26. schôdza

Tak v rámci rozpravy vystúpil jeden poslanec. Nebol podaný žiaden procedurálny návrh. Ale ja sa chcem k obsahu toho vystúpenia vyjadriť len v krátkosti v troch bodoch.
Chcela by som sa vyjadriť aj ja k platu sudcov. A chcela by som, aby sme si tu nevymieňali nejaké demagogické názory na to, ale aby sme si faktograficky spomenuli na to, že plat sudcu podľa platnej právnej úpravy, zákonnej, sa odvodzuje od výšky platu poslanca. A toto ustanovenie sa nezmenilo od roku 1993. To znamená, že každý zásah, ktorý sa vykoná smerom k platu poslanca, sa automaticky premietne do zmeny platu sudcu aj ostatných ústavných činiteľov. A to sa stalo opakovane niekoľkokrát. A ja z tohto miesta si dovolím poukázať iba na to, že v minulosti podľa nálezu Ústavného súdu vo vzťahu k sudcom a platom sudcov Ústavný súd nepovedal, že nie je možné platy sudcov zvyšovať alebo znižovať, pretože to je vždy v moci štátu a jeho zákonodarného orgánu, ak taký predpis, zákon, prijme, ale že je potrebné dbať na to, aby boli dodržané určité okolnosti, ktoré to odôvodňujú. Čiže ak je v štáte taká situácia, ktorá odôvodňuje zásah do platov ústavných činiteľov, a teda aj do platov sudcov, tak je to zásah, ktorý možno akceptovať aj z ústavnoprávneho hľadiska. V minulosti však boli zmrazené platy poslancov a tým pádom sa vlastne de facto znížili platy poslancom, ale aj platy sudcom a Ústavný súd konštatoval, že sa to stalo v období, keď hospodárstvo Slovenskej republiky bolo v raste, v konjunktúre, keď priemerný zárobok, od ktorého sa odvíja výška platu poslanca, rástol v národnom hospodárstve, a teda nebol daný racionálny dôvod na to, aby štát zasiahol do platov sudcov. Momentálne podľa môjho názoru je iná situácia v štáte, pretože sme prevzali tento štát s veľkým dlhom. A takisto hospodárstvo sa nevyvíja tak, ako sa to dalo očakávať. Ústavný súd, samozrejme, musel pozastaviť účinnosť zákona vo vzťahu k sudcom, ale nerozhodol meritórne o veci. Ja by som predčasné závery o tom, či ten zákon bol alebo nebol voči sudcom akceptovateľný, pokiaľ ide o zmenu platu sudcov, nerobila. Podľa môjho názoru možno očakávať, že Ústavný súd rozhodne v tomto prípade, podľa toho, ako sa vyvíja ekonomika Slovenskej republiky, aj tak, že ten zásah bol v súlade s právom.
Pokiaľ ide o to, čo poslanec Madej hovoril, že sa obsadzujú súdy nejakými modrými úderkami, musím povedať iba toľko, že pravdepodobne platí porekadlo: Podľa seba súdim teba. On vidí postupy, ktoré sa teraz dejú na súdoch a vo vzťahu k súdnictvu z tej svojej optiky, že oni zrejme boli zvyknutí takýmto spôsobom postupovať. Musím povedať, že v súčasnosti sa to nedeje, výberové konania sú transparentné, všetky údaje ohľadne uchádzačov či už na post sudcu alebo na funkciu v správe súdu sa zverejňujú, konania sú prístupné verejnosti, prebiehajú výberové konania pod dohľadom verejnosti a vyhráva ten kandidát, ktorý presvedčil výberovú komisiu o svojich kvalitách. A to sa týka každého jedného výberového konania. To som musela povedať z tohto miesta, aby som tej demagógii urobila určitú hrádzu. To, čo tu odznieva, je proste politická propaganda z opozičných radov.
A ešte raz by som sa vrátila k pozastaveniu účinnosti niektorých ustanovení niektorých zákonov, ktoré sa nachádzajú teraz v konaní pred Ústavným súdom. Opakujem, že z toho, že Ústavný súd pozastavil účinnosť niektorých ustanovení, ešte nevyplýva, že skonštatuje na konci svojho konania v merite veci, že došlo k porušeniu ústavy. Na to si musíme počkať. Takže predčasné závery by som nerobila.
Odporúčam kolegom poslancom, aby hlasovali o pripomienkach prezidenta republiky k tomuto zákonu tak, ako to odporúčal ústavnoprávny výbor, to znamená, aby sme neprijali ani jednu z obidvoch pripomienok pána prezidenta. V 1. pripomienke došlo iba k určitej chybe, ktorú uznala aj Kancelária prezidenta republiky. A my ju neprijatím pripomienky odstránime. A pokiaľ ide o 2. pripomienku, pokiaľ by ju Národná rada akceptovala, tak by úplne bola zmenená podstata tohto zákona. A jeho účel, pre ktorý bol predložený do Národnej rady, by sa tak v podstate stratil. Takže z tohto dôvodu ja apelujem na poslancov, aby, ak chceme zmeny v súdnictve, aj čo sa týka fungovania Súdnej rady, aj kreovania, podporili pôvodné znenie zákona.

