22. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh zákona sa predkladá na rokovanie Národnej rady ako iniciatívny návrh.
Po prvé je jeho zámerom zníženie administratívnej záťaže daňovníkov zrušením rôznych oznamovacích a ohlasovacích povinností a vytvorením spoločného priznania k tým druhom miestnych daní, ktoré majú rovnaké ročné zdaňovacie obdobie, a tiež zavedením čiastkového priznania.
Po druhé je jeho zámerom zníženie súčasného 40-násobku najnižšej ročnej sadzby dane na 10-násobok pri zdaňovaní stavieb a bytov s tým, že tento násobok majú obce dosiahnuť v budúcnosti postupne podľa vlastných miestnych podmienok, s cieľom dosiahnuť rovnomernejšie daňové zaťaženie jednotlivých druhov stavieb a bytov.
Po tretie je zámerom spresnenie definície jednotlivej časti obce a jej podmienenie počtom daňovníkov v tejto časti obce tak, aby nemohlo dôjsť k zneužitiu tohto ustanovenia zo strany správcov dane z nehnuteľností pri určovaní sadzieb dane.
A zámerom je tiež zjednotenie princípu zdaňovania motorových vozidiel s krajinami EÚ podľa miesta evidencie vozidla.
V predloženom vládnom návrhu zákona sú zapracované aj viaceré požiadavky správcov miestnych daní, napr. na rozšírenie ich právomocí, o ich oprávnení ustanoviť iné sadzby dane z nehnuteľnosti na pozemky, na ktorých sa dobývajú nevyhradené nerasty, a na byty, ktoré sa využívajú na iný účel ako na bývanie.
Spresňujú sa tiež ustanovenia o vzniku a zániku daňovej povinnosti pri viacerých druhoch miestnych daní a miestneho poplatku. Naďalej zostáva zachované splnomocnenie pre obce určovať sadzby miestnych daní a poplatku a oslobodenie od daní alebo zníženie daní.
Priznanie k miestnym daniam má podľa predloženého vládneho návrhu podávať len ten daňovník, u ktorého nastanú zmeny oproti súčasnému stavu, alebo ten, kto sa stane od 1. januára 2012 novým daňovníkom. Navrhovaný inštitút čiastkového priznania podstatne zníži administratívnu záťaž daňovníkov, ktorí predložia správcovi daní len zmeny oproti skôr podanému priznaniu.
Vládny návrh zákona nepredpokladá negatívny vplyv na rozpočty obcí a miest, ktorý môžu ovplyvniť využitím svojich nezmenených doterajších zákonných kompetencií, a neočakávajú sa prijatím navrhovaných zmien ani zvýšené náklady spojené so správou miestnych daní. Ďakujem pekne.

Ďakujem
Poprosím spravodajkyňu, poslankyňu Aštaryovú. Nech sa páči.

Vážený pán predseda, pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 476), ako spravodajkyňa výboru pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 478 z 19. augusta a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku odporučím, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorsky výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. A zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorsky výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Predtým, ako otvorím rozpravu, budeme pokračovať druhým bodom tohto zlúčeného návrhu, a to prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 412, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 416.
Pán poslanec Petrák, prosím, uveďte zákon.
A poprosím spravodajcu pána poslanca Kažimíra, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil inú alternatívu zákona o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Aj tu vo všeobecnosti platí, že ak dvaja robia to isté, nie je to to isté. V podstate s predkladateľom, ktorý predkladá zákon predošlý, teda vládou Slovenskej republiky, máme aj my rovnaký záujem na úprave miestnych daní a miestnych poplatkov. Máme záujem na tom, tie nožnice, ktoré boli doteraz v platnom návrhu zákona a hovorili o 40-násobku rozdielu sadzieb medzi jednotlivými daňovníkmi, aby teraz hovorili o 10-násobku. Ale, samozrejme, pri filozofii konštrukcie postupu, akým spôsobom sa to má dosiahnuť, sa v jednotlivostiach líšime a de facto. Aj keď na prvý pohľad návrh jedného a druhého zákona vyzerá veľmi podobne, možno v niektorých statiach až identicky, dá sa povedať, že to nie je pravda a tie návrhy zákonov sú diametrálne odlišné.
Ak dovolíte, ja by som uviedol, v čom je podstata filozofie návrhu zákona, ktorý predkladám. Filozofia vychádza z premisy, že máme záujem na tom, aby sa zmenšilo roztvorenie nožníc, ktoré je medzi jednotlivými sadzbami dane pre jednotlivých daňovníkov. Ale rozmením to na drobné a pôjdeme k jednotlivým konkrétnostiam.
V prípade dane z nehnuteľností, napr. ktorými sú pozemky, tvrdíme, že nemôže byť jediným kritériom to, čo je napísané v liste vlastníctva, ale kritériom musí byť aj to, na aký účel je daná pôda využívaná. To znamená, máme záujem rozčleniť hodnoty sadzieb dane pre intravilán, to znamená zastavané územie obce, a extravilán, územie, ktoré je využívané predovšetkým na poľnohospodársku činnosť, na lesnú hospodársku činnosť alebo na nejaké iné účely, a to preto, aby nebol v jednom daňovom koši násobok sadzby pri stavbách alebo záhradách, nádvoriach, rodinných domoch ako nejaká východisková báza a aby rovnaký násobok bol pre poľnohospodársku pôdu alebo pre priemyselné parky, čiže aby neboli tieto dve sadzby viazané. Má to svoj obrovský význam, lebo v prípade ak si zoberiete konštrukciu toho zákona, hovoríme o tom, že v prípade poľnohospodárskej pôdy môžeme mať 10-násobok rozdielu sadzieb, tak ten 10-násobok pre podnikateľa, ktorý hospodári v jednej časti obce, voči poľnohospodárovi, ktorý pôsobí v druhej časti obce, znamená likvidačné prostredie. To ten poľnohospodár nemôže jednoducho ustáť. V návrhu zákona, ktorý predkladám, sú uvedené štyri hranice, že môže byť uvedený štvornásobok rozdielu sadzieb dane. A ten štvornásobok nebol vybratý samoúčelne. Ale myslí sa tým predovšetkým to, že máme šesť bonitných stupňov kvality pôdy, ak hovoríme o poľnohospodárskej pôde, o tom, aký výnos je na poľnohospodárskej pôde. A de facto daň z nehnuteľnosti je majetkovou daňou, to znamená, jediným kritériom, ktorý je oprávnený pre určovanie nejakých rozdielov, je hodnota tej pôdy a kvalita toho výrobného prostriedku, na ktorom ten poľnohospodár pôsobí. To znamená, odstupňujme to podľa bonitných stupňov pôdy. Ak chceme určiť nejaké iné miestne rozdiely, tak tam dajme ešte nejaký priestor, ale nedávajme to do jedného daňového koša.
Ďalší príklad, ktorý môžem uviesť, rozdielneho postupu riešenia tej istej problematiky je otázka daní z nehnuteľností v prípade stavieb. V návrhu zákona, ktorý predkladám, hovoríme o tom, že dane zo stavieb by sa mali rozdeľovať na dane zo stavieb určených na bývanie a dane zo stavieb určených na ostatné činnosti, teda aj na výkon podnikateľskej činnosti, aj na ostatné činnosti verejnoprospešného charakteru. Ale opätovne nemôžem sa prikloniť k téze, že sa to dá zhrnúť do jedného daňového koša. Daň z nehnuteľnosti je majetkovou daňou. Ak budeme hovoriť o tom, že máme snahu majetkovú daň riešiť tak, ako je to riešené v zahraničí, na základe nejakých cenových máp, na základe oceňovania hodnoty majetku, tak potom si ale povedzme aj tézu o majetku, ktorý bol nadobudnutý v predchádzajúcom období štyridsiatych, päťdesiatych, šesťdesiatych rokov, rodinných domoch, ktoré boli postavené v tých časoch za desiatky, možno stovky tisíc korún, ktoré dneska majú trhovú hodnotu tri, päť, osem, desať miliónov slovenských korún. Môžeme prejsť aj na hodnoty v eurách. Ale tí ľudia, ktorí v týchto domoch bývajú, majú reálne dôchodky 250 alebo 300 eur. Ak postavíme majetkovú daň v takomto podaní, tak jednoducho tí ľudia nebudú schopní tú daň zaplatiť. A jednoducho z nich urobíme ešte väčších žobrákov, ako sú nimi dneska, pri týchto nízkych dôchodkoch, ktoré poberajú.
Môžeme prejsť na daň z bytov a nebytových priestorov. Opätovne v dani z bytov a nebytových priestorov je povedané, že rozdiel tej sadzby môže byť desaťnásobok. Áno, ja súhlasím s tým, že iná sadzba musí platiť pre centrum Bratislavy a iná sadzba musí platiť pre Jarovce, Rusovce alebo okrajové časti Bratislavy. Ale zase nemôžem súhlasiť s tým, keďže predmetom dane z bytov je aj daň z nebytových priestorov, že ja nemôžem zvýšiť v danej lokalite daň na nebytové priestory, ktoré sa využívajú na silne lukratívne činnosti, na dobrú podnikateľskú činnosť, byty, ktoré sú v katastri na listoch vlastníctva určené tak, že sú to priestory určené na bývanie a sú to de facto byty, sa v centre Bratislavy využívajú ako nebytové priestory, ktoré sa prenajímajú na administratívne účely za lukratívnych podmienok, že nemôžem tieto rozdiely nejakých spôsobom postihnúť a musím všetkých hodiť do jedného koša.
Toto je podstata filozofie návrhu zákona ktorý predkladám a v tom sú tie rozdielnosti.
Ja osobne si myslím, že táto téma nie je politická vo svojej vecnej a odbornej podstate, táto téma je politická v tom, akým spôsobom sa predkladá, akým spôsobom sa komunikuje a kto akým spôsobom obhajuje aké skupiny obyvateľov. V tom je politická. Ale myslím si, že je tu obrovský priestor na to, aby sme si sadli spoločne za jeden rokovací stôl a prestali sa hrať na to, kto má väčšiu pravdu, kto si dokáže čo presadiť. Pán minister, ja sa dostanem k tomu aj vo svojom vystúpení, lebo chcem vystúpiť aj v rozprave, aby bola možnosť korektnej debaty o týchto problémoch, ktoré som načrtol. Ale je potrebné, aby sme hľadali spoločnú cestu, lebo ten dopad nebude dopadom na politikov, ten dopad bude dopadom na bežných občanov, ktorý pri konštrukcii zákona, ktorá bude zvolená nešťastne, môže mať v niektorých prípadoch fatálne dopady. A myslím si, že to nie je záujmom nikoho z nás, nikoho z nás, ktorí sedíme v tejto ctenej snemovni. A preto prosím, aby sme sa pozerali na tento problém vecne a konštruktívne a zvažovali aj filozofiu, ako je postavený zákon. Mne je jasné, že dnes po hlasovaní odtiaľto odíde len jeden návrh zákona, že druhý návrh zákona nebude schválený. Nie som naivný, aby som si myslel, že schválený bude môj návrh zákona a nebude schválený vládny návrh zákona. Ale aj za tejto konštrukcie, aj za tejto situácie hovorím, že aj v návrhu zákona, ktorý predkladám, je dobrá filozofia. Dajú sa premietnuť veci do spoločného návrhu zákona, ktorý bude v druhom čítaní upravený do podoby takej, aby mal hlavu, pätu, zmysel, aby to neboli prázdne politické gestá, ale aby to boli reálne riešenia problémov občanov tejto krajiny. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Kažimírovi. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 412), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej, 22. schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 416 z 10. júna tohto roku a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku odporučím, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na tejto schôdzi.
To je všetko, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy. Traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Slovo má pán poslanec Ďurkovský.

Príjemný dobrý deň. Dámy a páni, vážený pán minister, vážený pán predseda, iste mi pán minister teraz trochu odpustí, keď si dovolím jedno prirovnanie povedať. Mnohí z vás poznáte rozprávku o Kubkovi a Maťkovi. A jedna z tých príhod, ktoré sú tam popisované, hovorí i o tom, ako sa blíži vlk ku košiaru, kde chce zožrať ovce, a blíži sa k tomuto košiaru skrytý pod ostrohou sena. Keď som čítal tento návrh zákona, teraz hovorím o vládnom návrhu zákona, tak trochu som si spomenul na túto rozprávku z veľmi jednoduchého a prozaického dôvodu. Návrh, ktorý je predložený do pléna Národnej rady, má vo svojej dôvodovej správe veľmi stručný úvod. Hovorí sa v ňom o. i., citujem: „Návrhom na zrušenie duplicitných povinností, ktorými sa oznamovali rôzne skutočnosti na strane daňovníka, a zavedením jedného spoločného priznania k miestnym daniam, ktoré majú ročné zdaňovacie obdobie...“ To znamená istým spôsobom zjednodušenie administrácie celého tohto procesu. Toto je, myslím, vítaným a veľmi pozitívnym cieľom návrhu zákona, ktorý je predkladaný, čo ale rovnako zdôraznil vo svojom úvodnom slove pán minister, v tejto dôvodovej správe je až na ďalších stranách a nie je to možno až tak zvýraznené. A to je práve tá zmena, ktorá tu už bola načrtnutá, zmena zo 40-násobku na 10-násobok.
Tým, ktorí možno s týmto návrhom zákona alebo s pôvodným znením zákona neprišli do kontaktu, treba povedať jednoducho to, že ide o zmenu, ktorá sa silným spôsobom dotkne predovšetkým radových obyvateľov jednotlivých miest a obcí. V súčasnosti majú mestá a obce právo vyrubiť daň z nehnuteľností 40-násobku minimálnej dane. Minimálna daň sa poväčšine uplatňuje na dane z bytov. Maximálna daň sa uplatňuje na podnikateľské subjekty. Zatvorením týchto nožníc, ako to nazval kolega Petrák, dochádza k tomu, že sa zníži absolútne číslo príjmu do rozpočtu jednotlivých miest a obcí. Aby jednotliví primátori a starostovia mohli tento príjem istým spôsobom vykompenzovať, musia zvýšiť tú najspodnejšiu hranicu. A to znamená zvýšiť dane predovšetkým z bytov, čo vo svojej podstate je tiež dlho diskutovaná téma, bolo to hodnotené zo strany viacerých ekonómov ako téma, ktorú treba otvoriť z toho titulu, že dane z nehnuteľností sú na Slovensku vraj poddimenzované. Iste, dá sa o tom diskutovať. Je to, samozrejme, jedna z možností.
Ale čo mne vadí na tomto návrhu, je práve to, že sa pomôže veľkým firmám, nielen stredným a malým podnikateľom, ale veľkým firmám. Keď hovorím o Bratislave, hovorím o Slovnafte, hovorím o Volkswagene a ďalších fabrikách, čo znamená obrovský výpadok rozpočtu jednotlivých miest. Tento výpadok budú musieť, samozrejme, nahradiť, ako som spomínal, starostovia zvýšením daní z bytov. Daň z nehnuteľností vždy pre každú samosprávu predstavovala v minulosti istým spôsobom nástroj na to, aby si mohli tieto samosprávy kompenzovať výpadok rozpočtu, ktorý bude napr. spôsobený znížením daňových príjmov zo strany štátu. Týmto spôsobom sa práve táto možnosť jednotlivým mestám a obciam znižuje, resp. úplne minimalizuje.
Čo sa týka ďalšieho osudu rozpočtov miest a obcí, samozrejme, sa týmto spôsobom stávajú mestá a celá samospráva podstatne závislejšie od fungovania štátu. A to je možno to prirovnanie, ktoré ja osobne som si dovolil na začiatku predniesť, kde štát istým spôsobom, či chceme alebo nechceme, pohlcuje samosprávy z hľadiska voľného fungovania daňovej politiky.
Je možné, samozrejme, uskutočniť niekoľko ďalších krokov, tak ako opäť to zdôrazňoval aj kolega Petrák, a otvoriť túto diskusiu. Prihováram sa za ňu, lebo už v minulosti padlo aj na pôde ministerstva financií niekoľko názorov. Jeden z tých názorov bol prezentovaný i výzvou, že poďme upraviť tento daňový zákon, aby sa jednotlivé sadzby daní z nehnuteľností vyrubovali na základe trhovej hodnoty nehnuteľností. Je to, samozrejme, možné, nebude to jednoduché, ale je to jeden z tých spôsobov, ako objektivizovať tieto dane a sadzby daní, či už v jednotlivých mestách, obciach alebo v jednotlivých častiach miest, väčších miest.
Tak ako som povedal na začiatku, dámy a páni, práve to zníženie 40-násobku na 10-násobok z môjho pohľadu predstavuje základný problém tohto návrhu zákona. Nechcem vás dlho unavovať, preto len na záver mi dovoľte povedať, ja tento návrh zákona v tejto podobe takto nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec, uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou, pán poslanec Matej.