3. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister, vo svojom plamennom prejave ste odprezentovali niektoré čísla, obzvlášť čo sa týka hovädzieho dobytka, ktorý dáva veľmi veľa pracovných príležitostí, si dovolím poznamenať to, že počas vášho posledného pôsobenia na poste ministra pôdohospodárstva ste z tohto sektora vyčlenili alebo do celej živočíšnej výroby ste vyčlenili jeden rok 6, potom druhý rok 9 % z celkových podpôr do poľnohospodárskej výroby a každému súdnemu človeku je jasné, že ak niektorý sektor je dlhodobo poddimenzovaný, ak mu chýbajú zdroje a dlho rokov, veľa rokov sa trápi s tým, aby vôbec prežil, aby nejakým spôsobom udržal tú výrobu, tak dôjde raz bod, keď začnú poľnohospodári túto výrobu opúšťať a presne to sa udialo, a pokiaľ by vláda Roberta Fica nezaviedla podporu na veľké dobytčie jednotky, tak dneska by sme o produkcii mlieka a chove hovädzieho dobytka hovorili v minulom čísle.
Čiže, určité, jak dobehové, tak nábehové časy sú a keďže dobytok je beh na veľmi dlhú trať, tak každý necitlivý zásah do tohto sektoru znamená s odstupom niekoľkých rokov katastrofálne dôsledky.
Čo sa týka vašej výčitky, jak hovoríme o liberalizácii, alebo že programové vyhlásenie vlády je presiaknuté privatizáciou, liberalizáciou, áno, je. O čom inom sa dá hovoriť v liberalizácii obchodu, keď budeme rušiť určité regulačné mechanizmy, ktoré zamedzujú zneužívanie dominantného postavenia, najmä v tak citlivých komoditách, ako sú potraviny, že dôjde k ďalšej liberalizácii, ktorá bude znamenať ďalší pokles produkcie a výroby potravín na Slovensku, aj keď nebude hlad a nebudú chýbať potraviny na Slovensku, o tom som presvedčený, lebo však to, čo my nevyrobíme, iné krajiny dobehnú. 

Ďakujem za slovo. Pán minister, nedalo mi, aby som sa nezmienil ohľadom jednej stati, ktoré už tu boli spomenuté, a síce nešťastných cyklistov v súvislosti s lesmi.
V roku 2007 tento parlament schválil vládny návrh novely zákona o lesoch, už vtedy u mnohých opozičných poslancov sa ako najdôležitejší problém objavila cyklistika v lesoch. Platí to v prvom rade o vtedajšom poslancovi, terajšom ministrovi, pánovi Ivanovi Miklošovi. Aj pán Ivan Mikloš vehementne ochraňoval vjazd cyklistov do lesov, až do tej doby, kým nezačala kolovať fotografia, kde pán Ivan Mikloš s cyklistami sa nachádza v piatom stupni ochrany na Kremenci. Vtedy pán Ivan Mikloš nemal k tomu žiadne výhrady. Okrem toho, je to veľmi zlé, pretože už ako tu bolo spomenuté, cyklistom nič nebráni vjazd na lesné cesty. Jedná sa jednak o tvrdé lesné cesty, zemné lesné cesty, tzv. zvážnice. Slovensko disponuje približne 40 tisícami kilometrov týchto lesných ciest.
Ďalej sa chcem dotknúť jednej časti, čo sa týka o lesoch, kde vravíte, citujem: "pri hospodárení v lesoch sa vláda Slovenskej republiky zameria na zvýšenie schopnosti lesov zadržovať vodu tak, aby sa zvýšila protipovodňová funkcia lesov". Už dnes sa hospodári podľa podrastového spôsobu hospodárenia a keď som sa ťa spýtal na výbore, čo tým myslíte, tak si povedal smrečiny a tak ďalej. Tak isto vyplýva zo zákona, chradnúce drevo, to je, kalamitu spracovať prednostne. Čiže, vravíte tu o bicykli, ktorý už bol dávno vynájdený.

Milé dámy, vážení páni, keď si tak expresne osviežime históriu agrorezortu, tak po tých takých prvých búrlivých rokoch po novembri, nastalo obdobie ministrovania pána Koncoša a Baca v deväťdesiatych rokoch, kedy vlastne prioritou bolo to, aby sa manažment družstiev dostal k majetkom, k dvorom, zvieratám, aby cez konkurzné mafie jednoducho prišli k týmto veciam, aby odstavili ľudí od rozhodovacích procesov, aby ich odstavili od vzťahu k pôde. Dneska dokonca vidíme, že už aj bežní zamestnanci v tých podnikoch, ktoré vznikli na troskách družstiev, sú z iných dedín alebo ešte radšej z miest, aby ten vzťah sa pretrhol.
Potom prišlo obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu, keď sa spýtame bežného roľníka, ktoré obdobie bolo najlepšie, tak určite väčšina z nich, až na výnimky tých ideologicky zaťažených, povie, že toto bolo najlepšie obdobie. Vtedy sa naozaj reálne darilo. Teraz to posledné obdobie štyroch Mečiarových ministrov za štyri roky, tak vlastne bola to doba, keď mimo afér okolo pozemkov pod Tatrami sa neurobilo vôbec nič, keď jednoducho slovenský roľník ostal ako sirota.
Ja som naozaj rád, že nadväzujeme na obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu, a to v novom leveli, hlavne vo vzťahu k Európskej únii, v súčinnosti so všetkými novými členskými štátmi. Naozaj, v tomto priestore chceme urobiť všetko pre presadenie sa slovenského roľníka. A v tomto ja vidím vlastenectvo. Nie v spievaní hymny pred vyučovaním.

Ďakujem pekne za slovo. Ešte by som chcel doplniť na záver tejto kapitoly zopár takých perličiek, ktoré asi poslanci neovládajú.
Na konci vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2006 mali štátne lesy na účte 700 mil. slovenských korún. Po nástupe nového vedenia a hlavne nového poradcu generálneho riaditeľa, behom roka sa otočila ekonomická situácia tak, že lesy mali stratu 700 mil. To znamená, 1,4 mld. za jeden jediný rok.
K tým devätnásť tisícom kubíkom dreva, ktoré zmizli a ktoré dodnes nie sú vyšetrené, že kto a kam ich odviezol, predchádzala iná vec, ktorú si daný manažment ani nemohol všimnúť pre svoju zaneprázdnenosť. Totižto, vtedy sa odohrávali prvé signály hypotekárnej krízy v USA, to znamená, obmedzoval sa trh s drevom. A ono je taká postupnosť, do USA z Kanady, do Kanady zo Škandinávie a slovenské do Škandinávie. A nikto si to nestihol všimnúť. To znamená, nikto neobmedzil ťažbu. Ťažilo sa a ťažilo, až sa potom muselo ukradnúť.
No, a potom ešte jedna taká perlička, a to je taká nekonečná pieseň, to sú poľovné revíry. Poľovné revíry, ktoré znova stratili svoju hodnotu, keď poľovníctvo sa znova stalo výsadou len niekoľkých ľudí, keď za tým je kopec svinstva. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rámci môjho krátkeho príspevku, verím, že vecného, chcem rozprávať hlavne o dvoch témach, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení vlády. A sú to témy privatizácie štátnych teplární a deregulácia energetického sektora.
