7. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ďakujem Vám, že ste mi umožnili prehovoriť k tak závažnému návrhu zákona, ktorým zákon o sudcoch a prísediacich je. Hneď na úvod nad rámec toho, čo mám pripravené, sa pýtam pani ministerky jednu vec, čo odznelo aj teraz v prejave. Celý čas rozpráva o vnútornej korupcii. Tak ja sa pýtam, ako učiteľka Právnickej fakulty či je znalá aj v základoch určitých noriem Trestného práva. Keď je vnútorná korupcia, pýtam sa jej, koľko podala ona trestných oznámení? Lebo to je vážna vec.
Ono je to spojené potom aj s tým, keď sa hovorí o 30-percentnej dôveryhodnosti justičného zboru. Pri tej mediálnej kampani, ktorú vytvárate, pani ministerka, to je zázrak, že justícia má 30-percentnú dôveru. Ktorý z politikov má 30-percentnú dôveru? Pritom treba povedať, že na súde 50 % ľudí vždy prehrá, lebo iba polovica môže byť úspešných. Čiže, tí sú nespokojní. Pokiaľ ide o trestné právo, tam môžeme hovoriť, že 99 % ľudí je nespokojných, pretože maximálne 1 % je oslobodených, alebo keď aj nie sú oslobodení, tak sú nespokojní s výškou udeleného trestu. Pokiaľ by sme chceli budovať justíciu na mediálnej kampani, tak potom sa dostaneme do päťdesiatych rokov, kedy sa robili schôdze ZV ROH, robotníckych výborov na družstvách a predmetom rokovania bola otázka: Je vinný ten a ten? Je vinný Slánský? Nie je vinný? Všetci odsúhlasili, že vinný je a súdy už potom na podklade týchto mediálnych a politických kampaní iba museli konštatovať: je vinný. A takto sa udeľovali aj tresty. Ja neviem, či toto čo vy produkujete, nemá viesť k tomu, pokiaľ ide o transparentnosť a výberové konania, že na základe týchto vývodov, si trestných sudcov budú voliť väzni v Leopoldove. Tak možno zvolia iba vás, lebo vy budete všetko oslobodzovať. A potom, kde bude bezpečnostná situácia štátu?
Ale ešte raz, chcel som sa dotknúť iba vnútornej korupcie. Dúfam, že po tomto mojom menšom vstupe podáte celý rad trestných oznámení o vnútornej korupcii, lebo to je vaša povinnosť. Pre súdnictvo je tento zákon jeden z kľúčových zákonov a jeho podoba určuje vývoj právneho štátu na Slovensku.
Hneď na úvod musím, žiaľ, konštatovať, že tak závažnému návrhu chýba odborná celospoločenská diskusia, ignorovali sa pripomienky najväčších sudcovských stavovských organizácií Združenia sudcov Slovenska a Slovenskej únie nezávislého súdnictva ako aj názory sudcovských rád, pléna Najvyššieho súdu. Predmetný návrh zákona nebol prerokovaný so Súdnou radou Slovenskej republiky. Návrh na rozporové konanie prišiel poobede alebo o 10.00 ráno s tým, že poobede má byť rozporové konanie, pritom Súdna rada je personálnou skladbou tak ako parlament, takže je logické, že Súdna rada nemohla prerokovať v trojhodinovej lehote návrh zákona, ktorý určil minister spravodlivosti, resp. ministerka. A preto sme žiadali o určenie nového dátumu. I napriek tomu, nový dátum nebol určený, preto som sa obrátil aj na premiérku a premiérka i napriek tomu neumožnila prerokovanie predmetného materiálu so Súdnou radou, čo je ústavná podmienka. Preto v tejto spojitosti hneď navrhujem, aby materiál bol vrátený vláde, aby sa dodržala Ústava Slovenskej republiky. Súdna rada i napriek tomu písomne poslala viaceré pripomienky k zásadným otázkam, ktoré neboli zohľadnené. To sa tu za posledných dvadsať rokov nestalo. Viaceré navrhované zmeny neboli dané na pripomienky a Súdna rada sa o nich dozvedela až z návrhu predloženého do Národnej rady. Ja, skutočne, teraz neviem už posúdiť, ktorý materiál máte vy v Národnej rade, a či ten materiál bol vôbec prerokovaný vo vláde, ku ktorej sme ani nemali možnosť viesť rozporové konanie. Ale to asi vedie k zámernému postupu zo strany pani ministerky, keď sa nezriadila nová Legislatívna rada vlády, ktorá by bola funkčná a obsadená vašimi odborníkmi, a to zámerne, aby sa materiál nedostal do Legislatívnej rady vlády, pretože si myslím, nech je odborník na právo z akejkoľvek politickej strany alebo z akejkoľvek politickej orientácie a učitelia právnických fakúlt, aspoň väčšina bola v legislatívnej rade, ktorú som menoval ja za týždeň fungovania vlády, určite by vám taký materiál neodobrila Legislatívna rada vlády, pretože tu ide o školácke chyby.
