26. schôdza

Pán poslanec Hort, vy ste človek, ktorý, ktorý skutočne najhoršie vedie schôdzu v tomto parlamente. Konkrétne, skutočne, beriete každému slovo, každého urážate. Ja si myslím, že každý si v tomto parlamente môže povedať to, čo považuje k danému bodu za potrebné, a ja si myslím, že pán Počiatek, môj kolega, bol bývalý minister financií, aby ste ho vy, ako predseda v parlamente, pri rozprave zastavovali a zobrali mu slovo, keď sa jedná o rozpočet, tak trošku si vstúpte do svedomia. A teraz prejdem k môjmu predrečníkovi. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Ďakujem.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Nech sa páči. Vážený pán poslanec Matej, viete, nechcem sa tu rozširovať do regionálnych záležitostí. Svojich nominantov si predveďte vy sám a sám sa s nimi porozprávajte. A ešte raz vám poviem, ja som predložila na mestskú radu, ako by vyzerali dane, a vaši poslanci vzápätí vystúpili v novinách a povedali, že Vaľová chce zvýšiť dane, lebo povedali, že zneužijem to, že Mikloš dáva takéto zákony, oni to nikdy nechcú urobiť, lebo ľudia by ich zjedli, takpovediac. Tak nebudem sa tu baviť o regióne, ale najprv nech sa stotožnia vaši regionálni politici s tým, čo robíte hore, a s tým, čo robí pán minister, pretože skutočne je to tak, ako hovorím, a skutočne si ich zavolajte, ale nemyslím do parlamentu, tu by asi nemohli vystúpiť, pretože rokovací poriadok to nedovoľuje.
Ďakujem pekne.

Myslím si, že si všetci urobia vlastný úsudok, kto koho zdvihol zo stoličiek a ako po mojom krátkom vystúpení zareagovala strana SMER. Tá strana, ktorá doviedla túto krajinu k historicky najvyššiemu deficitu a k najvyššiemu míňaniu výdavkov na Slovensku. Občania si z toho urobia záver a, mimochodom, pani Vaľová, keby sme dali súhlas a odhlasovali, tak môže vystúpiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vidím, že rozprava sa vyvíja celkom zaujímavým smerom. Ja som sa nechcel zapájať pôvodne do týchto globálnych otázok a chcel som sa veľmi prísne venovať len otázkam samosprávy, ale keďže sa to tak pekne vyvinulo, pár otázok by som rád položil, pán minister.
Tá prvá je, a kedy ste precitli? V máji 2010 alebo v marci 2010 ste tu predkladali zákon spolu s kolegami z SDKÚ o tom, že treba znížiť dane na 16 percent a treba znížiť odvody. A dnes hovoríte, že nezvyšovanie daní je slepou uličkou. Ja sa fakt pýtam, a to ste kedy precitli? Akože, ako mne to v zásade nedáva žiadnu logiku, lebo blíži sa zima, tak by som čakal, že upadnete do zimného spánku a budete rezignovať na všetky veci, ktoré sa týkajú štátneho rozpočtu, tak ako povedal pán poslanec Marcinčin. A ja vám ukážem, že to nie je len rezignácia na výsledky štátneho rozpočtu, ale otázka, lebo to tvrdenie by mohlo znieť "Po mne potopa", a budem to dokazovať na, na jednom grafe.
Druhá otázka, ktorú ste pomenovali, a s čím sa dá určite súhlasiť, je otázka rozsahu kompetencií, ktoré majú byť vykonávané, a lepšie povedané, platené štátom. Áno, poďme otvoriť túto otázku, lebo dnes je tých kompetencií reálne veľa. Samospráva ich má vyše štyri a pol tisíca a reálne je na ňom málo finančných prostriedkov, ktoré sa každoročne znižujú, a nie, že by bola zachovaná, zachovaná aspoň valorizácia, na ktorú by bol zákonný nárok.
Tretiu poznámku, ktorú si neodpustím, je reakcia na to, že za obdobia vášho vládnutia 2002 až 2006 poklesla nezamestnanosť z 20 na 10 percent. Áno, číslo logicky sedí, ale opýtam sa vás, za akú cenu? Veď toto bola éra vysťahovalectva za prácou, porovnateľná s obdobím pred druhou svetovou vojnou. To je fakt, ktorý nechcete počuť. Ak hovoríte o tom, že za obdobia, za obdobie rokov 2009 a 2010 výrazne narástla nezamestnanosť, tak zrátajte a vyčíslite, koľko z týchto ľudí je tých, ktorí sa vrátili zo zahraničia, z Anglicka, z Írska a ďalších, ďalších západných krajín, ktoré tam za vašej vlády vycestovali za prácou.
Posledná, posledná poznámka k tomu, čo tu doteraz odznelo. Rast ekonomiky bol výsledkom, skvelým výsledkom rovnej dane. No, pán minister, môj názor poznáte a určite, určite nebudete prekvapený, keď poviem, že, že zďaleka nie. Jediným prínosom rovnej dane, tak ako ste ju predniesli, bolo to, že sa zjednodušil daňový systém. To bol jediný prínos rovnej dane, ktorý bol v podaní, ktorý ste, ktorý ste predniesli.
