26. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, napomenuli ste ma, hoci som sa naozaj snažil vás nevyrušovať, ale musím povedať, že to, čo ste povedali, naozaj nestálo za to, aby to človek počúval. Povedali ste niekoľko neprávd.
Nepravda prvá, korekčný faktor sa má prejaviť v enormnom zvýšení cien. Korekčný faktor, pán kolega, nehovoria to naozaj všetci, ale odborníci hovoria, že korekčný faktor umožní napríklad zvýšenie cien postupne premietať niekoľko rokov tak, aby nedopadlo v jednom konkrétnom danom roku na spotrebiteľov a, naopak, umožní, ak napríklad SPP vyjedná teraz nižšie ceny plynu so svojím dodávateľom z Ruska, umožní to, aby toto zníženie mohlo byť spotrebiteľom vrátené v budúcom roku. Pretože ak by sa to nestihlo do tohto roka, tak už by ho spotrebitelia nikdy nemohli dostať. Korekčný faktor jednoducho umožňuje na základe rozhodnutia nezávislého regulátora rozdeliť zvýšenie alebo zníženie cien na viac rokov, ak sa nezávislý regulátor tak rozhodne. Ak sa nerozhodne, jednoducho nič sa nestane.
Povedali ste, že štát môže stratiť vplyv strategických podnikov, kde má akcie. No ten môže stratiť len takým spôsobom, že sa implementuje ITO, systém, ktorý prikazuje Európska únia a ktorý váš pán kolega Jahnátek povedal, že údajne mal pripravený aj on taký istý systém. Čiže nič zlé sa nedeje v tejto novele.
No a keď hovoríte o menovaní, ja len musím upozorniť na to, že na regulačnom úrade stále sedí váš nominant, nominant strany SMER - SD. Naša vláda neurobila to, že by zrušila nezávislý regulačný orgán a nahradila ho novým len preto, aby vymenila tam všetkých ľudí tak, ako to urobil SMER, keď prišiel a urobil na ÚRSO noc dlhých nožov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja, samozrejme, oceňujem vašu snahu zdôvodniť veci, ktoré sa ťažko dajú zdôvodniť, ale to moje vystúpenie smerovalo k jednému: táto vláda nemá už kompetencie vstupovať na slovenskú politickú scénu s tak závažnými zákonmi, ktoré zasahujú výrazným spôsobom do hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky v zmysle ústavy, v zmysle toho obmedzenia, ktoré sa prijali v ústavnom zákone. A môžete sa akokoľvek krútiť a akokoľvek sa iste zle cítite pri tom, že už tá vláda takú kompetenciu nemá, ale je to skutočne tak.
Ďakujem.

Dámy a páni, je pravda, že je to veľmi vážny zákon. Je to zákon, nielen kde gro hrá fyzika preto, lebo energia a premeny a nosiče je hlavne o fyzike, ale je to aj zákon ekonomický a je to aj zákon, ktorý má dopad na obyvateľstvo a má dopad aj na hospodárstvo cez firmy. A preto treba s kľudnou hlavou pristupovať, ak prejde do druhého čítania, pristupovať k určitým veciam, ktoré v zákone musia byť pomenované a naformulované úplne jasne, aby nedochádzalo k rôznym, k rôznym výkladom.
My sa musíme popasovať aj s takým pojmom, ako je energetická chudoba. Musíme sa s ňou popasovať aj legislatívne, aj vecne, ako ideme riešiť energetickú chudobu. Energie cien nepôjdu dole, pôjdu hore. A čo my musíme alebo čo musia dodávatelia urobiť pre to, aby sme obyvateľstvo uchránili od tohto zvyšovania. Preto bude treba v druhom čítaní viesť veľmi silnú a serióznu diskusiu na pôde výboru pre hospodárstvo, aby tento zákon spĺňal aj túto funkciu.
