26. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Brocka. Ja si myslím, že kredit alebo, kredit alebo prestíž finančnej disciplíny správania sa tejto koalície utrpel prvú škodu vtedy, keď poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie nezahlasovali za vládou navrhnuté zvýšenie dane z piva. Takže prosím vás, čo sa týka ako dátumov, termínov alebo harmonogramu, aby ste si aj toto zarátali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Brocka, pri všetkej úcte ku vám ste mi teraz vo vašom vystúpení pripadali ako, s prepáčením, keby ste boli úplne mimo reality. Vy sa tu obraciate na SMER, spomínate stranu SMER - sociálna demokracia. To snáď SMER má ministra zdravotníctva teraz vo funkcii? Nie je to náhodou KDH, ktoré má ministra zdravotníctva vo funkcii? Útočíte takisto aj na lekárov. Prosím vás pekne, môžem dokončiť? Skúste sa v prvom rade pozrieť na svojho pána ministra. Prečo neriešil danú situáciu v zdravotníctve skôr? Prečo ju nechal dozrieť až do takejto kritickej situácie, kedy v nemocnici chýbali lekári? Veď predsa táto situácia neprišla zo dňa na deň. Táto situácia sa nejakým spôsobom vyvíjala. Čo robil váš pán minister? Prečo to nechal dozrieť až do takejto kritickej situácie, kedy skutočne mohlo dôjsť k ohrozeniu života občanov Slovenskej republiky. Pýtajte sa, prosím vás pekne, vášho pána ministra a neklaďte otázky nám.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Brocka, to, čo sa stalo v zdravotníctve, je predovšetkým výsledkom vášho arogantného vládnutia. Vášho arogantného vládnutia bez komunikácie a tam je ten, čo to vymyslel. Tam v tej ľavej búdke, čo sedí. Tam je ten človek, od ktorého sa to všetko odvíja. A vy buďte veľmi radi, že to prepuklo len v zdravotníctve. Lebo podobná situácia ako je v zdravotníctve, je vo všetkých rezortoch. Je v školstve, je v kultúre, proste smrdí to všade vašou prítomnosťou vo vládnutí. A to je ten kameň úrazu tohto celého problému, ktorý sa vyvŕbil aj v zdravotníctve, o ktorom vy ste teraz tak vzletne rozprávali. Čiže buďte taký láskavý, vstúpte si do seba, upracte si doma a potom sa postavte k tomu pultu a niečo nám povedzte.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ja, pán predseda, nadviažem na môjho predrečníka a rád by som vám pripomenul, ako sa pán minister Uhliarik k hrozbe možných hromadných výpovedí lekárov staval takmer pol roka. V júni vyhlásil, že, citujem: "Som presvedčený, že nepríde k hromadným výpovediam." V júli, pardon, v auguste povedal: "Neverím, že sa tak stane." A v septembri, keď už veľmi vážne LOZ oznámilo, že pôjde o asi 2 500 lekárov, tak povedal: "Sme pripravení aj na alternatívu ako zabezpečiť zdravotnú starostlivosť bez 2411 lekárov, lebo veď to znamená iba 13 percent všetkých lekárov na Slovensku a iba tretinu lôžkových lekárov." Toto bol postoj vášho ministra k hrozbe, že lekári z nemocníc odídu. Dajú výpoveď. Nebudú štrajkovať, prosto dajú výpoveď. Urobia to, čo im umožňuje Zákonník práce. Dokonca aj ten sprznený Zákonník práce, ktorý vyšiel spod rúk vašej vládnej koalície, za ktorý ste aj vy, pán predseda, hlasovali. Nehnevajte sa na mňa, ale ak bývalý minister práce, ak predseda sociálneho výboru v parlamente nazýva boj zamestnancov za svoje platy, využijúc pritom čisto legálne prostriedky a pričom sa vyhli štrajku, ktorý, ktorý im tiež Zákonník práce umožňuje, tak toto nazvať ako nejaký Taliban a Afganistan a vydieranie, to skutočne svedčí o tom, aký vy máte postoj k radovým občanom, k bežným ľuďom, ktorí v Slovenskej republike žijú. A vyjadrením tohto vášho arogantného postoja k ľuďom na Slovensku je, bohužiaľ, aj zákon, ktorý tu teraz prerokovávame.

Samozrejme, že reakcia na tie predchádzajúce faktické poznámky by si vyžadovala asi viac času, ale skúsim aspoň dvomi vetami. Pán poslanec Ondruš, veď váš predrečník, pán Jarjabek, vám povedal, aj vám, že obdobná situácia je takmer vo všetkých oblastiach, vo všetkých oblastiach, a preto som hovoril, že vám to padne na hlavu, ak jednej časti zvýšime platy teraz o viac ako 300 eur, tak ako budete postupovať k tým iným skupinám? Máte na to? Má váš minister alebo ten budúci minister financií na to? Čo mňa mrzí, že vy v tej ťaživej situácii, keď minister Uhliarik to riešil, a riešil to s dotknutými, tak vy ste sa pridali na stranu časti vydieračov. A pán Somogyi hovoril o pive. Pán kolega, prepáčte, nezachytil som, že by toto hlasovanie zaregistrovali v Maďarsku, Rakúsku alebo v Česku, alebo v nejakej inej krajine. Ja som hovoril o témach, ktorými sa Slovensko zviditeľnilo v Európe, nie v našich slovenských denníkoch.

