7. schôdza

Chcem pripomenúť členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že schôdza výboru bude, tak ako ste to dostali v písomných pozvánkach, o 12.00 hodine na č. 143. Ďakujem.

Poprosím členov výboru pre financie a rozpočet, aby sa zišli na zasadnutie výboru, ktoré sa koná hneď teraz v miestnosti č. 31. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, má za cieľ upraviť proces rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, ktorý túto kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrel len a len so súhlasom tohto zamestnávateľa. Návrh zákona podmieňuje rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu súhlasom tohto zamestnávateľa, pokiaľ tento zamestnávateľ má obdobný predmet činnosti a obdobné ekonomické a sociálne podmienky.
Táto zmena znemožní rozširovanie kolektívnych zmlúv na zamestnávateľov, ktorí neboli účastní vyjednávania, a zabráni takto ohrozovaniu pracovných miest z dôvodu presadzovania neprípustných nákladových položiek na zamestnávateľov, ktorí nemôžu takéto požiadavky splniť. Súčasný stav je v rozpore s princípom slobodného podnikania, ale aj s princípom právneho štátu, pretože nie je možné komukoľvek nanútiť uzavretie akejkoľvek zmluvy proti jeho vôli. Súčasná úprava a prax priamo ohrozuje v prípade jej aplikácie existenciu stoviek pracovných miest v rôznych odvetviach priemyslu.
Tento návrh takisto vychádza z odporúčania OECD z roku 2002, ktorým sa navrhuje, aby rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, bolo možné len so súhlasom tohto zamestnávateľa.
Návrh je taktiež v súlade s Odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce č. 91 o kolektívnych zmluvách a korešponduje aj s výkladom Ústavného súdu Českej republiky k tejto problematike. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 63 zo 14. septembra navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Predloženým návrhom zákona sa upravuje proces rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, ktorý kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrel len so súhlasom tohto zamestnávateľa.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 24. novembra a gestorský výbor do 26. novembra.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pri čítaní návrhu zákona, ktorý máme pred sebou, som sa nemohla zbaviť dojmu, že pre pána poslanca Kaníka sú najväčším problémom podmienky férovej konkurencie a spravodlivé podmienky zamestnávania. Pán Kaník zakaždým keď sa dostane k moci, sa pokúša zlikvidovať v demokratickom svete všeobecne uznávaný inštitút rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Tieto snahy pána Kaníka mi vždy pripomínajú rečnícke vystúpenia rímskeho senátora pána Marca Porcia Cata, ktorý vlastne každé svoje vystúpenie končil záverom: „A Kartágo musí byť zničené.“ Mám taký pocit, že Kartágom pána poslanca Kaníka sú skutočne extenzie kolektívnych zmlúv, ktoré musia byť zničené a z praxe vymazané. Toľko snáď na nejaký úvod. Ale keby to nebola taká vážna vec, tak je to skutočne úsmevné, pretože navrhovatelia tu navrhujú nelogicky a absurdne podmieniť extenziu kolektívnej zmluvy súhlasom dotknutého zamestnávateľa, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vykonať.
Vážené dámy, vážení páni, pozrime sa teda skutočne o čo ide. Inštitút rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví, odborne nazývaný aj pojmom extenzia kolektívnej zmluvy, je zaužívaným inštitútom v demokratických štátoch s trhovou ekonomikou. Využívajú ho prakticky všetky členské štáty Európskej únie a tiež väčšina štátov združených v Medzinárodnej organizácii práce. Na pôde Medzinárodnej organizácie práce bolo medzi vládami, zamestnávateľskými organizáciami a odbormi dohodnuté, že štát môže ovplyvňovať pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Deje sa tak spravidla v dôsledku znižovania pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami a tiež preto, aby firmy v danom odvetví, teda v odvetví ekonomickej činnosti, nemali konkurenčnú výhodu vo forme nižších cien na trhu tovarov a služieb z dôvodu nižších nákladov v porovnaní s firmami, ktoré pokryté sú kolektívnymi zmluvami. Štát môže ovplyvňovať, teda zvyšovať pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami o. i. aj zákonnými úpravami pre rozšírenie kolektívnych zmlúv na zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí nie sú priamo pokrytí kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, teda kolektívnou zmluvou v danom odvetví. Ustanovenia na rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sa navrhujú najčastejšie preto, aby sa kompenzovala slabosť potenciálnych vyjednávacích strán alebo neexistencie partnera na realizáciu kolektívnych zmlúv.
Podstatou inštitútu rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v rámci zákona o kolektívnom vyjednávaní je o. i. ochrana sociálneho zmieru vo všeobecnosti, ochrana pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, stabilita výrobných a pracovných postupov u zamestnávateľa, ale aj zamedzenie sociálneho dumpingu a zabezpečenie férových podmienok hospodárskej súťaže v rámci konkurenčného prostredia.