Nechcem zachádzať do detailov, či korekčný faktor, aký je, čo je. Ale tak ako je dnes naformulovaný, dá sa vysvetľovať rôzne. A myslím, že tak ako je naformulovaný, nedovoľuje, nedovoľuje, alebo jedna verzia výkladu nedovoľuje korigovať to v rokoch, ale dokonca že to umožňuje robiť skokové zvyšovania cien.
Toto sú ale veci odborné, ktoré si musíme jasne s ministerstvom vysvetliť, a ak sú na to rôzne pohľady a rôzne výklady, tak to musíme naformulovať tak, aby sa každý v tom cítil doma, aby každý vedel, aj regulátor, aj odberateľ, aj dodávateľ jasne bol zadefinovaný v týchto jednotlivých pojmoch. Je to zákon veľmi ťažký, nie je to jednoduchý zákon. Prirovnal by som ho k zákonu o elektronických komunikáciách, ktorý je tiež veľmi špecifický, ale zas na druhej strane na výbore sme sa vysporiadali aj s inými ťažšími vecami a ja si myslím, že spolupráca výboru a ministerstva hospodárstva dospeje k takým pozmeňovacím návrhom a k takým úpravám, kde sa všetci nájdeme a budeme môcť spokojne schváliť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona o regulácii v sieťových odvetviach ministerstvo zabezpečuje prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72 Európskeho spoločenstva z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2033/54 Európskeho spoločenstva a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73 Európskeho spoločenstva z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom.
Predložiť návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach ako samostatný návrh prijalo ministerstvo s cieľom zabezpečiť prehľadnosť a zrozumiteľnosť právnej úpravy vzhľadom na počet novelizácií doteraz platného zákona o regulácii sieťových odvetví, ako aj navrhovaný rozsah novely tohto zákona. Dôležitým momentom boli aj významné koncepčné zmeny súvisiace s tretím energetickým balíčkom.
Týmto návrhom zákona ministerstvo v zmysle smernice Európskej únie navrhuje zveriť všetky právomoci národného regulačného úradu orgánu Úradu pre reguláciu sieťových odvetí a zároveň zachovať Radu pre reguláciu ako nezávislý kolektívny, odvolací a konzultačný orgán voči vymedzeným rozhodnutiam Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Súčasne tiež navrhuje, aby predsedu a podpredsedu úradu volila a odvolávala Národná rada Slovenskej republiky.
Opatrenia obsiahnuté v navrhovanej právnej úprave sú zamerané najmä na podporu liberalizácie trhu s elektrinou a zemným plynom, na zlepšenie práv a informovanosti odberateľov a na podporu regionálnej spolupráce. Úrad bude spolupracovať s ostatnými regulačnými orgánmi, Európskou agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky a Európskou komisiou s cieľom napredovania integrácie trhov s elektrinou a plynom.
Návrhom zákona sa zabezpečuje vyššia nezávislosť regulačného úradu, jeho právomoci v oblasti určovania regulovaných cien, ako aj kontrolnej činnosti v regulovaných subjektoch. Úrad bude zabezpečovať uplatňovanie transparentných a nediskriminačných pravidiel na trhu. Úradu je zverená zároveň pôsobnosť najmä v oblastiach, ktorými sú určovanie regulačnej politiky v rozsahu zodpovedajúcom pôsobnosti úradu: normotvorba, vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov, príprava pravidiel trhu a spolupráca pri návrhoch iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti pôsobnosti úradu, vykonávanie cenovej regulácie v sieťových odvetviach, rozhodovanie vo vymedzených oblastiach vecnej regulácie, monitorovacia pôsobnosť v rozsahu vyžadovanými smernicami, kontrolná a sankčná pôsobnosť, a to vo vzťahu k povinnostiam regulovaných subjektov ustanovených alebo určených na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach, zákona o energetike a nariadenia Európskej únie pre oblasť vnútorného trhu s elektrinou a plynom.
Navrhovaná právna úprava je plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie. Očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona, k novému zákonu o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý všetci máme pod tlačou 563.
Konštatujem, že pri predkladaní bol dodržaný rokovací poriadok, tak v lehote na predloženie, tak aj po formálno-právnej stránke uvedený návrh spĺňa všetko, čo požaduje rokovací poriadok.