Ďakujem pekne za slovo. No, musím dať za pravdu poslancovi Júliusovi Brockovi v tom, že ,skutočne, hlasovanie o pive pravdepodobne nezaregistrovali za hranicami Slovenskej republiky ani v Poľsku, ani v Maďarsku. Ale súčasne ti musím, Július, pripomenúť jednu inú vec, kedy si myslím, že dramaticky utrpel image a kredibilita Slovenska, pokiaľ ide o zodpovedné verejné financie, pokiaľ ide o rozpočtovú zodpovednosť, a to sa stalo na stretnutí pred dvoma týždňami u premiérky, kde sa zišla tá bývalá vládna koalícia, ale ešte stále štyri vládnuce strany, a kde práve na návrh Slobody a Solidarity, kde sme verejne pár dní predtým vyzvali ministra financií a podpredsedu vlády Ivana Mikloša, že situácia je skutočne vážna, a myslím, že vývoj posledných dní a hodín dáva doslova a dopísmena za pravdu Slobode a Solidarite, že vývoj začína byť v eurozóne veľmi, veľmi vážny, a ani deficit vo výške 4,6 percenta HDP nemusí stačiť na budúci rok k tomu, aby si Slovensko udržalo kredibilitu na finančných trhoch a umiestnilo svoju emisiu vládnych bondov v závratnej výške približne 8. mld eur na budúci rok. Tu chcem povedať celkom pre objektivitu, že sme uvítali iniciatívu ministra financií, a on na to spomínané rokovanie u premiérky, Július, prišiel s balíkom úsporných opatrení, prijatie ktorého by skutočne budúcoročný deficit štátneho rozpočtu znížil, tento balík úsporných opatrení, zo 4,6 percenta na pôvodnú výšku 3,8 percenta výkonu ekonomiky. Vy, Kresťanskodemokratické hnutie a naši kolegovia z MOST-u - HÍD neboli ochotní ani len otvoriť rozpravu o tomto úspornom balíku. Bol to balík v sume 573 mil. eur, jediné dve politické strany, ktoré boli ochotné túto diskusiu započať, bolo SDKÚ-DS a Sloboda a Solidarita. Tak prosím vás, a teda prosím teba, Július, o kredibilite Slovenska, kedy utrpela, či v okamihu, keď na balkóne bolo 50 televíznych staníc a keď tento parlament ako parlament zvrchovanej krajiny hlasoval o bezprecedentnom navýšení eurovalu, o bezprecedentnom zvýšení jeho kompetencií, ktoré nemajú nič spoločné s trhovou ekonomikou, ktoré nemajú nič spoločné s elementárnymi princípmi ekonómie, tak nie vtedy utrpel kredit alebo kredibilita Slovenska, ale utrpela práve za zatvorenými dverami, keď Kresťanskodemokratické hnutie nebolo ochotné ani len začať diskusiu o spomínanom úspornom balíku, ktorý by bol vrátil deficit štátneho rozpočtu na úroveň 3,8 percenta výkonu ekonomiky.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, KDH, poslanci Kresťanskodemokratického hnutia budú hlasovať za rozpočet s deficitom, aký predkladá minister financií, to je to podstatné a najpodstatnejšie a myslím si, že ak tak budú hlasovať aj ostatní poslanci v tejto sieni, tak to prispeje k zvýšeniu kredibility našej krajiny. Tie diskusie predtým ako návrh príde do parlamentu, určite sú užitočné, prospešné, nakoniec sme to vyhodnotili väčšina tak, že aj v tejto podobe je to rozpočet, ktorý znamená pre občanov aj nepríjemné veci, aj šetrenie, aj škrtanie. A, samozrejme, má to aj svoje politické súvislosti. A keď žijeme v dobe, že tá najsilnejšia opozičná strana sa na nás díva, by som povedal tak, že čím horšie, tým lepšie, no tak si myslím, že aj rozpočet so schodkom 4,6 percenta v danej situácii je umenie možného.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi na úvod poznamenať, že proces schvaľovania štátneho rozpočtu je v období mimoriadne závažnej a neštandardnej situácie. Vonkajšie podmienky sú neisté a turbulentné. Vieme, že lídri Európy Sarkozy a Merkel včera rokovali, a tak poviem trošku na odľahčenie, si zobrali, obidvaja boli oblečení v čiernej farbe, to znamená, že si uvedomujú tú situáciu, tiež si uvedomujú tú situáciu, ktorá vznikla v Európe, a pravdou je aj to, že mnohí významní ekonómovia, ktorých rešpektujem, očakávajú skôr negatívny vývoj v celej Európe, a najmä teda v eurozóne, a určite viete, že na akademickej pôde alebo, povedzme, aj v rôznych finančných inštitúciách sa už kreslia rôzne scenáre, že čo sa stane, čo sa stane s eurozónou, čo sa stane s Európou v najbližšom období, a máloktorý z týchto scenárov hovorí o nejakom pozitívnom vývoji, teda zdôrazňujem z krátkodobého hľadiska.
Takže Slovensko, musíme si uvedomiť, že Slovensko je veľmi otvorenou ekonomikou, a teda objektívne závislou na stave ekonomík našich najväčších obchodných partnerov. To znamená, že keď sa im bude dariť zle, automaticky nič nevymyslíme, proste neexistuje žiadne perpetuum mobile, aby sme sa ochránili, pretože ako zdôrazňujem, sme malou otvorenou ekonomikou.
