28. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, predkladám pravidelnú informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2011 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v I. polroku 2012. V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 21 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené aj v prílohe materiálu. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády, ktoré vláda predpokladá prijať v prvom polroku 2012. Celkom ide o tri aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky.
Informácia v predloženom znení bola schválená uznesením vlády 11. januára 2012 a poprosím o schválenie predloženej informácie.
Ďakujem.
Skontrolovaný
Vystúpenia
9:05
Vystúpenie 9:05
Ladislav Lazár2.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, pán predseda, pani ministerka, pán minister. Nebudem už dlho rozprávať o tomto zákone, pretože včera prebehla pomerne obsiahla rozprava. Je tu už aj pán kolega Jurčík, takže môžeme kľudne začať.
Tento zákon nastavuje základné pravidlá fungovania energetiky ako takej v štáte. Aby som to mohol porovnať s niečím iným, pretože energetika je relatívne špecifický odbor,...
2.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, pán predseda, pani ministerka, pán minister. Nebudem už dlho rozprávať o tomto zákone, pretože včera prebehla pomerne obsiahla rozprava. Je tu už aj pán kolega Jurčík, takže môžeme kľudne začať.
Tento zákon nastavuje základné pravidlá fungovania energetiky ako takej v štáte. Aby som to mohol porovnať s niečím iným, pretože energetika je relatívne špecifický odbor, ktorému sa nie každý z nás alebo každý z občanov venuje, je tu aj pani ministerka, tak použijem prirovnanie. Je to niečo ako Obchodný zákonník pre obchodné spoločnosti, ktorý tak isto nastavuje základné kritéria a pravidlá fungovania jednotlivých spoločností. Tento zákon a úlohou tohto zákona je nastaviť princípy, ale hlavne systémové opatrenia, v ktorých sa môžu jednotlivé spoločnosti, ktoré pôsobia v energetike, pohybovať, ktoré môžu aplikovať, respektíve, ktoré môžu využívať vo svoj prospech alebo v neprospech niekoho iného. A presne o to ide. Že v prospech koho alebo v prospech niekoho sa budú tieto systémové opatrenia využívať. Vy mnohokrát rozprávate o jednej veci. Že všetky tieto veci alebo všetky tieto zákony sa prijímajú preto, aby sme zjednodušili administratívnu činnosť jednotlivých spoločností, uľahčili im prácu, aby nemali toľko veľa, keď to poviem takto zjednodušene, papierovačiek.
Dovoľte mi, aby som si, alebo nedá mi, aby som si nespomenul na jeden moment, keď sme tu rozprávali o zákone. Bol to pomerne krátky zákon, čo sa týka textu, ale pomerne obsiahly, čo sa týka, alebo respektíve pomerne významný, čo sa týka jeho obsahu. Išlo o zákon, ktorý ukladal spoločnostiam pred podaním cenových návrhov, to už jedno, či už na cenu elektriny, cenu plynu, respektíve ceny tepla, aby takýto návrh bol schválený valným zhromaždením spoločnosti. Pamätám si veľmi dobre, ako tu, myslím si, že pán kolega Chren, ešte vtedy argumentoval, bol to tak isto pán minister, že tento zákon sa prijíma preto, aby sme uľahčili prácu a život v týchto spoločnostiach. Pretože mnohokrát vraj je to administratívne veľmi náročné, aby sa valné zhromaždenie zišlo, aby valné zhromaždenie prijalo rozhodnutie. Treba povedať, že takým istým spôsobom dnes zdôvodňujete prijatie tohto zákona. Že tak isto sa prijíma preto, aby sme uľahčili život a činnosť spoločnostiam, ktoré pôsobia v energetike. Avšak, aká bola skutočnosť v tom prvom prípade? A na tom chcem poukázať asi čo môžeme očakávať aj od tohto zákona. Pretože rozprávať o tom môžeme čokoľvek, dôležité je, čo sa napíše. A najdôležitejšie je to, akým spôsobom v skutočnosti to bude fungovať v praxi. Keď sme vtedy podali pozmeňujúci návrh, na to si tiež pamätám veľmi dobre, že v poriadku, ak chceme uľahčiť administratívnu činnosť a zjednodušiť prácu v spoločnostiach, kde je veľa akcionárov, tak obmedzme tento zákon, že bude platiť len v spoločnostiach, kde je myslím si, že menej než päť akcionárov a obrat je väčší než 500 mil. slovenských korún v bývalých korunách. Samozrejme, že tento zákon neprešiel. A to je jasný dôkaz toho, že už aj vtedy, keď sme hovorili o tom, že ideme uľahčovať činnosť spoločnostiam, vôbec nešlo o to, aby sme uľahčili činnosť spoločnostiam. Išlo o to, aby sme vyšli v ústrety veľkým nadnárodným spoločnostiam a veľkým monopolom na Slovensku. Či už je to SPP, Slovenské elektrárne alebo Rozvodné závody. Keď sme to kritizovali, hovorili ste, že nemáme pravdu. Pretože tento zákon, teraz myslím zákon o povinnosti schvaľovať cenové návrhy valným zhromaždením, tento zákon, sa jednoznačne robil len a len kvôli týmto veľkým spoločnostiam. Bohužiaľ, nedá mi, aby som nepovedal, že tak isto aj tento zákon, ktorý sa pripravil pomerne narýchlo, aj napriek tomu, že sme naňho mali dostatok času, sa robil len a len preto, aby sa uľahčil život a činnosť práve len týmto veľkým spoločnostiam. Aby sa posilnila ešte viac ich dominancia na trhu a aby sa ešte viac znevýhodnil zákazník, respektíve odberateľ.
Ťažko budete presviedčať o niečom inom, ak v tom prvom prípade to prax jasne ukázala. Pretože, ak sme to mysleli skutočne vážne, že to robíme len a len preto, aby valné zhromaždenia prebiehali jednoduchšie, tak sme nevideli absolútne žiaden dôvod a žiaden problém v tom, prečo by Národná rada nemohla schváliť tento pozmeňujúci návrh. Pretože SPP má troch akcionárov, Slovenské elektrárne majú dvoch akcionárov, Rozvodné závody majú dvoch akcionárov. Takže tam nie je absolútne žiaden problém zvolať valné zhromaždenie operatívne a prijať akékoľvek rozhodnutie. Napriek tomu tento návrh neprešiel.
Z tohto si dovolím dedukovať záver, že tak isto ako v tomto prípade prvom, keď sme sa pod rúškom technicko-legislatívnych, operatívnych a efektívnych opatrení skrývali, išlo v skutočnosti o veľké monopoly. Tak isto aj v tomto prípade, v zákone o energetike, ktorý nastavuje základné kritéria činnosti spoločnosti, ide v konečnom dôsledku o veľké spoločnosti, ktorým uľahčujeme činnosť a život na Slovensku. Pán kolega Jahnátek to veľmi jasne popísal a ja spomeniem len jeden z tých jeho bodov, ktoré on konkrétne uviedol. A to bol ten prípad počas plynovej krízy. Samozrejme, starý zákon ukladá nejaké základné povinnosti SPP, respektíve iným spoločnostiam v čase hospodárskej núdze alebo v čase ohrozenia krajiny, aké opatrenia majú vykonať. Všetky tieto opatrenia pochopiteľne niečo stoja. Pretože akékoľvek budovanie záloh, budovanie rezervných kapacít, to všetko sú v konečnom dôsledku peniaze, to všetko sú v konečnom dôsledku náklady. Lenže to všetko, sú v konečnom dôsledku aj istoty nielen pre občanov Slovenskej republiky ale aj pre podnikateľov, či už veľkých alebo malých. Pretože, mali sme veľmi dobrú možnosť vidieť, čo sa udialo v prípade, keď zrazu prestal prúdiť plyn. Došlo k úplnému a totálnemu ochromeniu krajiny, relatívne ten úkon bol úplne jednoduchý. Niekto zatvoril kohútiť. Preto je nevyhnutné, aby tieto rezervné kapacity existovali, aby existovali v takom objeme, aby boli schopné zabezpečiť činnosť krajiny aj v čase takýchto kritických situácií. Bohužiaľ, tento prípad poukázal na to, že aj v dnešných časoch je takéto niečo možné. Preto navrhujem, aby tento zákon bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie a dopracovanie a potom bol znovu predložený do Národnej rady. Pravdepodobne to už bude predkladať nová vláda a ten dôvod je úplne jednoduchý. Ten čas, ktorý sme stratili... (Pre ruch v sále sa poslanec odmlčal).
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, môžete pokračovať. A nevyrušujte pána poslanca. Nech sa páči.
Lazár, Ladislav, poslanec NR SR
Ja som tu vnímal taký potencionálny koaličný rozhovor, tuná kolegov. (Úsmevná poznámka vystupujúceho.)
Čiže nová vláda, určite v novom zložení, to už je jedno v akom. A preto tento zákon, ktorý nastavuje základné kritériá fungovania energetiky na Slovensku, by mal byť dopracovaný a urobený tak, aby s ním súhlasila väčšia časť parlamentu, aby to nebola len tá minimálna koaličná väčšina, pretože dotýka sa nás všetkých, či už priamo, alebo nepriamo. Priamo ako občanov tejto republiky a nepriamo ako zamestnancov, resp. ako účastníkov trhu, ktorí pôsobia a nakupujú výrobky, ktoré v konečnom dôsledku niekto produkuje. A na to, aby to mohol produkovať, potrebuje mať vytvorené základné podmienky pre činnosť.
To, že sa premeškal čas, bolo to tu viackrát spomenuté. Áno, je to pravda, premeškal sa tento čas, ale nepremeškali sme ho my tu pléne, poslanci Národnej rady, a preto to nepovažujeme úplne za férové, ak teraz rýchlo, rýchlo musíme niečo schváliť len preto, aby sme neostali v hanbe v Európskej únii. Podľa mňa, už v tej hanbe ostaneme, bude to hanba v prvom rade ministerstva, resp. koaličných partnerov ako takých a treba veci pomenovať pravým menom. Bol dostatočný čas pripraviť kvalitný zákon. A len preto, že sme sa dostali teraz do časového stresu vinou niekoho, ktorý nekonal, si myslím, že nie je správne prijať zákon, ktorý nie je dobrý pre Slovensko, nie je dobrý pre občanov a verte, nie je dobrý ani pre väčšinu spoločnosti na Slovensku. Samozrejme nemyslím tie veľké monopoly, pretože pre tých to bol vytvorený a pre tých sa vytvára a týmto sa znovu, raz a znovu zas vychádza v ústrety. A vychádza sa im v ústrety presne tak, ako to bolo v čase privatizácie, keď na Slovensku skutočne máme jeden obrovský unikát. Keď štát, ktorý vlastní 51 %, si nevie v spoločnosti presadiť nič a spolumajiteľ, alebo spoluakcionár, ktorý má 49 %, si vie presadiť všetko. Ja som už raz použil taký príklad a použijem ho znovu, to je presne asi taký prípad, ako keď svokra má v dome 49 % a rozhoduje o celom dome, akým spôsobom bude dom fungovať, ako sa bude dom spravovať. To si asi tiež nevie nikto z nás reálne predstaviť. A to je a toto presne sme na Slovensku urobili. Nehovorím, že ste to urobili vy, pán minister, lebo vy ste tu nebol, urobili to iní a je skutočne zarážajúce, že v tomto trende máme tendenciu ísť ďalej, aby sme aj napriek tomu, že sme už týmto spoločnostiam vytvorili úplne optimálne podmienky, aby sme im zľahčili život a podnikanie na Slovensku maximálne, ako sa dá, myslím tým zľahčili, terajšiu koalíciu, tak im pripravujete znovu ďalší zákon, ktorý im umožní ešte jednoduchšie podnikať na Slovensku, ešte získať dominantnejšie postavenie, čo v konečnom dôsledku určite nepodporuje voľný trh tak, ako vaša strana hlása.
