22. schôdza

Kolega Petrák výstižne v rozprave povedal, a to dosť podrobne, o výpadku financií pre samosprávy a o zlom vládnom návrhu. Ministerstvo financií znova a znova potvrdzuje svoj postoj k samosprávam, ignoruje ich názory a uzaviera spomínané nožnice, ktoré sa tu niekoľkokrát spomínali, a to takým drzým a krutým spôsobom pre samosprávy, že už asi horšie obdobie za fungovania samospráv nemohlo prísť, lebo spejeme k paralyzovaniu samospráv. A to by sme ako Národná rada nemali dopustiť. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Petrák, dve poznámky.
Vieme, kde sa nachádza Slovensko, kde sa nachádza Európa, eurozóna, kde sa nachádza svet. Sme v období, keď veľa vecí, ktoré fungovali dobre, alebo tak sa to tvrdí, možno spôsobilo práve to, kde sa nachádzame. Je to všeobecná úvaha, ale je to tak, lebo keby to bolo všetko dobré, tak dneska nie je kríza, dneska nemáme s ničím problém.
Ďalšia poznámka je o tom, o čo tu vlastne ide. A preto vám poviem, o čo tu vlastne ide. To, či máte rozdiel, je to 10-, 20-, 30-, 40-, 60-násobok, je jedno, ide tu, a poviem to úplne nahlas, o to, že vy bojujete za to, aby starosta bol vždycky ten dobrý pred ľuďmi a vláda bola tá zlá, lebo bez ohľadu na to, či máte 10-, 20-, 30-násobok, ten starosta musí rozhodnúť aj o tej minimálnej výške okrem pôdy, samozrejme. Ale na druhej strane beriem, že otvorili ste mnoho tém, s ktorými súhlasím. To znamená, že stavby, ktoré nie sú pevným základom spojené, nevie starosta spoplatniť. Možno sú to nebytové priestory. O kategorizácii pôdy sa fakt diskutuje, ale sme v prvom čítaní. Takže ja tiež súhlasím s tým. Poďme využiť priestor medzi prvým a druhým čítaním. Vy ste sám povedali, že s tým počítate, že vládny návrh posunieme do prvého čítania. A potom na tie podnetné veci, ktoré sú dobré a správne, využime ten priestor. Diskutujme a predložme pozmeňujúce návrhy. V tom vidím význam tejto diskusie. Ale ešte raz si dovolím zdôrazniť, nie je vždycky dobrá cesta, aby bol len starosta dobrý pred občanmi a vláda zlá. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že starostovia a primátori nemajú vôbec problém rozhodnúť o tom, kto má mať vyššiu daň a kto má mať nižšiu daň, lebo rozhodujú o tom mestské zastupiteľstvá. A zase to musím povedať, starosta a primátor tu dáva iba návrh. To sú zase tie elementárne nedostatky zo samosprávy, ktoré majú niektorí poslanci.
Ale musím jednu vec povedať. Ak si zvýšime dane v mestách, tak je to v poriadku, ale nech ostanú tieto peniaze na rozvoj miest a obcí. Ale nieže nám ich vzápätí zoberie štát. Ľubo Petrák veľmi dobre povedal, že dneska mnohé mestá a obce aby mohli čerpať fondy, tak si zobrali kontokorentné úvery a úvery, pretože nemôžu prekryť to spolufinancovanie. Tak ja si myslím, že tá stabilita do roku 2014 by v tých mestách, v tých rozpočtoch, mala byť. A nieže, ako pán minister uvádza, nám zoberie peniaze, že chce zobrať 190 mil. z miest a obcí. A potom ja sa pýtam: Môžu niektoré mestá ešte do roku 2014 podávať eurofondy. Ak by toto prišlo práve po tomto období, keď sa končí financovanie eurofondov, že by sme si povedali, že ideme meniť tieto veci, tak to beriem, ale dneska sú veci nastavené a vy akosi v tom polčase idete všetko rozbiť.
Ďalšia vec je, čo sa týka tých stavieb, ktoré nie sú spojené so zemou. Samozrejme, po tom už starostovia dávno volali. Sú to rôzne stavby. A ja som hovorila s pánom primátorom Rašim, ako sme hovorili, je to fototovoltaika, sú to vlastne elektrárne, ktoré dodnes my nemôžme zdaniť. A sú to rôzne iné veci. Čiže ozaj tento návrh zákona má obrovské nedostatky.
