28. schôdza

Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Beblavý sa hlási ako jeden poslanec, ktorý chce vystúpiť. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený kolega, budem stručný. Keďže je to jedna z tých noviel, ktoré boli odkladané od júna, tak musím predložiť pozmeňovací návrh posúvajúci účinnosť, keďže pôvodná účinnosť bola 1. septembra. Dovoľte mi teda predniesť tento pozmeňujúci návrh v nasledovnom znení:
V čl. I v 13. bode v nadpise sa slová "od 1. septembra 2011" nahrádzajú slovami "od 1. marca 2012".
Bod 2. V čl. I v 13. bode v § 46ab ods. 1 až 4 sa slová "do 31. augusta 2011" nahrádzajú slovami "do 29. februára 2012".
Bod 3. V čl. II sa slová "1. septembra 2011" nahrádzajú slovami "1. marca 2012".
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Tiež nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A podľa schváleného programu teraz nasleduje druhé čítanie o návrhu poslancov Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 366.
Dávam slovo teraz predsedovi Národnej rady Pavlovi Hrušovskému, aby návrh ústavného zákona odôvodnil.
Pán predseda.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla HRUŠOVSKÉHO, Milana HORTA, Jozefa KOLLÁRA a Lászlóa SOLYMOSA na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 366.)

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, predsedajúci, kolegyne, kolegovia, už niekoľkokrát v rokovacej sále spolu s ďalšími kolegami predkladám návrh ústavného zákona, ktorým sa pokúšame zmierniť krivdu, ktorá sa stala za éry vládnutia na Slovensku, ktoré zanechalo nielen zlý dojem, ale aj zanechalo nám dedičstvo niektorých zlých rozhodnutí, s ktorými by bolo žiaduce sa vysporiadať. V prípade, ak dôjde k odklonu od demokratického uplatňovania verejnej moci spoločnosti, vzniká otázka, akým spôsobom sa má udiať náprava rozhodnutí, ktoré je možné hodnotiť ako protiústavné, respektíve protizákonné. Je možné uvažovať o riešení - buď hrubá čiara za minulosťou (odkašľanie), pardon, alebo o riešení založenom na uplatnení zodpovednosti voči tým, ktorí sa mohli dopustiť páchania závažných trestných činov.
Verejný záujem v právnom štáte odôvodňuje, aby každý štátny orgán mohol svoje predchádzajúce rozhodnutie, či už vlastné alebo osoby vykonávajúcich túto právomoc v predchádzajúcom období prehodnotiť vrátane jeho prípadnej zmeny alebo zrušenia. Opačný postoj môže viesť jedine k zneužitiu ústavného práva, ktorého dôsledkom je oslabovanie právnosti štátu. Je preto vo verejnom záujme právo zmeniť, alebo zrušiť rozhodnutie o udelení amnestie, ak sa má tým nastoliť skutočne ústavný a právny stav. Inštitút amnestie ako žiadna iná norma právneho poriadku nemôže byť určená na to, aby ona sama slúžila bezpráviu. Právny poriadok má slúžiť len a len spravodlivosti, a nie nastoľovaniu bezprávia. Právo znamená chcieť spravodlivosť. Právny poriadok slúži spravodlivosti, a nie bezpráviu. Spravodlivosť ale znamená merať všetkých rovnakým metrom.
Panie poslankyne, páni poslanci, rozhodnutie o udelení amnestie podľa čl. 102 písm. i) ústavy je všeobecne záväzným predpisom, ktorý sa zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Každý všeobecne záväzný právny predpis možno nielen prijať, ale ho aj doplniť, meniť alebo ho aj zrušiť. Som tej mienky, že v prípade amnestií z 3. marca 1998 a 7. júla toho istého roku boli z dôvodu verejného záujmu, ako aj nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti splnené podmienky pre ich zmenu, a to z nasledujúcich dôvodov.