Tie ďalšie kritériá boli NATO, vstup do NATO a bezpečnosť zahraničných investícií alebo pocit investorov z hľadiska bezpečnosti. Vstup do Európskej únie, ale predovšetkým lacná a kvalifikovaná pracovná sila, ktorej ste zmenšili manévrovací priestor úpravou, nezmyselnou úpravou Zákonníka práce a snažili ste sa kvázi urobiť z našich ľudí pomaly nevoľníkov vo vlastnej krajine. A posledná vec, výpredaj štátnych podnikov. Zámerne nehovorím privatizácia štátnych podnikov, hovorím výpredaj štátnych podnikov a dôvod je úplne jednoduchý a prostý, lebo privatizácia je prevod podnikov do súkromných rúk, a vy ste previedli slovenské striebro, ak budem hovoriť o SPP a ďalších energetických podnikoch, do rúk iných štátov, štátnych firiem nemeckých a francúzskych. Takže nemôžeme hovoriť ani o privatizácii. (Potlesk.)
Ak dnes budeme hľadať manévrovací priestor pri zostavovaní rozpočtu, ak budeme dnes hľadať manévrovací priestor vo vzťahu k návrhom, ktoré prichádzajú z Európskej únie, tak ak, tak musíme brať na zreteľ fakt, že Slovensko nie je ekonomicky možné ovládať, lebo rozhodujúce páky na ovládanie slovenskej ekonomiky sú v zahraničí, a podľa toho sa v zásade aj vaša vláda správa. Ale teraz by som prešiel k tomu, čo mi je ďaleko bližšie, a to je otázka posudzovania rozpočtu na rok 2012 až 2014 z hľadiska samosprávy.
Možno začnem v tejto oblasti trošku netradične a skúsim vám pripomenúť Európsku chartu miestnej samosprávy, ktorú Slovensko podpísalo. V preambule sa hovorí, že členské Rady Európy, signatári tejto charty, majúc na zreteli, že miestne orgány sú jedným z hlavných základov každého demokratického systému, presvedčené o tom, že existencia miestnych orgánov so skutočnými právomocami môže zabezpečiť výkon správy, ktorá je efektívna a zároveň je blízka občanovi, sa dohodli, a v článku VI, že finančné zdroje miestnych orgánov sú úmerné kompetenciám, ktoré im ukladá ústava alebo zákon.
Ja by som to dal do súvisu s tým, ako sa pripravoval rozpočet na rok 2012. Vrátim sa k jednému z vašich vystúpení, keď sme hovorili o daňovom mixe, a kde ste spoza tohto pultu povedali pán minister, že pokiaľ ide o podielové dane miest a obcí, tak číslo v prípade daňového mixu a rovnako číslo v prípade podielu na dani z príjmov fyzických osôb, to je to dnešné 65,4, nebolo na základe analýzy, ku ktorej vás zaväzovalo uznesenie vlády číslo 232 zo 6. apríla 2011, podľa ktorého sa má najskôr spracovať inventarizácia všetkých kompetencií obcí a miest a po posúdení efektívnosti ich vykonávania následne pripraviť návrh zmien financovania.
Povedali ste, že čísla boli jasne dané. Viem, koľko mám peňazí k dispozícii, viem koľko potrebujem pre štátny rozpočet a viem, že niekde musím ušetriť, to znamená, že budem šetriť na obciach a mestách.
Je pravdou, aby som bol korektný, že ustúpili ste z daňového mixu, áno, ustúpili ste, ale na druhej strane treba povedať, že tak ako ste ustúpili z daňového mixu, ste zaviedli podiel na dani z príjmov fyzických osôb pre obce a mestá vo výške 65,4 percenta. Ak dovolíte, ja mám pripravený pre túto situáciu tento graf, toto je pôvodný výnos daní obcí a miest v prípade 70,3 percenta, čo bolo doteraz. Krivka červená, daňový mix zabezpečoval v rokoch, v roku 2012 nižší príjem, ale v rokoch 2013 a 2014 väčší, ale to, čo ste urobili vy, a to, čo považujem za neserióznosť z vašej strany, v prípade stanovenia čísla 65,4 ste zaslepili oči niektorým predstaviteľom samosprávy a nahodili ste číslo, ktoré znamená v roku 2012 väčšie príjmy, ale prehlbujúci sa deficit v rokoch 2013, 2014 a v nasledujúcom období.
Ak by som tieto dve čísla alebo ak, by som povedal, tieto dve tendencie spojil s tým, ako bude vyzerať deficit hospodárenia obcí a miest v rokoch 2012 až 2014, tak deficitné hospodárenie obcí a miest 2011 je niekde na úrovni zhruba 100 miliónov, 100 miliónov eur. Je pravdou, že výnos z dane z príjmov fyzických osôb na úrovni 65,4 percenta zabezpečuje v prípade, že sa použijú finančné operácie, to znamená prebytky hospodárenia obcí a miest z minulých rokov, predaj majetku a všetky ďalšie aktíva, ktoré obce a mestá majú k dispozícii, sa môže dostať rozpočtové hospodárenie obcí a miest na nulovú, na nulovú úroveň, to znamená, že v roku 2012 môžu hospodáriť vyrovnane, takmer vyrovnane.
Ale aká je pravda v nasledujúcich rokoch? V nasledujúcich rokoch nastavenie dane tak, ako ste ho nastavili, znamená prepad, stále sa zväčšujúci prepad, v roku 2013 niekde na úrovni medzi 100 až 150 miliónmi eur a v roku 2014 presahujúci úroveň 250 miliónov eur. Pán minister, ak pán poslanec Marcinčin povedal, že ste rezignovali na výkon svojej funkcie, tak tento graf to jasne hovorí. Tuto končí vaše volebné obdobie v roku 2012. Ak som ja povedal, že to tvrdenie treba rozšíriť o tvrdenie, že "Po mne potopa", tak tá potopa znamená toto deficitné hospodárenie miest a obcí v rokoch 2013 až 2014, a takáto je pravda, pred ktorou si oči jednoducho nemôžete zavrieť. (Potlesk.)
