22. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, chcel by som navrhnúť, aby sa bod č. 44 zaradil za bod č. 13. Vecne ide o rovnaký návrh zákona, aby sa zlúčila rozprava o týchto dvoch bodoch.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, navrhujem rozšíriť navrhovaný program tejto schôdze a ako 97. bod programu navrhujem zaradiť prerokovanie Petície Jednoty dôchodcov Slovenska Za spravodlivú valorizáciu dôchodkov, ktorá bola odovzdaná do Národnej rady 8. augusta tohto roku. Uvedomujem si, že táto petícia nespĺňa podmienky § 133 ods. 3 rokovacieho poriadku, pretože ju podpísalo alebo bola odovzdaná s podpismi 97-tisíc občanov, ale napriek tomu, pretože sa venuje mimoriadne závažnej problematike, a to je problematika valorizácie dôchodkov, ktorá sa dotýka mimoriadne širokého okruhu občanov Slovenskej republiky, navrhujem, aby sa Národná rada rozhodla rokovať o tomto návrhu tejto petície. A samozrejme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Keďže včera prebehlo veľmi netradične a veľmi zvláštnym spôsobom zasadnutie poslaneckého grémia, kde bol predložený návrh programu schôdze, ktorý sa úplne zmenil, a dnes bolo niečo úplné iné v laviciach, a keďže ste vôbec neinformovali o spôsobe prerokovania bodov programu na tejto schôdzi, keďže bude štátny sviatok a keďže vzniká pri vašom vedení parlamentu veľmi veľa otázok a veľa neistoty vzhľadom na zmeny, chcem sa spýtať, ako to bude s rokovaním? Lebo sú kolegyne a kolegovia, ktorí hovoria, že sa bude rokovať aj v pondelok, pätnásteho je štátny sviatok. Ja by som vás chcel skutočne požiadať, keby ste brali na vedomie, že nás tu sedí 150, a skúsili sem-tam dať tie také základné informácie, ktoré sú nevyhnutné pre chod parlamentu.
Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem aj ja.
Ctení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z., ktorý na svojom rokovaní v auguste 10. augusta 2011 schválila vláda a prijala k nemu uznesenie č. 500.
Tento návrh zákona je prvým systémovým opatrením podpory a rozvoja cestovného ruchu na lokálnej, regionálnej a národnej úrovni na Slovensku. Je postavený na motivačnom princípe pri zachovaní dobrovoľnosti združovania, ktorej cieľom je združovať, spájať kľúčové subjekty v cestovnom ruchu: obce, samosprávne kraje, podnikateľské subjekty, štátne inštitúcie a podobne. Zákonom sa vytvárajú rámcové a právne podmienky pre vznik, riadenie a systémové financovanie organizácií tzv. destinačného manažmentu.
Novela zákona a jej implementácia by mala priniesť významný kvalitatívny posun riadenia cestovného ruchu na Slovensku. Tento návrh zákona sa zameriava na dve dôležité oblasti. Jednou z nich je eliminovať možnosť a hrozbu prekročenia odhadovaných nárokov na štátny rozpočet v nasledujúcich rokoch. Pre tento účel bola ako hlavný ukazovateľ použitá vybratá daň za ubytovanie, teda údaj, ktorý je nespochybniteľný, overiteľný, pričom je možné z neho v dostatočnej miere predvídať výber daní za ubytovanie aj na roky nadchádzajúce. Ďalšou dôležitou úpravou zákona je poskytnúť možnosť obciam združovať sa aj bez toho, aby spolu nevyhnutne katastrálne hraničili. To dovolí spájať sa obciam na území, v ktorých sa nachádzajú turistické atraktivity, s takými obcami, ktoré poskytujú ubytovanie, ubytovacie kapacity.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Tento návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, ale bude mať aj pozitívny dopad na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie. Finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie sú uvedené v doložke vybratých vplyvov.
