7. schôdza

Pán poslanec, zbytočne dramatizujete, možno aj ďalší, ktorí sa vyjadrujú k tomuto zákonu. A zbytočne napínajú vzťahovosť medzi Slovenskom a Maďarskom, Slovenskom a inými krajinami. Tento zákon nie je o slovensko-maďarských vzťahoch. Tento zákon nie je o slovensko- neviem akých vzťahoch. Tento zákon je o práve na informácie. Tento zákon je jednoducho o tom, aby štát si plnil vo verejnom záujme na svojom území povinnosti vo vzťahu k občanom, aby občania, budem to donekonečna opakovať, mali právo dostať informácie v štátnom jazyku, tak ako je to zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. A popritom nikto nikomu nebráni, aby mohol niekto dostať popri informácii v štátnom jazyku aj informáciu v inom jazyku, aj v anglickom, aj v nemeckom, aj v ruskom a, samozrejme, aj v maďarskom.

Pán poslanec, som veľmi rád jednej vašej vete z príspevku. A by som si ju dovolil zopakovať: "Snívam po maďarsky, ale nesnívam o Maďarsku." Priznám sa, tá veta ma dostala. A myslím si, že vyjadrili ste postoj väčšiny občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Na druhej strane musím za seba priznať, že zachovanie sankcií v tomto zákone považujem za správne, lebo ak by tam neboli, považoval by som to za rovnakú absurdnosť, ako keď by sme vojakov vyzbrojili zbraňami a nedali by sme im náboje.

Ďakujem a ospravedlňujem sa.
Pán Rafaj, to, že čo obsahovalo vaše vystúpenie, to si môžete kľudne kontrolovať v zázname, či to bolo o histórii alebo kampani za slovenský jazyk.
Pán bývalý podpredseda vlády pán Čaplovič, ďakujem aj za vaše slová. To sme včera aj v súkromnej diskusii začali, aká je potreba toho, aby jednotlivé chápania alebo jednotlivé postoje sa objavili aj v tom druhom jazyku. Žiaľ, musím však pripomenúť, že za čias vašej vlády, resp. keď ste vy zodpovedali aj za menšiny, napr. jediný alebo jeden asi najdôležitejší kanál tohto toku informácií, maďarské vysielanie v Slovenskej televízii, bol až tak oklieštený, že z 10 pracovníkov tam ostali štyria a až ako ešte posledný povolebný výboj pred dvoma týždňami sa prepustila aj jazyková redaktorka, ktorá mala na starosti titulkovanie maďarských relácií. Takže iné sú slová a iná je realita.
Pán kolega Senko, samozrejme, to moje vystúpenie nebolo nejakou snahou niekoho presvedčiť o tom, aký ja mám postreh alebo názor. V žiadnom prípade ani vás by som nechcel presvedčiť, či je tento zákon v prospech niečoho alebo proti niekomu. Ďakujem vám.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, opäť raz mám trochu rozpačitý dojem. Na jednej strane som rád, že tu predkladáme návrhy novely zákona o štátnom jazyku, ktorý odstraňuje mnohé z tých deformácií, ktoré zákon o štátnom jazyku obsahuje, či už od svojho začiatku alebo od ostatnej novely, odstraňuje obmedzenia v používaní menšinových jazykov, obmedzuje možnosť udeľovania sankcií, to všetko sú pozitíva, a ja tento návrh novely podporujem a budem hlasovať zaň, na druhej strane som sklamaný, že opäť iba drobno opravujeme, vylepšujeme dedičstvo, ktoré nám tu zanechala ešte vláda Vladimíra Mečiara z roku 1995 a ktoré tak skvele vylepšila predchádzajúca vláda Roberta Fica. Problém tohto zákona totiž nie je iba to, že zasahuje do používania menšinových jazykov. Možnosť používania menšinových jazykov je ošetrená iným zákonom, je do istej miery a bola aj do istej miery ošetrená aj v tomto zákone a aj naďalej túto možnosť rozširujeme a tie problémy, ktoré tam boli, do značnej miery odstraňujeme, ak schválime túto novelu. Ale zákon o štátnom jazyku zasahuje do slobodného šírenia informácií a slobodného používania jazykov ako takého, zasahuje do súkromnej sféry podľa môjho názoru nad rámec, ktorý pripúšťa ústava, nevyhnutných zásahov.