Rozšírenie kolektívnych zmlúv je založené na princípe erga omnes, teda na princípe dobra, ktoré umožní, aby sa príslušná kolektívna zmluva stala všeobecne záväznou v rámci jej oblasti pôsobnosti, a to tak, že sa explicitne rozšíri záväznosť tejto kolektívnej zmluvy aj na zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi zmluvných strán. Dôvod, pre ktorý toto rozšírenie sa aplikuje, je, že odbory a zamestnávateľské združenia, ktoré vedú kolektívne vyjednávania, často nemajú všetkých zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí formálne patria do oblasti pôsobnosti ich združenia, zväzu, ako svojich členov.
Závery prakticky všetkých recentných medzinárodných konferencií, summitov či rokovania Rady ministrov Európskej únie organizovaných či už Medzinárodnou organizáciou práce, Európskou komisiou, Radou Európy alebo inými medzinárodnými inštitúciami sa vždy vyslovili za význam inštitúcií extenzií, a to najmä v období, kedy sú ekonomiky Európy a sveta zasiahnuté globálnou finančnou a hospodárskou krízou. Len príkladom spomeniem významné Ôsme európske regionálne zasadnutie Medzinárodnej organizácie práce, ktorého sa zúčastnili zástupcovia vlád, zástupcovia zamestnávateľov, zamestnancov zo 46 štátov, predstavitelia, zástupcovia Európskej únie, Svetovej federácie odborov, Medzinárodnej organizácie zamestnávateľov, Medzinárodnej konfederácie odborov, Business Europe, Európskej konfederácie odborov, Organizácie Spojených národov pre potraviny a poľnohospodárstvo a Európskej vzdelávacej nadácie. Rovnako bohatej účasti na najvyššej úrovni na túto tému sa tešila aj medzinárodná konferencia v novembri 2008 organizovaná Európskou komisiou a Medzinárodnou organizáciou práce.
Systém extenzií kolektívnych zmlúv sa opiera o Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 98 z roku 1949 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať, na ktorý nadväzuje podrobná úprava inštitútu a podmienok extenzií kolektívnych zmlúv, ktorá je zahrnutá vo IV. časti Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o kolektívnych zmluvách č. 91 z roku 1951. Podľa tohto citovaného dokumentu vnútroštátne zákony alebo predpisy môžu rozšíriť kolektívnu zmluvu. A ja presne budem citovať, za akých podmienok to môže byť. Po prvé je to kolektívna zmluva, ak už pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a pracovníkov, ktorý je podľa názoru kompetentného orgánu dostatočne reprezentatívny. Po druhé je to, ak v zmysle všeobecného pravidla žiadosť na rozšírenie zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácií pracovníkov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami. Po tretie je to, ak pred jej rozšírením zamestnávatelia a pracovníci, na ktorých by sa zmluva mala vzťahovať, dostanú príležitosť, aby predložili svoje pripomienky. Teda zhrniem to. Sú tam určené tri podmienky pre extenziu; reprezentatívnosť kolektívnej zmluvy, ktorá má byť predmetom extenzie, legitimita žiadateľa, teda musí ísť o zmluvnú stranu, ktorá kolektívnu zmluvu uzatvorila, a napokon je to príležitosť na predloženie pripomienok dotknutými zamestnávateľmi a pracovníkmi. Ak si to teda zhrnieme, nikde sa nepíše o tom, že by podmienkou extenzie mal byť aj súhlas dotknutého zamestnávateľa, na ktorého by sa rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy malo vzťahovať. Je to logické, pretože podstatou extenzie je nútený zásah štátu do zamestnanecko-zamestnávateľských vzťahov, teda do pracovnoprávnych vzťahov všeobecne záväzným právnym predpisom tak, ako je to aj v iných prípadoch, kedy zákon či iný všeobecne záväzný právny predpis nútene zasahuje do pracovných vzťahov či iných právnych vzťahov zamestnávateľa a podnikateľa. Ani v tomto prípade nie je možné podmieniť prijatie všeobecne záväzného právneho predpisu súhlasom konkrétneho dotknutého zamestnávateľa. A už vôbec nemožno takýto súhlas s vydaním právneho predpisu podmieniť priamo v zákone.
Dámy a páni, ak by sme prijali takúto tézu, hrubo by sme zasiahli do ústavného poriadku, konkrétne do ústavného postavenia ministerstva ako štátneho orgánu. Konkrétne by išlo o nedovolené obmedzovanie právomoci ministerstva dané čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého ministerstvá na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Ústava nepredpokladá, že by všeobecne záväzný právny predpis mal byť podmienený súhlasom akéhokoľvek mimoústavného orgánu a už vôbec nie individuálneho zamestnávateľského subjektu ako subjektu súkromného práva, voči ktorému budú smerovať povinnosti vyplývajúce z tohto všeobecne záväzného právneho predpisu. Slovenská republika vo svojej platnej právnej úprave rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa rešpektuje všetky podmienky uvedené v predmetnom odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce.
