7. schôdza

Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť poslancom Národnej rady, že ešte stále prebieha dobrovoľné spirometrické vyšetrenie v zasadačke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, v rámci ktorého vám môžeme odmerať pľúcne objemy a pľúcnu kapacitu a diagnostikovať niektoré pľúcne ochorenia. V rámci prevencie sú vám k dispozícii renomovaní odborníci na túto problematiku. Tak keď máte trochu času, nech sa páči, vo výbore pre zdravotníctvo je to stále k dispozícii. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, chcel by som sa vyjadriť k jednej parciálnej veci, ktorá bude zrejme vecou diskusie aj v druhom čítaní. Ale chcel by som na ňu upozorniť už teraz. Okrem toho hlavného obsahu novela zákona o majetku obcí sa pokúša riešiť rozpor, ktorý existuje medzi zákonom o majetku obcí a zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Konkrétne ide o prevod vlastníctva, o predaje nebytových priestorov, ktorých režim je odlišne upravený v týchto dvoch zákonoch. A naozaj je medzi tým rozpor. A ten rozpor je potrebné riešiť. Rieši sa teraz prakticky v samosprávach, ale bude dobré, keď bude ošetrený aj v zákone.
Zákon o majetku obcí od minulého roku, od pozmeňujúceho návrhu vtedajšej pani poslankyne Lucie Žitňanskej hovorí o tom, že nehnuteľný majetok obcí sa prevádza buď obchodnou verejnou súťažou, verejnou dražbou, alebo priamym predajom najmenej za hodnotu znaleckého posudku. Oproti tomu zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov hovorí o prednostnom prevode nájomcom nebytových priestorov, vlastníkom a nájomcom bytov v príslušnom bytovom dome. Predložený návrh novely zákona navrhuje vybrať z toho režimu zákona o majetku obcí prevody nebytových priestorov. Domnievam sa, že to riešenie by malo byť práve opačné, pretože zákon o majetku obcí, analogicky to platí aj o zákone o majetku VÚC, ktorý budeme prerokovávať v nasledujúcom bode, rieši predaje nebytových priestorov súťažnými metódami, transparentným spôsobom, kým zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestoroch hovorí iba o prednostnom práve. Čiže ten moment transparentnosti a moment súťaže pri predaji nebytových priestorov v podstate obchádza, lebo dáva možnosť to predať nájomcovi, dokonca vlastníkom bytov v tom dome alebo nájomcom bytov v tom dome, čo, si myslím, nie je dobré riešenie. A keď tu máme teda dva možné spôsoby, ako predávať nebytové priestory, jeden hovorí o súťaži a druhý hovorí o priamom predaji bez toho, aby sme vôbec sa zaoberali čo i len minimálnou cenou, tak ja som za to, aby sme skôr novelizovali ten zákon o bytových a nebytových priestoroch a upravili to tak, že režim zákona o majetku obcí má prednosť, aby sme sa teda priklonili k tej súťažnej metóde a k tomu transparentnejšiemu riešeniu. A v tomto zmysle určite budem predkladať pozmeňujúce návrhy v rámci druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predkladanému vládnemu návrhu zákona. V podstate k tomuto vládnemu návrhu zákona, myslím si, bude zhoda na tom, že upraviť koncesionárske zmluvy je potrebné. A nevidíme problém vôbec s tým, ako je to upravené v tomto zákone.