Takže toto sú vonkajšie, vonkajšie podmienky, čo v súčasnosti sú. Čo sa týka vnútorných podmienok, tiež, žiaľbohu, nie sú, nie sú ideálne, povedzme si rovno, že je 94 dní pred voľbami, a jednoducho aj táto rozprava svedčí o tom, že je 94 dní pred voľbami, takže niektorí poslanci jednoducho začínajú podmieňovať, podmieňovať svoje hlasovanie tým, že aby sa presadzovali ich, ich myšlienky, ktoré potom, samozrejme, chcú sa s nimi chváliť vo voľbách, že to presadili, ale faktom zostáva to, však pravdepodobne, a nikto z nás to nepopiera, že konsolidačné úsilie ochablo, teda objektívne ochablo. To znamená, že z deficitu 4,9 percent schválime alebo dúfam teda, že schválime rozpočet s deficitom 4,6 percent, ale jednoducho je to, je to realita, je to najväčší možný kompromis, ktorý sa mohol dosiahnuť v súčasnej situácii. Samozrejme, nová vláda, ktorá vzíde z volieb, predpokladám, že bude čeliť tým istým problémom, to znamená, bude musieť konsolidovať, konsolidovať verejné financie a, samozrejme, predpokladám, že razantnejšie, a bude musieť prísť, prísť s nejakým, s nejakými opatreniami alebo resp. s mixom opatrení, či už na výdavkovej, príjmovej stránke, ale jednoducho určite aj tá nová vláda pravdepodobne zmení, zmení priority, priority súčasnej dosluhujúcej vlády.
Pri mojom krátkom vystúpení dovoľte mi ešte apelovať na tých poslancov, ktorí váhajú, váhajú s podporou tohto rozpočtu, že nech si uvedomia, že v podstate už tento rozpočet, de facto nejde o priority tejto vlády, ale skôr, poviem to otvorene, udržiavací rozpočet, ale zdôrazňujem, jednoducho v súčasnej situácii sa ináč ani nedá nič, nič ambicióznejšie urobiť. Takže pred tých, ktorí ešte váhajú, ako hovorím, že s podporou, treba si uvedomiť, že to nejde už ani o dôveru vláde, ale ide o to, že pokiaľ by sa rozpočet neprijal a nastúpilo by rozpočtové provizórium, by to automaticky znamenalo zvýšenie úrokov, za ktoré si požičiava štát, a tým vlastne by sa Slovensko zadlžilo. Takže keď niekto bude rozmýšľať o tom, že nepodporí, tak nech rozmýšľa o tom, že nepodporenie rozpočtu znamená zvýšenie zadlženosti tejto krajiny.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril najskôr všeobecne a potom konkrétne v niekoľkých poznámkach aspoň stručne k rozpočtovej kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pokiaľ ide teda o návrh štátneho rozpočtu na budúci rok a s výhľadom na roky 2012 až 2014.
Nuž, zaznelo tu v doterajšej časti rozpravy už pomerne veľa informácií, pomerne veľa vyjadrení, pomerne veľa faktov, ktoré vo všeobecnej rovine charakterizujú rozpočet a vôbec situáciu, ekonomickú situáciu, v ktorej sa Slovensko v súčasnosti nachádza. Ja som sa už usiloval vo faktickej poznámke upozorniť na to a poďakoval som aj pánovi poslancovi Počiatkovi za to, že otvoril túto tému, že sa tu neustále vytváral živý obraz, a o čo je klamlivejší, o to usilovnejšie sa ho vládni politici usilujú vytvárať, o šetrnej, zodpovednej, rozpočtovo zodpovednej pravici a nešetrnej, rozpočtovo vo vzťahu k verejným financiám nezodpovednej ľavici.
Preto na úvod svojho vystúpenia by som rád opäť zdôraznil to, čo som spomenul v jednej zo svojich faktických poznámok. Dôležité je porovnávať nie politické a ideologické vyhlásenia, ale fakty. A fakty, ak zhodnotíme posledných 10 rokov rozpočtového hospodárenia na Slovensku vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, hovoria celkom jednoznačne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím o...

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Boli to práve pravicové strany, boli to pravicoví politici, boli to pravicové vlády... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec Muránsky.

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
... ktoré, pán poslanec Muránsky, nesedí ani v lavici. Ľ, to je ľavica. Takže budem pokračovať, boli práve pravicové vlády, ktoré zvyšovali schodky štátneho rozpočtu vo vzťahu k HDP, a to dokonca aj v období, keď hrubý domáci produkt rástol, a dokonca to robili aj v období, kedy sa ekonomike darilo. Nebola to ľavicová vláda na čele s premiérom Robertom Ficom, ale bola to pravicová vláda na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom, ktorá v roku, ktorý celkom jednoznačne, nadväzujúc na globálny ekonomický rast, vykazoval hospodársky rast a zlepšovanie hospodárskej situácie aj na Slovensku, namiesto pokračujúcej konsolidácie verejných financií naplánovala z ničoho nič medziročný skok v deficite štátneho rozpočtu. Už som to spomenul, medzi rokmi 2004 a 2006 sa schodok, naplánovaný schodok štátneho rozpočtu mal takmer zdvojnásobiť. To bolo v čase, kedy predsedom vlády bol Mikuláš Dzurinda a podpredsedom vlády a ministrom financií Ivan Mikloš, ktorý nám predkladá aj tento návrh štátneho rozpočtu. Samozrejme, bol tu vážny dôvod, prečo sa medzi rokmi 2004 a 2006 takmer zdvojnásobil schodok štátneho rozpočtu. V roku 2006 sa vláda rozhodla, že nebude využívať hospodársky rast na trvalú konsolidáciu verejných financií, ale keďže to bol volebný rok, tak sa rozhodla, že bude nezodpovedne z verejných financií, z daní všetkých občanov rozdávať, aby si zabezpečila čo najlepší volebný výsledok, čo bolo v tej chvíli politicky naozaj nevyhnutné, keďže bolo evidentné, že vláda má za sebou mimoriadne neúspešné vládnutie, ktoré urobilo na Slovensku veľa škody, a tá situácia bola nie náhodou veľmi podobná tej, v ktorej sa ocitáme teraz po vyše roku opätovného vládnutia pravice. Napokon, keď hovorím, že mal byť ten schodok v roku 2006 takmer dvojnásobný, používam ten podmieňovací spôsob preto, lebo v skutočnosti nebol. Z plánovaných vyše 4 percent sa ho takmer o percento, na 3,5 percenta podarilo stlačiť po tom, čo sa v lete 2006, presne v polovici roku 2006 vymenila vláda, nastúpila vláda Roberta Fica a tá sa správala k štátnym financiám oveľa zodpovednejšie a skutočne využívala hospodársky rast na to, aby znižovala zadlžovanie Slovenska, aby znižovala deficity, a urobila to spôsobom, ktorý možno označiť za najrazantnejší, aký sme na Slovensku dovtedy zažili, až takou mierou, že sme nielen hravo splnili kritériá pre prijatie eura, o čom opoziční politici, v tom čase opoziční politici a dnes vládni, neustále pochybovali a neustále túto ambíciu spochybňovali, ale dostali sme schodok štátneho rozpočtu pod 2 percentá v roku 2007. Dokonca aj v roku 2008, o ktorom nikto nepochybuje, že sa už v Európe naplno prejavili, k jeho koncu naplno prejavili problémy v hospodárskej oblasti, sme dokázali tento schodok udržať tesne nad dvomi percentami. Toto, vážené kolegyne a kolegovia, je teda realita, toto je jediná skutočná pravda o našej tzv. rozpočtovo zodpovednej pravici, ktorú skrývajú za nekonečné opakovanie mýtu o ľavicovej rozhadzovačnosti. Takže SMER, kým prišla kríza, schodok štátneho rozpočtu znižoval. Pravicová vláda SDKÚ aj v čase, keď žiadna kríza nebola, schodok štátneho rozpočtu zvyšovala, alebo sa na to minimálne hotovala.