Ak budem hovoriť o rozpočtovej zodpovednosti obcí a miest, tak aj Združenie miest a obcí Slovenska, mestá a obce, vyššie územné celky a celý samosprávny sektor sa prihlásili k rozpočtovej zodpovednosti tejto krajiny. Ale tvrdíme, že sa nedajú oddeliť rozpočty miest a obcí od štátneho rozpočtu, lebo všetky rozpočty sú súčasťou jedného rozpočtu verejného sektora. Ak sa v článku VI tohto zákona hovorí, že štát finančne nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku, a postup pri riešení platobnej neschopnosti obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon, to neznamená, že zákonodarca mal na mysli príkaz, že štát nezabezpečí platobnú schopnosť obcí a miest. Toto tvrdenie hovorím preto, lebo je ekonomickou vlastizradou na samosprávach, ak pripraví návrh zákona o prerozdelení podielu daní z príjmov fyzických osôb na jednej strane taký, že zadlžovanie do budúcnosti je úplne zrejmé a evidentné, a na druhej strane zaradí obce a mestá do zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Toto je jednoducho neprijateľné a nedá sa to v žiadnom prípade akceptovať.
Ak by ste namietali náhodou, že hospodárenie obcí a miest je nezodpovedné a že sa aj v uplynulých rokoch chovali, chovali nezodpovedne, ja by som si dovolil povedať niekoľko čísel. Budem porovnávať, budem porovnávať obdobie rokov 2008 až 2014. Návrh rozpočtu alebo predpoklad daňových výnosov podielových daní v roku 2011 je zhruba na úrovni miliarda 180 miliónov eur pre obce a mestá, v roku 2012 rast na miliardu 263 miliónov, rok 2013 rast na miliardu 320 miliónov, 2014 viac ako miliarda 380 miliónov eur. Tieto čísla vyzerajú ako perfektný rast a obce a mestá sa nemajú na čo sťažovať. Skúsme si porovnať ale nárasty. Rok 2012 s miliardou 263 miliónmi eur je menej ako rok 2008, kedy bol príjem na podielových daniach miliarda 281 miliónov korún. To znamená, v roku 2012 je rozpočtovaných menej prostriedkov ako v roku 2008. Porovnajme to s infláciou. Inflácia za roky 2008 až 2011 dohromady predstavuje 11,1 percenta. Ak hovoríme o tom, že v roku 2012 samosprávy dostanú menej prostriedkov ako v roku 2008, a hovoríme o tom, že inflácia za toto obdobie kumulovaná je viac ako 11 percent, tak reálny príjem samospráv za obdobie 2008 až 2012 bude menej, teda menší o 11 až 12 percent, čo považujem za, za niečo, čo sa dá ťažko považovať za víťazstvo, víťazstvo samosprávy. A už vôbec nechápem vaše tvrdenie, že veď samosprávam pridávame viacej a dostanú, dostanú viac, ako, ako by potrebovali.
Zoberiem si na pomoc vyjadrenia alebo komentár inštitútu finančnej politiky ministerstva financií č. 27 z roku 2011, kde sa hovorí, že podiel územnej samosprávy, teda zmena percenta podielov obcí a VÚC bude znamenať príspevok územnej samosprávy ku konsolidácii verejných financií v roku 2012 vo výške 123 miliónov eur, z toho obce budú sa podieľať 93 miliónmi eur. Vy hovoríte, že niečo darujete obciam a mestám, Inštitút finančnej politiky v tom, čo je verejne dostupné na webe, hovorí, že na konsolidácii verejných financií sa budú obce a mestá v roku 2012 podieľať 93 miliónmi eur a v roku 2014 napríklad 104,5 miliónmi eur.
Skúsme povedať, ako vyzerá situácia, ak by sme porovnávali čísla, 2008 s rokom 2014, ktorý je koncovým rokom tohto rozpočtu, a hovorím o tom, že tá krivka zadlžovania je absolútne reálna. V rokoch, medziročný nárast 2008 a 2014 je v rozpočtoch obcí a miest zhruba 8 percent. Inflácia, vrátane predpokladanej inflácie na toto obdobie, tak ako je uvedené v ukazovateľoch alebo v odhadoch inštitútu finančnej politiky, predstavuje viac ako 20 percent. To znamená, na jednej strane za obdobie siedmich rokov je nárast rozpočtov o 8 percent, nárast inflácie o 20 percent, čistá matematika ma nepustí, reálny pokles príjmov obcí a miest za toto obdobie je mínus 12 percent. Ako, ja nerozumiem tomu, že prečo by mali byť obce a mestá spokojné, ak popri poklese, reálnom poklese financií, ktoré dostávajú na svoju činnosť, im neustále pribúdajú kompetencie.
Ak by ste namietali, že okrem podielových daní obce a mestá majú ešte aj ďalšie príjmy, áno, máte pravdu a ja vám skúsim zdokumentovať podiel finančných prostriedkov, ktorý predstavuje dotácie na prenesený výkon v pôsobnosti štátnej správy v zmysle zákona 416/2011 Z. z. a môžeme ísť po jednotlivých položkách.