Nedá mi, aby som sa neobzrela na chvíľu do histórie a nehovorila o tradícii rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na území našej republiky, ktorá bola zavedené už za Prvej česko-slovenskej republiky, za masarykovského poňatia demokracie, kedy v zákone o hromadných kolektívnych zmluvách z roku 1937 tento inštitút bol právne upravený a nebol ani v tom čase nezmyselne podmienený súhlasom dotknutého zamestnávateľa. Tento inštitút spolu s garanciami koaličných slobôd a slobodného kolektívneho vyjednávania bol v ére totality z právneho poriadku vypustený a znovu bol zavedený ako výraz demokratických zmien po roku 1989 zákonom č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Vtedy bol zákon pripravovaný federálnym ministerstvom práce, sociálnych vecí s expertnou podporou Medzinárodného úradu práce za účasti a bezvýhradného súhlasu sociálnych partnerov, opakujem, za účasti a s expertnou podporou Medzinárodného úradu práce a za bezvýhradného súhlasu sociálnych partnerov, teda hovorím o zástupcoch zamestnancov i zamestnávateľov.
S rozširovaním záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa do prijatia tzv. Kaníkovej novely zákona o kolektívnom vyjednávaní v roku 2004 neboli žiadne problémy. Zamestnávatelia pred rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vyjadrovali svoje stanovisko k predmetnému rozšíreniu. A tripartitná odborná komisia pri ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny posudzovala obdobné sociálne a ekonomické podmienky zamestnávateľa, na ktorého sa extenzia mala vykonať. Na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sa nevyžadoval súhlas zamestnávateľa až do zmeny zákona o kolektívnom vyjednávaní v roku 2004, a to zákonom č. 585/2004 Z. z. Od 1. decembra 2004 sa na návrh vtedajšieho ministra práce, teda teraz pána poslanca Kaníka, zákon zmenil v tom zmysle, že extenziu možno vykonať len vtedy, ak zamestnávateľ, na ktorého sa má rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vzťahovať, s rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasí. V praxi to znamenalo podstatné zníženie počtu rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv, čo sa preukázalo aj štatistickými údajmi. Keď pán minister, teraz už pán poslanec Kaník, predkladal túto novelu, dôvodil, že 60 % zamestnancov je pokrytých kolektívnymi zmluvami. V roku 2006 tak bolo necelých 30 % pokrytých kolektívnymi zmluvami. V roku 2007 nebola už rozšírená žiadna záväzná kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Tým sa absolútne znížilo pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami.
Zákon č. 328/2007 Z. z. na návrh pani poslankyne Janky Vaľovej opäť zmenil text § 7 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní v tom zmysle, že ministerstvo môže na návrh jednej zmluvnej strany alebo na návrh oboch zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa ustanoviť všeobecne záväzným predpisom, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná aj pre ďalšieho zamestnávateľa, ktorý nie je členom organizácie zamestnávateľov, ktorá túto kolektívnu zmluvu uzavrela. To znamená, že podmienka súhlasu dotknutého zamestnávateľa na vykonanie extenzie bola zo zákona vypustené.
Keďže niektorí reprezentanti Republikovej únie zamestnávateľov prejavovali výhrady voči právnej úprave extenzií, obrátila som sa v roku 2008 ako ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny na Medzinárodný úrad práce o poskytnutie odbornej pomoci v oblasti rozširovania kolektívnych zmlúv. Medzinárodný úrad práce nám poskytol odbornú, pomoc, a to prostredníctvom pána profesora Niklasa Bruuna z Fínska, experta Medzinárodnej organizácie práce pre slobodu združovania a pre kolektívne vyjednávanie. Jeho odborná misia sa uskutočnila v Slovenskej republike v dňoch 4., 5., 6. mája 2009, a to za účasti zástupcov a odborníkov Republikovej únie zamestnávateľov, reprezentatívnej organizácie zamestnávateľov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Konfederácie odborových zväzov a Nezávislých kresťanských odborov, ale aj ďalších odborníkov, ktorí participovali na príprave novely zákona o kolektívnom vyjednávaní prijatej v roku 2009. Odborná pomoc sa zamerala na nasledovnú problematiku spojenú s rozširovaním záväznosti kolektívnych zmlúv, a to najmä na úpravu zákonných podmienok pre rozširovanie kolektívnych zmlúv, procesu rozširovania kolektívnych zmlúv, výnimky z rozširovania kolektívnych zmlúv a, samozrejme, reprezentatívnosť zamestnávateľov a reprezentatívnosť pracovníkov ako odborov. Na základe výsledkov týchto konzultácií som v roku 2009 predložila novelu zákona, ktorá aj bola parlamentom prijatá a ktorá skvalitnila postup pri rozširovaní záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Novela zákona nanovo upravila znenie § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona. Rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa dnes sa na základe odporúčania experta Medzinárodnej organizácie práce vykonáva na celé odvetvie, teda na všetkých zamestnávateľov s prevažujúcou činnosťou v odvetví označenom kódom odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, ak sú splnené podmienky reprezentatívnosti, to znamená pokrytie určitého minimálneho počtu zamestnávateľov a ich zamestnancov. Text novely ešte pred schválením bol posúdený aj menovaným expertom Medzinárodného úradu práce, ktorý k nemu zaujal podporné stanovisko.