Vážené kolegyne a kolegovia, v tejto súvislosti by sme si mali ale povedať takisto na rovinu, prečo sme sa ocitli v takejto komplikovanej situácii, v akej dnes sme, a prečo v takejto komplikovanej situácii musíme hovoriť o probléme štátneho rozpočtu aj o tom, že vláda opustila svoj pôvodný cieľ, svoje ambície pokračovať v znižovaní deficitu verejných financií. Áno, nikto nemôže zakrývať, že významný podiel na tejto skutočnosti má globálny ekonomický vývoj, ktorý sa celkom jednoznačne stále zhoršuje, a ten výhľad teda sa stále zhoršuje. Na tomto mieste musím opäť použiť konkrétny príklad alebo na tomto príklade chcem opäť poukázať, aký je zásadný rozdiel medzi mýtom o populistickej ľavici na Slovensku, ktorý tu neustále pravica a jej nohsledi v ideologických think tankoch rozširujú, a skutočnosťou o populizme pravicových strán. My dnes nemáme problém priznať, že podiel na zhoršení výhľadu slovenskej ekonomiky má globálny ekonomický vývoj a že k nemu ďalšími opatreniami prispela vláda, ktorú vedie Iveta Radičová. Naopak, dnešná vládna koalícia, pravicoví politici v čase, keď boli v opozícii, odmietali akýmkoľvek spôsobom zohľadniť globálny ekonomický vývoj a hádzali všetku vinu za zhoršenie ekonomickej situácie v roku 2009 a v istých ohľadoch aj v roku 2010 na vtedajšiu vládu, čo jednoducho nebola pravda vtedy a nie je to pravda aj dnes. Čo však nepochybne je pravda, to je fakt, že k zhoršeniu situácie, ktorú tu dnes máme, významnou mierou prispela aj súčasná vláda opatreniami, ktoré boli prijaté pred rokom v novembri, resp. decembri minulého roka, a to dokonca v situácii, keď sme nielen my na negatívne dopady týchto opatrení upozorňovali. O tom, že vláda významným spôsobom svojou hospodárskou politikou prispela k zhoršeniu ekonomickej situácie, nemôže byť žiadnych pochybností aj preto, lebo tento názor zastávajú nielen opoziční politici, ale aj ľudia, ktorí s dnešnou parlamentnou opozíciou nemajú vôbec nič spoločné, ba dokonca celkom otvorene ich možno označiť za spojencov súčasnej vlády. Príkladom, ktorým by som to chcel dokladovať, je vyjadrenie Róberta Kičinu, výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska zo 7. novembra tohto roku, ktorý v televízii TA3 okrem iného povedal: "Index z podnikateľského prostredia, ktorý zhodou okolností oslavuje desiate výročie, dnes sme zverejnili jeho ďalšie vydanie, no a, samozrejme, klesol. A najväčší vplyv, negatívny vplyv na vývoj indexu mala práve politická nestabilita, to znamená pád vlády, neistota aj v tom politickom aj podnikateľskom prostredí. To znamená, predvídateľnosť politických rozhodnutí bola veľmi ťažká a toto podnikatelia vnímajú negatívne." Koniec citátu. Takže podľa Kičinu, a najväčší, ešte raz odcitujem "a najväčší vplyv, negatívny vplyv na vývoj indexu", koniec citátu, malo to, čo dokázala predviesť v poslednom období súčasná pravicová vládna koalícia. Ale skutočne k tomuto negatívnemu vývoju prispeli aj ekonomické opatrenia, ktoré boli prijímané už pred rokom. My sme upozorňovali na to, že viaceré opatrenia, ktoré v súvislosti s rozpočtom boli prijaté v podobe noviel zákonov, budú mať negatívne dopady na hospodársky rast, budú mať negatívne dopady na vývoj inflácie, budú mať negatívne dopady na vývoj nezamestnanosti, čím sa zvýšia náklady na sociálne transfery, a zároveň to bude spôsobovať výpadok daňových príjmov, ako aj príjmov Sociálnej poisťovne, a celkovo to budú opatrenia, ktoré budú mať významné negatívne vplyvy na príjmy verejných financií alebo na stav verejných financií, a to v situácii, kedy sme upozorňovali, že je veľmi pravdepodobné, že sa aj globálne bude ekonomická situácia opäť zhoršovať. Ak sme upozorňovali na negatívne dopady tých opatrení, ktoré súviseli napríklad so zvýšením dane z pridanej hodnoty a s ďalšími rozhodnutiami tejto vládnej koalície, hovorili sme o tom, že my si uvedomujeme, že ekonomická situácia nie je plne konsolidovaná. Napokon, ak už hovorím o rozdieloch medzi pravicou a ľavicou, tak musím pripomenúť, že zatiaľ čo v prvom polroku roku 2010, kedy ešte vládla vláda Roberta Fica, sme zaznamenávali postupný hospodársky rast, dokonca pomerne výrazný v porovnaní s inými členskými krajinami Európskej únie alebo eurozóny, dokonca tak, že, že nás v tom čase aj samotné