Bude to porovnanie rokov 2012 v porovnaní s rokom 2011. Matričná činnosť nárast nula percent, evidencia register obyvateľov nula percent, pôsobnosť stavebných úradov nula percent, činnosti spojené so Štátnym fondom rozvoja bývania nula percent, pozemné komunikácie, špeciálne stavebné úrady nula percent, školstvo bude mať nárast niekde na úrovni 4 až 5 percent, ochrana pred povodňami mínus 5 percent, dotácie z tohto okruhu spolu sú v mínuse. Dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa na originálne kompetencie obcí, jediná oblasť, kde sa vykazuje nárast, dotácie na individuálne potreby obcí nula percent, dotácie na zariadenia sociálnych služieb 3,3 percenta, dotácie na záchranu kultúrnych pamiatok nula percent.
Ak budeme hovoriť o dotáciách na zariadenie sociálnych služieb, tak treba povedať, že tieto dotácie ste zatiaľ systémovo nevyriešili, a riešenie tohto problému ste jednoducho len odsunuli na ďalšie obdobia.
Zoberieme si tretí okruh. Dotácie na projekty a výkon štátnej správy v zmysle iných zákonov. Z tohto náhradné bývanie, teda nájomné bývanie mínus 91,6 percenta, projekty v oblasti životného prostredia a protipovodňové opatrenia mínus 41,1 percenta, rozvojové aktivity spadajúce pod ministerstvo hospodárstva mínus 42 percent, obnova kultúrnych pamiatok a kultúrne aktivity mínus 82,5 percenta, enviromentálny fond mínus 64,3 percenta, vzdelávanie v kapitole ministerstva školstva mínus 82,6 percenta, európska územná spolupráca, to je podiel, podiel DPH a refundácie DPH na projektoch financovaných z Európskej únie mínus 15,8 percenta, dotácie na menšinovú a kultúrnu politiku, mínus 54, 4 percenta. Ak zrátam všetky tieto tri okruhy dohromady, tak ten vývoj je mínus 9,3 percenta za všetky tieto tri oblasti.
Pán minister, verím, že tie čísla, ktoré som vám uviedol, a všetky čísla sú z oficiálnych zdrojov, ktoré sú verejne dostupné na webe, vás neprivádzajú do úsmevu a ak, tak je mierne deformovaný. Skúsim povedať ale niektoré ďalšie veci, aký bude reálny dopad, reálny dopad na obce a mestá.
V roku 2012 bude mať 826 obcí nižší výnos z podielových daní, ako bola očakávaná skutočnosť v roku 2011, a je to predovšetkým v dôsledku rastu prepočítaného počtu žiakov v oblasti voľnočasových aktivít. Toto je jedna z vecí, ku ktorej sa ešte vrátim a budem sa jej, budem sa jej venovať. Výdavky obcí oproti skutočnosti v roku 2010 klesnú o 250 miliónov eur. Oproti skutočnosti v roku 2010 budú kapitálové výdavky nižšie o 290 miliónov eur. Nevyriešené zostane financovanie sociálnych zariadení, o ktorých som hovoril, lebo sú stále financované nie systémovo, ale dotáciami.
Dvestodvadsať obcí bude mať v roku 2012 menší výnos dane z príjmu fyzických osôb ako očakávaná skutočnosť v roku 2011. Je predpoklad, že obciam zostane zachovaná povinnosť, a nie je to predpoklad, dnes je to skutočnosť, že obciam zostane zachovaná povinnosť platiť daň z predaja majetku, pričom chcem povedať, že pokiaľ by toto opatrenie dane alebo dane z predaja majetku malo hovoriť o tom, že obce sa správajú pri predaji majetku nezodpovedne, tak by som si znovu dovolil uviesť dve čísla. Z krízového obdobia. Predaj majetku v roku 2009 bol na úrovni okolo 97 miliónov eur, v roku 2010, kedy mali obce a mestá povolené používať kapitálové výdavky, ktorými príjem z predaja majetku je na financovanie aj bežných výdavkov, stúpol tento príjem zhruba na 109 miliónov eur. Čiže zhruba o nejakých 10 miliónov eur. Tým chcem dokumentovať, že ani v prípade krízového vývoja sa samosprávy nechovali nezodpovedne, že by rozpredali celý svoj majetok alebo väčšinu svojho majetku, previedli ho do bežných rozpočtov a snažili sa, snažili sa ho prejesť. Ak dovolíte, trošku sa pozastavím, a to už bude jedna z posledných vecí pri financovaní obcí a miest a vzorci, vzorci, ktorý je predmetom novelizácie alebo úpravy nariadenia č. 668/2004 Z. z.. Už v decembri 2010, kedy ste toto nariadenie schválili, vás Združenie miest a obcí Slovenska upozorňovalo, že vzorce, ktoré sú tam použité, nie sú dobré. Nie sú dobré preto, že destabilizujú príjmy samosprávy a že budú viesť ku špekuláciám. Je to aj skutočnosť, ktorá sa podľa vývoja v roku 2011 v pomere k roku 2012, kedy sa očakáva, že príjmy na školstvo vzrastú zhruba o 5 až 6 percent ročne cez toto opatrenie, cez toto nariadenie vlády, ale vychádza, tým, že vznikol špekulatívny nárast prepočítaného počtu žiakov, reálny nárast financií na jedného žiaka je 1,1 percenta, čo znamená, že v prípade mnohých, v mnohých škôl, školských zariadení dôjde k tomu, že samosprávy nebudú mať financie ani na vykrytie zákonných nárokov. Toto považujeme za jeden najväčší problém, za jeden z najväčších problémov, pred ktorým ste sa jednoducho skryli.
Ak dovolíte, markantné, dva markantné príklady. Na základe tohto opatrenia, ktoré je nezmyselne nastavené, je napríklad najvyšší nárast dane z príjmu fyzických osôb alebo podielových daní, ako chcete, medziročne o 504 percent v obci Hriadeľ a najvyšší prepad o 75 percent na daniach z príjmu fyzických osôb v obci Čerín. Len jedným nezmyselným nastavením jedného nariadenia vlády vytvárate takéto neuveriteľné disproporcie medzi jednotlivými samosprávami.