Amnestia sa vzťahuje vždy na konkrétne uvedené trestné činy alebo tresty. Uvedené amnestie však nezodpovedajú vymedzeniu amnestie, aká sa používa v ústavnom práve. V prípade uvedených amnestií nejde o amnestie v právnom zmysle, pretože sa vzťahujú na neohraničený okruh ľudí a okruh konaní. Právo na udelenie amnestie nie je zaručené Ústavou Slovenskej republiky, ani žiadnym iným právnym predpisom. Udeľovanie milosti nie je súčasťou základných práv a slobôd a nejde ani o právny inštitút, na ktorý by si občan Slovenskej republiky mohol nárokovať.
Prezident Slovenskej republiky je podľa svojho sľubu, ktorý skladá pred Národnou radou podľa čl. 104 ústavy, povinný vykonávať svoje právomoci v záujme občanov a zachovávať aj ústavu a ostatné zákony. Mečiarove amnestie, tak ako sme si zvykli dlhé roky tento bezprecedentný stav pomenovávať, však týmto kritériám nezodpovedajú, pretože neboli vydané v záujme občanov, a ani k dosiahnutiu občianskeho zmieru v záujme odstránenia možných zdrojov napätia v spoločnosti, ako sa to uvádza v amnestii z 3. marca 1998. Všeobecné odsúdenie zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny a široké negatívne ohlasy na zmarenie referenda jasne vyvracajú tvrdenia o občianskom zmiere a odstránení napätia. Naopak, rozpory sa tým prehĺbili a napätie sa len zvýšilo. Uvedené amnestie neboli udelené v záujme občanov, ale v zjavnom rozpore s týmito záujmami, možno teda hovoriť o zneužití práva a svojvoľnom konaní.
V demokratickom a právnom štáte nie je možné tolerovať stav, kedy predstavitelia vládnej moci zneužijú inštitút amnestie na to, aby vylúčili trestno-právnu zodpovednosť osôb, ktoré sa podieľajú alebo podieľali na štátnej moci, za trestné činy spáchané v súvislosti s výkonom verejnej moci v štáte, ktoré majú celospoločenský dopad, to je v danom prípade zjednodušene povedané: predstavitelia vládnej moci udelia amnestiu vlastne sami sebe. V demokratickej spoločnosti totiž konanie verejných činiteľov a predstaviteľov štátnej moci musí podliehať prísnym pravidlám a kontrole zo strany verejnosti, aby sa zabránilo možnosti zneužívať štátnu moc na vlastné, či už osobné, stranícke alebo iné ciele.
Zneužívaním inštitútu amnestie na oslobodenie spod možného trestného stíhania by sa tak vylúčila zodpovednosť predstaviteľov štátnej moci za činy spáchané počas výkonu ich funkcie, čo je však postup v priamom rozpore so základnými princípmi demokratického a právneho štátu.
Panie poslankyne, páni poslanci, toto sú hlavné dôvody, ktoré som považoval z hľadiska jednak politického, právneho, ale aj ústavného vyjadriť za skupinu navrhovateľov a požiadať vás, aby sme dokázali prejaviť dostatok odvahy a vysporiadali sa s touto traumou minulosti, ktorá sprevádza vlastne celú novodobú históriu slovenskej štátnosti, otvorili dvere spravodlivosti a občanom Slovenskej republiky povedali pravdu.
Pán podpredseda, ďakujem, svoje vystúpenie a odôvodnenie návrhu ústavného zákona o zrušení amnestií som skončil.

Ďakujem, pán predseda, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som podal informáciu o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 366) v druhom čítaní vo výboroch.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. mája 2011 č. 477 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 366) na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu ústavného zákona.
Návrh poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii odporúčali schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením z 15. júna 2011 č. 92 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 15. júna 2011 č. 92.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, zahraničný výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny neprijali platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých členov príslušného výboru podľa čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo rokoval o návrhu ústavného zákona na schôdzi 16. júna 2011, nehlasoval o návrhu uznesenia, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť zaradil návrh ústavného zákona na program 18. schôdze 21. júna 2011, o návrhu nerokoval, nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie do schôdze gestorského výboru 27. júna 2011 o návrhu ústavného zákona nerokoval. Dodatočne 28. júna 2011 doložil výpis zo zápisnice, ktorým oznámil, že výbor neprijal platné uznesenie.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor rokoval o návrhu spoločnej správy 27. júna 2011. Záverečné stanovisko k návrhu zákona neschválil.
Podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov ako spoločný spravodajca podávam informáciu o výsledkoch rokovania výborov a navrhujem, aby po rozprave Národná rada hlasovala o návrhu zákona ako celku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Andreja Ďurkovského na vydanie zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácií na území obce, tlač 332.

Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Ďurkovskému, aby návrh zákona odôvodnil.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, nebudem sa veľmi podrobne venovať v úvodnom slove tomuto návrhu zákona, tento návrh sme diskutovali už v prvom čítaní, dovoľte mi len veľmi krátko sa dotknúť toho, čo je cieľom tohto návrhu. Návrh predpokladá, že návrh zákona o miestnom poplatku na zaťaženie pozemných komunikácií na území obce má snahu umožniť miestnym samosprávam, aby si na základe miestnych podmienok mohli regulovať také situácie, respektíve má prispieť k tomu, že na základe takto vyberaného poplatku získajú samosprávy prostriedky na sanovanie problémov s prehustenou dopravou v určitých miestach a problémov s miestnou dopravou v slovenských mestách všeobecne. Návrh predpokladá, že stavebník bude zaťažený osobitným druhom miestneho poplatku. Poplatok by mal byť platený jednorazovo, pričom stanovenie podmienok, kto sa stane poplatníkom, obsahuje jednotlivé ustanovenia návrhu zákona. Spoplatnený by mal byť poplatník, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané právoplatné stavebné povolenie na stavbu, súčasťou ktorej sú odstavné a parkovacie stojiská v počte minimálne 10 kusov.
Počet dopravných prostriedkov, ktoré budú v budúcnosti parkovať na týchto odstavných a parkovacích stojiskách, totiž priamo zaťaží dopravu na danom mieste tak, ako je uvedené vyššie. Predpokladaný návrh zákona zavádza osobitný druh miestneho poplatku, ktorého osobitosť spočíva vo viacerých bodoch. Ide o miestny poplatok, ktorý nie je obligatórny, ako je to pri miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Viazanosť použitia a využitia výnosu tohto poplatku je daná tak, ako pri inom miestnom poplatku, jeho zavedenie však spočíva na vôli konkrétnej obce. Jeho úlohou nie je jednak získať, je jednak získať prostriedky na riešenie problémov v miestnej doprave, vzniknutých intenzívnou výstavbou, ale i takisto pomôcť pri regulácii intenzívnej výstavby podľa miestnych podmienok.
Dôležitú úlohu tu budú hrať všeobecne záväzné nariadenia obcí, ktoré si určia všetky potrebné náležitosti z hľadiska výšky vyberania a správy tohto poplatku, ako aj to, kto bude od poplatku oslobodený. Návrh zákona to ponecháva na samotných obciach a ako predkladateľ mám na mysli najmä budovy škôl, nemocnice, zariadenia poskytujúce sociálne služby a podobne.
Zatiaľ toľko z hľadiska úvodu na diskusiu.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz požiadam pána poslanca Antona Marcinčina z výboru pre financie rozpočet, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru ako spravodajca.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predniesol informáciu o výsledku prerokovania výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávneho výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, o výsledku prerokovania návrhu poslanca Andreja Ďurkovského na vydanie zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácií na území obce (tlač 332) v druhom čítaní podľa zákona o rokovacom poriadku.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade so zákonom o rokovacom poriadku túto informáciu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 441 pridelila návrh poslanca Ďurkovského na vydanie zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácií na území obce týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu poslanca Ďurkovského stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.
1. Odporučenie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ide o body 1 až 16 uvedené v čl. IV tejto informácie, ktorú máte k dispozícii.
2. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Ďurkovského na vydanie zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácií na území obce, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto informácie a v stanoviskách poslancov gestorského výboru podľa zákona o rokovacom poriadku neprijal odporúčanie Národnej rade Slovenskej republiky k návrhu poslanca Ďurkovského.
Predmetná správa výborov bola prerokovaná s prijatím uznesenia gestorského výboru č. 211. Výbor určil poslanca Antona Marcinčina za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť informáciu výborov na schôdzi Národnej rady a predložiť návrh na ďalší postup.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, môžete, prosím, otvoriť rozpravu.