európske inštitúcie pasovali opäť za lídra EU, pokiaľ ide o hospodársky rast, tak v druhom polroku po nástupe novej vlády sa tá situácia začala obracať. Začala sa obracať aj pokiaľ napríklad ide o vývoj nezamestnanosti a my sme preto hovorili, že vláda nemá prijímať opatrenia a vládna koalícia nemá prijímať opatrenia, ktoré budú tento stav ešte ďalej zhoršovať, ale je nevyhnutné prijímať opatrenia, ktoré aspoň zmiernia ten negatívny vývoj, o ktorom už vtedy sme do značnej miery nepochybovali. Naopak, vláda naše varovania nevypočula, vládna koalícia podporila tento postoj samotnej vlády, a to napriek tomu, že aj v materiáli, ktorý nám predložil kabinet na rokovanie tohto parlamentu, sa okrem iného uvádzalo, opäť budem citovať: "Spomalenie rastu je do značnej miery spôsobené konsolidáciou verejných financií." Alebo: "Očakávania spojené s konsolidáciou zvyšujú neistotu spotrebiteľov, čo spolu len s veľmi pomalým oživením na trhu práce prispeje k stagnácii spotreby domácností v roku 2011." Prípadne: "Príjmové opatrenia sa negatívne prejavia najmä na zvýšení cenovej hladiny." A napokon ešte jeden citát z programu stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014, ktorý nám v apríli tohto roku predložil minister financií: "Príjmová zložka opatrení sa negatívne odrazí aj na nižšom disponibilnom dôchodku domácností, teda aj spotreby domácností." Veď aj samotný štátny tajomník ministerstva financií, pán Vladimír Tvarožka, vo februári tohto roku na TA3 povedal alebo na tlačovke, ktorú vysielala TA3 povedal: "Určite sa nebudem tváriť, že vládne opatrenia, napríklad zvýšenie DPH, neprispeli k rastu cien. V každom prípade aj tieto opatrenia sú jedným z dôvodov, prečo ceny v januári vzrástli." No, a prečo vlastne toto všetko spomínam, vážené kolegyne, vážení kolegovia? Spomínam to preto, lebo všetky tieto opatrenia, proti ktorým my sme boli, a upozorňovali sme, že budú mať negatívne dopady na ekonomiku Slovenska, a teda aj na vývoj verejných financií, presadzovala vláda, podľa toho, čo tvrdila, v mene konsolidácie verejných financií. Lenže dôsledkom takejto v úvodzovkách "zodpovednej ekonomickej a fiškálnej politiky" aktuálneho pravicového zlepenca je dnes stav, že tu máme najvyššiu nezamestnanosť za šesť a pol roka, že máme tretiu najvyššiu mieru rastu cien v Európskej únii, že po dlhých rokoch nám na Slovensku klesajú reálne mzdy, čo nepochybne spôsobuje pokles životnej úrovne, že nám razantne rastú ceny energií, zvyšujú sa dane, čo je mimoriadne dôležité z môjho osobného pohľadu, zvyšuje sa miera chudoby, resp. zvyšuje sa počet ľudí, ktorí sú chudobou ohrození. Šíri sa permanentná neistota v podnikateľskom sektore o absolútnej destabilizácii v sociálnej oblasti, napríklad v zdravotníctve, ani nemusíme hovoriť, to tu vidíme, to tu vidíme každý deň. A toto všetko vyvolala súčasná vládna koalícia s údajným cieľom stabilizovať verejné financie. Nuž, vážené kolegyne a kolegovia, som presvedčený o tom, že nech už, nech už máme akékoľvek ideologické zafarbenie, nech máme akýkoľvek svetonázor, politický názor alebo stranícku príslušnosť, dokonca bez ohľadu na to, aké máme vzdelanie, ak už len máme, povedzme, tú vysokú školu, tak sa určite zhodneme na tom, že v situácii, kedy máme takmer rekordne za niekoľko, myslím päť rokov, najvyššiu infláciu, keď máme rekordne za takmer sedem rokov najvyššiu nezamestnanosť, teda mieru nezamestnanosti, aby som bol celkom presný, v situácii, keď nám permanentne razantným spôsobom rastú ceny základných životných výdavkov, základných nákladov na živobytie, bývanie, energia a potraviny atď., v situácii, keď máme čoraz menej ľudí, ktorí odvádzajú dane a odvody, pretože nemajú prácu, tak v takejto situácii jednoducho nemožno konsolidovať verejné financie, pretože verejné financie z hľadiska príjmov sú bytostne závislé od toho, aký je vývoj ekonomiky. Ak ekonomika padá, ak rastie nezamestnanosť, nie je možné konsolidovať verejné financie, nech sa akokoľvek budeme usilovať. Takže to je skutočnosť a to je pravda o rozpočtovo fiškálne zodpovednej pravici a nezodpovednej populistickej ľavici. My ak sme vlani boli proti mnohým z opatrení, o ktorých som teraz hovoril, boli sme proti nim práve preto, lebo sme upozorňovali, že nielenže neprispejú ku konsolidácii