Dámy a páni, chcem zdôrazniť, že platná právna úprava rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v Slovenskej republike je kompatibilná s právnymi úpravami rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv v krajinách Európskej únie. Z porovnávacej štúdie Európskeho observatória kolektívnych pracovných vzťahov Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok vyplýva, že všetky členské štáty Európskej únie s výnimkou Veľkej Británie využívajú inštitút extenzií. Zdôrazňujem, že ani v jednom členskom štáte Európskej únie, ani v jednom členskom štáte Európskej únie nie je rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podmienené súhlasom dotknutého zamestnávateľa.
Platná právna úprava rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov je dobrá a vychádza z medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, samozrejme, najmä z Európskej sociálnej charty, revidovanej, z Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 a z Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o kolektívnych zmluvách č. 91.
Účelom právneho inštitútu rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je aj v jeho dnešnej podobe ochrana sociálneho zmieru, priaznivejšia úprava pracovných podmienok a podmienok zamestnaní a zamestnancov, zabezpečenie relatívne jednotného štandardu pracovnoprávnych a mzdových podmienok pre skupinu zamestnávateľov s prevažujúcou činnosťou v odvetví označenom kódom odvetvovej klasifikácie ekonomických činností. Je to na zabránenie sociálnemu dumpingu, zamedzenie neférovému konaniu niektorých zamestnávateľov, ktorí sa nestali členmi organizácie zamestnávateľov s úmyslom vyhnúť sa extenzii, aj keď nemajú dôvod na oslobodenie od plnenia. Naproti tomu predložený návrh skupiny poslancov na zmenu zákona o kolektívnom vyjednávaní, v ktorom navrhujú zmenu podmienok extenzie kolektívnych zmlúv, je zlým návrhom, ktorý škodí nielen rozvoju pracovných priaznivých podmienok férovej konkurencie v trhovej ekonomike, ale aj postaveniu zamestnancov v danom odvetví, na ktoré sa uzatvorené kolektívne zmluvy nevzťahujú. Tento návrh podporuje ambície len tých zamestnávateľov, ktorí nie sú ochotní zdieľať spoločné európske ideály podnikovej sociálnej zodpovednosti vyznávanej a podporovanej napr. aj takou vážnou organizáciou zamestnávateľov, ako je Business Europe, v ktorej sú združení najvýznamnejší zamestnávatelia Európy. Mimochodom, nedá mi, aby som tu nepripomenula aj Republikovú úniu zamestnávateľov, ktorá je paradoxne hlavným iniciátorom tejto navrhovanej zmeny. Tento návrh podporuje len tých zamestnávateľov, ktorí nie sú ochotní dodržiavať elementárne princípy férovej konkurencie, ba naopak, ktorí si chcú vylepšovať svoju pozíciu na trhu voči slušným konkurentom v odvetví, v ktorom podnikajú, najmä znižovaním nákladov na pracovnú silu. Konkurenčnou výhodou je pre nich lacná pracovná sila s minimálnymi nárokmi na dĺžku dovolenky, na pracovnú dobu, na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, na podporu regenerácie pracovnej sily, na doplnkové dôchodkové sporenie a na ostatné segmenty podnikovej sociálnej politiky. Neférovosť konkurenčnej výhody spočíva v tom, že znižovanie nákladov je na úkor sociálneho postavenia tých, ktorí pre zamestnávateľa v skutočnosti vytvárajú zisk. Zamestnávateľ, ktorý vyznáva princípy podnikovej sociálnej zodpovednosti a ktorý uskutočňuje priaznivú sociálnu politiku voči svojim zamestnancom, je oproti zamestnávateľovi uplatňujúcemu sociálny dumping v zjavnej konkurenčnej nevýhode. Takto si, páni pravičiari, predstavujete vytváranie zdravého konkurenčného prostredia, zákonnou podporou sociálneho dumpingu? Alebo nalejme si teda čistého vína: Ktorý dotknutý zamestnávateľ už len bude súhlasiť s extenziou, ak sa dobrovoľne neprihlásil k signatárstvu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa už v procese vyjednávania, ak mu potom ešte dáme aj možnosť extenziu odmietnuť?
Vážené kolegyne a kolegovia, ešte raz podčiarkujem, návrh zákona je zlý, absurdný. Škodí predovšetkým vytváraniu zdravého a férového konkurenčného prostredia. Škodí sociálnemu postaveniu zamestnancov a je v rozpore s duchom relevantných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ako aj v rozpore s princípmi podnikovej sociálnej zodpovednosti formulovanými samotnými sociálnymi partnermi v rámci Európskej únie a Medzinárodnej organizácie práce. Zároveň postráda elementárnu logiku. Ak extenzia vydaná všeobecne záväzným právnym predpisom je všade uznávaným núteným inštitútom rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy, je skutočne absurdné a nelogické podmieňovať jej vydanie súhlasom zamestnávateľa. Zároveň je aj neprimeraným zásahom do ústavných práv štátneho orgánu, keď vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu zákonom podmieňuje súhlasom individuálneho súkromného subjektu, na ktorý sa má tento všeobecne záväzný právny predpis vzťahovať.
