7. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia, ako spravodajca, za ktorého ma určil gestorsky výbor pre tento návrh, Výbor pre kultúru a médiá Národnej rady Slovenskej republiky, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní návrhu poslanca Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, ktorý prejednávame ako tlač č. 64 v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky pridelila tento poslanecký návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Predmetný poslanecký návrh zákona odporučili schváliť so zmenami a doplnkami Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Predmetné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré poslanecký návrh zákona prerokovali, prijali dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.
O pozmeňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne, o bodoch 1 a 2, s návrhom schváliť ich.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu a poveril ma, aby som podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 34 z 12. októbra 2010.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v mene 15 poslancov predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 64).
V § 3 ods. 1 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie: „1. máj – Deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii“. Doterajšie písmená c) až r) sa označujú ako písmená d) až s).
Odôvodnenie.
Do zoznamu pamätných dní sa pridáva 1. máj – Deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii. Dňa 1. mája 2004 pristúpila Slovenská republika spolu s ďalšími deviatimi krajinami k Európskej únii. Zavŕšila tak proces, ktorý sa začal demokratickými zmenami po 17. novembri 1989 a vznikom samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Rozumné želanie, ale aj hlboká túžba občanov Slovenska stať sa plnohodnotným členom nielen politických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúr v Európskej únii, ale aj širšieho európskeho priestoru bola hlavným činiteľom politického vývoja na Slovensku takmer v celom poslednom desaťročí. A 1. mája 2004 sa tieto predstavy stali realitou a miesto Slovenska v Európe, kam nepochybne vždy patrilo a patrí, bolo potvrdené.
V prístupovom procese sa občania Slovenska aj dosiaľ v jedinom platnom referende v jeho histórii zreteľne vyjadrili, že hodnoty, ktoré spoločenstvo európskych krajín vyznáva, sú aj ich hodnotami a že ich chcú napĺňať, chrániť a prehlbovať, hodnoty slobody, demokracie a mieru. Občania Slovenska dali jasne najavo, že pravidlá, ktorými sa európske krajiny riadia, sú pravidlami, ktoré sú životaschopné, užitočné a hodné nasledovania a takisto že slovenskí občania chcú byť ich spolutvorcami a chcú za svoje rozhodnutia niesť aj svoj podiel zodpovednosti.
Preto navrhujeme, aby bol 1. máj pamätný deň, 1. máj – Deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii. Spomedzi pamätných dní sa totiž ani jeden celkom a otvorene nehlási k Európe, k európskeho hodnotovému priestoru, v ktorom občania Slovenska žijú svoj každodenný život, pretože sa tak sami rozhodli.
Vôľa ustanoviť 1. máj za Deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii by v tomto období bola zo strany Národnej rady Slovenskej republiky signálom európskym štruktúram o našom úprimnom postoji k myšlienke európskej integrácie, napriek ráznemu postoju k nezodpovednej politike Grécka, ktorý mnohí predstavitelia Európskej únie interpretujú ako nízku lojalitu Slovenska k jej inštitúciám.
Týmto návrhom sa neoslabuje, ale naopak, rozširuje tradícia 1. mája ako Sviatku práce. Práve náš vstup do Európskej únie bol impulzom pre rýchly rast pracovných príležitostí pre občanov Slovenska. Ďakujem pekne za slovo.

Ja len takú malú poznámku. Ja podporujem v prípade, že obidve tieto dôležité veci budú zahrnuté do tohto zákona, aby sme prijali túto normu, len ma zaujali na tom zdôvodnení, čo práve kolega predniesol, slová „lojalita k európskym inštitúciám“. No myslím si, že nie je našou úlohou byť lojálnymi k európskym inštitúciám, nech sú európske inštitúcie lojálne k našej krajine a nech sa takto aj správame. Ale to je len malá poznámka na okraj.

Pán poslanec, viem, že ste v minulom volebnom období neboli súčasťou tohto parlamentu. Možno aj práve preto ste dostali za úlohu, aby ste predmetný pozmeňujúci návrh na pôde Národnej rady Slovenskej republiky predniesli a zdôvodnili.
Ja by som len chcel pripomenúť úprimný vzťah SDKÚ k Európskej únii aj na základe postojov v predchádzajúcom období. Ja by som chcel napr. upozorniť na jednu záležitosť, keď Slovensko vstupovalo do Európskej únie a bolo vypísané referendum, vtedy opozičné strany, medzi ktorými bola aj strana SMER – sociálna demokracia, referendum podporili a nebojkotovali. Vyzývali svojich voličov, svojich sympatizantov, svojich priaznivcov, aby sa referenda zúčastnili. Postoj SDKÚ v minulom volebnom období bol v súvislosti s Lisabonskou zmluvou úplne iný. Bol taký, že bojkotovala Lisabonskú zmluvu na pôde tohto parlamentu. Takže ten úprimný vzťah k Európskej únii, o ktorom ste hovorili vo svojom vystúpení, je istým spôsobom zo strany SDKÚ trošku kompromitujúcim vzhľadom na to, že využívate európsku tému podľa toho, ako vám vyhovuje. To je jednoducho taký postoj vašej strany. Žiaľbohu, je to tak. V žiadnom prípade ale nespochybňujem tento váš poslanecký návrh. Ďakujem za pozornosť.

Vážení páni poslanci, pani poslankyne, pán predseda Národnej rady, ja by som pri tejto príležitosti chcel iba pripomenúť hyenizmus a pokrytectvo strany SMER alebo bývalej Ficovej vlády, a to z toho dôvodu, že tento príklad práve tej tragédie v Handlovej bol exemplárny príklad toho, ako niekto zneužíva situáciu a doslova hyenisticky sa správa. A mám na mysli konkrétne situáciu, kedy v momente, ako táto tragédia nastala a keď sa začali búriť manželky baníkov, ktorí zahynuli v bani, a začali hovoriť o tom, že za pochybných okolností a že pravdepodobne nie všetko bolo v súlade s technickými nejakými podmienkami práce v bani, tak vtedy pán Robert Fico, bývalý premiér tejto vlády, prišiel a rýchlo vlastne všetkým príbuzným týchto baníkov zatvoril ústa jednomiliónovým odškodným. Na druhej strane vôbec takto nepristupoval pri ostatných obetiach banských nešťastí, hoci pár mesiacov predtým trebárs vo vedľajšej bani zahynul takisto baník. Manželke tohto baníka nedal Robert Fico ani korunu odškodného. Takisto žiadnym iným baníkom, ktorí pri individuálnych tragédiách v bani zahynuli, nedal ani korunu odškodného. Podľa mňa jednoznačne týmto iba dokázal, že zneužil situáciu, z peňazí nás všetkých odškodnil iba určitú skupinu ľudí. A napriek tomu, že každý rok na Slovensku zahynie asi 100 ľudí pri pracovných úrazoch, na všetkých ostatných sa vysoko vykašľal, lebo vtedy pri tých ostatných tragédiách neboli prítomné kamery a nemohol si robiť takto volebnú kampaň. Napriek tomu tento návrh zákona podporím, lebo si myslím, že táto tragédia naozaj bola vážna a je hodna toho, aby tento deň bol pamätným dňom obetí banských nešťastí. Takisto nezávidím všetkým príbuzným týchto obetí, že to miliónové odškodné dostali, ale myslím si, že rovnako si od predošlej vlády zaslúžili to odškodné aj všetci ostatní príbuzní ostatných obetí pracovných úrazov. Miesto toho však predošlá vláda peniaze rozkradla, rozflákala a robila si iba reklamu konkrétne v tomto jednom jedinom prípade. Ďakujem.

Vážený pán kolega, skúste už povedať niečo normálne a prestaňte urážať. Nemáte nič v ústach, len urážate minulú vládu. Ja vám poviem iný príklad. Za prvej vlády Mikuláša Dzurindu sa stala veľká tragédia, keď občania niekoľkých obcí išli na púť, vyvrátil sa autobus a len z jednej obce tam zahynulo 7 ľudí, z toho 1 malé dieťa. Nikto okrem starostky tej obce týmto ľuďom nepomohol ani nevyjadril sústrasť. Takže prestaňte už, prosím vás, urážať Roberta Fica a skúste už povedať aj niečo normálne, pretože naozaj to už preháňate. To, čo vy tu stvárate, tak to už nemá v tomto parlamente obdobu. Ďakujem.

Pán poslanec, vážte slová. Chovajte sa konečne v tomto parlamente ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Neurážajte, nekompilujte a nevytvárajte tu nenávisť. Tú nenávisť ste sem doniesli predovšetkým vy, pán poslanec. A myslím si, že hovorí to staré české príslovie: „Komu není zhůry dáno, tomu není souzeno.“ Ďakujem.

Pán poslanec Matovič, hovorili ste o odškodnení bývalou vládou tých pozostalých po tomto banskom nešťastí. Ja si myslím, že ste zabudli na ďalšie problémy, ktoré musela riešiť bývalá vláda pána predsedu Roberta Fica. Bol to napr. výbuch vo Vojenskom opravárenskom podniku Nováky. A nebolo to pred voľbami, nebola to žiadna predvolebná kampaň, bolo to 2. marca v roku 2007, keď bol ministrom obrany môj predchodca. Vtedy tiež vláda rozhodla o odškodnení pozostalých po týchto obetiach. A si myslím, že nie je na tom nič zlé, keď vláda takýmto spôsobom pomôže jednak tou morálnou podporou a jednak aj určitou finančnou podporou. Nevidím na tom nič zlé.
A tie vaše slová, ktoré ste hovorili, že my sme si na tom robili takýmto spôsobom kampaň, to je úplný nezmysel a nonsens.

Pán Jasaň, neviem, či si teraz správne pamätám, ale myslím, že to ste vy taký ten veľký pán poslanec s červenou kravatou. A ešte s inou som vás nevidel. A myslím si, že preto ani nebudem na vás ani reagovať, lebo odzrkadľuje, myslím si, tá červená kravata tú vašu myseľ.
Pán Čaplovič, ja by som to trošičku pozmenil. U nás sa v Trnave hovorí: „Komu není zhůry dáno, v apatyce nekoupí.“ Takže to zase je môj odkaz smerom k vám.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, zareagujem v rámci rozpravy k obidvom, ktorí vystúpili, k obidvom pánom poslancom.
Pán poslanec, samozrejme, mám rád Európsku úniu, mám rád 1. máj, ale najradšej mám baníkov, ale budem hlasovať takisto aj za tento pozmeňujúci návrh.
Pán Matovič, ešte parkujete na prechode pre chodcov? Preto sa pýtam, že to bola hlúposť, ale toto, čo ste previedli, to bolo neslušné. Keď došlo k tragédii v Bani Handlová, bol som tam asi do 20 minút a zhruba do 25 minút tam bol predseda vlády Slovenskej republiky, vtedajší predseda vlády Slovenskej republiky, vzápätí na to minister vnútra a ďalší ministri, hospodárstva, zdravotníctva, takmer celá vláda bola v pohotovosti. A hľadali sme možnosti a nejakým spôsobom technické riešenia, ako by sme tých 20 ľudí dostali z toho podzemia. Komunikovali sme priamo so záchrannými čatami aj so zdravotníkmi, myslím, banskými záchranármi, ktorí priamo po zhruba polhodine boli v tom epicentre alebo v blízkosti toho epicentra výbuchu. A, bohužiaľ, konštatovali, že to prostredie, ktoré tam je, je zrejme nezlučiteľné so životom. I napriek tomu vtedajší predseda vlády Slovenskej republiky trval na tom, aby sa záchranné zložky opätovne a opätovne pokúšali dostať na tento úsek, aj keď sme zrejme predpokladali, že to bude veľmi ťažké a až nemožné. V žiadnom prípade sa nepripúšťali úvahy o tom, že by sa daný úsek zabetónoval, zamuroval, pretože hrozili ďalšie výbuchy. Tá situácia bola veľmi, veľmi vážna. A, pán Matovič, uisťujem vás, že nikto z nás, ktorí sme tam vtedy boli, neuvažoval nad tým, že si niekto bude robiť P. R., tak ako to robíte vy z hlúposti, ako je prechod pre chodcov, ako je pečené kura a podobné debiliny, prepáčte mi za výrazy. Tá situácia bola vážna, manželky, rodinní príslušníci, ale takmer celá horná Nitra volala, kontaktovala nás, akým spôsobom by v danej situácii mohli pomôcť. To, že tam boli televízne štáby, no to je prirodzené, predsa sa niečo dialo a oni potrebujú z niečoho žiť a potrebujú prinášať aktuality, aj keď sú mnoho razy veľmi smutné a a dramatické.
Chcem podotknúť, že to, čo ste povedali, sú úplné nezmysly. Pán Matovič, treba si overiť, ak vystúpim v rozprave, tak musím vystúpiť k určitým faktom a musím mať preverené dané fakty a situáciu a nemôžem len tak tlieskať do vetra. Toto je Národná rada Slovenskej republiky, pán Matovič. Toto nie je diskusný klub v nejakom bare alebo niečo podobné. Tam to môžeme robiť, ale toto je o niečom inom. Robiť si P. R. na takejto závažnej udalosti, ktorá sa udiala v roku 2009, je hyenizmus. Toto je hyenizmus, pán Matovič, ale nie náš a ani premiérov, ani nikoho. Verte, že ani ja, ktorý predkladám tento návrh zákona, si na tom nerobím P. R. Ja som bol o to požiadaný 14 baníckymi spolkami, banskými mestami, banskými obchodnými spoločnosťami, Konfederáciou odborových zväzov. Takže vážte trošku slová.
Čo sa týka tej finančnej pomoci, tak o tom by som vám vedel niečo porozprávať, pretože som predsedom Občianskeho združenia na pomoc sirotám a vdovám, ktoré vtedy priamo kontaktovalo vdovy a rodinných príslušníkov. A viem, kto prispieval do tohto občianskeho združenia, viem, kto doň neprispieval. Vy ste doň neprispeli, Robert Fico, áno. A z týchto peňazí sme pomáhali vdovám a sirotám a aj naďalej im pomáhame. Nie je pravda vôbec, že ten jeden prípad toho zraneného a následne aj zomretého baníka, ktorý pochádzal z jednej obce v okrese Prievidza, sme neriešili, áno, riešili sme ho, ale musíte rozdeľovať, pán Matovič, toto bol iný prípad, v jeden deň takmer v jednu minútu zahynulo 20 ľudí. Samozrejme, riešime všetky takéto prípady, aj do histórie ideme, pomáhame sirotám alebo polosirotám. Čo vy o tom viete, pán Matovič? Čo vy o tom viete, keď si dovolíte i napriek tomu osočovať či už Roba Fica alebo kohokoľvek, že si robí na takýchto veciach P. R.? Nikdy sme to nerobili a nikdy to ani nebudeme robiť.
Čo sa týka vyšetrovania, toto rieši Hlavný banský úrad. Navyše to rieši polícia. Kto do takýchto vecí môže nejakým spôsobom zasahovať? Nikto. Na to sú orgány činné v trestnom konaní a navyše Hlavný banský úrad Slovenskej republiky. To sú inštitúcie, ktoré jediné môžu vyriecť, kto a v akej miere bol vinný. Ďakujem pekne. (Potlesk.)