Vážený pán predseda, ctené panie poslankyne, ctení poslanci, dovoľte, aby som vás zoznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona z 20. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 554).
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného zákona.
Národná rada schválila 20. októbra 2011 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade uvedený zákon a vo svojom rozhodnutí č. 2575-2011-BA uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady pridelil zákon vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie na základe uvedeného týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone vrátenom prezidentom na opätovné prerokovanie žiadne stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s rokovacím poriadkom.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon schválila s deviatimi zmenami, ktoré sú uvedené v bode III spoločnej správy, ktorú ste dostali.
K predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:
1. Odporúčal pre Národnú radu zákon schváliť v pôvodnom znení bez zmien výbor pre financie a rozpočet.
2. Ústavnoprávny výbor odporúčal zákon schváliť so zmenami.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru uvedeného pod bodom IV tejto správy boli schválené tieto zmeny vyplývajúce z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky: body 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet odporúča hlasovať o zmenách vyplývajúcich z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky takto: spoločne o zmenách 1 až 9 s návrhom neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 20. októbra 2011, vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie, schváliť v pôvodnom znení bez zmeny uvedenej v časti III tejto správy rozhodnutia prezidenta.
Predmetná správa výborov Národnej rady o zákone z 20. októbra vrátenom prezidentom na opätovné prerokovanie bola schválená uznesením gestorského výboru č. 301 z 25. novembra 2011.
Výbor určil mňa, teda poslanca Antona Marcinčina za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril o výsledku rokovania výborov informovať Národnú radu a odôvodniť stanovisko gestorskému výboru. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja vás chcem požiadať, aby sme neschválili opätovne prezidentom vrátený návrh zákona. Chcem uviesť niekoľko vecných dôvodov, ktoré súvisia s týmto mojím návrhom.
Predovšetkým treba povedať, že dnes je 29. novembra. Obce majú povinnosť 15 dní pred začiatkom nového kalendárneho roka prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktoré určí nové dane na ďalší rok. A na prípravu všeobecne záväzného nariadenia je tiež potrebný určitý čas. A takisto je potrebné zo zákona, aby každé všeobecne záväzné nariadenie bolo zverejnené pred rokovaním v obecnom zastupiteľstve 15 dní. Takže máme nevyhnutný minimálny mesiac na to, aby sme splnili všetky zákonom stanovené lehoty. A to nehovorím o tom, že je predsa potrebné dať určitý časový priestor, tú tzv. legisvakančnú dobu subjektom, ktorých sa bude tento zákon týkať, aby sa naň pripravili. Ak by sme dnes tento zákon schválili, tak budeme musieť v obrovskej hektike zabezpečiť jeho podpis, jeho uverejnenie v Zbierke zákonov, doručenie všetkým subjektom, ktorých sa bude týkať, teda je to 2 900 obcí a miest na Slovensku, takisto sa bude vyžadovať rýchle oboznámenie sa so zmenami, ktoré tento zákon prináša. Domnievam sa, že v dnešnej dobe je vrcholne nezodpovedné schváliť opätovne tento návrh zákona a pripraviť tak obciam naozaj horúce dni na konci tohto kalendárneho roka.
Okrem toho chcem pripomenúť poslancom, ktorí sa tejto problematike nevenujú, že tento zákon nemá dopad na štátny rozpočet, nie je potrebný na schválenie zákona o štátnom rozpočte, je to zákon, ktorý je z úplne iného súdka. Rieši financovanie obcí a miest. Teda ak pán minister Mikloš pri predkladaní tohto návrhu zákona viackrát argumentoval tým, že ide o zákon, ktorý má dopad na štátny rozpočet, tak nie je to pravda. Tento zákon nerieši štátny rozpočet, a preto nie sme nútení tento zákon prijať. Môžeme ho kľudne odmietnuť a nechať novému parlamentu s tým, aby rokoval so samosprávami o vhodnom nastavení ich financovania.