Privatizáciou štátnych teplární, ktoré vyrábajú 35 %, čiže jednu tretinu celkového vyrobeného tepla na Slovensku a ktoré dlhodobo udržiavajú o 15 % nižšiu cenu než ostatní výrobcovia, dôjde v prvej vlne k zvýšeniu cien tepla pre asi jeden milión obyvateľov. Je to hlavne v mestách Bratislava, Košice, Žilina, Martin, Zvolen a Trnava. Samozrejme, prirodzene, keďže tieto teplárne udržiavajú nižšiu cenu, dôjde v druhej vlne k navýšeniu cien aj pre ostatné mestá, ktoré využívajú centrálny systém zásobovania teplom, resp. kotolne. Je to asi 1,8 mil. obyvateľov. Jednou z týchto privatizovaných teplárni bude aj tepláreň Košice, kde som do minulého mesiaca štyri roky pôsobil ako generálny riaditeľ. Na príklade tejto teplárne chcem poukázať na neodôvodnenú privatizáciu štátnych teplární a negatívny dopad pre obyvateľov.
Uvediem zopár faktov, aby ste mali obraz o tom, že o čom rozprávame, tí, ktorí nie ste v energetickom sektore. Tepláreň Košice zásobuje teplom asi 85 % obyvateľov mesta a inštalovaný tepelný výkon je 800 MW. Pre také jednoduchšie porovnanie, dva odstavené bloky jadrovej elektrárne mali výkon 880 MW, resp. iný nákres, ak zoberieme bývalé Česko-slovensko, je to najväčšia tepláreň, resp. kotolňa na jednom mieste v rámci bývalého Česko-slovenska. Táto tepláreň vyrába teplo systémom kogenerácie, to znamená, že súčasne sa vyrába tak elektrická energia, ako aj teplo. Treba povedať, že je to jeden z najmodernejších systémov výroby elektriny a tepla. A je to maximálny systém, ktorý je maximálne podporovaný Európskou úniou.
Základný dôvod pre privatizáciu teplární je, podľa vyjadrenia predstaviteľov vlády Slovenskej republiky, tunelovanie, rozkrádanie spoločnosti. Musím povedať, že odmietam takéto tvrdenia. A zásadne odmietam takýto nezmyselný hon na čarodejnice. Uvediem zopár faktov za obdobie rokov 2006 až 2009, keď tepláreň riadili zástupcovia už teraz bývalej vlády a v roku 2002 až 2006, keď tepláreň riadili zástupcovia súčasnej vládnej pravicovej koalície. Úplne stručne.
Za obdobie SMER-u, ak to môžme takto nazvať zjednodušene, vykázala tepláreň zisk za štyri roky spolu 11,5 mil. EUR. Za pravicovej vlády v predchádzajúcom období to bolo 3,9 mil. EUR. Je to štvornásobne menej. Výška investície opráv, ktorý je veľmi dôležitý ukazovateľ, a to, že zisk sám o sebe nedokáže zohľadniť celkovú situáciu v spoločnosti, bol za posledné štyri roky 72,7 mil. EUR. Za predchádzajúce štyri roky to bolo 32,4 mil. EUR. Je to viac, ako polovicu menej.
Ale to hlavné, čo ma vlastne trápi najviac je, že za posledné štyri roky sa cena tepla v Košiciach, respektíve aj v tých ostatných štátnych teplárňach, nezvyšovala. Na druhej strane, za tie predchádzajúce štyri roky 2002 až 2006 sa zvýšila o 30 %.
A uvediem aj jeden konkrétny ďalší príklad, ktorý svedčí o tom, resp. ktorým chcem podložiť, že prečo nepovažujem privatizáciu v tomto čase za správnu. V roku 2008 v lete, krátko pred hospodárskou a finančnou krízou, došlo k dramatickému navýšeniu cien plynu a uhlia v dôsledku nárastu cien ropy na takmer 200 EUR. A vtedy Teko nezvyšovalo ceny, a sumou takmer 60 mil., 60 mil. korún podržalo ceny tepla na súčasnej, na vtedajšej úrovni. Týmto krokom, samozrejme, prispelo na cenu tepla. Znížili sme si týmto zisk, ale udržali sme si existujúcich a získali nových zákazníkov, ale hlavne sme ukázali, že sme spoločnosť, ktorá nezvyšuje ceny tepla okamžite ako nastane pohyb na trhu, resp. sa zvýšia vstupy.
Prečo to spomínam. Máme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nie je všemohúci. Ani žiaden zákon nedokáže fungovať úplne na sto percent. Žiaden zákon nie je dokonalý. Ak sama spoločnosť nemá záujem na tom, aby sa ceny tepla udržali, ani Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ani zákon im v tomto nezabráni.
Ako príklad môžem uviesť roky 2002 až 2006, keď dochádzalo permanentne k navyšovaniu cien nielen, samozrejme, v teplárňach, ale aj v ostatných energetických spoločnostiach. A úrad pre reguláciu sieťových odvetví tam fungoval taktiež.
Ja sa len chcem spýtať, že ako chce vláda ustrážiť súkromných investorov, ak tieto teplárne budú sprivatizované, ak nedokázala ustrážiť štátnu spoločnosť, ktorú v tom čase riadili jej vlastní nominanti. Nominanti tejto pravicovej vlády. Možno, že mi na to dáte odpoveď. Spustením privatizácie a deregulácie nastane navýšenie cien tepla na Slovensku.
Čo sa týka úrovne kvality riadenia, pretože to je druhý taký moment, ktorý som zaregistroval v médiách, môžem povedať, že tepláreň, a je to obdobné aj v iných štátnych teplárňach, je riadená podľa medzinárodných štandardov. Tepláreň v Košiciach je jediná tepláreň, ktorá získala štyri certifikáty ISO v rámci energetických spoločností od medzinárodnej spoločnosti SGS.
Spôsob riadenia, výroby, obchodu, nákupu, verejného obstarávania, personalistiky nie je riadený podľa nejakých lokálnych parametrov alebo lokálnych noriem, ktoré boli nastavené len v Košiciach. Je riadené podľa systému, ktorý sa využíva v rámci celej Európskej únie a je plne akceptovaný.
O tom, v akom stave je spoločnosť, svedčí aj skutočnosť, že bez ručenia nehnuteľným majetkom, bez ručenia Fondu národného majetku, bez garancie štátu Teko získalo úver vo výške 40 mil. EUR na dokončenie rekonštrukcie 35 rokov starej teplárne. Tomuto úveru predchádzal jeden rok, jeden celý kalendárny rok trvajúci, hĺbkový audit spoločnosti. Môžem konštatovať, že banky za takýchto podmienok financujú len dobre fungujúce a transparentné spoločnosti.
Boli tu spomínané banky, že po privatizácii fungujú omnoho lepšie. Myslím, že niekto to tu spomínal už v priebehu tejto rozpravy. Myslím si, že toto je jasný dôkaz toho, že banky by v živote nefinancovali niečo, čo nemá budúcnosť, čo nemá perspektívu, resp. čo je zle riadené.
Rekonštrukcia Teka bude zabezpečená aj z eurofondov, chcem to takisto spomenúť, na projekt v hodnote 20 mil. EUR sa teplárni podarilo získať nenávratný finančný príspevok vo výške 50 % a zvyšných 50 %, to je 10 mil. EUR, bude financovaných z envirofondu na dobu 15 rokov za úrokovú sadzbu len 1 %.
