22. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, nebudem v rozprave čítať všetkých 156 pozmeňovacích návrhov, ktoré k tomuto zákonu sú, lebo naozaj - opakujem jednu vec - ide o kvalitne pripravený zákon so stovkami pripomienok, ktoré neboli akceptované, ani zásadné z odborných spoločností s viac ako 150 pozmeňovacími návrhmi a aj s pomerne veľkou medializáciou, ktorá tomuto zákonu predchádzala, a naozaj mnohé fakty, ktoré boli v médiách uverejnené, sú pravdivé a konštatujú len veci, ktoré tento zákon do nášho systému prináša.
Keďže ide o lekárne, tak tu považujem za potrebné povedať, že ja ani žiadni moji príslušníci, ani bývalí asistenti poslanca nevlastnia ani nevlastnili žiadne lekárne a teda dúfam, že to isté bude môcť povedať aj predkladateľ alebo niektorí ostatní z vás, ktorí k tomuto zákonu vystúpia, pretože už tu je prvý moment konfliktu záujmu zákona, ktorý predkladá ministerstvo zdravotníctva, a konflikt záujmov ľudí, ktorí ho pripravovali, ktorí sú v tomto systéme poskytovania lekárenskej starostlivosti veľmi aktívni.
Chcem sa vrátiť, ale k jednej veci, ktorá je opakovane zdôrazňovaná. Legalizuje sa vernostný systém. Súčasná platná legislatíva neumožňuje lekárňam bonusovať pacienta za spotrebu liekov predpísaných na lekárskom predpise a opakujem, že v roku 2009 zákaz tejto bonusácie, tohto bonusovania schválilo 128 poslancov. Keď sa tento zákon, bol prezidentom vo februári vrátený Národnej rade, takisto bol vrátený aj jedným z bodov, kvôli ktorým bol vrátený, bolo to, že ani prezident Slovenskej republiky nesúhlasil so zavádzaním vernostných systémov, tak táto Národná rada v opätovnom hlasovaní 85 hlasmi odmietla pozmeňovací návrh pána poslanca Novotného s podobným obsahom.
A teraz, po pár mesiacoch, je to hlavný headline tohto zákona a nikto s tým nemá problém. Všetci sme mali k tomu zákonu argumenty, štúdií zo Severnej Ameriky, z Nórska, kde sa poukazovali riziká neodôvodneného užívania, požívania liekov a zvýšenia ich spotreby a nákladov v prípade neregulovaného systému doplatkov, a preto nechápem, prečo znova zavádzame do zákona niečo, čo bolo dvakrát Národnou radou odmietnuté.
Okrem toho, Česká republika 21. júna 2011, tak isto doslova prevzala slovenskú legislatívu, čo sa týka vernostných systémov. V Poľsku 12. mája. Zamyslime sa nad tým, čo sa v našich mysliach, alebo vašich mysliach, a prečo zmenilo od februára tohto roka, keď ste zavádzanie týchto systémov odmietli, a prečo máte potrebu ich teraz znova zaviesť. Čo sa zmenilo do roku 2009, keď 128 poslancov tieto systémy vernostné odmietlo? A naozaj je už posledná možnosť tento zákon upraviť, a keďže vládna koalícia má v tomto parlamente väčšinu, ja dúfam, že túto možnosť využijete alebo že zákon odmietnete ako celok. Pretože podľa môjho názoru naozaj neprináša do systému nič pozitívne a nesie so sebou mnohé, mnohé riziká.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám tlmočila apel Slovenskej lekárnickej komory. Ministerstvo zdravotníctva pri obhajobe dôvodov zavedenia vernostných systémov hrubo zavádza. Najskôr rezort argumentoval tým, že z vernostných systémov bude profitovať aj systém, pretože polovicu zľavy pacienta bude dostávať aj zdravotná poisťovňa, potom bol podaný v našom výbore návrh, ktorý to koriguje a tak ďalej. Isté je ale, že nie je dôvod vôbec vstupovať do tejto problematiky, pretože v súčasnosti platný zákon o lieku dokonca v dvoch paragrafoch zakazuje distribútorom poskytovanie a lekárňam prijímanie takýchto zliav. Alebo ide o účelové klamstvo?