Vážená snemovňa, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokúvaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, o súlade s právom EÚ a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 17. augusta 2011 č. 459 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som pár slovami v rozprave vystúpil k predkladanej novele zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení nasledujúcich predpisov.
Novela zákona, ktorá je tu dnes predložená v takejto podobe, podľa môjho názoru má nízke ambície a je pomerne zbytočná, nie je systémová, tak ako to bolo prezentované mediálne doposiaľ. Filozofia pôvodného zákona, ktorý predkladala alebo schválila ešte naša vláda v minulosti, v zásade zostáva nezmenená a v návrhu nájdeme uvedené zmeny, ktoré sú určené zo stropu výdavkov štátneho rozpočtu, zmena podmienok pre vytvorenie oblastnej organizácie; predtým bolo potrebné 50-tisíc prenocovaní, teraz je tam uvoľnené aj do 150-tisíc prenocovaní a tiež je tu zmena pomeru financovania krajskej oblasti organizácie.
Čiže určité zmeny tu vidím v tejto novele zákona, ale myslím si, že je málo ambiciózna. Ja osobne sa priznám, že aj ten zákon, ktorý sme schvaľovali my, podľa môjho názoru neriešil tak významne a tak razantne potreby slovenského hospodárstva v cestovnom ruchu, ako by sa vyžadovalo. Myslím, že všetci cestujete po zahraničí a vidíte nielen vzdialené krajiny, ale aj susedné krajiny, ako razantne nastúpili v tomto dôležitom odvetví hospodárstva, ktorým je cestovný ruch nepochybne, ako razantne nastúpili na rastový potenciál v tomto odvetví, či je to už Česká republika, Poľsko, Maďarsko, to sú úplne neporovnateľné čísla. A my podľa môjho názoru touto novelou vyriešime možno nič, ale vyriešime veľmi, veľmi málo, ak vyriešime. A to je to, čo mi na tom vadí. Pritom sebakriticky hovorím, že ani tá naša novela, ktorá bola kritizovaná, nepriniesla podľa môjho názoru to, čo by cestovný ruch si vyžadoval, a tieto drobné systémové zmeny nevyriešia takisto nič podľa môjho názoru.
Čiže novela pokračuje v tejto filozofii a podľa môjho názoru by ju bolo treba ozaj razantne vyriešiť tak, aby sme napredovali míľovými krokmi v cestovnom ruchu a nielen tými drobnými úpravami.
Takáto novela, aká je tu zadefinovaná, kto ste mali možnosť alebo kto ste sa s ňou oboznámili, podľa môjho názoru zvýši byrokraciu, zvýši administratívu, zadefinuje oblastné pracoviská, zadefinuje krajské pracoviská, bude sa musieť rozšíriť počet pracovníkov aj v rezorte a myslím si, že bude klásť ešte väčšie prekážky v zmysluplnom čerpaní a v zmysluplnom raste cestovného ruchu na Slovensku.
Čo mi ešte na tomto vadí, je to, že v novele, čo bola zmena v tejto novele, je to, že je tu dané slovíčko "môže". To znamená, môže sa stať to, že či už oblastná organizácia, ktorá združí určité strediská cestovného ruchu, takisto krajská organizácia, splní, napriek tomu, že splní podmienky na pobratie dotácie, nemusí dostať dotáciu, čo je podľa môjho názoru zlé, pretože nemá nárok na dotáciu. A ak predsa sú zadefinované jasné pravidlá a ja ich splním, tak by som mal mať nárok na pridelenie štátnej pomoci. Tie klastre alebo tie organizácie, ktoré poskytujú cestovný ruch, sa pomerne veľa narobia s preukazovaním všetkého, so zabezpečovaním všetkého, čo s tým súvisí, a podľa § 31 ods. 2 môže výšku dotácie ministerstvo upraviť v pomere k výške pridelených prostriedkov zo štátneho rozpočtu. To znamená, že organizácie z cestovného ruchu nemajú finančné prostriedky isté aj napriek tomu, že budú ich projekty schválené a že celkový objem vybranej dane z ubytovania neprekročia. Čiže toto je tu dosť významná chyba podľa môjho názoru.