Predsa by som sa dotkol filozoficky jednej otázky, ktorá hovorí o tom, že koncesné zmluvy je potrebné schvaľovať trojpätinovou väčšinou prítomných hlasov. Ak si pozriem dôvodovú správu k tomuto bodu, tak vidím, že vzhľadom na dôležitosť a význam týchto zmlúv sa navrhuje, aby obecné zastupiteľstvo schvaľovalo to trojpätinovou väčšinou prítomných hlasov. Filozoficky sa chcem spýtať, aký je rozdiel medzi koncesnou zmluvou a ostatným nakladaním s majetkom obce. Predaj majetku obce je menej dôležitý ako prenájom koncesionárovi, ktorý bude vykonávať nejaké činnosti na tomto majetku? Môj osobný názor je, že je to rovnako dôležité. Ak si pozriete filozofiu a duch tohto zákona, a to poopravím pána poslanca Dostála, ktorý hovoril, že boli tie predchádzajúce zmeny za pôsobenia našej vlády z dielne len Lucie Žitňanskej, treba povedať, že na tomto sme sa zhodli ako vládna koalícia, tak aj opozícia. A ten návrh bol spoločne pripravený aj s mimovládnym sektorom. A zhodli sme sa na tom, že je potrebné urobiť tieto zmeny. A tie zmeny sme po vzájomnej dohode urobili spoločne. Ak sa vrátim práve k týmto zmenám, vidno, že tam sa do režimu trojpätinového schvaľovania vyčlenili tzv. neštandardné metódy nakladania s majetkom obcí, neštandardné v tom, že sú to priame predaje, priame predaje, ktoré sú v zákone citované tak, že sú to predaje v prípadoch hodných osobitného zreteľa. To znamená, vyčlenili sme určitú skupinu oblastí, v ktorých napr. pri sociálnych veciach, pri materských škôlkach, pri niektorých iných zariadeniach môže obec povedať, že je v záujme obce, aby takéto zariadenie tam vzniklo, že chce podporiť tieto aktivity aj spôsobom tým, že pridelí tento majetok trojpätinovou väčšinou všetkých členov zastupiteľstva vopred určenému záujemcovi za vopred určených podmienok. A myslím si, že je to úplne legitímny názor, ku ktorému sme v tom období dospeli. Preto nechápem, prečo do režimu "neštandardného nakladania s majetkom obcí" sú začlenené aj koncesné zmluvy. Môj názor je, že buď potom hovorme o celkovom nakladaní s majetkom obcí, vyšších územných celkov, že akékoľvek nakladanie s majetkom obce je potrebné schvaľovať trojpätinovou väčšinou, alebo potom sem nepriraďujme koncesné zmluvy, ktoré majú svojím spôsobom menšiu mieru rizika, ako je predaj majetku, že ho zaraďujeme do tohto režimu.
Posledná vec, pán poslanec Dostál. Budem s vami v podstate súhlasiť. Ja osobne som očakával aj po kauzách, ktoré sa v poslednom období prevalili tlačou, že v návrhu zákona, ktorý sa týka nakladania s majetkom obcí a miest, bude väčší priestor venovaný nakladaniu s bytmi. A pokiaľ tento zákon prejde do druhého čítania, určite v tomto zmysle budeme mať pozmeňujúce návrhy, aby nakladanie s bytmi sa stransparentnilo, lebo sa mi zdá, že v tomto prípade sa to účelovo obchádza, aj keď na druhej strane možno by som tu ani nevidel dôvod, veď byty boli pridelené tým, ktorým pridelené mali byť. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Petrák, ja som v žiadnom prípade nechcel znižovať zásluhy bývalej vládnej koalície na schválení novely, ktorá umožnila vytvoriť podmienky pre transparentnejšie nakladanie s majetkom obcí a vyšších územných celkov. Ten návrh vzišiel z dielne občianskeho združenia VIA IURIS. A pani Lucia Žitňanská sa teda aktívne angažovala pri jeho presadzovaní. Ale, samozrejme, by ten návrh nebol schválený, pokiaľ by na tom nebola zhoda a pokiaľ by to nebola podporila aj vládna koalícia. Toto je jedna z vecí, ktorú na pôsobení bývalej vládnej koalície oceňujem, aj keď je to jedna z mála vecí.
