7. schôdza

Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyni Bibiáne Obrimčákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 117), ako spravodajkyňa určená predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 95 z 24. septembra 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.
Súčasne sa hlásim do rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Samozrejme, ako prvá vystúpi pani poslankyňa, ktorá je spravodajkyňou a jej to vyplýva z rokovacieho poriadku, a potom ešte písomne je prihlásený pán poslanec Mikolaj.
Takže nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Ústne potom sa môžte prihlásiť, páni kolegovia, dobre?

Vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení sa stručne vyjadrila alebo stručne vyjadrila svoj názor a výhrady k predkladanému návrhu zákona, ktorý by mal podľa predkladateľov riešiť niektoré problémy v regionálnom školstve.
Osobne nezdieľam názor, že navrhované zmeny sú zmenami, ktoré si vyžadujú momentálne riešenie, nakoľko by mohli výrazne nesystémovo ovplyvniť výchovno-vzdelávací proces na základných a stredných školách. Vyučovanie cudzieho jazyka je na uvedených školách rozbehnuté už niekoľko rokov a deklarácia výučby anglického jazyka ako jediného povinného cudzieho jazyka zo zákona tu nebola ani pred rokom 1989 a ďalšie desiatky rokov pred ním v súvislosti s ruským jazykom. A ak doteraz si žiaci mohli slobodne rozhodnúť o tom, ktorý cudzí jazyk sa chcú v škole učiť ako prvý cudzí jazyk, tak od prijatia navrhovaného zákona za nich toto slobodné rozhodnutie preberie nekompromisne štát.
Zastávam názor, že týmto nepedagogickým a direktívnym zásahom štátnych orgánov sa obmedzujú ústavné práva občana, a to čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že "nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach, pretože si uplatňuje svoje základné práva a slobody". Tento môj názor vychádza aj zo súčasného stavu v regionálnom školstve, kde sa ako prvý cudzí jazyk podľa našich štatistík učí až 80 % žiakov jazyk anglický, 16 % žiakov jazyk nemecký a 3,6 % jazyk ruský. Z toho jednoznačne vyplýva, že takmer pätina žiakov mala svoj dôvod voliť si iný cudzí jazyk ako jazyk anglický. Týmto zákonom od 3. ročníka základnej školy toto právo obmedzíme.
Ako sa táto zmena odrazí na vzťahu žiakov k tomuto jazyku, to sa uvidí na budúcich generáciách. Napríklad v Španielsku po zavedení anglického jazyka ako povinného sa ukázala na viacerých školách skúsenosť, že sa žiaci učia tento jazyk s nevôľou a odmietajú prostredníctvom neho komunikovať.
Touto zmenou reálne vzniknú problémy so zabezpečením potrebného počtu kvalifikovaných pedagogických zamestnancov anglického jazyka, ktorých už pri súčasných 80 % žiakov učiacich sa jazyk anglický, ich stav a nedostatočný počet je veľmi kritický. Avizované nahradzovanie kvalifikovaných pedagógov stredoškolákmi s maturitnou a štátnou jazykovou skúškou vracia podľa mňa regionálne školstvo odborne desiatky rokov dozadu. O problémoch s učebnicami ani nehovoriac. Tieto navrhované zmeny môžu výrazne ovplyvniť kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu.
Chcela by som zdôrazniť, že vydávanie polročných vysvedčení bolo pred tromi rokmi priamo žiadané riaditeľmi škôl a ich asociácií. Súčasné znenie príslušného ustanovenia zákona im umožňuje vydávanie vysvedčení prostredníctvom výpočtovej techniky na polroka a na konci školského roka na predpísaných tlačivách, nakoľko vysvedčenie je verejná listina. Ja osobne nevidím ani dôvod v tomto zmysle na šetrenie, pretože nemyslím si, že sa tým niečo ušetrí a výpisy takisto bude potrebné riaditeľom školy podpísať. Ja som ich tiež vydávala.
Vyhlasovanie prázdnin tri roky dopredu sa mi javí ako neúčelné, nakoľko sa to môže diať iba u jarných prázdnin. Ostatné termíny prázdnin sú určené školským zákonom a vykonávacím predpisom č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach a organizácii školského roka v regionálnom školstve. Tieto prázdniny, tieto termíny prázdnin sú zverejňované už niekoľko desiatok rokov prostredníctvom Pedagogicko-organizačných pokynov na príslušný školský rok, ktoré vydáva vždy v mesiaci máj ministerstvo školstva, tak ako to hovoril aj pán minister.
Chcela by som ešte poznamenať, že prázdniny a ich termíny boli v minulosti určené na základe vedeckých výskumov v oblasti detskej a pedagogickej psychológie a nie podnikateľskými lobistickými skupinami v oblasti cestovného ruchu, v ktorých dominujú komerčné záujmy nad optimalizáciou podmienok rozvoja detskej duše. Navyše, ak sa tieto podnikateľské kruhy uvádzajú v predkladanom materiáli, konkrétne v bode 10 dôvodovej správy v jej osobitnej časti.
Za jedno z mála pozitív v predkladanom návrhu považujem deklaratívne zrovnoprávnenie vydávania učebníc a učebných textov pre žiakov so zrakovým postihom, i keď aj tu zastávam názor, že súčasné znenie školského zákona, konkrétne ustanovenie ods. 1 a 3 § 144, danú problematiku dostatočne rieši.
Záverom by som chcela požiadať predkladateľov, aby uvádzali relevantné čísla vo svojej dôvodovej správe. Vo všeobecnej časti, kde sa uvádza, že bolo oslovených 70 stavovských organizácií a žiadna z nich neprotestovala proti predkladaným návrhom. Dovolím si tvrdiť, že toto číslo je zavádzajúce. Ako viem, aktívnych stavovských organizácií, ktoré sú v priamom kontakte s výchovou a vzdelávaním v regionálnom školstve, je jedenásť bez Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, ktorý - ako som bola informovaná - sa nevyjadroval k predloženej novele. Ktorých je tých zvyšných 60?
Vzhľadom na uvedené skutočnosti uvedenú novelu zákona nepodporím.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou - pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.
Pani poslankyňa, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len možno tri také krátke poznámky k tej prvej časti vystúpenia.
Ja som, naopak, možno trošku sklamaná, že tú angličtinu nezavádzame od prvého ročníka, pretože ja som presvedčená, že čím skôr sa deti začnú učiť jazyk, tým sa ho majú možnosť lepšie naučiť. A naozaj kapacita našich detí v tom mladšom veku je vyššia ako potom neskôr. Ale chápem aj to, že nemáme dostatočný počet kvalitných učiteľov. Čiže opäť zopakujem to, čo som už tu povedala, pokiaľ nemá byť dobre učená angličtina od začiatku, tak súhlasím aj teda od toho tretieho ročníka.
Druhá poznámka k tomu, čo ste hovorili, pani poslankyňa, to, že keď je niečo povinné, keď sa jazyk budú musieť učiť, že sa ho budú učiť s nevôľou. No, naše deti sa učia množstvo predmetov, matematiku, biológiu a tak ďalej, ktoré sú tiež povinné, no nemyslím si, že by automaticky to vzbudzovalo nejakú nevôľu. Je to naozaj možno skôr o tom, že či dieťa má talent, či má dobrého pedagóga, ktorý ho vie motivovať. A ja som presvedčená, že táto nevôľa, tak ako napríklad sa nevôľa prejavovala, keď sme sa my museli učiť ruštinu, že sa to nezopakuje, pretože ja si myslím, že naozaj tá angličtina našim deťom môže len pomôcť.
A posledná poznámka, je to možno skôr taká inšpirácia pre ministerstvo. Dnes v Lidových novinách som sa dočítala, že české ministerstvo školstva bude sa snažiť o to, aby počet filmov v českej televízii išlo v pôvodnom znení oveľa viac, a teda titulkovaných po vzore severských krajín, Holandska, aj keď to asi nespadá do vašej kompetencie, ale možno skôr do kompetencie ministerstva kultúry, ja by som takúto aktivitu podporila.
Ďakujem pekne.