verejných financií, ale naopak, verejné financie budú ohrozovať, dokonca spôsobia obrat v tom úsilí konsolidovať verejné financie. Samozrejme, už len ako perličku môžem uviesť vyhlásenie predsedníčky vlády Ivety Radičovej z 10. júna tohto roku, ktorá verejne pred kamerami slovenských televízií vyhlásila: "Chcem ubezpečiť občanov, že zo strany vlády nasledujúci rok už nebude rokom uťahovania opaskov." Ešte raz, 10. júna tohto roku pani premiérka vyhlásila: "Chcem ubezpečiť občanov, že zo strany vlády nasledujúci rok už nebude rokom uťahovania opaskov." Nuž, vážené kolegyne a kolegovia, prešlo iba pár mesiacov a dnes si myslím, že aj vládni predstavitelia musia priznať, že budúci rok bude ďalším rokom uťahovania opaskov a že levím podielom k tomu prispela aj súčasná vláda. Navyše, zhodujem sa s tými kritikmi, ktorí hovoria, že nám pán minister predložil nereálny rozpočet, rozpočet, do ktorého podľa všetkého bude musieť zasiahnuť ďalšia vláda, ktorá tu nastúpi po voľbách. Vláda, ktorá sa postaví k svojim povinnostiam oveľa zodpovednejšie, ako to robí súčasná vládna koalícia, ktorá má pred sebou ešte mesiace práce, mesiace pôsobenia vo funkciách, mesiace strávené v klimatizovaných priestoroch ministerských kancelárií a prípadne vládnych limuzín, a napriek tomu sa neustále tvári, že vlastne to, čo sa bude diať do 10. marca, sa jej už v podstate ani netýka, a nech to riešia tí, ktorí sem prídu po 10. marci. Áno, my skutočne ideme do volieb s tým, že pravicové strany ponúkajú alternatívu "my nebudeme nič robiť, keď budeme vládnuť". A ten rozpočet, ktorý tu máme predložený, bohužiaľ, o tom svedčí. Mohol by som tých príkladov uvádzať veľa, ale pre krátkosť času a pretože nechcem zbytočne svoje vystúpenie predlžovať, uvediem len jeden s vaším dovolením a, samozrejme, že ten jeden príklad si vyberiem z rozpočtovej kapitoly, ako som už spomínal na začiatku, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože túto rozpočtovú kapitolu poznám podrobne.
Musím povedať, že dokázal by som pochopiť, že pravicová vláda sa rozhodla znižovať výdavky na nástroje, ktorými má pomáhať nezamestnaným, ktorými má pomáhať aspoň udržiavať nezamestnanosť aj v krízových časoch na aktuálnej úrovni, prípadne má pomáhať nezamestnanosť znižovať. Mňa, samozrejme, vôbec neprekvapuje, že všetky sľuby o tom, ako sa tejto vláde podarí znížiť nezamestnanosť, ako v krátkom čase po prijatí novely Zákonníka práce sa tu budú zamestnávatelia predháňať vo vytváraní nových pracovných miest, že všetky tieto sľuby zostali opäť len prázdnymi sľubmi, pretože pri tejto vládnej koalícii som si už na to zvykol. Ale úprimne povedané, prekvapilo ma, keď som si v návrhu rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny prečítal, že samotný minister nám predkladá rozpočet, ktorý označuje za nereálny. Áno, samotný minister nám predložil rozpočet, ktorý označuje za nereálny. Mohol by som hovoriť o viacerých položkách, ale zameriam sa iba na jednu, a to je práve na tú politiku zamestnanosti. A to nielen preto, lebo pri nej sa explicitne ukazuje, ako si predstavuje táto vláda boj s nezamestnanosťou, ale ukazuje sa aj tá absurdná situácia, že nás minister presviedča, aby sme hlasovali za rozpočet, ktorý je evidentne nereálny, pretože on sám ho za nereálny považuje. No, a teraz predkladateľ nám zmizol. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský Pavol, predseda NR SR
Tak môžeme páni poslanci, prerušiť, rešpektovať isté biologické...

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
To je logické, bio-logické. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský Pavol, predseda NR SR
No, prerušujem rozpravu do príchodu pána podpredsedu vlády...

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Inak, ja už nemám veľa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský Pavol, predseda NR SR
Ale počkajte, pán poslanec, aby...

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Ja ho počkám, samozrejme, samozrejme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský Pavol, predseda NR SR
Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem, pán predseda.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Hrušovský Pavol, predseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec Ondruš.