Ďakujem pekne za pozornosť.
2.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, pán predseda, pani ministerka, pán minister. Nebudem už dlho rozprávať o tomto zákone, pretože včera prebehla pomerne obsiahla rozprava. Je tu už aj pán kolega Jurčík, takže môžeme kľudne začať.
Tento zákon nastavuje základné pravidlá fungovania energetiky ako takej v štáte. Aby som to mohol porovnať s niečím iným, pretože energetika je relatívne špecifický odbor, ktorému sa nie každý z nás alebo každý z občanov venuje, je tu aj pani ministerka, tak použijem prirovnanie. Je to niečo ako Obchodný zákonník pre obchodné spoločnosti, ktorý tak isto nastavuje základné kritéria a pravidlá fungovania jednotlivých spoločností. Tento zákon a úlohou tohto zákona je nastaviť princípy, ale hlavne systémové opatrenia, v ktorých sa môžu jednotlivé spoločnosti, ktoré pôsobia v energetike, pohybovať, ktoré môžu aplikovať, respektíve, ktoré môžu využívať vo svoj prospech alebo v neprospech niekoho iného. A presne o to ide. Že v prospech koho alebo v prospech niekoho sa budú tieto systémové opatrenia využívať. Vy mnohokrát rozprávate o jednej veci. Že všetky tieto veci alebo všetky tieto zákony sa prijímajú preto, aby sme zjednodušili administratívnu činnosť jednotlivých spoločností, uľahčili im prácu, aby nemali toľko veľa, keď to poviem takto zjednodušene, papierovačiek.
Dovoľte mi, aby som si, alebo nedá mi, aby som si nespomenul na jeden moment, keď sme tu rozprávali o zákone. Bol to pomerne krátky zákon, čo sa týka textu, ale pomerne obsiahly, čo sa týka, alebo respektíve pomerne významný, čo sa týka jeho obsahu. Išlo o zákon, ktorý ukladal spoločnostiam pred podaním cenových návrhov, to už jedno, či už na cenu elektriny, cenu plynu, respektíve ceny tepla, aby takýto návrh bol schválený valným zhromaždením spoločnosti. Pamätám si veľmi dobre, ako tu, myslím si, že pán kolega Chren, ešte vtedy argumentoval, bol to tak isto pán minister, že tento zákon sa prijíma preto, aby sme uľahčili prácu a život v týchto spoločnostiach. Pretože mnohokrát vraj je to administratívne veľmi náročné, aby sa valné zhromaždenie zišlo, aby valné zhromaždenie prijalo rozhodnutie. Treba povedať, že takým istým spôsobom dnes zdôvodňujete prijatie tohto zákona. Že tak isto sa prijíma preto, aby sme uľahčili život a činnosť spoločnostiam, ktoré pôsobia v energetike. Avšak, aká bola skutočnosť v tom prvom prípade? A na tom chcem poukázať asi čo môžeme očakávať aj od tohto zákona. Pretože rozprávať o tom môžeme čokoľvek, dôležité je, čo sa napíše. A najdôležitejšie je to, akým spôsobom v skutočnosti to bude fungovať v praxi. Keď sme vtedy podali pozmeňujúci návrh, na to si tiež pamätám veľmi dobre, že v poriadku, ak chceme uľahčiť administratívnu činnosť a zjednodušiť prácu v spoločnostiach, kde je veľa akcionárov, tak obmedzme tento zákon, že bude platiť len v spoločnostiach, kde je myslím si, že menej než päť akcionárov a obrat je väčší než 500 mil. slovenských korún v bývalých korunách. Samozrejme, že tento zákon neprešiel. A to je jasný dôkaz toho, že už aj vtedy, keď sme hovorili o tom, že ideme uľahčovať činnosť spoločnostiam, vôbec nešlo o to, aby sme uľahčili činnosť spoločnostiam. Išlo o to, aby sme vyšli v ústrety veľkým nadnárodným spoločnostiam a veľkým monopolom na Slovensku. Či už je to SPP, Slovenské elektrárne alebo Rozvodné závody. Keď sme to kritizovali, hovorili ste, že nemáme pravdu. Pretože tento zákon, teraz myslím zákon o povinnosti schvaľovať cenové návrhy valným zhromaždením, tento zákon, sa jednoznačne robil len a len kvôli týmto veľkým spoločnostiam. Bohužiaľ, nedá mi, aby som nepovedal, že tak isto aj tento zákon, ktorý sa pripravil pomerne narýchlo, aj napriek tomu, že sme naňho mali dostatok času, sa robil len a len preto, aby sa uľahčil život a činnosť práve len týmto veľkým spoločnostiam. Aby sa posilnila ešte viac ich dominancia na trhu a aby sa ešte viac znevýhodnil zákazník, respektíve odberateľ.
Ťažko budete presviedčať o niečom inom, ak v tom prvom prípade to prax jasne ukázala. Pretože, ak sme to mysleli skutočne vážne, že to robíme len a len preto, aby valné zhromaždenia prebiehali jednoduchšie, tak sme nevideli absolútne žiaden dôvod a žiaden problém v tom, prečo by Národná rada nemohla schváliť tento pozmeňujúci návrh. Pretože SPP má troch akcionárov, Slovenské elektrárne majú dvoch akcionárov, Rozvodné závody majú dvoch akcionárov. Takže tam nie je absolútne žiaden problém zvolať valné zhromaždenie operatívne a prijať akékoľvek rozhodnutie. Napriek tomu tento návrh neprešiel.
Z tohto si dovolím dedukovať záver, že tak isto ako v tomto prípade prvom, keď sme sa pod rúškom technicko-legislatívnych, operatívnych a efektívnych opatrení skrývali, išlo v skutočnosti o veľké monopoly. Tak isto aj v tomto prípade, v zákone o energetike, ktorý nastavuje základné kritéria činnosti spoločnosti, ide v konečnom dôsledku o veľké spoločnosti, ktorým uľahčujeme činnosť a život na Slovensku. Pán kolega Jahnátek to veľmi jasne popísal a ja spomeniem len jeden z tých jeho bodov, ktoré on konkrétne uviedol. A to bol ten prípad počas plynovej krízy. Samozrejme, starý zákon ukladá nejaké základné povinnosti SPP, respektíve iným spoločnostiam v čase hospodárskej núdze alebo v čase ohrozenia krajiny, aké opatrenia majú vykonať. Všetky tieto opatrenia pochopiteľne niečo stoja. Pretože akékoľvek budovanie záloh, budovanie rezervných kapacít, to všetko sú v konečnom dôsledku peniaze, to všetko sú v konečnom dôsledku náklady. Lenže to všetko, sú v konečnom dôsledku aj istoty nielen pre občanov Slovenskej republiky ale aj pre podnikateľov, či už veľkých alebo malých. Pretože, mali sme veľmi dobrú možnosť vidieť, čo sa udialo v prípade, keď zrazu prestal prúdiť plyn. Došlo k úplnému a totálnemu ochromeniu krajiny, relatívne ten úkon bol úplne jednoduchý. Niekto zatvoril kohútiť. Preto je nevyhnutné, aby tieto rezervné kapacity existovali, aby existovali v takom objeme, aby boli schopné zabezpečiť činnosť krajiny aj v čase takýchto kritických situácií. Bohužiaľ, tento prípad poukázal na to, že aj v dnešných časoch je takéto niečo možné. Preto navrhujem, aby tento zákon bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie a dopracovanie a potom bol znovu predložený do Národnej rady. Pravdepodobne to už bude predkladať nová vláda a ten dôvod je úplne jednoduchý. Ten čas, ktorý sme stratili... (Pre ruch v sále sa poslanec odmlčal).
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, môžete pokračovať. A nevyrušujte pána poslanca. Nech sa páči.
Lazár, Ladislav, poslanec NR SR
Ja som tu vnímal taký potencionálny koaličný rozhovor, tuná kolegov. (Úsmevná poznámka vystupujúceho.)
Čiže nová vláda, určite v novom zložení, to už je jedno v akom. A preto tento zákon, ktorý nastavuje základné kritériá fungovania energetiky na Slovensku, by mal byť dopracovaný a urobený tak, aby s ním súhlasila väčšia časť parlamentu, aby to nebola len tá minimálna koaličná väčšina, pretože dotýka sa nás všetkých, či už priamo, alebo nepriamo. Priamo ako občanov tejto republiky a nepriamo ako zamestnancov, resp. ako účastníkov trhu, ktorí pôsobia a nakupujú výrobky, ktoré v konečnom dôsledku niekto produkuje. A na to, aby to mohol produkovať, potrebuje mať vytvorené základné podmienky pre činnosť.
To, že sa premeškal čas, bolo to tu viackrát spomenuté. Áno, je to pravda, premeškal sa tento čas, ale nepremeškali sme ho my tu pléne, poslanci Národnej rady, a preto to nepovažujeme úplne za férové, ak teraz rýchlo, rýchlo musíme niečo schváliť len preto, aby sme neostali v hanbe v Európskej únii. Podľa mňa, už v tej hanbe ostaneme, bude to hanba v prvom rade ministerstva, resp. koaličných partnerov ako takých a treba veci pomenovať pravým menom. Bol dostatočný čas pripraviť kvalitný zákon. A len preto, že sme sa dostali teraz do časového stresu vinou niekoho, ktorý nekonal, si myslím, že nie je správne prijať zákon, ktorý nie je dobrý pre Slovensko, nie je dobrý pre občanov a verte, nie je dobrý ani pre väčšinu spoločnosti na Slovensku. Samozrejme nemyslím tie veľké monopoly, pretože pre tých to bol vytvorený a pre tých sa vytvára a týmto sa znovu, raz a znovu zas vychádza v ústrety. A vychádza sa im v ústrety presne tak, ako to bolo v čase privatizácie, keď na Slovensku skutočne máme jeden obrovský unikát. Keď štát, ktorý vlastní 51 %, si nevie v spoločnosti presadiť nič a spolumajiteľ, alebo spoluakcionár, ktorý má 49 %, si vie presadiť všetko. Ja som už raz použil taký príklad a použijem ho znovu, to je presne asi taký prípad, ako keď svokra má v dome 49 % a rozhoduje o celom dome, akým spôsobom bude dom fungovať, ako sa bude dom spravovať. To si asi tiež nevie nikto z nás reálne predstaviť. A to je a toto presne sme na Slovensku urobili. Nehovorím, že ste to urobili vy, pán minister, lebo vy ste tu nebol, urobili to iní a je skutočne zarážajúce, že v tomto trende máme tendenciu ísť ďalej, aby sme aj napriek tomu, že sme už týmto spoločnostiam vytvorili úplne optimálne podmienky, aby sme im zľahčili život a podnikanie na Slovensku maximálne, ako sa dá, myslím tým zľahčili, terajšiu koalíciu, tak im pripravujete znovu ďalší zákon, ktorý im umožní ešte jednoduchšie podnikať na Slovensku, ešte získať dominantnejšie postavenie, čo v konečnom dôsledku určite nepodporuje voľný trh tak, ako vaša strana hlása.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skontrolovaný
9:16
Nie je pravda, ba priam je čistá lož, ak tuto pán poslanec Janiš tvrdí, že neprijatím transpozície smerníc tretieho energetického balíčka do slovenskej legislatívy nám nič nehrozí. Európska komisia nám už 29. septembra 2011 poslala formálne upozornenie, že infringement, niektorí...