A k tomu režimu neštandardných predajov, priamych predajov v prípadoch hodných osobitného zreteľa. No bolo to myslené ako výnimka na prípady typu odpredaja nejakej sociálnej organizácii alebo niečo podobné, žiaľ, realita je iná, realita je taká, že tento inštitút sa nadužíva, je to v niektorých prípadoch častejší spôsob predaja ako tie údajne štandardné spôsoby, teda verejná obchodná súťaž alebo dražba. Môžete si pozrieť programy niektorých zastupiteľstiev a uvidíte, že prípadmi hodnými osobitného zreteľa je niekedy skoro všetko. Toto, si myslím, nie je správne využitie tohto inštitútu. A toto by sa tiež malo nejako ošetriť, aby inštitút v prípadoch hodných osobitného zreteľa nemohol byť ľubovoľne zneužívaný v prípade, že má väčšina zastupiteľstva na to chuť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Verím, že k tým bytom sa ešte vrátime. Ja len uvediem príklad z mesta, kde som bol primátorom v roku 2000. Už vtedy sme boli prví na Slovensku, kde všetky byty voľné sa prideľovali na základe žrebovania okrem teda mimoriadnych okolností, ktoré boli hodné zreteľa typu predseda okresného súdu alebo zabezpečenie zdravotníckej činnosti, nedostal byt mimo poradia nikto.
Čo sa týka koncesií, tam je jedna vážna záležitosť a tam môže prísť k oveľa väčším stratám, ako je strata na niekoľkých štvorcových metroch na nehnuteľnom majetku. Uvediem príklad. V našom meste sa udialo to, že pred dvoma rokmi dostala jedna firma do prenájmu celé zariadenie tepelného hospodárstva, do ktorého predtým mesto v priebehu dvoch rokov investovalo viac ako 100 mil. korún. Kompletne ho zrenovovalo, vybudovalo nové kotolne, zabezpečilo, aby celý systém bol funkčný. A nový nájomca dostal všetok nehnuteľný majetok aj koncesnú zmluvu vlastne na výrobu tepla vrátane zisku z výroby tepla do svojich rúk s tým, že tepelné hospodárstvo produkovalo okolo 10 mil. korún ročne pred zdanením podľa toho, aká bola zima. A hodnota koncesnej zmluvy, nájmu je 1,6 mil. korún. Čiže 10 mil. korún prichádzalo do mestskej pokladnice. Niekto si ich nechá, mestu pošle 1,6 mil. korún a navyše po 20 rokoch mestu vráti vycicané zariadenie, do ktorého bude musieť znova investovať 100 mil. korún. Tak takéto biznisy nie.

Ďakujem za faktické poznámky. Vážení kolegovia, na týchto veciach, o ktorých ste hovorili, si myslím, sa absolútne zhodneme. Pán poslanec Dostál, opakujem, bol som pri tom, keď sa upravoval zákon o majetku obcí aj prvýkrát, nemám absolútne žiadne problémy s tým, že ako dlhoročný starosta budem bojovať za to, aby nakladanie s majetkom obcí a miest bolo vždy transparentné. S tým nemám absolútne, absolútne žiaden problém. Ale potom sa poďme korektne baviť o filozofii a veci aj v kontexte toho, čo povedal pán poslanec Slafkovský. Sú tu diery, ktoré nejakým spôsobom unikajú. Niektoré veci sa posúvajú do rovín prioritnejších ako iné. A aj v tomto prípade sa mi zdá, že tie priority ako keby sa umelo posúvali niekde bokom. To znamená, že chceme pozornosť sústrediť tam, kde nie je problém. Možno problém v prípade PPP projektov a problém v prípade samospráv nie je aj preto, lebo nie sú ešte rozbehnuté a nie sú zaužívané. Ale z toho, ako som ja pochopil tento návrh zákona, a filozoficky mi to vychádzalo tak, že PPP projekty priniesla do spoločnosti strana Smer za svojho pôsobenia, tým pádom ako keby ste dávali ideologickú nálepku PPP projektom v akejkoľvek podobe, že je potrebné ich mať pod väčšou kontrolou ako čokoľvek iné, lebo to zavádzala do života Ficova vláda. Toto sa mi zdá na celom tom postupe choré. A je potrebné to odideologizovať a je potrebné hľadať vecnú stránku toho problému. Úplne kľudne si v tomto prípade sadnime, porozprávajme sa o tom a myslím si, že nájdeme zhodu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja mám len niekoľko pripomienok, ktoré avizujem týmto svojím vystúpením. A predovšetkým vítam to, že tento zákon spravodajcom, už ako bolo uvedené, bude zaradený aj do výboru pre verejnú správu. Hovorím to z toho dôvodu, že zákon neobsahuje všetky možné nuansy, ktoré môžu pri