Pán minister, myslím, že tie fakty, ktorých som tu uviedol aj čísiel veľa, jednoznačne preukazujú, že návrh štátneho rozpočtu a s ním súvisiace zákony a nariadenia nie sú pripravené dobre, sú škodlivé pre samosprávu, a preto ich v žiadnom prípade nebudeme môcť podporiť. Ja osobne si neviem predstaviť ďalšie fungovanie samospráv bez toho, aby sa prijalo v budúcnosti uznesenie Národnej rady, ktoré hovorí o tom, že je potrebné predložiť správu o finančných vzťahoch štátu k rozpočtom územnej samosprávy s dôrazom na hospodársku politiku vlády, zameranú na tvorbu a redistribúciu primeraných finančných zdrojov na uspokojenie verejných potrieb na miestnej a regionálnej úrovni, na komplexnú analýzu stavu uhrádzania nákladov za výkon štátnej správy prenesený na obce a vyššie územné celky a navrhovaný spôsob riešenia problémov vo financovaní miestnej a regionálnej samosprávy. Bez toho, kým neurobíme poriadny audit, kým si neurobíme, kým si neurobíme poriadok vo financovaní obcí a miest, teda lepšie povedané presunu financií na obce a mestá zo štátu, bude musieť byť výzor samosprávy asi v tomto podaní a myslím si, že to môže byť ako vianočná karta pre vás, pán minister. (Smutný emotikon.)
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Petrák, pýtate sa, aký dopad bude mať rozpočet na obce a mestá, na ich fungovanie, na ich internú ekonomiku a na ekonomiku samosprávnych úradov. Je aj načase položiť si otázku, aký vplyv majú obce a mestá na zamestnanosť, na rozvoj podnikateľského prostredia, na rozvoj dediny, na rozvoj regiónu. Jedným slovom, aká je ich výkonnosť. To je podstatné. Ja si myslím, že častokrát sme svedkami toho, že ich výkonnosť je dosť nízka, samozrejme, je to špecifické a viazané na zloženie samosprávy a v malých obciach aj na osobu samotného starostu. A to čím, čím menšia obec, tak tým nižšia je, bohužiaľ, efektivita. Naozaj nastal čas, keď reforma tohto segmentu bude v krátkej budúcnosti nevyhnutná.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Pán kolega, myslím si, že je len na škodu veci, že si vaše vystúpenie vypočulo tak málo poslancov v tejto sále a hlavne zo súčasnej koalície. Vo svojom vystúpení ste dal, bol, bol, ste bol analytický, vaše vystúpenie malo jasné smerovanie, kde to v samosprávach v budúcnosti ide. Verím, že si ho isto prečíta aspoň zo záznamu veľa starostov pri tom, keď sa budú zamýšľať nad rozpočtom do budúcich rokov. Ešte raz vám pekne za toto vystúpenie ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pokúsim sa nadviazať na kolegu Petráka, ktorý vystihol všetky nedostatky, ktoré tento rozpočet má voči obciam.
Predložený návrh rozpočtu je nedostatočný z pohľadu samosprávy. Uvediem príklad v oblasti vodného hospodárstva, ktoré tu tiež spomínal pán kolega Petrák. Že v prístupových dohovoroch sa Slovensko zaviazalo, že do roku 2015 musia mať obce nad dvetisíc obyvateľov vybudované zásobovanie kvalitnou pitnou vodou, čističky odpadových vôd a kanalizácie. A ak by sme mali tento záväzok splniť, musel by sa asi stať zázrak. A, samozrejme, za nesplnenie bude Slovensko sankcionované. Tento návrh rozpočtu vôbec tieto skutočnosti nezohľadňuje a obávam sa, tak ako nastal kolaps v zdravotníctve, tak skolabuje aj samospráva, lebo už neunesie tých 4500 prenesených kompetencií bez dodatočného finančného krytia od štátu. To by si už mala vláda uvedomiť a preniesť to do štátneho rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Petrák, myslím si, že môžem ti poďakovať nielen za poslanca Národnej rady, ale najmä za obrovské množstvo starostov a primátorov slovenských dedín a miest, ktorým si veľmi pekne dešifroval jednotlivé čísla v štátnom rozpočte a ich dopad na samosprávu a možné riziká, ktoré plynú z predkladaného návrhu štátneho rozpočtu. Myslím si, že veľmi presne si pomenoval jednotlivé sektory a aj dopady a aj samotný vývoj až do roku 2014, čo znamená predkladaný návrh a kde všade sú úskalia, ktoré môžu priniesť rozpočty miest a obcí do veľmi zložitej a dovolím si povedať, že až neriešiteľnej situácie. Z toho pohľadu to tvoje vystúpenie je veľmi hodnotné a bolo by dobré, skutočne, keby si ho vypočulo omnoho viacej koaličných poslancov, aby pochopili, že tento návrh štátneho rozpočtu, ktorý predkladá minister financií, je určitá fikcia, ktorá nie je postavená na nejakých reálnych základoch, a daňový mix, ktorý bol predkladaný ako určité riešenie, ktoré má zachrániť obce, opačne, tieto obce dovedie do ešte, doviedlo by do ešte väčšieho problému, našťastie sa našlo dosť zodpovedných poslancov, ktorí túto aktivitu vlády a ministra financií stoplo a nedostalo obce do ešte komplikovanejšej situácie, v akej sa