Nevidím vôbec žiadny dôvod regulovať používanie jazyka v súkromnej sfére, v takých výsostne súkromných veciach, ako sú súkromné médiá, periodické a neperiodické publikácie, kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia, príležitostné tlačoviny na kultúrne účely, programy divadiel, kín, nápisy na verejnosti, reklama, pamätníky a podobne. Čo je štát do toho, v akom jazyku vydávam noviny alebo knihy? Čo je štát do toho, v akom jazyku organizujem kultúrne podujatie? Čo je štát do toho, v akom jazyku sa snažím upútať pozornosť okoloidúcich na to, že za rohom mám reštauráciu Podľa môjho názoru vôbec nič. Ak použijem nevhodný jazyk, doplatím na to predovšetkým ja sám, ľudia nebudú čítať moje noviny, ľudia si nebudú kupovať mnou vydávané knihy, ľudia neprídu na mnou organizované kultúrne podujatie alebo ľudia neprídu do mojej reštaurácie a nenajedia sa tam, lebo nebudú rozumieť. Ale to je môj problém, to predsa nie je problém štátu.
A aby som nehovoril len v takejto všeobecnej rovine, spomeniem aj tri konkrétne prípady, prečo si myslím, že zákon o štátnom jazyku je zlý ako taký a bude zlý aj po tom, čo schválime tú novelu, ktorú dnes prerokúvame. A celkom úmyselne dva z týchto troch príkladov sa nebudú nijako týkať národnostných menšín, pretože doteraz sme tu hovorili hlavne o národnostných menšinách, a teda o vzťahu Slovákov a Maďarov, aj keď sa všetci tvária, že ten zákon sa nijako netýka menšín a je iba o štátnom jazyku.
Prvý príklad sa týka § 5 ods. 2, kde sa hovorí o tom, že inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť dabované do štátneho jazyka okrem vysielaných audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych relácií podľa ods. 1 písm. a). Inak povedané, aj české rozprávky ak sú vysielané, povedzme, televíziou a určené deťom do 12 rokov, musia byť nadabované, hoci na Slovensku, som o tom presvedčený... (Reakcia poslanca.) Pán Senko, budete mať možnosť reagovať, tak, prosím, neprerušujte ma. Hoci na Slovensku deti rozumejú aj českému jazyku... (Hlas poslanca z pléna.) Pán predseda, prosím, napomeňte pána spravodajcu, aby ma neprerušoval.(Smiech v sále.) No tak týmto ukazujete svoju kultúru, dobre. Prečo by české rozprávky v slovenských televíziách mali byť dabované, tomu naozaj nerozumiem.
Druhý prípad sa týka národnostných menšín a konkrétne používania maďarčiny. Pred pár dňami dostalo vydavateľstvo MY Nitrianske noviny od Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pokutu za to, že malo uverejnený inzerát v maďarskom jazyku, vo výške 1 500 eur. Ja súhlasím teda s názorom pána ministra, že toto nebol správny postup a nezodpovedalo ani zákonu o štátnom jazyku. Podľa mňa išlo o dezinterpretáciu zákona o štátnom jazyku, resp. zákona o reklame. Napriek tomu ale máme a naďalej budeme mať v zákone o štátnom jazyku ustanovenie o tom, že reklamy, nápisy na verejnosti, oznamy určené na informovanie verejnosti majú byť v štátnom jazyku a ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. A ideme tam doplniť akurát to, že v obciach nad 20 % so zastúpením menšiny sa neurčuje poradie textov, a rušíme možnosť udelenia sankcie za porušovanie tohto ustanovenia. Čiže nebude možné dávať pokutu, fajn, ale prečo vôbec má byť takéto niečo protizákonné? Pretože bude to porušenie zákona, ktoré nebude sankcionované. Pri tom príklade, ktorý použil pred chvíľou pán poslanec Matovič, že dáme vojakom zbrane a nedáme im do tých zbraní náboje, no fajn, ja si nemyslím, že by sme mali o jazyk viesť vojnu a bojovať a strieľať. A vôbec nerozumiem tomu, prečo by ktokoľvek, kto chce mať akúkoľvek reklamu v akomkoľvek jazyku, nemohol sa slobodne rozhodnúť.