A ja si myslím, a ešte raz to zopakujem, a apelujem tým na všetkých poslancov, ja som za zmenu, ale nie za takúto zmenu, že nám zoberú peniaze do roku 2014. Ja som tiež bojovala v meste či zoberiem kontokorentný úver. A podarilo sa mi všetky spolufinancovania európskych fondov prikryť z vlastných, ale len, len, len, už som bola dvakrát v platobnej neschopnosti. A to hospodárim s výsledkom 1,8 mil. eur naviac, som v pluse v rozpočte.
Vážení, tak nerozprávajme tu o tom, týka sa to tých, ktorí nie sú v samospráve, ako všetko bude vynikajúco fungovať. No nebude to tak, lebo nemáme na základné veci, nemáme na základné veci, aby sme zaplatili komfort občanom. Ak dane vyberieme, tak nám ich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Hovorilo sa tu niekoľkokrát o uzatváraní nožníc. Naozaj tieto nožnice sa uzatvárajú, ale, bohužiaľ, keď už sú zavreté, tak sa nimi bodá do sŕdc miest a obcí. A naozaj tento zákon je a môže byť pre mnohé obce smrteľný, pretože neexistuje, aby obec pri rozmedzí desaťnásobného maxima a minima medzi daňami mohla prežiť.
Čiže tak ako povedala pani poslankyňa Vaľová, reagujem na vystúpenie aj pána poslanca Petráka. O miestnych daniach rozhodujú poslanci. A keď budeme mať rozhodovať o tomto zákone, tak nie je možné, aby ten výsledok bol taký, aby obec dokázala s týmito novými ekonomickými parametrami prežiť. Takže keď sa uvádza, že tento zákon je vyvolaný podnetmi miest a obcí, tak treba brať do úvahy aj to, že aj ZMOS a Únia miest a obcí sú proti tomuto zákonu. A v dnešnej dobe je naozaj kritické prežiť už za tohto financovania. A v budúcnosti po prijatí tohto zákona to bude úplne nemožné. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. No, kolegyne, kolegovia, to je jeden z množstva zákonov, ktorými sa prenáša problém štátu na bedrá obcí a miest. Nie je to žiadna novinka, je to trend, politický trend.
A, Ľubo, som rád, že si poukázal na vecný problém, ale aj na politický problém. Stačí si totižto pozrieť štatistiku politického zloženia starostov, poslancov miestnych, obecných a uvidíte, že najviac je ich nezávislých a potom sú za SMER. Ale je logické, že štát sa zbaví svojich povinností, prenesie to na obec, obec bude mať problémy, obce budú živoriť, už teraz živoria, o chvíľu nebudú mať na prevádzku škôl, škôlok, na verejné osvetlenia, lebo dodnes nie je vyriešené financovanie prenesených kompetencií zo štátu, toto sú ďalšie. No a ďalšie voľby jasne ukážu: „No tak, starostovia, no ste to nezvládli, pozrite sa, ako zle žijeme tu v obci, tak budeme voliť iných.“ Ja vidím tento politický problém, ktorý súvisí nielen s týmto návrhom zákona, ale aj s niektorými zákonmi, ktoré už boli prijaté, a ďalšími, ktoré budú prijaté.
A ja som tiež kdesi čítal, že tých 190 mil. je istých, že sa zoberú. Ak to tak nie je, ja budem rád, pán minister, ak poviete, že to nie je pravda. Ale naozaj, príďte do tých menších obcí, tam, kde je do tých ja neviem 800, 600, 1 000 obyvateľov, a uvidíte, že už teraz sú tam obrovské problémy. Neviem si predstaviť, čo bude s nimi ďalej. Problémy majú obce a mestá aj s tým, že začali v uplynulom volebnom období s kanalizáciu, začali so zbernými dvormi, začali s vodovodmi a jednoucho teraz nemajú peniaze. Jednoducho tohto roku im nejdú peniaze, ani tie, na ktorých bola dohoda a ktorých vyplatenie bolo podpísané vládou. Jednoducho dávate nôž na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky. Myslím, že vládne tu na obidvoch stranách, aj na strane koalície, aj na strane opozície, minimálne náznak snahy hľadať vecné riešenia, čomu som ja rád úprimne rád.
Pánovi kolegovi Matejovi chcem povedať, nikdy som nebojoval za to, aby starostovia, primátori boli pekní a vláda bola škaredá. Predstavitelia, ktorí riadia tento štát, či už je to na úrovni štátu alebo je to na úrovni samosprávy, sú na jednej lodi a všetci by mali hájiť záujmy občanov. Ale k tomuto sa jednoducho nevieme dostať. A to, že ten problém, ten horúci zemiak hodím niekomu druhému, to je to, čo ma irituje. A to je to, kde jednoducho chcem, aby to bolo odstránené. Čiže nie je to o tom, že ja hájim starostov a primátorov. Ale nemôžem súhlasiť s tým, že pán minister posúva problémy niekde inde a hovorí, že to sú veci, ktoré sa ho netýkajú, lebo on sanuje štátnu kasu. Pri prerokúvaní rozpočtu na rok 2011 som tvrdil a tvrdím to opätovne a budem to tvrdiť dovtedy, kým tieto disproporcie budú, že rozpočet verejnej správy je jeden a do okruhu verejnej správy spadajú aj rozpočty obcí a miest. Ak budeme hospodáriť s vyrovnaným štátnym rozpočtom, obce a mestá, a ak vy im to nezakážete zákonom, urobia deficit 6 %, tak tento štát bude mať deficit 6 %, či sa vám to páči alebo nie. Toto je tá podstata, čo ja tvrdím, že sme na jednej lodi a jednoducho ten problém musíme riešiť spoločne. Ak je medzirezortné pripomienkové konanie, tak to medzirezortné pripomienkové konanie nemôže byť rozprávanie sa hluchého so slepým, lebo musíme sa navzájom počúvať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, no, musím povedať, že mám trošku zmiešané pocity z tej rozpravy, lebo na jednej strane sú tu výzvy na hľadanie riešení, ktoré by mohli pomôcť riešiť problémy, ktoré sú, ktoré vnímame, či už koalícia alebo opozícia. Na druhej strane zo strany opozičných poslancov tu bolo narozprávaných toľko politických vyhlásení, deklarácií, nepravdivých vecí, obvinení, že neviem, na čo mám teraz reagovať. Tak budem na obidvoje reagovať, ak dovolíte.
Najskôr k tým obvineniam, varovaniam, katastrofickým scenárom, ktoré sú tu maľované, nožniciam, ktoré sú zabodávané do srdca samosprávy, drzému ignorovaniu samosprávy a tak ďalej a tak ďalej.
Po prvé by som vám rád pripomenul, že to bola druhá vláda Mikuláša Dzurindu, v ktorej som bol ministrom financií, keď som bol zodpovedný za fiškálnu decentralizáciu, ktorá zaviedla prvýkrát na Slovensku pravidlá, ktoré priniesli samospráve stabilitu, vyššie príjmy a jasné transparentné pravidlá. Dokonca to uznávajú aj vaši starostovia, opoziční, ale aj nezávislí či koaliční, proste všetci, ktorí v samospráve pracujú. To je po prvé.
Po druhé musím s úžasom skonštatovať, že ak počúvam, ako chcete vyriešiť všetky nespravodlivosti a skrivodlivosti, ktoré tu sú, od mnohých z vás, ktorí ste tu štyri roky sedeli ako poslanci vládnej koalície za stranu, ktorá mala ministerstvo financií napr., tak sa mi logicky tlačí na pery otázka: A prečo ste to nevyriešili, pán Petrák, prečo ste všetky tie skrivodlivosti, o ktorých hovoríte napr. v zákone o miestnych daniach, napr. bytových, nebytových, pevných stavbách, nepevných stavbách? Veď ste štyri roky vládli. Tak čo ste na tej decentralizácii urobili za tie štyri roky? V roku 2005 bola zavedená s pravidlami, ktoré uznáva celá samospráva. Priniesla vyššiu stabilitu, vyššie príjmy, jasné transparentné pravidlá. Samozrejme, nedalo sa vyriešiť všetko, nič nie je ideálne, sú tam mnohé disproporcie. Čo ste s nimi za štyri roky urobili? Absolútne nič. Ak ste s nimi niečo urobili, tak ste do toho vniesli len zmätok. A najlepším príkladom toho je zákon o sociálnych službách. Však? Sedí tam pani bývalá ministerka, ďalej, pani poslankyňa Vaľová. A dnes, pán poslanec Jasaň a ďalší, hovoríte, že je s tým problém, lebo sa prenášajú kompetencie, ale nie peniaze. Tak najväčší problém je so zákonom o sociálnych službách, ktorý bol schválený za vašej vlády, pri ktorom dnes samosprávy si nevedia rady. A musíme ich dofinancúvať dotáciami. A musíme tento problém riešiť, pretože ste prijali tak absurdný a nezmyselný zákon, ktorý ukladá samosprávam povinnosť postarať sa o všetkých, ktorí požiadajú o to, aby mohli byť umiestnený do sociálnych zariadení. Ale nie sú na to peniaze. Takže ak je taký problém, a je taký problém, tak najväčší takýto problém ste pripravili vy, vznikol za vašej vlády. A naozaj ho musíme riešiť. A zatiaľ sme ho, žiaľbohu, nevyriešili. Musíme to riešiť dotáciami. Takže, áno, problémy sú, treba ich riešiť a práve preto prichádzame aj s týmto zákonom.
Čo sa týka širšej problematiky v rozpočte, viacerí ste tu spomínali zmenu fiškálnej decentralizácie, ktorá oproti tomu, keby sa pravidlá nemenili, bude znamenať, tak ako je to navrhnuté, istý výpadok v príjmoch samospráv. Áno, je to tak a pri rozpočte som pripravený to zdôvodniť, vysvetliť, mohol by som to urobiť aj teraz, ale teraz rokujeme o zákone o miestnych daniach.
Čo sa týka toho, či a ako to bolo prerokovávané, na čo sa opakovane pýtala najmä pani poslankyňa Vaľová, a toho, že tvrdíme, že toto je aj na základe názoru a podnetov samosprávy, tento materiál bol opakovane dlhodobo pripravovaný niekoľko mesiacov, prediskutovávaný na pracovnej úrovni, na úrovni štátneho tajomníka aj na mojej úrovni so zástupcami samospráv, konkrétne so ZMOS-om aj s Úniou miest. Pokiaľ viem, predsedom ZMOS-u je primátor Nitry a člen SMER-u. Takže aj on osobne bol na tých rokovaniach. Pýtate sa, kto osobne na tom rokovaní, ktorého som sa zúčastnil aj ja osobne, bol. A netvrdím, že je na tom úplná zhoda, ale tvrdím, že tento návrh, tak ako je predložený teraz, vznikol aj na základe diskusií s predstaviteľmi samosprávy, napr. je kompromisom v tom zmysle, že pôvodne sme navrhovali, aby sa tie nožnice zavreli hneď, to kompromisné riešenie, s ktorým prichádzame, je, že sa nemusia zavrieť tie nožnice vôbec, ak sa nezmenia dane, ale pri zmene sadzby dane sa budú musieť postupne zatvárať. To je výsledkom rokovaní aj s predstaviteľmi samosprávy. A považujeme to za istý kompromis.
Ďalej, pán poslanec Petrák hovoril o tom, že čo všetko sa nerieši. No neviem, či ste celkom podrobne čítali vládny návrh zákona, pán poslanec, pretože dve veci, ktoré ste spomínali, že sa neriešia, sa riešia. Konkrétne sa riešia tie, a riešia sa práve na základe podnetu samospráv, aby bolo možné inak zdaniť byty, ktoré sa používajú ako na nebytové účely. Je to konkrétne v § 13 ods. 2. Zákon to teda rieši.
Čo sa týka tých stavieb, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, to nemôže riešiť tento zákon, pretože to musí riešiť stavebný zákon, kde sú zadefinované jednotlivé typy stavieb. Takže predpokladáme, že to bude riešené v stavebnom zákone.
Čo sa týka toho, že tvrdíte, že nevyriešime ten problém diskriminácie, lebo meníme to len zo 40-násobku na 10-násobok. Zase ste to asi nie celkom pozorne čítali, pretože sa mení aj iné ustanovenie. A to je konkrétne to, že sa definuje časť obce tak, že to musí byť časť obce, kde je najmenej 15 % daňovníkov, a pre túto časť obce sa musí stanoviť jedna sadzba dane, pretože neplatí to, čo hovorila pani Vaľová, že keď je to všeobecne záväzným nariadením, že to nemôže byť diskriminujúce pre jedného daňovníka. No doteraz to mohlo tak byť, pretože tá časť obce, na ktorú mohla byť stanovená iná sadzba, mohla byť tá sadzba stanovená, takže tam bol len jeden daňovník, ktorý tam mal svoj objekt. Čiže týmto ustanovením riešime tento problém, nielen čo sa týka toho, že sa tie nožnice postupne budú zatvárať zo 40-násobku na 10-násobok, ale aj tým, že sa mení definícia časti obce podľa toho, že tam musí žiť najmenej 15 % daňovníkov, čo inými slovami znamená, že obce alebo mestské časti musia rozdeliť najmenej na šesť častí svoj kataster z hľadiska určovania daní z nehnuteľnosti.