Prečo som toto celé uviedol. Chcem to uviesť len preto, aby som poukázal a mnohým poslancom ozrejmil situáciu, ktorá je v teplárňach, pretože obdobná situácia je aj v tých ostatných teplárňach, v ostatných piatich, a som presvedčený, že z pohľadu ekonomiky spoločnosti, z pohľadu technologického stavu zariadení, nie je dôvod na privatizáciu týchto alebo teda konkrétne tejto spoločnosti.
Keďže ekonomický dôvod na privatizáciu nie je len jediný, ktorý sa uvádza, spomeniem aj ten druhý, a to je tzv. propagované škandály teplárne. Treba povedať, že tepláreň alebo teda resp. najväčší problém alebo najväčší škandál, ktorý sa pripisuje teplárni, je predaj kotolne v Prešove. Tí, ktorí ste z Prešova, to dobre poznáte. Tí, ktorí nie, vám to ozrejmím veľmi v skratke.
Tepláreň predala jednu z päťdesiatich kotolní v Prešove, ktorá predstavovala trojpercentný výkon z pohľadu teplárne. Z pohľadu trhu v Prešove to bol asi podiel 10 %. Celá kotolňa, teda, posledných osem rokov systematicky, teda, nielen za nášho vedenia, ale už aj predchádzajúceho vedenia, vykazovala ekonomickú stratu. Celá táto kotolňa stojí na pozemkoch mesta a nie je tam vysporiadaná ani príjazdová cesta. Príjazdovú cestu tam vlastnia súkromné osoby, ktoré vydierali tak predchádzajúce vedenie, ako aj nás. Kotolňu sme odpredali za sumu 980 tis. EUR spoločnosti, ktorej vlastníci sú mesto Prešov a mesto Viedeň. Tento predaj sa uskutočnil za cenu prevyšujúcu znalecký posudok a za cenu prevyšujúcu zostatkovú cenu spoločnosti.
Čo sme týmto krokom chceli dosiahnuť? V prvom rade, zabrániť špekulantom, aby 2 500 domácností v Prešove na sídlisku využívali ako rukojemníkov pre vydieranie mesta kvôli spomínaným pozemkom, kvôli spomínanému odpredaju pozemkov. To je asi tak, ako keď chcete predať dom, ktorý stojí na cudzom pozemku. Úplne logicky vzato, kto ho asi tak kúpi? Iný, ako ten, koho je ten pozemok. Pre koho iného by to tak asi mohlo mať hodnotu? Ak to kúpi niekto iný, tak len a len zo špekulatívnych dôvodov.
Tí, ktorí ste z Prešova, samozrejme, tento problém veľmi dobre poznáte. Vydieranie pre pozemky je tam, dá sa povedať, že takmer pravidelným javom. Priamy predaj bol zvolený kvôli jednej jedinej veci, a to je preto, že kupujúcim bol komunál. Kupujúcim bolo mesto. Podružným dôvodom bola aj skutočnosť, že v rámci vykonaného auditu nás banky zaviazali, aby sme do konca roku 2009 odpredali neefektívne aktíva. Toto bolo jedno jediné naše neefektívne aktívum. Takže, žiadna skrytá privatizácia, ako to bolo propagované v niektorých médiách. Tá skutočná privatizácia, samozrejme, nastala až teraz, resp. nastane v najbližšom čase.
Druhým takým príkladom škandalizácie a dôvodu, že prečo asi treba odpredávať štátne teplárne, teda konkrétne tepláreň v Košiciach, je podpora plesu v hoteli Hilton. K tomu by som sa fakt rád špeciálne vrátil, pretože my sme tieto stanoviská dali a nikdy neboli uverejnené. Na tomto, na podpore tohto plesu štátna tepláreň zarobila 90 tis. EUR. Štandardne tepláreň, keď chce získať nového odberateľa alebo udržať si odberateľa v rámci svojej obchodnej stratégie, buduje zariadenia, ktoré slúžia na odber tepla. V tomto prípade hotel Hilton sa chcel odpojiť, prejsť na plynovú kotolňu. Na základe rokovaní sme sa dohodli, že postavia si sami výmenníkovú stanicu za vlastné peniaze a sumu 10 tis. EUR, ktorou sme prispeli na akciu, samozrejme, v rámci ktorej sme mali zabezpečenú aj reklamu, sme ušetrili 90 tis. EUR pre spoločnosť. Nebola v tom absolútne žiadna politika. Absolútne žiadne iné podružné úmysly. Bol to čisto čistý obchod, ktorý táto spoločnosť vykonala, ako každá iná spoločnosť, ktorá je na trhu.
Na záver by som rád uviedol, že privatizáciu teplární nepovažujem za cestu, cestu sme ukázali my v uplynulých rokoch. Na rozdiel od predchádzajúceho vedenia spoločnosti sme za posledné 4 roky v prvom rade nezvyšovali ceny tepla, vykázali 4-krát väčší zisk, investovali 2-krát viac ako predchádzajúce vedenie, a to aj napriek tomu, že sme prispievali aj na udržanie ceny tepla, kde by ten zisk mohol byť ešte väčší. Ak je toto príklad tunelovania a dôvod na privatizáciu teplární, podotýkam, v čase hospodárskej krízy, tak táto vláda nevie, o čom hovorí. Privatizácia teplární v tomto čase poškodí obyvateľov miest na Slovensku, a preto nebudem hlasovať za toto programové vyhlásenie vlády. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Lazár, vy a ja sme z Košíc a v rámci toho regiónu troška sledujeme vlastné aktivity a skúsim ten pohľad, ktorý ste načrtli vy, podať z tej mojej strany, z pohľadu, ako to vnímam ja.
Vy ste sa ako kandidát na košického primátora za stranu SMER začali zviditeľňovať už viac ako pred rokom a ako poslanec pokračujete v tejto predvolebnej kampani a dovoľte mi, aby som, teda, aby som bola nestranná, zacitovala, ako to vidí denník Korzár, ktorý napísal: "Generálny riaditeľ sa zúčastňuje na verejných akciách, ktoré spoločnosť pod jeho vedením finančne podporuje. Veľký priestor dostáva v podnikovom časopise Futurum. Tepláreň ho bezplatne rozširuje do košických domácností alebo si platí vkladanie do denníkov, ktoré sú v predaji." Vy to obhajujete tým, že ako riaditeľ spoločnosti musíte ľudí informovať, ale zároveň tým prijímate aj dar, pretože sa vám robí bezplatná kampaň, ktorú ste nikdy nezúčtovali. Napríklad sme sa nikdy ako občania nedozvedeli, koľko táto kampaň stojí, pretože keď si denník Korzár žiadal v januári informácie o nákladoch spoločnosti Tepláreň na vydávanie a distribúciu tohto podnikového časopisu, tak nebol úspešným.