Chcem podotknúť, že pán minister viackrát tvrdil, že úlohou tohto zákona je zvýšiť neprimerane nízke dane z nehnuteľností, ktoré na Slovensku máme v porovnaní s inými štátmi. Fakt je ten, že v mnohých obciach nedôjde pri výbere dane z nehnuteľnosti k zvýšeniu, ale k zníženiu. V zásade nemeníme základy dane, nemeníme sadzby dane, ale meníme možnosť obcí zvyšovať podľa uváženia obecného zastupiteľstva sadzbu dane. A túto možnosť obcí znižujeme až o 75 %. Takže ak tu máme zákon o dani z príjmov, ktorým sa obciam zaviedla povinnosť platiť daň z príjmu 20 %, ak tu máme zníženie na základe nového rozpočtového výnosu dane pre nový rok, kde sa znížil ten odhad obcí o nejakých 11 %, a to ešte nevieme, aký bude vývoj ekonomiky, tak v tomto prípade a týmto zákonom berieme obci ďalší ekonomický nástroj na jej fungovanie. Takže ak zo štátu klesnú príjmy, týmto zákonom klesnú tým obciam príjmy, ako budeme od nich očakávať, aby si vykonávali v budúcom roku všetky kompetencie?
Okrem toho, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona bez dohody so samosprávou zvyšuje okruh oslobodených subjektov. Jednoducho to je neprípustné, aby sa takto hrubo mesiac pred novým kalendárnym rokom zvyšoval okruh subjektov, ktoré budú oslobodené od daní z nehnuteľností. Veď predsa treba to nechať na legálne a legitímne zvolených poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, ktorí najlepšie podľa posúdenia reálnej situácie a miestnej situácie vyhodnotia, aká je vhodná daň pre miestne subjekty. Veď tie miestne subjekty sú ich voliči. Takže netreba sa báť, že poslanci budú rozhodovať bez toho, aby zvážili všetky okolnosti stanovenia nových daní.
Takže, pani poslankyne, páni poslanci, ak nechceme bez legitímneho dôvodu vyhovieť tlaku niektorých lobistických skupín, napr. podnikateľom v kúpeľníctve, tak, prosím, nezahlasujme za tento zákon, nechajme to na nový parlament. Je bezpredmetné, aby sme tak krátko pred novým kalendárnym rokom, len štrnásť dní pred rokovaniami obecných zastupiteľstiev o tejto otázke schválili tak zásadnú zmenu vo financovaní obcí a miest. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, chcem podporiť tvoje slová, ktoré si povedal, že tento zákon nemá absolútne žiadnu väzbu na štátny rozpočet a že teda nie je žiaden legitímny dôvod, aby sme sa s jeho prijatím ponáhľali. Myslím si, že pán prezident vo svojich pripomienkach úplne jasne poukázal predovšetkým na krátku legisvakančnú dobu. A myslím si, že vzhľadom na to, že tento zákon sa dotýka všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, dotýka sa takmer tritisíc samospráv, ktoré musia jeho schválením pripraviť všeobecne záväzné nariadenia, je potrebné, aby legisvakančná doba tohto zákona bola dostatočne dlhá. Keďže pôvodný návrh účinnosti tohto zákona je od 1. decembra 2011, dnes máme 29. novembra 2011, ja si viem technicky predstaviť, že táto Národná rada pri všetkej snahe zvládne prednostné uverejnenie v Zbierke zákonov. Ale chcem sa spýtať, či si je vedomá táto Národná rada aj chaosu, ktorý spôsobí zákon v jednotlivých samosprávach, a že sa pritom spreneverí pôvodnému poslaniu. To znamená prijímať právne normy tak, aby boli prijaté dostatočne včas, aby boli jasné a zrozumiteľné pre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. Preto sa aj ja prihováram, pán poslanec, za to, čo si povedal ty, že nie je potrebné bezpodmienečne prijať tento zákon vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, nechajme priestor na to, aby bol zákon prijatý, prerokovaný dostatočne medzi obyvateľmi a samosprávami, a nepodliehajme len tlaku lobistických skupín, ktorými v tomto prípade sú podnikateľské subjekty. Ak vláda hovorí, že miestne dane a predovšetkým majetkové dane sú nízke, tak treba tento problém prediskutovať, a nie zaťažiť len obyvateľov.

Pán poslanec Podmanický, ale aj pán kolega Petrák zdôvodnili, prečo by nemal byť tento zákon schválený. A naozaj tu hrozí, že po jeho schválení príde k chaosu v obciach, keďže je naozaj krátky čas na to. Ja poprosím, aby to poslanci zodpovedne zvážili a nepodporili tento zákon. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, len v krátkosti chcem povedať, že tento zákon prerokovávame ako zákon vrátený pánom prezidentom na opätovné prerokovanie Národnou radou. Z obsahovej stránky sme o tomto zákone rokovali polroka v riadnom legislatívnom procese s riadnym pripomienkovaným konaním, aj verejnosti, aj odbornej verejnosti, aj ZMOS-u, aj starostov, aj primátorov. Čiže po obsahovej stránke na stole je zákon dobrý a rieši problematiku obcí a miest.
Na druhej strane treba povedať, že áno, v návrhu zákona, ktorý nám vrátil pán prezident, je deväť pozmeňujúcich návrhov, z toho sú dva obsahové a sedem bodov rieši posunutie účinnosti zákona. Preto chcem a žiadam vyňať na osobitné hlasovanie body 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 9 týkajúce sa účinnosti zákona tak, aby sme pri hlasovaní mohli schváliť zákon ako celok a zároveň sme nechali dostatočný priestor samosprávam na prijatie všetkých potrebných, hlavne záväzných nariadení, tak ako to zákon samospráve ukladá. Ďakujem pekne za vypočutie.

Ďakujem pekne za slovo. Pokiaľ je toto názor vládnej koalície, a predpokladám, že keď ho predniesol pán poslanec Matej, že poslanci koalície nebudú mať problém so schválením tohto návrhu, myslím si, že je to racionálny kompromis, racionálny kompromis tak, aby bol dostatočný čas na prípravu všeobecne záväzných nariadení. Niet žiadneho dôvodu, ako som to už spomenul v predchádzajúcom vystúpení, na to, aby sme sa ponáhľali. A myslím si, že posunutie účinnosti zákona, tak ako to navrhuje pán prezident, je v tomto prípade jediné možné a jediné správne. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky a informovať o výsledku prerokovania predmetného zákona.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 20. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 9. novembra 2011 č. 558 pridelil predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu.
Výbor Národnej rady pre sociálne veci uznesením z 23. novembra 2011 č. 104 s pripomienkou prezidenta Slovenskej republiky odporúča zákon schváliť.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 22. novembra 2011 č. 347 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.
Pripomienka prezidenta Slovenskej republiky uvedená v III. časti jeho rozhodnutia z 8. novembra 2011: V čl. I bode 27 § 19 ods. 1 písm. a) sa slová „1 000 eur" nahrádzajú slovami „30 000 eur".
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkou prezidenta Slovenskej republiky schváliť.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Ospravedlňujem sa, pán predseda. Vážené kolegyne a kolegovia, budem veľmi stručný. Pravdepodobne tí z vás, ktorí si prečítali aj spoločnú správu alebo ktorí si teraz vypočuli informáciu pána spoločného spravodajcu, tak počuli aj výsledok z rokovania výboru. Ja by som chcel v prvom rade všetkých poslancov teda vyzvať, aby podporili to, na čom sa dokázal dohodnúť aj sociálny výbor. Skutočne ten vládny návrh, ktorý prišiel do parlamentu a ktorý bol pôvodne schválený, je principiálne neakceptovateľný. A je neakceptovateľný predovšetkým v tom bode, ktorý namieta pán prezident. Ja som presvedčený o tom, že každý jeden z vás sa musí stotožniť s výhradou, že nie je možné ohodnotiť ľudský život na tisíc eur.
Ja len zopakujem, že tá výhrada, tá pripomienka pána prezidenta smeruje práve k ustanoveniu, ktoré sa dotýka výšky pokút. A to, čo ste, vážení kolegovia, vážené kolegyne, z vládnej koalície schválili v prípade tohto zákona na minulej schôdzi, znamená, že ak sa zamestnávateľ dopustí prehrešku proti pravidlám bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a v dôsledku týchto prehreškov, ktoré odhalí inšpektorát práce, dôjde k zraneniu, k pracovnému úrazu s následkom smrti, tak maximálna výška pokuty, akú môže takýto nezodpovedný zamestnávateľ dostať podľa toho znenia, ktoré bolo pôvodne schválené, je tisíc eur, pričom v tejto chvíli platí ešte teda pôvodný zákon, kde je táto pokuta vo výške tridsaťtritisíc eur. Verím, že všetci uznáte, že zníženie pokuty za smrť spôsobenú na pracovisku, navyše z dôvodov, ktoré sú na strane zamestnávateľa, ohodnotiť na tisíc eur a dokonca to znížiť z tridsaťtritisíc na tisíc eur je skutočne neakceptovateľné. A práve preto verím, že aj všetci vládni poslanci, tak ako neakceptovali naše upozornenia a výhrady, keď sme prerokovávali tento zákon v prvých troch čítaniach, tak teraz sa stotožnia s tým tak ako naši kolegovia vo výbore pre sociálne veci a že podporia pripomienku pána prezidenta.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne, pán poslanec, že ste zdôraznili to, o čo sa vlastne v tomto prípade jednalo. A je mi ľúto, že pán minister Mihál zase prišiel so zákonom, ktorý znižoval sociálnu ochranu ľudí. A musím povedať, že v tomto prípade to bol priam až výsmech, že hodnota ľudského života uňho má tisíc eur. Ale už sme si zvykli na to, že z dielne ministerstva práce prichádzajú návrhy zákonov, kde pán minister zabúda byť ministrom pre všetkých občanov, ale je ministrom len pre vrchných dvadsaťtisíc. Ďakujem.