22. schôdza

Ďakujem pekne. Dneska, ako to hovorí pán predseda parlamentu, je koalícia neuveriteľne ústretová, keďže už tretíkrát môžem vystúpiť. Nie je to z titulu ústretovosti, ale z titulu pozície predkladateľa návrhu zákona.
Ctené dámy, páni, ja som veľmi rád, že na záver sme sa dostali do úplne vecného tónu a hľadáme riešenie, ako problém posunúť dopredu. Ja by som chcel upozorniť ešte na niekoľko vecí, možno okruhovo, o ktorých by sme reálne mohli debatovať.
Návrh zákona, vládny návrh zákona, ale aj teraz platný návrh zákona hovorí o tom, že samospráva je povinná každý rok posielať daňové výmery. Na druhej strane vo vládnom návrhu zákona sa hovorí o tom, že chcete odbremeniť od administratívnej náročnosti a na druhej strane u daňovníkov obyvateľov od toho, aby museli sledovať dva, tri daňové výmery alebo viacej daňových výmerov, či to zaplatili alebo nezaplatili jedným tlačivom. Ja sa potom pýtam, prečo nezavedieme v tomto prípade systém, ako je v prípade dane z príjmu fyzických osôb, keď podáte daňové priznanie a zaplatíte daň. Načo musíte posielať daňový výmer každoročne? Návrh zákona o miestnych daniach aj teraz platný stav hovorí o tom, že ak sa nezmení stav, nie je povinnosť podávať daňové priznanie, ale daňový výmer musíte každoročne doručovať. Ak chceme hovoriť o tom, že ideme odbremeňovať samosprávy od administratívnych poplatkov, toto je ďaleko lepšia cesta ako to, keď to zlúčime do jedného tlačiva.
A sa dotknem veci, nezazneli tu dneska slová z pozície predstaviteľov vyšších územných celkov. Ja osobne nie som stotožnený vo vládnom návrhu zákona v prípade oslobodzovania alebo znižovania sadzieb dane, v prípade ak vozidlá určené na podnikateľskú činnosť, ktoré podliehajú plateniu dane z motorových vozidiel, spĺňajú emisné limity Euro 5 a Euro 6, čiže tam sa tá trojka, štvorka odbúrala, s tým, že toto je to, o čom by sme sa mali baviť. Cesty nám dneska ničia preťažené nákladné motorové vozidlá. Prečo to ideme oslobodzovať na základe emisných limitov? Ak chce štát riešiť životné prostredie, má na to n ďalších nástrojov, ale poďme riešiť podstatu. Keď si zoberiete tabuľku, ktorá tvorí prílohu k návrhu zákona, a zoberiete si sadzby pri, som si to pozeral, trebárs hmotnosti vozidla 38 ton, pokiaľ má 4 nápravy, tak zistíte, že má nižšiu sadzbu, ako ju má, pokiaľ má 5 náprav. To znamená, ak má 5 náprav, je menší nápravový tlak, menšie ničenie ciest, ale vtedy sa za to platia vyššie dane, lebo má viacej náprav. Poďme odstrániť všetky tieto nelogickosti, ktoré sú tam, a nehrajme sa na to, že ideme byť ekologickí a neviem akí.
Proste týchto problémov tam nájdeme desiatky. Ak nájdeme politickú zhodu na tom, že ideme riešiť problémy a prestaneme sa deliť pri vecných problémoch na koalíciu a opozíciu, ja budem nesmierne rád. A budem ešte radšej, ak takú zhodu nájdeme na kardinálnych otázkach dôchodkového systému, zdravotného systému, komunálnej reformy a ďalších vecí, aby každé štyri roky tento štát nepostihlo zemetrasenie, lebo toto neprospieva nikomu. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Chce sa vyjadriť k rozprave aj pán spravodajca pán poslanec Kažimír? (Reakcia spravodajcu.) Nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Mám unikátnu príležitosť vystúpiť po ministrovi financií. A to je tiež zhoda okolností, nie je to žiadny úmysel, lebo pán minister sa zásadne vyhýba vystupovaniu v rozprave a vyjadruje sa v jej závere, aby nemohli zaznieť eventuálne protiargumenty.