Nie je pravda, ba priam je čistá lož, ak tuto pán poslanec Janiš tvrdí, že neprijatím transpozície smerníc tretieho energetického balíčka do slovenskej legislatívy nám nič nehrozí. Európska komisia nám už 29. septembra 2011 poslala formálne upozornenie, že infringement, niektorí poslanci za SMER to volajú aj impeachment, a týmto formálnym upozornením začala konanie voči Slovenskej republike. Slovenská republika v zmysle požadovaných termínov prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí Európskej komisii zaslala list, v ktorom požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie stanoviska do 30. januára 2012. Európska komisia, žiaľ, túto žiadosť neschválila. Takže opäť nie je pravda, že s Európskou komisiou sa dá kedykoľvek na termínoch dohodnúť.
Na základe tejto skutočnosti bol dňa 20. novembra 2011 z ministerstva hospodárstva zaslaný list ministerstvu zahraničných vecí, aby bolo Európskej komisii zaslané stanovisko Slovenskej republiky, ktoré popisovalo proces transpozície smerníc a tvorby predmetných zákonov. Súčasťou tohoto stanoviska bola aj informácia, že schválenie oboch zákonov sa predpokladá na tejto schôdzi koncom januára s účinnosťou zákonov od 1. marca 2012.
No, ďalší krok zo strany Európskej komisie, ktorý očakávame v prípade neprijatia tohto tretieho energetického balíčka, je odôvodnené stanovisko, na ktoré musíme odpovedať. A po tejto odpovedi môžeme byť do júna na súde a môžeme byť zo strany Európskej komisie pokutovaný. Takže nijaké dva roky času, pán kolega, ako ste sa snažili zľahčovať a priestor na akékoľvek dohody. Jednoducho pravidlá zo strany Európskej komisie sú jasné a Európska komisia dodržiavanie týchto pravidiel vyžaduje. No a ja som rád, že nakoniec, pán kolega, ste priznali skutočný dôvod, pre ktorý ste sa odrazu rozhodli bojovať proti prijatiu týchto zákonov. Skutočným dôvodom podľa vašich slov ani nie tak zákon o energetike, ale je to zákon o regulácii v sieťových odvetviach. No dobre, položme si teda otázku, komu najviac prekáža navrhovaný zákon o regulácii? Nie je to náhodou súčasný, už viac ako štyri roky dočasný dvojjediný predseda Rady pre reguláciu a predseda ÚRSO, nominant SMER-u pán Holjenčík? Nie je to náhodou práve martinský spolurodák predsedu výboru pre hospodárstvo a kolegu poslanca, pána Janiša? Páni poslanci, Janiš, Jahnátek, Faič, veď nehrajme tu divadlo na poslancov. Veď povedzme otvorene, o čo tu ide. Celý váš humbug okolo týchto zákonov, celé obvinenia ohľadne toho, ako sú tieto zákony šité horúcou ihlou, aké sú nedokonalé, aké sú zlé, je iba dymová clona silného lobingu pána Holjenčíka, inak nazývaného Harabina slovenskej energetiky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel som reagovať ešte na niektoré konkrétne pripomienky, ktoré odzneli v rozprave, na pána Jahnátka, na pána Faiča, možno aj na pána Lazára, ale myslím si, že je to úplne zbytočné, pretože skutočne táto diskusia nie je vená, táto diskusia je politická a je pod silným vplyvom lobingu spomínaného pána Holjenčíka. Páni poslanci, chcel by som na vás apelovať, nedajte sa obalamutiť pri rozhodovaní o týchto zákonoch. Tieto zákony sú tu pre ľudí a prinášajú výhody koncovým odberateľom. Proti ľuďom je to, že z dôvodu neschválenia týchto zákonov spotrebiteľom budú aj naďalej vládnuť monopoly. Bola to táto vláda, bolo to toto ministerstvo hospodárstva, ktoré umožnilo príchod najväčšieho počtu alternatívnych dodávateľov energií a vytvorilo tak tlak na dovtedy monopolných dodávateľov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je síce krátko pred voľbami a priestor pre rôzne politické predvolebné hry. Chcel by som vás však požiadať o zodpovednosť pri hlasovaní o uvedených zákonoch ktoré transponujú smernice tretieho energetického balíčka.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Príjemné dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda krátko zareagovať na vystúpenia, ktoré zazneli v rozprave včera a aj dnes.
Nie je pravda, ba priam je čistá lož, ak tuto pán poslanec Janiš tvrdí, že neprijatím transpozície smerníc tretieho energetického balíčka do slovenskej legislatívy nám nič nehrozí. Európska komisia nám už 29. septembra 2011 poslala formálne upozornenie, že infringement, niektorí poslanci za SMER to volajú aj impeachment, a týmto formálnym upozornením začala konanie voči Slovenskej republike. Slovenská republika v zmysle požadovaných termínov prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí Európskej komisii zaslala list, v ktorom požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie stanoviska do 30. januára 2012. Európska komisia, žiaľ, túto žiadosť neschválila. Takže opäť nie je pravda, že s Európskou komisiou sa dá kedykoľvek na termínoch dohodnúť.
Na základe tejto skutočnosti bol dňa 20. novembra 2011 z ministerstva hospodárstva zaslaný list ministerstvu zahraničných vecí, aby bolo Európskej komisii zaslané stanovisko Slovenskej republiky, ktoré popisovalo proces transpozície smerníc a tvorby predmetných zákonov. Súčasťou tohoto stanoviska bola aj informácia, že schválenie oboch zákonov sa predpokladá na tejto schôdzi koncom januára s účinnosťou zákonov od 1. marca 2012.
No, ďalší krok zo strany Európskej komisie, ktorý očakávame v prípade neprijatia tohto tretieho energetického balíčka, je odôvodnené stanovisko, na ktoré musíme odpovedať. A po tejto odpovedi môžeme byť do júna na súde a môžeme byť zo strany Európskej komisie pokutovaný. Takže nijaké dva roky času, pán kolega, ako ste sa snažili zľahčovať a priestor na akékoľvek dohody. Jednoducho pravidlá zo strany Európskej komisie sú jasné a Európska komisia dodržiavanie týchto pravidiel vyžaduje. No a ja som rád, že nakoniec, pán kolega, ste priznali skutočný dôvod, pre ktorý ste sa odrazu rozhodli bojovať proti prijatiu týchto zákonov. Skutočným dôvodom podľa vašich slov ani nie tak zákon o energetike, ale je to zákon o regulácii v sieťových odvetviach. No dobre, položme si teda otázku, komu najviac prekáža navrhovaný zákon o regulácii? Nie je to náhodou súčasný, už viac ako štyri roky dočasný dvojjediný predseda Rady pre reguláciu a predseda ÚRSO, nominant SMER-u pán Holjenčík? Nie je to náhodou práve martinský spolurodák predsedu výboru pre hospodárstvo a kolegu poslanca, pána Janiša? Páni poslanci, Janiš, Jahnátek, Faič, veď nehrajme tu divadlo na poslancov. Veď povedzme otvorene, o čo tu ide. Celý váš humbug okolo týchto zákonov, celé obvinenia ohľadne toho, ako sú tieto zákony šité horúcou ihlou, aké sú nedokonalé, aké sú zlé, je iba dymová clona silného lobingu pána Holjenčíka, inak nazývaného Harabina slovenskej energetiky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel som reagovať ešte na niektoré konkrétne pripomienky, ktoré odzneli v rozprave, na pána Jahnátka, na pána Faiča, možno aj na pána Lazára, ale myslím si, že je to úplne zbytočné, pretože skutočne táto diskusia nie je vená, táto diskusia je politická a je pod silným vplyvom lobingu spomínaného pána Holjenčíka. Páni poslanci, chcel by som na vás apelovať, nedajte sa obalamutiť pri rozhodovaní o týchto zákonoch. Tieto zákony sú tu pre ľudí a prinášajú výhody koncovým odberateľom. Proti ľuďom je to, že z dôvodu neschválenia týchto zákonov spotrebiteľom budú aj naďalej vládnuť monopoly. Bola to táto vláda, bolo to toto ministerstvo hospodárstva, ktoré umožnilo príchod najväčšieho počtu alternatívnych dodávateľov energií a vytvorilo tak tlak na dovtedy monopolných dodávateľov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je síce krátko pred voľbami a priestor pre rôzne politické predvolebné hry. Chcel by som vás však požiadať o zodpovednosť pri hlasovaní o uvedených zákonoch ktoré transponujú smernice tretieho energetického balíčka.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skontrolovaný
9:21
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:21
Stanislav JanišNemáte pravdu, pán minister. Po prvé, vám poviem jednu vec, vy ste zodpovedný za predloženie implementácie tretieho balíčka. Ministrom ste od júna 2010. Píše sa...
Nemáte pravdu, pán minister. Po prvé, vám poviem jednu vec, vy ste zodpovedný za predloženie implementácie tretieho balíčka. Ministrom ste od júna 2010. Píše sa februára 2012. A vy tu idete vydierať Národnú radu, čo sa stane, keď sa to neschváli?! To nemyslíte vážne. Pán minister, vy ste zodpovedný. Takto sa s Národnou radou ani nerokuje, ani nedebatuje. Očakával som pravý opak, že vyviniete všetko úsilie na to, aby ten zákon prešiel, aby sa vykonzultovali, vykomunikovali všetky možné veci, ktoré vadia jednej i druhej strane, a nie tak, že sa budete vyhrážať poslancom. S tým tu nepochodíte.
Ja sa vrátim k diskusii. Unbudling ako gro tretieho balíčka, alebo úplné vlastnícke oddelenie, alebo prenajatie siete, alebo v podstate to, čo je teraz a len so silnou kuratelou ÚRSO-a nad všetkými tokmi medzi matkou a dcérou, ktorá sa volá preprava. Plus presun majetku z matky do prepravy. Očakával som, že skôr, ako sa rozhodnete pre nejaký systém, že predložíte nejaké analýzy. Úplné vlastnícke oddelenie, áno preto, alebo nie preto, prinesie to Slovensku alebo verejnosti toto a toto. To isté som očakával pri ďalšom systéme, pri prenájme prepravnej siete a na základe toho som očakával, že niečo sa dostane do zákona. Nič z toho ste neurobili. Jednoducho ste tu praskli zákon a schváľte ho. Neviem, či ste pracovali s nejakými analýzami alebo alternatívami výhodnosti, aby ten zákon alebo ten unbudling bol v prvom rade vo verejnom záujme. Podľa toho, čo zaznelo v médiách, ak zbrzdilo rokovanie alebo prípravu tohoto zákona, rokovanie s nejakým českým investorom, tak určite to nebolo vo verejnom záujme. Pán kolega Chren tu včera veľmi obhajoval, vrátane toho, čo som ja namietal, že by bolo dobré, keby že tie nehnuteľnosti, kde vlastníci v podstate nemajú doriešené pod energetickými alebo pod energetickými sieťami, aby sme doriešili, tak tu vehementne citoval z nejakého nálezu Ústavného súdu, lenže ten nález Ústavného súdu hovorí úplne o niečom inom, ako som rozprával ja. Takže na tom, čo som povedal, trvám a bude dobre, keď sa bavíme o autách, tak hovoriť o autách a nie o bicykloch, lebo ten, to čo tu včera spomínal, nemá nič spoločné s tým, čo som ja namietal.
Pán kolega Chren tu včera aj niečo rozprával o korekčnom faktore. Ja o korekčnom faktore poviem pri zákone o regulácii niečo a na margo toho, iba to,čo povedal, mám dojem, že vôbec nevie, čo je to korekčný faktor. Ak mi nájdete vo vašom zákone niečo, že kurzové rozdiely medzi dolárom a eurom, že to rieši váš zákon, ktorý ste tu vy včera dali, tak sa kľudne môžem s vami o hocičo staviť. Nemáte to v zákone. Úplne, úplne, ako by som povedal, od veci. Ja stále tvrdím to, čo som včera tvrdil, že by sme mali doriešiť tie ústavné problémy, a keď ich chceme riešiť, či to je dobré alebo zlé, a to aj na margo kolegu Přidala, ktorý včera sa angažoval tiež v tomto zákone, či to je dobré alebo zlé, ja vravím, keď to neriešime, je to zlé a treba to riešiť.
Ak zákon nedefinuje, a v čase krízy, v čase krízy, v čase, keď je viac nezamestnaných a ľudia sa dostávajú do finančných problémov, platiť energie, my nevieme zadefinovať v zákone zraniteľného spotrebiteľa alebo odberateľa, tak keď ho neriešime, ja vravím, že je to zlé. Ak v zákone popúšťame uzdy dodávateľom energií, teda monopolom zatiaľ, tak je to dobré alebo zlé, ja hovorím zlé. Nemôžeme im ani v čase teraz nejak popúšťať uzdy viac, ako ich majú dnes. Považujem to za nie dobré riešenie.
Bola tu včera spomínaná aj energetická komisia. Ja to poviem úplne na rovinu. Ja som šéfom tejto komisie bol aj v minulom volebnom období, aj v čase plynovej krízy bola energetická komisia a pán exminister Jahnátek na túto komisiu chodil a vždy tá komisia bola taká plodná debata. Výmena názorov, lebo nikdy nemôže byť aj ten, čo predkladá návrh zákona, aj tí, ktorí na základe neho sa majú správať, nemôžu byť v zhode. To, čo som zažil na poslednej energetickej komisii, to som nezažil za desať rokov v politike. Pán minister uviedol zákon a zhruba nejakých 30 - 40 ľudí nemalo absolútne žiadne pripomienky. Ticho ako v kostole. A ak som mal domnienku, že niečo nie je v poriadku, tak práve toto ticho a táto spokojnosť energetických firiem vo mne vzbudila ešte väčší podozrenie, že ten zákon nemôže byť v poriadku. Nemôže byť v poriadku. (Reakcia na hlas predkladateľa.) Teda, áno, jedine, áno, vydržte, jedine, kto namietal bol šéf ÚRSO-a, jedine ten namietal, že nie je všetko v poriadku, ale so zákonom o ÚRSO-e nikto iný, všetci boli spokojní. A keď som z úst zástupcov monopolov počul obhajobu tohto zákona, tak ma málom vystrelo.
Páni, ten zákon nie je dobrý. Skúsme sa teda vrátiť a viem, že na výbore ste všetci boli zvyknutí, že stačí hodiť zákon, aj keď je zlý alebo nedokonalý, urobíme tlačovku a však to na výbore poslanci opravia, hej, však budú sedieť týždeň, dva a tam budú robiť pripomienkovacie konanie. Toto sa dialo. Áno, úprimne poviem za 18 mesiacov tie zákony, ktoré chodili do výboru, a ale aj z ministerstva dopravy, boli zlé a všetky sa opravovali. Tak to bolo z fotovoltaikou, tá sa vo výbore úplne prerobila. Tak to bolo s verejným obstarávaním, kde ste skoro zastavili výstavbu diaľníc, znova sa týždeň na tom makalo, aby sme to dostali do normálnej podoby. Tak to bolo s obnoviteľnými zdrojmi, tak to bolo so zákonom o elektronických komunikáciách, kde týždeň trvalo na výbore, kým sme ho dali do poriadku a tuto už nebol čas. A úprimne poviem nebol ani čas, ale hlavne nebol normálny prístup. Takže ak si ministerstvo zamieňa, že so všetkými svojimi kapacitami, kádrami, personálnymi, finančnými analýzami, s legislatívou, že poslanci s jedným asistentom a s dvoma administratívnymi pracovníčkami vo výbore budú opravovať ich zákony, tak to treba rýchle vrátiť späť a možnože nastane poriadok vtedy, keď sa budú normálne zákony tvrdo vracať vláde, aby do Národnej rady chodili také, ako majú byť. Nie je možné, aby k nim bolo desiatky a desiatky pozmeňovákov, nie je možné, aby legislatíva Národnej rady v podstate mala desiatky a desiatky pripomienok, legislatívnych.
Pán kolega Lazár, vrele s vami nesúhlasím, že valná hromada by mala odsúhlasovať ceny. Aj tak sa to nedialo v reálnosti, preto lebo teplo sa nedá schvaľovať. Jednoducho neurobíte cenu, ten systém je komplikovaný a zložitý s tou valnou hromadou, hlavne tam, kde valná hromada pozostáva z viacerých vlastníkov, a keď je tam ešte mesto, tak je to ešte komplikovanejšie, čo sa týka zvolávania, termínov zvolávania. Čo sa týka toho, že najskôr ÚRSO dá predbežnú cenu plynu, na to sa niečo naráta, toto sa schváli, potom ÚRSO dá definitívnu cenu a znova a znova dookola. To značí, že keby sme išli týmto spôsobom, tak niekedy cenu tepla by sme ľuďom dali možno v máji s platnosťou od januára. Aj tak sa to, nechcem povedať,že obchádzalo, ale hľadali sa všelijaké kľučky. Tento zákon bol šitý čiste na SPP, ale ak ste toto chceli riešiť, aby, ja neviem, SPP, to išlo cez valnú hromadu alebo nejakým iným spôsobom, tak ste mali vymyslieť niečo iné. Ale vy ste zákonom, ktorý bol namierený proti SPP v podstate zablokovali všetky energetické firmy na Slovensku vo všetkých mestách tým, že to musí robiť valná hromada. Jednoducho sa to nedalo časovo stíhať. Ja na úvod alebo na záver tohto zákona prerokovania toľko k rozprave.
Pán predsedajúci, skončil som.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
2.2.2012 o 9:21 hod.
Ing.
Stanislav Janiš
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Neskĺznem do politickej roviny. Očakával som takú normálnu debatu, že zaznejú tu nejaké pripomienky aj z mojej strany, aj zo strany iných diskutujúcich. A všetko sa to zvrzlo na nejaký lobing šéfa ÚRSO-a. No, tak potom je ozaj silný.
Nemáte pravdu, pán minister. Po prvé, vám poviem jednu vec, vy ste zodpovedný za predloženie implementácie tretieho balíčka. Ministrom ste od júna 2010. Píše sa februára 2012. A vy tu idete vydierať Národnú radu, čo sa stane, keď sa to neschváli?! To nemyslíte vážne. Pán minister, vy ste zodpovedný. Takto sa s Národnou radou ani nerokuje, ani nedebatuje. Očakával som pravý opak, že vyviniete všetko úsilie na to, aby ten zákon prešiel, aby sa vykonzultovali, vykomunikovali všetky možné veci, ktoré vadia jednej i druhej strane, a nie tak, že sa budete vyhrážať poslancom. S tým tu nepochodíte.
Ja sa vrátim k diskusii. Unbudling ako gro tretieho balíčka, alebo úplné vlastnícke oddelenie, alebo prenajatie siete, alebo v podstate to, čo je teraz a len so silnou kuratelou ÚRSO-a nad všetkými tokmi medzi matkou a dcérou, ktorá sa volá preprava. Plus presun majetku z matky do prepravy. Očakával som, že skôr, ako sa rozhodnete pre nejaký systém, že predložíte nejaké analýzy. Úplné vlastnícke oddelenie, áno preto, alebo nie preto, prinesie to Slovensku alebo verejnosti toto a toto. To isté som očakával pri ďalšom systéme, pri prenájme prepravnej siete a na základe toho som očakával, že niečo sa dostane do zákona. Nič z toho ste neurobili. Jednoducho ste tu praskli zákon a schváľte ho. Neviem, či ste pracovali s nejakými analýzami alebo alternatívami výhodnosti, aby ten zákon alebo ten unbudling bol v prvom rade vo verejnom záujme. Podľa toho, čo zaznelo v médiách, ak zbrzdilo rokovanie alebo prípravu tohoto zákona, rokovanie s nejakým českým investorom, tak určite to nebolo vo verejnom záujme. Pán kolega Chren tu včera veľmi obhajoval, vrátane toho, čo som ja namietal, že by bolo dobré, keby že tie nehnuteľnosti, kde vlastníci v podstate nemajú doriešené pod energetickými alebo pod energetickými sieťami, aby sme doriešili, tak tu vehementne citoval z nejakého nálezu Ústavného súdu, lenže ten nález Ústavného súdu hovorí úplne o niečom inom, ako som rozprával ja. Takže na tom, čo som povedal, trvám a bude dobre, keď sa bavíme o autách, tak hovoriť o autách a nie o bicykloch, lebo ten, to čo tu včera spomínal, nemá nič spoločné s tým, čo som ja namietal.
Pán kolega Chren tu včera aj niečo rozprával o korekčnom faktore. Ja o korekčnom faktore poviem pri zákone o regulácii niečo a na margo toho, iba to,čo povedal, mám dojem, že vôbec nevie, čo je to korekčný faktor. Ak mi nájdete vo vašom zákone niečo, že kurzové rozdiely medzi dolárom a eurom, že to rieši váš zákon, ktorý ste tu vy včera dali, tak sa kľudne môžem s vami o hocičo staviť. Nemáte to v zákone. Úplne, úplne, ako by som povedal, od veci. Ja stále tvrdím to, čo som včera tvrdil, že by sme mali doriešiť tie ústavné problémy, a keď ich chceme riešiť, či to je dobré alebo zlé, a to aj na margo kolegu Přidala, ktorý včera sa angažoval tiež v tomto zákone, či to je dobré alebo zlé, ja vravím, keď to neriešime, je to zlé a treba to riešiť.
Ak zákon nedefinuje, a v čase krízy, v čase krízy, v čase, keď je viac nezamestnaných a ľudia sa dostávajú do finančných problémov, platiť energie, my nevieme zadefinovať v zákone zraniteľného spotrebiteľa alebo odberateľa, tak keď ho neriešime, ja vravím, že je to zlé. Ak v zákone popúšťame uzdy dodávateľom energií, teda monopolom zatiaľ, tak je to dobré alebo zlé, ja hovorím zlé. Nemôžeme im ani v čase teraz nejak popúšťať uzdy viac, ako ich majú dnes. Považujem to za nie dobré riešenie.
Bola tu včera spomínaná aj energetická komisia. Ja to poviem úplne na rovinu. Ja som šéfom tejto komisie bol aj v minulom volebnom období, aj v čase plynovej krízy bola energetická komisia a pán exminister Jahnátek na túto komisiu chodil a vždy tá komisia bola taká plodná debata. Výmena názorov, lebo nikdy nemôže byť aj ten, čo predkladá návrh zákona, aj tí, ktorí na základe neho sa majú správať, nemôžu byť v zhode. To, čo som zažil na poslednej energetickej komisii, to som nezažil za desať rokov v politike. Pán minister uviedol zákon a zhruba nejakých 30 - 40 ľudí nemalo absolútne žiadne pripomienky. Ticho ako v kostole. A ak som mal domnienku, že niečo nie je v poriadku, tak práve toto ticho a táto spokojnosť energetických firiem vo mne vzbudila ešte väčší podozrenie, že ten zákon nemôže byť v poriadku. Nemôže byť v poriadku. (Reakcia na hlas predkladateľa.) Teda, áno, jedine, áno, vydržte, jedine, kto namietal bol šéf ÚRSO-a, jedine ten namietal, že nie je všetko v poriadku, ale so zákonom o ÚRSO-e nikto iný, všetci boli spokojní. A keď som z úst zástupcov monopolov počul obhajobu tohto zákona, tak ma málom vystrelo.
Páni, ten zákon nie je dobrý. Skúsme sa teda vrátiť a viem, že na výbore ste všetci boli zvyknutí, že stačí hodiť zákon, aj keď je zlý alebo nedokonalý, urobíme tlačovku a však to na výbore poslanci opravia, hej, však budú sedieť týždeň, dva a tam budú robiť pripomienkovacie konanie. Toto sa dialo. Áno, úprimne poviem za 18 mesiacov tie zákony, ktoré chodili do výboru, a ale aj z ministerstva dopravy, boli zlé a všetky sa opravovali. Tak to bolo z fotovoltaikou, tá sa vo výbore úplne prerobila. Tak to bolo s verejným obstarávaním, kde ste skoro zastavili výstavbu diaľníc, znova sa týždeň na tom makalo, aby sme to dostali do normálnej podoby. Tak to bolo s obnoviteľnými zdrojmi, tak to bolo so zákonom o elektronických komunikáciách, kde týždeň trvalo na výbore, kým sme ho dali do poriadku a tuto už nebol čas. A úprimne poviem nebol ani čas, ale hlavne nebol normálny prístup. Takže ak si ministerstvo zamieňa, že so všetkými svojimi kapacitami, kádrami, personálnymi, finančnými analýzami, s legislatívou, že poslanci s jedným asistentom a s dvoma administratívnymi pracovníčkami vo výbore budú opravovať ich zákony, tak to treba rýchle vrátiť späť a možnože nastane poriadok vtedy, keď sa budú normálne zákony tvrdo vracať vláde, aby do Národnej rady chodili také, ako majú byť. Nie je možné, aby k nim bolo desiatky a desiatky pozmeňovákov, nie je možné, aby legislatíva Národnej rady v podstate mala desiatky a desiatky pripomienok, legislatívnych.
Pán kolega Lazár, vrele s vami nesúhlasím, že valná hromada by mala odsúhlasovať ceny. Aj tak sa to nedialo v reálnosti, preto lebo teplo sa nedá schvaľovať. Jednoducho neurobíte cenu, ten systém je komplikovaný a zložitý s tou valnou hromadou, hlavne tam, kde valná hromada pozostáva z viacerých vlastníkov, a keď je tam ešte mesto, tak je to ešte komplikovanejšie, čo sa týka zvolávania, termínov zvolávania. Čo sa týka toho, že najskôr ÚRSO dá predbežnú cenu plynu, na to sa niečo naráta, toto sa schváli, potom ÚRSO dá definitívnu cenu a znova a znova dookola. To značí, že keby sme išli týmto spôsobom, tak niekedy cenu tepla by sme ľuďom dali možno v máji s platnosťou od januára. Aj tak sa to, nechcem povedať,že obchádzalo, ale hľadali sa všelijaké kľučky. Tento zákon bol šitý čiste na SPP, ale ak ste toto chceli riešiť, aby, ja neviem, SPP, to išlo cez valnú hromadu alebo nejakým iným spôsobom, tak ste mali vymyslieť niečo iné. Ale vy ste zákonom, ktorý bol namierený proti SPP v podstate zablokovali všetky energetické firmy na Slovensku vo všetkých mestách tým, že to musí robiť valná hromada. Jednoducho sa to nedalo časovo stíhať. Ja na úvod alebo na záver tohto zákona prerokovania toľko k rozprave.
Pán predsedajúci, skončil som.
Skontrolovaný
9:32
Informácia v predloženom znení bola schválená uznesením vlády 11. januára 2012 a poprosím o schválenie predloženej informácie.
Ďakujem.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, predkladám pravidelnú informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2011 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v I. polroku 2012. V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 21 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené aj v prílohe materiálu. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády, ktoré vláda predpokladá prijať v prvom polroku 2012. Celkom ide o tri aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky.
Informácia v predloženom znení bola schválená uznesením vlády 11. januára 2012 a poprosím o schválenie predloženej informácie.
Ďakujem.
Skontrolovaný
9:33
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:33
Jana DubovcováV hodnotenom období ako už uviedla pani ministerka bolo prijatých 21 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky a predpokladá sa, že prvom polroku tohto...
V hodnotenom období ako už uviedla pani ministerka bolo prijatých 21 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky a predpokladá sa, že prvom polroku tohto kalendárneho roku budú prijaté ešte tri nariadenia daného druhu.
Ústavnoprávny výbor prerokoval túto informáciu vlády 31. januára 2012 na svojej 57. schôdzi a uznesením č. 362 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.
Pán predseda, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
2.2.2012 o 9:33 hod.
JUDr.
Jana Dubovcová
Videokanál poslanca
Ďakujem pán predseda. V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 19/2002 Z. z. vláda predkladá túto informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach z toho dôvodu, aby Národná rada mohla po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu ako aproximačné nariadenie predložila ako návrh zákona.
V hodnotenom období ako už uviedla pani ministerka bolo prijatých 21 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky a predpokladá sa, že prvom polroku tohto kalendárneho roku budú prijaté ešte tri nariadenia daného druhu.
Ústavnoprávny výbor prerokoval túto informáciu vlády 31. januára 2012 na svojej 57. schôdzi a uznesením č. 362 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.
Pán predseda, otvorte rozpravu.
Skontrolovaný
9:35
Predložiť návrh zákona o regulácii sieťových odvetviach ako samostatný návrh prijalo ministerstvo s cieľom zabezpečiť prehľadnosť a zrozumiteľnosť právnej úpravy vzhľadom na počet novelizácií doteraz platného zákona o regulácii sieťových odvetví ako aj navrhovaný rozsah novely tohto zákona. Dôležitým momentom boli aj významné koncepčné zmeny súvisiace s tretím energetickým balíčkom.
Týmto návrhom ministerstvo v zmysle Smerníc Európskej únie navrhuje zveriť všetky právomoci národného regulačného orgánu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zároveň zachovať Radu pre reguláciu ako nezávislý kolektívny odvolací a konzultačný orgán voči vymedzeným rozhodnutiam Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Súčasne tiež navrhuje, aby predsedu a podpredsedu úradu volila a odvolávala Národná rada Slovenskej republiky. Opatrenia obsiahnutými v navrhovanej právnej úprave sú zamerané najmä na podporu liberalizácie trhu s elektrinou a zemným plynom, na zlepšenie práv a informovanosti odberateľov a na podporu regionálnej spolupráce. Úrad bude spolupracovať s ostatnými regulačnými orgánmi, Európskou agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky a Európskou komisiou s cieľom napredovania integrácie trhov s elektrinou a plynom.
Návrhom zákonom sa zabezpečuje vyššia nezávislosť regulačného úradu a jeho právomoci v oblasti určovania regulovaných cien ako aj kontrolnej činnosti v regulovaných subjektoch. Úrad bude zabezpečovať uplatňovanie transparentných a nediskriminačných pravidiel na trhu. Úradu je zverená pôsobnosť najmä v oblastiach, ktorými sú určovanie regulačnej politiky v rozsahu zodpovedajúcom zodpovednosti úradu, normotvorba, čo je vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov, príprava návrhu pravidiel trhu a spolupráca pri príprave návrhov iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti pôsobnosti úradu, vykonávanie cenovej regulácie v sieťových odvetviach, rozhodovanie vo vymedzených oblastiach vecnej regulácie, monitorovacia pôsobnosť v rozsahu vyžadovanom smernicami, kontrolná a sankčná pôsobnosť, a to vo vzťahu k povinnostiam regulovaných subjektov ustanovených alebo určených na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach, zákona o energetike a nariadení Európskej únie pre oblasť vnútorného trhu s elektrinou a plynom.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie. Očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie tohto návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona o regulácii v sieťových odvetviach ministerstvo zabezpečuje prebratie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72 Európskeho spoločenstva z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh z elektrinou, ktorou sa zrušuje Smernica 2003/54 Európskeho spoločenstva a Smernice Európskeho parlamentu Rady 2009/73 Európskeho spoločenstva z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55 Európskeho spoločenstva. Zároveň zosúlaďuje ustanovenia zákona s nariadeniami tzv. tretieho energetického balíčka.
Predložiť návrh zákona o regulácii sieťových odvetviach ako samostatný návrh prijalo ministerstvo s cieľom zabezpečiť prehľadnosť a zrozumiteľnosť právnej úpravy vzhľadom na počet novelizácií doteraz platného zákona o regulácii sieťových odvetví ako aj navrhovaný rozsah novely tohto zákona. Dôležitým momentom boli aj významné koncepčné zmeny súvisiace s tretím energetickým balíčkom.
Týmto návrhom ministerstvo v zmysle Smerníc Európskej únie navrhuje zveriť všetky právomoci národného regulačného orgánu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zároveň zachovať Radu pre reguláciu ako nezávislý kolektívny odvolací a konzultačný orgán voči vymedzeným rozhodnutiam Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Súčasne tiež navrhuje, aby predsedu a podpredsedu úradu volila a odvolávala Národná rada Slovenskej republiky. Opatrenia obsiahnutými v navrhovanej právnej úprave sú zamerané najmä na podporu liberalizácie trhu s elektrinou a zemným plynom, na zlepšenie práv a informovanosti odberateľov a na podporu regionálnej spolupráce. Úrad bude spolupracovať s ostatnými regulačnými orgánmi, Európskou agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky a Európskou komisiou s cieľom napredovania integrácie trhov s elektrinou a plynom.
Návrhom zákonom sa zabezpečuje vyššia nezávislosť regulačného úradu a jeho právomoci v oblasti určovania regulovaných cien ako aj kontrolnej činnosti v regulovaných subjektoch. Úrad bude zabezpečovať uplatňovanie transparentných a nediskriminačných pravidiel na trhu. Úradu je zverená pôsobnosť najmä v oblastiach, ktorými sú určovanie regulačnej politiky v rozsahu zodpovedajúcom zodpovednosti úradu, normotvorba, čo je vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov, príprava návrhu pravidiel trhu a spolupráca pri príprave návrhov iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti pôsobnosti úradu, vykonávanie cenovej regulácie v sieťových odvetviach, rozhodovanie vo vymedzených oblastiach vecnej regulácie, monitorovacia pôsobnosť v rozsahu vyžadovanom smernicami, kontrolná a sankčná pôsobnosť, a to vo vzťahu k povinnostiam regulovaných subjektov ustanovených alebo určených na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach, zákona o energetike a nariadení Európskej únie pre oblasť vnútorného trhu s elektrinou a plynom.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie. Očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie tohto návrhu zákona.
Skontrolovaný
9:39
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:39
Stanislav JanišNárodná rada v decembri pridelila tento zákon ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval a neprijal platné uznesenie, nakoľko jeho návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny...
Národná rada v decembri pridelila tento zákon ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval a neprijal platné uznesenie, nakoľko jeho návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu nerokoval, preto lebo nebol uznášania schopný, nebol dostatočný počet poslancov.
Gestorský výbor o návrhu spoločnej správy rokoval a záverečné stanovisko k návrhu neschválil. Súčasne gestorský výbor poveril mňa, aby som podľa rokovacieho poriadku informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania.
Pán podpredseda z mojej strany všetko.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
2.2.2012 o 9:39 hod.
Ing.
Stanislav Janiš
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som predložil informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý máme pod tlačou 563.
Národná rada v decembri pridelila tento zákon ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval a neprijal platné uznesenie, nakoľko jeho návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu nerokoval, preto lebo nebol uznášania schopný, nebol dostatočný počet poslancov.
Gestorský výbor o návrhu spoločnej správy rokoval a záverečné stanovisko k návrhu neschválil. Súčasne gestorský výbor poveril mňa, aby som podľa rokovacieho poriadku informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania.
Pán podpredseda z mojej strany všetko.
Skontrolovaný
9:41
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:41
Stanislav JanišPo nástupe tejto vlády boli tri pokusy, nebola to implementácia tretieho...
Po nástupe tejto vlády boli tri pokusy, nebola to implementácia tretieho balíčka, boli tri pokusy ako niečo urobiť s ÚRSO-m. Na jeseň 2010 ministerstvo hospodárstva zavesilo na web návrh novely zákona o ÚRSO-e, kde podstatou tohto návrhu bolo zrušenie regulačnej rady. Preto zrušenie regulačnej rady, lebo v čele regulačnej rady bol človek a tento človek, ktorého zvolila regulačná rada, na základe zákona prijatého v myslím, že marci 2007, vykonával súčasne aj predsedu úradu. To značí, že keď zrušíme regulačnú radu, zrušíme aj predsedu úradu. No skôr, ako to uzrelo svetlo sveta, dostalo sa to nejakého ďalšieho legislatívneho procesu pod tlakom úplne normálnych vyhlásení, že to takto to robiť nejde, tak ste to stiahli. To bol prvý pokus. Druhý pokus, bol ten istý cieľ, len ste zmenili taktiku a gro tohto zákona, ktorý tu bol poslanecký v Národnej rade, a dopredu poviem, že v čase, keď som bol požiadaný dokonca o spolupodpísanie tohto návrhu zákona, keď som si ho prečítal, tak som hneď povedal, že takýto návrh zákona nemôžem podporiť a že ho nepodporím. A tak sa aj stalo.
Gro tohto zákona bolo, že tak ako v jeseni ste chceli regulačnú radu zrušiť, hej, tak na jar 2011 ste zo šesťčlennej regulačnej rady urobiť trinásťčlennú radu. Ako obrat o 180 stupňov, keďže regulačná rada volí predsedu regulačnej rady, trinásť členov, sedem našich, teda vašich, a šesť starých, zmeníme predsedu regulačnej rady a tým pádom aj predsedu regulačného úradu. Išli ste až tak ďaleko, že na určité prechodné obdobie, kým sa nedohodne vláda s regulátorom na nominácii predsedu úradu, dokonca mal minister hospodárstva menovať šéfa regulačného úradu. Tak toto ako s nezávislosťou úradu, o ktorú tu v podstate vždy ide, nemá ozaj nič spoločné. Ozaj nič spoločné, aby minister hospodárstva, do ktorého patrí gestorsky energetika, si ešte aj politicky menoval predsedu regulačného úradu. Tak v tomto smere ste bývalého ministra predbehli, tí to urobili aspoň inteligentnejšie v marci 2007. Tento návrh prišiel do Národnej rady a neprešiel ani prvým čítaním, áno, aj mojím hlasom preto, lebo nemôžem v marci 2007 kritizovať bývalého ministra Jahnátka, že si sprivatizoval ÚRSO, a oni to urobili oveľa inteligentnejšie, oni urobili dva cenové úrady, § 3 rozdelili na 3 a na 3a a tým pádom na zelenej lúke si urobili, urobili miesto a priestor na to, aby to všetko vymenili. Ale ak to vtedy bolo zlé a bolo to zlé riešenie a bolo to násilné riešenie, ja som ho kritizoval, tak nechcite odo mňa, aby som ešte horšie riešenie, ako podporoval už ako vládny poslanec. My máme svoju politickú, vy ste tu noví, vy nemáte politickú pamäť, vy neviete, takže vy kľudne môžete robiť čokoľvek, ale ja obraty, ja obraty o 180 stupňov v názoroch robiť nebudem.
Napriek tomu, že som bol vládny poslanec, napriek tomu , že som bol predseda výboru, jednoducho tento návrh nemohol z mojej strany dostať ani pol hlasu. My sme vytvorili Úrad pre reguláciu v sieťových odvetví. Minulý rok mal desať rokov tento úrad a my sme nezávislosť úradu v roku 2001, urobili celý systém úradu tak, aby ozaj bol nezávislý. Zakomponovali sme do inštitucionalizovania ľudí tri najvyššie ústavné posty - prezidenta, Národnú radu a vládu. Polka členov regulačnej rady sme, keď sme to robili my, bola, nominácia Národnej rady, na každý post dvaja ľudia, polka členov regulačnej rady bola nominácia vlády, na každý post dvaja ľudia. Ten kto vybral z dvanástich ľudí šesť členov regulačnej rady bol prezident. Dostal dvanásť mien. Zaviedli sme systém, po dvoch rokoch sa vždy menili dvaja členovia regulačnej rady, boli zvolení na dva roky, na štyri roky a na šesť rokov tak, aby bola zachovaná kontinuita v regulačnej rade. A za nás predseda regulačnej rady bol súčasne aj predsedom úradu.
V marci 2007 na tomto systéme nezmenili SMER nič, iba toľko, že šéfa regulačného úradu vymenuje vláda na návrh regulačnej rady. Ak sa regulačná rada nedohodne s vládou, tak zostáva povereným viesť úrad predseda regulačnej rady. Tak je to dnes doteraz. Ja nie som právnik, ale ja som vtedy keď sa tento návrh zákona zo SMER-u prijímal sa prijal, tak išiel som presne po tom istom, čo vy teraz, že predseda regulačného úradu nie je košer, keď ho nevymenovala vláda, ale v tom zákone si to veľmi šikovne ošetrili, že pokiaľ nebude vymenovaný vládou nový predseda úradu, zostáva predseda regulačnej rady predsedom úradu. Tak to trvá presne od roku 2007 doteraz.
V podstate, úprimne poviem, že je to presne, teraz je ten model, ktorý sme my nastavili v roku 2001. Podľa môjho názoru tento model nie je zlý. A čo sa týka nezávislosti úradu alebo, tak toto je asi to najlepšie riešenie preto, lebo politici vždy budú mať nutkanie k tomu, aby sa tie ceny politicky nešli hore, lebo každé zlyhanie cien je politicky nepríjemné pre vládnu garnitúru, tak vždy bude snaha nejak to nejak to ovplyvniť, nejak do toho vstupovať, alebo tieto veci, v tomto prípade nech je ten úrad nezávislý. A aj smernica, ktorá, ktorá, ktorú aproximujeme dnes hovorí o silnejšom postavení úradu, o nezávislejšom postavení úradu už aj z toho dôvodu, že pri ATH-o systéme ÚRSO naberá na váhe a vplyve pri kontrole tokov medzi matkou a dcérou pri tom unbundlingu, ktorý ste vy, ktorý ste vy zvolili.
Preto je potrebné, aby do toho úradu sa nejak, nejak z vonku moc nezasahovalo. A za seba poviem, že to, čo sa mi nepáčilo v SMER-e, tak sa mi nemôže páčiť pri pri SaS-ke, to jednoducho nejde.
Čo sa týka vlastného návrhu zákona, bol tu spomínaný korekčný faktor a ten korekčný faktor bol spomínaný aj na energetickej komisii a jeho nebezpečnosť spočíva v tom, že úrad bude musieť premietať automaticky z roka na rok, to čo, nechcem povedať, že preinvestuje, ale to, čo mu skoro akoby predĺžil ten monopol. Netlačí to na efektívnosť dodávateľov energií a ak tam niekto tvrdil, že tak ako je navrhnutý korekčný faktor, týka sa len komodity, s tým ja nemám žiaden problém, lebo ak plyn zdražie na 9-mesačnej báze, tak jednoducho to je fakt, a tam korekčný faktor platí,. Ak bude kurz euro a dolár iný ,ako bol plánovaný pri stanovovaní ceny, tak takisto korekčný faktor platí a sa premieta. Dnes do cien môže vstupovať úrad, ale aj každý jeden dodávateľ nie raz do roka, ale v podstate ceny sa dajú aj z titulu ÚRSO-a vstúpiť do ceny a ceny smerom hore alebo dole na základe objektívnych faktorov upravovať, to nie je niečo, že sa to musí vždy diať k 1. januáru. Lenže ten zákon alebo ten korekčný faktor, ako je tu nadefinovaný, vôbec nehovorí o tom, že sa týka len komodity. Vôbec, alebo kurzu, vôbec. Ten je tak všeobecne napísaný, že sa v ňom nájde aj ÚRSO aj dodávateľ. A ak chceme, aby pravidlá medzi dodávateľmi energií a úradom boli čo najpresnejšie, aby sme zošraubovali aj ÚRSO, aby nemal nejaké, nejaké veľké pole pôsobnosti nejakého neviem ovplyvňovania cien, nejakého bezbrehého, tak ho zošraubujme v zákone. A ja som zástancom zošraubovania aj ÚRSO-a v zákone, ale nie tak, ako to robíte vy, že v podstate, že všeobecné, všeobecnými pomenovaniami riešite také závažné veci a v týchto všeobecných pomenovaniach sa každý nájde. A z toho môžu byť akurát tak spory, nevraživosť, súdne spory, žaloby atď.
To značí, že ak má byť zákon o ÚRSO-e dobrý, musia byť i jasné pravidlá a zadefinované v zákone. Vy tu navrhujete a teraz sa stalo módou v tomto volebnom období, aby predsedu úradu volila Národná rada. Národná rada je politický orgán, či chceme, či nie, je tu opozícia, je tu koalícia, vždy tá voľba bude politická a úprimne poviem, že tento návrh sa mi nepáči. Neviem, nečítal som nikde nejakú analýzu, že súčasný stav je zlý, že je zlý preto, lebo, a preto ho treba zmeniť. Ten stav ,ako sme nastali v roku 2001, bol asi najideálnejší a pokiaľ by ste boli zrušili paragraf 3 a v súčasne platnom zákone č. 276, tak by bolo ÚRSO vyriešené. A dnes sme sa tu o ňom vôbec nemuseli baviť.
Ak povoľujeme uzdy monopolom, tak robíme zle. A tento zákon o ÚRSO-e povoľuje uzdy monopolom, a preto ho jednoducho podporiť nemôžem. A druhý dôvod je, že z nezávislého ÚRSO-a chcete urobiť závislé ÚRSO. Ja viem, že Národná rada začala na seba preberať skoro výkonné právomoci zvolením čiste výkonných funkcií štátu od aj iných orgánov, ale myslím, že toto nie je dobre nastúpená cesta. Nemôže byť predsedom predseda Národnej rady nadriadeným predsedovi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, nemôže mu podpisovať dovolenky, jednoducho to Národnej rade to nepatrí. To Národnej rade nepatrí. Je to výkonná moc, patrí to vláde a ak sa vláda nevie dohodnúť s regulátorom, tak možnože v tom je to čaro nezávislosti, keď sa nevie dohodnúť. Ale ja si stále myslím, že kebyže sa dvaja ľudia normálne stretnú a začnú komunikovať, tak neverím tomu, že by k nejakej nedošli. Ja viem, že ministerstvo hospodárstva s ÚRSO nekomunikuje vôbec, vôbec, a toto považujem za skoro neprijateľné riešenie. To ÚRSO je tak silné a dôležité v nastavovaní pravidiel v energetike ,či cez regulačnú politiku, či cez stanovovanie cien, cez svoju kontrolnú činnosť, ak nekomunikuje s tým, ktorý robí zákony v energetike, tak tomuto už vôbec nerozumiem. Nemusíme sa ľúbiť, že niekto je zo SMER-u a niekto je zo SaS-ky, nemusíme sa objímať, ale jednoducho, keď tá situácia je taká aká je, tak je nutné komunikovať. Veď predsa ani energetické firmy, ani občania nemôžu trpieť za to, že sa dvaja ľudia nemajú radi. Toto je stav, ktorý je dnes, a tento stav je veľmi zlý.
Ja som komunikoval aj s ministerstvom, aj s ÚRSO-m, ja nevidím dôvod, prečo by som nemal komunikovať s predsedom úradu a nevidím dôvod, prečo by ste nemohli komunikovať vy. Tomu ozaj nerozumiem. A ešte, pán minister, tu tak, že Holjenčík je z Martina a dvaja rodáci. Pán minister, ja nie som rodák z Martina. A úprimne poviem, že Joža Holjenčíka som spoznal až ako predsedu regulačného úradu, keď som zistil, že šéfom regulačnej rady sa stal človek z Martina niekedy v máji či v júni 2007. Ja som ho ani nepoznal. Ale to len na vysvetlenie takých tých osobných, že niečo za týmto niečo je. Nič za tým nie je. Z mojej strany úplne profesionálny postoj preto, lebo v tejto brandži energetiky sa pohybujem už tretie volebné obdobie a nikdy také vzťahy zlé medzi rezortom a ÚRSO-m neboli, neboli. Tie vzťahy z mne nepochopiteľných dôvodov sú veľmi, veľmi zlé. A tvrdím, že kebyže komunikuje ÚRSO a ministerstvo hospodárstva tak, aj tie zákony by boli troška iné. Lebo mnohokrát ide o to, že každý si to vysvetľujete po svojom a viac-menej, keď sa to iba tak z vonku na to pozerá na to ÚRSO, tak to ÚRSO vyzerá ináč, ale keď vniknete trošku hlbšie do problémov a do tej regulácie, tak by ste mnohé názory menili. Nie je dobré iba podliehať názorom, ktoré majú dodávatelia energií, ak podliehate iba týmto jednostranným názorom, potom máte také názory aké máte, je treba si vypočuť aj druhú stranu a potom to bude oveľa, oveľa objektívnejšie.
Všetko z mojej strany.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
2.2.2012 o 9:41 hod.
Ing.
Stanislav Janiš
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Nazval by som všetko, čo sa tu udialo od jeseni minulého roku ohľadom ÚRSO-a taký boj o ÚRSO. Včera mi bolo až dojímavé, ako SMER a SaS bojovali a vyčítali si, že kto kedy ovládol a chce ovládnuť ÚRSO. Páni, ako vy medzi sebou, čo sa týka ÚRSO-a, myslím, že medzi vami v tomto smere vôbec nie je rozdiel. Jedni aj druhí ste to ÚRSO chceli ovládnuť.
Po nástupe tejto vlády boli tri pokusy, nebola to implementácia tretieho balíčka, boli tri pokusy ako niečo urobiť s ÚRSO-m. Na jeseň 2010 ministerstvo hospodárstva zavesilo na web návrh novely zákona o ÚRSO-e, kde podstatou tohto návrhu bolo zrušenie regulačnej rady. Preto zrušenie regulačnej rady, lebo v čele regulačnej rady bol človek a tento človek, ktorého zvolila regulačná rada, na základe zákona prijatého v myslím, že marci 2007, vykonával súčasne aj predsedu úradu. To značí, že keď zrušíme regulačnú radu, zrušíme aj predsedu úradu. No skôr, ako to uzrelo svetlo sveta, dostalo sa to nejakého ďalšieho legislatívneho procesu pod tlakom úplne normálnych vyhlásení, že to takto to robiť nejde, tak ste to stiahli. To bol prvý pokus. Druhý pokus, bol ten istý cieľ, len ste zmenili taktiku a gro tohto zákona, ktorý tu bol poslanecký v Národnej rade, a dopredu poviem, že v čase, keď som bol požiadaný dokonca o spolupodpísanie tohto návrhu zákona, keď som si ho prečítal, tak som hneď povedal, že takýto návrh zákona nemôžem podporiť a že ho nepodporím. A tak sa aj stalo.
Gro tohto zákona bolo, že tak ako v jeseni ste chceli regulačnú radu zrušiť, hej, tak na jar 2011 ste zo šesťčlennej regulačnej rady urobiť trinásťčlennú radu. Ako obrat o 180 stupňov, keďže regulačná rada volí predsedu regulačnej rady, trinásť členov, sedem našich, teda vašich, a šesť starých, zmeníme predsedu regulačnej rady a tým pádom aj predsedu regulačného úradu. Išli ste až tak ďaleko, že na určité prechodné obdobie, kým sa nedohodne vláda s regulátorom na nominácii predsedu úradu, dokonca mal minister hospodárstva menovať šéfa regulačného úradu. Tak toto ako s nezávislosťou úradu, o ktorú tu v podstate vždy ide, nemá ozaj nič spoločné. Ozaj nič spoločné, aby minister hospodárstva, do ktorého patrí gestorsky energetika, si ešte aj politicky menoval predsedu regulačného úradu. Tak v tomto smere ste bývalého ministra predbehli, tí to urobili aspoň inteligentnejšie v marci 2007. Tento návrh prišiel do Národnej rady a neprešiel ani prvým čítaním, áno, aj mojím hlasom preto, lebo nemôžem v marci 2007 kritizovať bývalého ministra Jahnátka, že si sprivatizoval ÚRSO, a oni to urobili oveľa inteligentnejšie, oni urobili dva cenové úrady, § 3 rozdelili na 3 a na 3a a tým pádom na zelenej lúke si urobili, urobili miesto a priestor na to, aby to všetko vymenili. Ale ak to vtedy bolo zlé a bolo to zlé riešenie a bolo to násilné riešenie, ja som ho kritizoval, tak nechcite odo mňa, aby som ešte horšie riešenie, ako podporoval už ako vládny poslanec. My máme svoju politickú, vy ste tu noví, vy nemáte politickú pamäť, vy neviete, takže vy kľudne môžete robiť čokoľvek, ale ja obraty, ja obraty o 180 stupňov v názoroch robiť nebudem.
Napriek tomu, že som bol vládny poslanec, napriek tomu , že som bol predseda výboru, jednoducho tento návrh nemohol z mojej strany dostať ani pol hlasu. My sme vytvorili Úrad pre reguláciu v sieťových odvetví. Minulý rok mal desať rokov tento úrad a my sme nezávislosť úradu v roku 2001, urobili celý systém úradu tak, aby ozaj bol nezávislý. Zakomponovali sme do inštitucionalizovania ľudí tri najvyššie ústavné posty - prezidenta, Národnú radu a vládu. Polka členov regulačnej rady sme, keď sme to robili my, bola, nominácia Národnej rady, na každý post dvaja ľudia, polka členov regulačnej rady bola nominácia vlády, na každý post dvaja ľudia. Ten kto vybral z dvanástich ľudí šesť členov regulačnej rady bol prezident. Dostal dvanásť mien. Zaviedli sme systém, po dvoch rokoch sa vždy menili dvaja členovia regulačnej rady, boli zvolení na dva roky, na štyri roky a na šesť rokov tak, aby bola zachovaná kontinuita v regulačnej rade. A za nás predseda regulačnej rady bol súčasne aj predsedom úradu.
V marci 2007 na tomto systéme nezmenili SMER nič, iba toľko, že šéfa regulačného úradu vymenuje vláda na návrh regulačnej rady. Ak sa regulačná rada nedohodne s vládou, tak zostáva povereným viesť úrad predseda regulačnej rady. Tak je to dnes doteraz. Ja nie som právnik, ale ja som vtedy keď sa tento návrh zákona zo SMER-u prijímal sa prijal, tak išiel som presne po tom istom, čo vy teraz, že predseda regulačného úradu nie je košer, keď ho nevymenovala vláda, ale v tom zákone si to veľmi šikovne ošetrili, že pokiaľ nebude vymenovaný vládou nový predseda úradu, zostáva predseda regulačnej rady predsedom úradu. Tak to trvá presne od roku 2007 doteraz.
V podstate, úprimne poviem, že je to presne, teraz je ten model, ktorý sme my nastavili v roku 2001. Podľa môjho názoru tento model nie je zlý. A čo sa týka nezávislosti úradu alebo, tak toto je asi to najlepšie riešenie preto, lebo politici vždy budú mať nutkanie k tomu, aby sa tie ceny politicky nešli hore, lebo každé zlyhanie cien je politicky nepríjemné pre vládnu garnitúru, tak vždy bude snaha nejak to nejak to ovplyvniť, nejak do toho vstupovať, alebo tieto veci, v tomto prípade nech je ten úrad nezávislý. A aj smernica, ktorá, ktorá, ktorú aproximujeme dnes hovorí o silnejšom postavení úradu, o nezávislejšom postavení úradu už aj z toho dôvodu, že pri ATH-o systéme ÚRSO naberá na váhe a vplyve pri kontrole tokov medzi matkou a dcérou pri tom unbundlingu, ktorý ste vy, ktorý ste vy zvolili.
Preto je potrebné, aby do toho úradu sa nejak, nejak z vonku moc nezasahovalo. A za seba poviem, že to, čo sa mi nepáčilo v SMER-e, tak sa mi nemôže páčiť pri pri SaS-ke, to jednoducho nejde.
Čo sa týka vlastného návrhu zákona, bol tu spomínaný korekčný faktor a ten korekčný faktor bol spomínaný aj na energetickej komisii a jeho nebezpečnosť spočíva v tom, že úrad bude musieť premietať automaticky z roka na rok, to čo, nechcem povedať, že preinvestuje, ale to, čo mu skoro akoby predĺžil ten monopol. Netlačí to na efektívnosť dodávateľov energií a ak tam niekto tvrdil, že tak ako je navrhnutý korekčný faktor, týka sa len komodity, s tým ja nemám žiaden problém, lebo ak plyn zdražie na 9-mesačnej báze, tak jednoducho to je fakt, a tam korekčný faktor platí,. Ak bude kurz euro a dolár iný ,ako bol plánovaný pri stanovovaní ceny, tak takisto korekčný faktor platí a sa premieta. Dnes do cien môže vstupovať úrad, ale aj každý jeden dodávateľ nie raz do roka, ale v podstate ceny sa dajú aj z titulu ÚRSO-a vstúpiť do ceny a ceny smerom hore alebo dole na základe objektívnych faktorov upravovať, to nie je niečo, že sa to musí vždy diať k 1. januáru. Lenže ten zákon alebo ten korekčný faktor, ako je tu nadefinovaný, vôbec nehovorí o tom, že sa týka len komodity. Vôbec, alebo kurzu, vôbec. Ten je tak všeobecne napísaný, že sa v ňom nájde aj ÚRSO aj dodávateľ. A ak chceme, aby pravidlá medzi dodávateľmi energií a úradom boli čo najpresnejšie, aby sme zošraubovali aj ÚRSO, aby nemal nejaké, nejaké veľké pole pôsobnosti nejakého neviem ovplyvňovania cien, nejakého bezbrehého, tak ho zošraubujme v zákone. A ja som zástancom zošraubovania aj ÚRSO-a v zákone, ale nie tak, ako to robíte vy, že v podstate, že všeobecné, všeobecnými pomenovaniami riešite také závažné veci a v týchto všeobecných pomenovaniach sa každý nájde. A z toho môžu byť akurát tak spory, nevraživosť, súdne spory, žaloby atď.
To značí, že ak má byť zákon o ÚRSO-e dobrý, musia byť i jasné pravidlá a zadefinované v zákone. Vy tu navrhujete a teraz sa stalo módou v tomto volebnom období, aby predsedu úradu volila Národná rada. Národná rada je politický orgán, či chceme, či nie, je tu opozícia, je tu koalícia, vždy tá voľba bude politická a úprimne poviem, že tento návrh sa mi nepáči. Neviem, nečítal som nikde nejakú analýzu, že súčasný stav je zlý, že je zlý preto, lebo, a preto ho treba zmeniť. Ten stav ,ako sme nastali v roku 2001, bol asi najideálnejší a pokiaľ by ste boli zrušili paragraf 3 a v súčasne platnom zákone č. 276, tak by bolo ÚRSO vyriešené. A dnes sme sa tu o ňom vôbec nemuseli baviť.
Ak povoľujeme uzdy monopolom, tak robíme zle. A tento zákon o ÚRSO-e povoľuje uzdy monopolom, a preto ho jednoducho podporiť nemôžem. A druhý dôvod je, že z nezávislého ÚRSO-a chcete urobiť závislé ÚRSO. Ja viem, že Národná rada začala na seba preberať skoro výkonné právomoci zvolením čiste výkonných funkcií štátu od aj iných orgánov, ale myslím, že toto nie je dobre nastúpená cesta. Nemôže byť predsedom predseda Národnej rady nadriadeným predsedovi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, nemôže mu podpisovať dovolenky, jednoducho to Národnej rade to nepatrí. To Národnej rade nepatrí. Je to výkonná moc, patrí to vláde a ak sa vláda nevie dohodnúť s regulátorom, tak možnože v tom je to čaro nezávislosti, keď sa nevie dohodnúť. Ale ja si stále myslím, že kebyže sa dvaja ľudia normálne stretnú a začnú komunikovať, tak neverím tomu, že by k nejakej nedošli. Ja viem, že ministerstvo hospodárstva s ÚRSO nekomunikuje vôbec, vôbec, a toto považujem za skoro neprijateľné riešenie. To ÚRSO je tak silné a dôležité v nastavovaní pravidiel v energetike ,či cez regulačnú politiku, či cez stanovovanie cien, cez svoju kontrolnú činnosť, ak nekomunikuje s tým, ktorý robí zákony v energetike, tak tomuto už vôbec nerozumiem. Nemusíme sa ľúbiť, že niekto je zo SMER-u a niekto je zo SaS-ky, nemusíme sa objímať, ale jednoducho, keď tá situácia je taká aká je, tak je nutné komunikovať. Veď predsa ani energetické firmy, ani občania nemôžu trpieť za to, že sa dvaja ľudia nemajú radi. Toto je stav, ktorý je dnes, a tento stav je veľmi zlý.
Ja som komunikoval aj s ministerstvom, aj s ÚRSO-m, ja nevidím dôvod, prečo by som nemal komunikovať s predsedom úradu a nevidím dôvod, prečo by ste nemohli komunikovať vy. Tomu ozaj nerozumiem. A ešte, pán minister, tu tak, že Holjenčík je z Martina a dvaja rodáci. Pán minister, ja nie som rodák z Martina. A úprimne poviem, že Joža Holjenčíka som spoznal až ako predsedu regulačného úradu, keď som zistil, že šéfom regulačnej rady sa stal človek z Martina niekedy v máji či v júni 2007. Ja som ho ani nepoznal. Ale to len na vysvetlenie takých tých osobných, že niečo za týmto niečo je. Nič za tým nie je. Z mojej strany úplne profesionálny postoj preto, lebo v tejto brandži energetiky sa pohybujem už tretie volebné obdobie a nikdy také vzťahy zlé medzi rezortom a ÚRSO-m neboli, neboli. Tie vzťahy z mne nepochopiteľných dôvodov sú veľmi, veľmi zlé. A tvrdím, že kebyže komunikuje ÚRSO a ministerstvo hospodárstva tak, aj tie zákony by boli troška iné. Lebo mnohokrát ide o to, že každý si to vysvetľujete po svojom a viac-menej, keď sa to iba tak z vonku na to pozerá na to ÚRSO, tak to ÚRSO vyzerá ináč, ale keď vniknete trošku hlbšie do problémov a do tej regulácie, tak by ste mnohé názory menili. Nie je dobré iba podliehať názorom, ktoré majú dodávatelia energií, ak podliehate iba týmto jednostranným názorom, potom máte také názory aké máte, je treba si vypočuť aj druhú stranu a potom to bude oveľa, oveľa objektívnejšie.
Všetko z mojej strany.
Skontrolovaný
9:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:57
Martin ChrenVystúpenie s faktickou poznámkou
2.2.2012 o 9:57 hod.
Ing.
Martin Chren
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, je toho strašne veľa, na čo by sa dalo reagovať v tomto prejave, mám pocit že som z neho normálne ochorel, ale to sa prihlásim v rozprave. Teraz len zareagujem na túto úplne poslednú časť týkajúcu sa vzťahov s ÚRSO-m a pánom Holjenčíkom. Pán kolega Janiš pán Holjenčík je Harabinom slovenskej energetiky. Bol by som zvedavý, čo by vám povedala vaša stranícka kolegyňa pani Žitňanská, keby ste chceli vyjednávať s pánom Harabinom a neustále za ňou chodili tak, ako ste chodili napr. za mnou a ponúkali sa, že budete robiť prostredníka medzi nami a pánom Holjenčíkom, že nám umožníte zlepšiť vzťahy, že nám umožníte komunikovať. Ministerstvo hospodárstva s ÚRSO-m komunikovalo, napr. aj na tvorbe pozmeňovacieho návrhu, ktorý predložím, pretože sa to na hospodárskom výbore nepodarilo ani len zvolať hospodársky výbor, aby bol uznášaniaschopný pod vaším vedením. A aj porozprávam niečo v rozprave o tých motiváciách, prečo asi takto konáte, ako konáte. Každopádne len vás chcem upozorniť že týmto konaním nezdôveryhodňujete aj celú vašu stranu, aj celý ten boj za spravodlivosť, o ktorom čítame všade na uliciach, na predvolebných plagátoch, pretože nestačí bojovať proti jednému Harabinovi ,pokiaľ ich existuje viac a pokiaľ sú naozaj na rovnakej úrovni. A ponúkať s ním spoluprácu a ponúkať s ním rokovania a ponúkať k nemu cestičky, to je ešte oveľa, oveľa horšie.
Skontrolovaný
9:58
Vstup predsedajúceho 9:58
Béla BugárPán poslanec Jurčík.
Autorizovaný