A keď spomínate predaj kotolne v Prešove, tak to mi pripomína to staré porekadlo, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Podľa predsedu SMER-u pána Roberta Fica sa počas jeho vlády nikdy neprivatizovalo. Vy tomu hovoríte výhodný predaj. No nič iné, ako výhodný predaj to nebude ani počas tejto vlády a bude to transparentné a verejné a výhodné pre všetkých.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcem len možno také technické doplnenie toho, čo ste vy povedali. Treba upozorniť na to, že i počas minulej vlády sa privatizovalo a privatizovalo sa aj tu v Bratislave, kde došlo k odpredaju napr. pozemkov Bratislavskej teplárenskej, kde v rámci, treba priznať, otvorenej súťaže, získala tieto pozemky Penta. Čiže sa privatizovalo.
To je jedna vec. A druhá vec, z hľadiska cien tepla treba si uvedomiť to, že možno to platí v rámci celého Slovenska, ale v rámci Bratislavy bol práve s teplárenskou spoločnosťou problém, kde v minulosti dochádzalo k obrovskému záujmu zo strany obyvateľov k odpojeniu a vytvoreniu buď lokálnych kotolní alebo bytových kotolní, alebo teda zásobovaniu teplom. Čo nás, samozrejme, ako mesto znepokojovalo z hľadiska vzniku zdrojov malého znečistenia, ale chcem len upozorniť na to, že to tvrdenie, ktoré ste mali vy z hľadiska teplární, neplatí všeobecne a neplatí to ani v cene a neplatí to ani v tej privatizácii, ktorá tu už prebehla. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, v prvom rade vám ďakujem za to, že mi robíte kampaň.
Takisto zareagujem na to, čo ste povedali, netýka sa to, samozrejme, cien tepla, o ktorých chcem rozprávať a odchádzame od témy, ale zareagujem aj na tieto skutočnosti. Všetky tieto údaje sú uvedené na web stránke teko.sk, choďte sa tam pozrieť. Neuvádzajme denník Korzár ako objektívny zdroj informácií, to je ďalší moment, pretože denník Korzár napr. keď sa pýtal na moju kampaň, resp. na niektoré faktúry, tak som odkázal redaktorke, že ekonomický úsek Korzára má všetky faktúry a som sa ich spýtal, že prečo si to nevyzdvihla, no že asi na to nebol čas. Takže, nebudem to tu komentovať, denník Korzár. Chcem povedať jednu vec, všetky informácie, ktoré od nás médiá požadovali, sme zverejnili v dostatočnom rozsahu, v dostatočnom a rýchlom čase, sú takisto aj na web stránke teko.sk, sú tam aj komplet náklady. Kto považuje náklady na firemný časopis, aj 200 eur je veľa, zbytočne vám to budem vysvetľovať. Teko zmenilo komplet obchodnú stratégiu, Teko sa chovala ako trhová spoločnosť, pretože funguje na reálnom trhu, kde je reálna konkurencia.
A čo sa týka týchto údajov ešte v Bratislave, resp. privatizácií, nechcel by som sa vyjadrovať za Bratislavu. Pokiaľ viem, tie pozemky boli predané pomerne draho, za pomerne dosť vysokú cenu a nemýľme si predaj jednej kotolne, resp. pozemku, ktorý nikto nevyužíva za privatizáciu. My tu hovoríme o reálnej privatizácii, ja tu hovorím o tom, že dôjde reálne k navýšeniu cien tepla pre milión obyvateľov, pán Ďurkovský, aj v tomto meste. Najbližší čas mi dá za pravdu. To je všetko, čo som tam uviedol, potvrdzujete tieto skutočnosti. Táto vláda nedokázala udržať ceny tepla ani za svojho zriadenia štátnej firmy, keď tam mala vlastných nominantov. Ako to chce zabezpečiť, keď tam budú súkromní investori, ktorí ju nebudú počúvať. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani premiérka, vážení páni ministri, dovoľte mi prezentovať pár myšlienok na margo tej časti programového vyhlásenia vlády, ktorá sa zaoberá právnym štátom, potom pár fragmentov na margo školstva a niektorých vybraných drobných otázok.
Tá časť, ktorá sa týka tzv., a nielen tzv., ale efektívneho a bezpečného štátu, je dobrá, dá sa s ňou len súhlasiť, pretože všetci chceme bezpečný a efektívny štát, aj keď tento efektívny štát si zaslúži 5-dňový seminár, ale budiž, bezpečný a efektívny štát. Podmienkou bezpečného a efektívneho štátu je čo? Právny a demokratický štát, súhlasím. Právny bez demokratického štátu nemôže byť, a naopak takisto. Sú to dve strany tej istej mince, ktoré sú neoddeliteľné. Pod týmto je ale jeden pilier, zákonnosť. Zákonnosť, podľa praktického života i starých fiškálov i filozofov, má dve stránky, normotvornú a aplikačnú. My sme tu na to, aby sme napĺňali tzv. normotvornú stránku zákonnosti. Ja to, čo chcem povedať a poviem, poviem v dobrej viere, aby to fungovalo, pretože na to sme tu a takisto to, čo pani ministerka spravodlivosti navrhuje, poznám dlhé roky. Tiež verím, že navrhuje v dobrej viere. Len, zákonnosť a tá normatívna stránka v zákonnosti, je o našej činnosti alebo aj o našej činnosti a napr. v programovom vyhlásení vlády nemáte ani zmienku o tom, ako sa mieni kvalita normatívnej činnosti a kvalita práce Národnej rady skvalitniť. Nie je tam zmienka napr. o novelizácii rokovacieho poriadku, nie je tam ani slovo o prípadnej novelizácii legislatívnych pravidiel vlády, nie je tam ani pol slova o tom, čo sa mieni robiť s Legislatívnou radou vlády z hľadiska jej štruktúry, frekvencie zasadnutí a zloženia. Nie je tam ani slovo o tom, ako sa mieni vyhodnotiť efektivita právnych predpisov a právneho poriadku. Ono sa to ľahko povie, ale sú tisícky všeobecne záväzných právnych predpisov, kto, ako a na základe akých kritérií ich naozaj objektívne vyhodnotí. Takže, tá časť o normatívnej stránke zákonnosti a jej kvality tam absolútne absentuje, to ako keby ste stavali dom bez základu.
Prosím vás pekne, čo je právny štát? Nechce to byť žiadna teoretická prednáška, ale ja mám dôvod, prečo to hovorím. Od čias Cromwella a Ľudovíta XIV. platí, že právny štát je vláda zákonov, nie elít a nie ľudí, vláda zákonov, nie ľudí, ľudí, ktorí vládnu podľa zákonov. Poviem, prečo to spomínam, neskôr. Z hľadiska tej normatívnej stránky zákonnosti a jej kvality mi nedá účelovo, aj keď ja nemám rád prepolitizované prejavy a tie tzv. vtipné faktické poznámky, nad ktorými by sa Sovák, Menšík a Donutil museli rozplakať, keby tu boli, ale spomeniem ten pokus, ktorý už tu bol a mňa mrzí, na ústavnoprávnom výbore sme o tom aj diskutovali. Ak budeme čierno-bieli, my na vás a vy na nás, tak to bude všetko vypadať. Už teraz ste len niekoľko hodín vo vládnej koalícii, už ste navrhli legislatívne skrátené konanie u predpisov, kde na to, a viem, že pani ministerka to vie, aj sa priznala, že to vie, ale nie je najmenší dôvod na skrátené legislatívne konanie naplnený, ktorý je taxatívne vymenovaný v právnych predpisoch, ani najmenší. Ani pri kompetenčnom zákone, ani pri Trestnom poriadku, ani najmenší. No, a hovoríte o normatívnej stránke a kvalitatívne legislatívneho procesu?
