7. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na ukončenie pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii KFOR v Kosove (parlamentná tlač 131) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 116 z 29. septembra 2010 pridelil návrh na ukončenie pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii KFOR v Kosove (tlač 131) na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na ukončenie pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii KFOR v Kosove (tlač 131) v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas s ukončením pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii KFOR v Kosove.
Prílohou tejto správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto materiálu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pri tomto materiáli by som veľmi rád, a patrí sa to aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, vždy keď sa končí určitá operácia pôsobenia našich vojakov vonku v zahraničí, v krátkosti zhodnotiť, a poďakovať našim vojakom, ktorí pôsobili v tej-ktorej operácii, a som veľmi rád, že aj Severoatlantická aliancia rozhodla o prechode vlastne tejto misie KFOR v Kosove na tzv. deterrence presence, odstrašujúcu prítomnosť. Si myslím, že pri tej situácii, ktorá je v Kosove, môže byť takýmto spôsobom vedená ďalej táto operácia, čiže s nižším počtom vojakov. Sme tam mali len donedávna nejakých 16 000 vojakov. V súčasnosti tá odstrašujúca prítomnosť by mala dosiahnuť nejakých 2 500 vojakov. A skôr teda keď aj Slovenská republika neuznala doteraz nezávislosť Kosova, tak naši vojaci tam nemali toľko práce a nemohli sa podieľať napr. na budovaní kosovských bezpečnostných zložiek. A si myslím, že aj to rozhodnutie Slovenskej republiky je správne, keď sťahujeme našich vojakov z tejto misie v Kosove.
Ja si myslím, že aj v budúcnosti, aj v súčasnosti by mala prebrať viac zodpovednosti misia Európskej únie, misia EULEX, kde máme tiež, ako tu už bolo spomenuté, našu prítomnosť v podobe našich policajtov z Policajného zboru Slovenskej republiky.
My sme tento materiál preberali aj na výbore pre obranu a bezpečnosť. Ja som sa aj pána ministra pýtal na dve také veci.
Tá prvá vec. Pretože vlastne Kosovo je určitou tranzitnou krajinou, malo by byť aj v našom záujme, Slovenskej republiky, mať určité informácie z tohto regiónu západného Balkánu a obzvlášť teda z Kosova. Náš plán bol v minulosti nechať tam určité spravodajské bunky, spravodajcov. Som sa pýtal pána ministra, ako to je zabezpečené. Vraví, že to má zabezpečené iným spôsobom. Je dôležité mať tieto informácie z Kosova, pretože je to tranzitná krajina, nielen teda pre obchod s drogami, obchodovanie s bielym mäsom alebo obchod so zbraňami. A Slovenská republika by mala mať tieto informácie. Možnože by som sa spýtal aj tu pána ministra, ako je to zabezpečené, aby sme tieto informácie my z Kosova ako Slovenská republika mali.
Druhá vec. Vždy keď sa sťahujú vojaci z niektorých misií zo zahraničia, tak býva takým zvykom aj dohodou medzi partnermi, či už členských krajín Severoatlantickej aliancie alebo Európskej únie, že keď sa stiahnu vojaci z jednej misie, tak sa dohodne, aby sa navŕšili vojaci v niektorej z iných misií. Ten náš záväzok, ktorý sme mali v minulosti, bol, že teda stiahneme našich vojakov z Kosova, v poriadku, ale zároveň posilníme našu misiu v Afganistane. Ja pevne verím, že po stiahnutí našich vojakov z Kosova a po schválení tohto materiálu príde nový návrh na posilnenie našej prítomnosti v misii ISAF v Afganistane, ktorá je kľúčovou a prioritnou misiou v boji proti terorizmu v Severoatlantickej aliancii.
Chcem na záver poďakovať všetkým vojakom ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí pôsobili v misii KFOR v Kosove na západnom Balkáne. Táto misia trvala viac ako 11 rokov, tuším v septembri tohto roku sme si pripomenuli 11 rokov pôsobenia našich vojakov na západnom Balkáne. A misia KFOR vojde do pamäti nás, všetkých občanov Slovenskej republiky, aj tým, že 19. januára 2006 sa stala tá tragická nehoda, kedy nám pri návrate domov z Kosova zahynulo takmer na slovensko-maďarskej hranici 42 príslušníkov ozbrojených síl, zamestnancov Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Vzdajme im hold a pripomeňme si vlastne aj túto tragickú udalosť pri prerokúvaní tohto materiálu. Myslím si, že naši vojaci si to zaslúžia. Tieto životy neboli stratené nadarmo, ale každý vojak, ktorý pôsobil počas tých 11 rokov v Kosove, tak pomohol k lepšiemu životu, k mieru a bezpečnosti na západnom Balkáne.
Skončil som. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za slovo. V súvislosti so stiahnutím príspevku ozbrojených síl Slovenskej republiky z operácie NATO KFOR v Kosove považujem za potrebné upriamiť pozornosť pánov poslancov a paní poslankýň na operáciu ISAF v Afganistane. Táto operácia sa stala zahraničnopolitickou a bezpečnostnopolitickou prioritou všetkých členských štátov NATO. A príspevok do nej zo strany Slovenskej republiky je nielen naším významným spojeneckým záväzkom, ale aj príspevkom v boji proti terorizmu, ale aj výrazom podpory Afganistanu zo strany Slovenskej republiky.
Podotýkam, že až dvojnásobné navýšenie prítomnosti ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii ISAF bolo prezentované predchádzajúcim premiérom Slovenskej republiky počas jeho návštevy v Londýne v novembri 2009 bez vízie konkrétneho plánu finančného zabezpečenia. Posilnenie príspevku ozbrojených síl Slovenskej republiky ako také bolo taktiež niekoľkokrát verejne prezentované bývalým ministrom obrany a zahrnuté do materiálu Vyhodnotenie pôsobenia ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci plnenia úloh krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky za rok 2009 s výhľadom na roky 2010 až 2012, ktorý bol schválený predchádzajúcou vládou. Taktiež boli v rezorte Ministerstva obrany Slovenskej republiky začaté čiastočné procesy plánovania navýšenia a rozbehnutá aj medzinárodná spolupráca v tejto záležitosti. Medzinárodní partneri v NATO boli podobne ako v prípade stiahnutia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky z Kosova na rôznych civilných a vojenských úrovniach vopred informovaní o týchto plánoch rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Vzhľadom na dôležitosť operácie ISAF sa súčasná vládna koalícia prihlásila k zahraničnopolitickému záväzku predchádzajúcej vlády o navýšení príspevku Slovenskej republiky do tejto operácie, čo je vyjadrené aj v texte programového vyhlásenia vlády, kde sa uvádza: „Vláda prehodnotí mieru zapojenia ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácií medzinárodného krízového manažmentu s cieľom ďalšieho posilnenia ich príspevku do operácie ISAF v Afganistane v súlade so stratégiou medzinárodného spoločenstva postupného odovzdávania zodpovednosti afganským inštitúciám.“ Práve prehodnotenie predchádzajúcich plánov a stiahnutie celej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky z operácie KFOR nám z finančného hľadiska uľahčí naplnenie zámeru zvýšenej našej prítomnosti v Afganistane.
Z uvedených dôvodov jednoznačne podporujem ukončenie pôsobenia ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na úvod vás požiadať, aby sme sa na stiahnutie celého kontingentu ozbrojených síl Slovenskej republiky pozreli aj v kontexte finančnej situácie, v ktorej sa Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nachádza. Rozpočet rezortu Ministerstva obrany má dlhodobú klesajúcu tendenciu z pohľadu percentuálneho vyjadrenia voči hrubému domácemu produktu Slovenskej republiky. Na rok 2011 je to tesne nad hranicou 1 % HDP. Pripomínam, že odporúčaná hodnota výdavkov na obranu pre člena NATO je na úrovni 2 % HDP. V takejto situácii všetci stojíme pred nutnosťou stanovovať si jednoznačné priority. Z finančného hľadiska je pre Slovenskú republiku z môjho pohľadu jednoznačne lepšou možnosťou ukončiť naše pôsobenie v Kosove do konca roku 2010, a teda nepokračovať v tejto operácii vôbec v porovnaní s predchádzajúcou vládou naplánovanou možnosťou pokračovať v nej iba s malým počtom spravodajských dôstojníkov s obmedzeným pólom pôsobnosti a limitovaným výstupom. Ušetrené finančné prostriedky by mali pomôcť ministerstvu obrany posilniť príspevok do operácie ISAF v Afganistane a umožniť našu ďalšiu účasť v operácii ALTHEA v Bosne a Hercegovine. Z uvedeného dôvodu pokladám za správne a podporujem ukončenie pôsobenia ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR v Kosove. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pár vetami by som sa ešte vrátil k tomu, čo tu bolo povedané.
Hlavným dôvodom, prečo sťahujeme všetkých vojakov z Kosova včítane aj tých plánovaných šiestich príslušníkov spravodajských služieb ozbrojených síl Slovenskej republiky je to, že prvoradou úlohou spravodajských dôstojníkov v rámci operácie KFOR bola spravodajská podpora slovenského kontingentu KFOR. Ukončením účasti ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR pod vedením NATO sa už skončila uvedená primárna úloha spravodajského zabezpečenia kontingentu ozbrojených síl v priestore Kosova.
Ďalším z dôvodov je postupné stabilizovanie bezpečnostnej situácie v Kosove. Bezpečnostná situácia v Kosove, ale aj v iných nestabilných oblastiach regiónu západný Balkán sa v pravidelných intervaloch prehodnocuje. Hlavné bezpečnostné hrozby, ktoré v Kosove v minulosti boli, sú potlačené na minimálnu mieru, o čom svedčia aj súčasné hodnotenia NATO. Súčasná bezpečnostná situácia v Kosove a z nej vyplývajúce hrozby voči Slovenskej republike majú charakter tzv. asymetrickosti. To znamená, sú to bezpečnostné hrozby asymetrického charakteru. Kosovo v súčasnosti nepredstavuje voči Slovenskej republike bezpečnostnú hrozbu klasického symetrického charakteru, vo vojenskej oblasti konvenčného charakteru. Vážnymi problémami v Kosove sú v súčasnosti organizovaný zločin a jeho prepojenie na najvyššie politické štruktúry, ilegálna migrácia, nevyhovujúca ekonomická a sociálna situácia obyvateľstva, environmentálne hrozby a podobne. Uvedené hrozby však primárne negatívne ovplyvňujú vnútropolitickú situáciu Kosova. Tieto hrozby sú sledované na strategickej úrovni a toto sa dá zabezpečiť sledovaním otvorených zdrojov, činnosťou úradov pridelencov obrany a medzinárodnou spoluprácou s relevantnými partnerskými organizáciami v rámci NATO a Európskej únie. V minulosti bol najzávažnejší problém potenciálna možnosť vzniku rozsiahlych medzietnických nepokojov s možnými negatívnymi dosahmi aj na záujmy Slovenskej republiky, napr. v podobe migračných vĺn, utečencov a podobne. V súčasnosti však nie je predpoklad ich opätovného vzniku, najmä v súvislosti postupnej integrácie regiónu západného Balkánu do Európskej únie a NATO. Na základe hodnotenia bezpečnostnej situácie v Kosove a tohto pozitívneho trendu sa existujúce materiálne aj personálne zdroje presúvajú do iných geografických oblastí, kde je to potrebné, podľa možností v takej forme, ako je to od nás aj očakávané.
Ubezpečujem vás, že situácia v Kosove je naďalej monitorovaná a je aj pravidelne hodnotená. Avšak na monitoring bezpečnostnej situácie v Kosove nie je vzhľadom na predpokladané bezpečnostné hrozby potrebné udržiavať v Kosove do šesť príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ako sa to pôvodne zamýšľalo. Toto rozhodnutie je založené na odbornej diskusii všetkých relevantných zložiek vrátane Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, vrátane Vojenského spravodajstva, vrátane Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Na základe týchto odborných argumentov vás ubezpečujem, že výstupy, ktoré potrebujeme na túto našu činnosť, vieme dostať z tejto oblasti aj inými spôsobmi ako ponechaním šiestich dôstojníkov na základni. Náklady na jeden rok pôsobenia týchto šiestich dôstojníkov aj s relevantným technickým zabezpečením na ich činnosť by boli vo výške 0,5 mil. eur. A tieto peniaze vieme využiť aj efektívnejšie. Chcem spomenúť ešte, že naši spojenci v aliancii sú o tomto kroku už dlhšie informovaní. Ja som o tomto hovoril aj s generálnym tajomníkom NATO na mojej oficiálnej návšteve v Bruseli. A ubezpečujem vás, že to nespôsobilo žiadne problémy ani žiadne otvorené otázky.
Čo sa týka navýšenia nášho príspevku do operácie ISAF v Afganistane, sme viackrát deklarovali, že operácia ISAF je top prioritou vlády Slovenskej republiky. My budeme mierne navyšovať počet našich vojakov v operácii ISAF. A tento návrh bude predložený do pléna Národnej rady v blízkej budúcnosti. Samozrejme, by som potvrdil to, čo tu povedal pán poslanec Suja, že tento prísľub bude navŕšený v takej miere, akú budeme schopní kryť z nášho obmedzeného rozpočtu, pretože nie je nič jednoduchšie, ako sľúbiť dvojnásobný počet alebo sľúbiť nejaké vysoké navýšenie vojakov a nemať ho kryté rozpočtovými zdrojmi. Teda navyšovať budeme, ale budeme navyšovať mierne a budeme navyšovať tak, aby sme boli schopní to aj, ľudovo povedané, zaplatiť z toho, čo máme k dispozícii.
Ďakujem za pozornosť, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, zhruba pred dvomi týždňami sme s napätím sledovali televízne obrazovky, kde sme mali možnosť vidieť záchrannú akciu záchranárov v Chile, ktorá dopadla úspešne, a 33 baníkov, ktorí boli veľmi dlhý čas uväznení v podzemí, sa podarilo zachrániť takmer bez akejkoľvek ujmy na zdraví. Žiaľ, musím skonštatovať, že toto sa nepodarilo v Bani Handlová 10. augusta 2009.
Cieľom predkladaného návrhu novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch je rozšíriť pamätné dni Slovenskej republiky o ďalší pamätný deň „Deň obetí banských nešťastí“.
Zámerom návrhu zákona je predovšetkým dôstojným spôsobom si uctiť pamiatku zosnulých baníkov, ktorí tragicky zahynuli pri výkone svojho povolania. Návrhom zákona sa reaguje najmä na bezpochyby najväčšiu banskú tragédiu v dejinách slovenského uhoľného baníctva, ktorá sa udiala 10. augusta 2009 v Bani Handlová, kde zahynulo všetkých 20 baníkov.
V súčasnosti, ale aj v minulosti dochádzalo k podobným tragédiám na celom svete, Slovensko, žiaľ, nevynímajúc. Je nesporné, že banícka činnosť zastáva v slovenskej histórii významné postavenie. Korene slovenského baníctva siahajú hlboko do minulosti. A historické pramene prinášajú dôkazy o tom, že to bolo práve baníctvo, ktorého vysoká úroveň priniesla slávu a zviditeľnila vo svete územia terajšieho Slovenska. Naše súčasné mestá, ktoré boli kedysi banské, a mnohé z nich ešte ten prívlastok banské majú doteraz, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Pezinok, Rožňava, ale aj ďalšie, ktoré zásobovali drahými kovmi takmer celý svet, sa dostali do povedomia širokej verejnosti. Z hľadiska historického sa nositeľmi dávnych tradícií stali napokon aj uhoľní baníci v slovenských mestách Handlová, Prievidza, Nováky a Veľký Krtíš.
Chcel by som, vážené dámy, vážení páni, pripomenúť, že v histórii to nebola iba Handlová, tá spomenutá tragédia v Handlovej, predtým dva roky v Novákoch. Ale keď sa pozrieme do hlbšej histórie, tak pramene, historické záznamy nám ukazujú, že v roku 1879 v bani v Hodruši vznikol požiar, následne výbuch. A pri tejto tragédii zahynulo 174 baníkov. Ďalej v bani v Rudňanoch, kde sa ťažila železná ruda, do roku 1992 máme zmapovaných 83 obetí.
Chcel by som pripomenúť, že pri tejto smutnej udalosti bol banícky cintorín a banícky pomník na handlovskom cintoríne od 18. septembra zaradený ako národný kultúrny pamätník.
Chcel by som pripomenúť, vážené dámy, vážení páni, že je tu veľmi silná iniciatíva jednak z hornej Nitry, ale aj ďalších baníckych spolkov na to, aby tento banícky cintorín bol zaradený ako Národný banícky cintorín v Slovenskej republike. Tento predkladaný návrh zákona podporujú predovšetkým Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska, ktoré zastrešuje 14 stavovských združení, Slovenská banská komora, Slovenská banská obchodná spoločnosť, Odborový zväz pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu, ako aj banské mestá Handlová, Prievidza, Pezinok, Banská Štiavnica, Spišská Nová Ves, Rožňava a Veľký Krtíš.
V závere, vážené dámy, vážení páni, mi dovoľte poprosiť vás o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.