Vážené dámy, páni, vzhľadom na to, čo som uviedla, a na to, že som si dovolila vám predstaviť z odborného hľadiska, ako majú vyzerať extenzie záväznosti rozširovania kolektívnych zmlúv, musím povedať, že takýto návrh nemôžem ani ja, ale ani poslanci strany SMER – sociálna demokracia podporiť. V súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku žiadam nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Žiadam o tom hlasovať. Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť k navrhovanej novele s podporným stanoviskom a možno aj s vysvetlením niektorých aspektov.
Dovoľte mi na úvod trošku odľahčene sa venovať aj tomu, čo povedala pani Tomanová, že ona nazývala tú novelu z roku 2004, ktorá to zmenila, Kaníkovou novelou, aj keď na rozdiel od pani Vaľovej nenazývala ho Ľudkom Kaníkom, ale je tam zjavná aplikácia teda na neho. A, samozrejme, Ľudovít Kaník ako minister, myslím si, mal plné právo niesť kredit za túto novelu. A dovoľte, aby som len poznamenal, že bolo nás tam viacero, ktorí sme na tom spolupracovali. A myslím, že sme dodnes s tým spokojní, aj keď myslím si, že naozaj minister si vždy zaslúži gro kreditu, aj teda negatívneho kreditu.
Teraz k samotnej vecnej ale podstate. Treba povedať, že tento návrh je dobrý. Je to dobrý návrh, by som povedal, vo všeobecnosti, ale je to osobitne dobrý návrh v slovenskej konkrétnosti dneška, a to z nasledovných dôvodov.
Otázka extenzie kolektívnych zmlúv alebo teda rozšírenie kolektívnych zmlúv na zamestnávateľov, ktorými nebola dohodnutá, je vždy sporná. Jednoducho pchať zamestnávateľov do jednej mustry zamestnávateľov, ktorí už dávno môžu byť multisektorovo aktívni, ktorí pôsobia v rôznych častiach aj toho istého odvetvia, dávať im rovnaké podmienky nasilu je vždy sporné z hľadiska základného cieľa našej hospodárskej politiky, ktorým je tvorba pracovných miest. Ale tá nevýhoda toho môže byť obmedzená, ak platí to, že organizácie, ktoré ju uzatvárajú, sú naozaj reprezentatívne, naozaj zastupujú absolútnu väčšinu organizácií zamestnávateľských aj zamestnaneckých, ktoré v tom danom odvetví pôsobia, a najmä ak sa týka zamestnávateľov, ktorí pôsobia najmä na vnútornom trhu. To znamená, že ak máme na slovenskom trhu, povedzme, maloobchodu 90 % zamestnávateľov, ktorí sa dohodnú s odborármi, ktorí zastupujú 90 % zamestnancov, na určitých podmienkach, tak potom naozaj rozšírenie týchto podmienok na zvyšných 10 % má len obmedzené, aj keď stále nejaké negatívne, následky pre zamestnanosť . To je aj dôvod, najmä tá uzavretá povaha ekonomík, prečo tento inštrument naozaj začiatkom 20. storočia vznikol a v mnohých krajinách dodnes existuje, pretože vznikol v období dávno pred globalizáciou a v období, keď jednoducho každá krajina bola do veľkej miery pánom svojho pracovného trhu a do určitej miery aj pánom svojej ekonomiky. Naopak, čím menej tieto veci platia, čím je ekonomika otvorenejšia a čím sú odbory a zamestnávatelia menej reprezentatívni, tým väčší problém takýto návrh prináša. A to je práve prípad Slovenskej republiky. Slovenská republika, ako vieme, patrí medzi najotvorenejšie, najglobalizovanejšie ekonomiky v Európe. A pre takúto ekonomiku práve efekt možnosti rozširovať zmluvy, ktoré sú dohodnuté v jednej časti odvetvia, na podniky, ktoré s nimi nesúhlasia, kde s nimi nemusia súhlasiť ani ich vlastní zamestnanci, je veľkým rizikom pre zamestnanosť. A to sa koniec koncov aj môže prejaviť aj v praxi. Osobitne je to problém vtedy, ak sú odbory tak málo reprezentatívne, ale aj zamestnávateľ, treba povedať, ako je to na Slovensku.
Pani bývalá ministerka Tomanová, musím povedať, buď je pomerne neinformovaná o povahe extenzií kolektívnych zmlúv alebo úmyselne zavádzala túto snemovňu, a to tým, že nespomenula jeden dosť zásadný aspekt. Je pravda, že v mnohých krajinách Európskej únie existuje nútená extenzia kolektívnych zmlúv a skoro v každej krajine je buď zákonom, alebo praxou podmienená tým, že odbory a zamestnávatelia, ktorí podpisujú tú pôvodnú zmluvu, musia mať väčšinu toho sektora. To znamená, že nie je pravda, že v Európe by mohla nastať situácia, kde si zamestnávateľský zväz zastupujúci tri podniky a odbory zastupujúce dva podniky podpíšu zmluvu a potom sa to na základe rozhodnutia štátu bude len tak rozširovať na celé odvetvie. Také príklady nepoznám. Treba sa spýtať, čo by bolo na Slovensku, ak by sme prevzali, povedzme, dobre, myšlienkový experiment, zhodíme zo stola novelu skupiny poslancov a prijmeme inú novelu, ktorá zakotví toto, povie, že možno rozširovať len také kolektívne zmluvy, kde na jednej alebo na druhej strane, resp. na oboch, sedia zástupcovia aspoň 50 % zamestnancov a zamestnávateľov v danom odvetví. Ja s takou novelou nemám problém, ale garantujem vám, že potom už nebude vôbec žiadna extenzia, pretože na Slovensku s výnimkou verejného sektora odbory ani zamestnávatelia takmer v žiadnom odvetví nereprezentujú viac ako 50 % aktívnych ľudí v tom danom odvetví. A vo verejnom sektore, ako viete, tie záväzné zmluvy máme, keďže zmluva vo verejnom záujme aj zmluva v štátnej službe sa týka všetkých. To znamená, keď dáme toto bokom, tak novela, po ktorej vy by ste volali, nazvem ju európska novela, nemecká novela, by mala ten istý efekt ako ten, ktorý navrhuje skupina poslancov. To znamená, že z môjho pohľadu, úplne povedané, či je to tak alebo onak, je mi to jedno. Mne sa z hodnotového hľadiska zdá novela navrhovaná skupinou poslancov lepšia, pretože jasne zakotvuje, že rozširovať proti vôli toho zamestnávateľa, nie je to, čo v slovenských podmienkach chceme. Ale myslím si, že to, čo je v podtexte vašich slov, pani exministerka, by viedlo k úplne rovnakému výsledku. Takže poprosil by som, aby sme v tomto boli čestní.
Takisto by som poprosil, keď už sa odvolávate na toľko medzinárodných skúseností, napr. aby ste spomenuli rozhodnutie českého Ústavného súdu, ktorý obdobné ustanovenie zrušil aj v Českej republike. A práve na základe tej nereprezentatívnosti teda on tiež nepovedal, že extenzia je protiústavná, ale povedal, že extenzia nereprezentatívna je protiústavná. A to je extenzia, ktorú ste zavádzali vy, pani exministerka.
A takisto mi dovoľte pripomenúť, že Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, čo je organizácia združujúca 30 najvyspelejších a najbohatších krajín na svete, do ktorej sme sa dostali v roku 2000 a v ktorej sú krajiny ako Nemecko, ako Fínsko, ako Veľká Británia, ale aj ďalšie, nám opakovane odporúčala zrušiť nútenú extenziu. A to, že sme ju zrušili, považovala za jeden z najužitočnejších reforiem v tejto oblasti. A odkedy ste to vy znovu zaviedli, tak nám to neustále v každom ekonomickom prehľade pripomína, že je to chybný krok. Takže keď sa odvolávame na medzinárodné autority, poprosím citovať ich korektne, nie si ich vyberať selektívne.
Takisto by som povedal, že treba byť intelektuálne úprimný v tom, keď niekto sa odvoláva na to, ako v roku 1990 bol prijatý zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý teda potom začal platiť v roku 1991, a na to, ako všetci zamestnávatelia vtedy s tým súhlasili. No vtedy zamestnávatelia neexistovali. V roku 1990 boli na oboch stranách v podstate tie isté záujmy, všetko bolo štátne. To znamená, to je tak, ako sa dneska odvolávať na to, čo bolo za socializmu z hľadiska regulácie, povedzme, trhu. Je to technicky možné, len nie je to intelektuálne čestné.
Takisto by som povedal, že argumentovať tým, že by tento návrh novely bol v rozpore s ústavným poriadkom, sa mi zdá už mimoriadne zvláštne. A nepamätám si, pani poslankyňa, že by poslanci strany SMER v rokoch 2004 až 2006 podali podnet na Ústavný súd, kde by namietali tú predchádzajúcu novelu, ktorá bola prakticky v tom istom znení z tohto dôvodu. Čiže myslím si, že ak si myslíme, že je naozaj niečo problematické, tak bolo treba konať.