Ja chápem to, že správca rozpočtovej kapitoly alebo správca štátneho rozpočtu chce mať jasno, koľko v tom rozpočte bude môcť na cestovný ruch určiť a nechce mať prekročené tieto výdavky, ale zase tie prostriedky, ktoré sú tu plánované, napríklad na rok 2012 je, myslím, že 4,5 mil. eur, toto nie je taká suma, ktorá by vedela zakývať štátnym rozpočtom. A myslím si, že mohli sme to risknúť tak, aby sme nedali "môže", ale aby tam bol nárok, keď splní všetky pravidlá hry, aby to motivovalo tieto organizácie cestovného ruchu a nie aby ich to demotivovalo.
Čiže ešte sa vyjadrím k tej malej ambícii. Táto novela zákona ak prinesie úspechy v cestovnom ruchu, tak to budú malé úspechy, pretože sám návrh zákona alebo sám predkladateľ počíta s 2-percentným rastom, medziročným nárastom cestovného ruchu v počte prenocovaní. Tie čísla takisto sú zrejme z tých tabuliek. Myslím, že počet prenocovaní 10 miliónov 500 sa nám, predpokladám, zmení na 10 miliónov 700, čo si myslím, že je veľmi malá ambícia tohto zákona, 2-percentný nárast. Pozrite si zase len okolité krajiny, tie nárasty sú tam rádovo v desiatkach percent niekde a to je tá ingrediencia, ktorú od tohto návrhu zákona, si myslím, že by sme mali očakávať, a to je ten tlak štátu na podporu tohto odvetvia. A už tá ambícia základná je, že 2-percentný rast nám podľa mňa nevyrieši nič, resp. vyrieši to, že tá základňa nám narastie o plus 1,02, indexom 1,02 o 2 %. To sú hrozne malé čísla.
Pretože naozaj ja už som tu v parlamente pomerne dlho a stále sa už o to minimálne 10 rokov, stále to otáčame, že poďme podporiť cestovný ruch, a stále si myslím, že aj táto novela zákona, hoci tam vnáša niektoré systémové drobné zmeny s výhradou toho slovíčka "môže", stále nám to posunie len o malinký krôčik dopredu. A my naozaj by sme potrebovali razantnejší nástup, razantnejšie rozhýbať toto odvetvie.
Takisto mi v tejto novele návrhu zákona chýba lepší kontrolný mechanizmus a takisto mi chýba lepšia vrátka, to poviem ľudovo, alebo povinnosť vrátenia prostriedkov, ak nebudú využité, na čo majú byť. Tento mechanizmus tu nemáme zadefinovaný podľa mňa v dostatočnej miere.
Posledné, čo mi v tejto novele zákona chýba, je to, že nemáme jasnú koncepciu podľa § 25. V § 25 hovoríme, že musí byť koncepcia cestovného ruchu na Slovensku spracovaná. V marci 2011 vláda schválila Marketingovú stratégiu Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ale marketingová stratégia rieši niečo iné ako koncepciu, alebo má k tomu pomerne, má od tohto ďaleko. Čiže takisto mi chýba tá koncepcia, ktorú by mal štát vytýčiť podľa § 25 zákona, aby aj tie organizácie cestovného ruchu vedeli tie mantinely, v ktorých sa majú hýbať a ako majú ísť dopredu a čo je pre nás lepšie. Slovensko by si malo možno vytypovať lokality, ktoré vieme zvýrazniť, ktoré vieme zdynamizovať okamžite. Možno druhé lokality, ktoré treba postupne riešiť. A táto koncepcia zatiaľ nie je na stole, ale zákon chceme schvaľovať, ktorý podľa tejto koncepcie by mal potom postupovať.
