3. schôdza

Pani poslankyňa, sociálny štát je taká mantra, ktorou sa oháňate vy, pán Fico a ďalší vaši kolegovia, pričom výsledky vášho vládnutia sú krajne nesociálne. Sociálne sú len vaše reči, sľuby. A o tom bolo celé vaše vystúpenie. Veľmi pozorne som ho počúval, ale naozaj štatistiky si vie prečítať každý. Prečítať a citovať nejaké materiály z Európskej únie, to naozaj dokáže každý. A čo ste urobili za štyri roky pre túto krajinu, keď ste boli ministerka? Čo ste urobili pre tých, ktorí sú sociálne odkázaní? Ako ste znížili počet sociálne odkázaných? Všetko negatívne narástlo počas vášho mandátu, počas vášho pôsobenia.
Ale vy nebudete iná, jednoducho. Vaše myslenie je skutočne ako z inej galaxie alebo minimálne z predminulého storočia, takže nemám ani len pocit, že sa čokoľvek môže zmeniť. Ale musím povedať, že vy ste nebezpeční pre túto krajinu, pretože keby ste ju mali možnosť riadiť, tak nás zavediete presne po tej ceste, ktorá doviedla tie krajiny, ktoré presadzovali socializmus v Európe, k tomu, že dnes musia škrtať dôchodky, škrtať platy pracovníkov vo verejnom sektore, zvyšovať dane a takýmito drastickými opatreniami znižovať životnú úroveň občanov. Tomuto sa musíme brániť, či to bude prichádzať takéto tlaky z Európskej únie, alebo niekedy prichádzali možno zo Sovietskeho zväzu, takže, pani ministerka, takto určite nie. Vy ste tu vykonávali štyri roky socialistický experiment na tejto krajine a všetci videli a vidia, aké výsledky priniesol. Rastúce rady nezamestnaných, rastúce rady sociálne odkázaných. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Snáď najzaujímavejšou vetou pre mňa vo vystúpení pani poslankyne Tomanovej bola celkom prekvapivá, veľmi sofistikovaná nová definícia VIP občana Slovenskej republiky, ktorý podľa vašej definície, pani poslankyňa, je človek, ktorý zarába viac ako 5 tis. eur mesačne. Mňa skutočne udivuje a zároveň pobavuje, že nositeľka, predpokladám ľavicových hodnôt, sa tuto pozicionuje do úlohy kategorizovať občanov podľa výšky príjmu, ako keby tí chudobní boli tí dobrí, tí bohatí boli tí zlí. Ja som presvedčený o tom, že pokiaľ niekto peniaze nadobudol prácou a poctivo ich zdanil, tak je rovnakým občanom ako hociktorý iný občan a pred zákonom by sme si mali byť všetci rovní. Najlepším príkladom je Veľká Británia, kde napríklad diplomatickým pasom, pani poslankyňa, ktorý stále patrí medzi privilégiá tohto parlamentu, nedisponuje ani Jej Veličenstvo Alžbeta II. Takže tam si berme príklad, pokiaľ ide o rovnosť občanov. No a nakoniec najsmiešnejšie na tom je to, že ak by sme vašu definíciu VIP občana Slovenskej republiky všeobecne prijali, tak do tejto kategórie, predpokladám, že spadáte aj vy. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa, programové vyhlásenie vlády ste onálepkovali všetkými možnými negatívami: nekonzistentné, chaotické, nekompetentné, diletantské, prázdne, bez návrhov, totálny odklon od sociálneho štátu. Ďalej ste hovorili o dobrej správe pre tých, čo majú 5, 6-tisíc eur a zlou správou pre tých, čo majú 300, 400 eur. Tak sa pýtam, pani poslankyňa, bývalá ministerka, tej asi najsociálnejšej vlády, tie predražené tendre na diaľnice, mýta, upratovanie, boli pre tých čo majú 300, 400 eur? To podvodné sociálne podniky boli pre tých čo majú 300, 400 eur? To podvodný tender na emisie bol pre tých čo majú 300, 400 eur? Pýtam sa vás, pani poslankyňa, podvody s pozemkami v Tatrách boli tiež pre tých čo majú 300, 400 eur za vašej vlády? A, pani poslankyňa, zvýšenie ziskov pre elektrárne, SPP o miliardy korún, to tiež bolo pre tých čo majú 300, 400 eur? A nakoniec, pani poslankyňa, tých 34 a 40 miliónov korún, čo mal váš predseda zohnať vlastnou hlavou, to tiež zháňal pre tých čo majú 300, 400 eur? O čom to tu vlastne tárate, pani poslankyňa? Prečo strašíte ľudí? Chcete povedať, že môže byť horší model vládnutia v tejto krajine, ako bol model rabovania krajiny, bohapustého rabovania za vašej vlády, za vašej koalície, v čele s Robertom Ficom? Chcete povedať, že môže byť horší model? Tak aspoň nerozprávajte takéto nezmysly! A mimochodom, pani poslankyňa, ohľadom tej genocídy za bývalého pána ministra Zajaca, sa už ospravedlňoval pán bývalý podpredseda vlády Čaplovič, takže je od vás nehorázne, neslušné takúto vec opakovať. Mali by ste sa ospravedlniť aj vy. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda. Pani poslankyňa Tomanová, nevedel som, že ako tomu mám rozumieť, ale naposledy som takú podobnú rétoriku, ako ste tu predviedli, čítal v knihách, ktoré som mal počas vysokoškolského štúdia v jednom predmete, v predmetoch, ktoré, dá sa povedať, k ničomu neviedli a nemali vôbec žiadny zmysel. Myslím si, že vo vašej rétorike ste si zamenili slovo sociálny za slovo socialistický alebo socialistický za slovo sociálny, aby som bol presný. Tie čísla, ktoré ste uvádzali, ako fajn, je to zaujímavé, ale mal som dojem, že ste, aj kolega vedľa mňa, že ste nimi popísali výsledky vašej činnosti. Treba si uvedomiť, že všetky krajiny, ktoré ste menovali pred nami, pokiaľ ide o výšku príjmu, pokiaľ ide o výšku sociálneho zabezpečenia, boli krajiny, kde nevládli ľudia ako ste vy. To si uvedomte. Tých štyridsať rokov, ktoré sa tu deformovalo myslenie ľudí a viedla krajina smerom takým, že v polovičke osemdesiatych rokov sme už kupovali s námahou základné veci, je výsledok vedenia takými ľuďmi ako ste vy. A v ktorej fabrike, že ste boli v tej nejakej Kórei alebo na Taiwane, kde viete, ako to funguje. Ja som tam bol. Ani náhodou to nie je tak, ako ste hovorili. Ja som s tými ľuďmi pracoval, ani náhodou to tak nie je. Áno, samozrejme, nájdu sa aj tu extrémy. Aj v slovenských fabrikách sa nájdu extrémy, aj na Slovensku podvádzajú podnikatelia, a vo veľkom. A, bohužiaľ, vymáhateľnosť práva je na nich krátka. Tam hľadajme problémy, tam hľadajme chybu. Asi tá vaša predstava, sociálne podniky, tak by to malo fungovať. Bohužiaľ, nefungovalo. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tomanová, nie som schopný komentovať presne obsah vášho prejavu, pretože sa v mojich ušiach menil na nejakú socialistickú hmlu,  ale okomentujem niečo iného. Ako zločin ste označili znižovanie korporatistických prvkov v štáte a tripartitu. Tak ja poviem niečo z dejín týchto politologických termínov. Slovo tripartita, aj celý princíp, vymyslel Mussoliniho minister Alfredo Rocca. Mussoliniho štát podobne ako Salazarov štát v Portugalsku bol korporatistický štát, čo je v priamom protiklade so slobodnou demokraciou. V korporatistickom štáte každý niekam patrí a všemocný štát spolu s korporáciou zamestnávateľov a korporáciou zamestnaných, teda absolútne nelegitímnymi a nevolenými inštitúciami, rozhoduje o všetkom. Korporatistické prvky sú znečistením demokratického štátu napriek tomu, že všelikde v Európe sa dajú nájsť. A naozaj, ak nám záleží na tom, aby táto spoločnosť bola slobodná a demokratická, tak  nie že treba znížiť ich pomer, ale treba ich odstrániť úplne. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Aj ja, keď som zavrela oči a počúvala toto vystúpenie, som si spomenula na staré časy, starší kolegovia si spomenú na "MRH". Pani Tomanová, položili ste otázku: Ako chce vláda pomôcť seniorom? Nuž tak, že zmeníme zákon o sociálnych službách, v ktorom ste vy utvorili kategórie občanov na našich a tých druhých. Vy hovoríte o genocídnom prístupe? Viem o jednom prípade a možno ich je aj viac, kedy šikanovanie úradníkov, odvolávajúc sa na platný zákon o sociálnych službách, u jedného klienta skončilo toto šikanovanie tak, že to neprežil, pretože bol nútene deložovaný a prehodnocovaný zo zariadenia do zariadenia. Pani Tomanová, kto to kŕčovite obhajoval popieranie slobodného výberu poskytovateľa sociálnej služby? Pretože to, čomu vy hovoríte slobodný výber, v platnom zákone má len iluzórny charakter, čo sa prieči konceptu právneho štátu. A toto definoval aj Ústavný súd vo svojom náleze. Pani Tomanová, môžeme vás ubezpečiť, že v centre pozornosti podľa nášho konceptu bude klient a v centre pozornosti podľa programového vyhlásenia vlády bude občan, jeho dobro a ten sociálny šál, ktorý spomínal aj pán Fico, ten my budeme mať a budeme ho nazývať spravodlivosť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja nie som  expert v sociálnych veciach, ale šokovalo ma, keď ste hovorili o tom, že vyhlásenie vlády Ivety Radičovej je bez konkrétnych údajov. Otvoril som si vaše vyhlásenie vlády. Na 8,5 stranách rozprávania o sociálnych veciach je jedno konkrétne číslo - 15 000 korún prídavku na prvorodené dieťa. Okrem všeobecného odvolávania sa na koniec volebného mandátu. Tak čo nám tu idete rozprávať o tom, ako ste vy tu niečo robili pre túto krajinu, akí ste boli dobrí, aké boli výsledky. Sedieť tu a počúvať vaše vystúpenie znamená súhlasiť so sabotovaním práce parlamentu a tejto vlády.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Tomanová, ja sa pripojím do tábora, ktorý tu ešte dnes nezaznel na vaše vystúpenie. Chcem povedať, že takisto považujem programové vyhlásenie vlády v oblasti sociálnej za nekomplexné a nevyvážené. Dotknem sa jednej oblasti. To je starobné dôchodkové sporenie. Domnievam sa, že ak oblasť, ktorá produkuje deficit štátneho rozpočtu zhruba na úrovni 1 mld. eur ročne, by si zaslúžila viac ako dva odseky, z ktorých prvý znie: "Vláda predloží do Národnej rady návrh ústavného zákona na ochranu II. piliera, ktorý potvrdí súčasné percento odvodov."
Osobne si myslím, že skutočne je to málo. Ďaleko sympatickejšie mi je tvrdenie, ktoré sa nachádza o stranu ďalej v oblasti zdravotníctvo, ktoré tvrdí, že zdravie nie je politickou kategóriou a vláda umožní diskusiu a následnú dohodu politických strán. Ja chcem prízvukovať, že ani staroba nie je politickou kategóriou a privatizovanie staroby by nemalo byť súčasťou programového vyhlásenia vlády. Myslím si, že v tejto oblasti by sme mali hľadať politickú zhodu, lebo tak ako zdravotný systém, ani dôchodkový systém nie je otázka krátkodobá, ale je to otázka, alebo mala by to byť otázka celospoločenskej zhody, lebo sa to dotýka generácií, a generácií, a dobrý dôchodkový systém sa robí na desaťročia dopredu, a nerobí sa ako biznis dôchodkových správcovských spoločností. Mne osobne boli veľmi sympatické vaše slová, pán minister práce a sociálnych vecí. Jedným z prvých slov, ktoré ste predniesli vo funkcii, že idete zmeniť percento výberu na 6 a 12. Škoda, že racionalitu... (Vystúpenie prerušené časomerom.) (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tomanová, vy ste sa síce dotkli aj otázky novely Zákonníka práce alebo zmien v pracovnoprávnom zákonodarstve, ale ja si myslím, že ste mohli aj konkrétnejšie uviesť, aký lživý dojem sa usiluje návrh programového vyhlásenia vlády vyvolať. Totiž on vyvoláva dojem, že nejakou zmenou Zákonníka práce alebo nejakého zákona sa naraz vytvoria dostatočné podmienky a podnikatelia naraz budú mať desaťtisíce voľných pracovných miest, na ktoré začnú prichádzať desaťtisíce nezamestnaných. Tak presne podľa tejto filozofie urobil Ľudovít Kaník ako minister práce novelu Zákonníka práce a aj vtedy tvrdil on, Ivan Mikloš a celá táto pravicová klika, že toto bude dobrý nástroj na vytváranie nových pracovných miest. Tak štatistika Eurostatu ukazuje, že zatiaľ čo na konci roka 2003 alebo za rok 2003 bola miera nezamestnanosti niečo cez 17 %, tak za rok 2004 alebo na konci roka 2004 to bolo vyše 18 %. Inými slovami, zatiaľ čo za rok 2003 sme mali počet nezamestnaných necelých 460 tis., tak za rok 2004 ich bolo vyše 480 tis. Čiže tento obrovský mnohodesaťtisícový nárast nezamestnaných priniesla tá novela Zákonníka práce, ktorá mala vytvoriť lepšie podmienky pre zamestnanosť. A tiež by som len krátky historický exkurz. Ten tzv. II. dôchodkový pilier, ktorý na Slovensku sme zaviedli, tak s tým prišiel minister krvavej fašistickej Pinochetovej vlády, ktorého u nás na Slovensku vítali aj takí ľudia ako je pán Šebej. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani exministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, všetko, čo ste hovorili, sedí ako píp, píp, píp na šerbli na vládny program Roberta Fica. Hovorili ste o vládnom programe Roberta Fica. O vláde, v ktorej ste sedeli. Skutočnosť, ktorú ste na základe tohto svojho vládneho programu dosiahli v stave nezamestnanosti je katastrofálna, v stave chudoby prehlbujúca, v stave zvyšovania regionálnych rozdielov alarmujúca, v stave poskytovania, resp. neposkytovania sociálnych služieb strašná. Klientelizmus pre vyvolených ako vyšitý. Sociálne podniky, pani ministerka, exministerka, vám nič nehovoria? Vaše sociálne vládnutie najlepšie vystihuje jeden vtip, ktorý, bohužiaľ, ale vtipom nie je. Ten vtip hovori, že vláda Roberta Fica prijala na konci svojho volebného obdobia dve uznesenia. Prvé uznesenie - životná úroveň ľudu sa zvýšila. A druhé uznesenie je menoslov ľudí, ktorým sa zvýšila. (Potlesk.)