22. schôdza

Posledný rečník v poradí je pán poslanec... (Hlas z pléna.) Tak treba sa hlásiť, pani Vaľová. (Reakcia poslankyne.) Vy tlačíte a nič? Tak to ma mrzí, samozrejme. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som rada, že ma beriete vždy s takým humorom. A to vždy veci odľahčí. Za to vám ďakujem.
Na pána poslanca Kaníka. Pán poslanec, povedali ste, že niekto niekoho vypaľoval. To sú zase také domnienky. Ja zase budem hovoriť iba o tom, čo poznám z praxe. V Humennom sa 12 rokov nezvyšovali dane ani pre podnikateľov, ani pre občanov. Prečo? Pretože k nám nikto nepríde investovať, lebo sme na konci východu. Jednoducho nemáme cesty. A my si vážime každého jedného podnikateľa a snažíme sa mu robiť také podmienky, aby ľudia mali prácu, lebo je vysoká nezamestnanosť na východe. To je prvá vec.
Druhá vec. Snáď to nemyslíte vážne, pán Kaník, čo ste povedali, že svojim kamarátom, ktorí bývajú v bytoch, dáte nízke dane. Však všeobecne záväzné nariadenie ide na všetky byty. Alebo si myslíte, že robíme všeobecne záväzné nariadenie na jeden bytový dom a že na druhý ho nerobíme? To sú úplné srandy.
Pán Kaník, ja už sa teším na tie verejnoprospešné práce, lebo nezamestnanosť stúpa, neklesá, tak ako ste to vy potvrdzovali, ako to urobíte, Zákonníkom práce. Čiže ja skutočne nedramatizujem, ja nastavujem zrkadlo, tomu, čo sa tu deje.
A čo sa týka pána Goliana, tiež bol zo začiatku vecný a potom zašiel do politickej roviny, ale parlament je už na to, aby mi rozprával o tom, čo je les. Les som použila ako prirovnanie, že les je možno ďaleko od praxe, do lesa si ideme oddýchnuť, ale my tuná neoddychujeme, musíme robiť zákony pre prax.
Takisto chcem povedať, že ozaj je všeobecne záväzné nariadenie či v obci alebo v meste, opäť upozorňujem, pre všetkých podnikateľov. Nedá sa urobiť všeobecne záväzné nariadenie pre jedného podnikateľa, aby sme ho zlikvidovali.
Pán Golian, už ste boli niekedy v samospráve? Ak nie, tak to je vaša škoda, lebo vidím, že neviete, o čom rozprávate, ak áno, ak si zaslúžite päťku, asi ste tam nesedeli, pretože inak by ste vedeli, že všeobecne záväzné nariadenie nemôžem urobiť pre jedného podnikateľa. Všeobecne záväzné nariadenie v mestách a v obciach schvaľujú poslanci a robí sa pre všetkých podnikateľov rovnako. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujeme.
A chcel by som ešte tu na pôde Národnej rady pripomenúť stávku, ktorú uzavrel pán Kaník s pani Vaľovou.
Nech sa páči. (Reakcia poslanca.) Máme aj rozsah verejnoprospešných prác? (Reakcia z pléna.) Dva dni, hej?(Ruch v sále.) Mám na mysli v Humennom verejnoprospešné práce, samozrejme.
Pán Petrák, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vidím, že to prešlo do humorného tónu. Takže, ctené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, ja to vrátim do vážneho tónu, ale nakoľko sme na pôde parlamentu a táto pôda je aj politickou arénou, napriek tomu, že mám enormný záujem na tom, aby sme sa dohodli na racionálnych riešeniach, musím povedať aj politické stanovisko k tomuto.
Pán Ďurkovský povedal, že zatvorenie nožníc zo 40-násobku na 10-násobok bude znamenať výpadok rozpočtu obcí a miest a tým pádom bude treba zvyšovať dane z nehnuteľností v mestách za byty, v obciach a menších mestách aj za rodinné domy, aj za priestory, ktoré tvoria záhrady, nádvoria. Tu by som povedal, že ak voláme po finančnej doložke, kde ministerstvo tvrdí, že to nebude mať dopady na hospodárenie obcí a miest, to, čo tvrdí ministerstvo, že to nebude mať dopady na hospodárenie obcí a miest, hovorí presne to, čo hovoril pán poslanec Ďurkovský.
Ale tu je ešte jeden obludnejší návrh, ku ktorému sa postupne dopracujeme, keď bude predložený návrh štátneho rozpočtu. Ctené dámy, vážení páni, návrh rozpočtu na rok 2011 a zmena financovania obcí a miest znamená výpadok na príjmovej stránke pre obce a mestá 15 mil. eur, čo v jednoduchom prepočte znamená 30 eur na jedného obyvateľa, 30 eur na jedného obyvateľa. Ak nechceme, aby celé Slovensko sa ponorilo do tmy v budúcom roku, ak nechceme mať na Slovensku Neapol s hromadami smetí, to znamená, týchto 30 eur na obyvateľa musíme vybrať od tých ľudí, od tých, ktorí sú kojencami, aj od tých dôchodcov, ktorí ležia na smrteľnej posteli. Toto považujem za obludnosť tohto návrhu a konštrukcie zákona, tak ako je postavený. A s týmto nemôžeme súhlasiť nielen ja, ale, verím, nikto na Slovensku. (Potlesk.)
Ak dovolíte, prejdem na tie faktické veci, kde myslím, že môžeme hľadať politickú zhodu a predovšetkým vecnú zhodu. Pán minister, ja som predkladal tento návrh zákona v júni tohto roku. A čakal som, že bude dodržaný rokovací poriadok. To znamená, keď bol riadne predložený návrh zákona, bude na schôdzi Národnej rady prerokovaný. A keďže platí klauzula, za ktorú sa zasadzoval pán predseda Sulík, že v prípade, že návrh zákona nebude schválený, tak o rovnakej veci sa nebude môcť rokovať 6 mesiacov, že vyvolám priestor na to, aby som prinútil vládnu koalíciu, aby sme rokovali vecne o podmienkach a hľadali priestor na dohodu. Vládna koalícia to vyriešila úplne jednoducho a úplne elegantne. Presunula návrh na túto schôdzu, kde je predložený spolu s vládnym návrhom zákona. A je jednoznačné, tak ako som povedal už vo svojom úvodnom slove, že nie som naivný a z tohto rokovania odíde iba jeden návrh zákona a určite to nebude návrh opozičného poslanca. To považujem za priestor, kde to nie je rokovanie úplne kóšer.
K veciam.
Čo vytýkam tomuto návrhu zákona alebo, kde boli problémy, prečo sa k tomuto vôbec pristupovalo. Vrátim sa na rokovanie, myslím, že bolo v decembri roku 2010, kde v súvislosti so štátnym rozpočtom na rok 2011 bol otvorený aj zákon o miestnych daniach a poplatkoch, kde som dával pozmeňujúce návrhy. A pamätám sa na slová pána ministra Mikloša, ktorý povedal, že zvažuje rácio pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predložil, ale že treba ich zahrnúť do komplexnejšej reformy, lebo tam nie sú postihnuté napr. ubytovacie kapacity, kúpeľné mestá. Ten, kto chce, nech si pozrie tento návrh zákona alebo diskusiu k tomuto návrhu zákona.
A ja sa vrátim teraz späť. A, pán minister, chcem sa vážne spýtať: Z tých pripomienok, ktoré ste spomínali vtedy v rozprave, čo je tuto zahrnuté, čo je tuto zahrnuté? O kúpeľných mestách, pozemkoch tu nie je ani slovo. O ubytovacích kapacitách, po čom volali obce a mestá, sa jednoznačne hovorilo aj v stanovisku Združenia miest a obcí z 9. mája 2011. A pod číslom 321 z roku 2011 pod písmenom c) sa hovorí: „Požadujeme jednoznačne definovať zdaňovanie napr. apartmánových domov.“ A je tam celý ďalší odsek. Znovu, k tomuto nie je v zákone nič.
Budeme hovoriť o výnimkách, ktoré sú ďalšie. Načala ich pani kolegyňa Vaľová, ktorá to pozná takisto z praxe, je to zadefinovanie stavieb. Stavba je zariadenie, ktoré je spojené so zemou pevne základom, rozumej, betónovým základom. Máme desiatky hektárov slnečných elektrární, ktoré nemajú pevný betónový základ. De facto a de iure podľa tohto zákona nie sú predmetom zdaňovania ako stavby alebo ako zastavané plochy, lebo sú naďalej v katastri vedené ako orné pôdy, v lepšom prípade ako ostatné plochy. A jednoducho nie sú zdaňované stavby, lebo nemajú pevný základ. V tomto návrhu zákona, po čom volali mestá a obce, znovu nie je ani zmienka. Môžeme hovoriť o stánkoch, o unimobunkách, ktoré sú postavené na pevných plochách, trebárs na betónových paneloch, ktoré sa nepovažujú zo zákona za stavby. Znovu, nie sú žiadnym spôsobom zdaňované. Vo vládnom návrhu zákona sa to nijako neobjavuje. V návrhu zákona, ktorý predkladám, tento problém riešený je. Prečo sa nevieme dohodnúť na takejto obyčajnej jednoduchej triviálnej veci?
Poďme hovoriť o tom, akým spôsobom ideme riešiť členenie pozemkov, kde bol problém, po čom volali poľnohospodári, a čo bolo prvotným impulzom pre to, aby došlo k zmene zákona o miestnych daniach a poplatkoch. Poľnohospodári hovorili, že v niektorých dedinách, môžeme ich narátať na Slovensku 10 – 20, nie sú to stovky a nie sú to tisíce obcí, dochádzalo vzhľadom na zlé medziľudské vzťahy medzi vedením obce a podnikateľskými subjektmi k diferencovaniu stanovovania dane z nehnuteľnosti pre poľnohospodárov, predovšetkým súkromne hospodáriacich roľníkov, že jeden mal takúto daň, druhý mal takúto daň, čím sa ho snažil starosta zlikvidovať. Alebo pokiaľ to bol podnikateľ zo susednej dediny, alebo aj zahraničný subjekt, snažil sa ho nejakým spôsobom ukrátiť (alebo aj miestne zastupiteľstvo). Ak hovoríte, že zatváranie nožníc, ktoré ste nastavili 10-násobkom, toto neumožňuje, tak ja vám hovorím, že to umožňuje úplne jednoducho. Ak ja tam mám 10-násobok, Ferovi dám základnú sadzbu, Jožovi dám 10-násobok a Jožo do roka skrachuje. Čo ste vyriešili? Ako ste vyriešili problém, ktorý vyvolal vôbec diskusiu o návrhu zákona o miestnych daniach a poplatkoch? Nevyriešili ste ho nijako, len ste demonštratívne ukázali, že znižujete roztvorenie nožníc, ale problém ste nevyriešili, lebo sa dá zneužívať tento systém, takisto ako sa dal zneužívať doteraz. Prečo nejdeme riešiť tento problém tým, že pomenujeme problém a snažíme sa ho vyriešiť? Ja som povedal v decembri, a opakujem to opätovne, pre mňa je rozdiel, či je poľnohospodárska pôda, ktorá je ako orná pôda, ako aj trvalé trávnaté porasty, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností, ktorý tvorí podklad pre vyrubenie daní, lebo ja chcem rozlišovať, či tam niekto vykonáva cieľavedomú poľnohospodársku činnosť a tým zveľaďuje aj krajinu alebo tú pôdu necháva ležať úhorom, je zaburinená, prináša to spoločnosti škody tým, že tí susedia ostatných nehnuteľností to musia viac odburiňovať. A dokonca sú aj takí hrdinovia, ktorí na túto pôdu ešte berú štátne dotácie. No ja to chcem jednoducho riešiť, aby takéto nespravodlivosti v tejto krajine neboli, aby sa toto postihlo. Vládny návrh zákona o tomto nehovorí absolútne, absolútne nič. Ustanovenie, ktoré je uvedené v mojom návrhu zákona, ktorý hovorí o cieľavedomom obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy a odkazuje pod čiarou na príslušné návrhy zákona, tento problém rieši. Ja sa pýtam poľnohospodárov a napr. pána Goliana z vládnej koalície, vám, poľnohospodári, takýto postup nevadí, vy nechcete vyriešiť problém, ktorý sa vás bytostne dotýka? No ak nie, tak to povedzte verejnosti úplne rovno a jednoducho sa neskrývajte za to, že idete zastupovať záujmy niekoho.