Na záver mi dovoľte vyjadriť sa ešte k jednej veci. A to je pravdepodobný efekt vášho právneho stavu na slovenskú zamestnanosť. Existuje viacero ekonomických štúdií, ktoré sa pozerajú na to, aký je vplyv modusu kolektívneho vyjednávania na zamestnanosť v danej krajine. A tie štúdie, nie všetky, samozrejme, lebo vždy sú vo vede rôzne názory, ale absolútna väčšina, sa zhodujú na jednom, že efekt takéhoto sektorového vyjednávania a jeho rozširovania je najsilnejšie negatívny vtedy, keď neexistuje celoštátny rámec, ktorý by účinne koordinoval tie jednotlivé sektory tak, aby to nepreháňali. Tie výsledky sú jednoducho také, že ak budete mať sektorové vyjednávanie, ktoré máme my na Slovensku, nemáte teda celoštátnu koordináciu, ktorá by obmedzila súťaž medzi rôznymi sektormi a zväzmi, tak špeciálne odbory sa budú predháňať v tom, kto vybojuje svojim zamestnancom väčšie výhody, ale na úkor tých, ktorí nie sú zamestnaní a ktorí si pracovné miesta nenájdu. To znamená, že ten model, ktorý na Slovensku je, a vy ste ho ešte podporili, teda ten model, kde sa vyjednáva sektorovo a potom sa sektorovo súťaží a ešte sa to rozširuje na chudákov, ktorí s tým nič nemajú, je model, ktorý je pre zamestnanosť úplne najničivejší.
Ja nechcem povedať, že sa vami súhlasím, a vy ste to nepovedali, ale myslím, že by sme sa zhodli na tom, že táto extenzia nie je to, čo na Slovensku vylieči, by som povedal, problém nezamestnanosti. Je to len jeden z mnohých krokov, ktoré treba urobiť. A hoci som tu nebol, ospravedlňujem sa, pri úvodnom slove, lebo som mal ešte jedno rokovanie, nepredpokladám, že by predkladatelia ho predkladali ako takú magickú pilulku, ktorá sama osebe všetko vyrieši. Ale takisto si treba povedať, že je to taký kus jedu, bez ktorého tie ostatné lieky samy o sebe tiež majú slabšiu účinnosť. Takže z tohto pohľadu mi dovoľte, aby som túto novelu privítal, aby som ju zhodnotil ako čiastkový prínos, ktorý, si myslím, pomôže. A poprosil by som, aby sme naozaj pri diskusiách o tom brali do úvahy stav organizovanosti a reprezentatívnosti slovenskej ekonomiky oboch strán sociálneho dialógu a nesnažili sa, by som povedal, robiť zo Slovenska Nórsko, keď ním nie je, lebo keď sa budú prenášať nejaké recepty, ktoré sem jednoducho nepatria, tak tie efekty budú iné a budú oveľa ničivejšie. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Keďže som sa prihlásila aj do rozpravy neplánovane, tak vysvetlím niektoré veci, ktoré tu zazneli práve z úst pána Beblavého.
Pán Beblavý, ja vám poviem iba toľko, málo čítate a veľa rozprávate. Ja vám poviem, aká je judikatúra českého výnosu Ústavného súdu o chvíľočku, mám to pripravené.
A druhá vec, kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Áno, podali to vaši bývalí poslanci na Ústavný súd, nie je pravda, že to nepodali. Doposiaľ Ústavný súd v tejto veci nerozhodol.
Takže, vážený pán kolega, viacej čítajte a menej rozprávajte, to vám chcem poradiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, nedá mi na vás nezareagovať, ale len veľmi stručne, pretože myslím si, že moje vystúpenie bolo skutočne odborné a vymenovala som všetko, čo bolo potrebné, a povedala som aj to, že štát môže ovplyvňovať a zvyšovať pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami o. i. aj zákonnými úpravami pre rozšírenie kolektívnych zmlúv.
Viete, vy tu hovoríte čosi o čestnosti. Ja by som sa nad tou vašou čestnosťou veľmi zamyslela, pretože vaše lobovanie aj v OECD sme zažili, keď sme boli v OECD. A taktiež nám bolo odporúčané, aby sme to zrušili. Ale zaujímavé bolo, že práve s tými ľuďmi, ktorí nám to vytkli, tak kolegovia vás stretli na obede. Čiže bola by som veľmi, veľmi rada, pán poslanec Beblavý, keby ste lobovali v prospech zamestnancov Slovenskej republiky, tých 2,2 mil. zamestnancov, a nie proti nim. Ale raz vám to aj títo ľudia spočítajú.
A, prepáčte, keď chcete povedať, že do roku 2004 tu neboli žiadni zamestnávatelia. Tak asi ste sem spadli z Marsu.

Ďakujem pekne.
No ja by som povedal, že nebudeme asi znižovať úroveň tejto snemovne tým, pani Vaľová, že by sme súťažili v tom, kto tu viac prečítal. Obávam sa, že by to pre vás nedopadlo úplne najlepšie.
Ale vecne k tomu, čo tu bolo povedané. Ja som hovoril o tom, že vy ste mohli podať ten náš zákon na Ústavný súd, ak ste si mysleli, že je protiústavný. To ste neurobili. Ak ste ma nepočúvali a interpretovali ste to inak, s tým už ja, bohužiaľ, nič nenarobím.
A pokiaľ ide o pani poslankyňu Tomanovú, no ja som sa od vášho kolegu pána Ondruša dozvedel, že ovládam Európsku komisiu, teraz som sa dozvedel, že ovládam OECD. Musím sa priznať, že musím si začať dávať pozor na to, aké nitky po svete ťahám, lebo už sa začínam blížiť k vašej legende, Georgeovi Sorosovi. A myslím, že k tomu asi ťažko už niečo dodať, lebo veci, ktoré sú za hranicou ľudskej racionality, už ani ja neviem komentovať. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, ja na rozdiel od opozičných poslancov tento návrh mojich kolegov poslancov vítam, lebo tento návrh vracia veci z hlavy na nohy.
Súčasný právny stav, ktorý v rámci nejakých protikrízových opatrení, keď sa dobre pamätám, v tom čase presadila pani exministerka Tomanová, bol nielen scestný, ale ukladal plniť povinnosti obsiahnuté v zmluve aj tomu, kto žiadnu zmluvu nepodpísal. Ale dovolím si ďalej povedať, že takýto návrh je navyše aj podľa môjho názoru a podľa názoru viacerých poslancov protiústavný. Bol to akýsi jedovatý koktail, ako aj kolega Beblavý spomínal, keď sme zvyšovali vplyv odborárov a zvyšovali náklady firiem. Azda nikoho nemôžu prekvapiť spolitizovaní odborárski bossovia na námestiach našich miest sprevádzaných, chvalabohu, len takou hŕstkou svojich členov, keď akože protestujú proti ozdravnému balíčku verejných financií. Dámy a páni, nejde o nič iné než o politiku, ktorou stranícke odbory strany SMER, lepšie povedané, niektorí ich exponenti robia krovie príkladnej sociálnej politike minulej vlády, ktorá priviedla verejné financie na grécku cestu. Tento zákon bol jedným z ukážkových príkladov, za čo sa odborárski bossovia zapredali, za podiel na moci, možnosť diktovať tým, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Nie, dámy a páni, tu vôbec nejde o sociálny dialóg. Zákony ako ten, ktorý dnes ideme meniť, išli na ruku dobre plateným profesionálnym odborárom v ich snahe rozširovať svoj vplyv. Dnes máme na stole odstránenie povinností vyplývajúcich zo zmlúv aj pre tých, ktorí ich nikdy nepodpísali, neprijali a ani nikoho nesplnomocnili na vyjednávanie o nich. Už v čase schvaľovania snahy nútiť firmy vo vzťahu k zamestnancom a rešpektovať dohody, ktoré si s nimi nedohodli, zistil TREND Barometer, že podľa 80 % oslovených manažérov povinné rozšírenie kolektívnych zmlúv rozhodne či pravdepodobne prispeje k rastu nezamestnanosti. Zvyšných 20 % si myslí, že je to neužitočné opatrenie, ktoré prináša len ďalšiu zbytočnú administratívu.
Tento zákon a vôbec celá myšlienka rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv je podľa môjho názoru scestná, ba, by som povedal, až zvrhlá, lebo je podľa mňa a podľa ďalších poslancov koaličných, ale aj organizácií združujúcich zamestnávateľov, opakujem, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ľudských právach. Aj preto sme podali 16. apríla 2007 podanie na Ústavný súd, v ktorom sme namietali protiústavnosť predchádzajúcej novely, ktorá prvýkrát vypustila podmienku, že zamestnávateľ musí s rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasiť. Je pre túto etapu slovenských dejín typické, že Ústavný súd, ktorý ste obsadili svojimi ľuďmi, dodnes nerozhodol. Mimochodom, tak ako to bolo spomínané, v rovnakom čase ako náš Ústavný súd riešil tento problém aj Ústavný súd Českej republiky. Ten na rozdiel od nášho už rozhodol a zrušil násilné rozširovanie kolektívnych zmlúv. To je, dámy a páni, ďalší z dôvodov pre ktoré vítam predloženú novelu. Národná rada, my všetci sme skladali sľub, máme za povinnosť dodržiavať ústavu a zákony. Beriem teda predloženú novelu ako malý krôčik parlamentu k uvedomeniu si vlastnej zodpovednosti a k náprave stavu.
Dámy a páni z opozície, často sa odvolávate na švédsky model silného sociálneho štátu ako na svoj vzor. Viete, ako je táto problematika vyriešená v sociálnom Švédsku? Vo Švédsku možnosť rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv neexistuje, kolektívne zmluvy sú záväzné výlučne pre tie subjekty, ktoré si ich uzavreli.
Dnes platný zákon je aj po legislatívnej stránke nepodarok, ktorý neakceptoval ani zásadné pripomienky pri jeho prijímaní vtedajšieho ministerstva spravodlivosti. Verím preto, že predloženú novelu podporíte a okrem nápravy nespravodlivosti, ktorú spôsobil takto, prispejete aj k rýchlejšiemu naštartovaniu ekonomiky a rastu zamestnanosti, o ktorý nám, samozrejme, dúfam, v prvom rade všetkým ide. Ďakujem pekne za pozornosť.