A týmto materiálom sa vnáša do súdnictva napätie, vytvárajú sa skupinky, podsúva sa podprahovo do vedomia korupcia v justícii zo strany orgánov štátnej moci. Pani ministerka, vy hovoríte o vymožiteľnosti práva, akú chcete vy vymožiteľnosť práva, keď vy ako štátny orgán, člen vlády, hovoríte o korupcii. Vy ako štátny orgán útočíte na druhý štátny orgán, na súdy, vy potom chcete, aby človek, ktorý vojde do pojednávacej miestnosti mal dôveru vo vzťahu k súdom? Vy chcete, aby ľudia plnili rozsudky, keď vy ako štátny orgán útočíte na druhý štátny orgán a tými istými ústami hovoríte o vymožiteľnosti práva? V práve aj v živote, nielen v práve, platí známe rímske qui bono - v čí prospech? Hovorím tu verejne, tieto zmeny vedú iba k jednému cieľu, ovládnuť súdnictvo za cenu pokrivenia vlastných pravidiel, ktoré ste ešte v predchádzajúcich vládach presadili a dosadiť si svojich nominantov, ktorí nedokázali uspieť v sudcovských voľbách a nie sú sudcovskými autoritami. Pani ministerka, vy sa opierate o skupinu, ja ju nazývam tzv. OKO 21 alebo OKO 2O. Kto sú títo ľudia? To sú vaši bývalí funkcionári, ktorí kolaborovali s politickou mocou, na základe toho potom boli voľby v Súdnej rade, títo ľudia kandidovali, ale sudcovský zbor ich odmietol. A nezvolil ich do Súdnej rady. Prečo ich nezvolil? Lebo nie sú prirodzené autority v sudcovských kolektívoch.
Títo ľudia boli funkcionármi Združenia sudcov Slovenska. Voľba do Súdnej rady bola v roku 2007, to si pamätali sudcovia, že čo títo ľudia robili. Voľby do nového vedenia združenia sudcov najvyššej stavovskej, teda, najväčšej stavovskej organizácie, ktorá združuje okolo šesťsto ľudí, boli v závere roku 2009. Títo ľudia kandidovali v Združení sudcov Slovenska. Sudcovský zbor ich odmietol, lebo nechce s nimi mať nič spoločné, preto založili tzv. platformu Skupinu 20. To sú títo ľudia. A vy opierate svoju tzv. reformu o dvadsať ľudí, ktorí v sudcovských kolektívoch sú odsudzovaní za to, že jednak nemajú dôveru, a jednak ide o ľudí, ktorí majú rôzne, aj nezákonné rozhodnutia, aj prieťahy v súdnom konaní. A neznamenajú žiadny vzor pre týchto ostatných tisícštyristo sudcov.
V sudcovskom zbore je vyše tisícštyristo sudcov. A vy opierate svoje návrhy o Skupinu 20 a o pripomienky sudcovských rád, ktoré sú pri každom súde, keď tam nie je, tak je tam plénum, pripomienky Súdnej rady, združenia sudcov, stavovskej organizácii, súc pléna Najvyššieho súdu.
Hovoríte o transparentnosti, som vás pozval na plénum Najvyššieho súdu, a ste neprišli. No, prečo ste neprišli, lebo ste sa báli, zrejme, vystúpiť pred osemdesiatdva sudcov. Tam totiž nejde o to hovoriť nejaké mediálne frázy. Pred sudcami treba argumentovať. A tam ste neprišli.
Hovoríte celý čas o transparentnosti. Pred chvíľou ste predkladali zákon o zverejňovaní zmlúv, a pritom ste stiahli zmluvu o prieskumoch verejnej mienky, ktorú som ja na internet dal z webovej stránky ministerstva spravodlivosti. Ste stiahli túto zmluvu.
Ide vám o transparentnosť? Ale, to nie je, teda, to, čoho som sa chcel dotknúť, ale to s tým súvisí, pretože toto, čo som pred chvíľou spomínal, je dôležité. Treba postaviť aj potom otázku, či táto zmena je potrebná. V justícii od roku 2006 nastal taký trend, že sme znižovali počet starých vecí. Sme znížili počet starých vecí nad päť rokov o dvadsaťšesťtisíc, vy ste nám zanechali, ako ministerka a predtým ešte štátna tajomníčka, sedemdesiatdvatisíc vecí starších ako tri roky.
Tento trend vysoko pozitívne hodnotil aj lord Thomas, že počet starých vecí sa rapídne znižuje. Konanie sme na krajských súdoch zrýchlili o sto percent. Na Najvyššom súde za rok som dosiahol zrýchlenie súdneho konania o sto percent. Ja sa vás pýtam, k čomu a ku ktorému zrýchleniu súdneho konania vedie váš predkladaný materiál? Ani k jednému, to vám môžem povedať rovno.
Predstavitelia politických strán súčasnej koalície dlhodobo cez médiá sa snažia spoločne s mimovládnymi organizáciami navodiť dojem, že súdy sú netransparentné a rozhodujú nezákonne, bez dôkazov. To tu pred chvíľou povedala aj pani ministerka. Vyberajú si jednotlivo prípady a snažia sa škandalizovať sudcov podsúvaním jednoznačných argumentov, pritom sa nikdy neriešili problémy súdnictva, ako sú preťaženosť súdov, sudcov, následne dlho trvajúce súdne spory. Neriešili sa nikdy problémy možných obštrukcií zo strany jednotlivých procesných strán, neriešili sa nikdy pracovné podmienky sudcov, celý rad skutočných problémov.
Idete znižovať počet sudcov. Mňa napadá ďalšia myšlienka. Tým, že odsúvate niektorých starých sudcov do dôchodku. My sme navýšili počet sudcov o dvesto, preto sa nám podarilo odstrániť tie staré veci, aj zrýchliť súdne konanie. Ja som zvedavý, aký výpadok toto bude mať za následok, keď sto sudcov vypadne zo sudcovského zboru. Potom sa vám navýšia zase staré veci, pôjdu do Štrasburgu. A tam budeme platiť škody, ale vy asi ich z vlastného vrecka neuhradíte.
Už som tu spomínal, že dlhoročná mediálna vojna voči sudcom, samozrejme, že znižuje dôveryhodnosť súdnictva, ale už som aj povedal, že 30 % je rekord.
Pani ministerka, akú dôveryhodnosť mala justícia, keď vy ste odchádzali? Ona sa už desať rokov pohybuje vždy len na úrovni 30 %. A vy hovoríte o tom, že len teraz má 30 %, keď vy ste prišli. Veď, keď ste vy odchádzali, mala 28 až 29 %.
Ja tvrdím, napriek týmto všetkým negativizmom, mediálnym a s politickou podporou, súdy rozhodujú o osude päť a pol milióna ľudí. A mnohé rozhodnutia sa týkajú aj nadchádzajúcich generácií. Ich rozhodovanie je častokrát u niektorých áno, aj nezákonné a netransparentné.
Pýtam sa preto, či si niekto uvedomil z týchto kritikov, že keď chceme moderné súdnictvo, že treba do justície aj investície a investície do ľudských zdrojov. A celého súdneho systému. Veď ročne pribudne na súdy Slovenskej republiky viac ako dvestotisíc prípadov. Vyše 1400 sudcov ich vybaví ročne viac ako milión, teda, vydáva viac ako milión rozhodnutí. Toto ľuďom vy nehovoríte. A idete znižovať investície do justície, čo sa zase premietne do spomalenia súdneho konania.
Návrh rozpočtu, ktorý je napr. pre Najvyšší súd, znamená odobratie sudcov Najvyššieho súdu. Asistentov. Pritom práve predchádzajúca vláda umožnila rozšíriť počet asistentov. A na základe toho sa podarilo zrýchliť súdne konanie na Najvyššom súde. Vy ho zase chcete spomaliť, keď budeme musieť prepustiť asistentov, ale všetko hovoríte o rýchlosti súdneho konania.
Ale pritom skutočné prešľapy ako alkohol za volantom u sudcov, falšovanie účasti sudcov pri hlasovaní, chyby pri rozhodovaní o väzbe obžalovaných z vrážd, ktorí sa následne dostávajú na slobodu, sú ticho tolerované zo strany súčasnej vládnej koalície a dávané pod koberec.
Pani ministerka, vysvetlite poslancom Slovenskej republiky Národnej rady, že ako chcete vy otvárať a stransparentňovať justíciu, keď sudcovi, ktorý falšoval prítomnosť na pojednávaní, počúvajte, dámy a páni, páni poslanci, sudca falšoval prítomnosť dvoch kolegov na pracovisku, teda, to je evidentne trestný čin, zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Pani ministerka mu uvoľnila rozhodovaciu činnosť. To je transparentnosť!
Takto otvorene chceme budovať justíciu. S týmito ľuďmi. Falšoval zápisnicu o pojednávaní. Dvaja sudcovia tam neboli, neboli na pracovisku, je podpísaná zápisnica. Pani ministerka mu uvoľnila činnosť. Tak toto je poriadok v justícii!
Prepúšťať vrahov z väzby. A keď sú disciplinárne stíhaní, tak naraz týchto ľudí postavíme do polohy: kritici Harabina, kritici Harabina. Keď chcú kritizovať Harabina, musia mať nejakú koncepciu. Musia mať nejakú ideu. Musia mať nejakú myšlienku. Kedy títo ľudia zo Skupiny 20 postavili nejakú myšlienku? O tom, že ako justícia má vyzerať, čo do budúcna. Ako zrýchliť súdne konania.
Takže, ten váš proces transparentný je o tom očistiť asi súdnictvo od týchto kamarátov, alebo dať im funkcie, keď sú dôvodne podozriví z porušenia najzávažnejších sudcovských povinností.
Je možné, aby minister vo Veľkej Británii omilostil sudcu, ktorý falšuje prítomnosť svojich dvoch kolegov pri hlasovaní, alebo zmešká lehotu pri väzbe obžalovaného z nájomnej vraždy? Lenže týchto sudcov treba chrániť, aj keď púšťajú vrahov na slobodu. Viete, u mňa je problém v tom, že ja nie som ochotný s nikým robiť obchody, ani kompromisy. S nikým! Nikdy!
Aký je skutočný stav justície, a že je dobrý, aj keď je vždy čo zlepšovať, svedčí aj list jednej z najväčších autorít súdnictva na svete, ide o lorda kancelára Thomasa, súčasného prezidenta siete európskych súdnych rád, ktorý po návšteve Slovenska napísal dlhý list. Dovolím si prečítať dve pasáže, ale poslancom ho doručíme, ide o tzv. AIDE MEMOIRE, ktorý zaslal aj vám pán lord Thomas. Ja som pánovi lordovi Thomasovi umožnil stretnutie s vami v rámci transparentnosti, ale mali ste tu ministra spravodlivosti, britského, tak ste neumožnili predsedovi Najvyššieho súdu s ním stretnúť sa, lebo ste sa báli, že mu poviem aj iný názor na justíciu. A poviem mu pravdu o justícii.
Výber sudcov na vymenovanie. Všetci sudcovia musia byť vymenovaní prostredníctvom spravodlivého a transparentného výberového konania. Tento proces musí byť nezávislý od exekutívnej legislatívnej moci. Výberové orgány sú v rámci členských štátov rôzne. Niekedy vymenováva Súdna rada, niekedy nezávislý orgán. Je však jasnou všeobecnou zásadou, že vo výberovom orgáne musí byť väčšina vybraná spomedzi justície. Nie traja politickí nominanti, čo predstavuje tento návrh zákona. A všetci musia byť nezávislí od vnútorných a vonkajších vplyvov.
Vy hovoríte o korupcii v justícii? A potom bude politická korupcia, keď vy budete dávať troch nominantov. Ja si to nedovolím tvrdiť, lebo keby som mal dôkazy, tak radšej podám trestné oznámenie.
Proces výberu pre vymenovanie musí byť otvorený a transparentný. Tieto zásady sú vyjadrené v niekoľkých dokumentoch, vrátane Európskej charty o zákone pre sudcov a ods. 48 stanoviska siete. Transparentné konanie zahŕňa riadne zdôvodnené rozhodnutia, ktoré sú zverejnené. Takáto transparentnosť je jedným aspektom zo všeobecných princípov zodpovednosti súdnych rád, bukureštianska rezolúcia z roku 2009. Pán predseda, pán podpredseda, môžem vás poprosiť o vodu?
Rozhodnutia Súdnej rady sú transparentné. Všetky sú na internete zverejnené. Na rozdiel od rozhodnutí koaličnej rady. Koaličná rada rozhoduje o päť a pol milióne obyvateľov a rozhodnutia nie sú zverejnené nikde, ale rozhodnutia Súdnej rady sú zverejnené na internete. A Súdna rada rozhoduje iba o 1 400 sudcoch alebo viac ako 1 400 sudcoch a má všetky rozhodnutia transparentne zverejnené. Ani vláda tak nemá zverejnené rozhodnutia. Tak o čo vám ide, o populizmus?
Súdna rada má odôvodňovať súdne rozhodnutia. Ja sa pýtam ako. Parlament odôvodňuje rozhodnutia, keď neprijme určitý zákon, lebo výsledkom rozhodovacieho procesu parlamentu je napr. predloženie kandidátov na voľbu sudcov Ústavného súdu. Keď niektorý z nominantov neprejde, odôvodňuje parlament rozhodnutie? To je to isté u Súdnej rady. Súdna rada volí a menuje sudcov. Keď jeden kandidát, ktorý podľa Súdnej rady nespĺňa kritériá, neprejde, tak ako Súdna rada odôvodní to rozhodnutie? Napíše do odôvodnenia podľa vašich predstáv traja hlasovali za, štyria hlasovali proti, piati sa zdržali? Toto je odôvodnenie rozhodnutia? Potom sa pýtam, ako parlament bude zdôvodňovať rozhodnutia, keď predkladá sudcov, adeptov na ústavných sudcov prezidentovi republiky? Veď, to sú absolútne nezmysly!
Súdy zdôvodňujú svoje rozhodnutia, ale ide o výsledok rozhodovacieho procesu v trestných, civilných, obchodných a správnych kauzách. Len Súdna rada je na úrovni parlamentu, na úrovni vlády. A to, čo je výsledkom hlasovacieho procesu, predsa nemôže byť zdôvodňované.
Pokračujem ešte u lorda Thomasa. Zloženie Súdnej rady. Zloženie a funkcie súdnych rád sa od štátu k štátu líšia. Tam, kde sa od sudcu vyžaduje, aby vykonával funkciu v rade na plný úväzok, môže byť tento ospravedlnený z výkonu svojich sudcovských funkcií, a preto nemôže zastávať funkciu predsedu súdu. Avšak tam, kde členstvo v rade nie je na plný úväzok, sú členmi rady často sudcovia, ktorí sú predsedami súdov, alebo majú iné doplnkové funkcie. Veľmi záleží od rozsahu právomocí, či by takáto nezlučiteľnosť vznikla. Neexistuje všeobecná inkompatibilita medzi členstvom v rade, pani ministerka, počúvajte dobre, a predsedníctvom na súde. Hoci, samozrejme, v otázkach, ktoré súvisia so súdom, ktorého je daný člen predsedom, musí byť veľmi opatrný, aby sa vyhol konfliktu záujmov vo všetkých otázkach, vrátane vymenovania a disciplinárnych konaní vo vzťahu k jeho súdu. Veď členstvo predsedu súdu v Súdnej rade je priam nutné, pretože, keď sa rokuje o otázkach súdnictva dotknutého regiónu z určitého kraja a z určitého okresu o personálnych, materiálnych otázkach, tak sa priam vyžaduje, aby predseda súdu tam bol. Pýtam sa, v čom rieši návrh zákona z dielne pani ministerky spravodlivosti tieto problémy. Veď výberové konania za uplynulé štyri roky sa diali podľa pravidiel, ktoré nechala na ministerstve pani ministerka. Tie sa nemenili. To je, to je ľahko preukázateľné. Prekáža jej inštitút justičných čakateľov, ktorý je napr. v susedných Čechách veľmi vysoko pozitívne hodnotený? Aj výber sudcovského zboru, tým pádom.
Na Slovensku prokuratúra má justičných čakateľov. Justiční čakatelia na prokuratúre môžu byť a na súde nemôžu byť. Vy zamieňate dva pojmy. Vyšší súdny úradník, ktorého ste zaviedli, je inštitút pomocníka sudcu. Hej, to je úradník. A justičný čakateľ je človek, ktorého konkrétne určený sudca na súde pripravuje na výkon sudcovského povolania. Preto si to Česi nechali, preto si to nechala prokuratúra a často sa nám stávalo vo výberových konaniach, že práve išiel justičný čakateľ z prokuratúry a uspel na výberových konaniach na súdy, pretože majú lepší výber. Preto sme zaviedli justičných čakateľov. Ja sa pýtam, pani ministerka, či vám ide o to, aby budúce výbery na sudcov vyzerali tak, ako dnes obsadzujete voľné miesta na ministerstve spravodlivosti a v celej spoločnosti. Tak potom sa sudcom bude môcť stať výlučne napr. pán Nechala, pracujúci pre mimovládny sektor, napojený na súčasné politické strany alebo váš ministerský úradník Maliar, ktorý sa ako vyšší súdny úradník stal riaditeľom sekcie civilného práva na ministerstve spravodlivosti a nemá ani justičnú skúšku a vyberá sudcov. Vyšší súdny úradník prišiel na výberové konanie na Najvyšší súd vyberať sudcu! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vyberať sudcu Najvyššieho súdu! Vyšší súdny úradník! Prepáčte, pán predsedajúci. Pôjdem ďalej od mikrofónu. Dobre.
Pani ministerka, toto je odbornosť? Podľa čoho ich vyberáte? Podľa členstva v strane? To tu už raz bolo a nedopadlo to v päťdesiatych rokoch dobre. Opäť pôjdu z úradníckych stoličiek ľudia rovno do talára pred voľbami, ako sa to stalo v roku 2006. Napríklad pán riaditeľ Štift dostal trafiku ako talár, pani ministerka. Ste mali dvanásť úradníkov na ministerstve spravodlivosti a všetci išli rovno do talára bez výberových konaní? Tak o to vám ide? To takto bude vyzerať výber sudcov, budúcich? (Potlesk). Predložený návrh zákona o súdoch a sudcoch výrazne zasahuje do súčasného usporiadania súdnej moci. Mení postavenie sudcov, zakladá zásadné koncepčné zmeny organizácie súdnictva, a tým odstupuje od vyváženej úpravy prijatej konsenzom politických síl a sudcovského zboru na základe dlhotrvajúcich legislatívnych príprav v roku 1999 až 2003. Prijatie navrhovaného zákona bude súdna moc považovať za nové podriadenie súdnictva výkonnej moci vo všetkých zásadných otázkach riadenia súdov, postavenia sudcov, a za odklon od medzinárodne akceptovaných odporúčaní, garantujúcich nezávislosť súdnej moci.
Pri posudzovaní návrhov legislatívnych zmien, týkajúcich sa statusu sudcu, správy a samosprávy súdnictva, je potrebné zodpovedať na otázku, či navrhované zmeny posilnia dosiahnutý stupeň systémových prvkov nezávislosti a samostatnosti súdnej moci alebo naopak, nezávislosť a samostatnosť súdnej moci znižujú, alebo ich úplne odstraňujú. Základným kritériom posudzovania navrhovaných zmien je zabezpečenie reálneho naplnenia ústavnej zásady nezávislosti súdnej moci na výkonnej a zákonodarnej a oddelenia výkonu súdnej moci od iných štátnych orgánov. Základné princípy nezávislosti súdnictva zakotvujú rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 40/32 z 29. novembra 1985 a 40/146 z 13. novembra 1985, odporúčanie Výboru ministrov členských štátov Rady Európy NOR 94/12 z 13. októbra 1994. Základné princípy nezávislosti súdnictva sú tiež rozpracované v Európskej charte o statuse sudcu prijatej v Štrasburgu 8. až 10. júla 1998. Nezávislosť súdnictva má podľa Komisie pre demokraciu cestou práva Benátska komisia. Objektívnu zložku, ktorou je nevyhnutná kvalita súdnictva ako takého. A subjektívnu zložku. Subjektívnou zložkou je právo každého jednotlivca, aby o jeho právach a slobodách rozhodol nezávislý sudca. Bez nezávislých sudcov nemôže dôjsť k oprávnenej a zákonnej implementácii práv a slobôd. V dôsledku toho nie je nezávislosť súdnictva požiadavkou len samou o sebe, nezávislosť sudcu nie je výhoda pre sudcu, ani privilégiom sudcu, ale je to odôvodnená potreba umožniť sudcom naplniť ich úlohu ochrancov práv a slobody ľudí. Nezávislosť sudcov a ako dôsledok reputácie a súdnictva v spoločnosti závisí od mnohých faktorov. Okrem inštitucionálnych pravidiel garantujúcich nezávislosť sú najdôležitejšími charakter a profesionalita každého sudcu. Dôležitá je tiež právna kultúra. Nezávislosť a transparentnosť súdnictva a oddelenie jeho výkonu na všetkých stupňoch od ostatných štátnych orgánov garantuje čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky. Zmyslom obsahového naplnenia princípu nezávislosti súdnictva, jeho samostatnosti a oddelenia od ostatných orgánov štátu zodpovedá aj ústavou a zákonom ustanovený okruh kompetencií, ktorý Súdnej rade, predsedom a podpredsedom súdov a orgánov sudcovskej samosprávy zabezpečuje zásadný vplyv na riešenie najzákladnejších a pre organizáciu, výkon a správu súdnictva existenčných otázok.
Predložený návrh až na niektoré výnimky nemožno hodnotiť inak ako krok späť do stavu, keď najväčší problém justície a súdnictva na Slovensku bola neexistencia samosprávy súdnictva a naopak, jeho úplná závislosť od výkonnej moci, ako konštatovala expertná misia Európskej komisie na úseku súdnictva a ministerstva vnútra v novembri 1997, ktorá poukázala na neopodstatnene veľký vplyv vládnej moci na moc súdnu. Aby sa zabezpečila a garantovala systémová úprava nezávislosti súdnictva, ktorá by zodpovedala štandardom Európskej únie, bol prijatý ústavný zákon č. 90 z roku 2001. Z dôvodovej správy návrhu tohto ústavného zákona vyplýva zámer ústavodarcu, podľa ktorého len skutočne nezávislý, právomocami nadaní a nestranní sudcovia môžu zabezpečiť dôslednú ochranu práv a slobôd občanov a spoločnosti. Z uvedených dôvodov bola navrhnutá najrozsiahlejšia zmena ústavy, týkajúca sa súdnictva, čl. 141 až 148. Ústava zakotvila princíp nezávislosti súdnej moci a oddelenia jej výkonu od iných štátnych orgánov v súlade s už uvedenými medzinárodnými dokumentmi, jej konštituovaním, aj konštituovaním Súdnej rady. Ústavodarca, teda jednoznačne, akceptoval obsah citovaných medzinárodných dokumentov, účelom ktorých je predovšetkým zabezpečiť posilnenie nezávislosti súdnictva s ohľadom na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Obchádzanie týchto odporúčaní alebo ich popieranie v predloženom návrhu je potrebné považovať pri existencii čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd za neprípustné. Proklamovaný účel navrhovanej právnej úpravy a prostriedky, ktorými ho chcel predkladateľ dosiahnuť, sú vo svetle vyššie uvedených skutočností značne rozporné. Tvrdenie, tvrdené obnovenie dôvery, spravodlivosť vychádza z faktu, ktorý objektívne nie je preukázaný. Predkladateľ prehliada skutočnosť, že od roku 1990 do súčasnosti podľa prieskumov verejnej mienky síce nedošlo k výrazným zmenám v stupni dôvery verejnosti súdnictvu, ale pritom sa nerozlišuje medzi názormi a pocitmi nespokojných účastníkov s výsledkami pre nich neúspešného súdneho konania, tak ako som hovoril a všeobecnou prezentovanou nedôverou, ktorá nemá stanovené kritériá. Takéto kritérium je totálnou chybou a omylom.
Budeme robiť prieskumy medzi odsúdenými a zrazu zistíme, že máme plné väznice nevinných, lebo za to všetko môžu súdy. Prieskumy verejnej mienky sa nevykonávajú zisťovaním názorov od občanov z toho pohľadu, že ide o účastníkov konania pred súdom a ani z toho hľadiska, či im bolo umožnené reálne poznať podmienky fungovania súdnictva a na základe akých poznatkov svoje hodnotenia dôvery vyslovujú. Treba podotknúť, že vývoj legislatívy, ktorý je od roku 1990 nasmerovaný jednoznačne na rozširovanie pôsobnosti súdov, nesvedčí o klesajúcej dôvere k súdom. Rovnako o tom nesvedčí ani starý nárast súdnej agendy, a to sú kritériá pre posudzovanie dôvery vo výkon spravodlivosti poskytovanej súdmi. Naproti tomu zmeny v podmienkach výkonu súdnictva boli podstatne pomalšie ako vývoj súdnych agend. Podmienky výkonu súdnictva totiž nezávisia prioritne od sudcov, ale od výkonnej a zákonodarnej moci, v pôsobnosti ktorých je vytvárať materiálne, technické, personálne, ekonomické, legislatívne podmienky výkonu súdnictva. Nemôžete ísť cestou znižovania počtu sudcov, keď máme taký veľký počet nevybavených vecí a znižovať financie na asistentov. Tvrdený negatívny postoj k súdnictvu je, teda, možné považovať za značne skreslený. Lebo nehodnotí podiel ostatných zložiek moci na jeho stave. Aj popri pozitívnej zmene k materiálnemu zabezpečeniu sudcov prijatím zákona č. 385 v roku 2000, je dôvod nepripomenúť stále pretrvávajúce prehliadnutie súdnej moci pri tvorbe rozpočtu. Nedostatočný rozpočet súdnictva, zásahy výkonnej moci do schváleného rozpočtu bez toho, aby sa zvážil dopad takých opatrení na možnosti systému konať a rozhodovať v primeraných lehotách.
Na uvedené skutočnosti Súdna rada od svojho vzniku neustále poukazovala. O postoji zákonodarnej a výkonnej moci súdnictvu svedčí, že za štyridsať rokov existencie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemá Najvyšší súd svoje samostatné sídlo a funguje vo vypožičaných priestoroch v budove, ktorá bola stavaná pre Najvyšší súd. Vychádzať preto pri tvorbe legislatívy z podkladov, ktoré nezobrazujú skutočný stav súdnictva, ale len niektoré parciálne problémy, pertraktovane len niekoľkými sudcami, už som spomínal koľkými, dvadsiatimi a živenými médiami, ktoré sa však považujú za jediný obraz súdnictva a pritom opomínajú jeho aktuálnu činnosť a množstvo rozhodnutí je skutočne nekorektné, vecne neopodstatnené a znevažuje celkový výsledok práce desiatok a stoviek sudcov pri napĺňaní ústavného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy. Práve taký je obsah dôvodovej správy k predloženému zákonu. Posilňovanie verejnej občianskej kontroly súdnej moci v súvislosti s výberovými konaniami na funkciu sudcu a sudcu vyššieho stupňa, akékoľvek vyššie sudcovské funkcie, na funkciu predsedu súdu je možné vzhľadom na kontext navrhovaných legislatívnych úprav považovať za simulovanie skutočného zámeru, ktorým je absolútne podriadenie súdnej moci moci výkonnej i tým, že výkonná moc bude rozhodovať o tak zásadnej otázke, akou je výber kandidátov na funkciu sudcu. Podľa navrhovanej zmeny bude mať na určenie väčšiny členov výberovej komisie vplyv politická moc, najmä minister spravodlivosti.
Nemôžem tu opomenúť jednu myšlienku, že členom výberovej komisie sa navrhuje dávať aspoň jedného člena do dispozície a rozhodovacej právomoci parlamentu. Ja nie som proti tomu, len chcem poukázať na jednu vec, že už pol roka sme dávali návrh na doplnenie členov disciplinárneho senátu a z parlamentu nemáme výstup. To znamená, akékoľvek výberové konanie vo Svidníku, v Žiline, v Nitre môže byť zablokované tým, že parlament nezasadá, alebo potom je tu náhradná pozícia, že keď parlament nerozhodne, tak bude menovať člena minister spravodlivosti. Čiže politická moc vyslovene.
Predkladaný návrh pod rúškom obnovenia dôvery v spravodlivosť, v štát a jeho inštitúcie, koncentruje moc v rukách ministra spravodlivosti ako reprezentanta exekutívy. Zaväzuje Súdnu radu prideliť sudcu na výkon funkcie podľa výsledkov výberového konania, v ktorom má minister a ministerstvo rozhodujúcu personálnu a riadiacu pôsobnosť, teda, pokiaľ ide o členov výberovej komisie, organizácie výberových konaní. Súdna rada však nie je, ani v budúcnosti nemôže byť, podľa čl. 4 ods. 4 písm. a), b) ústavy len poštárom medzi výberovou komisiou a prezidentom republiky. Ide o zásadný koncepčný rozdiel v nazeraní vlády a predkladateľa návrhu ministerstva spravodlivosti na úlohu a ústavné postavenie Súdnej rady. Navrhovaná zmena v zložení členov výberových komisií, v ktorých budú mať väčšinu politickí nominanti, dvaja členovia menovaní výkonnou mocou, ministrom spravodlivosti a jeden člen volený parlamentom, je v príkrom rozpore s požiadavkou odporúčania Rady Európy 94/12 o nevyhnutnej podmienke nezávislosti orgánu zodpovedného za výber od vlády a štátnej správy upravený v princípe I bod 2 písm. c) - inštitúcia zodpovedná za výber a služobný postup sudcov musí byť nezávislá od vlády a štátnej správy a pripomína to opätovne lord Thomas v AIDE MEMOIRE, zaslaný aj ministerke spravodlivosti. Nie je dôvod ani na iné nastavenie vzťahov medzi orgánmi správy súdov a orgánmi samosprávy. V rozpore so zámerom ústavodarcu vyjadreným v súvislosti s prijatím ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. sa sudcovským radám, orgánom sudcovskej samosprávy odníma časť kompetencií spočívajúca v možnosti zúčastniť sa prostredníctvom svojho zástupcu na výberovom konaní na funkciu predsedu súdu, t. j. na riadení a správe súdu tak, ako je uvedené v dôvodovej správe k ústavnému zákonu č. 90/2001 Z. z. Oslabenie účasti orgánov sudcovskej samosprávy na výberových konaniach na sudcov a predsedov súdov je zásahom do podstatnej kompetencie, aby sudcovský zbor participoval tak, ako to predkladá ústava na správe súdov a nedostal sa do stavu, keď boli sudcovské rady iba poradnými orgánmi. Práve v dôsledku tejto negatívnej skúsenosti kritizovanej i zahraničím ústavodarca výslovne zakotvil oprávnenie orgánom sudcovskej samosprávy podieľať sa výraznejšie na riadení a správe súdov. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením, že navrhované riešenie zabezpečuje vyváženie nastavenia vzťahu medzi správou súdov a sudcovskou samosprávou. Navrhované riešenie v oblasti personálnych kompetencií vo vzťahu k výberu do funkcie predsedu súdu je negatívnym riešením, keďže upravuje absolútnu právomoc orgánu výkonnej moci, čím sa predseda súdu podriaďuje záujmom aktuálneho víťaza politického zápasu o výkonnú a zákonodarnú moc. Skrátením jeho funkčného obdobia sa tlak na podriadenosť predsedu výkonnej moci bude ďalej zvyšovať vyššou frekvenciou menovaní.
V rozpore s medzinárodnými dokumentmi je aj zásah do právnej úpravy vzdelávania sudcov a postavenia Justičnej akadémie. Európska komisia vo svojom oznámení Európskemu parlamentu a rade z 29. júna 2006 o justičnom vzdelávaní v Európskej únii výslovne konštatovala, že prijatím Amsterdamskej zmluvy, kde bol definovaný nový cieľ - vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti dostalo justičné vzdelávanie nový rozmer. Potreba vzdelávania v EÚ na vysokej úrovni odborníkov v justičnej oblasti existuje už dávno, pretože správne uplatňovanie práva spoločenstva je vo veľkej miere založené na vnútroštátnych súdnych systémoch. Dobré vedomosti v tejto oblasti sú pre sudcov, prokurátorov a advokátov odjakživa nevyhnutné na dobré uplatňovanie právnych predpisov spoločenstva a plné rešpektovanie základných slobôd uznaných zmluvou. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Tak potom budem pokračovať po hlasovaní.

Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili piati poslanci, nikto nepodal žiadny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) alebo b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, prosím, v súlade s mojím odporúčaním, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

Keďže sme rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby návrh zákona bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor je navrhnutý Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený na prerokovanie ho majú prerokovať v lehote do 24. novembra 2010 a gestorský výbor v lehote do 26. novembra 2010. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o týchto návrhoch.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. (Ruch v sále.) Aha, pardon. Dajte, prosím, hlasovať.

Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. A ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010. Ďakujem.

Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, predložený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a ďalej, že za gestorský výbor určuje výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určené výbory prerokujú predmetný návrh zákona do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.