Môžeme hovoriť o desiatkach ďalších vecí, ktoré sú tu. Ja som už jednu z nich pomenoval. Sú to byty a nebytové priestory, jedna skupina dane. Prečo nechcete oddeliť byty, ktoré majú aj svojím spôsobom sociálnu funkciu, od nebytových priestorov, ktoré slúžia vo veľkej časti na podnikateľskú činnosť? A prečo nemôžeme oddeliť nebytové priestory, ktoré tvoria doplnkovú funkciu k stavbám na bývanie, to znamená kočikárne, pivnice v bytových domoch, od toho, čo slúži na podnikateľskú činnosť? Prečo chcete zdaňovať rovnakou sadzbou kočikáreň ako obchod, krčmu, herňu, ktorá prináša státisícové a možno aj miliónové zisky? Toto považujete za sociálne a spravodlivé? To snáď nemyslíte vážne? Pre mňa je prioritou, aby mladé rodiny mali kde bývať, aby za kočikáreň neplatili také isté dane ako za herne, kde zarábajú desiatky a stovky miliónov korún. A na druhej strane predložíte návrh zákona, ktorým hovoríte, že obec môže zakázať herne, ale môže ich zakázať plošne. Buď ich v tom meste povolí, alebo ich v tom meste nepovolí. Veď to nie je riešenie problémov, to je len schovávanie sa za problém a deklarovanie nejakého postoja.
Dámy a páni, môžeme hovoriť o desiatkach ďalších vecí, ktoré sú tu, ale ja sa vrátim, opätovne k podstate tohto. Pán kolega Matej povedal, že starostovia musia poznať hranicu, ktorá je znesiteľná pre dané územie. Ale ak povieme, že dostanete na jedného obyvateľa o 30 eur menej v budúcom roku, ak nemám pravdu, nech to pán minister vyvráti, že toto nenapísal do návrhu štátneho rozpočtu, ak nemôžete vybrať od podnikateľov to, na čo ste boli zvyknutí a na čom ste boli dohodnutí a čo fungovalo a s čím neboli problémy, tak to musíte vybrať od obyvateľov bez ohľadu na to, či to urobiť chcete alebo nechcete. (Reakcia poslanca z pléna.) Pán poslanec, nie je to otázka toho, či to chcete alebo nechcete, či si starosta, primátor zníži plat o tisíc, o dvetisíc eur alebo ho nebude poberať vôbec. Drvivá väčšina obcí alebo veľká časť obcí, boli dve programovacie obdobie, v rokoch 2004 – 2006, to ďalšie beží, v rokoch 2007 až 2013, sa zapojila do európskych projektov, aby pozdvihli svoje obce a mestá. Väčšina projektov, takmer všetky projekty, mala svoje kofinancovanie. A na kofinancovanie si museli zobrať úvery. A bol daný finančný rámec, v ktorom sa pohybujú. Pri finančnej decentralizácii pán minister tuto na tomto mieste stál a bil sa do pŕs, kde hovoril, že účelom finančnej decentralizácie je priniesť stabilitu a predvídateľnosť krokov do budúcnosti. Dneska keď si tie obce a mestá nabrali úvery, keď im zoberieme peniaze zo štátneho rozpočtu, keď ich postavíme pred úlohu, či budú zdaňovať kojencov a ľudí na smrteľnej posteli, tak im povieme, že „máš voľbu“. No jednoducho nemáš voľbu, lebo donesieš obec a mesto do nútenej správy a uškodil si všetkým.
Dámy a páni, takto sa ísť ďalej nedá. Ja opätovne volám po serióznej diskusii, aby sme problém vyriešili vecne, lebo toto bude politikou vtedy, keď budeme pokračovať takto. Ak si sadneme za jeden rokovací stôl, nemusí to byť politickým problémom, nemusíme sa obviňovať, nemusíme hovoriť, že tých 30 eur na toho obyvateľa bude nová Miklošova daň, a nemusíme hovoriť ani o tom, že niekto chce chytať jedovatého hada cudzími rukami, to znamená, ak sa pán predseda buchne o zem a povie, že už ďalej sa dane zvyšovať nebudú, tak povieme, dobre, vláda ich zvyšovať nebude, ale zvýšite ich vy, starostovia, primátori. Dámy a páni, tadiaľ to cesta nevedie. Ak máte cit a zmysel pre zodpovednosť za spravovanie tejto krajiny, tak musíme hľadať spoločné riešenia, spoločné východisko. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Máme prihlásených päť poslancov... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Jasaň, vy ste chceli s faktickou vystúpiť, hej? (Reakcia poslanca.). Tak poprosím nakoniec zaradiť pána poslanca.
Pán poslanec Bublavý má slovo.

Kolega Petrák výstižne v rozprave povedal, a to dosť podrobne, o výpadku financií pre samosprávy a o zlom vládnom návrhu. Ministerstvo financií znova a znova potvrdzuje svoj postoj k samosprávam, ignoruje ich názory a uzaviera spomínané nožnice, ktoré sa tu niekoľkokrát spomínali, a to takým drzým a krutým spôsobom pre samosprávy, že už asi horšie obdobie za fungovania samospráv nemohlo prísť, lebo spejeme k paralyzovaniu samospráv. A to by sme ako Národná rada nemali dopustiť. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Matej.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Petrák, dve poznámky.
Vieme, kde sa nachádza Slovensko, kde sa nachádza Európa, eurozóna, kde sa nachádza svet. Sme v období, keď veľa vecí, ktoré fungovali dobre, alebo tak sa to tvrdí, možno spôsobilo práve to, kde sa nachádzame. Je to všeobecná úvaha, ale je to tak, lebo keby to bolo všetko dobré, tak dneska nie je kríza, dneska nemáme s ničím problém.
Ďalšia poznámka je o tom, o čo tu vlastne ide. A preto vám poviem, o čo tu vlastne ide. To, či máte rozdiel, je to 10-, 20-, 30-, 40-, 60-násobok, je jedno, ide tu, a poviem to úplne nahlas, o to, že vy bojujete za to, aby starosta bol vždycky ten dobrý pred ľuďmi a vláda bola tá zlá, lebo bez ohľadu na to, či máte 10-, 20-, 30-násobok, ten starosta musí rozhodnúť aj o tej minimálnej výške okrem pôdy, samozrejme. Ale na druhej strane beriem, že otvorili ste mnoho tém, s ktorými súhlasím. To znamená, že stavby, ktoré nie sú pevným základom spojené, nevie starosta spoplatniť. Možno sú to nebytové priestory. O kategorizácii pôdy sa fakt diskutuje, ale sme v prvom čítaní. Takže ja tiež súhlasím s tým. Poďme využiť priestor medzi prvým a druhým čítaním. Vy ste sám povedali, že s tým počítate, že vládny návrh posunieme do prvého čítania. A potom na tie podnetné veci, ktoré sú dobré a správne, využime ten priestor. Diskutujme a predložme pozmeňujúce návrhy. V tom vidím význam tejto diskusie. Ale ešte raz si dovolím zdôrazniť, nie je vždycky dobrá cesta, aby bol len starosta dobrý pred občanmi a vláda zlá. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Vaľová.