Tretí príklad, kultúrne podujatia. Podľa § 5 ods. 6 kultúrne podujatia sa uskutočňujú v štátnom jazyku, výnimkou sú kultúrne podujatia národnostných menšín, etnických skupín, hosťujúcich zahraničných umelcov a výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané na vzdelanie v oblasti cudzích jazykov, ako aj hudobné diela a divadelné diela s pôvodnými textami. Čiže tá logika tohto ustanovenia je asi taká, že kultúrne podujatia sú v štátnom jazyku okrem, a teraz vymenujeme skoro všetky výnimky, ktoré vás v danej chvíli napadnú, tých, ktoré sa týkajú menšín, hosťujúcich umelcov, hudobných diel s pôvodnými textami. A v tom pôvodnom znení zákona boli zahrnuté iba hudobné diela, nie divadelné diela. Tie divadelné diela sa tam dostali pri ostatnej novelizácii za čias pána ministra Maďariča. Bol som vtedy jedným z organizátorov hromadnej pripomienky k návrhu novely. A v rámci rozporového konania som argumentoval, prečo je v poriadku, že opera od Pucciniho môže byť v pôvodnom znení. Ale keby tu chcel zahrať niekto Moliéra vo francúzštine, tak už je to problém, pokiaľ by to nebol hosťujúci zahraničný umelec, samozrejme. A miesto toho, aby toto ustanovenie zo zákona vypadlo, tak sa stalo to, že sme tam pripojili ďalšiu výnimku. A sú tam zahrnuté hudobné podujatia, hudobné diela a divadelné hry. Po schválení tej novely občianske združenie Priatelia slobodných informácií, ktorého som predsedom, sa snažilo upozorniť na isté absurdnosti obsiahnuté v tomto návrhu. A jedným z príkladov, na ktorých sme to chceli demonštrovať, bolo verejné kultúrne podujatie, na ktorom som recitoval verše haiku európskeho prezidenta Hermana Van Rompuya vo flámčine, pretože poézia výnimku v súčasnom znení zákona nemá. Majú ju hudobné diela a divadelné diela. Pokutu som nedostal, aj keď teda pokutám by som sa nevyhýbal. Ale ministerstvo kultúry usúdilo, že to nebolo porušenie zákona. A premietlo sa to do návrhu novely, a to opäť nie tak, ako by som očakával, že necháme kultúrne podujatia, nech si každý robí v jazyku, aký uzná za vhodné. Ale my tam teraz ideme doplniť ďalšiu výnimku, a síce že okrem hudobných diel v pôvodnom jazyku a divadelných hier v pôvodnom jazyku budú mať výnimku aj prednesy literárnych diel v pôvodnom jazyku. Garantujem vám, že takýmto spôsobom nedokážeme zvrátiť absurdnosť tohto ustanovenia, pretože určite nájdeme prípad ďalšieho kultúrneho podujatia, ktoré sa v tých výnimkách nenájde a kde neviem, aký bude dôvod, aby nemohlo byť v jazyku, v akom ho jeho organizátori chcú organizovať. Tá logika je asi taká, že čísla od 1 po 10 sa povinne píšu modrým perom okrem čísel 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8 a 10 a keď niekto upozorní, že prečo by sa číslo 7 nemohlo aj fialovým perom písať, tak dobre, tak to zmeníme a dáme tam aj, že číslo 7 sa nemusí písať modrým perom, a niekto príde s otázkou, prečo sa to netýka aj čísla 9, komu vadí, že číslo 9 bolo napísané červeným, dobre, tak dáme ďalšiu výnimku aj pre číslo 9. Ale ja naozaj úprimne nerozumiem, prečo by si každý nemohol napísať akékoľvek číslo od 1 po 10 aj iným ako modrým perom a prečo toto máme mať zakotvené v zákone. Teraz naozaj nechcem provokovať, ale chcem sa úprimne spýtať, či niekto vie povedať nejaké kultúrne podujatie, ktoré by nutne muselo byť v slovenskom jazyku. Nehovorím o vysielaní v Slovenskej televízii, o hraní v Slovenskom národnom divadle. Ale keď si ja chcem zorganizovať ako súkromná osoba, ako občianske združenie, ako firma kultúrne podujatie v akomkoľvek jazyku, prečo by to komukoľvek malo vadiť, ak to nebude v slovenčine, a kde bude problém, keď niekto také zorganizuje, že budeme mu vytýkať, že to zorganizoval v inom ako štátnom jazyku? Logika tohto ustanovenia sa mi zdá chorá, tak ako sa mi zdá chorá logika celého zákona o štátnom jazyku.
Budem, samozrejme, hlasovať za návrh novely, lebo prináša viaceré vylepšenia. Posúva tú situáciu správnym smerom, ale napriek tomu budem za to hlasovať s vedomím, že raz sa snáď dožijeme aj toho, že budeme mať v parlamente väčšinu, ktorá bude mať odvahu zrušiť celý tento chorý zákon. Ďakujem.

Ďakujem. Na úvod by som vás chcel, pán poslanec, vyzvať, aby ste sa ospravedlnili v následnej faktickej poznámke za útok na zákon. Pokiaľ si pamätáte, ešte ste prisahali alebo zložili sľub poslanca. Máte uvádzať zákony do praxe, a nie tu šíriť vaše individuálne alebo subjektívne dojmy. Ja rešpektujem, ako ste to povedali úprimne, že tomu nerozumiete. Sú aj takí ľudia. Treba mať nad nimi jednoducho zľutovanie alebo úsmev. Ale aj toto má svoje hranice.
Preukázali ste dojemnú starostlivosť o jeden-dva stromy, ktoré ste si účelovo vybrali. A pritom ste zároveň ukázali, že ste ochotný a schopný vyrúbať celý slovenský jazykový les. Takže asi toto je váš prístup. Pravdepodobne by bolo dobré, keby ste si napr. naštudovali Toubonov zákon, francúzsky jazykový, z roku 1994, kde používanie cudzieho jazyka bez francúzskeho prekladu je trestné. Vy sa tu bojíte nejakých symbolických sankcií. Neviem, čo by ste robili, keby to bol trestný čin. Asi by ste zhoreli túžbou zlikvidovať aj Slovenskú republiku, keď sa tak na vás pozerám.
Takisto ste preukázali, že ani nerozumiete mediálnej problematike, kde je jednotný systém označovania, to je tá veková kategória do dvanásť rokov, a kde sú isté aj medzinárodne zakotvené a štandardizované ochranné prvky, aby deti predovšetkým rozumeli obsahom im najbližším, teda domácim materinským jazykom.
Asi tiež do toho Francúzska by som vás poslal na školenie, pretože tam už od sedemnásteho storočia existuje Francúzska akadémia, ktorá zo zákona dohliada na čistotu francúzskeho jazyka. Ale tých deficitov je u vás dosť a, bohužiaľ, dve minúty sú príliš krátke na kritiku.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Dostál má veľké nadanie veci komplikovane vysvetľovať a ešte viacej zamotávať. Ja by som chcel naozaj podčiarknuť, čo je dôležité. Ten, kto chce spolupracovať a hľadať tú komunikáciu medzi väčšinovým a menšinovým jazykom, ten hľadá spôsoby. A ten, kto to nechce, aby to bolo tak, hľadá nejaké dôvody. A vy ste konkrétny príklad toho, že hľadáte rôzne dôvody, prečo to je zlé, prečo treba celý zákon zrušiť a podobne.
Viete, vyspelý národ a vyspelý štát si, samozrejme, uchováva štátny jazyk, oficiálny jazyk. Chráni si ho na jednej strane. A na druhej strane, prirodzene, chce, aby sa používal v rámci informácií. A ja som už znovu zopakoval, ak chceme, aby sa Slováci a Maďari viacej zbližovali v kultúre a tak ďalej, tak musia dostávať informácie. A vy nemôžete žiadať od slovenských občanov, aby ovládali maďarský jazyk, ale naopak, aby sa vytvárali všetky podmienky, aby na jazykovo zmiešanom území pri rôznych kultúrnych podujatiach a tak ďalej mohli Slováci, ktorí tam žijú alebo ktorí tam prídu, poznať aj kultúru maďarskej národnostnej menšiny, pretože to nejde len cez jazyk, ale aj cez to prekladové slovo a cez to poznanie. Všade vo svete to tak je a malo by to byť aj na Slovensku.

Ďakujem. Pán poslanec Dostál, už dopredu, pán poslanec, konštatujete, že zákon, ktorý prijmeme, bude zlý. Ako ste to mysleli? Ale ja konštatujem, že vy robíte čisto obhajobu názorov strany Most – Híd. A je to smutné, ale je to tak. Prosím vás, zákon o štátnom jazyku nie je chorý, ale je asi úplne niečo iné. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ja by som doplnil môjho kolegu Čaploviča v charakteristike vášho vystúpenia. Mohol by som ho nazvať ako vystúpenie ad absurdum, pretože naozaj ako vy dokážete absurdity vyťahovať, je naozaj talentované. Tu musím zložiť poklonu. Zrejme ste boli niekde školený. Akým spôsobom šírite lož, keď hovoríte o tom, prečo by si niekto nemohol zorganizovať nejaké kultúrne podujatie v inom jazyku. Veď zákon to nezakazuje, zákon len hovorí o tom, že čo i len jeden občan Slovenskej republiky, ktorý nehovorí maďarským jazykom, keď sa tam zúčastní, tak na úvod tohto podujatia dostane informáciu v slovenskom jazyku, že takéto a také podujatie sa koná, to je všetko. Ale vy ste, samozrejme, toto zamlčali, aby ste mohli povedať tú absurditu, pretože som si všimol viackrát vo vašom vystúpení, že vyhľadávate len absurdity, ale fajn, je to tiež podnetné.
Dovoľte mi, aby som povedal na záver takú charakteristiku. Viete, hovorili ste o dedičstve predchádzajúcej vlády, hovorili ste o tom, že čo je koho do toho, aký bude nápis na nejakom pamätníku. Viete, ja si myslím, že vy sa pohybujete niekde od ultrakonzervatívneho k ultraliberálnemu, pretože toto je naozaj ultraliberálny prístup, ktorý vy máte, pretože vás niet do ničoho nič. A je to možno aj preto, že v podstate vy ste sa nikdy nedostali za svoje názory do parlamentu normálnym spôsobom. Ale museli ste sa vyviezť na chrbte strany Most – Híd, ktorá reprezentuje čisto len etnický princíp a nič iné, len rozburuje vášne. A vy ste toho súčasťou. Ale nikdy ste objektívne sa nedostali do parlamentu s vašimi názormi ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No mňa môže asi ťažko niekto nazvať, že som nacionalista, pretože som vyrastal na zmiešanom území. A medzi mojimi spolužiakmi na strednej aj na základnej škole boli spolužiaci maďarskej, nemeckej národnosti a dodnes sa s nimi pravidelne stretávam. A vôbec im nezazlievam ani to, že snívajú po maďarsky alebo hovoria po maďarsky alebo po nemecky, je to ich materinská reč, nech sa páči, to mi naozaj neprekáža. Ale použijem, pán Dostál, jeden z tých príkladov, ktorý som použil aj v minulom období na adresu SMK, keď som bol v obci alebo v meste na podujatí, ktoré organizovala obec, a išiel som tam s mojimi kamarátmi si to pozrieť a vôbec som nevedel, o čom tam je reč. Chcem zvýrazniť, že mňa nezaujíma, či človek bude spievať alebo recitovať v takej či onakej reči, ale v sprievodnom slove nech povie aj mne občanovi Slovenska v slovenčine, o čo tam ide, čo sa tam robí, aby som aj tiež pochopil aj kultúru, aj jazyk tej národnostnej menšiny. A možno našimi účasťami na týchto podujatiach sa pokúšali o zblíženie národov medzi sebou. A o to nám ide. O nič iného nám tu nejde. Ale vy jednoducho absurdne spolitizovávate všetko, čo sa vám nehodí v zmysle toho, čo ste už raz povedali, čo je dobré alebo nie je dobré. Otázka je, pre koho je to dobré a čo tým sledujete. Ja tým sledujem jedno jediné, aby aj Maďar, aj Róm, aj Nemec, aj Slovák tu žili v pohode bez problémov medzi sebou a vedeli sa dorozumieť. Moji spolužiaci sú riaditelia škôl, slovenských škôl. Sú to Maďari rodení, ale nádherne hovoria po slovensky. A o nič iné nejde, len o to, aby úradná reč bola úradnou rečou a každý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán Dostál a niektorí poslanci z vládnej koalície, ja skutočne sa nestačím čudovať, kde to vlastne sedím. Pýtam sa sám seba: Sedím v Národnej rade Slovenskej republiky? Podľa vyjadrení, ktoré včera a dnes som tu počul, veľmi o tom začínam pochybovať. Nečudujem sa vôbec tomu, že strana Most – Híd tak vehementne obhajuje tento vládny návrh, ale čudujem sa tomu, že to robia za pána predsedu pána Bugára a predstaviteľov strany Most – Híd. Takí vážení poslanci, akými sú pán Dostál, pán Zajac, Osuský, ktorí sa dostali na chrbte tejto strany do parlamentu, pýtam sa: Musia to títo páni robiť? Musia. Asi vedia, prečo to musia robiť. Čie záujmy vlastne títo páni hája? Môžu mi odpovedať: „Hájime záujmy našich voličov.“ No pýtam sa, koľko ich je, veď podľa percent ani vlastná rodina ich nevolila.
Čo ma tak ale prekvapilo vehementne, to je to, že tento zákon obhajujú niektorí predstavitelia zo strany SaS. A už sa vôbec nebudem čudovať, keď podajú poslanecký alebo vládny návrh, aby sa maďarčina začala vyučovať už aj v predškolských zariadeniach... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)