Čo sa týka aplikačnej stránky právneho štátu a zákonnosti ako takej. Strašne veľa sa hovorí o justícii, v poriadku. Justícia a súdnictvo je prvozákopový stret občana so štátom a modifikuje základy jeho dôvery alebo nedôvery v štát a právny poriadok, ale, prosím vás, právny štát a aplikačná stránka, to nie je len justícia. To sú tisícky právnych predpisov, to je celá štátna správa, to sú živnostenské úrady, to sú stavebné úrady, to sú daňové úrady, to sú profesné komory právnické, advokáti, notári, exekútori a tak ďalej. Nevyberajme lacno a populisticky permanentne len justíciu. Viem, že to je hit dňa, bohužiaľ, ale pri právnom štáte nejde ani zďaleka len o to. A keď si ja dám do programového vyhlásenia takéto veci ako, a tam je obrovský rozpor, pán podpredseda vlády, pán Mikloš myslím to povedal, citujem jeho, že justícia je neefektívna. On nepovedal, že má rezervy, že je čiastočne neefektívna, povedal, že je neefektívna, teda mŕtvy pacient. A v programovom vyhlásení je povedané, že výrazne zvýšite efektivitu právneho štátu. No, ja som za, všetci sme za, no, len pacienta v kóme, preháňam trošku, nemôže výrazne oživiť za rok celaskonom alebo acylpyrínom, to ťažko, to nedokáže ani tím svetových právnikov.
Prosím vás, keď už sme pri justícii, opakujem, verím, že pani ministerka to myslí úprimne, úprimne jej to verím a je tam taká skôr ženská jemná snaha, čo kvitujem, lebo ženy v politike to je super. Naozaj to myslím úprimne a pani premiérka veľmi inteligentne, už tu nie je, trpezlivo a distingvovane počúva, čo je dobre a je to fajn. Pardon, aha, dobre, ale to myslím vážne, ja som chrbtom otočený, ale vážne súcitím s vami a pekne, inteligentne. No, ale ide o to, že, áno, veď ja viem, ale to on je chlap, ale to je krajší pohľad. No, justícia, prosím vás, lacný, populistický bonbónik dneška. Pani ministerka vidí dva nástroje, ktorými chce sfunkčniť tento nefunkčný systém, ako povedal pán podpredseda vlády, dvomi v podstate nástrojmi, prístupom verejnosti laickej a zabránením prelínania výkonnej a súdnej moci. Prosím vás, ja som povedal, tiež v dobrej viere, už aj v tom rozhlasovom dialógu, aj na ústavnoprávnom výbore, škoda, že nie sme v starom Grécku, ale už nemáme aténsku demokraciu spred 3 tisíc rokov, nie je rok 575 pred n. l., je rok 2010, bohužiaľ, ja by som radšej ležal pri dobrom víne v starom Ríme, v tej tóge a tvoril právne predpisy s Cicerom. No, ale sme v roku 2010, to znamená miera prístupu laickej verejnosti ku kontrole justície je obmedzená. Po prvé, ona už je verejná, aj verejne kontrolovateľná a ja opakujem, napriek istej miere nervozity, keď sa prepolitizováva problém, musím použiť teraz historický argument, veď to zaviedla vaša vláda súdnu radu. Veď vaša vláda zrušila laický prvok v civilno-právnych, občiansko-právnych senátoch, ostáva v trestno-právnych senátoch, nesudcovia a súdna rada je výmysel, ale v dobrom, ja som bol tiež členom prvej súdnej rady a bol to veľmi zaujímavý zážitok za tých 5 rokov, to znamená, sú to inštitúcie, ktoré vznikli pred vládou expremiéra Fica, ale ja ich nekritizujem, nemyslím to pejoratívne, ja som zato, nech sa justičný stav snaží regulovať sám, ale som neraz povedal a mnohí kolegovia sudcovia sa trošku možno aj urazili, v roku 2010 nemá slovenská justícia na to, aby sa sama regulovala. Ale prosím, súdna rada už je tu, nechajme ju žiť, ako som povedal, nechajme ho vyrásť, dospieť tento inštitút a uvidíme, čo z nej bude.
Ale, prosím vás pekne, prístup laickej verejnosti. Už dnes máte verejné pojednávania, ako som povedal. V súdnej rade sú aj nesudcovia, sú tam aj právnici nesudcovia. Opakujem ten príklad, mrzí ma, že sa opakujem, robím to nerád, ale v pléne som to nepovedal, to je to isté, pretože justícia je vysoko profesionálna oblasť. Súhlasím s tým, neviem, ktorý z kolegov to povedal, že dvaja právnici, tri názory. Ja sa za to nehanbím. Dvaja právnici, päť názorov. Často. Aj lekári, keď majú konzílium, tak sa hádajú dva dni ako majú operovať. Keď to je vysoko profesionálna náročná otázka. To znamená, to nie je pejoratívny, to je tak jednoducho. S tým, že laik, prosím vás pekne, občan tohto štátu, za tej alebo za onej vlády má a dlho bude mať úplne iné problémy, ako ísť medzi dvomi kávami alebo dvomi predstaveniami do kina na súdnu radu. Tam pôjde niekto, koho sa to priamo dotýka, kto už prehral nejaký spor, kto je na justíciu naštvaný osobne, personálne, individuálne a nikto tam nepôjde tráviť voľný čas. Musí prežiť, musí živiť rodinu, takže, prosím vás, preceňovanie laickej kontroly justície je nezmysel. Ona verejná už je a treba únosnú mieru tej kontroly. Principiálne som za to, ale hovorím únosnú mieru a nestavajme to ako fetiš, ktorý zachráni justíciu. Veľmi významný aspekt, prosím vás. Je tam argument, zabránenie prelínaniu súdnej a výkonnej moci. Súhlasím. Od Monteského sa nevymyslelo nič lepšie ako zákonodarná súdna a výkonná moc a vzájomné brzdy aj nezávislosť. Ale, bolo povedané dávno a platí to, že musí byť miera určitých antagonizmov a kontrolných prvkov aj v rámci týchto mocí. V rámci súdnej, v rámci zákonodarnej, v rámci výkonnej, a to nemôže byť absolútna vláda tej, ktorej moci. No, a v rámci súdnej moci ten úmysel váš, pani ministerka, nesplní účel. Ak vy chcete oddeliť súdnu a výkonnú moc tak, že členmi súdnej rady by nemali byť predsedovia krajských alebo okresných súdov, prosím vás pekne. Však nemôžem oddeliť právomoc a zodpovednosť. Kto má právomoci, musí mať zodpovednosť, kto má zodpovednosť, musí mať právomoci. Ak je to inak, tak vždy to zlyhá. A keď momentálne je tu etapa, ktorá, ja otvorene znova hovorím, že nie najšťastnejšia, možno z hľadiska reprezentantov justície. To neznamená, že ja mám przniť základy právneho štátu s tým, že volené funkcie budem modifikovať a trvanie vo volenej funkcii zmenou právneho poriadku a právnych predpisov. Opakujem, právny štát je vláda zákonov, nie vláda ľudí. Argument, ktorý vy hovoríte, že majú moc tí, ktorí ju mať nemajú a majú ju mať iní, prosím vás pekne. Však to je vždy subjektívne. Ja si vždy myslím, že som lepší ako ostatní a každý, to je psychická črta. Každý si myslíme, že ten druhý je šťastnejší ako ja, že má viacej šťastia v živote ako ja. To seba bičovanie máme v sebe každý, ale ja si nemôžem myslieť, že tí, ktorí majú teraz moc sú zlí a my sme tí geniálni, my to spravíme. To znamená, nemôžem meniť právne predpisy pre aktuálnu, konkrétnu, individuálnu situáciu, to viete veľmi dobre. To je základný pilier právneho štátu a demokratického štátu, že musím možno istú etapu pretrpieť a nemôžem pragmaticky, účelovo meniť právny predpis, aby som niekoho dostal z funkcie. Vieme, o čom hovoríme.