nachádzajú, lebo tak ako si povedal, pri prehlbujúcej sa kríze výpadok z príjmov, z daní z príjmov fyzických osôb bude mať veľmi negatívny dopad na rozpočty obcí a miest, a preto je treba k tej problematike pristupovať oveľa zodpovednejšie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, bolo to veľmi jasné a argumentačne veľmi dobré a vyvážené vystúpenie, úplne jasne pomenovalo, čo asi čaká samosprávu na základe schváleného rozpočtu, takto schváleného rozpočtu v roku 2012. Zo samospráv sa objavujú veľmi veľké obavy o tom, ako sa bude v nasledujúcom roku vyvíjať, ako bude vyfinancovaná, a, mimochodom, nielen z prostredia samospráv, aj z prostredia hospodárskych subjektov a aj z celej spoločnosti. Nakoniec, čo sa týka samosprávy, celé to obdobie vládnutia tejto vlády je vnímané veľmi negatívne a ako útok na samosprávu, na ich starostov, ich predstaviteľov. Za tohto obdobia jednoducho došlo k istému, istým spôsobom k znevažovaniu volených funkcionárov na tejto úrovni a myslím si, že sú tu zoskupenia politických strán, ktoré majú na tom leví podiel, a istým spôsobom to vyplýva aj z ich neskúsenosti a iba z toho dôvodu, aby zaujali verejnosť a mohli sa prezentovať pred verejnosťou ako ochrancovia nejakých v úvodzovkách "práv občanov", a pritom jednoducho iba dostávali spoločnosť do konfliktu a do neistoty. Nakoniec v takej neistote a v konflikte zanecháva tento vládny zlepenec aj celú spoločnosť.

Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky. Mne sa žiada k tomuto dodať už len možno jednu-dve poznámky. Prvá poznámka, ako som vo svojom vystúpení aj na grafoch deklaroval, aký bude vývoj hospodárenia samospráv v období rokov 2012 až 2014, samozrejme, prioritne vyvstáva otázka, kto tento dlh hospodárenia zaplatí? Ako môžeme si úplne jednoznačne odpovedať, v každom prípade to bude občan. Otázka znie, ak štát nepresunie na obce a mestá finančné prostriedky, ktoré sú podielového, podielom na výbere daní z iných činností, no tak, samozrejme, minimálne časť chýbajúcich finančných prostriedkov musia obce a mestá vybrať na miestnych daniach a poplatkoch, alebo sa celý tento systém zrúti. Ak sú tu aj niektorí podnikatelia, myslím si, že nie je ich, nie je ich málo z oblasti pôdohospodárstva, tak treba jednoznačne povedať, že aj táto skupina obyvateľov bude podliehať zvýšeným daniam za pôdu a jednoducho to bude mať negatívny, negatívny dopad na hospodárenie tohto, tohto segmentu. A potom sa pýtam, kde je tu proklamované, proklamované pôsobenie vlády v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia?
Tretia otázka, ktorá tu vyvstáva v súvislosti s touto témou, je prijatý zákon o miestnych daniach a poplatkoch, kde sa na jednej strane zväzujú ruky samosprávam, to znamená, prikazujú sa samosprávam zmenšovať nožnice medzi obyvateľmi a podnikateľmi, ak to môžem takto zjednodušene povedať, čo ale znamená pri deficitnom hospodárení, že bude omnoho väčší nárast daní bežných obyvateľov, ktorí to mnohokrát nebudú mať z čoho zaplatiť. To je holá pravda.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som pôvodne chcela svoju rozpravu začať čisto argumentačne, čo sa týka štátneho rozpočtu, ale musím povedať, že vyvstala takáto otázka v rozprave, a musím povedať, že s pánom kolegom Matejom, nazvem ho kolega, lebo sedíme v jednej snemovni, sme z jedného kraja, sme si porozumeli v tom, že národné banky, ktoré mali pobočky v Prešovskom kraji a v iných krajoch, nebolo potrebné rušiť.
Ale, pán kolega Matej, nehnevajte sa na mňa, nezhodnem sa s vami v tom, aby ste rozprávali a osočovali a obviňovali poslancov SMER-u, že sú to zlodeji a že kradnú. A teraz poviem prečo. Teší ma, že tu sedí pán Galko, pretože sa s ním môžte postaviť do jedného radu a môžete v tomto jednom rade stáť ako luhári a klamári. A poviem prečo.
Vážený pán Galko, čítam vám to, čo ste napísali, a to, čo urobil jeden človek, bežný občan. Na základe svojho vlastného úsudku ste bez akýchkoľvek podložených dôkazov, a to sa týka aj vás, pán Matej, a faktov, bývalý pán minister, ste ma obvinili na blogu, keď ste ešte neboli minister, na internetovej stránke denníka SME, ktorú čítalo celé Slovensko, z malej zlodejinky a z toho, že z občanov robím nesvojprávnych debilov. Článok je dnes zverejnený pod názvom a dodnes je na vašom blogu, nájdite si ho, pán Galko, lebo vy si ani nepamätáte, čo ste písali, lebo vy len počúvate, ale nerozmýšľate, čo píšete, a odpočúvate. V internetovom vyhľadávači pri, pri zadaní môjho mena sa tento článok stále objaví, a ja verím, že ho stiahnete, lebo na vás podám trestné oznámenie, a to "Magisterka Jana Vaľová: Päsťou medzi oči" a figuruje naďalej na tomto internete.