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Ja sa vám ospravedlňujem, pán minister, že moje vystúpenie na vás malo tento vplyv, že vás vyhnalo odtiaľto, vyvolalo u vás biologickú potrebu opustiť toto rokovanie. Ale teda ja dokončím a myslím, že do 12.00 hod. to už tentokrát stihnem. Takže pozriem sa teda podrobnejšie, ale len teda na jednu položku, a to je, to sú výdavky na politiku zamestnanosti, tak ako sú rozpočtované v tomto návrhu štátneho rozpočtu. Vážené kolegyne a kolegovia, ja si myslím, že to znie neuveriteľne, ale v štátnom rozpočte, ktorý sa predkladá na rok, v ktorom dokonca aj aktuálna prognóza makroekonomického vývoja z dielne ministerstva financií predpokladá nárast nezamestnanosti, štátny rozpočet prichádza s návrhom výrazne, opakujem, výrazne znížiť výdavky na podporu zamestnanosti na Slovensku. A ak hovorím o..., ak používam slovo výrazne, tak by som použil ešte aj dôvetok katastrofálne výrazne, pretože, a teraz dobre počúvajte, citujem z návrhu štátneho rozpočtu, tak ako nám ho predložil pán minister Mihál: "Zdroje štátneho rozpočtu sú rozpočtované v sume 8 miliárd 700, pardon, 8 miliónov 749 tisíc eur a sú nižšie o 19 tis..., o 19 miliónov 803 tisíc eur, čo predstavuje pokles 69,4 percenta." Áno, vážené kolegyne a kolegovia, skutočne, táto vláda nám na rok 2012 navrhuje, aby na politiku zamestnanosti sme dali o 70 percent menej ako v roku 2010 napriek tomu, že ministerstvo financií predpokladá, že nezamestnanosť bude v budúcom roku rásť. Ale pozor, ešte ako tie peniaze budú rozdelené. Na financovanie štátnej pomoci pre významných investorov na tvorbu nových pracovných miest, v zátvorke (investičné stimuly), je rozpočtovaná suma 5 miliónov 919 tisíc, čo je o 5 miliónov 812 tisíc eur menej, a pre tri rozpočtové organizácie, ktoré sa v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny majú starať o nezamestnaných, zostávajú 2 milióny 830 tisíc. Takže z rozpočtovanej sumy na podporu zamestnanosti, ktorá je o 70 percent nižšia, ako bola v tomto roku, je, sú dve tretiny, takmer dve tretiny určené ešte na investičné stimuly, a iba jedna tretina je určená priamo do rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý má zabezpečovať aktívnu politiku zamestnanosti.
Ale ešte jeden citát z tohto materiálu, ktorý nám predložilo ministerstvo práce: "Znamená to, že na opatrenia aktívnej politiky trhu práce nemá ministerstvo vo svojom rozpočte zabezpečené žiadne zdroje štátneho rozpočtu." Opakujem: "Na aktí...., na opatrenia aktívnej politiky trhu práce nemá ministerstvo zabezpečené žiadne zdroje štátneho rozpočtu." Je teda úplne jasné, že ministerstvo práce nebude schopné splniť ani, alebo naplniť ani tzv. obligatórne výdavky, povinné výdavky, ktoré vyplývajú zo zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v aktuálnom znení, a skutočne je tu nie reálne riziko, ale absolútna istota, že v priebehu polroka, prvého polroka 2012 sa dostane ministerstvo práce do situácie, že nebude schopné, bude dlhovať na povinných, zo zákona obligatórnych výdavkoch, pokiaľ ide o politiku zamestnanosti. V tomto momente, vážené kolegyne a kolegovia, chcem povedať, že toto je prejav maximálnej nezodpovednosti súčasnej vlády, ale maximálnej nezodpovednosti, a to nielen preto, že navrhuje takýto, takýto katastrofálny pokles výdavkov na politiku zamestnanosti, ale preto, že to navrhuje vo chvíli, kedy má už skúsenosť s podobným krokom z roku 2011. Na tomto mieste, vážené kolegyne a kolegovia, som v decembri minulého roka podával pozmeňujúce návrhy k rozpočtovej kapitole ministerstva práce a okrem iného som upozorňoval, že v nej je málo peňazí, ktoré nedokážu pokryť ani povinné výdavky na politiku zamestnanosti podľa zákona č. 5. Čo sa stalo? Môj pozmeňovací návrh, samozrejme, neprešiel a dnes majú úrady práce obrovské problémy, pretože dlhujú na nevyplatených, nazvime to finančných podporách pri vytváraní pracovných miest pri rôznych nástrojoch, pretože v septembri sa dostali do situácie, že v podstate minuli peniaze, ktoré boli na tento rok vyčlenené na podporu zamestnanosti, a teraz nie sú schopní ani to, čo im ukladá zákon č. 5 o službách zamestnanosti splniť. Čiže my už dnes sme sa dostali do situácie, pred ktorou som varoval v decembri minulého roka, že ten rozpočet je nereálny aj vzhľadom na to, že sme predpokladali, že táto vláda nedokáže otočiť ekonomický vývoj, a to, čo dokázala za prvý polrok, to znamená, spomaliť ekonomický rast, bude pokračovať ďalej a prejaví sa to aj v náraste nezamestnanosti, čo sa skutočne v priebehu tohto roka deje. Moje upozornenie ste, vážení kolegovia, nezobrali vážne a dnes je situácia taká, že napríklad ľudia z chránených dielní musia protestovať pred ústredím práce, pretože chránené dielne idú do krachu, lebo nedostávajú ani ten príspevok na zamestnávanie zdravotne postihnutých ľudí, na ktorý majú zo zákona nárok. Alebo mi píšu zúfalí študenti, teda čerství absolventi škôl, ktorí sú na absolventskej praxi, a sú tam už dva-tri mesiace bez toho, aby im štát vyplatil príspevok, na ktorý majú zo zákona nárok. Áno, dva-tri mesiace, mladí absolventi škôl pracujú úplne zadarmo, hoci majú podpísanú zmluvu s úradom práce, ktorý je im povinný platiť 190 eur mesačne. Ani to úrady práce nie sú schopné dnes splniť a reakcia zamestnancov alebo pracovníkov na úradoch práce je, nemáme na to peniaze.