Záverom, dámy a páni, nechcem zdržovať rokovanie tohto pléna pri tom prvom čítaní novely tohto zákona, ale som presvedčený o tom, že takúto novelu zákona treba. Som presvedčený o tom, že by sme mali urobiť do tejto novely, že by sme mali ju prepracovať hlbšie, že by tá novela mala mať nejaký náboj a ambícia tejto novely by nemala byť dvojpercentný nárast medziročný, ale malo by tam byť viacej opatrení. Mala by byť spracovaná aj tá koncepcia, čo som už všade povedal. A dokonca si myslím, že nemala by ísť filozofiu, vo filozofii, iba v duchu toho zákona, ktorý sme schvaľovali my, neviem, pred rokom, ale malo by tam byť veľa, veľa nových opatrení, ktoré naozaj naštartujú toto odvetvie. Pretože v iných krajinách a dovolím si tvrdiť, niektoré krajiny majú aj nie také vhodné lokality na cestovný ruch, ako má Slovensko, dosahujú oveľa, oveľa väčšie úspechy. Čiže zas je tu len rozhodnutie, necháme to ísť a pôjde to v tomto vláčnom alebo zaspatom tempe ďalej s tým dvojpercentným, možno ani nie s dvojpercentným, možno trojpercentným nárastom dopredu alebo urobíme niečo zlomové a skúsime do toho vniesť takú dynamiku, ktorá by naozaj toto odvetvie naštartovala.
Lebo verte mi, že keby sme hneď aj túto novelu schválili, tak tie úspechy sa nedostavia za mesiac, za dva, možno za rok, za dva, možno za tri, a preto treba aj obetovať zo štátneho rozpočtu určité prostriedky, s tým ja súhlasím, ale jednoducho dajme tam nejaký náboj, ktorý, budeme všetci presvedčení o tom, že prinesie významný rozmach cestovného ruchu na Slovensku ako výrazného rastového opatrenia v hospodárstve Slovenskej republiky.
Pre tieto dôvody, nechcem spochybňovať, opakujem to, že táto novela je na stole, ale žiadam a nabádam aj predkladateľa, že zamyslime sa nad týmito slovami a pokúsme sa to dynamickejšie pohnúť dopredu, preto držme tento štýl, ktorý tu máme urobený, ale dajme si tri-štyri mesiace čas na to, aby sme ozaj vymysleli niečo, niečo, čo nám pohne toto odvetvie dopredu.
Preto dávam procedurálny návrh, aby sme v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme vrátili tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie s tým, že by tam mal odstrániť tie veci, ktoré som pred chvíľou spomenul, a zároveň pokúsiť sa vymyslieť, ja keby som to vedel, tak vám to poradím, ale jednoducho musíme vymyslieť niečo dynamickejšie, čo si toto odvetvie cestovného ruchu určite zaslúži a potom som presvedčený, že takúto novelu zákona všetkými desiatimi podporím, lebo budem vidieť to svetlo v tuneli, ktoré výraznejšie naštartuje cestovný ruch na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, som rád, že prerokovávame zákon, ktorým skutočne môžeme reálne prispieť k podpore cestovnému ruchu. Myslím to doslova, lebo podpora cestovného ruchu je presne tá oblasť, o ktorej tvrdíme, že viac o nej rozprávame, ako konáme. Stále viac ľudí zo Slovenska cestuje do zahraničia a potom pri návšteve Slovenska porovnáva, čo je celkom logické, a nechápu, ako je možné, že niektoré veci v zahraničí fungujú a na Slovensku nie.
Práve preto, že sme presvedčení, že predkladaná novela obsahuje konkrétne ustanovenie na možné oživenie cestovného ruchu v našich regiónoch, plne sa stotožňujeme s potrebou novelizácie zákona č. 91 z 3. marca 2010 o podpore cestovného ruchu.
