6. schôdza

Ďakujem. Pán predseda Národnej rady, pán Sulík, pre vás je postoj k referendu, ktoré ste chystali už v predvolebnom čase, veď ste už oňho opreli vaše predvolebné oblbovanie, teda pre vás je toto referendum také významné, keď už splnilo účel, že vám nestojí za pozornosť jeho realizácia, a preto "prešvyhnete" termín a hodíte ľuďom blbú výhovorku, že ste proste "prešvyhli" termín.
Pán predseda parlamentu, mňa nezaujíma ani veľmi neuráža to, že kto tam konkrétne je na tom mieste, kde ste práve vy, mňa uráža to, že dehonestujete post predsedu parlamentu Slovenskej republiky, a tým pádom sa dotýkate a dehonestujete - zamyslite sa nad tým a konečne technicky zvládnite teda, keď ste hovorili, že to len, to je len, to sú len technické prkotiny, vám to bude trvať tri mesiace a budete úplne úžasní profesionáli v prejave vo vystupovaní. Tak konečne s tým niečo robte, pretože urážate cítenie občana Slovenskej republiky!

Pán predseda Národnej rady, ja by som vás chcel iba poprosiť, aby sme si veci ujasnili, lebo tu nám niekto tu vyčítal, koaličným poslancom, že sa nejako neslušne vyjadrujú, myslím, že sám ste postrehol to, že jeden poslanec zo strany SMER vás nazval pri vašom prejave blbcom, aby ste povedali, kto to bol, nech sa tu teda nehrajú na niečo, čo nie sú.
A takisto by som vás chcel poprosiť, aby ste sa opýtali pána Fica na to, čo myslel tým, keď povedal, že toto musí pán prezident vyhlásiť, keď sa vráti. Či takisto to slovíčko "musí" nemyslel trošku inak v kontexte nato, keď vám teda vyčítajú slovíčko "ovplyvniť".

Ďakujem za slovo. Pán predseda parlamentu, aj váš príspevok, v ktorom ste zmiešali jablká s hruškami, nič ste vlastne nekonkretizovali, jednoznačne dokazuje to, že nie ste v obraze. Ale čo je horšie, pán predseda parlamentu, dokázali ste svojím príspevkom aj to, že neviete, čo vám hovorí jedno jediné slovo, ktorým je etika.
Vaše vyjadrovania "zbrklo reagoval", "podvodom sa dostali do parlamentu", "boli pomätení" atď. nemá skutočne so slovníkom predsedu parlamentu nič spoločného. Pomätený ste v prvom rade boli vy v reakcii na pána prezidenta ohľadom referenda. Absolútne ste nemali prehľad, čo hovorí naša ústava, a podobne ako my, aj vy ste skladali sľub na ústavu. Pán Sulík, konečne si uvedomte, že reprezentujete nielen seba, ale aj celý náš parlament, zatiaľ.

Veľmi pekne ďakujem. Súhlasím s tým, čo tu bolo povedané pri návrhu na odvolanie predsedu parlamentu, pretože on naozaj nemá úroveň. Nemá úroveň ani dnes, keď sa snažil seba obhajovať, pretože jediné jeho obhajovanie bolo v tom, že škôlkarsky pľul na toho, kto mu povedal, že je zlý. To sa robí v škôlke, pán Sulík, toto sa presne robí v škôlke. Skúste obhajovať niekedy sám seba.
Keď hovoríte o ľuďoch, ktorí dvadsať rokov nič nerobili, tak sa pozrite po svojej ľavej ruke, po svojej pravej ruke, obidvaja, všetci sú dvadsať rokov v politike, čiže všetkých svojich kolegov ste nazvali, že nič nerobili, lebo všetci sú dvadsať rokov v politike. (Potlesk.)
A práve ste si mohli aj dnes všimnúť... (Reakcie z pléna.) Ja si ich za to vážim, že sú v politike, ja len nehovorím to, čo hovorí pán Sulík, pretože nech si pozrie životopis pána Mikloša, ktorý tiež nikdy v súkromnej sfére nebol. Viete, je rozdiel byť v súkromnej a vo verejnej sfére, ale to tiež možno časom pochopíte.