Vážené kolegyne a kolegovia, keď upozorňujem na to, že tento rozpočet je nereálny, hovorím na základe tohtoročných skúseností. Ani keď sme, ani keď máme v štátnom rozpočte alebo máte v štátnom rozpočte viac peňazí na tieto opatrenia, ani to evidentne nestačí a dostávate sa do situácie, kedy sú pod vaším vedením úrady práce dlžníkmi vo vzťahu, teda vyplývajúc zo zmlúv, ktoré podpísali, zo zmlúv, ktoré podpísali na podporu zamestnanosti, a vy v takej situácii navrhujete, aby sme znížili výdavky na opatrenia na politiku zamestnanosti o 70 percent. Vážené kolegyne a kolegovia, skutočne nie, je nepredstaviteľné, aby, aby sme takýto návrh považovali za reálny vo vzťahu k skutočnosti, ktorá tu je a ktorá nepochybne nastane. No, a dovoľte mi na záver ešte jednu poznámku, aby sme teda ukázali, ako rozpočtovo zodpovedne pristupuje táto vláda napríklad v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny k plánovaným výdavkom a k tomu, ako rozdeliť to málo, ktoré v štátnom rozpočte máme. Krásnou ilustráciou je časť Kapitálové výdavky v rozpočtovej kapitole ministerstva práce. Podľa tejto časti sa navrhuje suma milión eur pre, ako kapitálové výdavky pre detské domovy, z toho pol milióna eur by malo ísť na kúpu rodinných domov, keďže detské domovy sa dnes transformujú na domovy detí, a necelého pol milióna by malo ísť na rekonštrukciu a modernizáciu budov. Pre ústredie práce na rekonštrukciu, modernizáciu budov úradov práce, z ktorých sú mnohé v katastrofálnom stave, naozaj v katastrofálnom stave, rozpočtuje ministerstvo ďalší jeden milión eur. Ale ajhľa, kapitálové výdavky pre samotný aparát ministerstva na rekonštrukciu budovy ministerstva a budovy účelového strediska v Poprade sa rozpočtujú v sume pol miliardy eur, pardon, pol milióna eur, prepáčte, pol milióna eur. To znamená, že pre vyše 70-80 detských domov na Slovensku sa rozpočtuje milión eur, pre štyridsaťšesť úradov práce sa rozpočtuje milión eur, ale pre jedno ministerstvo sa rozpočtuje 526 tisíc eur. To je skutočne nepomer, ktorý už naozaj neviem, akým hanlivým spôsobom nazvať, výrazom, nazvať tak, aby to bolo obhájiteľné, použiť takýto výraz v tejto snemovni. Ale ak na sedemdesiat detských domovov dáte jeden milión, ak na štyridsaťšesť úradov práce dáte milión, ale na samotné ministerstvo dáte pol milióna, tak to skutočne svedčí o všeličom možnom, ale nie o tom, že plníte svoje sľuby, ktoré ste voličom dali, pokiaľ ide o narábanie s verejnými financiami.
Vážené kolegyne a kolegovia, vlani opäť z tohto miesta som protestoval dôrazne proti tomu, že sa majú desaťtisíce a stotisíce minúť na rekonštrukciu, na opravy budovy ministerstva práce. Ak si dobre spomínam, vtedy v komentári sa to zdôvodňovalo tým, že na ministerstve práce sa budú opravovať stropy alebo také tie podhľady. Tak fajn, podhľady ste si na ministerstve práce už opravili, čo idete teraz opravovať za ďalšieho pol milióna, preboha, keď na všetky detské domovy dáte iba dvojnásobok toho, čo chcete minúť na vlastné ministerstvo? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec Ondruš, skončíte teraz?

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Končím, končím, končím, naozaj, posledná veta. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Tak poprosím Vás, lebo....

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Vážené kolegyne a kolegovia, usiloval som sa dať taký plastický obraz o tom, ako pristupuje táto vládna koalícia k príprave rozpočtu a k tomu, čo nazýva rozpočtová a fiškálna zodpovednosť. Ja pevne verím, že po týchto konkrétnych číslach a faktoch, ktoré som uviedol, bude aj jasný obraz o tom, že to, čo sa tu neustále tvrdí o zodpovednej, rozpočtovo fiškálne zodpovednej pravici, je jednoducho bohapustý mýtus, ktorému už skutočne nikto so zdravým rozumom nebude môcť uveriť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Začnem tým, ako pán poslanec Ondruš hovoril o tom, že zasa, zasa tu plánujeme uťahovanie opaskov. No, až si niekto myslí, že celý svet a celá Európa teraz nebude uťahovať opasky, tak je naivný a je veľký klamár. Čakajú nás naozaj ťažké časy, a to si treba reálne uvedomiť. Bez toho, aby sme úplne racionálne sa nepozreli na to, čo je možné, ako je možné, a snažili sa v rámci tej ťažkej a zložitej situácie tlmiť negatívne dopady, ktoré sa na Slovensko hrnú a ktorým sa nevyhne, tak, jednoducho, to nejde. Tá dojemná snaha o, obsiahnutá v rôznych vetách, čo sme urobili zle a ako ináč by možno za iných okolností aj viedla k nejakému zamysleniu, keby, Braňo, to nebolo tak, že vy, keď ste mali možnosť, tak ste sa správali ako, ako veľkopanskí grófi, ktorí rozhadzujú obrovské množstvo bohatstva, ktoré je nazhromaždené, a pritom ste to všetko robili na dlh. Ako vám ktokoľvek môže veriť, že by ste tak nerobili znovu, keby ste mali možnosť, len preto, aby ste sa zapáčili voličom, a úplne by vám bolo jedno, čo to urobí s krajinou. To, čo je nám možno vyčítať, a to teda sebakriticky priznávam, je, že sme neboli omnoho rýchlejší a omnoho razantnejší. Keby sme Zákonník práce neprijímali po roku, ale úplne na začiatku, tak aj jeho efekty by boli citeľnejšie a viditeľné, jeho pozitívne efekty. To, že dnes mierne narástla zamestnanosť, je preto tak, že mierne narástla, lebo už máme nový Zákonník práce. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)