7. schôdza

Pán minister, niekoľkokrát spomenul, že sa stavalo za vlády Roberta Fica predraženo, draho. Ja by som chcel na oživenie pamäti, že ešte pred vládou Roberta Fica, za vlády pána Dzurindu sa predražovalo a o 100 %. Na oživenie poviem Lamačská cesta, tunel Sitina. Nech sa páči, pozrite sa, je to určite dostupné každému, aby sa pozrel, že sa to predražilo o 100 %. Takže, tuná niekto kritizuje, ale nepozerá so do svojich radov ako výstavba bola ešte za vlády predtým. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vo vašom príhovore sme sa tu už dosť napočúvali, že výstavba diaľnice môže pokračovať, chceme stavať, bude sa stavať, len jednu otázku ste nezodpovedali. Ako, čo, kedy, kde, za akú cenu? Dôkazom toho je aj váš vládny program, ktorý žiadne konkrétne, žiadne konkrétne číslo o množstve diaľnic neuvádza. Preto ja, zo svojho pohľadu to hodnotím ako program v tejto oblasti totálne alibistický, ktorý hraničí so zmätočnosťou a s vysokou neodbornosťou.
Ďalej uvádzate, že vláda chce stavať kvalitne. To sa mi zdá, tak isto veľmi zvláštne. Skúste vymenovať jednu stavbu diaľnic, ktorá za našej vlády sa vykonala nekvalitne. Ďalej ste sa zmieňovali o tom, už aj v predchádzajúcom príhovore, že na severovýchod Slovenska sa zabudlo. Áno, máte pravdu, zabudlo sa, pretože v čase, keď štyri roky bol ministrom dopravy pán Prokopovič, ktorý pochádza zo Stropkova, to znamená zo severovýchodného Slovenska, a keď svet bol v období hospodárskej konjunktúry, kedy o hospodárskej kríze nebolo ani chýru ani slychu, nepostavil tam nič. Čiže, opäť sľuby, sľuby a alibizmus. Ani po 100 dňoch vlády nevieme, čo bude ďalej s diaľnicami. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Budem sa asi opakovať, ale pán minister, naozaj rozprávali ste toho veľa a dlho, ale nemám pocit, že by ste nám dali jasnú odpoveď na otázky, ktoré tu kladieme.
Je pravda, že chcete všetko analyzovať a budete analyzovať a pripravíte a budete riešiť, žiaľbohu viete pre nás je rozhodujúce, kedy po dostavanej diaľnici pôjdeme. Ja ako Banskobystričan musím vyjadriť naozaj radosť nad tým, že minister Vážny ešte stihol podpísať druhý balík PPP projektov a dnes, vy už nemôžete s tým spraviť nič a teším sa tomu, že tá diaľnica sa naozaj buduje a každý týždeň, keď idem do Bratislavy na zasadnutie parlamentu to vidím a viem, že to ocenia všetci ľudia z toho regiónu. Škoda, že sa nám nepodarilo podpísať aj ďalšie balíky, aby ste ich už nemohli zrušiť, žiaľ taká je realita.
Ale naozaj mám vážnu pochybnosť, či za vašej vlády, dôjde k nejakému progresu vo výstavbe, pretože, ak budete analyzovať a skúmať ešte najbližšie dva roky, tak neviem, čo stihnete za vašej vlády spraviť. A ešte ak budete mať takých podporovateľov ako napríklad kolega Slafkovský, ktorý pred malou chvíľou povedal, že pomaly v regiónoch, v krajinách, kde sa postavila diaľnica je situácia ešte horšia ako predtým, kým diaľnica bola postavená, tak s pánom bohom.
Ale, ešte raz hovorím, dúfam, že aspoň niečo z toho, čo hovoríte sa vám podarí splniť. A ak by ste nás chceli podrobnejšie informovať, lebo zdá sa, že sa vám to momentálne ešte nedarí, pevne verím, že vaši kolegovia podporia návrh na uznesenie, aby ste mali možnosť predložiť nám komplexnú správu, z ktorej sa dočítame viac detailov, ako to, čo ste nám povedali doteraz.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pán predsedajúci. Pán minister, vy ste sa vo svojom vystúpení pravdepodobne síce len rečnícky, ale predsa spýtali, že kedy bude čas na to, aby sa zvýšila cena diaľničných nálepiek, diaľničných nálepiek, ktoré teraz mienite zdražovať. Tak rád by som vám na vašu otázku odpovedal. Rád by som vám odpovedal na vašu otázku, ktorú ste položili vo vašom vystúpení, kedy je vhodný čas na zvyšovanie diaľničných nálepiek, či to bude, ak nie teraz, čo mi kritizujeme tak, či za rok alebo za dva alebo neskôr. No, myslím si, že cena diaľničnej nálepky by sa mala korelovať s hustotou spoplatnenej diaľničnej siete. A z tohto hľadiska veľmi zaujímavý článok uverejnil odborný časopis Transport, ktorý mimochodom ako rezortný časopis vychádza v spolupráci s vašim ministerstvom a v tomto článku, ktorý napísali dvaja autori profesor Jozef Gnab a inžinier Vladimír Konečný, obaja sú zo Žilinskej univerzity, sa uvádza aj porovnanie cien diaľničných nálepiek v okolitých krajinách a v Slovinsku vo vzťahu k hustote spoplatnenej infraštruktúry. A zatiaľ čo v súčasnosti sme na takej priemernej úrovni, podobne ako ďalšie krajiny Česká republika, Rakúsko alebo Slovinsko, tak po realizácii vášho návrhu na zdraženie diaľničných nálepiek sa Slovensko výrazne posunie od toho priemeru nad. To znamená, že ak sa pýtate, kedy bude vhodný čas, tak si myslím, že je to vtedy, keď sa rozširuje hustota spoplatnenej diaľničnej siete. Vtedy treba upravovať, aby to korelovalo s týmto faktorom aj ceny diaľničných nálepiek. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán prvý podpredseda a minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja si myslím, že všetko čo sme si mysleli, sme povedali už doobeda, ale cez to všetko, mi nedá reagovať na tak isto na niektoré polopravdy alebo funkčne a nezmyslené pospájané fakty a polofakty.
Myslím, že tú cenu za R1 som popísal dosť právne a pán poslanec Brocka vystúpil, že to vyhodnotili banky, čo je absolútne nezmysel, čiže takú konštatáciu pán poslanec Brocka má, tak by bolo v medziach triviálnej slušnosti, aby si pozrel aspoň základné údaje, kým vypovie takýto nezmysel. 
To, že sme spojili úseky, to už som taktiež komentoval, ale možno to zopakujem, lebo to častokrát zaznelo, že vlastne my sme zabrzdili výstavbu diaľnic, lebo sme spojili do jedného celku tých päť úsekov a tie všetky úseky už mali dva roky stavebné povolenia platné, čo sú tiež nezmysly. Chcem zase len skonštatovať to, že preto sme tie úseky spojili, lebo som vám doobeda prezentoval, do akej bezútešnej situácie sa Slovensko dostáva a v akých neskorých časových horizontoch Slovensko dostavia svoju diaľničnú sieť, keď sa nenastúpi dynamický proces výstavby diaľnic. A preto sme pristúpili aj k scenáru PPP a fakty, že sme mohli stavať z eurofondov sú nepravdou, pretože opakujem, v roku 2008 nebolo žiadne stavebné povolenie, na tieto úseky bola spracovaná dokumentácia pre stavebné povolenie, ale napríklad Dubová - Ivachnová a Turany-Hubová prvý úsek mal stavebné povolenie 6. 4. 2009, Turany - Hubová 23. 5. 2009. A zase ešte raz to zdôrazním, že len vďaka tomu zákonu jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic sa podarilo zabezpečiť stavebné povolenia, ktorého súčasťou sú aj majetko-právne vzťahy, ale aj iné vzťahy. Čiže nebyť toho zákona, ktorý ste tak kritizovali, nemáte dneska ani vy, do čoho pichnúť, absolútne, na tých cestách, ktoré chcete začať Hubová - Ivachnová, Turany - Hubová v najbližšom období. Čiže tiež netreba tie polopravdy alebo, alebo prekrúcať fakty, ktoré sú definované.
Často tu zaznelo diaľnica do Košíc, Bratislava - Košice do roku 2010. Dokonca pán poslanec Kužma povedal, že za rok sa nedá vybudovať ani jeden tunel. Viem, že tento termín bol napätý, bol prijatý v tom roku 2007. Odznelo tu aj zo strany mojich kolegov, z mojej strany poslancov, že, a potvrdzujem to, že v tom čase, alebo že tento sľub bol daný nad rámec programového vyhlásenia vlády, že programové vyhlásenie vlády sme o 40 % prekročili, že súčasná vláda nemala ani toľko odvahy, aby tam aspoň nejaké kilometre uviedla, aby to bolo merateľné, ten záväzok, ktorý sa zaviazala.
Takže, toto už nejdem znovu komentovať, ale vždy bol ten záväzok nad rámec programového vyhlásenia vlády, nad rámec záväzku voličom myslený tak, a aj tak prezentovaný, že to bude do konca roku 2010, a že to bude bez tunelových úsekov. Čiže, nikdy sme nepovedali, že sa tunel dá urobiť za rok, lebo veľmi dobre vieme, že tie tunely, ktoré na tomto úseku sú, sa nedajú. Vždy sme hovorili a môžete si to pozrieť všade v médiách, že okrem tunelov, kde budú bajpasy súčasnými cestami prvej triedy.
To, že tieto úseky by sa dali zrealizovať, samozrejme v napätých časových termínoch, no o tom svedčí, aj o pravde tohto tvrdenia svedčí aj to, alebo aj tohto sľubu svedčí aj to, že bol riadny medzinárodný tender, žiadne z konzorcií nenamietali takýto napätý časový harmonogram. A samozrejme potom, keď už kríza skomplikovala významne život a museli sme posúvať finančné uzatvorenie koncesnej zmluvy, tak už bolo nereálne to, že by sme do roku 2010 vedeli tieto úseky splniť. Ale v čase, keď to bolo sľúbené, v čase, keď sme nepoznali krízu, to bolo reálne a žiadne z medzinárodných konzorcií, ktoré sa tendra zúčastnilo, nenamietalo tak, že sa to nedá zrealizovať. Hovorili, sú to napäté termíny, ale my sme veľké konzorciá, my vieme tieto termíny splniť. A boli to konzorciá Vansis, Skanska a samozrejme takisto toto konzorcium, ktoré nakoniec aj vyhralo, kde bol Buik, Doprastav, Váhostav, Portugalci, Mota-Engil a Intertol. Čiže, takisto opatrne aj s tým sľubom a stále ho vnímajte, takže je nad rámec toho, čo sme sa zaviazali.
Dotknem sa veľmi stručne tých železníc. Nechcem odbočovať, ale zaznelo tu dokonca, že aby sme budovali železnice na rýchlosť tristopäťdesiat alebo na rýchlosť stoosemdesiat. Fakt je ten, že sme sa zaoberali svojho času aj týmto. A Slovensko je pomerne malá krajina a je veľmi veľký rozdiel medzi, finančný rozdiel medzi rýchlosťou budovanou do 160 km a napríklad do 200 km, pretože tá cena toho železničného zvršku do 160 km je neúmerne alebo cena do 200 km je podstatne vyššia ako 160 km a nedonesie to také prínosy časové, lebo Slovensko je, opakujem, pomerne malá krajina a keby sme budovali na rýchlosť 200 km, treba podstatne tvrdšie podmienky z hľadiska európskej normatívnej základne splniť. A tá cena, ktorú by sme obetovali za 200 km rýchlosť je vysoko premrštená voči tej 160. A skrátenie časove tých vzdialeností nie je až také vysoké, aby sa to oplatilo. Čiže, toto je ten základ, už nehovoriac o cene, o rýchlosti 350 km ako tu odznelo.
Takisto, pán poslanec Štefanec, povedal o privatizácii Carga. Ja som tu už viackrát hovoril, pozrite sa pán poslanec, na kúpnu zmluvu na Cargo, ja som ju videl v roku 2006, lebo som bol aj členom komisie, kde ma potom výbor pre hospodárstvo doporučil a v závere som aj bol členom komisie, keď sme to spochybňovali už a samozrejme potom sa aj zrušilo, kde v tejto kúpnej zmluve, ktorá bola v hrubých číslach za štát, predal by Cargo kupujúcemu za 12 mld. Sk, ale nikto už nehovorí o tých odkladacích podmienkach, ktoré tam boli, kde bola odkladacia podmienka, ak štát nezníži cenu za dopravnú cestu, čo by štát stálo možno 2,5 mld. Sk ročne, tak dôjde k dve a pol miliardovému zníženiu kúpnej ceny. Ak štát neodstráni ekologické záťaže, tak dôjde k ďalšiemu zníženiu o 1,5 mld. Sk.
Čiže, boli tam naozaj nachystané z pozície predávajúceho a to je štátu, pripravené časové míny, aby mohlo dôjsť k zníženiu ceny, pretože aj ekologické záťaže je veľmi široký pojem a nakoniec by tá kúpna cena skončila nie na 12 mld., ale oscilovala by niekde okolo 8 mld. korún, a to by bolo ešte dobré, pretože ekologické záťaže sa dajú vyčísliť skrátka do veľmi širokých rozmerov. Takže opatrne narábajte aj s tou privatizáciou Carga a pozrite sa radšej, čo ste pripravovali vy. A tá zmluva je verejne dostupný dokument, resp. na ministerstve dopravy sa určite nachádza, aký podfuk ste vtedy prichystali v roku 2006 na predaj Carga.
Veľakrát tu zaznelo, že sme nečerpali eurofondy, a že sme sa mali venovať urýchlenému čerpaniu eurofondov. Dámy a páni, operačný program Základná infraštruktúra za roky 2004 až 2006 bol vyčerpaný v roku 2008 na 100 %. Pýtam sa, nečerpali sme teda eurofondy?
Dámy a páni, operačný program Doprava na roky 2007 až 2013 je momentálne vyčerpaný na tých 11, necelých 11, medzi 11 a 12 %. Zakontrahovaných je skoro 40 % objemu operačného programu Doprava a sú v rozbehu ďalšie žiadosti o nenávratný finančný príspevok.
Chcem vám len skonštatovať, čo vám možno chtiac, možno nechtiac ušlo, že Slovenská republika z krajín V4 mala ako prvá schválenú prvú žiadosť o tzv. veľký projekt a tiež prvé tri žiadosti a schválené žiadosti Európskou komisiou na tzv. veľký projekt. Prvá žiadosť bola Sverepec - Vrtižer, druhá bola Žilina - Krásna nad Kysucou železničná, tretia Žarnovica - Šašovské Podhradie. Čiže, takisto opatrne vážte slová, pretože aj s novým operačným programom Doprava bolo strašne, strašne veľa roboty, a kto to pozná vie, že nie je jednoduché zabezpečiť tzv. veľkú žiadosť a schváliť ju Európskou komisiou.
V septembri 2009 sme naozaj mali ako prví z krajín V4, ostatné krajiny som nesledoval, schválený tzv. veľký projekt, to znamená, ostatné krajiny boli polroka aj rok po nás, niektoré z krajín V4 nemajú doteraz schválený žiadny tzv. veľký projekt. Takže som zvedavý, koľko žiadostí o nenávratný finančný príspevok a v akom čase schváli súčasné vedenie rezortu alebo zabezpečí tak, aby boli schválené Európskou komisiou, súčasné vedenie rezortu.
Takisto tu boli diskusie, že jeden rok sme viedli diskusie, čo stavať, ako stavať. Mne je to úplne na smiech, že sme našli stôl. Naozaj, sme nenašli nič pripravené, čo by sme vedeli urýchlene pokračovať. Museli sme dynamizovať prípravu stavieb, zabezpečovanie stavebných povolení a zároveň aj rýchlo stavať. Čiže, určite sme nediskutovali, prečo sme potom odovzdali 140 km diaľnic a rýchlostných ciest počas nášho volebného obdobia a ako sme teda mohli rok čakať a obzerať sa a diskutovať, lebo zrejme si myslíte, že za tých posledných tri, resp. dva a pol roka sme odovzdali to, čo deklarujeme a čo sme splnili záväzok programového vyhlásenia vlády a prekročili o 40 %.
Čiže v tom čase, naozaj, keď sme to zhodnotili, keď som si dal pripraviť a sám som pripravoval tú časovú os, že kde sa dostaneme v ukončení výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, tak vtedy prišla tá bezútešnosť, v tom časovom harmonograme, kde nám to vychádzalo na tie roky 2080, 2148, čo som tu dnes deklaroval. A vtedy nám vyšlo, že zrejme sa s kapacitou eurofondov, so štátnym rozpočtom, s kapacitou čistých dotácií štátneho rozpočtu, s úverovou kapacitou Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá mimochodom bola vyčerpaná predchádzajúcou vládou s tvrdým záväzkom zabezpečenia elektronického mýta, čiže s týmito zdrojmi sa zrejme nepohneme ďalej, a preto sme pristúpili k PPP systému, aby sme preskočili tú priepasť, aby sme zúžili, zatvorili tie nožnice, ktoré sa stále a stále roztvárali.
Zas tu padlo aj to, že som sa vyjadril, že PPP projekty sú drahšie o 50 až 70 % v roku 2006. Áno, som sa tak vyjadril, ale zas to je len vystrihnuté z kontextu. Ja som povedal, PPP sú drahšie ako bežné investície o 50 až 70 %, pretože zahŕňajú aj prevádzku a údržbu počas tridsiatich rokov. Zas nejaký dobrák si vystrihol len toto, a teraz to tu bude forsírovať.
Čiže, skúsme solídne pozrieť sa, čo som povedal a povedať to ucelene, lebo inak sme ozaj v polohe novinárov, ktorí vystrihujú slová z viet a navzájom pospájajú tak, aby to nevyšlo. A skúsme byť korektní v tomto.
Zas tu len zaznelo, pán poslanec Matej, tiež ja nechcem ísť do takej podrobnosti, ale hovoril, že keby sme spojili ináč úseky, tak že by sme ušetrili 1 mld. EUR. A to sú už také nezmysly a že sa mohla zemina z tunela z Dubnej Skaly vyťažiť, vyťažená zemina použiť do cestného telesa. Nebojte sa, my sme nad tým všetkým rozmýšľali. Máme doklad od geológa, projektanta, že 60 % tejto zeminy je neupotrebiteľnej. Čiže, nie je to také jednoduché a neobjavil Ameriku, len pán poslanec Matej, ale my sme to vedeli už pred tromi rokmi, keď sme takto delili úseky.
Čo k tomu ešte. Strečno, že je problém. Samozrejme, že je Strečno problém. My sme to riešili dočasne tým troj pruhom, kde sa predbieha, kde sa dá predbiehať po určitých kilometroch a v určitých kilometroch sa to zlieva do, teda v dvoch profiloch sa ide, myslím, že to poznáte, potom sa vlieva do jedného, aby sme o 30 %, a to presne aj sedí, znížili kongescie, resp. zápchy na tejto ceste, ale je to ako provizórne riešenie pokiaľ bude tunel Višňové - Dubná Skala, pokiaľ bude úsek Hričovské Podhradie - Dubná Skala zrealizovaný ako tretí balík PPP. Ja pevne verím, že ešte máme šancu tento balík zrealizovať. A pevne verím, že sa na ňom bude robiť, ale nikdy to nebolo brané tak, že tento tretí balík nechceme my. My sme chceli naozaj masívne postaviť všetky tri balíky a veľmi rýchlo.
Pán poslanec Ďurkovský, všetky tri PPP projekty majú 152 km. Prvý balík má 75, druhý 50 a tretí 27, čo znamená spolu 152, a nie 135. Ale zas, len sa tu nechcem hádať o kilometre. Takisto R7, zelený variant, ktorý preferujeme, alebo som rozhodol o ňom, stojí 100 mil. EUR, plus 1 mil. EUR úpravu Ulica Svornosti. Červený variant, ktorý preferujete vy, uznávam aj legitímny, lebo pomôže Bratislave, ale nie štátu, stojí 100 mil. EUR plus 100 mil. EUR privádzač. Myslím, že to veľmi dobre viete. A takisto je jeho realizácia, je neskôr o tie roky, ktoré sme tu spomenuli.
Stále sa tu točilo sedem dodatkov ku koncesnej zmluve. Chcem povedať, že z tých sedem alebo šesť dodatkov, ktoré boli uzatvorené, tri riešili posun termínov, ale vo svete je to bežné. M25 v Londýne urobila možno dvanásť dodatkov, minimálne viac ako desať a tri dodatky naše riešili posun termínu a tri dodatky riešili tzv. predčasné práce. Predčasné práce sme chceli urobiť preto, pretože výrub stromov podľa environmentálnych predpisov v trase diaľnice sa môže robiť len v čase vegetačného kľudu, aby sme neohrozili vtáctvo a tak ďalej. Čiže, to má svoje pravidlá hry, a preto sme ešte vo februári, marci aj v apríli zabezpečovali výrub stromov a úpravu v pláne po diaľnicu, aby sa dalo potom zmysluplne stavať, uvedomujúc si, že budeme zrejme, že zrejme do volieb dosiahneme tzv. financial close, alebo finančné uzatvorenie, čo sa samozrejme, ale nepodarilo, ale to už je, tú pesničku už všetci asi poznáte.
Zas tu pán poslanec Přidal spochybnil tender. Tender na prvý balík. Boli tri ponuky. Boli to medzinárodné konzorciá, ktoré verte mi, veľmi okamžite by dali podnet na Európsky úrad verejného obstarávania, keby zazreli čo len jednu chybičku v procese obstarávania. Čiže, nespochybňujte tento tender a nespochybňujte ani to, že či bol správne urobený, pretože hneď by bol zmätený zo stola. Mimochodom, vyhrala najlacnejšia ponuka. A režim PPP je taký, pretože trvá dlh. Trvá minimálne rok a pol a niekedy aj tri roky. Napríklad M25 v Londýne trvala dva pol roka a Británia, ktorá je podstatne silnejšia ako Slovensko, ekonomicky, veľmi rada využila systém PPP, ale to sú aj iné krajiny. A mimochodom v tejto komunite PPP sme Slovensko získali vysokú latku, vysokú bonitu, pretože sme vo veľmi krátkom čase, ja som dostal viacero pochvál, že vo veľmi krátkom čase, v podstate vo svetovom rekorde, sme pripravili ako pionieri režim PPP na Slovensku, pretože sme museli sa rozhodnúť, ktorú sme to PPP ideme uplatniť. Museli sme postaviť architektúru celého tendra, museli sme odtendrovať. Ten tender znamenal najprv spracovať nejaké úvodné podklady, potom viesť koncesný dialóg s uchádzačmi, urobiť výber uchádzačov, viesť s nimi koncesný dialóg, získať od nich rozum, vlastne, čo je také vyhovujúce, potom uzavrieť, aby to bolo transparentné a nediskrimininačné a následne vlastný tender uskutočniť a vyhodnotiť vlastné ponuky a zase len rok a pol, kým došlo k finančnému uzatvoreniu. Čiže tento proces má tisíce a tisíce strán súťažných podkladov a materiálu. Všetky boli transparentne zverejnené na webovej stránke ministerstva, aj Úradu vlády a myslím, že ten proces je veľmi dobre urobený. Samozrejme, tá kríza a hlavne cena peňazí nám ho na záver skomplikovala.
Čo sa týka lacnejšie, transparentnejšie a predražené, držím vám palce, súčasná vláda Slovenskej republiky, ale chcem podotknúť len to, že, čo už som zase ráno povedal, že neporovnávajte realitu s hypotézami. Toto si môžete dovoliť až vtedy, keď urobíte vy, niektoré prvé tendre, keď uzavrete a bude sa to dať nejako porovnať. Zatiaľ ste neurobili nič, tak nehovorte o predraženom. Naopak, keď máte trošku súdnosti, tak porovnajte tú minulosť, čo som tu dnes prezentoval, o tých 250 a 180 dodatkov a to naozaj boli predražené tendre. Naopak, systém PPP pripúšťa dodatky, pretože ten proces od uzatvorenia po víťazného uchádzača, po finančné uzatvorenie trvá rok a pol. Je to v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní, aj európsky, aj slovenský pozná špecifické pravidlá na obstaranie koncesie, a preto pripúšťa aj tieto konzultácie, preto, lebo to nie je obstaranie garáže, to ozaj je obrovský projekt a pretože za ten čas je určitý vývoj peňazí, určitý vývoj celého finančného trhu, tak preto sú tam takéto mechanizmy, ktoré boli zadefinované aj v súťažných podkladoch a preto, lebo to nie je obstaranie garáže, nemôže byť takáto pevná cena na to urobená, pretože ten trh sa vyvíja za ten rok a pol.
Myslím, že elektronické mýto nejdem spomínať, ale bolo by dobré si tiež pozrieť fakty okolo toho a odznelo tu už niečo. To, že zrobili iba o propagande, nemyslím to v zlom. Ja si myslím, že propaganda, pán minister, je to, že naozaj stále zverejňujete ako sa zaobstaral elektronický toner na Cargu, čo je, súhlasím, že treba naozaj aj drobné položky kontrolovať, ale keď budete sa vybíjať v drobných položkách, ujdú vám veľké veci, čoho svedkom sú aj toto, tieto naše PPP projekty, aj postup výstavby diaľnic, pretože podľa môjho názoru je propaganda to, ako minister, ktorý má pod sebou sedem, možno desať úrovní, obstaral toner na Cargu. Ako minister ide podpísať na ministerstve stavbu na Košice Milhosť, ako minister dnes podpisoval Jablonov - Studenec. Ja Vám to všetko prajem, ale jednoducho, ja som nemal priestor na to, aby som sa s takýmito vecami zaoberal, pretože ja to považujem za propagandu a pokiaľ viem, tak ani riaditeľ NDS, pán poslanec Choma, nerobil okolo toho, lebo, ja som rád, že sa podpísala, alebo že ste podpísali Jablonov - Studenec, ale to podľa mňa nepatrí na pôdu ministerstva, ale na pôdu Národnej diaľničnej spoločnosti. A určite žiadnu propagandu okolo toho za našich čias nerobil ani generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, a preto si myslím, že propagandu robíte vy, pretože ste šťastní, že môžete podpísať aspoň tieto drobnosti. Ja Vám prajem, aby ste podpísali aj veľké veci, ale tá propaganda od vás, možno že nie je to pravé slovo, a pozrite sa radšej do zrkadla.
Posledné, čo chcem povedať, dámy a páni, predložili sme návrh uznesenia a chcem vám naozaj skonštatovať a myslím, že som to tu aj dokumentoval, aj tými grafmi, aj tými časovými postupmi, že už vznikla diera vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Je potrebné zabezpečiť také kroky, aby sa tá diera ešte viacej neprehlbovala, aby sa tie nožnice ešte ďalej neroztvárali, lebo naozaj, tie diaľnice sú tepny v živote každej spoločnosti a donesú život do tých regiónov, preto ešte je čas.
Už to nevieme vrátiť, čo sa stalo, ale ešte je čas, aby sme sa venovali viac a hlbšie tejto problematike s cieľom, aby sme ozaj zdynamizovali výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku a samozrejme, aby ste sa ani vy za uplynulých tri a pol roka alebo štyri roky, ktoré tu ešte budete, nemuseli hanbiť a mohli ste sa s čistým svedomím obzrieť, že ste za sebou zanechali kus dobrej a dynamickej práce, a že ste Slovensko posunuli niekde ďalej v tej výstavbe cestnej dopravnej infraštruktúry.
Preto vás chcem požiadať, aby ste ústretovo sa chovali k tomu uzneseniu, ktoré sme predložili, aby Národná rada naozaj využila svoju kontrolnú funkciu, a aby Národná rada vyvinula tlak na vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečovala výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest v potrebnom tempe.
Ďakujem Vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci.
Moje vystúpenie, ktoré bude stručné, som si pripravil v dvoch základných rovinách, v praktickej a odbornej. Z praktického hľadiska má vraj táto navrhovaná právna úprava prispieť k tomu, že umožní verejnosti podieľať sa na odhalení plagiátorstva a podvodov pri získavaní vysokoškolských a vedecko-pedagogických titulov a ďalej, že umožní vyhodnocovať kvalitu záverečných prác, ako aj prác potrebných pre získanie vedecko-pedagogického titulu docent.
Ja sa chcem spýtať, ako môže laická verejnosť prakticky a odborne vyhodnocovať kvalitu záverečných prác, ako i prác potrebných pre získanie vedecko-pedagogického titulu? Kto to bude vlastne z verejnosti dobrovoľne a zadarmo okrem bulvárnych novinárov vyhodnocovať? Ako, a na základe akých kritérií bude posudzovať a vyhodnocovať kvalitu napríklad habilitačnej práce písanej odborníkom päť rokov v oblasti fyziky, chémie, mikrobiológie, jadrovej fyziky, medicíny, alebo i práva? Taký pán novinár z nejakého bulvárneho časopisu, ktorý je možno bez vysokoškolského vzdelania a z danej problematiky nevie nič?
Myslím si, že nijako, iba subjektívne a účelovo bez potrebných vedomostí a skúseností o danej problematike, no s úmyslom niekoho zdiskreditovať a znevážiť. Ja tam iný zmysel nevidím. Veď posudzovatelia, ktorí majú na to príslušné odborné vzdelanie a predpoklady, sú práve na vysokých školách v pozíciách odborných asistentov, docentov a profesorov, ktorí musia spĺňať vysoké predpoklady na kvalitu a úroveň odbornosti. Mám pocit, že celá táto novela je len o prezentácii sa navrhovateľov pred médiami.
Mimochodom, pán navrhovateľ, taká formalitka. V doložke nezlučiteľnosti je formálna chyba, nakoľko je tam uvedené, že ide o návrh jedného poslanca, teda vás, pritom však ide o návrh skupiny poslancov, ktorá tam ale chybne nie je uvedená. Asi ste na to pozabudli, keď ste zákon najprv stiahli a potom znovu predložili spolu s vašimi kolegami z vládnej koalície.
Prejdem teraz z tej praktickej do odbornej roviny, a to k nedostatkom tejto novely zákona, pre ktoré budem navrhovať nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Návrh novely zákona, ani súčasne platná úprava zákona, nereflektujú na nasledovné skutočnosti.
Po prvé, systémy a nahrávané údaje nie sú jednotné ani objektívne, nakoľko súkromné vysoké školy nahrávajú údaje do registra maximálne dva roky, pričom verejné vysoké školy raz tak dlho, a preto pri súkromných vysokých školách je možnosť odhaliť plagiát alebo skopírovanú prácu z verejnej školy, spred napríklad troch rokov veľmi malá a je to veľmi nepravdepodobné. Preto je potrebné stanoviť pre všetky vysoké školy rovnakú štartovaciu líniu, a to čas, resp. vek nahrávaných údajov na dva roky spätne a prepojiť podľa odborov vzájomné databázy záverečných prác, resp. zabezpečiť ich výmenu.
Po druhé, v bode 4 poslaneckého návrhu sa pozabudlo na citačnú normu, ktorú je potrebné, aby ministerstvo pre všetky vysoké školy zjednotilo, nakoľko sa používajú pri rôznych vysokých školách rôzne a viaceré citačné normy. Napríklad, Univerzita Komenského v Bratislave používa citačné normy ISO 690 a ISO 690-2, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre používa naviac ešte citačné normy ISO 2145 a ISO 214.
Po tretie, nikde v tom návrhu zákona som nevidel, že by bola stanovená hranica, od koľko percent zhodnosti, resp. zhody s inými prácami a článkami sa bude práca považovať za plagiát. Napríklad od 25 % zhody? Od 10? Od 6? Od 17? Od koľko? Nakoľko na každej vysokej škole je to inak posudzované a pri zverejňovaní práce to môže byť neskôr zneužité pre účelovo vyrobené kauzy. Treba však určite zohľadniť dôležitý fakt, že pri citovaní zákonov alebo Ústavy Slovenskej republiky v záverečných rigoróznych a v habilitačných prácach, vo všetkých vedných odboroch, budú citácie zákonov totožné vo všetkých prácach, nakoľko ustanovenia zákonov sa dajú len presne citovať a podobne komentovať.
Po štvrté, vysoko odborné dizertačné, rigorózne a habilitačné práce v zmysle tohto predkladaného návrhu, by mala posudzovať už spomínaná laická verejnosť, ktorá o výsledkoch prác, s ktorými sú spojené rôzne dlhoročné merania, bádania, či pokusy, nemá ani potuchy a dlhoročné bádania, nové objavy, nápady, myšlienky a problémy, ktoré niekto chce ďalej odborne riešiť, rásť a profilovať sa v danej problematike, tak tieto budú laickej verejnosti prezradené a práve týmto sa umožnia krádeže rôznych nápadov, ideí a myšlienok do verejného a súkromného sektora na Slovensku, ale i v zahraničí. Pripomína mi to taký lacný výpredaj.
Po piate, celý tento návrh novely zákona o vysokých školách nezaručuje dostatočnú ochranu autorských práv a myšlienok odborníkov, pričom sa otvára týmto návrhom bezplatná studňa zdrojov a nápadov nových myšlienok a riešení, v rôznych oblastiach pre súkromný sektor. A ako som už povedal, všetko verejne a bezplatne, na tanieri, stačí mať len monitor s veľkým rozlíšením, aby sa to dobre čítalo.
Až sa mýlim, pán navrhovateľ, skúste ma opraviť, ale ja chápem tú novelu tak, že keď sa chcem habilitovať a budem robiť päť rokov výskum v oblasti nejakej technológie, v ktorej môj výskum budem mať, jeho výsledkom bude, že znížim výrobu, alebo znížim náklady nejakého technologického procesu o pomerne značné sumy, najprv musím podpísať súhlas, že súhlasím s tým, aby moja habilitačná práca bola zverejnená. Potom budem teda pripustený k samotnej habilitačnej prednáške, pred vedeckou radou alebo pred odborníkmi z danej fakulty, z daného odboru, ale už vtedy, keď budem robiť tú prednášku, už vtedy bude musieť byť moja práca zverejnená.
Viete, ja mám pocit, že ešte sa za mnou nezavrú ani dvere zasadačky v miestnosti, kde budem mať habilitačnú prednášku a nejaký dobrák zo súkromnej firmy si túto prácu skopíruje, resp. odpíše z monitora, lebo darmo vy zakážete technicky kopírovať a tlačiť. Komu zabráni posadiť tam niekoho, aby to jednoducho odpísal a môže si ju dať patentovať. Mne potom zostáva jedna možnosť, a to súdiť sa. Tak len toľko, bol by som rád, keby ste mi to vysvetlili, že či naozaj to chápem reálne takto dobre.
Som presvedčený, že práce a ich originalitu spolu s ich kvalitou, by mali kontrolovať odborníci v danej oblasti na odborných inštitúciách, teda vysokých školách. A keď uvažovať nad zverejňovaním nejakých prác, tak iba záverečných prác z prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia, teda bakalárskych, inžinierskych a magisterských prác, ktoré pri všetkej úcte k nim, aj keď niektoré sú naozaj prelomové, nemajú až takú vysokú výpovednú a odbornú hodnotu ako rigorózne, dizertačné a habilitačné práce, ktoré mnohokrát majú pre súkromný sektor vysoko lukratívnu hodnotu.
Záverom si dovolím konštatovať, že v duchu tohto predkladaného návrhu, ktorý je nedomyslený a písaný narýchlo s vidinou mediálnej prezentácie za každú cenu, môžeme potom rovno navrhovať i zrušenie akreditačnej komisie a nechať laickú verejnosť posudzovať odbornosť a kvalitu všetkých vysokých škôl tak, ako to je navrhované a uvádzané v tejto predmetnej novele zákona o vysokých školách pri záverečných rigoróznych a habilitačných prácach.
Keďže ide o návrh, ktorý čiastočne znemožní vysokým školám konkurencieschopnosť so súkromným sektorom, nakoľko na jednej strane ich výsledky bádania, práce a nápadov, často za cenu obrovských finančných prostriedkov sa budú prezrádzať verejnosti, a na druhej strane súkromný sektor si bude svoj výskum a vývoj tajiť, tak túto predmetnú novelu zákona o vysokých školách v tomto znení ja osobne nemôžem podporiť.
Rovnako v zmysle zákona o rokovacom poriadku, v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že vo vystúpení pána poslanca Kolesíka zaznelo viacero vecných pripomienok, ktoré v prípade, že bude tento zákon posunutý do druhého čítania, by mohli zvýšiť kvalitu tejto právnej normy, ktorú pán predkladateľ dal do legislatívneho procesu.
Ja by som chcel nadviazať práve na tú pasáž o prácach v oblasti práva, kde naozaj tá miera zhody môže byť oveľa vyššia, než pri prácach z iných odborov a chcel by som požiadať predkladateľa, aby v prípade, že zákon bude posunutý do druhého čítania, aby aj túto pripomienku pána poslanca Kolesíka zohľadnil, pretože v prípade, že sa nezohľadní, tak môže naozaj spôsobovať veľké problémy pri citáciách a používaní právnych noriem v odborných textoch, a to je vlastne všetko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel podporiť tú časť prejavu pána poslanca Kolesíka, keď hovoril o možnosti plagiátorstva, o tej možnosti, ktorú vôbec tento zákon nerieši, resp. tá možnosť plagiátorstva je presne taká ako o nej hovoril pán kolega Kolesík.
Myslím si, že predkladatelia by sa k tomu mali nejakým spôsobom vyjadriť a mám taký pocit, že toho, no nazvime to "novinárskeho populizmu" už bolo v tejto chvíli dosť, lebo toto skutočne sa robí len pod vplyvom médií, pod vplyvom akéhosi "slobodného prístupu k informáciám", ktorý tuná, v tomto prípade, je absolútne skreslený, si myslím preto, lebo naozaj tie autorské práva sú vôbec nechránené.
Čiže skutočne si myslím, že táto možnosť, o ktorej hovoril pán poslanec Kolesík tuná existuje a tento návrh zákona absolútne nerieši túto problematiku, ale podlieza novinárskemu populizmu a s tým už treba naozaj prestať.
Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega Kolesík, ja som veľmi rád, že väčšina vášho príspevku bola pomerne vecná kritika a vznesenie pomerne zmysluplných pripomienok. Ja verím tomu, že za navrhovateľov pán kolega Beblavý, keďže bude mať viacej času, tak sa k nim vyjadrí podrobnejšie.
Chcem povedať iba toľko, v legislatívnom procese pri druhom čítaní, pri tom ako bude tento text vo výboroch, bude možnosť vlastne zapracovať návrhy a za navrhovateľov už teraz som ochotný prisľúbiť, že sa budeme zaoberať niekoľkými návrhmi, ktoré už teraz máme v rukách. A v prípade, že je naozaj váš úmysel mať na Slovensku dobrú normu, ktorá bude túto problematiku riešiť, je úprimný, tak vás prizývam ku stolu a som ochotný, teda za navrhovateľov, sa rozprávať o všetkých možných technikách, aby tá norma bola nakoniec čo najlepšia. A iba ma poteší, ak bude podporená po týchto úpravách aj hlasmi z opozície.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi, keďže to vystúpenie naozaj obsahuje veľa bodov, aby som hneď reagoval, aby sa nestratili tie rôzne myšlienky. Myslím si, že aj pán Kolesík, to bude z jeho pohľadu lepšie.
Ja sa pokúsim zhrnúť tú reakciu možno do takých troch alebo štyroch bodov. Prvý bod sa týka možno spôsobu diskusie. V tejto snemovni a v jej rôznych častiach, máme rôzne formy, by som povedal diskusie, niektoré sú, môžem povedať také slušnejšie, vecnejšie, niektoré sú také osobnejšie, agresívnejšie a smutná vlastnosť, ale bohužiaľ logická, týchto foriem diskusie, že keď raz degeneruje z tej lepšej do tej horšej, ťažko sa už vracia, lebo tam vzniká taký cyklus vzájomného ataku.
Ja by som chcel povedať, že pán predseda Čaplovič, a to ja môžem len oceniť, sa veľmi snaží, aby v našom výbore pre vzdelanie sme držali tú vyššiu úroveň a bavili sa vecne o riešeniach a menej sa nejako osobne atakovali a bol by som rád, keby sme si to zachovali. Takže, pán poslanec Kolesík a troška aj pán poslanec Jarjabek, ja by som ocenil, keby ste neatribuovali mne nejaké motívy, ja učím na vysokej škole 10 rokov a vysokoškolskou pedagogikou sa zaoberám tiež 10 rokov a môžete si vysledovať rôzne moje názory, ktoré prezentujem a riešenia a musím vám povedať, že ste úplne mimo s tým, čo ste tu hovorili, o motívoch, ale hlavne, čo vy viete o mojich motívoch, čo vy môžete o nich vedieť. Pokiaľ mi nevidíte do hlavy, tak celé vaše tvrdenie, je musím povedať, úplne prázdne. A pokiaľ teda nemáme prejsť do tohto typu debaty, kde si budeme navzájom atribuovať rôzne negatívne motívy na základe vlastných špekulácií, bol by som rád, keby sa tomu do budúcnosti vyhli.
Nemyslím si totiž, že to bráni akejkoľvek vecnej kritike, ktorú ste predviedli a nemyslím si, že ju to nejak posilnilo alebo zvierohodnilo. Takže to len, dám len príklad pána poslanca Podmanického, ktorý vo svojej konkrétnej poznámke bol úplne vecný, kritický, ale neuchyľoval sa k tomu, že by musel rovno nejak sa osobne tu riešiť. Takže to len o tóne našej diskusii.
A teraz, ja sa v rámci toho, aby sme sa zachovali, nebudem vám atribuovať žiadne motívy, ale vyjadrím sa len vecne k tým návrhom a pripomienkam. Technicky chcem povedať, že pán poslanec Kolesík, predniesol viacero zmysluplných návrhov, ktoré sa však vôbec netýkajú predkladanej novely, pretože myslím, že tu dochádza opakovane k nedorozumeniu v tom, že dnešný právny stav zavedený pánom exministrom Mikolajom, ktorý možno, predpokladám, že v rozprave sám vystúpi a vyjadrí sa, zaviedol tento centrálny register. To znamená, že centrálny register, to, čo je do neho vložené, ako funguje, je dnešný právny stav.
Táto novela jedine čo robí je, že berie to, a za určitých okolností dáva na internet. S čím môžeme nesúhlasiť, ja to beriem ako legitímny názor, ale to nijak nesúvisí s citačnými normami, nijak to nesúvisí s percentami zhody, nijak to nesúvisí s tým, ako ďaleko do minulosti je tá databáza, pretože celé čo sa znova robí je, že dáva tie práce na internet.
Pokiaľ chceme riešiť tieto otázky, musíme vstúpiť do zákona. Paradoxne, ak chcete naozaj riešiť, a to sa týka aj pána poslanca Podmanického, tento problém, ktorý ste spomenuli, tak musíte túto novelu podporiť, alebo teda predložiť inú, samozrejme, aj to je možnosť, pretože dnešný právny stav je problém, z vášho pohľadu, nie táto novela. To chcem len vysvetliť. Preto ja sa k tomu vyjadrím veľmi stručne, lebo nie je to predmetom našej novely, aj keď, ak to postúpi do druhého čítania, môžeme o tom určite debatovať.
Pokiaľ ja ovládam právny stav a predpokladám, že pán exminister, ako jeho autor, ma opraví, doplní, keď bude vystupovať, ten zákon nehovorí nič o percente zhody. On ustanovuje určitý softvér, ten softvér vyhadzuje nejaké čísla, ale po zvážení toho, čo je porušením autorského zákona, čo je porušením vnútorných smerníc vysokých škôl, zostáva na interpretácii autorského zákona na samotnej vysokej škole. To znamená, že ak vám vyskočí zo systému aj 90-percentná citačná zhoda, pokiaľ ide o legitímnu citačnú zhodu, tak ten systém nepovie, že tento človek nemôže teraz absolvovať. On len hovorí, vychádza zhoda takáto a takáto. A vy ako škola to interpretujte, vy ako škola to nejakým spôsobom sa s tým musíte vyrovnať.
Takže, tým pádom si myslím, že tie problémy nie sú úplne najdôležitejšie. Takisto si nemyslím, že rôzne citačné normy sú nejaký zásadný problém, ale pripusťme, že môžeme sa o tom baviť, keď, ak ten zákon bude v druhom čítaní, ale ukončím to len tým, že nesúvisí to s touto novelou. Súvisí to s existujúcim právnym stavom a táto novela na tom nič nezmení.
Technicky chcem poďakovať pánovi Kolesíkovi za to upozornenie na chybu v doložke zlučiteľnosti. Už ju asi nevieme opraviť, ale napriek tomu ďakujem a určite na to treba dávať lepší pozor, aj na takéto drobnosti. No a teraz a myslím, mám pocit, že môžem skončiť.
Teraz prejdem k tým filozofickým témam, kde pán Kolesík sa pýta, že načo je taká novela, keď ako laická verejnosť môže takéto niečo posudzovať? To bol ako jeden taký, by som povedal nadpis. A druhé bolo, teda to, umožnenie kradnutia nápadov. Tak teda, aby som, to boli dve také hlavné, by som povedal, filozofické námietky. Ale súhlasím, že to sú veci, o ktorých treba debatovať a hoci pochybujem, že nájdeme na nich zhodu, lebo sú to filozofické asi rozdiely, predsa len cítim povinnosť navrhovateľa na ne zareagovať.
Pokiaľ ide o laickú verejnosť, pán Kolesík, buď nie úplne poznáte proces, ktorým tieto práce prechádzajú, čo si ale nemyslím, keďže ste sám vysokú školu absolvovali a nie tak dávno a tie procesy sa, až tak nezmenili, alebo je to nejaké nedorozumenie, alebo ho úmyselne nejak deinterpretujete, pretože k práci sa v procese vyjadruje len veľmi obmedzený počet ľudí. Konkrétne podľa typu práce je to vedúci práce, sú to jeden, dvaja oponenti, prípadne pri habilitácii, je to habilitačná komisia, alebo teda komisia pre dizertačnú prácu. To znamená, že sú to traja až päť, sedem ľudí, v prípade habilitácie teda ešte hlasuje vedecká rada následne fakulty. To je nejaká ďalšia skupina, to už väčšinou tam nedochádza k nejakému detailnému štúdiu, obhajobe, už je to skoro ratifikácia teda toho, čo posúdila habilitačná komisia toho.
To znamená, že náš systém je postavený na tom, že nie odborná verejnosť, ale tri až sedem ľudí povedzme vybraných danou školou, vybraných zamestnancami, posudzuje prácu. To je systém, ktorý má svoje veľké výhody, ale jednou jeho veľkou nevýhodou je, že či už pri "vhodnej" selekcii tých ľudí, či už pri ich nekvalite, neprofesionalite alebo zlom úmysle, ten systém môže veľmi ľahko zlyhať. O tom, že ten systém na Slovensku zlyháva, existuje nespočetné množstvo dôkazov, kde naozaj stačí si do Google hodiť nejaké vyhľadávače alebo sa spýtať vo vašom poslaneckom klube, aj to by mohlo tiež postačovať na menší počet takýchto prípadov, pretože máme situácie, kde boli schválené práce, ktoré sú zjavne plagiátom a nie sú plagiátom v tom zmysle, či niekto citoval právnu normu, Ústavu Slovenskej republiky, ale sú plagiátom preto, že buď vôbec nie sú atribuované tie rôzne myšlienky a tvrdenia, alebo sú teda, no že teda nie sú atribuované, aby som to povedal presne.
To znamená, že máme pomerne obsiahly počet indícií, že tento taký systém, by som povedal, úzky, uzavretý, elitný, nám až tak dobre nefunguje, a to sú len tie prípady, keď na to médiá prišli, vďaka tomu, že ide o pomerne prominentnú osobu. Pretože ja osobne, napriek našim názorovým nezhodám si nemyslím, že by poslanci napr. SMER-u plagiovali v nejakej rádovo vyššej miere ako priemerná populácia. Ja vám tie zlé úmysly nepripisujem, a keď v minulom období sa už len vo vašom poslaneckom klube našlo niekoľko takýchto prípadov, mne to skôr indikuje, že je to asi skôr reprezentatívne ohľadne širšieho problému. Utvrdzuje ma v tom aj moja osobná skúsenosť pedagóga, kde vám musím povedať, že zažívam, ako pedagóg mám študentov z rôznych slovenských vysokých škôl, keďže učím na magisterskom štúdiu, kde berieme bakalárov z rôznych škôl z celého Slovenska, súkromných, verejných od UK po, nechcem povedať nejakú treťotriednu, nebudem menovať, ale naozaj po treťotriednu školu a musím vám povedať, že napriek veľmi veľkej pozornosti, ktorú tomu venujeme, tí štvrtáci, podľa starého alebo prváci magisterského štúdia nevedia pracovať so zdrojmi a väčšina ich prvých prác vykazuje znaky silné plagiátu. Čo mne indikuje, že teda, keď niekto príde na novú školu a tam to robí, tak asi ako vyzerá jeho bakalárska práca na predchádzajúcej škole. Takisto môžem ako publikujúci vedec povedať, že som sa v slovenskom vedeckom prostredí stretol tiež s nie až takým malým počtom prípadov, keď dochádza minimálne, keď to slušne poviem, nesprávnemu spôsobu citovania alebo využívania informácií.
To znamená, že tento, nazvime to úzky elitný model, zlyháva. A to je dôvod, prečo sme tú novelu predložili, nie nejaká snaha byť raz v médiách. Musím vám povedať, predsa sa ešte k tomu vrátim, že ja som ekonóm a v ekonómii ten pojem cost benefit analýza, tá analýza nákladov a výnosov a môžem vás uistiť, že pomer medzi nákladmi tejto novely, napr. len pre mňa z hľadiska prípravy, presadzovania je rádovo neadekvátny mediálnemu efektu, ktorý z nej je. To znamená, že keby som ako ekonóm maximalizoval mediálny efekt, on je úplne o inej veci ako je táto novela. O tom vás dovolím si, uistiť ako racionálne uvažujúci človek.
Ale vracajúc sa teda k tomu, prečo tú novelu. Vy vychádzate, ako keby tým pádom z toho, ako keby bolo len pár ľudí, ktorí sú dnes v tej komisii a potom sú len laici a najmä, dokonca ani nie len laici, len bulvárni žurnalisti. Teda svet delíte na odborné komisie a bulvárnych žurnalistov. Dovoľte mi, vás informovať, že na Slovensku existuje viac ako 10 tisíc vysokoškolských učiteľov, ktorí ale nie sú súčasťou konkrétnej komisie s definíciou, lebo je tam len tých pár ľudí. Existuje niekoľko tisíc odborných zamestnancov Slovenskej akadémie vied a existuje v prípade, najmä prác nižšej úrovne, bakalárskej, diplomovej, pravdepodobne 10 tisíce ďalších ľudí, ktorí môžu posúdiť aspoň v základných rysoch kvalitu tej práce, pretože absolvovali ten istý odbor, alebo v ňom odborne pôsobia.
To znamená, že ten objem, by som povedal, kvalifikovanej verejnosti je rádovo v desaťtisícoch na Slovensku, samozrejme, nie na konkrétnu prácu, na práce ako celok. Samozrejme potom v jednotlivých odboroch sa ten počet zužuje, to znamená, že táto práca samozrejme môže poslúžiť aj tomu, že novinárka z Nového času si ju bude čítať a hľadať tam niečo, ale to nie je jej jediné použitie a priznám sa, nevidím v tom ani základný problém.
Totižto, keby sme akceptovali váš pohľad na vec, tak by sme museli prestať zverejňovať rozsudky. Koniec-koncov koľko ľudí na Slovensku rozumie tomu, či je dobre napísaný rozsudok súdu? No ešte menej ako tomu, či rozumie, či je dobre napísaná diplomová práca. To znamená, načo zverejňovať rozsudky? Aby bulvárni žurnalisti mohli sa v tom rýpať? Vaša logika.
Na čo sú potom v súčasnom zákone otvorené obhajoby týchto prác? Podľa dnešného zákonného stavu je obhajoba každej z týchto prác verejný akt. To znamená, každý aj s prepáčením ten Jožo z kravína, ale aj odborník, môže tam prísť. To znamená, načo to robíme, aby tam došli bulvárni žurnalisti a robili problémy? Zakážme to. Zavrime to. Osobitne, keď vidíme, že ten systém uzavretej kontroly nám funguje tak dokonale na Slovensku. Vidíme to naozaj z tých prípadov.
Takže, v tomto sa obávam, že sa nezhodneme. Obávam sa, že naozaj ten koncept otvorenej spoločnosti je vám cudzí a takto asi aj skončí. No, pokiaľ ide o kradnutie nápadov, vy ste povedali, ja si dovolím citovať, ja som si to niekde zapísal, "že tento návrh bude bezplatnou studnicou informácií a nápadov pre súkromný sektor". To je citát, dúfam, že som vás citoval presne, ja som si to hneď zapisoval. Áno, dúfam, ale ak tam necháte slovo súkromný sektor všetkých občanov Slovenskej republiky, čo je ale v podstate to isté, lebo teda súkromný sektor tvoria občania Slovenskej republiky. Áno, to je jeden z jeho základných zmyslov, ja som to aj včera v rozprave v úvode povedal, že chceme, aby tieto informácie produkované v drvivej miere za verejné prostriedky boli studnicou informácií a nápadov pre súkromný sektor.
Pán kolega, ak viete niečo o teórii extrenalít, tak viete niečo pozitívne o extrenalitách, tak viete, že jeden z hlavných dôvodov tej ekonómie uvádza pre verejné financovanie vysokých škôl a vedy, sú práve pozitívne extrenality vyplývajúce z toho, že spoločenské výnosy výskumu sú vyššie ako súkromné výnosy, ale to vzniká práve len vtedy, keď sú tie výsledky výskumu zverejňované. A preto všade na svete základný princíp je, že všetky nové vedomosti treba zverejňovať, pokiaľ nie je nejaký veľmi silný dôvod proti tomu. To znamená, že vy, obávam sa, že ste v mentalite sovietskeho uzavretého vedeckého tajného mestečka M1, v ktorom sa vyvíjajú jadrové zbrane, lebo to je jediný prípad z modernej doby, keď to funguje na úplne inej mentalite. Ale toto už nie je chvalabohu mentalita Slovenska v roku 2010.
Samozrejme, existujú legitímne záujmy, ktoré treba chrániť. O tom sme tiež v rozprave hovorili, o tom, aby ľudia mohli publikovať, o tom, že bude tam pravdepodobne potrebné vložiť nejakú možnosť časového oneskorenia pre prípady, kde je to vhodné. Ja som posledný, ktorý povedal, že nemôžu byť výnimky. Ale odmietnuť to an block, ako ste to vy odmietli, musím povedať, že to naozaj je len veľmi ťažko, niečo na čom budeme môcť hľadať zhodu. Ďakujem veľmi pekne.