Tá téma o miestnych daniach. Samozrejme, hovoríme o procesnej norme, ktorá sa bytostne týka samospráv. Ale ja, samozrejme, budem musieť rozšíriť tú tému o veci, ktoré sú aktuálne na stole. A mám na mysli práve avizovanú prípravu štátneho rozpočtu, mám na mysli avizovanú zmenu financovania samospráv, financovania podielových daní, ale aj to, o čom sa potichu a, musím povedať, korektne rokuje ohľadom zákona o nových rozpočtových pravidlách, resp. o rozpočtovej zodpovednosti, kde sú tiež časti, ktoré sa majú venovať fiškálnej zodpovednosti samospráv ako takých.
Ja nemám praktickú skúsenosť z fungovania v samospráve. A nedisponujem ani tým, na čo sme si zvykli u pána ministra. Vieme, že jeho sebavedomie sa dotýka nebies. Ale bol som nejaký čas štátnym tajomníkom na ministerstve financií. A mal som aj v kompetencii túto agendu. A poviem vám z vlastnej skúsenosti, že jedenkrát sme tiež zrealizovali a pretlačili novelu tohto zákona, ktorá sa týka významne vyšších územných celkov. A urobili sme si to po svojom a niektoré chyby sme museli naprávať potom rok a pol.
Chcem sa oprieť o to, čo sa tu ozývalo celý čas v tejto snemovni, a to o snahu o konsenzus. A to, čo vidíme posledné mesiace, vôbec neznamená, že by ste sa snažili o konsenzus, priatelia z koalície a pán minister, lebo vy v podstate v návrhu štátneho rozpočtu už rátate s peniazmi, ktoré budú odobraté samospráve, treba sa dohodnúť, či je to 150 mil. alebo 190 mil. eur, hovorí samospráva o 190 mil., ministerstvo financií o 150 mil. Vy jednoznačne deklarujete, že v podstate bez týchto prostriedkov a nie ste momentálne schopní splniť plán konsolidácie, ktorý ste si stanovili, nehovoriac o tom, že je tu reálny problém výpadku ďalších príjmov a po realizácii ďalších a ďalších prognóz niekedy v novembri môžeme rátať s ďalším poklesom príjmov. My sa tu relatívne bez diskusie bavíme o tomto zákone procesne s tým, že sú úplne jasné pripomienky zo strany ZMOS-u, ale aj vyšších územných celkov, ktoré nesúhlasia s takouto dikciou zákona.
Viete, zazneli tu sebavedomé slová pána ministra o jeho osobnej účasti na presadení fiškálnej decentralizácie. Ja musím povedať, a mám aj s tým svoje skúsenosti, že áno, fiškálna decentralizácia bola presadená, je v zásade správna z hľadiska filozofie delenia moci a z hľadiska aj účasti občanov na takejto moci, ale hovoriť o nej, že bola úspešná, je veľmi „sebavedomé“, pretože keby bola úspešná, tak by naozaj sa dnes neprichádzalo so zmenou systémov financovania podielových daní. My sme v roku 2006 prichádzali na rokovania so samosprávami na zmenu systému financovania podielových daní presne na daňový mix, ktorý dneska je na stole, ktorý ale vtedy samospráva odmietla, pretože bola opojená vyššími daňovými príjmami, ako boli plánované. A chytila sa do pasce, ktorá bola nastavená predchádzajúcou exekutívou, pretože všetci museli disponovať snáď základnou úvahou o tom, že ak naviažete financovanie na príjmy fyzických osôb v období dobiehania konvergencie, kde je úplne jasné, že cez rast miezd je táto daň najdynamickejšia, tak, znie to sympaticky, ale vôbec to, samozrejme, neráta s cyklickými problémami ekonomiky. A zopakujem to, čo asi neradi počujete, ale je to dôkaz aj o tom, že daňový systém nastavený v roku 2004 je do dobrého počasia, čo sme zažili aj v čase vrcholiacej krízy. A výrazne sa to prejavilo vo výpadku daňových príjmov v objeme vyše 600 mil. eur. A to je aj to, čo zažívate dnes. A to je aj to, na základe čoho dnes potichu začína vypúšťať balóniky či už štátny tajomník Tvaroška alebo pán minister nárekmi o tom, ako náš najnižší podiel verejných príjmov na HDP v eurozóne v podstate neumožňuje dostatočné financovanie kvality verejných služieb.