Tento zákon je dvojička k zákonu o energetike a je úplne nový. Vzhľadom na dosť časté a rozsiahle novely sa konštituuje nový návrh zákona. Možno o to je to ťažšie porovnávať to so súčasným preto, lebo je úplne nový a ťažšie sa to dáva dokopy, ale zásada je v tom lepšie vychytať veci, keď nie ste ovplyvňovaní tým, čo bolo v minulosti.
Čo sa týka môjho spravodajcovania, budem odporúčať, aby Národná rada, alebo odporúčam Národnej rade, aby prerokovala návrh zákona v druhom čítaní, a budem odporúčať, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a tento výbor aj ako gestorský.
Súčasne budem navrhovať a odporúčať, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní odo dňa prerokovania v Národnej rade.
Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne opäť za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, páni, začnem tým, čím končil pán spravodajca, skutočne zákon o regulácii je dvojička k zákonu o energetike a je to už, by som povedal, tá skôr vykonávajúca zložka problematiky energetiky, ktorá sa už priamo dotýka koncového odberateľa vzhľadom na to, že hovorí o mechanizme, spôsobe a výpočte koncových cien a vôbec o systéme, ako sa koncová cena pre koncového užívateľa vyrátava. O to je dôležitejší tento zákon a o to musí byť väčší dôraz na to, aby pri spracovaní takto dôležitého zákona sa skutočne precizovala každá veta, každá kapitola, každý paragraf, aby sa naplnila tá základná požiadavka a očakávaný cieľ, ktorý sa očakáva od Slovenskej republiky aj v Bruseli, aby došlo k vytváraniu spravodlivých cien pre potreby občanov v členských štátoch a v našom prípade pre odberateľov v Slovenskej republike.
Tento zákon reaguje znovu na potreby, ale v tomto prípade nie občanov, ale skôr si myslím, na politické záujmy a komerčné záujmy aktérov, ktorí by mali neskôr v procese regulácie pôsobiť.
Nie je tu pán kolega Chren, ktorý povedal, že nechali ste našich nominantov v ÚRSO a že nič ste s tým neurobili. Nie, páni! Trikrát ste išli odpáliť vedenie ÚRSO a trikrát sa vám to nepodarilo, lebo ste to robili amatérskym spôsobom. Iný výraz na to nie je. Keby ste mali trošku sofistikovaný prístup, tak by sa vám to asi aj bolo podarilo, no ale nepodarilo sa vám to, chvalabohu.
Čo sa týka ale samotného zákona. Viete, bol tu už pri zákone o energetike spomínaný korekčný faktor, ale ten patrí do regulácií. Korekčný faktor je jedna, s prepáčením, hlúposť. Hlúposť preto, že popiera už existencia tohto fenoménu, popiera zásady regulácie a spravodlivých cien. Popiera ich v tom, že regulátor je povinný zohľadniť všetky oprávnené náklady dodávateľa energií do cenovej kalkulácie a bez rozdielu na to, či sú tie cenové náklady skokové, plynulé alebo klesajúce, jednoducho ich musí zohľadniť. Korekčný faktor hovorí o tom, že pokiaľ je nejaká vyššia zmena, ja poviem, aj prečo vznikol pojem korekčný faktor, tak sa môže tento nárast ceny rozpustiť do niekoľkých rokov. Čiže cenový nárast sa môže rozpustiť do niekoľkých rokov, to znamená, keď v prvom roku povedzme mal byť nárast ceny 20 %, tak korekčný faktor mu to umožní, ja neviem, po piatich percentách cez 4 roky postupne navyšovať, čím ale dochádza vlastne k zmrazeniu zisku toho monopolu alebo toho dodávateľa, lebo on nevie, aká bude situácia v inflácii, na trhu s energiami o 3 roky, o 4 roky. A môže sa kľudne stať, že tam tie burzové ceny klesnú, on sa k tej cene nedostane, čiže on je ukrivdený. On sa má právo v tom prípade súdiť so štátom. A my mu nemôžme zabrániť. Bohužiaľ, keď urobí hlúpe nákupy a tieto mu ÚRSO uzná, no ten občan to musí zaplatiť.