No, a keď už hovoríme o tej nezávislosti súdnej, výkonnej a zákonodarnej moci. Sedí a tisícky rokov bude sedieť, pokiaľ bude štát. Ja viem, čo poviete v rozprave, že to je nie tak myslené, že budú nastavené objektívne kritériá. Prosím Vás, všetkého autorom je človek so všetkým možným subjektívnym podtextom. A so všetkými omylmi. To znamená, aj tie objektívne kritériá financovania, viete o čom chcem hovoriť, bude nadstavovať človek a subjektívny činiteľ. To znamená, snaha koncentrovať rozpočtovú kapitolu generálnej prokuratúry a najvyššieho súdu vrátane súdnej rady pod ministerstvo spravodlivosti. Prepáčte mi za výraz, to je obludnosť, to je obludnosť, mňa nezaujíma, ako je to inde. Vy hovoríte, že v niektorých štátoch je to tak. Áno, je to tak, ale je to vo vyspelých demokraciách, kde nebol prerušený demokratický parlamentný vývoj a parlamentná demokracia a my sme puberťák. Žiaľ, máme 17 rokov, to je pubertálny vek, tak musím akceptovať istú etapu, aj, žiaľ, s nejakými detskými chorobami.
Čo sa týka, pardon, ešte jedna myšlienka mi napadla. Tam je myšlienka múdra, dobrá. Rozšíriť procesnú právomoc prokurátora. Tak na jednej strane chcete rozširovať procesné právomoci prokurátora. Dobre, v poriadku. A na druhej strane chcete kapitolu generálnej prokuratúry pod ministerstvo spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti má byť a je, a to nie je myslené pejoratívne, servisom, servisom justičnej oblasti. Aj to sa zhodneme zrejme. Keď ja robím špičkový servis v tejto sfére, no tak na to asi nepotrebujem mať v rukách peniaze, lebo je trhový priestor, konkurenčný priestor. Ja to nerád hovorím, ale, žiaľ, všetko je o peniazoch. Je to chyba, ale je to tak. Ja s niektorými aspektmi súhlasím, lebo, opakujem, nemám rád čiernobiele videnie, lebo všetko vieme len všetci. Sú tam dobré prvky, ako je kontrola bezpečnostného úradu národného. Súhlasím. Ako je hodnotenie sudcov pravidelné. Súhlasím. Ako je špecializácia, nenarušenie špecializácie. Súhlasím. Ako je trebárs, a to kvitujem, len treba to dodržať, novela procesno-právnych predpisov. Hmotné právo je dobre ustabilizované, tradičné. Proces treba novelizovať, aby tam boli všetky možné formy skráteného konania, bez ujmy na kvalite rozhodovania. To je fajn, to je dobré. Ale všetko sú to kozmetické úpravy. Nejde o systém, nejde o princíp a štartovný výstrel zefektívňovania justície je vystrelený detskou vodnou pištoľkou. Ja vám dám, dovolím si dať jednu radu, dobre myslenú tak isto.
Pozrite si tzv. meritokratický princíp kreovania súdneho stavu, nie sudcov, lebo sudca je len jeden člen z 1360 počtu sudcov. Meritokratický princíp kreovania súdneho stavu vo Veľkej Británii. Ja som konzervatívny právnik a vôbec sa za to nehanbím. Uznávam kontinentálne princípy, postavené na rímsko-právnej kultúre, sme v Európe, tradícia ??? ... je iná obyčajového práva, ale v tomto majú v mnohom pravdu. Sudca musí mať 40, musí už poznať ako chutí život, nemôže rozhodovať dopravné nehody bez toho, aby mal vodičák, nemôže rozhodovať rozvodové veci bez toho, aby okúsil krásy manželstva. 40 rokov. 4 - 5 dní v týždni je ochotný sudca vo Veľkej Británii pojednávať zadarmo 5 rokov, aby sa naučil, ako sa pojednáva, ako to chutí. Vyjadrujú sa k nemu všetky profesné komory aké existujú, aby povedali, aký je to typ človeka, či na to má, či na to nemá. A opakujem, ja nie som priateľ mechanického preberania anglosaských inštitútov. Máme svoju kultúru a tradičnú, 3000 ročnú, ale občas sa možno minimálne v niektorých prvkoch poučiť treba a súhlasím s vami, je to beh na dlhé trate. To sa nedá urobiť za hodinu, preto je tam ten rozpor. Neefektívny systém totálne, ale my ho výrazne zlepšíme. Môžte naštartovať výrazné zlepšenia na dobu 20 rokov, 50 rokov. Ide o to, aby ten štartovný efekt bol správny. A ja si myslím, že hoci je v dobrom úmysle, je dosť kozmetický. 
No stačí na toto, dalo by sa veľa, ale nechcem unavovať. Je piatok, aj keď dneska že tu budeme do 16.00, ale tak to má byť podľa rokovacieho poriadku, takže, máme času dosť. 
Ďalšia oblasť - školstvo. Pán minister tu poctivo sedel, čo som si vážil, momentálne tu nie je. Ja by som nerád zažíval to, čo som zažíval. Ja to poviem otvorene, s pánom ministrom, ktorý bol síce koaličný minister, ale mali sme také škádlovanie, fajn. Ja rád na to spomínam. Vážim si to, čo povedal pán minister Jurzyca na margo pána poslanca Čaploviča, kde vystúpil tak v úvode pragmaticky, racionálne a korektne. Ja chcem veriť, že to tak bude aj ďalej. Mrzí ma ale, že to programové vyhlásenie v tej časti školstvo je strašne všeobecné. Ja viem, že sto dní vlády a tak ďalej, bla, bla, ale strašne všeobecné. Akože všetci chceme, aby bolo lepšie, no všetci chceme, aby bolo lepšie. Len ako? Ja len vyberiem také drobné fragmenty, lebo tam sú zas, omlúvam sa tú frázu, systémové veci by tam mali byť a systémom je kardinálna zmena zákona o vysokých školách, kde sa treba zaoberať takými otázkami ako je subjektivita fakúlt, aké moloch univerzít, kde sú 300 členné rektoráty. Stále hovoríme o vzore Dánska, Fínska. Super. Vo Fínsku má rektorát, vysoká škola 25 zamestnancov. U nás má 300 a tak ďalej. Sú tam niektoré čiastkové otázky, ktoré ma zaujali. Vyberiem stručne, veľmi. Zahraniční učitelia, zahraniční profesori. Prosím vás pekne. Mám štvrťstoročné skúsenosti z akademickej pôdy. Dovolím si neskromne tvrdiť, nie hocijaké. Zahraniční profesori, super. Všetka česť, ale situácia je taká, že profesor, ktorý má v Nemecku 10 tis. EUR, u nás profesor, ktorý chodí vo vyleštenom obleku, lebo má 15 rokov ten oblek a v gumených podrážkach, ktoré má trikrát už podrazené, lebo nemá na nové často a veľmi nepreháňam. Tak chcete, aby ten profesor - kolega z Nemecka, Švajčiarska, ktorý má 10-násobne vyšší príjem. On príde, ale viete prečo príde, príde na poľovačku do Slanských Karpát, či ako sa to volá a medzi dvomi poľovačkami alebo dvomi golfovými turnajmi vám odprednáša nejakú prednášočku. Z jeho oblasti, ako hobby. Česť drobným výnimkám. V priemernom veku 70 rokov, pretože tam už deti má zabehané, padli z neho okovy sexu, tak príde si sem zaprednášať. Prosím vás pekne, to nie je žiadna systémová otázka. To je perlička, to je čerešnička na torte, ktorá je čiastočne nahnitá, tak nech sú, nech prídu, fajn, super, ale to nie je otázka, ktorá vyrieši kvalitu vysokých škôl.
Je tam jedna myšlienka, ktorá je pekná. Ja ju vítam. Morálka, duševná úroveň, kvalita vysokých škôl, súhlasím. Školstvo je intelektuálno-dialógový rezort, to nie je mocenský rezort. A pedagóg nemôže byť objekt. Pedagóg má byť subjekt rezortu školstva, rovnocenný a rovnoprávny subjekt, pretože má na to výbavu, intelektuálnu aj vzdelanostnú. To znamená, treba komunikovať s pedagógmi, to je jedno na akom stupni, ako subjektom, nie ako objektom. Tam je, prosím vás, jedna veta, ktorá mňa už dráždi deň a noc. Máme veľa vysokých škôl. Viete, ľudská psychika vždy je taká, že pri akýchkoľvek číslach a kvantifikovateľných údajoch skončíme pri okrúhlych číslach 3, 5, 7, lebo sedmička nie je okrúhla, ale magické číslo je podľa Egypťanov 10, 15. Máme veľa vysokých škôl. No, kto to povedal, na základe akých kritérií? Cyprus má milión obyvateľov, má 40 vysokých škôl. Česi majú koľko? Poliaci majú koľko? Iste majú viac obyvateľov. A keď to prepočítate, my nemáme veľa vysokých škôl.
A čo sa týka, a to mi nedá, len dve vety, aby som nebol obvinený, že hájim nejakú svoju sféru. Vôbec ju nehájim. Súkromné, verejné vysoké školy. Prosím vás, toľko bité súkromné vysoké školy, však to nie sú teroristické organizácie. Tie vznikli s odporúčaním akreditačnej komisie a so štátnym súhlasom. Legálne a legitímne, a zas mi odpustite poznámku, za vlády pred premiérom Ficom. Tak ich nechajme žiť, dospievať, rásť a kto bude neschopný, zanikne. Nebude o neho záujem. Kto bude dobrý, bude o neho záujem, ale nech je konečne tak vzdelanie a nech konkurencia. Nech si mladý človek vyberie. Dovolili sme im vzniknúť a teraz im pôjdeme po krku. Rovnosť šancí. Kvitujem. Tam je veta. V tej časti o školstve o rovnej šanci, som za. Som za, som zvedavý a budem to veľmi tvrdo sledovať, či tá rovnosť šancí bude. Pri akreditácii, pri všetkom.
Keď som pri akreditačných komisiách. Prosím vás pekne, už nerobme z akreditačnej komisie spolok rybárov alebo spolok, ja neviem, ľudí, čo pozerajú, ako sa sťahujú sýkorky do Afriky. To je orgán a mal by byť orgán osvietený, ktorý má právo, zásadné právo hodnotiť vysoké školy. Veď už ich konečne zaplaťme, urobme z toho profesionálny orgán, ktorí budú mať platy na úrovni minimálnej mzdy rektora, aby nemali problém, že ako pán poslanec Beblavý, že keď dostane nejakú dvojdecovku hruškovice, že čo s ňou? Nech sú špičkovo platení a nech robia to, čo majú robiť. No. Takže kritériá kreovania akreditačnej komisie, kto tam má byť, ako majú pracovať, za čo majú pracovať a tak ďalej a tak ďalej.
Prosím vás, keď som pri časti školstve. Všetci chlapi, ale aj ženy našťastie, aj keď ženy radšej sledujú hokej, najmä keď sa bijú. Ale včera bol futbal. Niektorí ste ho videli. No, isto, tí čo sme sa pozerali, tak sme tŕpli, nie či to Slovan vyhrá, ale či zhasne umelé osvetlenie. Ja dávam podnet taký smiešny. Starí Rimania už vedeli, prečo hovorili stále, že ľud potrebuje chlieb a hry. S chlebom bude tiež problém, ale nech sú aspoň hry. Tak skúste zauvažovať na tom, že ten národný futbalový štadión, to nie je jadrová elektráreň na trhu, na ktorý treba miliardy. Na futbalový štadión netreba až také veľké peniaze. Je hanbou, keď krajina, ktorá bola majstrom Európy v 76-tom, dvojnásobný finalista majstrovstiev sveta. Žilina, Slovan budú možno v skupinovej fáze európskych pohárov. Budeme hrať pomaly v Dolných Orešanoch futbal. Hanba. (Potlesk.) 
Prosím vás, pár slov, ak dovolíte, na margo imunity. Nerobme už z imunity seba bičovanie, trápne seba bičovanie. Nechcime sa lacno páčiť voličom, veď to je smiešne. Už konečne rozlišujme, pán Matovič tu nie je, škoda, lebo to už ovláda, ale by som mu možno poradil, ale dobre, nebudem osobný. Je indemnita, je imunita. Indemnita je absolútne na celom svete, od Sumerov po dnešok, chránený inštitút, ktorý nemôže byť dotknutý. Indemnita je ochrana poslanca pred výrokmi v parlamente. Ja, keď som včera niektoré faktické poznámky počul, ja byť, tak ju zruším, tú indemnitu, pretože to niekedy bola hanba. Ale indemnita je ochrana, opakujem, pred výrokmi v parlamente. Nech žije, musí byť, o tom je parlament. Od slova hovoriť, od starého Ríma, imunita je vonkajšia jurisdikčná ochrana poslanca mimo aktivity parlamentnej. Už prestaňme s ňou mávať. Okrem Holandska, Holandsko nemá žiadnu imunitu vonkajšiu. Česi mali extrémnu. Česi mali imunitu, kde keď nedal parlament alebo senát súhlas k trestnému stíhaniu, tak bol poslanec nestíhateľný do smrti. Ďalší extrém. Voľme normálny štandard a uvedomme si jedno, že imunita je, prosím vás pekne, inštitút, ktorý slúži na nerušenú ochranu výkonu funkcie. Už sa neznižujme k tomu, že za 17 rokov traja či štyria kolegovia mali dopravný priestupok alebo išli pod vplyvom alkoholu. Fuj! Samozrejme že nie, ale za 17 rokov štyria, tak meňme základný ústavný inštitút kvôli 4 excesom. To je to, ako keď budeme zas právny poriadok prispôsobovať istej konkrétnej situácii. No, tak sa to nerobí. Veď už majme odvahu povedať, že imunita nie je na to, aby som mohol utekať na parlament a nebál som sa bielej placky policajta. Opakujem, inštitút, ktorý slúži na ochranu nerušeného výkonu mandátu.
Imunita sudcov? Chceme ju zrušiť? Nech sa páči. Malé Slovensko, malý okres, všetci sme bratranci, sesternice, kamaráti, spolužiaci. Zrušte imunitu sudcov v okrese. No, neviem. Bude sa triasť 24 hodín denne. Pretože, ak chceme zrušiť imunitu poslancov, musíme zrušiť imunitu aj iných, keď už sme za rovnosť ústavnú inú. Prečo majú imunity medzinárodné organizácie, Organizácia spojených národov, kde členovia mnohí, fyzické osoby samozrejme, NATO, členovia európskych súdov, no tak asi nie preto, aby sa nebáli prekročiť rýchlosť na diaľnici, pre boha. (Potlesk.)
Prosím vás, niektoré také posledné, už končím, nebojte sa, také fragmentíky drobné, ako právnikovi mi nedá, nedá. V programovom vyhlásení, poctivo som si ho čítal, lebo však tá elektrika nie vždy svieti, aj na Pasienkoch a inde. Koalícia má hodne právnikov, čo je dobre, pretože parlament je fabrika na zákony, takže nechcem povedať, čím viac právnikov, tým lepšie, lebo máme tie svoje otrasné profesionálne klapky, ale predsa len dávam do pozornosti, že možno si kolegovia majú lepšie prečítať, čo napíšu. Vyberám z kontextu. Výklad zákonov. Nerozumiem tomu. Čo myslíte pod výkladom zákonov? Viete, že autentický záväzný výklad zákona neexistuje. Je doktrinálny výklad, nezáväzný, keď si my pokecáme, alebo na konferencii, alebo na seminári, alebo odbornom článku. Ale výklad zákonov nie je, však áno, je Ústavný súd, ale ten kontroluje súlad zákona s Ústavou. Je v judikatúre Najvyššieho súdu, ale sudca hľadá právo, teda netvorí u nás, nie sme v obyčajnom práve, tak čo je výklad zákonov? Právo autentického výkladu zákonov nemá nikto. Je autentický výklad ministerstva, ústredného orgánu štátnej správy. (Potlesk.)
Inventúra právnych predpisov. Už som spomínal, nech sa urobí, ja som za ňu. Keď sa novelizuje právny predpis, najmä kódexového typu, tak skutočne má byť pred tým urobená nejaká analýza, aby sme vedeli, prečo ju novelizujeme. Nielen tak ad hoc, lebo si dám 2 deci vína a idem novelizovať. Ale mám vyhodnocovať, ako pôsobil ten zákon alebo prečo ho teda novelizujem. Opakujem, neviem kto, kedy a na základe akých kritérií urobí. Bodaj by, bodaj by.
Liberalizácia živností. Prosím vás, to je americký model. Liberalizácia živností. Však boli koncesované živnosti preto, pretože koncesovaná živnosť je koncesovaná preto, že musí, môže potenciálne ohroziť zdravie, život, životné prostredie, proste môže spôsobiť trestný čin všeobecného ohrozenia. No my ideme na liberalizáciu živnosti. Nie sme v Spojených štátoch.
Diaľnice. Ja, ako starý majetkár bol som, pani ministerka to vie, ona bola členka právneho odboru Vodohospodárskej výstavby, však je to pravda? No. Takže, pani ministerka ešte isto si pamätá pár fragmentov o tom, v akom stave vlastníckom a majetkovoprávnom je Slovensko. Nemám žiadnu komparáciu, neobťažoval som s tým Parlamentný inštitút Národnej rady, ale na to, aké máme malé územie, si dovolím tvrdiť, že máme najšpecifickejšie vlastnícke a majetkovoprávne vzťahy na svete. Čiastočne sa zjednodušili, ale od komposesorov, urbariátov, osadníckych pozemkov, výmena obyvateľstva, maďarský protokol a tak ďalej a tak ďalej. Ja kvitujem ako právnik to, že chcete stavať diaľnice po majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov. Niet o čom, tak by to malo byť. No, len ľahko sa to povie, prosím vás pekne. To bude potom tak, ja teraz nemám na to riešenie, ja len konštatujem, priznávam sa, to bude, ako povedal pán minister Vážny, budú v roku 2358. Keď sa debatovalo o zákone o vyvlastňovaní, ktorý sme prijali my a kde som mal tiež ťažký dialóg sám so sebou, sám so sebou. A som si preštudoval, nebola to bohvieaká četba, ale som si tú robotu dal, na to sme tu, ústavy štátov Európskej únie, Nemci, Nemci ako pupok ekonomickej prosperity a demokracie majú článok v ústave, kde majú prioritu štátneho záujmu, ja individuálne chápem človeka, ktorý príde o dom, chápem ho, naozaj, že je tam 300 rokov, sú tam 3 generácie a plačú tí ľudia, jasné. No, ale ak nebudú diaľnice a cesty, tak sme v Kongu a Hornej Volte a ešte krivdím možno Hornej Volte.
No, takže toľko s tým, že si dovolím na záver povedať jednu vec. Viete, ja chápem nových poslancov alebo zostavu koaličnú, že teraz ste v takej eufórii. Pochopiteľné, to sa nedá zazlievať. Ste pri tom, dobre. My sme boli, teraz ste vy pri tom, život je sínusoida, pílku treba ale ťahať tak, že nie každý chvíľu ťahá pílku, ale že ten, čo má čo ťahať doprava, ťahá doprava, ten čo ťahá doľava, ťahá doľava a pílka ide a kmeň sa píli v prospech veci a pokiaľ tento parlament nebude rozmýšľať, poviem takú frázu, ako štátnici, to znamená na generácie, to povedali múdrejší ako my, ale pokiaľ budeme uvažovať stále ako poslanci Národnej rady a len ako politici na 4 roky, tak sa budeme tu naťahovať na tom piesočku a budeme predmetom srandy pre médiá. Takže, to, čo som povedal, som povedal naozaj len v dobrej viere a verím, že budeme viesť vecný, profesionálny a korektný dialóg. Kto to vie, tak sa to dá. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, dve poznámky. Povedali ste výhrady ku skráteným konaniam, ktoré nespĺňajú podmienky. Ja s vami súhlasím v tomto, len ako človek, ktorý má klasické vzdelanie, viete, že verba movent, exempla trahunt, slová hýbu, ale príklady sú tie, ktoré sa nasledujú a v minulom volebnom období za vašej vlády tu boli ako na bežiacom páse desiatky legislatívnych noriem predkladané v skrátenom konaní, ktoré tieto podmienky nespĺňali.
A druhá poznámka k tým súkromným vysokým školám a počtu. Môžeme o tom diskutovať, ja si tak isto nemyslím, že ich je veľa, boli sme skôr pozorní, ale na druhej strane musím povedať, že ak niekto nastavil podmienky a vyslovene bojoval proti súkromným vysokým školám, bol to minister školstva za vašej vlády pán Mikolaj. Ďakujem.