Na túto skutočnosť ma upozornil občan na Facebooku, JUDr. Jozef Zaťko, ktorého som si zistila teda, lebo ho nepoznám, ale zistila som, že je to bývalý, údajne, údajne, poviem, bývalý vojenský sudca, ktorý napísal: "Vážená pani Vaľová, pán Galko vás obviňuje ako poslankyňu Národnej rady a s vami aj poslankyňu pani Tomanovú, že ste zneužili štátne dotácie." Tento občan mi navrhol, aby som na pána Galka podala trestné oznámenie, lebo v opačnom prípade súhlasím s jeho slovami. Oponovala som mu, že s jeho slovami nesúhlasím a nezakladajú sa na pravde. To by som chcela povedať, že ak by sme všetci tu mali podávať trestné oznámenia, tak mnoho poslancov, ktorí tu sedia, myslím si, že by nestáli v jednom rade, ale možno niekde v dolnej pivnici pod hradom. (Smiech v sále.)
A spomínaný JUDr. Jozef Zaťko, tak ako som sa dozvedela z mailu zo dňa 19. 11., ktorý poslal pánu Čaplovičovi a poslal mne, podal v tejto súvislosti ako občan trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu o zneužití odsúhlasených dotácií z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Vyšetrovanie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality, trvalo zhruba pol roka, toto odmietlo a konštatovalo, že začatie trestného stíhania nie je možné, nakoľko neboli dôvody na začatie trestného stíhania. To znamená, že nedošlo k zneužitiu spomínaných dotácií ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Spomínaný občan vo svojom emaile, prepáčte, už hovorím emaile, e-maile ďalej uvádza... Vážený pán Galko, nesmejte sa, ja by som sa na vašom mieste nesmiala, lebo ste sa zachovali ako jeden, jeden človek, ktorý klame, ako človek bez chrbtovej kosti, ktorý odpočúva iných, a rozpráva to, čo nepočul. Aspoň, keby ste rozprávali to, čo ste počuli a čo viete. Viete ten vtip, že lepšie je raz vidieť, ako päťkrát odpočuť. (Potlesk.) A vy ste to nevideli, a ste to napísali.
"Podal som trestné oznámenie," a teraz počúvajte, čo tento občan napísal. "Podal som trestné oznámenie, pretože sa nestotožňujem s tým, pani Vaľová, aby sa mala rozkrádať pokladnička Slovenska," teda bol na vašej strane, ale taktiež sa nestotožňujem s ohováraním a nepravdou. Rozhodnutie polície ukázalo, že pán Galko pred verejnosťou hrubo ohovoril poslankyňu Národnej rady Janu Vaľovú a poslankyňu Vieru Tomanovú za SMER - SD. Vyzývam preto, už ja, pretože vás vyzval aj tento občan, ale zrejme, neviem, čo na tom Facebooku čítate, vyzývam pána Galka, ak má ešte v sebe aspoň trošku elementárnej slušnosti, aby sa verejne za tieto výroky a tvrdenia ospravedlnil mne a mojej kolegyni, že hrubo klamal, zavádzal verejnosť a nepravdivo a neoverenými rečami zavádzal celú verejnosť.
A to isté poprosím, upozorňujem aj iných poslancov za SDKÚ, lebo možno tí občania, pán Galko, ako ste vy ich nazvali, lebo vy ste nazvali, pán Galko, ja prečítam, ako ste povedali, nazvali, že ja teda si myslím o občanoch. Vy ste povedali vo svojom blogu: "Pani Vaľová," spomínate kolegyňu Gabániovú, tú nebudem spomínať, "z vášho konania a z vašich vyjadrení vyplýva, že občanov pokladáte za nesvojprávnych debilov, ktorí si nevedia spočítať dva a dva."
Pán poslanec Galko, ja uvádzam meno. Tento... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský Pavol, predseda NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, ale zákon o štátnom rozpočte.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Áno, ale ma obvinili, ja už dokončím. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský Pavol, predseda NR SR
Ja viem, len vecne k problematike.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Aj to je, veď to je rozkrádanie štátneho rozpočtu, pán Hrušovský, o čom rozprávate. (Smiech v sále.) To súvisí, aby sme nerozkradli štátny rozpočet. Ďakujem pekne, to súvisí. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský Pavol, predseda NR SR
Nech sa páči, len nerozumiem zatiaľ, ako to súvisí s tým.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
No súvisí to s rozkrádaním štátneho rozpočtu. Čiže končím už, ale chcem jednu vec povedať.
Vážený pán poslanec Galko, myslím si, že vy ste ten, ktorý si myslí, ako ste napísali, že občania sú nesvojprávni debili a že si nevedia spočítať dva a dva, lebo tento doktor Zaťko, ktorý podal trestné oznámenie, teda na váš podnet, aby sa dozvedel, či sa rozkráda republika, tak tento doktor Zaťko za vašej vlády dostal takéto vyrozumenie z bratislavskej kriminálky.
A preto poprosím aj ostatných poslancov, buďte takí láskaví a vážte slovo. A nemyslite si, že vaše osobné dojmy sú bohorovné dojmy. A ja som vám, pán Galko, povedala. Ja vám nechcem ubližovať, tak ako ste chceli vy ublížiť mne. Ja si chcem len očistiť svoje meno, pretože aj ja mám deti, aj ja mám ľudí, ktorí ma volili a neverili vašim sľubom. A ja, jednoducho vám poviem, vy ste pánu Bohu na stoličku nesadli. To si zapamätajte. Nad vami ešte niekto je, a nielen pán Boh, ale aj orgány trestné v činnom konaní (Správ. orgány činné v trestnom konaní - pozn. jaz. red.). Takže tí, ktorí toto rozprávajú, by sa mali zamyslieť. A ja sa pýtam, pán Galko, ja čakám vaše ospravedlnenie. Čo na to poviete, ak tento občan, občan o vás napísal, že ste klamár?
A teraz sa dostanem k štátnemu rozpočtu. (Smiech v sále.) (Reakcia z pléna.) K meritu veci, samozrejme. Však, aby sme ho nerozkradli dovtedy, či ako to rozprával pán Galko. Ale on všetkých počúva, tak on by to mal vedieť. (Smiech v sále.)
Stanovisko k návrhu rozpočtu na roky 2012 a 2014. Táto tlač nie je zverejnená na webe Národnej rady Slovenskej republiky, je tzv. zamknutá. Aspoň takto mi to avizovali občania. Obdobia, obdobia v histórii Slovenska, v období, histórii Slovenska to nebolo.
V tabuľkovej prílohe s názvom "Tabuľka k rozpočtu" je uvedený vývoj výdavkov a v niektorých prípadoch aj príjmov. Ide o oblasti: podpora rozvoja bývania, sociálna inklúzia, zdravotníctvo, Sociálna poisťovňa. Tabuľka je aktuálna vo vzťahu k pozmeňovákom, ktoré boli predložené na výbore pre financie a rozpočet minulý piatok a k návrhu rozpočtu. Tabuľka má dosť diskrétny charakter, dosť diskrétny charakter. Všeobecné poznámky, ktoré by som chcela povedať.
Návrh rozpočtu je postavený na raste HDP v roku 2012 vo výške 1,7 percenta, avšak Európska komisia predpokladá nárast len na úrovni 1,1 percenta. Naplnenie prognózy Európskej komisie prehĺbi výpadky daňových a odvodových príjmov v desiatkach miliónov eur. Návrh rozpočtu je postavený na báze, ktorá sa môže ukázať ako nereálna, pričom nová vláda bude musieť okamžite riešiť príjmový výpadok.
Vláda reagovala na zhoršenie ekonomického rastu v budúcom roku prakticky navýšením deficitu verejných financií o 0,8 percenta bodu. Neurobila opatrenia na príjmovej ani výdavkovej stránke, čo nevytvára predpoklady pre kredibilný fiškálny plán z hľadiska znižovania deficitu verejných financií udržateľným spôsobom. Znamená to zvýšenie štátneho dlhu o 600 mil. eur a nákladov na úrokové náklady na úrovni 22 mil. eur. To si nemyslím, že je to o znižovaní dlhu.
Návrh rozpočtu stále nemá istotu, že koalícia ho podporí. Hrozí preto reálna možnosť rozpočtového provizória, čo vláda prakticky priznáva aj vládnym návrhom zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, kde rieši situáciu, aby nebolo ohrozené kontrahovanie projektov z eurofondov z dôvodu výdavkového mesačného limitu v rozsahu 1,12 mesačných výdavkov, výdavku predchádzajúceho rozpočtového roku.
Vláda rozhoduje o zvýšení miezd v zdravotníctve, teda v ďalších zákonoch, ktoré nasledujú, z údajných úspor v zdravotnom systéme, z ktorých zrejme, asi predtým nevedela, ktoré vôbec neexistujú a nie sú reálne v rozpočte. Obnovu bytových domov, ktoré sú vo väčšine už zdraviu a životu ohrozujúce, plánuje vláda v tomto roku v tabuľke číslom nula, nula. Opakujem, číslom nula.
Oblasť sociálnej inklúzie v priloženom tabuľkovom súbore prakticky kontinuálne pokračuje v oblasti výdavkov tak, ako to bolo nastavené vládou Roberta Fica. Toho Roberta Fica, ktorého tu denno-denne spomínate v dobrom. Nie sú tam úspory tak, ako to avizovala vláda na začiatku svojho vládnutia, čo len potvrdzuje, že systém bol nastavený optimálne.
Vážne je, že dotácie na obnovu bytového fondu by nemali počnúc rokom 2012 byť žiadne. Zároveň sa však navrhuje zredukovanie štátnej prémie v stavebnom sporení, pričom až polovica úverov zo stavebných sporiteľní išla na obnovu bytového fondu. Môže to byť vážny problém, pretože dnes je deficit v obnove bytového existujúceho fondu značný. Negatívny efekt to má aj v dosahovaní energetických úspor zo starých bytov, domov, pretože tie požierajú obrovskú energiu, ktorá sa stráca už dosluhujúcim, dosluhujúcim tesniacim systémom.
Mala by som to povedať až pri rozpočte Sociálnej poisťovne, ale poviem to teraz. V rozpočte Sociálnej poisťovne rastú príjmy aj výdavky plynulým tempom od, zase od nastavenia Roberta Fica. Deficit zdrojov piliera sa financuje už priamo zo štátneho rozpočtu z kapitoly Všeobecná pokladničná správa na úrovni cca 750 mil. eur. Celková bilancia Sociálnej poisťovne v roku 2012 sa navrhuje o 120 mil. eur horšia ako v roku 2009 za vlády Roberta Fica.
Tak sa pýtam, pán minister, keďže ste vychádzali z mnohých údajov za našej vlády, tak si myslím, že tie údaje boli správne, a skúsme tak pragmaticky o tom rozpočte rozprávať, a nie politicky. A ja si myslím, že by ste sa mali skutočne zamyslieť aj nad tou obnovou bytových a nebytových domov, pretože v samospráve sa skutočne začalo tempo obnovovania bytových a nebytových domov, a myslím si, že občania si takúto cifru v rozpočte, nula, nezaslúžia.
Ďakujem pekne.