Celý korekčný faktor vznikol preto, lebo práve hlúpe nákupné ceny zrealizovalo SPP. SPP nakúpilo v jednom balíku 100 % plynu pre potreby Slovenskej republiky, nakúpilo ich podstatne drahšie ako ich materské firmy, to znamená E.ON, RWE a Gaz de France. Gaz de France a E.ON majú podstatne mäkšie ceny od Gas Exportu, ako má SPP, resp. Gas Holding, ktorý je 49-percentný akcionár SPP. Čiže toto sú ceny zle nakúpené, a preto sme my dneska atakovaní, že musíme zvyšovať ceny plynu, lebo, bohužiaľ, tie nákladové ceny sú také, aké sú, a je to obrovská chyba SPP.
Ja som bol v tom čase minister, keď sa tieto ceny realizovali a žiadali sme SPP, aby nám umožnili vstúpiť do rokovaní o cenách, odmietli to, zásadne to odmietli. Nedovolili nám. Potom sme sa pokúšali, aby nakúpili len 75 % z celkového balíka potreby plynu a 25 % nech si nechajú na nákup na svetových burzách, kde v čase klesajúcich cien, viem veľmi elegantne si rozpustiť zlú nákupnú cenu. Neposlúchli ani tento argument a dneska je výsledok, že máme zafixované ceny, a tento nárast bude dlhodobo pokračovať, on musí, pokiaľ nedôjde k nejakému výraznému zníženiu inej nákladovej položky, a preto sa vymyslel tento paškvil, ktorý sa nazýva korekčný faktor, ktorý má vlastne odsúhlasiť alebo umožniť to postupné navyšovanie, ktoré SPP očakáva.
Nevýhodu, tou tienistou stránkou toho korekčného faktora je, že pokiaľ vznikajú nadnáklady pri zlom odhade ceny, lebo v čom sú vždy škriepky, či má byť cena plynu taká alebo onaká, závisí od toho, ako odhadne budúce nákladové položky v cene SPP a ako ich odhadne ÚRSO. ÚRSO má vlastné analýzy, povie, budete mať takýto vývoj, SPP má vlastnú analýzu. Pri tejto formulácii, ktorá je tu napísaná v tejto regulačnej politike, je, že keď sa SPP pomýli a dá nižšie nákladové ceny, tak ich musí ÚRSO na budúci rok zohľadniť. Pri súčasnej právnej úprave to neexistuje.
My tvrdíme, také predsa niečo neexistuje, také nemôže byť. Záväzné ceny musia byť záväzné aj pri zlom odhade, lebo to je vecou a problémom SPP, že niečo zanedbalo, niečo podcenilo, a jednoducho každý, kto sa pohybujete na trhu, raz zarobíte, raz prerobíte, jednoducho takéto niečo neexistuje, a preto existuje práve ten korekčný nešťastný faktor, ktorý má zahmliť celú túto politiku a celú túto problematiku.
To, čo mne vadí, že sa absolútne cez regulačný zákon odstavil štát od možnosti nejakým spôsobom hovoriť do cien, nie schvaľovať, hovoriť do cien, boli dve možnosti doteraz v právnej úprave.
Jedna právna úprava hovorila o tom, že pri cenových návrhoch musí rozhodovať valná hromada a vo valnej hromade sa hlasovalo 51 : 49, to jediné, čo sme si dokázali pri tej nešťastnej privatizácii vydobyť, teda neskôr až v roku 2009, to znamená, že musel aj štát zdvihnúť ruky za to, či oprávnenie na cenové zvýšenie je aktuálne, alebo nie. Toto už v zákone vypadlo, nie je tam, na škodu veci a na škodu slovenského spotrebiteľa. Štát si jednoducho takto umyl ruky a predal, nás to nezaujíma, je to vec SPP, nech zdiera slovenský národ, koľko chce, veď sú naši drahí priatelia, dali sme im to, dali sme im dobrú, lukratívnu hračku, tak nech sa s tým pekne hrajú ďalej.
