7. schôdza

Ďakujem za tú faktickú poznámku, pán Viskupič. Samozrejme, je to na ďalšiu debatu, čo sa týka Rozhlasovej rady a už to tu povedal pred chvíľočkou aj kolega. Potom si skutočne musíme povedať, že aké nominácie pôjdu do takýchto inštitúcií, či v Národnej rade, pléne budú predkladať nominácie poslanci, poslanecké kluby, alebo či to budú len profesné združenia. Čiže, tam treba potom otvoriť tú otázku. Ale ja znovu budem hovoriť, že verejní funkcionári, tí, ktorí sú na tej kandidátnej listine a mám za to, že je to aj člen Rozhlasovej rady pán Balun, využili len svoje pasívne volebné právo. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ospravedlňujem sa, že v takomto čase o 12.30 hodine v piatok ešte sa hlásim do rozpravy, ale aj asi tu bola taká nepriama výzva napr. vo vystúpení pána poslanca Madeja aj s prihliadnutím na okolnosti, aké sprevádzalo naše hlasovanie v ústavnoprávnom výbore o návrhu stanoviska k tejto veci.
Rozdelím to vystúpenie, obávam sa, že to sa mi nepodarí zmestiť pod nejakých sedem až desať minút, na dve časti. V prvej sa chcem zaoberať tým, čo je tu spochybnené, opakovane a čo bolo spochybňované od začiatku, a to je to, či sú splnené procedurálne podmienky pre to, aby plénum Národnej rady o tejto vôbec mohlo konať a rozhodovať.
V tej druhej časti, či sú splnené materiálne, hmotno-právne podmienky pre to, aby tie dotknuté osoby boli odvolané z funkcie členov Rozhlasovej rady. Pokiaľ ide o to, či sú splnené tie procedurálne podmienky pre to, aby Národná rada mohla o tomto konať, tak tá otázka sa dá vlastne transformovať na inú otázku, a to je to, či je, platí § 12 zákona o Slovenskom rozhlase. Odpoveď na tú otázku či platí § 12 zákona o Slovenskom rozhlase je jednoznačná a nepochybná. Áno, platí. Keďže platí tento paragraf, je plénum Národnej rady vecne príslušné na konanie o tejto veci.
Pani poslankyňa Zmajkovičová, aj pán poslanec Madej namietli v takom, v takej strešnej koncentrovanej podobe, že bola porušená procedúra rokovacieho poriadku, ale neodznelo jedno jediné konkrétne ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, ktoré malo byť porušené a myslím si, že dôvod, pre ktorý žiadne takéto ustanovenie nebolo označené je ten, že žiadne takéto ustanovenie ani neexistuje, ktoré by bolo porušené.
Čo sa týka tých podmienok pre to, aby plénum Národnej rady o tomto mohlo konať, tak sú dané zákonom a sú vymedzené do tej časti vety, ktorá hovorí: "Ak vykonáva funkciu alebo činnosť, nezlučiteľnosť s funkciou člena rady podľa § 10 ods. 3 až 5 zákona o Slovenskom rozhlase." Nikde v zákone o Slovenskom rozhlase sa nehovorí o nejakom návrhovom oprávnení predsedu Rozhlasovej rady. Hovorí sa o oznamovacej povinnosti predsedu Rozhlasovej rady, ktorej nesplnenie, ak si nesplní predseda Rozhlasovej rady svoju oznamovaciu povinnosť, vystavuje sa hrozbe postihu, ale nemôže mať takéto nesplnenie oznamovacej povinnosti predsedu Rozhlasovej rady za následok zánik vecnej pôsobnosti pléna Národnej rady, ktorú priznáva zákon. To jednoducho nie je možné.
Čo sa týka toho vzťahu medzi zákonom o Slovenskom rozhlase a ústavným zákonom o výkone verejného záujmu, ony sú tie úpravy paralelné a vzájomne sa dopĺňajú. V prípade, že by ústavný zákon upravoval tú matériu, ktorú upravuje zákon o Slovenskom rozhlase vo vzťahu k členom Rozhlasovej rady, samozrejme, platí právny predpis vyššej právnej sily má prednosť pred právnym predpisom nižšej právnej sily. Ale upravuje čosi iné. V troch aspektoch čosi iné. Iný subjekt. Podľa zákona o Slovenskom rozhlase sa k členom Rozhlasovej rady alebo o členoch Rozhlasovej rady rozhoduje plénum. Podľa ústavného zákona je to výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. To je jeden rozdiel.
Druhý. Spôsob výkonu tej kompetencie. Plénum Národnej rady rozhoduje o odvolaní členov Rozhlasovej rady. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií neodvoláva členov Rozhlasovej rady, pani poslankyňa, ale vyslovuje stratu funkcie. Čiže, je tu rozdiel aj v spôsobe výkonu kompetencie a je tu úplne zásadný rozdiel, ktorý sa týka podmienok pre uplatnenie tej pôsobnosti. Plénum Národnej rady odvoláva členov Rozhlasovej rady v prípade, že sú splnené skutkové podstaty podľa zákona o Slovenskom rozhlase. Výbor vyslovuje stratu funkcie v prípade, že sú naplnené úplne iné skutkové podstaty. Tu ani nebola vôbec objektívna možnosť, aby výbor rozhodol o vyslovení straty funkcie, pretože to môže len v dvoch prípadoch. Ak je recidíva, ak je opakované porušenie tých povinností, a keď je nesprávne alebo neúplne vyplnené majetkové priznanie. Za iných okolností výbor ani nemohol, to sú materiálne dve odlišné skutkové podstaty. Čiže, tie úpravy sa líšia v troch kľúčových náležitostiach a celkom jednoznačne z toho vyplýva, že existencia nejakej pôsobnosti výboru, nemôže mať za následok zánik oprávnenia pléna, ktoré sa týka iných skutkových podstát a iného spôsobu výkonu kompetencie. To jednoducho nesedí ani v detaile, ani v celku.
Čiže, plénum Národnej rady Slovenskej republiky má zákonom založenú kompetenciu rozhodovať o tom či odvolať členov Rozhlasovej rady. Čo sa týka teda porušenia tej procedúry ešte sa k tomu, prepáčte, predsa len pár vetami vrátim. Už som avizoval, že neexistuje ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, ktoré bolo porušené, ale predsa len poďme po jednotlivých fázach.
Tá námietka, ktorú som zachytil, je tá, že predsedovi Národnej rady sa dostal podnet od Aliancie Fair-play, nie oznámenie od predsedu Rozhlasovej rady. O zaradení tohto bodu na rokovanie rozhodlo plénum Národnej rady Slovenskej republiky hlasovaním. V tom okamihu ako bol tento bod zaradený na rokovanie, na návrh predsedu Národnej rady bola konvalidovaná akákoľvek svojvôľa predsedu Národnej rady, pretože už to nie je jeho rozhodnutie, ale je to rozhodnutie najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky, že sa nejakou vecou bude zaoberať. Čiže, v tejto fáze, ak aj bola údajne nejaká svojvôľa, tak plénum ju dokonale a v plnom rozsahu vykompenzovalo vlastným autonómnym rozhodnutím a tvrdiť, že plénum nemá právomoc rozhodnúť o tom, či sa niečím bude, alebo nebude zaoberať, tak tak ďaleko snáď nepôjde nikto z nás.
Čo sa týka tej ďalšej fázy, tak ono to súvisí aj s tou vecou pána Baluna, prečo je ten pozmeňujúci návrh problematický a súvisí s tým, že podľa § 26 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, každá jedna vec, ktorá má byť predmetom rozhodovania pléna, je pridelená príslušnému výboru. Opäť bola dodržaná táto procedúra, predseda to, predseda Národnej rady to pridelil aj mediálnemu výboru. Podľa môjho osobného názoru to nemal čo prideľovať výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, lebo tie skutkové podstaty boli úplne mimo, ale veď každý nakladá so svojou kompetenciou ako uzná za vhodné. Bolo to pridelené mediálnemu výboru, ten zaujal stanovisko a je to teraz v pléne. Neexistuje naozaj § zákona o rokovacom poriadku, ktorý by sme porušili, ani paragraf zákona o Slovenskom rozhlase, ani článok ústavy.
Teraz k tej, k tomu meritu, ešte naozaj veľmi stručne. Či sú splnené materiálne podmienky preto, aby boli tie dotknuté osoby odvolané. Ja si myslím, že je to vecou úvahy každého jedného poslanca, ale Národná rada sa stáva pánom tejto veci v okamihu, ako rozhodne hlasovaním, že to bude zaradené do rokovania. A teraz, prepáčte, možno taký trochu didaktický výstup, ale existuje čosi ako autentický výklad a autentický výklad znamená výklad práva tým subjektom, ktorý to právo vytvoril.
Čiže, dnes alebo, teda, v utorok alebo už kedykoľvek, Národná rada svojím hlasovaním podá autentický výklad toho, či kandidatúra za politickú stranu je podľa nej pôsobením v prospech politickej strany. A to si každý jeden poslanec vo vlastnom vedomí a svedomí sám rozhodne, či si myslí, že kandidovanie za politickú stranu, prípadne vedenie jej propagačného alebo komunikačného odboru nie je pôsobením v prospech politickej strany, ale je vo vzťahu k tej politickej strane neutrálne, alebo je to pôsobením proti politickej strane.
Účelom toho ustanovenia, ktoré zakotvuje tú podmienku nezlučiteľnosti, je odstrániť z rozhodovania Rozhlasovej rady akékoľvek politické väzby, čiže hranie sa na slovíčka, či kandidovanie za politickú stranu je, alebo nie je takouto politickou väzbou. Môže byť, ja si myslím, že je úplne legitímne hlasovať tak, že tí ľudia nie sú v nezlučiteľnosti funkcií, hovorím, môžme mať na to každý svoj názor a Národná rada podá autentický výklad hlasovaním.
Ešte k tomu meritu jednu poznámku. Čo to znamená, alebo dobre, povedal som, čo potreboval, ešte sa vrátim k tomu, čo hovoril aj pán predseda Jarjabek, a to je vec týkajúca sa pána Baluna. Ja som za seba, teraz dávam verejný prísľub, že bez ohľadu na to, ako dopadnú tí traja, ako dopadne pán Háber, pán Koreň a pani Jaššová, ja budem hlasovať za odvolanie pána Baluna z funkcie člena Rozhlasovej rady, len možno taká poznámka, že nechcem sa tu zastávať Aliancie Fair-play, nemám na to najmenší dôvod, ani mandát, ale ten dôvod, pre ktorý sa im možno nezmestil do toho návrhu, môže spočívať v tom, že pán Balun kandidoval v roku 2006 na nejakom údajne 117. mieste a tieto dotknuté osoby kandidovali v roku 2010, tak si to, pravdepodobne, ľudia, ktorí sú v aliancii, sa zaoberajú monitoringom, nevšimli, ale ja som rád, že si to všimol niekto iný, a to hovorím úplne úprimne, pretože poriadok musí byť. A to padni, komu padni, potvrdil to aj pán poslanec Abrhan, sa bude vzťahovať na každého, bez ohľadu na to, za akú stranu kedy nastúpil. Nie je problémom, ale okolnosťou, ktorú treba zobrať do úvahy, je to ten § 26 ods. 3, ktorý hovorí, že každý jeden takýto návrh, o ktorom sa bude rozhodovať v pléne, musí byť pridelený príslušnému výboru. Ale, ak by malo byť na prekážku dojmu, že nám ide naozaj o vec, to že sa nebude o tom hlasovať v balíku, tak ja som ochotný podporiť aj ten návrh, aby či už jeden alebo druhý, aby bolo jasné, že skutočne ide o vec a o nič iné.
Vidím, že tam sú faktické poznámky, tak ma možno dovtedy ešte napadne, čo som chcel povedať. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Znovu budem opakovať, že bola porušená procedúra, pán kolega, a dnes sa zaoberáme dvomi podnetmi Aliancie Fair-play na tých troch istých verejných funkcionárov. Jeden podnet, ktorý dala predsedovi Národnej rady, kde spochybňuje teda ich pôsobenie v konflikte so zákonom o Rozhlasovej rade a rozhlase, a potom na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií začal podnet vo veci ochrany verejného záujmu a rozporu záujmov. Čiže, ďalší kvalifikovaný podnet, že títo verejní funkcionári sú v konflikte záujmov. A preto ja si osobne myslím, že pán predseda parlamentu nemal zaradiť len na základe takéhoto podnetu odvolávanie členov Rozhlasovej rady, akýkoľvek máme na to názor, samozrejme, či sú v konflikte, alebo nie sú v konflikte záujmov. Ja som rada, že sa o tom hovorilo na jednom výbore pre kultúru a médiá, ústavnoprávnom výbore, aj našom výbore. Pretože ísť hneď, že príde na základe podnetu zaradiť takýto závažný, takéto závažné odvolávanie, strate funkcie, hneď do programu schôdze, je skutočne porušenie procedúry. A bolo to na 5. schôdzi a dnes o tom rokujeme. Čiže, ja som preto vtedy dala procedurálny návrh, aby sme sa s tým, aby sa nerozhodovalo, kým nerozhodne výbor pre nezlučiteľnosť, pretože už som mala takýto podnet na svojom výbore a mala som ho zaradený do programu schôdze. Takže, k tomu toľko. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, nechcem byť žiadnym rekordérom, ale táto téma, naozaj, je pre mňa tak nesmierne zaujímavá preto, lebo existuje na ňu toľko legitímnych pohľadov a o to viac právnických, že je o to viac pre mňa zaujímavá preto, lebo nie som právnik.
Pán doktor, ja si veľmi vážim to, čo ste povedali, absolútne to má svoju logiku, len prečo o tom nerozhodol ústavnoprávny výbor. Takto je to stále len v polohe vášho subjektívneho, hoc nesmierne fundovaného názoru, ale stále je to v tej subjektívnej polohe, kde mne to konkrétne pomáha len čiastočne preto, lebo poznám iné názory na túto problematiku a viete veľmi dobre, že tie názory sú rovnako legitímne ako ten váš názor, preto lebo aj v oblasti prieskumu verejnoprávnych inštitúcií, nakoniec sme mali iné názory, ktoré vy ste vtedy predkladali, a teda vy ste vtedy reprodukovali ako istý výklad zákona a nie, nie vtedy väčšina parlamentná, aj vtedajší predseda parlamentu bol s tým stotožnený, lebo na základe jeho rozhodnutia sa vlastne obnovili tie prieskumy vo verejnoprávnych inštitúciách. Čiže, áno, ďakujem veľmi pekne, len bol by som oveľa radšej, keby to bolo stanovisko ústavnoprávneho výboru, hoci v tejto chvíli absolútne rešpektujem a beriem. Ďakujem veľmi pekne.

Ste veľmi láskavý, pán predsedajúci. Ďakujem pekne. Veľmi stručne k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Zmajkovičová. Opäť tu odznelo, ja sa ospravedlňujem, ale ten balast, že bola porušená procedúra. Hovoril to pán predseda Jarjabek, že ide tu o zákonnosť alebo nezákonnosť. No zákony sa členia na paragrafy, odseky a tak ďalej, čiže, keď identifikujete paragraf zákona o rokovacom poriadku, ktorý bol porušený tým, že Národná rada hlasovaním rozhodla, že sa bude zaoberať týmto bodom, tak nech sa páči, budem to akceptovať.
K tomu, čo hovoril pán predseda Jarjabek, ďakujem za ten podnet, nechcel som to tu otvárať, ale poviem to. Na ústavnoprávnom výbore to uznesenie neprešlo preto, že členovia ústavnoprávneho výboru za opozíciu konštatovali, že nemajú v zásade nejaké vecné výhrady voči obsahu toho môjho stanoviska, ale odmietajú sa podieľať na koaličnej väčšine a robiť, asistovať koaličnej väčšine, čiže žiadne vecné výhrady voči tomu stanovisku neodzneli, odznel politický postoj, že je to vec koalície, tak nech si koalícia tú väčšinu nájde a jedna koaličná poslankyňa mala rovnaký obsahový návrh, len inak vyjadrený, takže to nepodporila, čo ma privádza k tomu, že ako teda vlastne chceme fungovať a komu ide o vec.
Keď predložil pán poslanec Madej pozmeňovací návrh k návrhu uznesenia koaličnej poslankyne v ústavnoprávnom výbore, pretože som mu dal vecne za pravdu, hlasoval som za ten návrh, proti návrhu koaličnej členky ústavnoprávneho výboru. To isté sa zopakovalo aj v iných prípadoch. Zatiaľ jednoducho je asi našou nevýhodou to, že sa snažíme pristupovať k tým problémom vecne a nie politicky, ale aj po týchto skúsenostiach, ktoré tu máme, vás viem ubezpečiť, že sa veľmi rýchlo, veľmi rýchlo otrasieme a naučíme sa tej technike, ktorú používate vy. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja som chcela v záverečnej reči povedať, možno zhrnúť celú situáciu a pomenovať všetky jej jednotlivé fázy, ale myslím si, že všetko, väčšina tých vecí bola povedaná a ja sa absolútne stotožňujem s tým, čo povedal aj pán Procházka a nechcem ani reagovať na jednotlivé veci, ktoré tu odzneli, ale na niektoré z nich predsa len musím. Je to silnejšie ako ja, musím proste reagovať na to, že pani Zmajkovičová nám tu najprv pätnásť minút rozpráva o tom, ako výbor pre kultúru a médiá o tomto nemôže rozhodnúť, nemá na to kompetenciu, je porušená procedúra a hneď, v tesnom závese za tým, dá procedurálny návrh na to, aby toto rokovanie a hlasovanie bolo vrátené späť tomuto výboru. Mne to príde ako schizofrénia trošku, musela som to jednoducho povedať.
Ďalšia vec, ktorá ma trošku zaráža. Mám pocit, že všetci chceme to isté v prípade pána Baluna. Chceme, aby bol dodržaný ten istý postup. Ten istý identický postup, takto to tu odznelo aj zo strany kolegov na jednej strane, aj zo strany kolegov na druhej strane, ale mám pocit, že máme rozdielny názor na to, čo je rovnaký postup. Ja ako rovnaký postup vnímam to, že jednoducho tento bod bude riadne prerokovaný na výbore pre kultúru a médiá, čiže pán Balun, že bude k tomu riadne odovzdaná dokumentácia na výbore, pretože takto sa neudiala doteraz, bol to len pozmeňujúci návrh k existenčnému návrhu.
Takže, v tomto asi sa nezhodujeme, že čo je rovnaký postup. Čiže, rovnako nemám problém zahlasovať aj v tomto prípade za odvolanie tohto člena Rozhlasovej rady, pokiaľ došlo k takým istým porušeniam zákona, ale nech je naozaj dodržaný ten identický postup a ten je riadne prerokovaný na výbore pre kultúru a médiá.
Ďalej ešte pani Zmajkovičová spomínala, že konanie, teda skutočnosť, že človek kandiduje za nejakú politickú stranu nie je konanie v mene tejto politickej strany. Spomenula aj príklad pána Viskupiča, ktorý kandidoval za stranu Sloboda a Solidarita vo voľbách, vraj nekonal v mene strany. No, minimálne určite konal v prospech strany, pretože získal pre stranu veľké množstvo hlasov, ktoré strane pomohlo. Takže, rovnako aj títo traja členovia konali v prospech strán, za ktoré kandidovali už len tým, že pre tieto strany získali hlasy od voličov. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol v rámci druhého čítania návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry a cestovného ruchu. Ide o legislatívnu úlohu, ktorá nám vyplývala ešte z predchádzajúceho obdobia. Predložený návrh zákona upravuje, sprehľadňuje, spresňuje a nastavuje lepšie pravidlá pri udeľovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Počas rokovania vo výboroch sa objavila potreba predložiť niekoľko pozmeňovacích návrhov, viaceré z nich, prakticky všetky tento zákon vylepšujú, upresňujú a ministerstvo kultúry ich v plnom rozsahu podporuje. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ctení hostia, predkladám informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky, ktorý máme pod tlačou č. 53 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 56 z 8. septembra 2010 pridelila vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh zákona odporučili schváliť so zmenami a doplnkami Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 40 z 29. septembra 2010, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 36 z 1. októbra 2010 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 26 z 5. októbra 2010. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný vládny návrh zákona prerokovali, prijali celkom dvadsaťtri pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou tejto informácie a sú uvedené v jej časti IV. Pri hlasovaní odporúčam hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch nasledovne: 1 až 9, 11 až 21 a 23 spoločne a samostatne o bodoch 10 a 22. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto informácie rokoval 12. septembra 2010 o spoločnej správe výborov s odporúčaním gestorského výboru predmetný vládny návrh zákona schváliť. Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky v druhom čítaní gestorský výbor neschválil, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu podávam len informáciu o výsledku rokovania výborov podľa § 80 rokovacieho poriadku. Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý pripravil kolega Beblavý, a ktorého som spolupredkladateľom. Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, pozmeňujúci návrh znie:
"Za § 4 sa vkladajú nové § 5 a 6, ktoré vrátane nadpisov znejú:
"§ 5 Vyhodnocovanie žiadostí
(1) Žiadosti vyhodnocuje aspoň trojčlenná komisia, ktorú zriaďuje ministerstvo. Člen komisie nesmie byť žiadateľom ani zaujatý vo vzťahu k žiadateľovi. Za zaujatého vo vzťahu k žiadateľovi sa považuje člen komisie, ktorý sám alebo jemu blízka osoba je:
a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa,
b) spoločníkom právnickej osoby, ktorá je žiadateľom,
c) je zamestnancom žiadateľa, zamestnancom záujmového združenia podnikateľov, ktorého je žiadateľ členom. Definícia blízkej osoby je odkaz 18 pod čiarou, ktorý odkazuje na § 116 Občianskeho zákonníka.
(2) § 5 Komisia vyhodnocuje žiadosti podľa kritérií uvedených vo výzve na predkladanie žiadostí.
§ 6 Zverejňovanie informácií
(1) Ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle:
a) úplné znenia všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich poskytovanie dotácií v jeho pôsobnosti,
b) schválený rozpočet na dotácie podľa ich účelu pre daný rozpočtový rok a predpokladá nasledujúce dva roky,
c) výzvu na predkladanie žiadosti spravidla dva mesiace pred termínom uzávierky predkladania žiadosti, ktorá obsahuje najmä:
1. účel poskytnutia dotácie,
2. formulár žiadosti v elektronickej podobe,
3. definíciu oprávnených subjektov,
4. disponibilný objem finančných prostriedkov na danú výzvu,
5. kritériá výberu a spôsob vyhodnocovania žiadostí,
6. spôsob odstraňovania formálnych nedostatkov žiadostí,
7. termín postupu vyhodnocovania žiadostí,
8. zloženie komisie,
9. návrh zmluvy,
písmeno d) zoznam všetkých schválených žiadostí aj so sumami žiadaných a poskytnutých zdrojov vrátane dátumu schválenia, výšky a účelu dotácie a identifikácie konečného prijímateľa dotácie, zmluva, ak jej obsah nie je totožný s obsahom návrhu zmluvy predložený vo výzve na predkladanie žiadostí,
písmeno e) zoznam všetkých neschválených žiadostí vrátane dátumu a dôvodu neschválenia žiadosti,
písmeno f) vyhodnotenie výsledkov už poskytnutých dotácií, ak ich má ministerstvo k dispozícii, písmeno g) často kladené otázky súvisiace s dotáciami.".
Odsek (2) Ustanovenia osobitného predpisu. Odkaz na poznámku pod čiarou č. 19. Ustanovenia osobitného predpisu o obmedzení prístupu k informáciám nie sú dotknuté. Odkaz na poznámku pod čiarou č. 19 sa týka § 8 až 13 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, pričom ostávajúce paragrafy sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie tohto návrhu je, že sa zavádza nový mechanizmus vyhodnocovania žiadostí o poskytnutie dotácie, a to určenou komisiou. Súčasne sa definujú základné podmienky pre členstvo v tejto komisii. Na účel vytvorenia podmienok pre transparentné poskytovanie dotácie sa tiež navrhuje zverejňovanie čo najširšieho okruhu informácií generovaných v procese poskytovania dotácií a zároveň žiadam vyčleniť bod č. 22 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja, len... Stručná reakcia. V plnej miere akceptujem tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Dostál, sú v súlade s uznesením vlády, ktoré zvyšuje transparentnosť vo vzťahu k poskytovaniu dotácií a plne podporujem, aby sa stali súčasťou návrhu zákona. Ďakujem pekne.