromisom sa skončili aj úvahy o skrátení výpovednej doby či jej prípadnom odstupňovaní podľa veku. Väčšina gestorského výboru sa priklonila k návrhu výboru pre hospodárstvo, ponechať výpoveď v nezmenenej podobe.
Pokiaľ ide o doplnenie dovŕšenia veku 65 rokov ako výpovedného dôvodu, ak je tento obsiahnutý v kolektívnej zmluve, podporíme riešenie, ktoré predloží a pripravila kolegyňa Gibalová. Nesúhlasíme s návrhom, aby sa predĺžila objektívna lehota na uplatnenie výpovedného dôvodu pre porušovanie pracovnej disciplíny a dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer z jedného roka na dva roky. Napriek odkazu predkladateľa pozmeňujúceho návrhu si to žiada potreba aplikačnej praxe, sme presvedčení, že jeden rok je dostatočná dlhá doba na zistenie porušenia pracovnej disciplíny a vyvodenie následkov. Najmä ak táto ročná objektívna lehota začína plynúť až vtedy, ak sa zamestnávateľ dozvedel o porušení pracovnej disciplíny po vypršaní dvoch mesiacov od jej porušenia. Vyzerá to síce krkolomne, ale v podstate nejde o rok, ale o 14 mesiacov.
Vítame a podporujeme vyprecizovanie podmienok na odstupné vo výške 10 platov zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou len vtedy, ak sa na vzniku pracovného úrazu nepodieľal napríklad porušením právnych predpisov či požitím alkoholu alebo omamných látok.
Najmä menší zamestnávatelia určite privítajú obmedzenie výšky náhrady mzdy pri sporoch o neplatnosť výpovede. Navrhuje sa skrátenie lehoty na 9 mesiacov. Myslíme si, že ide o krok správnym smerom, najmä ak som pred chvíľou hovoril, že pri ukončení pracovného pomeru pre stratu schopnosti vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov dostane človek odstupné 10 mesiacov. Deväť platov je dostatočné odškodnenie za to, že zamestnávateľ porušil pri výpovedi ustanovenia zákona. Na strane druhej považujeme túto novú výšku náhrady mzdy za dostatočnú sankciu na to, aby zamestnávatelia precíznejšie pristupovali k výpovediam a ich zdôvodneniu. Doterajšia prax, keď súdy na Slovensku konajú nekonečne dlho a často priznávajú náhrady odo dňa výpovede až do svojho právoplatného rozhodnutia, stráca sankcia zmysel a stáva sa likvidačnou hrozbou najmä u už spomínaných malých zamestnávateľov, ktorá môže ohroziť ďalšie pracovné miesta.
Určite nepodporíme body spoločnej správy 16, 17, 18, 19, ktorých schválením by sa vypustila z novely zákona konkurenčná doložka. Je to nóvum v našom zákonníku. Konkurenčná doložka okrem toho, že nedovolí, aby zamestnanec popri svojom pracovnom pomere vykonával pracovnú činnosť pre konkurenciu, uzatvára aj priestor pre dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, že po prípadnom skončení pracovného pomeru nebude určitú dobu vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá by bola konkurenčná k jeho predmetu činnosti. Takáto doložka musí byť zakotvená v pracovnej zmluve a je na dohode oboch strán ako výška prípadnej finančnej kompenzácie pre zamestnanca, tak aj výška prípadného postihu, keď tento záväzok nedodrží. Nesúhlasíme s názorom ústavnoprávneho výboru, že konkurenčná doložka nie je v súlade s ústavou. Preto podporujeme pôvodné znenie.
Rovnako sme proti rozšíreniu dobre zmieneného návrhu na väčší počet nadčasových hodín pre manažérov na všetkých zamestnancov. To isté, samozrejme, platí aj pre bod 29 spoločnej správy, ktorý už zapracováva túto zmenu do ďalšieho paragrafu. Ak si vydelíme navrhovaných 550 hodín obvyklou pracovnou dobou 8 hodín, je to viac ako 68 dní nadčasov, teda viac ako 3 pracovné mesiace za rok. Tu by sme sa už naozaj dostali za hranicu rozumného balansu medzi potrebami zamestnávateľov, priestorom pre ľudí, aby si privyrobili a dostatočným priestorom na oddych a regeneráciu pracovnej sily.
Vážené dámy a páni, nemôžeme podporiť návrh na direktívne nariadenie, ktoré zakazuje maloobchodný predaj počas všetkých štátnych sviatkov. Považujem to za populisticky a ideologicky motivovaný návrh kolegov ako z koalície, tak aj z opozície. Tento návrh považujeme za odtrhnutý od reality a vývoja spoločnosti a jej návykov v posledných rokoch. Predajne sa v poslednom období totiž sústredili najmä v obchodných centrách, kde sú obklopené iným typom služieb, ako je kultúra, bankové služby, pošta atď. Práve výhodné otváracie hodiny a možnosť riešiť množstvo potrieb rodiny počas voľných dní sa stali postupne tieto centrá, ktoré vo väčšej či menšej podobe vyrástli prakticky v každom okresnom meste. Dá sa povedať, že každý si tu nájde svoje pod jednou strechou.
Ako to bude po tejto novele? Budú v týchto centrách zavreté len maloobchodné prevádzky a ostatné služby by boli normálne funkčné? Obmedzíme ľuďom možnosť výberu? Obmedzíme počet pracovných príležitostí? Odmietam argument, že tento návrh má chrániť pracujúce ženy, ktoré tvoria podstatný počet zamestnancov obchodu. A v iných povolaniach, kde sa pracuje aj počas sviatkov, ženy takisto pracujú. V tejto otázke si nemôžme pomáhať ani príkladmi zo zahraničia. Všetko je totiž otázka tradície. Slovenská realita je dnes taká, že ľudia chcú žiť aj počas sviatkov takým spôsobom, na aký si za posledné desaťročia zvykli.
Vzhľadom na požiadavky, ktoré sú pri výkone povolania kladené na zdravotné sestry a pôrodné asistentky pri sústavnom zvyšovaní a prehlbovaní odbornej spôsobilosti najmä po našom vstupe do Európskej únie, podporíme uzákonenie nároku na 5 dní voľna s náhradou mzdy na zdravotníkov na sústavné vzdelávanie. Dnes už totiž nestačí napríklad pre výkon povolania zdravotnej sestry stredná zdravotnícka škola.
Dovoľte viac slov o problematike, ktorá rezonovala vo verejnej mienky(mienke), bola jedným z hlavných spúšťačov odborárskych bosov. Ide o uľahčenie vytvárania zamestnaneckých rád ako voľných zástupcov zamestnancov. Hoci ide len o malé posilnenie, ich postavenie vyvolali u bosoch(bosov) odborov hrôzu. Zdôrazňujem, že ide v podstate len o vyprecizovanie postavenia zamestnaneckých rád pri súčasnom znížení kvóra zamestnancov pre vytvorenie rady z nadpolovičnej väčšiny na 30 % zamestnancov. Všetky ostatné kompetencie a postavenia medzi odborovou organizáciou a zamestnaneckou radou ostávajú. Takže po novom bude musieť radu podporovať tretina zamestnancov. Odborom zostáva právo dojednávať kolektívne zmluvy a zastupovať všetkých zamestnancov, aj keď si to neželejú, teda aj proti ich vôli.
Podporíme preto pozmeňujúci návrh, ktorý vyžaduje postavenie zamestnancov organizovaných v odboroch s neorganizovanými zamestnancami, a teda aby sa aj reprezentatívnosť odborov odvíjala od rovnakého kvóra, ako je aj u zamestnaneckej rady.
Dovolím si ešte raz spomenúť prieskum agentúry Polis, ktorá skúmala aj postoj obyvateľov k avizovaným protestom odborových zväzov proti novele Zákonníka práce. Podľa tretiny opýtaných bude mať tento postup na Slovensku podporu. S tým, že odborársky postoj bude mať rozhodne podporu na Slovensku, súhlasilo 8,9 % ľudí a 25,3 % respondentov očakáva skôr podporu tejto aktivite. Ďalších 12 % oslovených si myslí, že odborárske protesty rozhodne nebudú mať podporu u občanov a skôr nie ako áno sa k otázke podpory odborárov pri protestoch vyjadrilo 25 % oslovených občanov. Vyjadriť sa k tejto otázke nevedelo 28,8 % opýtaných. Takže 34,2 % je viac či menej na strane odborov, 37 % naopak a takmer tretina to nevie posúdiť. Myslím si, že to dostatočne vypovedá o autorite odborov v spoločnosti, a to aj napriek tomu, že zo zákona zastupujú všetkých pracujúcich. Prečo ich teda títo pracujúci neakceptujú? Podľa môjho názoru je to tým, že odbory na Slovensku najmä na špičke svojej pyramídy fungujú ako politická strana, resp. blízky zmluvný spojenec jednej politickej strany. Teda logicky sa sympatizanti ostatných strán ťažko s takýmito svojimi spolitizovanými zástupcami identifikujú.
A aj túto tendenciu mi potvrdil prieskum Polisu, ktorý hovorí, "KOZ je podľa siedmich z desiatich respondentov pod vplyvom politických strán". Rozhodne si to myslí 44,1 opýtaných a skôr si to myslí ako nie 27,6 % oslovených Slovákov. Odborári rozhodne nie sú pod vplyvom politických strán podľa 5,5 % respondentov a skôr nie sú, ako sú podľa 7,1 opýtaných. K otázke sa nevyjadrilo 15,7 % oslovených.
Zamestnancov by podľa väčšiny Slovákov mali rovnocenne zastupovať okrem odborárov aj zamestnanecké rady. Rozhodne sa za to vyslovilo 50,5 % opýtaných, pričom ďalších 26,9 oslovených je skôr za to ako nie. Proti zrovnoprávneniu odborov a zamestnaneckých rád je rozhodne 8,2 % oslovených a skôr za to nie je nie, ako je, pardon, a skôr za to nie je, ako je, 3,3 % respondentov. Vyjadriť sa k tomu nevedelo 11,1 % Slovákov.
Ako vidíte, dámy a páni, ľudia by chceli ešte väčšie posilnenie postavenia svojich volených zástupcov v zamestnaneckých radách, než to navrhuje táto naša kompromis hľadajúca novela, preto nemôžem inak a rozhodne podporujem posilnenie postavenia zamestnaneckých rád.
Podporíme aj návrh kolegu Matoviča dotýkajúci sa problematiky gastrolískov. Považujem za potrebné dvakrát podčiarknuť a zdôrazniť, že nepodporujeme administratívne zrušenie gastrolístkov. Navrhované riešenie prináša väčšiu slobodu do vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa a dáva možnosť na individuálne riešenie na základe dohody. Nie vždy totiž umožňuje charakter práce a možnosti zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom teplé jedlo na pracovisku.
Doteraz sa to riešilo tak, že pre tento prípad poskytoval zamestnávateľ výlučne gastrolísky, ktoré sa dali použiť na nákup potravín, resp. obeda. Teraz sa navrhuje v prípadoch, kedy sa na tom dohodnú zamestnanec a zamestnávateľ, poskytnúť namiesto lístkov finančnú náhradu k platu. Toto riešenie je v súlade s našou filozofiou spružnenia a uvoľnenia vzťahov, hoci je to vždy riziko existencie istej skupiny zamestnancov, ktorí si za tieto peniaze jedlo nekúpia, ale povedzme si pravdu, ani pri dnešnej aplikačnej praxi sa nedalo stopercentne tomuto zabrániť.
Vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení som venoval väčšiu pozornosť niektorým bodom spoločnej správy výborov, ktoré buď podporujeme, alebo s nimi nemôžme súhlasiť a pokúsil som sa vysvetliť prečo. Nespomínal som ostatné prínosy Zákonníka práce, ktoré buď nie sú sporné, alebo v doterajšom priebehu druhého čítania nikto zatiaľ nenavrhol žiadne zmeny. Ako sú napríklad nový inštitút deleného pracovného miesta, ktorý umožní zaradenie dvoch pracovníkov na pracovné miesto na plný úväzok s možnosťou, aby si rozdelili pracovný čas a úlohy. Je to inštitút, ktorý podporí zamestnávanie zamestnancov s malými deťmi, študentov, ale aj ľudí, ktorí sa pomaly pripravujú na prechod do dôchodku. Spružnenie pracovného trhu prinesie predlženie obdobia pracovného pomeru na dobu určitú na tri roky a zvýšenie je počtu opakovaní na tri, samozrejme, pri zachovaní podmienky podľa doložky č. 5 smernice Rady 70 zvýšenej ochrany tehotných žien, vyššia výmera dovolenky pri dosiahnutí určitého veku.
Po tom množstve diskusií, ktoré ste všetci vo svojich výboroch k Zákonníku práce a jeho novele venovali, by bolo zbytočné opakovať to, čo máte pred sebou v laviciach či už v paragrafovom znení, alebo dôvodovej správe.
Dovoľte mi zopakovať naše presvedčenie, že predložená novela je dobrá, odráža mieru možnej dohody sociálnych partnerov a prinesie osoh v podobe pružnejšieho trhu práce a poklese nezamestnanosti. Alebo ak chcete, v motivácii zamestnávateľov vytvárať pracovné miesta a zamestnávať ľudí. Zároveň zachováva priestor pre obojstrannú iniciatívu pri vyrokovávaní podmienok či už v pracovných zmluvách, alebo v rámci kolektívneho vyjednávania. Ako príklad a vyústenie takejto iniciatívy a dohody zamestnávateľa a zamestnanca spomeniem zakotvenie flexikonta, ktorý vygenerovala potreba riešenia situácie počas krízy ako trvalého právneho inštitútu Zákonníka práce.
Dámy a páni, sme presvedčení, že veľká novela, ktorú dnes prerokuvávame, ponúka riešenia, ktoré výrazne napomôžu rastu zamestnanosti, ale aj vyčisteniu vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Neočakávame jednohlasnú podporu, hoci - a opakujem to už po niekoľký ráz - ide o prienik medzi programom vlády, jej hospodárskej politiky a konsenzom so sociálnymi partnermi. Napriek tomu si myslím, že tento, že ten, komu ide skutočne o ľudí a o to, aby sme im dokázali dať viac práce, musí túto novelu, ktorá kvalitatívne posúva súčasný stav dopredu, podporiť.
Na záver mi dovoľte predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh Zoltána Horvátha, Natálie Blahovej, Jany Kiššovej, Moniky Gibalovej a Bélu Bugára.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
20. V § 41 ods. 6 písm. d) sa za slovami "politickej príslušnosti" vypúšťa čiarka a slová "odborovej príslušnosti".
2. V čl. I sa za bod 133 vkladá nový bod 134, ktorý znie:
134. V § 230 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Odborová organizácia, ktorá začne pôsobiť u zamestnávateľa a chce u neho zastupovať všetkých zamestnancov, musí preukázať, že najmenej 30 % zamestnancov zamestnávateľa je odborovo organizovaných v tejto odborovej organizácii, ak o to zamestnávateľ požiada do 30 dní odo dňa, kedy odborová organizácia písomne informovala zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia podľa odseku 1. Ak u zamestnávateľa pôsobia dve odborové organizácie alebo viac odborových organizácií, môžu podmienku podľa prvej vety preukázať aj spoločne."
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
3. V čl. I sa za bod 141 vkladá nový bod 142, ktorý znie:
142. V § 239 písm. a) sa slová "odseku 3" nahrádzajú slovami "odseku 4".
4. V čl. I novelizačnom bode 144 sa § 252f dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Právo odborovej organizácie pôsobiacej u zamestnávateľa pred 1. septembrom 2011 samostatne zastupovať všetkých zamestnancov zamestnávateľa sa posudzuje do 31. decembra 2012 podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011. U tejto odborovej organizácie môže zamestnávateľ uplatniť postup podľa § 230 ods. 3 od 1. januára 2013."
V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné prečíslovať novelizačné body. Navrhované zmeny je nevyhnutné zohľadniť aj v článku o účinnosti.
Odôvodnenie: Navrhujem zakotviť možnosť, aby zamestnávateľ požiadal odborovú organizáciu, ktorá u neho chce zastupovať všetkých zamestnancov, aby preukázala, že má u zamestnávateľa dostatočnú členskú základňu.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Horváth, no samozrejme, že 50 % ľudí by privítalo jednoduchší Zákonník práce, ja o tom bude rozprávať aj teda nie o tejto štatistike, ale vo svojom príspevku. Tak ako to povedala pani Čambáliková, podľa sociologičky pani Čambálikovej zo Slovenskej akadémie vied by mal Zákonník práce upraviť základný sociálny štandard a viac rozšíriť priestor na sociálne vyjednávane, ale iba vtedy, ak bude podmieňujúca silná odborová organizácia.
A vy tu zase v tomto Zákonníku uvádzate úplne opačne a snažíte sa presadzovať nie silnú odborovú organizáciu, ale zamestnanecké rady, ktoré nemajú právnu subjektivitu a ktoré nemajú právnu záväznosť. Čiže nemôžu vyjednávať a ich zmluvy teda nemôžu byť právne záväzné. Čiže treba si povedať a treba možno aj rozumieť veciam, o ktorých rozprávate, pretože jedna vec, o ktorej rozprávate, vylučuje druhú vec.
Rovnako by som chcela povedať, že ak rozprávame o odboroch, tak treba povedať, že na Slovensku a podľa podľa pána Blahu asi len 35 % domácich firiem (má) kolektívnu zmluvu, kým v škandinávskych krajinách takmer každá. Napríklad v Dánsku síce majú veľmi krátku výpovednú lehotu, ale odstupné a dávky v nezamestnanosti sú niekoľkokrát vyššie ako u nás.
Takže zase treba povedať, čo chceme docieliť. Ak chcete zjednodušiť Zákonník práce, tak potom musíme posíliť odbory, pretože práve tieto odbory musia za týchto zamestnancov vyjednávať so zamestnancami a musia posíliť teda ich práva alebo presadiť.
A nepovažovala by som, že odbory sú vždy spojené s nejakou stranou. Ronald Reagan bol republikán, a keď si spomínate, bol to riaditeľ odborov, riaditeľ filmových odborov. Ja si myslím, že nie je to o tom, či je politická strana taká alebo taká, ale je to o tom, ktorá strana chce pre ľudí lepšie podmienky, pretože odbory sú tu preto, aby pre ľudí priniesli lepšie podmienky, lepšie podmienky na zamestnávanie. Čiže aj republikán mohol byť predseda odborov a nič sa nedeje. Čiže nespájajme politické strany, ale spájajme úmysly.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, dovoľte mi uviesť, že tento zákon, a teda hovorím o kódexe pracovného práva, neslúži pre obyvateľov, ale predovšetkým pre zamestnancov a pre zamestnancov na garanciu ochrany v zmysle dôstojnej práce, ochrany života a zdravia, uspokojivých pracovných podmienok a, samozrejme, aj slušného odmeňovania za prácu a zladenie osobného pracovného života. To len na úvod teda k vášmu úvodnému vystúpeniu.
Dotkli ste sa aj miery nezamestnanosti a ja musím povedať, že, pán poslanec, za nášho pôsobenia po roku účinnosti zákona miera nezamestnanosti dosiahla na Slovensku, evidovaná miera nezamestnanosti, najnižšiu úroveň 7,36 %. Mnohí tu klamete a hovoríte o tom, ako sme zdvihli. Nie, znížili sme mieru nezamestnanosti, počnúc prvým mesiacom nástupu do vlády sme znižovali mieru nezamestnanosti na rozdiel od vás, ktorí od nášho odchodu z vlády neustále zvyšujete mieru nezamestnanosti.
A pripomeniem len dozadu mesiac máj, kedy vám vzrástla evidovaná miera nezamestnanosti v absolútnom vyjadrení o viac ako 4 600 ľudí pribudlo. A pokiaľ ide o celkovú mieru nezamestnanosti, celkový počet disponibilných zdrojov pracovných síl, tak vám narástla viac ako 13-tisíc. Musím hovoriť aj o tom, že za mesiac jún idete taktiež hore s mierou, evidovanou mierou nezamestnanosti a pribudlo vám viac ako 3 800 ľudí.
Toto by som, takto by som mohla pokračovať a bola by som zvedavá, čo ste za ten rok urobili, aby ste znížili skutočne mieru nezamestnanosti.
Ja sa dotknem ešte jednej veci, a to, že v roku 2007 pripravovali Zákonník práce odborníci a medzi odborníkmi bola aj pani prof. Barancová.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Horváth, vo vašom vystúpení ste spomínali aj silu tradícií, to v spojitosti s otváracími časmi, resp. dotkli ste sa do určitej miery aj odborov. Ja by som to spojil v tom ponímaní, že to, čo ste povedali, vychádzajúc z prieskumov verejnej mienky, že ako vnímajú aktuálne občania odbory, zrejme vychádza z tej tradície. Z tej tradície, ktorá v predchádzajúcich desaťročiach pre rokom ´89 z odborového hnutia robila Revolučné odborové hnutie, ale veľmi formálne. A táto tradícia v ponímaní, zrejme aj potvrdené s vašimi číslami, naďalej pretrváva.
Preto vítam váš pozmeňujúci návrh, ktorý teda chce dať skutočnú silu alebo skôr váhu odborom na jednotlivých pracoviskách, že ak sa to prijme, tento pozmeňujúci návrh, zrejme nebude možné, že veľmi malá skupina ľudí pod zámienkou zastupovania všetkých alebo väčšiny, väčšej časti zamestnancov bude vyjednávať ako odbory. Čiže to, že minimálne tretina zamestnancov by mala byť zorganizovaná či už v jednom, alebo viacerých odborových združeniach, podľa mňa je prvým krokom k tomu, aby sme tú skutočnú historickú váhu odborom sa snažili aj vrátiť aj z tejto našej strany.
Ďakujem.

Pán poslanec Horváth, ďakujem za verejne vyslovenú podporu klubu strany SDKÚ k nášmu návrhu pri gastrolístkoch. SDKÚ - DS. A ďakujem aj za to zdôraznenie toho, že nám nejde o zrušenie gastrolístkov, ale o zavedenie možnosti pre zamestnancov, aby sa v prípade, ak to uznajú za vhodné, dohodli so svojím zamestnávateľom na tom, aby miesto gastrolístku mali vyplatený príspevok na stravovanie s presne rovnakým dopadom z pohľadu zdaňovania alebo z ohľadu odvodov.
Takže naozaj nejde o zrušenie gastrolístkov, ale ak sa zamestnanec dohodne, že chce mať miesto gastrolístkov peniaze navyše k výplate, tak to bude mať, keď sa rozhodne, že chce mať gastrolístky, tak bude mať gastrolístky.
Ešte raz ďakujem za podporu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, vážený pán kolega, toto bola klasická ukážka v tej časti, kde ste majstrovsky narábali s faktami a číslami. Tam, kde vám vyhovuje 30 % pri vzniku zamestnaneckej rady, tam je to veľmi dobré, tam je to veľa, to vás nezaujíma, čo si bude myslieť 70 % iných občanov alebo zamestnancov. A tam, kde sa hovorí, že 34 % ľudí vyjadrujú sa pozitívne k odborovej organizácii, je pre vás veľmi málo. No, budiš. To je vaše ponímanie. Ale bližšie potom budem hovoriť vo vystúpení.
Ten váš poslanecký návrh, samozrejme, je ďalší krok v tom boji proti právam odborov a vzhľadom k tomu, že máte väčšinu, mám obavu, že aj prejde, ale verím, že ešte sa poslanci, teda kolegyne a kolegovia poslanci prebudia, kým príde k hlasovaniu.
A posledná poznámka k tomu, že chcete, aby odbory preukazovali, koľko percent zamestnancov sú členmi odborov. To budete žiadať od všetkých občianskych združení, ktoré pôsobia na Slovensku, tiež koľko oni majú členov, či vôbec majú právo sa vyjadrovať k veciam, ktoré sa týkajú celej spoločnosti? Veď to sú občianske združenia, kde je päť, desať, pätnásť, možno dvaja-traja. Aké právo vám dáva to, aby odbory zdokumentovali, koľko majú zamestnancov, koľkých oni idú zastupovať?
To by som ja mohol žiadať od niektorej politickej strany, nech ukáže, koľko má ona členov, či vôbec má právo, aby tu sedela v tomto parlamente. A sú tu takí, ktorí nemajú žiadnych členov a dostali sa sem. To čo tu chcete zavádzať, aké pravidlá?
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Jednu takú všeobecnú otázku k tým prieskumom alebo tak, ja musím upozorniť, že keď vláda Roberta Fica alebo pani Tomanová ako ministerka pripravovala novelu Zákonníka práce, tak ten návrh bol predložený na celospoločenskú diskusiu, teda bol skôr, než sa začal riadny legislatívny proces, bol ten návrh zverejnený. Prišlo vyše 10-tisíc pripomienok, a teda bolo spracovaných vyše 10-tisíc pripomienok od občanov, aj radových, jednoducho takých, ktorí by v riadnom legislatívnom procese nemali šancu.
A rád by som povedal pár slov ešte teda, je tam veľa vecí, ale k tomu návrhu, aby počas sviatkov boli zatvorené obchody. Ja si myslím po prvé takto, ja si myslím, že to naozaj nijakým spôsobom, zásadným spôsobom nezasiahne do toho životného štýlu, ktorý si spomínal. Lebo zoberme si, že oproti dnešku by to znamenalo, že budú zatvorené obchody, ale hovoríme len o maloobchode, hej, hovoríme o potravinách, ja neviem o nejakých butikoch napríklad a podobne, bude sa to týkať oproti dnešnému stavu 7 dní navyše, oproti súčasnému stavu 7 dní navyše v priebehu celého roka.
Ja si skutočne nemyslím, že 7 dní z 365, keď si nebudú môcť ísť ľudia kúpiť chlieb alebo aj topánky, alebo napr. oblečenie, výrazne nejak zasiahne do ich možností zásobovania, teda zabezpečiť si všetky tieto tovary alebo prípadne nejaké služby. Ale služby ani nie, to sa proste týka maloobchodu, čiže tovaru. Čiže, rozumieš, 7 dní navyše oproti dnešnému stavu, keď budú za celý rok zatvorené obchody, tak to skutočne nemôže tých ľudí obmedzovať. Naopak, pre tých ľudí, ktorí v tých obchodoch pracujú, to bude obrovské plus, že môžu, tak ako väčšina spoločnosti, stráviť ten čas spolu so svojimi rodinami, so svojimi deťmi a podobne. A v nijakom prípade to neohrozuje cestovný ruch, pretože všetko ostatné, nech sú to nejaké herne, kolkárne, nech sú to kúpaliská a podobne, to všetko bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Áno, vážená opozícia, zavádzame novinky, lebo chceme naozaj spružniť trh práce. Chceme zrovnoprávniť zamestnanecké rady a odbory. To nie je pravda, pán kolega Jasaň, že odbory nemôžu fungovať. Odbory traja ľudia vo fabrike založia a reprezentujú všetkých zamestnancov, chceme ich zrovnoprávniť. Takisto nech odbory preukážu 30-percentnú reprezentatívnosť ako zamestnanecké rady. Áno, toto chceme zaviesť. Ďakujem pekne.