rôznych prípadoch nastať, a je považovaný odborníkmi za lex specialis. V ustanovení § 9 ods. 2 sa hovorí napr. o tom, čo je vyhradené obecnému zastupiteľstvu, ale hovorí sa napr. len o spôsobe prevodu pri verejnej obchodnej súťaži, dražbe, priamom predaji. Pri obchodnej verejnej súťaži sa hovorí o podmienkach a pri priamom predaji istým spôsobom sa hovorí o prevode. Nie sú tu ale ustanovené jasné pravidlá hry, čo napr. s víťazom súťaže, či má byť tento víťaz súťaže potvrdzovaný zastupiteľstvom. Tým pádom sa niektoré ustanovenia zákona o obecnom zriadení dostávajú do istého rozporu s týmto zákonom. A preto len avizujem, že budem v rámci príslušného výboru navrhovať pozmeňujúce návrhy, ktoré budú skôr doplnením a doplňujúcimi návrhmi, aby práve, čo aj dvaja kolegovia predo mnou hovorili a spomínali, tento zákon nielen stransparentnil celý tento proces, ale súčasne aj stanovil presné a jasné podmienky na záver celého procesu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento zákon analogicky ako pred ním diskutovaný zákon o majetku obcí v prípade vyšších územných celkov upravuje osobitné nakladanie s majetkom VÚC využívaným na účely koncesie pri realizovaní projektov verejno-súkromného partnerstva.
Návrh zákona upravuje obsah užívacieho práva koncesionárov ku koncesnému majetku a oprávnenia VÚC a koncesionára pri nakladaní s koncesným majetkom, pri dodržaní pravidiel štátnej pomoci. Koncesionár bude oprávnený užívať koncesný majetok v rozsahu práv dohodnutých v koncesnej zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo v koncesnej zmluve na poskytovanie služieb, ktoré nemôžu prekročiť práva dané týmto zákonom. Návrh zákona súčasne upresňuje, ktoré úkony pri nakladaní s majetkom VÚC budú podliehať schváleniu zastupiteľstva vyššieho územného celku. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som v zmysle príslušných zákonov vystúpil ako poverený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a uviedol novelu zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa príslušných predpisov.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a o tom, že návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave odporučím, aby 1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a 2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 98 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keby som tak zjednodušene povedal, tak v podstate prerokovávame novelu zákona, ktorý je totožný s tým predchádzajúcim, pretože obsahuje tie isté ustanovenia. Čiže keby som opakoval všetky tie veci, ktoré tu boli povedané, tak by som možno unavoval, pretože v tomto zákone sú rovnako tieto chyby zopakované a sú tu nejasnosti, s ktorými je potrebné sa vysporiadať.
Ale chcel by som sa možno trošku filozoficky pobaviť o tomto zákone, o tom, aký tu bol cieľ.
V prvom rade v tom vnímam ustanovenie pravidiel pre tzv. verejno-súkromné partnerstvá pri rôznych investíciách pre samosprávu. Áno, je to, myslím si, krok dopredu, pretože takýmto spôsobom to bude legislatívne ošetrené. A napokon verejno-súkromné partnerstvá sú ešte u nás v samospráve takpovediac možno v plienkach, ak by som to povedal, pretože v iných krajinách, predovšetkým vo Francúzsku, sú využívané naozaj veľmi čulo. A je to aj vidieť na infraštruktúre a na mnohých, mnohých iných majetkoch, ktoré vlastní samospráva. Samozrejme, ale o čo nám ide? Ide nám o to, aby to bolo jednoduchšie, transparentnejšie, ale nie aby to bolo zložitejšie a aby to spôsobovalo nejaké administratívne prieťahy. Na tom sa určite zhodneme. Len z tohto návrhu musím konštatovať, že narastá jednak administratíva, ale sú tu aj nejasnosti, ktoré prinesú problémy v budúcnosti. Bol tu už zmienený problém napr. s tým, že nebude jasné z toho, či má víťaza súťaže v prípade napr. VOS-ky, tzv. verejno-obchodnej súťaže ešte schvaľovať zastupiteľstvo. Podľa tohto návrhu, tak ako to tu vidím, tak zastupiteľstvo už by sa tým nemalo zaoberať, čo, si myslím, z hľadiska možno transparentnosti a vôbec zakončenia celého procesu nie je celkom v poriadku.
Rovnako sa hovorí o tom, že sa budú určovať tzv. pravidlá alebo podmienky verejno-obchodnej súťaže a že to bude schvaľovať zastupiteľstvo. Nuž tu vidím rovnako problém, i keď chápem možno snahu predkladateľa urobiť to transparentnejším, pretože mám skúsenosti, či už z komunálnych parlamentov alebo krajského parlamentu, že veľakrát sa nezaoberá racionálnymi podmienkami, ale sú tam veľakrát vnášané politické podmienky. A to spôsobí obrovský problém pre samosprávu v tomto procese predávania nehnuteľností alebo vôbec narábania s majetkom. A v konečnom dôsledku na to doplatia obyvatelia alebo presnejšie tí, ktorí budú užívať služby, ktoré vykonáva samospráva, v tomto prípade krajská samospráva.
Koncesné zmluvy, tak ako sú zadefinované. Dá sa s nimi súhlasiť, ale myslím si, že je potrebné vyjasniť ich pravidlá. Je tu povedané, že to má byť buď v prípade stavebných prác, alebo to môže byť aj v prípade služieb. V prípade služieb si to viem predstaviť. Z hľadiska stavebných prác by som bol rád, keby zákonodarca možno viac zadefinoval, čo mal na mysli, pretože to je naozaj tak široká otázka, ktorú je potrebné vyriešiť, aby náhodou nedošlo k nedorozumeniu, aby aj v prípade možno nejakej havarijnej situácie alebo nejakého riešenia rekonštrukcie maličkej nebolo nutné napr. koncesnou zmluvou, ktorá musí ísť na schválenie, riešiť tento problém. Ja viem, kde asi je ten problém, ale chcem na to poukázať, možno už aj teraz predkladateľ to môže vyčistiť na základe týchto pripomienok.
No a na záver som sa chcel spýtať. V podstate počúvame o tom neustále zo strany súčasnej koalície, že tento proces má vlastne zjednodušiť a stransparentniť celý proces narábania s majetkom a, dobre si pamätám, ušetriť obrovské finančné prostriedky, pretože sa tu šafárilo pri verejnom obstarávaní a ešte neviem akých veciach, a tento zákon má tomu napomôcť. Nuž, dámy a páni, ja sa obávam, že tento zákon nebude práve to, čo si od neho sľubujete. A možno aj práve preto prijímate také opatrenia, ktoré súvisia so zdražovaním, zvyšovaním poplatkov, tak, aby ste ospravedlnili tieto opatrenia, ktoré prijímate takýmito zákonmi, ktoré v konečnom dôsledku, tak ako ich vidím, nevnášajú len tú transparentnosť do predaja, ale skôr robia problém pre samosprávy, čo, si myslím, nie je dobré. Takže pre mňa naozaj by bolo priamejšie a lepšie povedané, keby ste povedali, akým spôsobom chcete vo verejnom obstarávaní ušetriť prostriedky, čo tam chcete urobiť, lebo dnes samosprávy v drvivej väčšine robia všetky tie veci, o ktorých rozprávate už roky, či už je to verejné obstarávanie prostredníctvom tzv. aukcií alebo zverejňovanie zmlúv na internetových stránkach samospráv, čo už samospráva sama zistila, že je potrebné urobiť to takýmto spôsobom. Len vy ste to vyťahovali ako jeden z tých bonmotov, že sa tu šafárilo, na to, aby ste ospravedlnili to, čo v súčasnosti pripravujete. A to je zvyšovanie cien, nič iné. Ďakujem pekne.