Prečo ministerstvo nedá podnet, ak o nejakom porušovaní zákona vie? Lebo vraj porušovanie zákona viedlo k uvoľneniu v tejto oblasti. Vernostné systémy sú obchodným nástrojom slúžiacim aj v lekárenstve len a len na zvyšovanie zisku súkromných spoločností. Ich hrozbou je potenciál zvyšovať spotrebu liekov a v navrhovanom znení aj možný únik osobných údajov pacientov. Napriek tomu, že vernostné systémy začiatkom tohto roka prezident a následne aj slovenský parlament odmietli, napriek tomu, že vernostné systémy od decembra 2010 postupne zakázali napríklad v Česku a v Poľsku, že nie sú zákonom definované ani vo väčšine ostatných krajín Európskej únie, ako napríklad v Nemecku, Rakúsku, Taliansku či Francúzsku, kde by to kúpyschopnosťou obyvateľstva ešte možno uniesla, nebudem hovoriť o kúpyschopnosti nášho obyvateľstva, kde máme 1 200-tisíc chudobných a skoro... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa. Poprosil by som kolegov, keby sa mohli tichšie rozprávať. Počuť to až sem. Ďakujem.
Nech sa páči.

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
Takže napriek všetkému je tu snaha schváliť tento, v lekárenstve neštandardný nástroj opäť. Prečo sa Slovensko má stať laboratóriom, ktoré bude na našich občanoch neustále testovať to, čo okolité krajiny zakazujú, a neustále skúšať, či je to ešte už únosné.
Dôchodcovia na Slovensku sa určite tešili na toľko medializované vracanie doplatkov za lieky, ktoré rezort a celá koalícia v parlamente presadili začiatkom tohto roka. Podmienky vrátenia doplatkov však boli komunikované iba okrajovo, resp. vôbec. Realita po pol roku účinnosti zákona je taká, že väčšiny dôchodcov sa žiadne vrátenie doplatkov netýka. A podobne to bude aj s dopadmi zákona o liekoch.
Rezort sebavedome spomína napríklad znižovanie doplatkov za lieky, ktoré má priniesť opakovaná snaha o legalizáciu sietí a zavedenie vernostných systémov. Aj v takom Nórsku, ktorý má vlastné zdroje ropy a zemného plynu, a teda aj bohatých občanov, chvíľu verili na túto rozprávku. V krátkom čase realita ukázala, že firmy vlastnia celé siete lekární, nevyužívajú svoj tlak na výrobcov, na znižovanie cien, ale na maximalizáciu svojho zisku. Domnieva sa niekto, že práve na Slovensku to bude inak? Máme dúfať, že pán minister na základe toho, že bude mať vlastne pod palcom aj Kategorizačnú komisiu, a teda vlastne kompetenciu priamo ovplyvniť ceny liekov, že bude toho schopný? Veď vieme, že každý človek je v podstate schránka krehká.
Podľa doteraz platnej legislatívy siete lekární vznikať nemali, ale v skutočnosti vznikali obchádzaním zákona. Ministerstvo zdravotníctva chce legalizáciou vzniku sietí lekární len napraviť tento stav. A to je na tom to čarovné. Čo by sa stalo, keby povedzme ministerstvo dopravy v zákone o cestnej premávke povolilo šoférom áut prechádzať križovatky na červenú len preto, lebo niektorí hazardéri to občas aj urobia. Prekážalo by to slušným šoférom? No určite áno. Preto taký krik.
Ak zákon o liekoch zlegalizuje vznik siete lekární, jedna osoba si bude môcť otvoriť aj stovky lekární. Aká bude motivácia sieťovej lekárne dlhodobo na zdeformovanom monopolnom trhu poskytovať nejaké zľavy? Budú predsa jediní. Kľúčovou témou v lekárňach sa definitívne stane marketingová stimulácia dopytu. A hlavným ukazovateľom kvality lekárne už nebude, tak ako doteraz, odbornosť, ale zisk.
Zaujímavé je, že vytváranie siete lekární je legislatívou zakázané vo väčšine krajín Európskej únie. Aj Európsky súdny dvor odporúča vlastníctvo lekárne farmaceutom, z dôvodu ochrany verejného zdravia, to znamená ochrany pacienta. Ďalšiu pasáž nebudem čítať, lebo je veľmi otvorená a veľmi silne invektívna.
Tak dovoľte, aby som prešla ďalej. Návrh zákona o liekoch predstavuje hazard so zdravím občanov. V prípade jeho prijatia v predloženej podobe bude ohrozená kvalita odbornej starostlivosti a bezpečnosť pacienta. Návrh zákona degraduje pozíciu lekárnika v lekárni na úroveň predavača, pričom laik bude rozhodovať vo väčšine lekární o všetkých dôležitých procesoch. Percento lekární prevádzkovaných odborníkom farmaceutom sa - je tu vážna obava - bude znižovať. Legislatíva zvýhodňujúca niekoľko subjektov vedených laikmi povedie k ovládnutiu trhu jednou-dvoma sieťami, a takisto aj k obmedzeniu vplyvu štátu na lekárenstvo, čoho vyústením bude nielen zníženie kvality, ale aj zníženie dostupnosti lekárenskej starostlivosti. Jednoducho povedané, zanikne množstvo lekární najmä na miestach pre siete obchodne nezaujímavých, napríklad na vidieku.
Navyše takýto zákon nielenže nezníži ceny liekov, ale podľa slov ekonomických prognostikov v horizonte troch až šiestich rokov, naopak, je obava skôr ich nárastu... (Rečníčka urobila dlhšiu pauzu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Pani poslankyňa, pokračujete v prejave?

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
Áno, áno, áno. Momentík.
Tak o nekompetentnosti prípravy tohto zákona svedčí aj to, že svedčí o tom, teda aj fakt, že celý proces prípravy zákona prebiehal bez dostatočnej odbornej diskusie. Z jeho prípravy boli z nepochopiteľných dôvodov vynechaní takí zástupcovia Slovenskej lekárnickej komory, ako hlavný odborník, dokonca teda aj hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre lekárenstvo, krajskí odborníci či akademická obec. Zaujímalo sa ministerstvo v procese prípravy azda o názor nejakej inej strany ako o názor nelekárnikov? Kto je vlastne podpísaný pod textom zákona skutočne?
No a už potom sú tie invektívy. Preto dovoľte, vážená Národná rada, aby som vyslovila apel na vás, aby ste podporili môj procedurálny návrh, kde navrhujem, aby podľa § 73 rokovacieho poriadku ods. 3 písm. a) bol návrh zákona vrátený na jeho dopracovanie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcem povedať, že 1 800, zhruba 1 800 lekárni na Slovensku je jasným dôkazom, že ide o veľmi zaujímavý a ziskový obchod, v ktorom - ako vieme - sa točia miliardy, veľké peniaze. Obava z monopolizácie akéhokoľvek odvetia je, samozrejme, namieste. Je oprávnená, je pochopiteľná. Ale vo všeobecnosti poznáme minimálne dva inštitúty, ktoré zabraňujú zneužívaniu monopolného alebo oligopolného postavenia na trhu. Vo všeobecnosti sú to regulačné úrady a Protimonopolný úrad.
V tomto konkrétnom príklade však sa stačí pozrieť na Českú republiku, kde majú podobnú legislatívu a kde nedošlo ku žiadnemu krachu lekární. A, naopak, funguje tam asi 2 300 lekární. Relatívne omnoho menej, keďže ide asi o dvojnásobne väčší štát, než je Slovensko. A skôr to asi hovorí o tom, že nedošlo k úbytku, nedošlo k nejakému zneužívaniu postavenia na trhu. Pravdepodobne je ten trh efektívnejší a vystačí si s menším počtom lekární. Asi už to nie je až tak veľmi ziskový obchod, ako je to na Slovensku.
Preto si myslím, že je veľmi správne, ak sa poučíme od takýchto štátov. A tie obavy nato, aby sme ich vyvrátili, nato existujú iné inštitúty, ktoré sa dajú použiť.
Ďakujem pekne.

Ja by som chcel pani kolegyni Gabániovej ako poďakovať za to, že neprečítala celý ten dokument, že teda vynechala tie invektívy. Ale ono to sú všetko invektívy a chcel by som ju ubezpečiť, že možnože sú tu rôzni poslanci, ale naozaj všetci vieme čítať a väčšina z nás si kontroluje poštu a dokonca niektorí čítajú aj Nový Čas. Takže zdalo sa mi to ako zbytočné. No, ale pekne ste to prečítali. Ďakujem vám.

Áno. Ďakujem pánovi poslancovi Marcinčinovi. A, pán poslanec Přidal, nepochybujem o tom, že vy ste si čítali poštu, aj všetci ktorých téma zaujíma, ale nemyslite si, že to, čo vy dostanete do pošty, ja predsa, teda že ja nemám právo tlmočiť aj všetkým občanom alebo tým, ktorí sa zaujímajú o webovú stránku Národnej rady? Však dovoľte aj iným, aby vedeli. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa k vládnemu návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach vyjadril aj v druhom čítaní. Myslím, že v prvom čítaní som zhodnotil jeho prínos pre slovenské zdravotníctvo a liekovú politiku dostatočne.
Dovoľte mi, aby som sa v druhom čítaní venoval skôr najdôležitejším momentom tohto zákona. Ale skôr, ako to urobím, mám ešte jednu povinnosť ako spravodajca. Keď som znovu sledoval pozmeňovacie návrhy a prípadnú vzájomnú kolíziu, všimol som si určitú kolíziu, ktorú sme si nevšimli na gestorskom výbore, preto si dovoľujem vyňať bod 77 na samostatné hlasovanie, a to z dôvodu, že je duplicitný s bodom 70. Sú to len legislatívnotechnické úpravy, ale keby sme ich oba schválili, mali by sme problém. Takže bod 77 vynímam na samostatné hlasovanie.
Takže znovu sa vraciam k tomu, o čom som začal hovoriť. Chcel by som sa venovať najdôležitejším momentom a hlavne diskusii, ktorá sa na výboroch aj v médiách k tomuto zákonu odohrala. Myslím, že najväčšia diskusia sa vedie okolo dvoch zmien, ktoré do liekovej politiky tento zákon zavádza: Je to zavedenie predpisovania liekov názvom účinnej látky a tzv. vernostné systémy v lekárňach.
Predpisovanie liekov názvom účinnej látky znamená, že sa nebudú predpisovať tak, ako doteraz výrobným názvom, ale generickým názvom, názvom samotného lieku účinnej látky, ktorá lieči. Generická preskripcia sa týka len liekov, ktoré sú plne alebo čiastočne hradené zo zdravotného poistenia. Neobsahujú omamné alebo psychotropné látky a sú uvedené v prílohe zákona. V prílohe zákona je celkovo uvedených 380 rôznych účinných látok.
V roku 2005 bola v slovenskej legislatíve ukotvená generická substitúcia. Jej cieľom bolo umožniť poistencom dostať sa ku generickým liekom s nižším doplatkom aj v prípade, ak im lekár predpísal niektorý z drahších liekov na trhu. Napriek jej zavedeniu sa generická substitúcia v praxi často nevyužíva, čo je jedným z dôvodov zbytočne vysokých doplatkov pacientov. Podľa odhadov približne 30 % všetkých doplatkov za lieky tvoria tzv. zbytočné doplatky, keď pacient dopláca za liek, ktorého ekvivalent mohol dostať s nižším doplatkom, resp. bez doplatku.
Pred prerokovaním zákona v prvom čítaní v Národnej rade sa na výbor pre zdravotníctvo obrátila Slovenská lekárska komora aj petičný výbor lekárov, ktorí prostredníctvom petície požadovali ponechať pôvodný spôsob predpisovania liekov. Ich argumenty proti generickej preskripcii boli v podstate tri: preferencia, informovanosť a zodpovednosť. Tak by som ich jednoducho nazval.
Preferencia je o tom, že lekári sa domnievali, že by predsa len mali mať nejakú možnosť, aby pacientovi vedeli povedať, ktorý konkrétny výrobok s danou účinnou látkou by mu odporúčali. Informovanosť je o tom, že lekári sa dožadovali toho, aby mali informácie o tom, akými liekmi je pacient liečený. A zodpovednosť je o tom, že lekári sa báli toho, že ponesú zodpovednosť za vydanie lieku, o ktorom vlastne oni nerozhodli. Lebo oni rozhodli len o účinnej látke, ktorá má byť v tomto lieku obsiahnutá.
Musím ohodnotiť prístup ministerstva zdravotníctva, ktorému sa podarilo vyriešiť už v samotnom vládnom návrhu zákona prvé dve výhrady. Preferencia, teda to, aby lekár mohol povedať pacientovi aj lekárnikovi, ktorý konkrétny liek, výrobný názov lieku, by mu odporúčali, je vyriešená tak, že za názov účinnej látky môže lekár napísať výrobný názov lieku. Lekárnik je potom v lekárni povinný vydať síce liek s najnižším doplatkom, ale ak sa pacient rozhodne, že predsa len chce liek s vyšším doplatkom, ktorý napríklad napísal pán doktor za názov účinnej látky, môže tak urobiť. Je to jeho slobodná voľba.
Informovanosť vyriešilo ministerstvo zdravotníctva tak, že každých 30 dní dostane informáciu od zdravotnej poisťovne ošetrujúci lekár o tom, ktoré konkrétne lieky s danou účinnou látkou boli pacientovi vydané.
A ten tretí problém, na ktorý upozorňovali lekári, teda zodpovednosť, sa podarilo vyriešiť vo výbore pre zdravotníctvo mojím pozmeňovacím návrhom, ktorý je v spoločnej správe pod číslom 89 s odporúčaním schváliť. Na základe neho lekár nesie zodpovednosť len za správne predpísanie účinnej látky na danú diagnózu. Za nič iné. Musí na danú diagnózu, ktorú musí stanoviť správne, predpísať správnu účinnú látku, v správnej liekovej forme a spôsobe podania. Ale za nič iné už nenesie zodpovednosť.
Myslím si, že týmto sme vyriešili hlavné výhrady slovenskej lekárskej komunity, Slovenskej lekárskej komory, petičného výboru. Ja rozumiem, že otázka generickej preskripcie predstavuje najdiskutovanejšiu zmenu predloženého návrhu zákona, pretože sa mení doterajší model fungovania vzťahov v liekovom reťazci, čo prirodzene vyvoláva otázniky. Domnievam sa však, že súčasné znenie návrhu úpravy generickej preskripcie je vyvážené a dobré.
Som zvedavý, kto bude o tom dnes ešte diskutovať v pléne? Ale keď sa pamätáte, v prvom čítaní sme hlavne hovorili o generickej preskripcii a dnes aj zo strany opozície je v podstate akýsi zmier k tejto téme. Myslím, že je to vyriešené vyvážene a dobre. Tento model má všetky predpoklady na to, aby pre slovenských pacientov priniesol pozitíva. Budú menej doplácať, pretože lekáreň im bude vydávať automaticky liek s najnižším doplatkom, ak nebudú požadovať iný. Pacienti by tak podľa odhadov mohli ročne ušetriť až 30 % zbytočných výdavkov na zbytočne vysoké doplatky, odhadom 48 mil. eur. To nie je málo peňazí, ktoré pomôžeme pacientom ušetriť v ich peňaženkách.
Pre verejné zdravotné poistenie bude úprava predstavovať úsporu verejných zdrojov, keďže sa očakáva pokles indukovanej preskripcie. Generická preskripcia tiež prispeje k cenovej konkurencii medzi výrobcami generických liekov, čo zníži cenu liekov. V situácii, keď v zdravotníctve zo všetkých strán počúvame, že chýbajú zdroje na investície, či mzdy, by bolo hriechom takýto priestor pre úsporu nevyužiť. Pre predpisujúcich lekárov predstavuje generická preskripcia tak isto zjednodušenie. Nemusia si memorovať náročné a často veľmi podobné výrobné názvy liekov, pod ktorými ich výrobcovia predávajú. Budú sa môcť sústrediť na odborné informácie o liekoch a nevenovať sa učeniu nových názvov. Zároveň sa aj tým zvyšuje bezpečnosť pacienta v systéme, pretože predchádzame možným nešťastným omylom z popletenia výrobného názvu lieku.
Druhým veľmi diskutovaným problémom vládneho návrhu zákona je zavedenie vernostných systémov v lekárňach. Návrh zákona upravuje podmienky pre dobrovoľné poskytovanie zliav a výhod pacientov v lekárni. Rád by som predsa len podčiarkol to slovo, že dobrovoľné. Lekáreň môže zaviesť vernostný systém buď na základe zmluvy uzatvorenej s príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo formou oznámenia poisťovni. Lekáreň však naďalej nesmie poskytovať zľavy práve tie, pre ktoré boli vernostné systémy v minulosti zrušené v tejto Národnej rade, a to zľavy v naturáliách, alebo vyplácať peniaze pacientom v hotovosti. Zľavy a výhody vernostného systému budú mať len formu zľavy z ceny súčasného alebo budúceho nákupu.
Ide o návrh, ktorý je veľmi podobný môjmu pozmeňovaciemu návrhu z jesene minulého roka, o ktorom tu už hovoril aj poslanec Raši. Samozrejme, tak,ako na jeseň, aj v lete sa otvorila diskusia o podmienkach vernostného systému. V podstate sa diskutovali tri možnosti, akoby ten vernostný systém v praxi mohol fungovať.
Tá prvá možnosť je, že celú zľavu, ktorú môže lekáreň poskytnúť vo vernostnom systéme, dá pacientovi, teda z tohto systému by najviac profitoval pacient. Samozrejme, má to aj mnohé iné úskalia, a aj preto bol nakoniec pozmeňovací návrh takéhoto znenia v spoločnej správe označený písmenom N, teda gestorský výbor neodporúča schváliť túto možnosť.
Ďalšou možnosťou, o ktorej sme diskutovali, bolo vrátiť sa v podstate k tomu, čo bolo vo vládnom návrhu zákona v decembri už v tejto snemovni raz schválené. Až potom, keď to pán prezident vrátil, to neprešlo. A to, že ak poisťovňa, ak lekáreň poskytne zľavu pacientovi vo vernostnom systéme, táto sa rozdelí medzi pacienta a poisťovňu v rovnakom pomere, aký je pomer úhrady na cene lieku. Priznám sa, že táto možnosť je pre pacienta najmenej výhodná, pretože reálne ten pomer úhrady je asi v pomere 1 : 9 medzi pacientom a zdravotnou poisťovňou. A nakoniec teda, podporu v gestorskom výbore získala tretia alternatíva, ktorá je vyjadrená vo vládnom návrhu, to znamená, že lekáreň pri poskytnutí zľavy poistencovi pacientovi musí zároveň poskytnúť zľavu aj zdravotnej poisťovni do výšky 50 % tej zľavy, ktorá bola poskytnutá pacientovi. V praxi to teda znamená, že zľava bude zhruba v pomere 2 : 1 v prospech pacienta.
Myslím si, že tento návrh je najvyváženejší, aj keď každý návrh má svoje za a proti, neexistuje optimálne riešenie, ale zdá sa mi najvýhodnejší z niekoľkých aspektov. Zvýhodňuje pacienta, poisťovni však zachováva kontrolu nad celým systémom, čoho sa veľmi obávali lekárnici v minulosti, keď sa s nimi ešte dalo racionálne diskutovať. Ochráni to malé lekárne pred možným dumpingom zo strany sietí a hlavne aj zabráni špekuláciám farma firiem s fixným doplatkom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpilo osem poslancov, z toho kolegyňa Obrimčáková dala procedurálny návrh, aby bol návrh zákona vrátený predkladateľovi na prepracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

Ďakujem. Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

Keďže návrh zákona postúpil do druhého čítania, v súlade s vaším návrhom, pán predseda, odporúčam, aby sme hlasovali o tom, že zákon bude pridelený ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládeže a šport. Gestorským výborom bude posledný menovaný a navrhujem, aby výbory prerokovali tento návrh do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Dajte o tom, prosím, hlasovať.