A dnes práve konkrétne nesiete konkrétne dôsledky za svoje rozhodnutia, pretože povedať, že "ovplyvniť" znamená "kontrolovať", to ako keď niekto zavraždí niekoho strelou a povie, že iba nechcel ho zavraždiť, len chcel, aby mal viacej železa v krvi. Pozrite si dobre... (Smiech v sále.)
Pozrite si dobre, presne ako vyzerá napríklad životopis predsedu strany SMER Roberta Fica. Sedem rokov zastupovania Slovenskej republiky na Európskom súde pre ľudské práva a jednotlivé výhry v milión korunách, to je práca bez zodpovednosti? Jednoducho vy nemáte nič načítané, vy strieľate presne ako ten škôlkar alebo ako jeden kolega, ktorý včera hovoril, no ale mne niekto povedal, že vy ste boli horší alebo lepší ako predtým. To je proste smiešnosť, ktorá na pôdu tohto parlamentu nepatrí.
To, čo ste počuli pri úvode prejavu predsedu strany SMER Roberta Fica, boli fakty a vy ste hovorili len blato. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predseda, to, že si nevážite Ústavu Slovenskej republiky, o tom ste nás už presvedčili. To, že absolútne devalvujete inštitút referenda, o tom ste nás už presvedčili. To, že si nevážite mnohé zákony, že vám nič nehovorí etiketa alebo protokol, to nechajme bokom. Ale viete, čo mňa najviac mrzí a trápi, že druhý muž tejto krajiny, predseda Národnej rady Slovenskej republiky, si neváži Slovenskú republiku! (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, Slovensko má parlamentnú demokraciu, slobodne voleného prezidenta a Národnú radu, má nezávislú súdnu moc. Popri delegovanej moci majú občania možnosť zasahovať priamo do riadenia štátu formou referenda. A práve pripravované septembrové referendum sa stalo pre opozičných politikov v súčasnom parlamente zámienkou, aby navrhli odvolanie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z jeho funkcie.
Ak mal niekto o opodstatnenosti konania referenda pochybnosti, mal ich vysloviť skôr, prípadne si mal objavené nejasnosti nechať posúdiť v inštitúciách, ktoré na to máme. Teraz je už neskoro.
Referendové otázky navrhol iniciátor petičnej akcie, teda strana Sloboda a solidarita. Ak občania podporili túto akciu, petíciu, svojimi podpismi, potom prejavili vôľu, aby sa plebiscit uskutočnil presne takto. Nie sme na to zvyknutí, ale keď sa pozrieme napríklad do Švajčiarska, tam je referendum všeobecnou výbavou politického systému a využíva sa často. Pritom posledný švajčiarsky plebiscit sa týkal síce háklivej témy, výstavby mešít v krajine, ale určite nešlo o nejakú ústrednú a neodkladnú otázku. Ak by sme ju posudzovali očami niektorých dnešných slovenských opozičných poslancov, asi by sme zneucťovateľov ústavného poriadku našli rovnako vo Švajčiarsku. I keď my nie sme Švajčiari a k ich forme zložitej demokracie, zažitej demokracie máme ešte ďaleko, patrí sa nám ctiť vôľu občanov, nech už sa prihlásili k akémukoľvek referendu, odhliadnuc od toho, aké sú otázky. Nehovoriac o tom, že referendová akcia sa chystala pred júnovými parlamentnými voľbami a pri pokračujúcej vládnej konštelácii by dnes bola situácia úplne iná.
Opakujem, posudzovať opodstatnenosť referenda je v súčasnosti zbytočné. Dôležitejšie je, či bude mať platný výsledok a čo by znamenalo rešpektovanie tohto výsledku pre budúcnosť. Týka sa to napríklad priamo nás, ako sedíme v sále. Ak by sa naplnilo prianie účastníkov petície a potom i referenda, do ďalšieho funkčného obdobia by v tejto budove s veľkou pravdepodobnosťou nezasadlo 150, ale 100 poslancov. Rešpektovanie vôle občanov by teda znamenalo znížiť počet poslancov o jednu tretinu.