Pripomeniem aj iné hriechy, ktoré sme riešili. A to je otázka napr. nevysporiadania pozemkov, absolútny zmätok, bordel, ak to chcete nazvať, vo vlastníctve týchto pozemkov. A pripomeniem vám financovanie napr. autobusovej dopravy. To snáď nemôžeme povedať, že to je systémová vec, to doplácanie VÚC-kam, vyšším územným celkom za výkony vo verejnej správe, vo verejnom záujme v prípade autobusovej dopravy. Ak hovoríte o sociálnych službách, áno, pripomeniem, vy by ste nikdy zákon o sociálnych službách neprijali, lebo nie je to súčasťou vašej výbavy, lebo ten sa vo svojej podstate zaoberá záverečnou etapou života každého jednotlivca. A je ten problém reálny. A vieme, v akých podmienkach ľudia žijú v domovoch dôchodcov, aké tie problémy tam sú. A to, že na to nie sú peniaze, je druhá vec. A tá je úplne priamo spojená s mierou prerozdeľovania a s objemom verejných zdrojov, ktorý vieme poskytnúť na verejné služby.
Takže ak hovoríme o tom, že sa chceme dohodnúť, ak jedným dychom hovoríme o tom, že ideme zobrať samosprávam 150 mil., 190 mil. eur, ak uznáme to, že máme naozaj malé majetkové dane a chceme presunúť časť tohto financovania na samosprávy, očakával by som, že v tejto procesnej norme dáte návod na to, ako by sa mali majetkové dane, ktorých dane z nehnuteľností sú prirodzenou súčasťou, spravodlivo (Toto je veľmi obľúbené slovo, pán minister.) realizovať na občanoch, pretože my určite nebudeme mať problém nikdy s tým, aby boli vyššie majetkové dane, vyššie dane z nehnuteľností pre ľudí, resp. vlastníkov tých nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú niekde v milionárskych štvrtiach či v Košiciach, či v Bratislave alebo niekde inde. S tým určite nikdy problém nebudeme mať. Ale zákon, o ktorom hovoríme, proste nevytvára podmienky na to, aby samospráva mohla férovo zaťažiť jednotlivé zóny v mestách podľa majetkového cenzu.
Ten problém je oveľa závažnejší. Pred dvomi rokmi samospráva, napr. ZMOS prišiel s návrhom, aby sa takáto diverzifikácia diala na základe znaleckých posudkov. To nie je realizovateľný postup. Podľa nás je to možné jedine na základe prípravy tzv. cenových máp, čo ale zase si vyžaduje jednoznačnú podporu v oblasti informatizácie katastra, prepojenie so samosprávou, dátovým centrom samosprávy. A tu sme v oblasti informatizácie, využitia európskych zdrojov a podobne. Toto je oblasť, ktorej by ste sa mali úplne kontinuálne venovať, tak ako sme to začali my. A to je oblasť, ktorá má zmysel, ktorá má zmysel aj z pohľadu dodatočných zdrojov do verejného rozpočtu a má zmysel aj z hľadiska realizácie princípu spravodlivosti, aj z hľadiska plnenia odporúčaní, o ktorých hovorí OECD, Európska komisia alebo IMF, lebo naše majetkové dane sú naozaj nízke. Ale potrebujeme vytvoriť prostredie takej diferenciácie, aby uvalenie dodatočných daní bolo naozaj aj spravodlivé a znesiteľné pre našich občanov. A hlavným motívom nemôže byť odľahčenie podnikateľského sektora, hoc si to môžete priať. Ale toto nemôže byť lajtmotív. A mám pocit, že do novely zákona, ktorý je dneska na stole, sa presadzuje hlavne toto riešenie.
Takže to ešte raz zhrniem. Zákon o miestnych daniach, avizovaný zákon o zmene financovania samospráv... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, poprosil by som tu kolegu Kaníka, keby mohol nediskutovať alebo tichšie diskutovať, aj ostatných, keby mohli venovať pozornosť rečníkovi. Ďakujem.

Kažimír, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem. Avizovaná legislatíva, ktorá má zmeniť systém financovania samospráv na základe daňového mixu, ale z hľadiska percentuálneho výpočtu má v podstate samosprávam zobrať desiatky, ak nie dve stovky miliónov eur a samosprávy majú vlastne dotankovať svoje zdroje od občanov na základe zvýšenej dane z nehnuteľností, toto je čierne na bielom, ktoré sme mohli vidieť či už v Programe stability alebo aj v návrhu štátneho rozpočtu.
A potom je tu pripravený zámer zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kde sa napr. nachádzala myšlienka o tom, že ak samospráva prekročí úverovanie, úverový limit cez 60 %, tak po nejakom čase by sa automaticky malo zvolávať referendum, ktoré by odvolalo primátora alebo starostu, ktoré by ho mohlo odvolať. No to je úplne geniálny nástroj v danej dobe, napr. na Bratislavu je to veľmi skvelý príklad, kde po dvadsiatich rokoch hospodárenia pravice by v podstate mohol byť atakovaný primátor, novozvolený primátor. A mohol by byť proste predmetom odvolania preto, že mu pravicové zastupiteľstvo nedovolí znížiť tento dlh.
No toto je na stole a o tomto všetkom treba hovoriť. Ale o tomto všetkom treba hovoriť v konsenzuálnom prostredí. A je na to nevyhnutný konsenzus samosprávy, pretože tí ľudia tomu najviac rozumejú, pretože tí ľudia majú za to zodpovednosť. A váš prístup k tejto veci je taký, že prehliadate názory ZMOS-u, predstaviteľov vyšších územných celkov a tlačíte svoje videnie sveta. A mne sa to zdá aj z pohľadu vášho vnímania realizácie politiky za posledný rok príliš silácke. A mne sa to zdá aj príliš nezodpovedné z hľadiska možných dopadov na kvalitu života občanov, aj nás, lebo všetci žijeme v nejakých mestách a obciach. Čiže jediný, nie politický, nie pokrytecký, opakujem, modus vivendi, a naň my tu vyzývame, je dohoda, a to dohoda v prvom rade naozaj so zástupcami samosprávy, možno až v druhom rade s opozíciou, ale v prvom rade so zástupcami samosprávy na tom, ako má vyzerať zákon, ktorý sa bytostne týka ich originálnych príjmov a aj toho, koľko peňazí im chcete zobrať a akým spôsobom by ich mali nahradiť v ďalších rokoch. Bez tejto dohody to bude len legislatíva, ktorá vás neprežije. Ďakujem.

Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch programu.
Pokračujeme prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má tlač 441, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 447.
Prosím ministra kultúry Daniela Krajcera, aby vládny návrh zákona uviedol, a spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, pána poslanca Nagya, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

Vážené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o divadelnej činnosti.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť súlad zákona o divadelnej činnosti s kompetenčným zákonom. Pôsobnosť ministerstva kultúry v oblasti podpory kultúry národnostných menšín totiž prešla na základe kompetenčného zákona s účinnosťou od 1. novembra 2010 na podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto oblasti už ministerstvo kultúry nemá žiadnu pôsobnosť, je potrebné výkon štátnej správy na úseku divadelnej činnosti realizovanej tanečným divadlom Ifjú Szivek delegovať na Úrad vlády Slovenskej republiky.
Zároveň táto úprava rieši aj doplnenie procesnoprávneho predpisu, konkrétne správneho poriadku, na základe ktorého sa rozhoduje o právach a povinnostiach osôb, ktorým vznikne nárok na osobitný príspevok.
Predkladaný zákon nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie a je, pochopiteľne, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem za úvodné slovo.

Pán poslanec Nagy ako spravodajca, nech sa páči.

Vážený pán predseda, pán minister, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie a o dôvode potrebnej novej právnej úpravy.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. informáciu o vplyve na rozpočet verejnej správy, na sociálne vplyvy, hospodárenie podnikateľskej sféry, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. augusta 2011 č. 447 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Vážený pán predseda, ďakujem ja som skončil, prosím otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy a slovo má pán poslanec Jarjabek.