Pôvodný zákon mal podľa nášho názoru niekoľko vážnych nedostatkov. Ide o to, že v prvom rade veľmi komplikuje podmienky pre vznik krajských a oblastných organizácií, tzv. klastrov. Nejasne definuje systém garantovaného financovania na základe členských príspevkov, ktorý vytvára priestor pre možné špekulácie. Jeho ďalším nedostatkom je, že nevytvára dostatočné predpoklady na kvalifikovaný odhad nároku na štátny rozpočet. V takejto náročnej dobe je veľmi riskantné, ak štátom garantovaný výdaj na cestovný ruch nie je ničím limitovaný. Preto vítame novelu, ktorá sa týmito problémami, problémovými tézami zaoberá a ich aj rieši.
Kolegyne, kolegovia, problematike sa v našej strane intenzívne venujeme už dlhšie obdobie. Naši odborníci na cestovný ruch sa uvedenými nedostatkami už dlhší čas zaoberali a navrhli viacero zmien, z ktorých by sme aspoň niektoré chceli dať do pozornosti a prípadne ich doplniť do pripravovanej novely.
Sme presvedčení, že cieľ zákona je obsiahnutý aj v samotnom názve, teda "podpora cestovného ruchu". Žiaľ, aj v novonavrhovanej novele sa k štátnej podpore dostanú len tie najrozvinutejšie a najsilnejšie oblasti a mnohé veľmi zaujímavé lokality z hľadiska cestovného ruchu sa k finančnej podpore nedostanú, lebo nesplnia podmienku 50-tisíc ubytovaní. Jedná sa napríklad o oblasti ako Banská Štiavnica, ako je Spišské Podhradie so Spišským hradom, Gemer so svojimi unikátnymi jaskyňami, gotická cesta s mestom Levoča, teda lokality často uvádzané aj ako súčasť svetového dedičstva UNESCO. Alebo napríklad Tokaj či okolie Gabčíkova. Žiaľ, nemajú dostatočne vybudovanú infraštruktúru, a teda nie sú schopné splniť jedinú, a dosť tvrdú podmienku počtu prenocovaní.
Navrhujeme, aby sme namiesto toho, že ich tlačíme do účelových združení, znížili hranicu potrebnú na vytvorenie oblastných organizácií z plánovaných 50- na 30-tisíc alebo menej prenocovaní.
Rád by som podotkol, že touto úpravou nevzniká žiadne riziko nabúrania štátneho rozpočtu, pretože stále bude platiť zásada: čerpanie dotácie maximálne do výšky 90 % sumy vybranej vo forme dane z prechodného ubytovania. Z hľadiska rozvoja regiónov, vytvárania ďalších pracovných miest je nezanedbateľné, že znížením hranice sa k štátnej dotácii môžu dostať aj oblasti tzv. jednodňovej turistiky, kam síce chodí veľa návštevníkov, ale len v rámci jednodňových výletov alebo okružných ciest po Slovensku.
Na záver mi dovoľte poznamenať, že sme tieto otázky konzultovali s konkrétnymi mestami, regiónmi, ktorých by sa zníženie limitov prenocovaní pozitívne dotklo, ale aj s predstaviteľmi ZMOS-u, ktorí túto iniciatívu vítajú.
Kolegovia, ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som sa na tento návrh zákona pozrel optikou nie rezortnou, ale optikou takpovediac širšou, optikou verejných financií a úloh štátu vôbec. Chcem o tejto optike hovoriť preto, že dnes sa nielen Slovensko nachádza v zvláštnej ekonomickej situácii, situácii dlhovej krízy, jednoducho povedané, nielen Slovensko, ale prakticky celý svet veľmi dlho žije už na dlh a míňame oveľa viac, ako vyprodukujeme, a dnes sa ukazuje, že sú s tým problémy. Najlepším príkladom toho, aké problémy sú s tým, je Grécko.
Súčasná vládna koalícia si vytýčila rozpočtovú zodpovednosť ako jeden zo svojich prioritných cieľov. Snažíme sa obmedzovať deficit verejných financií. Z môjho pohľadu sme ešte stále nepristúpili k systémovým riešeniam, k tomu, aby sme začali naozaj systémovú diskusiu o úlohách štátu a aby sme začali okresávať tie funkcie, ktoré štát a verejná správa dnes plnia, a pritom by nemuseli, pritom by sme ich mohli ponechať na bežné trhové vzťahy. Mohli by sme pristúpiť k rušeniu inštitúcií, organizácií, k rušeniu sociálnych dávok a k rušeniu dotácií hospodárskym subjektom, k privatizácii, to všetko sú veci, o ktorých, dúfam, budeme ešte hovoriť. Ale pokiaľ sme v situácii, že hospodárime deficitne, pokiaľ sme v situácii, že musíme škrtať existujúce výdavky a obmedzovať ich, pokiaľ sme v situácii, že dokonca uvažujeme o tom, že budeme zvyšovať dane, mali by sme byť veľmi opatrní s tým, že zavádzame nejaké nové dotácie, nové výdavky verejných rozpočtov, ktoré doteraz tu neboli, a svet fungoval aj bez toho, aby tu boli, a teraz my na to chceme vynakladať verejné prostriedky.
Zákon o podpore cestovného ruchu je takým zákonom, ktorý zavádza nové dotačné schémy, a ja som si teda vedomý, že ten zákon bol schválený v minulom volebnom období, že zákon ako taký nie je produktom súčasnej vládnej koalície, napriek tomu si myslím, že máme zodpovednosť za to, či a akým spôsobom sa tento zákon bude realizovať. A naozaj si dovolím vysloviť pochybnosť, či v situácii, keď na všetkých frontoch musím šetriť a keď nevieme zatiaľ ani presne, čo, s kým všetkým musíme šetriť už len vo výhľade na budúci štátny rozpočet, máme pristupovať k tomu, že budeme vynakladať finančné prostriedky na podporu konkrétneho hospodárskeho odvetvia.
A ešte širšie a systémovo si treba položiť otázku, či je vôbec potrebné, aby štát finančne podporoval cestovný ruch alebo akúkoľvek inú oblasť ľudskej činnosti, kde pôsobia podnikateľské subjekty, ktoré sa dobrovoľne rozhodli, že nebudú vyrábať jogurty, nebudú vyrábať nábytok, ale budú podnikať v oblasti cestovného ruchu. Prečo by sme jedných mali podporovať, na vytváranie podmienok pre jedných mali vynakladať finančné prostriedky a na iných nie? Takýto selektívny prístup podľa môjho názoru nie je správnou cestou a mali by sme sa ho snažiť odbúravať, nie rozširovať voči tomu, čo už dnes existuje.
Systém má limitovať výdavky, ktoré by mohli vzniknúť aj štátnemu rozpočtu tým, že sa to naviaže na vybranú daň z ubytovania. Tu si ale dovolím upozorniť, že toto nepriamo môže byť motivačným faktorom k zvyšovaniu tej dane a k snahe, snahe, aby, aby tej dane bolo vybrané čo najviac, aby takým spôsobom mohli, mohli byť aj príspevky na podporu cestovného ruchu vyššie. Som presvedčený, že cestovný ruch by sme oveľa efektívnejšie podporili napríklad tým, že keby sme túto daň zrušili, že by sme tým pomohli a rovnocenne všetkým podnikateľským subjektom, ktoré podnikajú v tejto oblasti, že by sme im zjednodušili situáciu z hľadiska administratívy, aj z hľadiska finančného.
Napriek týmto výhradám poslanci OKS podporia tento návrh v prvom čítaní, ale dúfam, že kým pristúpime k schvaľovaniu v druhom a treťom čítaní, tak bude tento zákon ešte predmetom diskusie aj z hľadiska toho, akou formou by sa prípadne tá podpora mala realizovať, ale aj z hľadiska toho, či dnes sme ako Slovenská republika, ako štát v tej finančnej situácii, že si môžme dovoliť zavádzať nejakú novú dotačnú schému, alebo by sme mali brať ohľad predovšetkým na situáciu verejných financií a na to, že vo všetkých oblastiach je potrebné šetriť.
Ďakujem za pozornosť.