Vieme si predstaviť fungovanie takejto inštitúcie v takto silno zredukovanej podobe? Vieme si... Bola by funkčná? Bolo by potrebné urobiť súvisiace opatrenia v celom volebnom systéme? Nepotrebovali by sme vážnu zmenu ústavy? Nešlo by o šetrenie na nesprávnom mieste? To sú otázky, na riešenie ktorých by mal mať iniciátor referenda v prípade jeho úspechu pripravené scenáre. A tam by som videl jeho zodpovednosť.
Protesty proti osobe Richarda Sulíka v iných oblastiach, ako je chystané referendum, sú rovnako zatiaľ neopodstatnené. Ak má niekto výhrady k tomu, ako predsedá Národnej rade Slovenskej republiky, domnievam sa, že koná unáhlene. Národná rada v súčasnosti, v súčasnom zložení pracuje dva mesiace, predseda parlamentu je vo funkcii ešte o čosi menej, to je krátky čas na to, aby sme robili takéto súdy. I vláde sa podľa našich obyčajov zvyčajne prisudzuje 100 dní, až potom sa pristupuje k prvým hodnoteniam jednotlivých ministrov. Minimálne na takúto skúšobnú dobu má právo aj predseda parlamentu.
Slovensko je v náročnej ekonomickej situácii a potrebuje stabilitu, aby sa s rozvahou a pokojom prijali opatrenia potrebné na jej riešenie. Čakajú nás vážne rozhodnutia súvisiace s prijatím opatrení. Tie pôjdu cez parlament a ten potrebuje stabilného šéfa. I keby bol Richard Sulík hypoteticky odvolaný, post predsedu parlamentu obsadí iný nominant vládnej koalície. To by však trvalo určitý čas, ktorý nám môže chýbať. Navyše, kde je záruka, že opoziční politici si nenájdu inú malichernú pohnútku, aby neodvolávali aj jeho nástupcu? Takto vyprovokovaný vývoj by som pokladal za hazard, nerozvážnosť, podkopávanie stability potrebnej na uskutočnenie nevyhnutných reforiem.
V najbližšom čase nás čakajú rokovania o dôležitých zákonoch, kde bude potrebný súzvuk vládnych aj opozičných poslancov. Spomeniem návrh zákona o znížení poslaneckej imunity. Chceme dať občanom, všetkým našim voličom, signál, že sa nebudeme skrývať za zbytočné privilégiá. Do budúcna chceme dostať do parlamentu ďalšie návrhy ústavných zákonov, v ktorých by sa mala zakotviť disciplína v udržiavaní zdravých verejných financií. Čas na takéto konsenzuálne zmeny ozaj dozrel. Celá Európska únia si uvedomuje, že cesta ďalšieho zadlžovania je neschodná. Mali by si to uvedomiť aj všetci politici na Slovensku a podľa toho konať, parlament nevynímajúc.
Poslanec v Národnej rade napokon rozhoduje vždy sám za seba napriek politickým partnerstvám či koaličným dohodám. Poslanci majú právo odvolávať z postov vedúcich predstaviteľov vrátane svojho predsedu. Toto právo nikomu neupieram. Ale ako som povedal, každý z nás by si mal dobre zvážiť, či koná zodpovedne a podľa svojho svedomia alebo či len podlieha politickým hrám. Uvedomme si to, keď budeme niekoho odvolávať, nielen Richarda Sulíka, ale aj kohokoľvek v budúcnosti.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ako konzervatívec som vo veciach využitia možnosti referenda zdržanlivý. Napriek tomu sa hlásim k tomu, že som bol členom dvoch petičných výborov, na konci ktorých snaženia bolo referendum, bolo to referendum za priamu voľbu prezidenta a vstup do NATO. To, čo znamenalo prezidentovanie Vladimíra Mečiara a následné, samoamnestia a iné veci, leží dodnes ako mrak nad slovenskou demokraciou. To, že sa tu dnes kope do SaS a jej predsedu kvôli tomu, že sa 18. septembra koná referendum, je ovšem zároveň kopaním do státisícov občanov Slovenskej republiky, ktorí využili svoju možnosť zúčastniť sa petície. A nech už si ja myslím o niektorých otázkach alebo o celom tomto referende čokoľvek, jednoducho tí občania využili svoje práva. A útoky na SaS a jej predsedu sú jednoducho útokmi na slobodnú vôľu vyjavenú občanmi. To nesvedčí o nadmernom vzťahu k ľudu, aký strana SMER inak na všetky strany preukazuje, a domnievam sa, že tí občania mali právo podpísať petičné hárky a z dostatočného počtu podpisov vyplynuli celkom reálne právne dôsledky a tieto dôsledky znamenajú referendum, ktoré sa koná absolútne v súlade so všetkými pravidlami. Nebolo na tom nič nezákonné, nebolo na tom nič než to, že si státisíce občanov prajú mať možnosť odpovedať na takéto otázky. Môžme si o nich myslieť čokoľvek, ale máme ctiť slobodného a slobodne sa rozhodujúceho sa občana tejto krajiny. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Musím sa postaviť na obranu pána poslanca Mikuša, pretože som nepočul v jeho prejave ani slovo o tom, že by spochybňoval pozíciu SaS v súvislosti s referendom tak, ako nám to tu hovoril pán poslanec Osuský. Zjavne nereagoval na predrečníka.

Ale ja budem reagovať na predrečníka, dovolil som si to, pretože celé vystúpenie vo faktickej bolo o niečom inom.
Ja chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Mikuša, bolo fundované, slušné a vlastne aj vysvetlil podstatu referenda, aj všetko. Chýba mi ale, pán poslanec, aký je, vystupovali ste za poslanecký klub SDKÚ, aký je postoj SDKÚ k referendu, čo SDKÚ ide robiť v súvislosti s referendom? Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, pre mňa, pre nového poslanca, vcelku kuriózna situácia, ešte sme ani nezačali pracovať v pravom slova zmysle a už odvolávame druhého najvýznamnejšieho ústavného činiteľa našej krajiny, ako keby spáchal trestný čin alebo vyhlásil vojnu. Určite aj preto, že som začínajúci poslanec, pozícia občana je vo mne podstatne silnejšia ako pozícia poslanca politika. Možno preto sa mi zdá, že táto situácia je kuriózna. Očakával by som od nás, od cteného parlamentu, že 24 hodín denne budeme riešiť podstatné veci. Veci, kvôli čomu nás volili občania. Kde sa budeme pýtať vlády, kedy a ako začnú riešiť povodne, nezamestnanosť, postavenie menšín a ďalšie otázky, nie rečami. Činmi, termínmi, kontrolou.
Čo majú občania z poslaneckých angličtín, z poslaneckých faciek a z tohto odvolávania? Nič. Divadlo a akurát pocit, že všetko ide po starom. A občania si hovoria: "Zase sa hádajú, je to to isté, ako to bolo predtým." Namiesto toho, aby sme im dennodenne jednoducho a ľudsky vysvetľovali, v akom stave je naša krajina, prečo je nutné zvýšiť DPH, prečo sa musíme uskromniť, že čo to znamená pre dnešok, pre zajtrajšok, pre ich deti, pre ich rodičov, pre nich samých. Namiesto prospešného, rozumného konsenzu pre našich voličov, prepáčte mi, hráme sa na to, kto je väčší demokrat a ctiteľ ústavy a kto komu zavarí.
Podľa môjho názoru sa nevieme vyzliecť z košele dejinnej nenávisti medzi predchádzajúcim a súčasným. Nový sa nemá právo mýliť, aj keď si myslím, že aspoň sto dní áno, a ten predchádzajúci, nech by to bol sám Stephen Hawking, je určite hlúpy a zlý a ten súčasný je ten najmúdrejší. A ten bývalý má pocit, že za každú cenu má právo, ba priam povinnosť klásť prekážky. A my v tomto úspešne pokračujeme a mňa to mrzí.
Chcel by som byť členom parlamentu, ktorý bude tým iným, novým a lepším parlamentom, predvádzajúcim nie malicherné žabomyšie divadielka, ale skutočnú prácu. Ja osobne, aj náš poslanecký klub určite budeme mať tento cieľ pred našimi očami.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)