Druhý nástroj bol, že keď sa už urobil cenový výmer, ministerstvo hospodárstva ho mohlo pripomienkovať, nie zmeniť. Mohlo ho pripomienkovať. A ÚRSO pokiaľ neuznalo pripomienky ministerstva hospodárstva, bolo povinné na svojej webovej stránke stanovisko ministerstva hospodárstva zverejniť. K čomu bol tento akt? Samozrejme, ministerstvo hospodárstva nevedelo zmeniť ceny, ale odberateľ mal zo zákona právo sa sťažovať na cenu súdnou cestou a argumenty ministerstva hospodárstva boli vysokokvalifikované, ktoré umožnili tomu zákazníkovi ich použiť pri súdnom procese.
Dámy, páni, ruku na srdce, kto z vás ovláda štruktúru ceny? Nikto v tejto sále. Nikto. A neovládajú ju dokonca už ani odborníci, lebo je tak komplikovaná. A teraz si zoberte, že vy v tejto komplikovanej štruktúre sa máte dožadovať spravodlivej ceny. Veď vy neviete, aká je štruktúra, preto neviete ani, či je tá cena správna, alebo nesprávna, a preto bolo ministerstvo hospodárstva, ktoré malo odborníkov a ktoré vedelo tie argumenty a tie veci vytiahnuť, ktoré boli neprávom vsunuté do cenovej kalkulácie.
Mohol sa zákazník aspoň odvolať voči cene v starej právnej úprave. Dámy, páni, v novej vládnej úprave, v novom návrhu zákona o regulácii už zákazník môže len reklamovať cenu. Čiže nemôže žiadať zmenu ceny, môže len reklamovať cenu. To je zásadný rozdiel v ponímaní cenotvorby na Slovensku. Čiže ten konečný spotrebiteľ sa dostal úplne niekde na koniec záujmu celého procesu energetického loby a znovu je návrh dodávateľ plynu a distribútor, lebo dneska sa zákazník už nemôže ani ohradiť voči tejto cene.
Čiže absolútne neplatí, že aj tento zákon bol písaný v prospech odberateľa. Tento zákon bol písaný v prospech SPP, v prospech energetického monopolu, ktorý sme odovzdali v roku 2002 do rúk zahraničných investorov a ktorí z toho bohate žijú doteraz, a ešte im posilňujeme ich postavenie. Je to skutočne tragédia, že sme sa nedokázali ani po 10 rokoch privatizácie poučiť a trošku chrániť slovenský trh a slovenského občana. Ale, bohužiaľ, je to napísané v tomto zákone a ja vás na to upozorňujem.
Čo sa týka vôbec pôsobnosti úradu regulačného. Prekrýva sa to s tým, čo bolo povedané pri energetickom zákone. Vypadla tá kontrolná možnosť napríklad pri schvaľovaní aukcií a pravidiel pre aukcie. Jednoducho to tam nie je, ale o tom som už hovoril, čiže aukcie si dneska môže robiť každý, kto chce, ako chce a vygenerovať ceny, aké chce. Nemôže ÚRSO vykonávať dohľad nad priebehom aukcií a, samozrejme, v § 5 ods. 2 písm. a) vypadla povinnosť ÚRSO zverejňovať stanoviská ministerstva hospodárstva ku všetkým cenovým výmerom.
Dámy, páni, tento rok sa oslavovalo 10. výročie založenia ÚRSO. Desať rokov bola dosť dlhá doba na to, aby sme povedali, či ÚRSO je správne nastavené, alebo treba s ním robiť naprieč politickému spektru. Ja sám som bol na kvázi medzinárodnej konferencii, aj pán predseda bol, ale to boli pochvalné slová. Ale realita je taká, ak chceme urobiť regulačný úrad nezávislý, musí predsedu regulačného úradu menovať prezident minimálne z dvoch kandidátov. My sme to neurobili. Moja chyba, uznávam, že to bola chyba.