Príjemný dobrý deň. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou neobyčajne závažný, aj keď na prvý pohľad veľmi nenápadný zákon. Cez tzv. drobnú novelizáciu divadelného zákona prijímame do nášho právneho systému novú filozofiu. Dámy a páni, mám taký pocit, že v tomto prípade už nejde len o kultúrnu autonómiu. Legislatívny zámer je zdanlivo jednoduchý. Jestvuje na Slovensku už dlhé desaťročia národnostný umelecký súbor Mladé srdcia – Ifjú Szivek, podobne ako jestvuje Poddukelský umelecký súbor, ktorý ochraňuje a rozvíja kultúrne dedičstvo našich Rusínov, a súbory SĽUK a Lúčnica, ktoré robia to isté vo sfére slovenského kultúrneho dedičstva. Vo všetkých týchto súboroch dochádza rokmi k istým sporom o orientáciu. A raz dominuje snaha o zachovanie autentického folklórneho dedičstva, inokedy výrazné umelecké osobnosti vtláčajú súborom osobitú tvár a smerujú väčšmi k tanečnému divadlu, ktoré využíva klenotnicu ľudovej tradície len ako východiskový inšpiračný materiál. Je to normálne a nijaký odborník sa nad tým nepozastavuje. Veď aj v oblasti baletu raz dominuje klasický, technicky brilantný baletný prejav, inokedy má umeleckú ambíciu prehovoriť k divákovi emotívnym tancom, v ktorom je podstatný výraz, nie technická dokonalosť. Lenže predložený návrh novelizácie divadelného zákona nám navrhuje, aby sme Mladé srdcia - Ifjú Szivek zo zákona definovali ako Tanečné divadlo, už iba Ifiú Szivek, a za jeho zriaďovateľa ustanovili Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý bude reprezentovať podpredseda vlády bez portefeuille, teda kultúrnu inštitúciu, ktorá ešte v roku 2010 figurovala medzi organizáciami ministerstva kultúry, len pre vašu informáciu, k 30. 6. 2010 napr. táto príspevková organizácia ministerstva kultúry vyčerpala 59,6 % z upravenej ročnej subvencie vo výške vyše 300 000 eur, aby potom povolebnou zhodou okolností a presunom kompetencií v oblasti kultúry národnostných menšín z rezortu kultúry na prvého podpredsedu vlády vydal jej novú zriaďovaciu listinu ten podpredseda vlády, ktorý nie je poverený riadením žiadneho ministerstva. Týmto návrhom dostáva sa na úroveň inštitúcií, myslím tým stále Mladé srdcia, typu Ústav pamäti národa či Úrad pre jadrový dozor.
Je síce pravda, že podľa § 24 ods. 4 kompetenčného zákona č. 575/2001 Z. z., citujem, „Úrad vlády Slovenskej republiky organizačne a technicky zabezpečuje plnenie úloh podpredsedu vlády,“... (Hlasy v sále.) Pán kolega, ja by som poprosil byť alebo trošku tichšie, alebo niekde inde. (Reakcia poslanca.) Áno, však ide o ten váš hrubý hlas. Ďakujem pekne. Citujem: „Úrad vlády Slovenskej republiky organizačne a technicky zabezpečuje plnenie úloh podpredsedu vlády podľa § 1 ods. 4.“ Ale podľa mňa je prinajmenej otázne, či pod túto formuláciu patrí aj, nazvem to neslušne, partizánčina typu vyňatia jasne definovanej inštitúcie zo zriaďovateľskej pôsobnosti príslušného rezortu a jej prevodu na Úrad vlády. Viete, ono by to potom mohlo zavádzať k takým absurdnostiam, že by onedlho mohol Úrad vlády zriaďovať aj, povedzme, zopár hasičských útvarov, príp. nejakú lokomotívnu čatu, ktoré nie sú spokojné so svojím zaradením v rezorte vnútra či dopravy a majú svoje kontakty. Alebo rozvíjajme túto absurditu, ktorú máme na papieri ešte o kúsok ďalej. Prečo by nejaká tá čata delostrelcov, tanková rota či vrtuľníkový roj nemohli byť priamo pod Kanceláriou prezidenta, veď on je predsa z ústavy vrchným veliteľom armády.
Ministerstvo vnútra v medzirezortnom pripomienkovom konaní upozornilo, že predložený návrh vyníma z pôsobnosti ministerstva kultúry upravenej v § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. jeho pôsobnosť ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku umenia a v § 3 ods. 1 zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti konkrétny subjekt tým, že štátnu správu voči nemu má vykonávať podpredseda vlády. Keďže však podpredseda vlády nevykonáva štátnu správu, je ustanovenie bodu 3 návrhu (§ 3 ods. 2) v rozpore s článkom 108 ústavy. Okrem toho vzhľadom na výslovné vymedzenie kompetencií podpredsedu vlády v ustanoveniach § 1 ods. 2 až 4 zákona č. 575/2001 Z. z., ktorých sa však predložený návrh nedotýka, je bod 3 návrhu neprípustnou, nepriamou novelou citovaných ustanovení.
Generálna prokuratúra tiež upozornila, že ústavou a zákonom ustanovená pôsobnosť podpredsedovi vlády nezveruje možnosť samostatného výkonu štátnej správy, je preto neprípustné, aby mu táto pôsobnosť bola daná novelou zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti, na všetky tieto a mnohé iné pripomienky opakuje predkladateľ svoju mantru, citujem: „Pôsobnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti podpory kultúry, národnostných menšín prešla s účinnosťou od 1. novembra 2010 na podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Zároveň podľa § 40m ods. 1 kompetenčného zákona pôsobnosť ministerstva kultúry Slovenskej republiky v oblasti podpory národnostných menšín podľa doterajších predpisov prechádza na podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo.“ Podpredsedom vlády, samozrejme, myslí sa tým v súčasnosti Rudolf Chmel. Už raz prešla istým spôsobom kompetencia, ale vtedy to bolo bez návrhu kompetenčného zákona, hoci všetci tvrdili niečo iné. Ale my sme sa na základe poslaneckého prieskumu dozvedeli, že je to skutočne inak. Zhodou okolností ministrom kultúry bol vtedy opäť Rudolf Chmel, ktorý si to alebo nevšimol, alebo nechcel všimnúť. A bolo to vtedy, keď Slovenské národné divadlo, resp. novostavba Slovenského národného divadla z ničoho nič prešla kompetenčne na ministra hospodárstva. A minister hospodárstva vlastne začal konať v tomto veľmi presne a skoro sme o novostavbu Slovenského národného divadla vtedy prišli.
Takže okrem zriaďovateľskej pôsobnosti k Maďarskému umeleckému súboru, teda teraz už k Tanečnému divadlu Ifjú Szivek sa v návrhu novely, ktorú máme na stole, navrhuje aj to, aby prvý podpredseda vlády Slovenskej republiky Rudolf Chmel posudzoval priznanie či nepriznanie osobitného príspevku umelcom, ktorí v súbore dlhodobo pôsobili, a rozhodoval o ňom. Teda opäť všetci ostatní si tento nárok v súlade s doterajším právnym systémom uplatnia na ministerstve kultúry, ale tí rovnejší zájdu rovno za podpredsedom vlády, aby to vybavil, a Úrad vlády bude tie priznané príspevky vyplácať.
Keďže zákon o osobitnom príspevku predpokladá možnosť odvolať sa proti prvostupňovému rozhodnutiu, bolo by možno načim predloženú novelu doplniť v tom zmysle, aby v prípadnom spore rozhodoval premiér. Veď kto už môže posúdiť či mal alebo nemal podpredseda vlády dobrý postreh a rozhodol správne? Takže pani premiérka sa môže tešiť, že bude mať opäť viacej povinností. Proste je to absurdné.