Takže by som to uzavrel teraz nielen politicky, ale aj tak vecne. To, že fiškálna decentralizácia bola nastavená v zásade dobre, to uznávajú dnes všetci. Teda chcem vás uistiť, že tak ako mi v minulosti nešlo o likvidáciu alebo zhoršovanie podmienok samosprávy, nejde mi o to ani teraz. Bol som, som prívržencom samospráv a bol som navrhovateľom a presadzovateľom systému, ktorý samosprávy uznávajú, s tým, že je pre ne dobrý a stabilný. Ale, samozrejme, treba reagovať na situáciu, ktorá tu je. Treba reagovať aj v tom zmysle, že nie všetko bolo ideálne napriek tomu, že systém v zásade bol nastavený správne. Napr. závislosť len od jednej dane, dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti, sa neukázala ako dobrá, pretože táto daň má pomerne veľké výkyvy, a teda vnáša nestabilitu. Preto budeme navrhovať, to nie v tomto zákone, ale v iných zákonoch, mix daní. A takisto pri dani z nehnuteľnosti sa jednoducho ukázalo, že tá prílišná liberalizácia umožňovala aj svojvôľu a umožňovala aj diskrimináciu. Preto sa snažíme tie pravidlá upraviť tak, aby sme zmiernili riziko možnej diskriminácie a možného až likvidačného správania voči jednotlivým daňovníkom.
Samozrejme, viem, že tých problémov je stále veľa, že nie všetky sme schopní riešiť, takže som otvorený aj tomu, aby sme ďalej diskutovali, aby sme využili časový priestor, ktorý budeme mať medzi prvým a druhým čítaním na to, aby sme príp. návrhy, ktoré sú aj v tom predloženom návrhu pána poslanca Petráka, ak sa ukážu ako účelné a možné, zapracovali do vládneho návrhu, ale chcem upozorniť, že neodporúčam schváliť návrh poslanca Petráka nie preto, že by sme nemohli diskutovať o niektorých vecných návrhoch, ale preto, že, aj keď z väčšej časti sa prekrýva s vládnym návrhom, v niektorých ďalších ustanoveniach je pripravený tak, že ak by bol schválený, tak by nemohol byť implementovaný v praxi alebo by vyvolával pomerne vážne aplikačné problémy.
Takže aj preto by som chcel vyzvať poslancov, aby sme podporili do druhého čítania vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, pričom zároveň deklarujem tu verejne otvorenosť na rokovania. Som pripravený iniciovať rokovanie so ZMOS-om, na ktoré prizvem všetkých, ktorí o to budú mať záujem, pána poslanca Petráka, pani poslankyňu Vaľovú, kohokoľvek, kohokoľvek ďalšieho. Potom môžeme v kľude tieto veci vecne prediskutovať bez možno tých politických konotácií, ktoré s tým vždy, samozrejme, budú spojené, aby sme hľadali čo najlepšie riešenie. A verím, že tento návrh zákona nakoniec schválime, ak by to bolo širšou zhodou, budem len rád, tak, aby sa vyriešili alebo aspoň zmenšili tie mnohé disproporcie a problémy, ktoré stále existujú. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dneska, ako to hovorí pán predseda parlamentu, je koalícia neuveriteľne ústretová, keďže už tretíkrát môžem vystúpiť. Nie je to z titulu ústretovosti, ale z titulu pozície predkladateľa návrhu zákona.
Ctené dámy, páni, ja som veľmi rád, že na záver sme sa dostali do úplne vecného tónu a hľadáme riešenie, ako problém posunúť dopredu. Ja by som chcel upozorniť ešte na niekoľko vecí, možno okruhovo, o ktorých by sme reálne mohli debatovať.
Návrh zákona, vládny návrh zákona, ale aj teraz platný návrh zákona hovorí o tom, že samospráva je povinná každý rok posielať daňové výmery. Na druhej strane vo vládnom návrhu zákona sa hovorí o tom, že chcete odbremeniť od administratívnej náročnosti a na druhej strane u daňovníkov obyvateľov od toho, aby museli sledovať dva, tri daňové výmery alebo viacej daňových výmerov, či to zaplatili alebo nezaplatili jedným tlačivom. Ja sa potom pýtam, prečo nezavedieme v tomto prípade systém, ako je v prípade dane z príjmu fyzických osôb, keď podáte daňové priznanie a zaplatíte daň. Načo musíte posielať daňový výmer každoročne? Návrh zákona o miestnych daniach aj teraz platný stav hovorí o tom, že ak sa nezmení stav, nie je povinnosť podávať daňové priznanie, ale daňový výmer musíte každoročne doručovať. Ak chceme hovoriť o tom, že ideme odbremeňovať samosprávy od administratívnych poplatkov, toto je ďaleko lepšia cesta ako to, keď to zlúčime do jedného tlačiva.
A sa dotknem veci, nezazneli tu dneska slová z pozície predstaviteľov vyšších územných celkov. Ja osobne nie som stotožnený vo vládnom návrhu zákona v prípade oslobodzovania alebo znižovania sadzieb dane, v prípade ak vozidlá určené na podnikateľskú činnosť, ktoré podliehajú plateniu dane z motorových vozidiel, spĺňajú emisné limity Euro 5 a Euro 6, čiže tam sa tá trojka, štvorka odbúrala, s tým, že toto je to, o čom by sme sa mali baviť. Cesty nám dneska ničia preťažené nákladné motorové vozidlá. Prečo to ideme oslobodzovať na základe emisných limitov? Ak chce štát riešiť životné prostredie, má na to n ďalších nástrojov, ale poďme riešiť podstatu. Keď si zoberiete tabuľku, ktorá tvorí prílohu k návrhu zákona, a zoberiete si sadzby pri, som si to pozeral, trebárs hmotnosti vozidla 38 ton, pokiaľ má 4 nápravy, tak zistíte, že má nižšiu sadzbu, ako ju má, pokiaľ má 5 náprav. To znamená, ak má 5 náprav, je menší nápravový tlak, menšie ničenie ciest, ale vtedy sa za to platia vyššie dane, lebo má viacej náprav. Poďme odstrániť všetky tieto nelogickosti, ktoré sú tam, a nehrajme sa na to, že ideme byť ekologickí a neviem akí.
Proste týchto problémov tam nájdeme desiatky. Ak nájdeme politickú zhodu na tom, že ideme riešiť problémy a prestaneme sa deliť pri vecných problémoch na koalíciu a opozíciu, ja budem nesmierne rád. A budem ešte radšej, ak takú zhodu nájdeme na kardinálnych otázkach dôchodkového systému, zdravotného systému, komunálnej reformy a ďalších vecí, aby každé štyri roky tento štát nepostihlo zemetrasenie, lebo toto neprospieva nikomu. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Mám unikátnu príležitosť vystúpiť po ministrovi financií. A to je tiež zhoda okolností, nie je to žiadny úmysel, lebo pán minister sa zásadne vyhýba vystupovaniu v rozprave a vyjadruje sa v jej závere, aby nemohli zaznieť eventuálne protiargumenty.
Tá téma o miestnych daniach. Samozrejme, hovoríme o procesnej norme, ktorá sa bytostne týka samospráv. Ale ja, samozrejme, budem musieť rozšíriť tú tému o veci, ktoré sú aktuálne na stole. A mám na mysli práve avizovanú prípravu štátneho rozpočtu, mám na mysli avizovanú zmenu financovania samospráv, financovania podielových daní, ale aj to, o čom sa potichu a, musím povedať, korektne rokuje ohľadom zákona o nových rozpočtových pravidlách, resp. o rozpočtovej zodpovednosti, kde sú tiež časti, ktoré sa majú venovať fiškálnej zodpovednosti samospráv ako takých.
Ja nemám praktickú skúsenosť z fungovania v samospráve. A nedisponujem ani tým, na čo sme si zvykli u pána ministra. Vieme, že jeho sebavedomie sa dotýka nebies. Ale bol som nejaký čas štátnym tajomníkom na ministerstve financií. A mal som aj v kompetencii túto agendu. A poviem vám z vlastnej skúsenosti, že jedenkrát sme tiež zrealizovali a pretlačili novelu tohto zákona, ktorá sa týka významne vyšších územných celkov. A urobili sme si to po svojom a niektoré chyby sme museli naprávať potom rok a pol.
Chcem sa oprieť o to, čo sa tu ozývalo celý čas v tejto snemovni, a to o snahu o konsenzus. A to, čo vidíme posledné mesiace, vôbec neznamená, že by ste sa snažili o konsenzus, priatelia z koalície a pán minister, lebo vy v podstate v návrhu štátneho rozpočtu už rátate s peniazmi, ktoré budú odobraté samospráve, treba sa dohodnúť, či je to 150 mil. alebo 190 mil. eur, hovorí samospráva o 190 mil., ministerstvo financií o 150 mil. Vy jednoznačne deklarujete, že v podstate bez týchto prostriedkov a nie ste momentálne schopní splniť plán konsolidácie, ktorý ste si stanovili, nehovoriac o tom, že je tu reálny problém výpadku ďalších príjmov a po realizácii ďalších a ďalších prognóz niekedy v novembri môžeme rátať s ďalším poklesom príjmov. My sa tu relatívne bez diskusie bavíme o tomto zákone procesne s tým, že sú úplne jasné pripomienky zo strany ZMOS-u, ale aj vyšších územných celkov, ktoré nesúhlasia s takouto dikciou zákona.
Viete, zazneli tu sebavedomé slová pána ministra o jeho osobnej účasti na presadení fiškálnej decentralizácie. Ja musím povedať, a mám aj s tým svoje skúsenosti, že áno, fiškálna decentralizácia bola presadená, je v zásade správna z hľadiska filozofie delenia moci a z hľadiska aj účasti občanov na takejto moci, ale hovoriť o nej, že bola úspešná, je veľmi „sebavedomé“, pretože keby bola úspešná, tak by naozaj sa dnes neprichádzalo so zmenou systémov financovania podielových daní. My sme v roku 2006 prichádzali na rokovania so samosprávami na zmenu systému financovania podielových daní presne na daňový mix, ktorý dneska je na stole, ktorý ale vtedy samospráva odmietla, pretože bola opojená vyššími daňovými príjmami, ako boli plánované. A chytila sa do pasce, ktorá bola nastavená predchádzajúcou exekutívou, pretože všetci museli disponovať snáď základnou úvahou o tom, že ak naviažete financovanie na príjmy fyzických osôb v období dobiehania konvergencie, kde je úplne jasné, že cez rast miezd je táto daň najdynamickejšia, tak, znie to sympaticky, ale vôbec to, samozrejme, neráta s cyklickými problémami ekonomiky. A zopakujem to, čo asi neradi počujete, ale je to dôkaz aj o tom, že daňový systém nastavený v roku 2004 je do dobrého počasia, čo sme zažili aj v čase vrcholiacej krízy. A výrazne sa to prejavilo vo výpadku daňových príjmov v objeme vyše 600 mil. eur. A to je aj to, čo zažívate dnes. A to je aj to, na základe čoho dnes potichu začína vypúšťať balóniky či už štátny tajomník Tvaroška alebo pán minister nárekmi o tom, ako náš najnižší podiel verejných príjmov na HDP v eurozóne v podstate neumožňuje dostatočné financovanie kvality verejných služieb.
Pripomeniem aj iné hriechy, ktoré sme riešili. A to je otázka napr. nevysporiadania pozemkov, absolútny zmätok, bordel, ak to chcete nazvať, vo vlastníctve týchto pozemkov. A pripomeniem vám financovanie napr. autobusovej dopravy. To snáď nemôžeme povedať, že to je systémová vec, to doplácanie VÚC-kam, vyšším územným celkom za výkony vo verejnej správe, vo verejnom záujme v prípade autobusovej dopravy. Ak hovoríte o sociálnych službách, áno, pripomeniem, vy by ste nikdy zákon o sociálnych službách neprijali, lebo nie je to súčasťou vašej výbavy, lebo ten sa vo svojej podstate zaoberá záverečnou etapou života každého jednotlivca. A je ten problém reálny. A vieme, v akých podmienkach ľudia žijú v domovoch dôchodcov, aké tie problémy tam sú. A to, že na to nie sú peniaze, je druhá vec. A tá je úplne priamo spojená s mierou prerozdeľovania a s objemom verejných zdrojov, ktorý vieme poskytnúť na verejné služby.
Takže ak hovoríme o tom, že sa chceme dohodnúť, ak jedným dychom hovoríme o tom, že ideme zobrať samosprávam 150 mil., 190 mil. eur, ak uznáme to, že máme naozaj malé majetkové dane a chceme presunúť časť tohto financovania na samosprávy, očakával by som, že v tejto procesnej norme dáte návod na to, ako by sa mali majetkové dane, ktorých dane z nehnuteľností sú prirodzenou súčasťou, spravodlivo (Toto je veľmi obľúbené slovo, pán minister.) realizovať na občanoch, pretože my určite nebudeme mať problém nikdy s tým, aby boli vyššie majetkové dane, vyššie dane z nehnuteľností pre ľudí, resp. vlastníkov tých nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú niekde v milionárskych štvrtiach či v Košiciach, či v Bratislave alebo niekde inde. S tým určite nikdy problém nebudeme mať. Ale zákon, o ktorom hovoríme, proste nevytvára podmienky na to, aby samospráva mohla férovo zaťažiť jednotlivé zóny v mestách podľa majetkového cenzu.
Ten problém je oveľa závažnejší. Pred dvomi rokmi samospráva, napr. ZMOS prišiel s návrhom, aby sa takáto diverzifikácia diala na základe znaleckých posudkov. To nie je realizovateľný postup. Podľa nás je to možné jedine na základe prípravy tzv. cenových máp, čo ale zase si vyžaduje jednoznačnú podporu v oblasti informatizácie katastra, prepojenie so samosprávou, dátovým centrom samosprávy. A tu sme v oblasti informatizácie, využitia európskych zdrojov a podobne. Toto je oblasť, ktorej by ste sa mali úplne kontinuálne venovať, tak ako sme to začali my. A to je oblasť, ktorá má zmysel, ktorá má zmysel aj z pohľadu dodatočných zdrojov do verejného rozpočtu a má zmysel aj z hľadiska realizácie princípu spravodlivosti, aj z hľadiska plnenia odporúčaní, o ktorých hovorí OECD, Európska komisia alebo IMF, lebo naše majetkové dane sú naozaj nízke. Ale potrebujeme vytvoriť prostredie takej diferenciácie, aby uvalenie dodatočných daní bolo naozaj aj spravodlivé a znesiteľné pre našich občanov. A hlavným motívom nemôže byť odľahčenie podnikateľského sektora, hoc si to môžete priať. Ale toto nemôže byť lajtmotív. A mám pocit, že do novely zákona, ktorý je dneska na stole, sa presadzuje hlavne toto riešenie.
Takže to ešte raz zhrniem. Zákon o miestnych daniach, avizovaný zákon o zmene financovania samospráv... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, poprosil by som tu kolegu Kaníka, keby mohol nediskutovať alebo tichšie diskutovať, aj ostatných, keby mohli venovať pozornosť rečníkovi. Ďakujem.

Kažimír, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem. Avizovaná legislatíva, ktorá má zmeniť systém financovania samospráv na základe daňového mixu, ale z hľadiska percentuálneho výpočtu má v podstate samosprávam zobrať desiatky, ak nie dve stovky miliónov eur a samosprávy majú vlastne dotankovať svoje zdroje od občanov na základe zvýšenej dane z nehnuteľností, toto je čierne na bielom, ktoré sme mohli vidieť či už v Programe stability alebo aj v návrhu štátneho rozpočtu.
A potom je tu pripravený zámer zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kde sa napr. nachádzala myšlienka o tom, že ak samospráva prekročí úverovanie, úverový limit cez 60 %, tak po nejakom čase by sa automaticky malo zvolávať referendum, ktoré by odvolalo primátora alebo starostu, ktoré by ho mohlo odvolať. No to je úplne geniálny nástroj v danej dobe, napr. na Bratislavu je to veľmi skvelý príklad, kde po dvadsiatich rokoch hospodárenia pravice by v podstate mohol byť atakovaný primátor, novozvolený primátor. A mohol by byť proste predmetom odvolania preto, že mu pravicové zastupiteľstvo nedovolí znížiť tento dlh.
No toto je na stole a o tomto všetkom treba hovoriť. Ale o tomto všetkom treba hovoriť v konsenzuálnom prostredí. A je na to nevyhnutný konsenzus samosprávy, pretože tí ľudia tomu najviac rozumejú, pretože tí ľudia majú za to zodpovednosť. A váš prístup k tejto veci je taký, že prehliadate názory ZMOS-u, predstaviteľov vyšších územných celkov a tlačíte svoje videnie sveta. A mne sa to zdá aj z pohľadu vášho vnímania realizácie politiky za posledný rok príliš silácke. A mne sa to zdá aj príliš nezodpovedné z hľadiska možných dopadov na kvalitu života občanov, aj nás, lebo všetci žijeme v nejakých mestách a obciach. Čiže jediný, nie politický, nie pokrytecký, opakujem, modus vivendi, a naň my tu vyzývame, je dohoda, a to dohoda v prvom rade naozaj so zástupcami samosprávy, možno až v druhom rade s opozíciou, ale v prvom rade so zástupcami samosprávy na tom, ako má vyzerať zákon, ktorý sa bytostne týka ich originálnych príjmov a aj toho, koľko peňazí im chcete zobrať a akým spôsobom by ich mali nahradiť v ďalších rokoch. Bez tejto dohody to bude len legislatíva, ktorá vás neprežije. Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o divadelnej činnosti.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť súlad zákona o divadelnej činnosti s kompetenčným zákonom. Pôsobnosť ministerstva kultúry v oblasti podpory kultúry národnostných menšín totiž prešla na základe kompetenčného zákona s účinnosťou od 1. novembra 2010 na podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto oblasti už ministerstvo kultúry nemá žiadnu pôsobnosť, je potrebné výkon štátnej správy na úseku divadelnej činnosti realizovanej tanečným divadlom Ifjú Szivek delegovať na Úrad vlády Slovenskej republiky.
Zároveň táto úprava rieši aj doplnenie procesnoprávneho predpisu, konkrétne správneho poriadku, na základe ktorého sa rozhoduje o právach a povinnostiach osôb, ktorým vznikne nárok na osobitný príspevok.
Predkladaný zákon nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie a je, pochopiteľne, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem za úvodné slovo.