Ale dneska meníme zákon, dneska je ideálna príležitosť, poďme k tomuto modelu, tak ako je to pri členoch regulačnej rady, urobme aj v prípade regulačného úradu. Dajme návrh jeden zo strany vlády, druhý zo strany parlamentu a nech si pán prezident vyberie a nech si preverí, či títo kandidáti sú dobrí. Ja si myslím, že keď prezident bude menovať predsedu regulačného úradu, ten regulačný úrad dostane oveľa väčšiu vážnosť, ale aj oveľa väčšiu zodpovednosť. Čiže vráťme sa naspäť k tomuto modelu a dajme túto kompetenciu prezidentovi republiky.
To, čo je zarážajúce, je v tomto návrhu zákona o regulácii, že vypadli kompetencie Regulačnej rady. Dámy a páni, to v podstate znamená to, že ten, kto sa dostane na čelo regulačného úradu, je neobmedzená osoba na 6 rokov; 6 plus 6 ešte môže byť. Toho človeka nemá právo nikto kritizovať, nikto odvolať a nikto ho donútiť urobiť nejaké nápravné opatrenia. Takto sú dneska postavené kompetencie predsedu regulačného úradu a takto sú znížené kompetencie Regulačnej rady. Regulačná rada nemôže voči predsedovi absolútne nič. Doteraz bol predseda Regulačnej rady menovaný a odvolávaný na návrh Regulačnej rady. Čiže bola tu kontrolná funkcia na predsedu z Regulačnej rady.
Regulačná rada schvaľovala - schvaľovala, nielen prerokovávala - regulačnú politiku a rozsah cenovej regulácie. Dneska to robí len regulačný úrad, to znamená, jeho štatutár predseda regulačného úradu buď dá pod niečo podpis, alebo nedá, a nikto ho nevie donútiť, aby regulačnú politiku alebo rozsah cenovej regulácie zmenil v prospech občana alebo v prospech kohokoľvek, jednoducho bude to jeho výsostná právomoc.
Je to neuveriteľné, akú právomoc sme dali do rúk jednej osoby. Neuveriteľné! Tento človek rozhoduje o cenách energií na celom Slovensku pre každého jedného občana, pre každého jedného odberateľa. Čiže vráťme to naspäť do polohy, aby mal každý nejaký kontrolný orgán. To znamená, nech ho buď kontroluje prezident, alebo nech ho kontroluje, tohto predsedu Regulačnej rady, nech kontroluje Regulačná rada. V opačnom prípade sa môže stať, že sa udeje niečo podobné, že niektorý minister si urobí zo spravodajských služieb svoju hračku a potom vychádzajú veci také navonok, aké vychádzajú, ale našťastie tu bol aspoň kontrolný mechanizmus, ale v tomto prípade kontrolný mechanizmus ani nebude. Čiže je to veľmi zlé, pokiaľ to takto celé dopadne.
Dámy, páni, v § 12, kde sa hovorí o cenovej regulácii, tam v bode q) vypadol odstavec, kde sa regulovali aj dodávky plynu pre výrobu tepla pre domácnosti. Ja som zvedavý, ako budú vyzerať ceny tepla vo vašich bytovkách, keď začne každá tepláreň priamo obchodovať a dohadovať si cenu plynu s SPP. Jednoducho už nebudú regulovaní. Budú si robiť, čo chcú, nevidím jeden dôvod. Zrušili ste, teda navýšili ste spotrebné dane na tento plyn, ale prečo nenecháte aspoň možnosť regulácie týchto cien cez regulačný úrad? Je mi to nejasné a veľmi rád si vypočujem argument, prečo sa to tak stalo.
A čo sa týka regulačnej politiky, no jednoducho ministerstvu už do toho nič, Regulačnú radu do toho nič, už je to vecou len regulačného úradu, a pritom určite vystúpia diskutéri, ktorí povedia, dámy, páni, ale úrad musí byť nezávislý.
No tak viete, ako je to nezávislé? Zoberte si len vedľajšie Rakúsko. V Rakúsku návrh na cenové konanie dáva ministerstvo hospodárstva. Vo Francúzsku, ktoré je Mekka v elektrickej energii, ktorá má 86 % výroby cez jadrový spôsob, tam je dokonca vytvorená funkcia komisára vlády v regulačnej rade, ktorý má za úlohu posudzovať regulačnú politiku štátu s politikou vlády. Čiže sú tam priamo dosadení ľudia. Len my sa tu hráme na pápežskejších, ako je pápež, a vytvárame priestor pre nebezpečné loby, ktoré už vzniká a ktoré sa už teší, že keď takto zbrzdený zákon o regulácii prejde, už sa vidia v tomto prostredí a môžem vám zaručene povedať, že tento priestor je veľmi bonitný. Veľmi bonitný. A zrejme tí, ktorí tvorili tento zákon, vedia o tej bonite a tešia sa na ňu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, povedali ste veľa vecí, na ktoré by sa dalo reagovať. A dovoľte mi zareagovať len pár protiotázkami.
Otázka prvá. Povedali ste, že SPP schválilo nevýhodnú zmluvu na príliš veľa, príliš drahého plynu v čase vášho ministrovania, kvôli ktorej všetci na Slovensku dnes musia platiť drahý plyn. Chcem sa vás teda opýtať: Ako hlasovali vaši nominanti, nominanti ministerstva hospodárstva a nominanti strany SMER - SD v predstavenstve SPP pri schvaľovaní tohto kontraktu dlhodobého na nákup plynu od spoločnosti Gazprom Export? Hlasovali za tento nevýhodný a dlhodobý kontrakt, kvôli ktorému teraz hrozí každý rok zdražovanie plynu na Slovensku o viac než 20 %? To je prvá otázka.
Druhá otázka ku korekčnému faktoru, o ktorom ste toľko hovorili. Ak sa nám podarí vyrokovať zníženie ceny plynu so spoločnosťou Gazprom Export spätne od 1. januára tohto roka a neexistuje na Slovensku korekčný faktor, na základe čoho by ste chceli ľuďom vrátiť prípadné preplatky za plyn, za ktorý platili viac, než zaň platiť museli?
Otázka tretia. Ak ÚRSO urobí zlé predikcie a odhadne zle vývoj kurzu a zle stanoví regulovanú cenu a potom zahraniční akcionári podnikov, či už elektrárenských, alebo plynárenských, budú žalovať štát, tak ako dnes je na stole niekoľko predarbitrážnych výziev o stámilióny eur z čias vašej vlády, kto zaplatí tieto škody za Slovenskú republiku vzniknuté zlou reguláciou z čias vašej vlády a pôsobenia vášho nominanta na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví?
Najviac ma, pán kolega, ale zaujíma ten nevýhodný kontrakt na nákup plynu schválený za vašej vlády a vašimi ľuďmi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na Slovensku platí staré príslovie, že "reči sa hovoria a chlieb sa je". A pravda je taká, že aj napriek tomu, že systematicky sa tvárime, že tu parlament prijíma zákony na ochranu spotrebiteľa a že tieto zákony nie sú v prospech monopolov, pravda je taká, že nárast cien je omnoho väčší, než to bolo v minulosti.
A jeden z takých konkrétnych zákonov. Veď nie tak dávno sme tu mali, asi polroka dozadu, myslím, že pán Jurčík to dával, kde sme zrušili zákon, ktorým valné zhromaždenie schvaľovalo cenové návrhy. Prečo to tak bolo? Bolo to tak preto, pretože štát má síce 51 % v SPP, ale reálne nevie rozhodnúť o ničom. Takže bolo rozhodnuté, že valné zhromaždenie musí schváliť cenový návrh.
Ako je tomu dnes na základe vašich prijatých zákonov? Je tomu tak, že už to neschvaľuje ani Dozorná rada, ani ministerstvo hospodárstva, ani Fond národného majetku. Čiže toto je konkrétny výsledok. Konkrétny výsledok napríklad v Košiciach konkrétne je, že predstavenstvo navrhlo navýšenie cien o 30 % napríklad tepla. To sme nemali za desať rokov takéto navýšenie. Tak netvárme sa, že prijímame zákony, ktoré sú v prospech občanov, v prospech spotrebiteľa.
My jednoznačne vytvárame podmienky len a len v prospech veľkých monopolov a zjednodušujeme im situáciu. A štát umelo a systematicky oslabuje svoju pozíciu, aby sa mohol tváriť, že však predsa my za to nemôžeme na ministerstve, veď to oni. Ale vy im vytvárate tie podmienky a vy im dávate tieto nástroje do ruky.
Takisto aj dnes tieto zákony, je skutočne veľmi prekvapujúce, že to predkladá minister za stranu, ktorá povalila vládu, a podľa mňa vláda nemá kompetenciu na to, aby takéto zásadné zákony bez súhlasu prezidenta predkladala do parlamentu dnes, v tomto čase. A my požiadame prezidenta, aby zastavil tento proces, pretože sú to zákony, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú hospodársky život nielen podnikov, ale hlavne aj občanov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán kolega Chren, budem reagovať. Vy ste spomenuli len prvú časť vety. Ja som povedal, že bolo to za môjho ministrovania, ale zároveň som povedal, že sme sa snažili dostať sa do cenových jednaní, lebo sme si boli istí, že vyjednáme lepšiu cenu ako SPP a že nás k tomu nepustili.
Na vašu konkrétnu otázku, ako hlasovali zástupcovia štátu v SPP pri tejto zmluve: nijako. Lebo táto zmluva nebola v predstavenstve SPP, pán kolega. Ešte raz vám opakujem, nebola. Bolo to prísne tajné a cenu uzatváral len obchodný zástupca Gas Holdingu s Gazprom Exportom, čiže nebolo to ani na SPP prerokovávané. To je za prvé.
Ako chceme vrátiť preplatky? No tak, ako sa vracajú doteraz. Jednoducho je na to výmer, pokiaľ v elektrine alebo v plyne máte preplatok, tak vám ho každý vráti a je to, normálne vám to vrátia na účet.
A ak urobí SPP, pardon, ak urobí ÚRSO zlé ceny, čo sa stane? No to sa stalo za vlády Mikuláša Dzurindu, že tam zle vypísali ceny, potom boli z toho súdne procesy, no a zaplatí to štát. Ale prečo by to mal platiť odberateľ, keď chybu urobil štátny orgán? Prečo by mal každý odberateľ, každý občan zaplatiť za chybu úradníka v ÚRSO nejakú pokutu? No zaplatí to štát, zaplatí to v podstate ministerstvo financií zo štátneho rozpočtu. A potom nech si niekto robí poriadky s tým, kto vyrátal tie ceny. Ale v žiadnom prípade nesúhlasím, aby nejakú chybu úradníka na ÚRSO platili občania Slovenskej republiky. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Je tu debata, je fakt, že máme nový zákon o ÚRSO a ten prvý bol prijatý v roku 2001 a potom bol mnohokrát novelizovaný. A jedno, čo sa v tomto zákone mení, je v podstate konštituovanie úradu a Regulačnej rady ako takej. A je dilema a je, fakt, na otvorenú diskusiu, čo urobí úrad nezávislejším a či zachovať model z roku 2011, kde je konštituovanie úradu, do tohto konštituovania boli vtiahnuté tri najvyššie ústavné funkcie: prezident, Národná rada a vláda. Alebo pri posilnení právomocí úradu to necháme len na Národnú radu Slovenskej republiky. V druhom čítaní, aj vo výbore, aj tu v pléne, sa môžeme na túto tému pobaviť, čo je lepšie pre nezávislosť úradu, aby bol odbremenený aj od politických tlakov jednej či druhej strany a mohol, fakt, rozhodovať len na základe fyzikálnych, ekonomických a matematických pravidiel.