Podpredseda vlády a minister bez kresla momentálne Rudolf Chmel má v našej exekutívnej starostlivosti tradícii nejakú úlohu. Veď okrem autority tohto postu a osobnej autority muža či dámy, čo tento post zastávali, má veľa povinností. Ale pri ich dopĺňaní je odkázaný na spoluprácu s jednotlivými rezortmi. Teda musí chodiť za ministrami vysvetľovať, prečo treba podporiť či uprednostniť tú či onú národnostnú, etnickú, sociálnu či inak vymedzenú skupinu občanov. Úlohou tohto človeka vlády dosiaľ vždy bolo hľadať harmóniu a konsenzus, tlmiť vášne a vytvárať podmienky pre spoluprácu a partnerstvo. Keď sa dívam na návrh, ktorý máme na stole, nemôžem sa ubrániť dojmu, že Rudolf Chmel sa rozhodol naopak, pre vyvolávanie konfliktov a presadzovanie asymetrických riešení. Prečo napr., ak by sme vzali vážne slová z dôvodovej správy, sa rieši nové zriaďovateľské zariadenie Ifjú Sziveku, ale niet tam ani zmienky o PUĽS-e či Romathane? Prečo? A keď príde nejaký iný podpredseda vlády, ktorému bude to srdiečko biť iným spôsobom a k inej národnostnej menšine, ako a k akej bije pánovi podpredsedovi vlády Rudolfovi Chmelovi, čo potom? Budeme mať nový zákon? Alebo budeme mať novú novelu divadelného zákona? A budeme tam dávať iné súbory? Vlastne ako si to predstavujete? Je vari kultúrna tradícia jednej z národnostných menšín, orwellovsky povedané, rovnejšia ako kultúrna tradícia ostatných? Takže jedných posunieme pod Úrad vlády, druhých nech si nechá ministerstvo kultúry a tých, ku ktorým úradujúci minister bez kresla nemá nijaký vzťah, nechá tento minister pod krajskou samosprávou. Prepáčte, dámy a páni, ale tomuto dvojitému metru naozaj nerozumiem a nechcem rozumieť.
Dámy a páni, to najhoršie, čo môžeme my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, urobiť, je zanešvárenie právneho systému nezmyselnými a duplicitnými normami. Nazdávam sa, že keď bola reč o presune kompetencií v oblasti podpory kultúry národnostných menšín z rezortu kultúry na Úrad podpredsedu vlády, nik nepočítal s tým, že tím okolo podpredsedu vlády a ministra bez kresla sa takto chopí príležitosti a začne na Úrade vlády budovať druhé paralelné centrum exekutívnej moci pre časť slovenskej kultúry. Ja mám skutočne medzi umelcami, ktorí pôsobili a pôsobia v súbore Mladé srdcia, mnoho priateľov. A viem, že to posledné, čo si títo ľudia prajú, je ocitnúť sa v akomsi umelo vytvorenom gete, izolovanom od slovenského kultúrneho diania. Bohužiaľ, presne to navrhovaná novela divadelného zákona sleduje. O čo sa pokúsi úrad prvého podpredsedu vlády na budúce, ak mu to dnes prejde? Všimol som si, že žiada, aby mohol rozhodovať o personálnom obsadení redakcie národnostného vysielania verejnoprávneho rozhlasu a televízie a ich programovej štruktúre. Možno onedlho príde s nápadom, aby Úrad vlády zriaďoval aj múzeá národnostných menšín, aby prevzal usporiadateľské práva k folklórnym či hudobným festivalom, ktoré sa usporadúvajú na národnostne zmiešanom území, a na Úrade vlády nám nepozorovane vznikne druhé národnostné ministerstvo kultúry.
Dámy a páni, to je cesta do pekla, lebo vždy sa vyčleňuje jedna národnostná menšina. Každá vláda bude tento nezmyselný návrh zákona musieť meniť pod tlakom iných národnostných menšín, ktoré úplne spravodlivo a účelovo vzniknú. Je toto správanie sa v súlade so všetkými tými vznešenými ambíciami Európskej únie, vnímať kultúru ako priestor vzájomnej spolupráce? Alebo sú to kroky smerujúce ku kultúrnej autonomizácii? Nehovorím to rád, ale pokladám tento návrh novelizácie divadelného zákona, za krok neuvážený, chaotický, zanešvárujúci náš právny poriadok a zakladajúci množstvo problémov, ktorých dôsledky môžeme iba tušiť. Preto navrhujem, aby sme tento návrh kľudne odložili, nezaoberali sa ním v druhom čítaní a hlasovali o tom, že Národná rada, podľa § 73 ods. 3 písm. b) nebude ďalej pokračovať v rokovaní o tomto zákone, o tomto nezmyselnom zákone. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči.