7. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý sa predkladá na základe ustanovení § 8a a § 37d zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto pravidlá pre poskytovanie dotácií vo vecnej pôsobnosti orgánov štátnej správy boli novelizované s účinnosťou od 1. januára 2009. Podľa tohto § 37d ods. 3 uvedeného zákona musia byť právne vzťahy pri poskytovaní dotácií podľa doterajších predpisov zosúladené s § 8a najneskôr k 1. januáru 2011. Inak by dotácie po 1. januári nebolo možné poskytnúť. Podľa tohto § 8a ods. 1 sa môžu dotácie poskytnúť len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených, alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzne právnym predpisom.
Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly poskytuje vo svojej vecnej pôsobnosti rôzne dotácie na podporu projektov vedy, výskumu a vývoja, ako aj účelové dotácie v oblasti zdravotnej starostlivosti. Dôvodom na vypracovanie tohto návrhu zákona je splnenie povinností poskytovať dotácie len na základe osobitného zákona a spôsobom ním ustanovených. Len pre vašu informáciu, ministerstvo poskytuje dotácie napr. na projekty výskumu a vývoja v oblasti zdravotníctva, na iné účely v oblasti zdravotnej starostlivosti, napr. na sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, vzdelávanie laickej verejnosti, vzdelávanie predlekárskej prvej pomoci, realizácie jednotlivých úloh národného programu podpory zdravia, napr. na oceňovanie nositeľov diamantovej a zlatej Jánskeho plakety, na organizovanie, poskytovanie záchrannej zdravotnej pomoci, či bezpríspevkového darcovstva krvi. Dotáciu možno ďalej poskytnúť aj na plnenie mimoriadnych úloh na základe rozhodnutia vlády buď obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe. Samozrejme, dotácie budú poskytované v rámci schváleného rozpočtu výdavkov kapitoly ministerstva zdravotníctva na príslušný rozpočtový rok.
Vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého zákona. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, tlač 112. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a nepredpokladajú sa ani negatívne ekonomické vplyvy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 79 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.
Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, dovoľujem si predložiť ďalší návrh zákona č. 580/2004 Z. z., je to zákon o zdravotnom poistení, ktorý z dlhodobého hľadiska vytvára predpoklady pre synchronizáciu daňového a zdravotného systému, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre plynulý prechod na systém spoločného výberového miesta. Cieľom tohto spoločného výberového miesta je zjednodušenie a zníženie administratívnej náročnosti v súvislosti so zjednotením výberu daní, cla a poistných odvodov. V návrhu novely tohto zákona v súlade s cieľom zjednotenia výberu sa novo definujú základné pojmy ako zárobková činnosť, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ a cieľom je aj určiť osoby, ktoré nie sú povinné vykonávať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia.
Súčasne sa definuje aj osobný rozsah zdravotného poistenia, vznik a zánik zdravotného poistenia tak, aby tieto základné pojmy boli kompatibilné s príslušnými daňovými predpismi. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou v záujme zjednodušenia sa upúšťa od taxatívneho uvedenia fyzických osôb, ktoré patria do okruhu zamestnancov a SZČO a navrhuje sa, aby fyzické osoby, ktoré sú povinné odvádzať daň z príjmu podľa § 5 až 8 zákona č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, boli z tej zárobkovej činnosti, z ktorej majú príjem, povinní platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Navrhované zmeny, pre vašu informáciu, v oblasti vymeriavacieho základu je zjednotenie z daňového alebo s daňovým zákonom vo vymeriavacích základoch. Vymeriavacím základom u zamestnanca sa stane jeho príjem zo závislej činnosti, napr. aj odchodné, odstupné, suma zdaňovaná v súvislosti s používaním motorového vozidla, časť zamestnaneckej opcie a podobne. A naopak, ak niečo v daňovom zákone nebude zdaňované, alebo bude oslobodené od dane, tak nebude sa z toho platiť poistné na zdravotné poistenie, okrem príjmu z dividend. Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činných osôb ostáva bez zmeny, tak ako doteraz a bude sa počítať ako podiel čiastkového základu dane podľa § 6 o dani z príjmov, nezníženého o zdravotné poistenie a koeficientu 2,14.
Novinkou je zavedenie rovnakého minimálneho základu pre samostatne zárobkovo činné osoby a tzv. dobrovoľne nezamestnané osoby. Minimálna platba týchto preddavkov na poistné dobrovoľne nezamestnaných osôb sa vyrovnáva so SZČO a bude 14 % zo 44,2 priemernej mesačnej mzdy. Maximálny vymeriavací základ ostáva na trojnásobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Navrhované zmeny v oblasti ročného zúčtovania poistného oproti súčasnému stavu sa pridávajú do kategórie poistencov, ktorí nie sú povinní vykonávať ročné zúčtovanie poistného.
Povinnosť vykonávať toto ročné zúčtovanie sa nebude vzťahovať na takého poistenca, ktorý bol v minulom roku SZČO a jeho príjem nepresiahol sumu 3 948 eur, a preto nie je povinný robiť ročné zúčtovanie poistného, pretože už v priebehu roka zaplatil minimálne preddavky. A poistenec, ktorému nevznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie, okrem osôb, ktoré majú príjem z dividend vyšší ako minimálny základ, čiže 329,06 eur.
Vážení páni poslanci, ďakujem za podporu zákona a prosím pána poslanca Markoviča. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 113.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i záležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. V dôvodovej správe je uvedené, že celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude pozitívny, keďže príjmy z rozšírenia základu pre výpočet odvodu na zdravotné poistenie sú vyššie.
Vplyv na podnikateľské prostredie bude mierne negatívny z dôvodu zvýšenia odvodového zaťaženia v zdravotnom poistení, kde sa jedná o odstránenie nesystémových výnimiek a úľav.
Vplyv na hospodárenie obyvateľstva je negatívny, pričom veľkosť vplyvu závisí od počtu opatrení, ktoré sa danej domácnosti dotýkajú.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 80 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra a gestorský výbor do 26. novembra 2010.
Ďakujem, pán predseda, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.

Dobrý deň prajem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v krátkej rozprave upozornil na niektoré problémy, ktoré z návrhu daného zákona vyplývajú, a ktoré, a sú to problémy, s ktorými sa na mňa obrátili zástupcovia zamestnancov, ktorí združujú viac ako tridsaťtisíc zamestnancov pôsobiacich v zdravotníctve, pričom ide prevažne o zamestnancov nemocníc, či sú to univerzitné, špecializované, fakultné alebo regionálne, či zamestnanci polikliník. Obrátili sa na mňa z dôvodu, že na tejto schôdzi je v prvom čítaní posudzovaný tento zákon, ktorý má bezprostredný dosah na zdravotníkov.
Čo sa týka tohto zákona, ide, najmä, o rozšírenie vymeriavacieho základu, pričom ide, najmä, o započítanie náhrady za pracovnú pohotovosť do vymeriavacieho základu pre platenie zdravotného poistenia, čo bude znamenať nižší príjem zamestnancov, najmä lekárov a problémy so zabezpečením nepretržitej prevádzky zdravotníckych zariadení, zvýšené náklady pre zamestnávateľov, a tým aj vyššiu zadlženosť zdravotníckych zariadení, pričom prínos pre štátny rozpočet je zanedbateľný.
Po druhé, plánované rozšírenie vymeriavacieho základu pre platby zdravotného poistenia na odstupné a odchodné, ale aj na príspevky zo sociálneho fondu poskytované napr. pri riešení ťaživej situácie zamestnanca v dôsledku povodní, úmrtia alebo dlhodobej práceneschopnosti člena rodiny a podobne, považujú za nehumánne.
Za ďalšie, tieto navrhované zmeny sú mnohokrát odôvodňované ako zmeny, ktoré sú robené na vykompenzovanie zníženého príjmu do verejného zdravotného poistenia za poistencov štátu, keď sa udáva, že tieto príjmy môžu priniesť do systému verejného zdravotného poistenia až sumu 52 mil. eur. Chcem upozorniť pána ministra, že údaje, ktoré sú predkladané ministerstvom financií, nepovažujeme za relevantné z jednoduchého dôvodu, v tej údajovej báze a v tej údajovej základni sa predpokladá, že príjmy napr. z dividend budú tvoriť z tejto sumy 52 mil. eur približne 13,8 mil. eur, pričom neexistuje žiadna údajová základňa o evidencii dividend, pretože za posledné roky sa dividendy nezdaňovali a neplatili sa za ne ani odvody do zdravotného poistenia. Údaje za rok 2007 a 2008 nie sú k dispozícii. A je otázne v čase krízy, alebo po prekonaní krízy, či vôbec firmy, ktoré budú v zisku, budú dividendy vyplácať.
Za ďalšie ako problematické považujem aj zakomponovanie úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v zmysle koordinácie poskytovania informácií z daňových úradov do zdravotných poisťovní, pretože pokiaľ máme informácie z daňových úradov, nie sú na to pripravené a informačný systém daňových úradov, s ktorými pracujú momentálne, má viac ako desať rokov.
Ďalšiu vec, na ktorú chcem upozorniť, ktorá sa už týka čisto zdravotníkov, a týka sa aj zákona č. 595/2003 Z. z. je návrh, ktorý zrušuje možnosť odpočítania časti položky zo základu dane zdravotníckeho pracovníka, ktorý je nákladovou zložkou pri ďalšom vzdelávaní pracovníka. Ide o to, že podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách môžu sestry vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť, pričom podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva z roku 2009 môžu zdravotné výkony vykonávať iba tie sestry, ktoré majú špecializáciu v príslušnom zdravotnom odbore.
To znamená, že je ustanovená kvalifikačná požiadavka a v súčasnosti na vlastné náklady a vo svojom osobnom voľne musia sestry získavať, zamestnané v týchto sociálnych podnikoch, príslušnú špecializáciu. Pokiaľ sa možnosť odpočítania, alebo resp. zníženie príjmu zo závislej činnosti o úhradu zaplatenú za ďalšie vzdelávanie zruší, finančný dopad pre štátny rozpočet bude plus 22 eur za každú sestru s príslušnou špecializáciou, pričom tento dopad považujeme za ekonomicky bezvýznamný, ale čo je nebezpečím, je to, že sestry, ktoré, naozaj, nie sú finančne nadhodnotené, sa nám prestanú vzdelávať. A vypadne nám, vlastne, jedna veľká kategória sestier v zariadeniach sociálnych služieb, ale aj v nemocniciach, ktorá špecializácie nezíska, a tým pádom túto starostlivosť poskytovať nebude môcť.
Ďalším problémom je, že aj zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov striktne definuje podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania, pričom ukladá zdravotníckym pracovníkom povinnosť sústavne sa vzdelávať.
Výška úhrady, ktorú možno daňovo uznať, je stanovená vyhláškou ministerstva zdravotníctva, o výške úhrady zdravotníckeho pracovníka na ďalšie vzdelávanie, a pritom táto výška je pri štvorročnom špecializačnom štúdiu, môže lekár a zubný lekár znížiť základ dane maximálne o 331,93 eur, pričom navrhovaným zrušením druhej vety § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, by takýto zamestnanec odviedol na dani z príjmov počas štyroch rokov ročne o 63 eur viac. To znamená, že toto opatrenie prinesie štátnemu rozpočtu plus 400-tisíc eur, pritom priamo ohrozí ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.
Myslím si, že je veľký nepomer medzi získanými finančnými prostriedkami, opakujem z celoročného hľadiska 400-tisíc eur a rizikom ohrozenia ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Vieme, že lekárov nemáme dosť, že celá Európa čelí výzvam nedostatku zdravotníckych pracovníkov, a preto by sme nemali predkladať zákony, ktoré síce tlačí ministerstvo financií, ale v konečnom dôsledku zodpovednosť bude niesť pán minister zdravotníctva, pretože tieto zákony nám spôsobia, že tu nebudeme mať ani lekárov, ani sestry, ktorí budú kvalifikovaní.
A, naozaj, tridsaťtisíc zdravotníkov a 400-tisíc eur ročne považujeme za nepomer, a preto odporúčam, aby tento zákon bol stiahnutý. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Nikdy nebolo ministerstvo financií a jeho predstavitelia nejako naklonené zdravotníctvu a mnohokrát sme boli svedkami tvrdení, že zdravotníctvo je  čierna diera, že do ktorej sa koľko naleje, toľko sa spotrebuje. Chcem upozorniť, že oproti krajinám OECD zdravotníctvo dostáva asi jednu tretinu z toho, čo dostávajú iné krajiny. Nachádzame sa úplne na chvoste vo financovaní zdravotníctva. Na hlavu pacienta dostávame v absolútnych číslach okolo 1 500 dolárov, kdežto iné krajiny dostávajú 3 500 a viac. Zdravotníctvo v krajinách OECD dostáva v priemere okolo 2800 dolárov.
Pred voľbami všetky politické strany deklarovali a sľubovali, že vymeriavací základ bude pre osoby, na ktoré platí štát, bude 5 % z priemernej mzdy a teraz s úžasom zisťujeme, že sa to pohybuje ani nie na úrovni tej, ktorá bola za minulého obdobia, ale ideme na hodnotu 4,32 %. Je to obrovský výpadok a nesystémovými opatreniami sa výpadok nemôže nahradiť. Protestujem a súhlasím s tým, čo povedal pán kolega, siahnuť ešte aj na vzdelávanie lekárov. Možno málokto vie, že existuje kreditový systém pre lekárov aj pre zdravotné sestry. Ak za päť rokov nenazberá lekár sto kreditov, nemusí byť zapísaný v zozname lekárov.  Aj tieto peniaze, ktoré používa, tak používa nielen na to, aby získal kredity, ale, samozrejme, na svoje vzdelávanie. Týmto spôsobom a zákonom robiť prekážky pri samotnom vzdelávaní, keď idú dole, samozrejme, že musia ísť dole príjmy pre zdravotnícke zariadenia, to znamená, to sa musí odraziť aj na platoch.

Po hodine otázok. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámila ministrov poverených ich zastupovaním. Ospravedlňujem pána ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu, ktorý je na zahraničnej služobnej ceste, bude ho zastupovať podpredseda vlády a minister financií pán Ivan Mikloš. Ospravedlňujem aj pána ministra vnútra Daniela Lipšica, zastupovať ho bude pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. A zo zdravotných dôvodov mi dovoľte ospravedlniť aj pána podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolfa Chmela. Nie sú naňho položené otázky, takže, prosím o ospravedlnenie pána podpredsedu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, vo všeobecnosti sa v prípade zistených nedostatkov z titulu porušenia právnych predpisov Európskej únie alebo Slovenskej republiky uplatňujú finančné korekcie, resp. Slovenská republika je povinná vrátiť všetky neoprávnene realizované výdavky späť do rozpočtu Európskej únie. Uvedené nedostatky z titulu porušovania právnych predpisov Európskej únie alebo Slovenskej republiky v rôznych oblastiach sú zisťované na základe uskutočnených audítorských misií Európskej komisie, Európskeho dvora audítorov alebo národných kontrol a auditov. V rámci niektorých misií boli identifikované zistenia vysokej závažnosti, ktoré viedli k uplatneniu finančných korekcií. V rámci volebného obdobia rokov 2006 až 2010 sa schvaľovali a poskytovali finančné prostriedky v rámci projektov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, súbežne z programového obdobia 2004 až 2006 a nového programového obdobia 2007 až 2013. Suma schválených a poskytnutých výdavkov zo štátneho rozpočtu v rámci volebného obdobia rokov 2006 až 2010, ktoré z titulu porušenia právnych predpisov Európskej únie alebo Slovenskej republiky definitívne Európska komisia nepreplatí. Zo svojho rozpočtu sa odvíja od veľmi konkrétnych káuz, a to konkrétne: nástenkový tender v sume 10 052 586 eur za prostriedky z rozpočtu Európskej únie. Z toho suma 7 170 356 eur zodpovedá programovému obdobiu rokov 2007 až 2013 a suma 2 882 230 eur zodpovedá programovému obdobiu 2004 až 2006.
Na jar roku 2009 prebehlo rokovanie bývalého ministra výstavby a regionálneho rozvoja so zástupcami Európskej komisie ohľadom vyššie uvedenej problematiky. Na predmetnom stretnutí bolo dohodnuté, že Slovenská republika nezaradí žiadosti o platbu, v ktorých boli zahrnuté výdavky konzorcia do súhrnnej žiadosti, platbu zaslanej na Európsku komisiu a uhradené peniaze vráti zo štátneho rozpočtu, nakoľko boli porušené pravidlá a princípy verejného obstarávania v rámci národnej legislatívy, následkom čoho by pokladala Európska komisia výdavky z tzv. nástenkového tendra za neoprávnené. Hlavným dôvodom uplatnenia finančných korekcií boli zistenia za porušenie postupov verejného obstarávania, predovšetkým porušenie postupov verejného obstarávania pre postup zverejnenia výzvy na predkladanie ponúk. Ďalej porušenia postupov verejného obstarávania pre uzavretie zmluvy ako výsledok verejného obstarávania. Po ďalšie, porušenia postupov verejného obstarávania vo veci transparentnosti verejného obstarávania a porušenia postupov verejného obstarávania vo veci zadávania zákazky na daný predmet predpokladanej hodnoty zákazky.
Druhá kauza. Sociálne podniky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v sume 2 751 376 eur za prostriedky z rozpočtu Európskej únie. Hlavným dôvodom uplatnenia neoprávnených výdavkov pre pilotné projekty sociálnych podnikov boli zistenia za porušenia právnych predpisov Európskej únie a Slovenskej republiky identifikované auditom Európskej komisie v roku 2009, predovšetkým v oblastiach: po prvé, porušenia postupov verejného obstarávania v rozpore so smernicou Európskej únie. Verejné obstarávanie malo byť realizované cez otvorenú verejnú súťaž, ale prijímateľ zvolil formu rokovacieho konania, účelové rozdelenie zákazky, i keď išlo o rovnakú činnosť. Po druhé, účtovanie položiek, pričom plánovaná činnosť sa nerealizovala. Po tretie, predaj výstupov projektu cez previazaného odberateľa v Slovenskej republike pod trhovú cenu a následný odpredaj od tohto slovenského odberateľa tých istých výstupov zahraničnému odberateľovi za oveľa vyššiu sumu, napr. do Fínska, Švédska. Po ďalšie, umelo vytvárané pracovné miesta a napokon efektívnosť využitia finančných prostriedkov. Suma, ktorú ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2008 v súvislosti s ôsmimi sociálnymi podnikmi zazmluvnilo predstavuje 23 mil. eur. Ku dnešnému dňu boli na účty týchto sociálnych podnikov presunuté prostriedky v celkovej sume 11,2 mil. eur. A to prostredníctvom zálohových platieb realizovaných ešte v roku 2009. Sociálne podniky ku dnešnému dňu predložili účtovné doklady v celkovej výške 3,2 mil. eur. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude sumu v hodnote 11 253 167 eur od týchto ôsmich subjektov vymáhať, avšak predpoklad, že peniaze získame späť, je pomerne nízky, nakoľko jeden zo subjektov je v likvidácii, ďalší v konkurze. V prípade ďalších šiestich podnikov prevedené finančné prostriedky už boli taktiež minuté. Zálohové práva, ktoré máme v prípade štyroch sociálnych podnikov, sú takmer neuplatniteľné. V máji 2010 bolo v prípade všetkých ôsmich sociálnych podnikov na tlak Európskej komisie odstúpené od zmlúv. V prípade štyroch však ministerstvo na základe dohody na seba preberá záväzok uhradiť náklady, ktoré mali byť hradené z Európskeho sociálneho fondu, a to zo štátneho rozpočtu. Ku dnešnému dňu môžeme s istotou, bohužiaľ, vyčísliť škodu, ktorá vznikla vďaka pilotným sociálnym podnikom na 11 253 167 eur. Škoda, ktorá tak zatiaľ štátu vznikla v súvislosti s pilotnými sociálnymi podnikmi je ešte vyššia ako pri tzv. nástenkovom tendri. Táto škoda pritom ešte nemusí byť konečná, keďže v októbri a novembri bude vykonaný ďalší audit, ktorý Európska komisia uskutočňuje na základe podozrení na nesprávne a neefektívne využívanie prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Keď teda, v dnešných dňoch diskutujete o opatreniach na ozdravenie verejných financií, majte, prosím, na pamäti aj tieto skutočnosti. Tých 13 mil. eur, ktoré sme už museli Európskej komisii vrátiť v súvislosti s nástenkovým tendrom a sociálnymi podnikmi, by napr. stačili na riešenie materskej, rodičovského, či tretieho piliera. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán poslanec. Po novembri 89 prešiel bytový podnik reorganizáciou a v roku 1993 bol prijatý Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Prijala to vtedajšia Mečiarova vláda. Tento zákon upravuje okrem iného spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome. Bol prijatý preto, aby si občania mohli v pridelených bytoch, nájomných bytoch, si ich odkúpiť do osobného vlastníctva. Okrem toho sa byty prideľovali tomu, kto bol ochotný ich zrekonštruovať, prípadne poskytnúť byt v inej časti mesta. Do tohto obdobia existovali len byty nájomné, družstevné a veľmi malá časť bytov v tzv. osobnom vlastníctve.
Súčasný podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš vymenil svoj trojizbový družstevný byt, za ktorý riadne zaplatil, podotýkam nový byt, za trojizbový nájomný byt, ktorý potom na základe zákona odkúpil. Štát tým neprišiel o žiaden byt, lebo išlo o výmenu, naopak, za starý byt získal úplne nový byt. Teda sa ani nikto v poradovníku neposunul. Pán Mikloš požiadal o túto výmenu panelákového nového bytu za tehlový z vážnych rodinných dôvodov, z dôvodu choroby svojho syna. Toto je jeden príbeh.
Ten druhý príbeh, na ktorý sa pýtate, na pani ministerku Žitňanskú, považujem, priam, za absurdné. Možno sú takí ľudia, ktorí, keď sa narodia, povedia, aha, budem politik a od prvého krôčiku sa chystajú na politickú dráhu. Pani Žitňanská v roku 1992 ako odborná asistentka, ktorá bývala v 7-člennej domácnosti, bola na zozname v poradovníku, vtedy jedinej možnosti ako získať byt, poradovník na nájomné byty, netušiac, že niekedy vôbec bude v politike a vy veľmi dobre viete, že do politiky vstúpila až o desať rokov neskôr. To je druhý príbeh.
Pán poslanec, po prijatí uvedeného zákona v roku 1993 si 335 tisíc ľudí odkúpilo byty za sumu, ktorá z dnešného pohľadu sa možno javí ako symbolická. Dnes majú tieto byty mnohonásobne vyššiu cenu. Ak chcete byť taký dôsledný, prosím, tak povedzte aj to, že v roku 1992 dostal pridelený byt v Bratislave v Starom Meste aj pán Prokeš za SNS, v roku 1993 pani Katarína Tóthová z HZDS. A možno chcete aj o nich povedať, že to boli politické nominácie? Ak chcete byť rovnako dôsledný, stačí, keď sa spýtate na celý príbeh svojho kolegu. Veď pán poslanec Ondruš, Braňo Ondruš, dostal takto pridelený nájomný štvorizbový byt v roku 1997, pretože podľa zákona ho nemal právo odkúpiť. Nemal ho právo odkúpiť.
Ak chcete byť taký dôsledný, pán poslanec, prosím, ale to by ste museli menovite prejsť zoznam všetkých občanov na celom Slovensku, ktorým bol v tom období, o ktorom hovoríme, štandardne pridelený byt, resp. ktorí si ho podľa zákona, ktorý bol prijatý, odkúpili a zisťovať kto, komu, kedy pridelil byt a kto ho potom následne a za aké financie odpredal. Ja patrím k tým, ktorí o takýto byt v centre mesta prišli. Pretože som zažila peklo nasadeného bieleho koňa, ktorý odstavoval elektrinu, odstavoval vodu, aby mohol dom použiť na iné účely a vypudil ma zo Starého Mesta. Sú rôzne príbehy, pán poslanec. A nepodozrievajte ľudí, ktorí nič v tom čase nemali s politikou z toho, že zneužívali nejakým spôsobom systém. Znovu opakujem. Pani ministerka Žitňanská vstúpila do politiky o desať rokov neskôr. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk).