8. schôdza

Ďakujem za faktické pripomienky. Chcem vysvetliť stručne iba toľko, že samozrejme, že každý nominant na funkciu aj generálneho prokurátora musí byť návrhom poslanca, čiže ja som navrhla Jána Hrivnáka a prihovorila som sa za to, aby všetci poslanci Národnej rady zvážili, aký je verejný záujem Slovenska, že či taký, aby ostala prokuratúra fungovať v takom vydaní, v akom ju poznáme doteraz, alebo či dáme šancu na zmenu fungovania tohto orgánu, čo ja osobne si myslím, že je väčší verejný záujem Slovenska na tom, aby bola ponúknutá zmena, tak preto som sa za to prihovorila.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 3. novembra 2010.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 148 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 148 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 148 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný a 147 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta
- Jána Hrivnáka hlasovalo za 28 poslancov, proti 98 poslancov, zdržalo sa hlasovania 21 poslancov,
- Evu Mišíkovú hlasovalo za 49 poslancov, proti 84, zdržalo sa hlasovania 14 poslancov,
- Dobroslava Trnku hlasovalo za 70 poslancov, proti 60 poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov.
Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený žiaden kandidát.
Vzhľadom na to, že ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov. Sú to Eva Mišíková, Dobroslav Trnka.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som to zhrnul ešte raz, aby sme si pamätali, že čo som chcel povedať, aby nám neunikla myšlienka. Hovoríme tu o zelenom zákone, o zákone, ktorý pojednáva o obnoviteľných zdrojoch, o podpore využívania obnoviteľných zdrojov a o podpore výroby elektriny, kombinovanej výrobe elektriny a tepla, tzv. skratka KVET.
Čo ma zarazilo na tomto celom zákone, alebo resp. na celej jeho prezentácii, tak ako pán predkladateľ a pán spravodajca, všetci sme sa sústredili na slnko, ja to poviem takto zjednodušene. A niekde tam pod rúškom slnka sa pojednáva, resp. menia sa niektoré ustanovenia, ktoré sa dotýkajú aj kombinovanej výroby elektriny aj tepla, ktoré si myslím, že budú mať vplyv na ekonomický vývoj teplární na Slovensku, a keďže je to v období pred privatizáciou, myslím si, že to nie je náhoda, že to bol úmysel, a ja sa vás o tom pokúsim presvedčiť, resp. uviesť zopár faktov.
A v rámci tohto zákona, akým spôsobom sa podporuje využívanie obnoviteľných zdrojov, je to v prvom rade garancia, že bude pripojený tento obnoviteľný zdroj do siete, distribučnej siete. Potom je to garancia o tom, že dôjde k odkupovaniu tejto energie distribučnou sieťou, vyplácaniu doplatku - k základnej cene sa platí doplatok, nakoľko každý obnoviteľný zdroj má inú výšku doplatku - takisto distribučnou sieťou. A štvrtý dôležitý moment je, že preberá distribučná sieť odchýlku za daného výrobcu.
Ja sa to pokúsim zjednodušene vysvetliť, o čo ide.
Odchýlka. Odchýlka hovorí o tom, že každý výrobca robí odchýlku, každý veľký alebo väčší výrobca. Distribučné siete túto odchýlku robia dennodenne v pomerne veľkých číslach, pretože nie sú schopné odhadnúť presne svoju výrobu. Takže je to pre ňu úplne bežný jav, s ktorým sa dennodenne stretávajú a sú s ňou vysporiadaní.
V rámci tohto návrhu tohto zákona sa mení objem, resp. výška výrobcu elektriny zo slnečnej energie, od ktorého momentu sa preberá odchýlka. Doteraz to boli 4 MW, teraz je to 1 MW, čiže je štvornásobne menší objem. Treba povedať, že nie je možné realizovať takéto slnečné projekty, ak budú títo výrobcovia povinní preberať odchýlku. A, samozrejme, týmto zákonom sa snažíme alebo proklamujeme skutočnosť, že sa snažíme obmedziť, aby nedošlo k nárastu cien elektriny na Slovensku. Ja s tým súhlasím, ale poďme to potom robiť tam, kde to presne vzniká. Tento dopad v roku 2011, ak dôjde k výkupu tejto elektriny, ktorá je dodnes inštalovaná, by mal byť do 0,5 % pre finálneho odberateľa na Slovensku. Ten, kto môže zásadným a výrazným spôsobom ovplyvniť cenu elektriny na Slovensku, je práve distribučná spoločnosť. Neexistuje zákon, neexistuje systém, ani samotné ÚRSO nemá dokonalý systém, ktorým by dokázalo ustrážiť túto cenotvorbu a zásadným spôsobom ovplyvniť, resp. znížiť túto výšku pre finálnych odberateľov - pre obyvateľov. Pretože v konečnom dôsledku, myslím si, že všetky tieto doplnky k tomuto zákonu smerujú k tomu, aby sme udržali cenu elektriny pre finálnych odberateľov - pre slovenské rodiny.
Ja hovorím, že poďme sa potom pozrieť na to, akým spôsobom vzniká cenotvorba v distribučných spoločnostiach. My namiesto toho, aby sme hľadali spôsob, ako obmedziť, pretože tam je tých 99,5 % nákladov, o ktorých sa bavím, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú cenu, sa sústreďujeme na slnko, ktoré predstavuje povedzme pol percenta.
V Českej republike to nabralo, samozrejme, nekontrolovateľný rozmer, pretože je tam cena o 30 % vyššia, ako je na Slovensku, čo je pochopiteľné, a objem inštalovaný je dnes 1 000 MW, očakáva sa, že to skončí niekde na úrovni 1 600 do 2 000 MW, pretože začali prijímať rôzne už teraz opatrenia. Na Slovensku zákon, súčasná 309-ka neumožňuje takýmto zásadným spôsobom takýto rozmach, pretože je už týmto spôsobom koncipovaná.
Ja to celé vnímam, cieľ... (Ruch v sále.) Poprosíme kolegov?
Môj názor je, že cieľom tohto zákona je posilniť postavenie distribučných spoločností, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú už aj dnes cenu elektriny pre slovenských odberateľov. A teraz poviem úplne konkrétne. Od distribučnej spoločnosti závisí, či vás pripojí do siete, zákon jej to ukladá. Má z vás niekto skúsenosť, ako to vyzerá v praxi? Distribučná spoločnosť robí najväčšie problémy akémukoľvek subjektu, ktorý sa chce pripojiť. Distribučná spoločnosť má garantovať odber. Je to znovu administratívno-technický proces, ktorý je ďalším zbytočným problémom. Doplatok k cene? Takisto vypláca distribučná spoločnosť. A samotnú odchýlku, keďže sme hovorili, že títo noví výrobcovia - výrobcovia elektriny zo slnka - nebudú schopní udržať túto odchýlku, pretože vy neviete presne povedať, že o ôsmej vyjde slnko, o desiatej zapadne, čiže každý jeden bude mať odchýlku. Môžu to riešiť len dvoma spôsobmi. Buď budú vykrývať tú odchýlku sami, alebo tromi, buď za to budú platiť, ale za to sú pomerne veľké poplatky a sankcie, alebo to za nich niekto prevezme. Za nich to vie prevziať, samozrejme, distribučná spoločnosť, pretože pre ňu to nie je zásadný objem. Znovu: všetko je to na ľubovôli distribučnej spoločnosti.
Aby som uviedol ďalší konkrétny príklad, s ktorým, samozrejme, nie všetci musíme mať skúsenosť, niektoré tieto distribučné spoločnosti už začali buádovať rýchle, my to nazývame rýchle zdroje, to znamená, že zdroje, ktoré dokážu veľmi rýchlo naštartovať a vykryť odchýlky v priebehu dňa. Nie sú to zdroje, ktoré vyrábajú vysoko účinným spôsobom, ktoré zásadným spôsobom premieňajú plyn na elektriny a nevzniká tam zbytočný produkt. Je to, jednoduchým slovom povedané, prachsprostý motor, ktorý sa naštartuje, vyrobí elektrinu a vypne sa.
K tomuto celé smeruje, toto si, myslím, že je skrytý zámer, tak ako bol skrytý zámer, keď sme 49 % umožnili ovládnuť tieto spoločnosti súkromným investorom, tak toto je ďalší krok k tomu, aby sme posilnili postavenie týchto distribučných spoločností.
Čo sa týka KVET-u, tento problém ma trápi ešte viac, môžem povedať, pretože priamo sa ma dotýka posledné štyri roky. Kombinovaná výroba elektriny a tepla hovorí o tom, že popri výrobe tepla vzniká aj elektrina, alebo opačne povedané, vyrobíte paru, para prejde turbínou a vyrobí sa elektrina a zbytková para sa potom znova prihrieva a vyrába sa teplo. Je to spôsob výroby, ktorý je na tej istej úrovni, ako je obnoviteľný zdroj slnko, voda, resp. vietor.
Novelizáciou, resp. doplnením tohto zákona zavádzame taký nový princíp vo fungovaní týchto, týchto teplární. Konkrétne ide o šesť štátnych teplární a ďalších spoločností, napr. v Ružomberku je pomerne veľká tepláreň, ktorá vyrába týmto spôsobom, a ďalších menších výrobcov, ktorí si dali tú námahu... (Reakcia z pléna.) Tam riešia vážnejšie veci. Tú ľudí nezaujíma, že čo budú ľudia platiť za elektrinu, hlavná vec, že pomôžeme súkromným investorom kúpiť lacnejšie štátnu firmu. K tomu prídem za chvíľu.
My sme ich obmedzili jednou skutočnosťou. Na jednej strane celá Európska únia podporuje takýto systém výroby, pretože je to najúčinnejší spôsob, ako vyrobiť aj elektrinu, aj teplo, dochádza k najväčšiemu využitiu toho potenciálu, ktorý je, a kvôli tak v plyne. Takisto tieto teplárne tým, že vyrábajú elektrinu, majú nárok na doplatok z titulu toho, že vyrábajú v systéme KVET. Ale my dnes ich chceme obmedziť, že ak nebudú v priebehu 15 rokov investovať 50 % z ceny nového zariadenia do turbíny, povedzme konkrétne, tak strácajú nárok na tento doplatok. Doterajšie znenie zákona hovorilo o tom, že v priebehu týchto 15 rokov sa priebežne každé tri roky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Aby som to zhrnul, lebo vidím, že tieto veci vás nezaujímajú, bude vás to zaujímať potom, keď vám ľudia vystavia účet za to všetko.
Poviem konkrétne. Celý svet tlačí, resp. presadzuje systém kombinovanej výroby, my nie. My opačne. My hľadáme spôsob, ako skomplikovať život štátnym teplárňam. A viete prečo? Ja vám to poviem úplne presne, že prečo. A som presvedčený o tom, že sa trafím do čierneho, pretože ani raz to tu nebolo spomenuté, všetko je to v absolútnej, v absolútnej tichosti. Je to preto, lebo znížime cenu týchto teplární, pochopiteľne. Lebo prvý krok, čo sa stane, ak nebudú mať tepláreň, ktorá vyrába v KVET-e, doplatok, pretože povedzme nesplní túto podmienku, 50 % investovať z ceny pôvodného zariadenia. To sú sumy, hovorím o miliardových sumách na jednu tepláreň, tak, pochopiteľne, bude predávať elektrinu za lacnejšie a následne, samozrejme, zvýši ceny tepla, tým pádom sa aj zhorší celá ekonomika. Následne, pretože máme skúsenosť s týmito zákonmi, tento zákon, očakávam, už o dva-tri roky sa zmení, keď už budú tieto teplárne sprivatizované, ale cena tepla už neklesne aj napriek tomu, že tieto teplárne budú dostávať v budúcnosti viac. Tento krok považujem ja za nesystémový, pripravený veľmi rýchlo.
Zákon č. 309 sa pripravoval pomerne dlho na Slovensku. Tí, ktorí s touto problematikou žijete, viete veľmi dobre, o čom hovorím. My dnes v priebehu mesiaca, tým nechcem nejakým spôsobom spochybňovať vedomosti pána Jurčíka, ale nepredpokladám, že tento zákon bol pripravený v nejakom širšom konsenze, resp. že bol prerokovaný aj so subjektami, ktorých sa dotýkalo, resp. nemám o tom takúto informáciu. Predkladáme zákon, ktorý zhorší hospodárenie teplární.
Druhý moment je, teplárne doposiaľ štyri roky neboli schopné čerpať peniaze z európskych fondov. Až posledná výzva po zmene na ministerstve životného prostredia umožnila aj týmto štátnym teplárňam sa o tieto peniaze uchádzať. Zase zmenou tohto zákona dôjde k tomu, že ak niektorá s teplární bude čerpať takéto peniaze na výrobu elektrickej energie z eurofondov, nemá akýkoľvek nárok na doplatok. Pôvodné znenie, resp. ešte dnes platné znenie hovorí o tom, že ak čerpá peniaze, tak sa vyhodnocuje, v akej výške je príspevok z eurofondu k celkovej investícii a podľa toho sa znižuje príspevok, resp. doplatok k cene elektriny, čo považujem za normálne a logické.
Takže záverom by som chcel uviesť jednu skutočnosť. My týmto zákonom, ktorý je podľa mňa skutočne pripravený veľmi rýchlo a bez nejakej širšej konzultácie, v oblasti slnka jednoznačne posilňujeme postavenie distribučných spoločností, ktoré jediné a hlavne ony sú zodpovedné za to, aká je dnes cena elektriny na Slovensku. Pretože ja som to už aj viackrát uvádzal na iných fórach, ak spoločnosť sama nechce udržať cenu či už tepla, alebo elektriny, žiaden zákon, žiaden úrad to v dlhodobom horizonte nie je schopný zabezpečiť a my presne týmto spoločnostiam dnes posilňujeme ešte viac pozíciu.
Čo sa týka kombinovanej výroby elektriny a tepla, znovu prijatím tohto zákona sa zhorší hospodárenie a postavenie teplární, teraz hovorím v prvom rade o štátnych teplárňach, ktoré chcete privatizovať, ale zas za tým vidím zámer, že následne pôjdu alebo budú predmetom privatizácie, a to je asi zámer, pretože aj pred štyrmi rokmi, keď bol pripravený predaj, resp. privatizácia teplární, tak tie výsledky tam boli pomerne, pomerne zle. Mne je jasné, že sa vtedy lepšie predáva, je to jednoduchšie predať, ale v konečnom dôsledku to zaplatia ľudia.
Čo sa týka tých distribučných spoločností, tam je dopad na 5 mil. obyvateľov, čo sa týka štátnych alebo vôbec teplární, ktoré využívajú tento systém výroby, je to asi milión obyvateľov, ale ten dopad nebude pol percenta, tam to bude rádovo v desiatkach percent.
Preto by som chcel poprosiť navrhovateľov, alebo resp. navrhujem, aby tento zákon bol dopracovaný, bol predmetom širšej diskusie a takto bol predložený do Národnej rady.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja niekoľkými argumentmi prispel do tejto diskusie. Je o mne všeobecne známe, že sa zaoberám problematikou obnoviteľných zdrojov energie, robím to systematicky v podstate od roku 2000, a aj keď som bol štátnym tajomníkom na ministerstve pôdohospodárstva, tak som sa tejto téme prioritne venoval.
Trvalo veľmi dlho v tejto krajine, kým vznikol zákon č. 309 a v podstate sa to stalo až v poslednom roku, resp. v predposlednom roku vládnutia minulej vlády a bol prijatý zákon č. 309, ktorý, bohužiaľ, už aj počas toho obdobia bol dvakrát novelizovaný, teda v tom minulom volebnom období. V podstate teraz sa jedná o tretiu novelizáciu, čo považujem za dosť destabilizujúci prvom v procese rozvoja odvetvia obnoviteľných zdrojov energie.
Obnoviteľné zdroje energie významne súvisia s rozvojom vidieka. Vidiek má, jedine vidiek má potenciál na rozvoj tohto odvetvia a nepoznám iné odvetvie, ktoré by mohlo významnejším spôsobom ovplyvniť život na vidieku, ako je odvetvie obnoviteľných zdrojov energie. Vieme dobre, že poľnohospodárstvo významným spôsobom okrem produkcie potravín má možnosť zasiahnuť aj do tohto odvetvia.
Predložený návrh sa snaží niektoré veci, ktoré s tým súvisia, riešiť. Ja chcem povedať, že podporím postup tohto návrhu zákona do druhého čítania, podporím ho z toho dôvodu, že chcem, aby sa vytvoril priestor naozaj na diskusiu. Ja súhlasím s viacerými kolegami zo SMER-u, ktorí hovorili o tých úskaliach, ktoré tam sú, nehovoril tu však nikto o tom, že prečo je taký tlak z ničoho nič na tú problematiku fotovoltaických zariadení. Viackrát tu bolo povedané, že ide najmä teda o dve oblasti a to je o cenu tých podporných služieb a ide o dotácie, ktorými je dotovaná cena elektrickej energie. K tomu treba uviesť niekoľko významných súvislostí.
V prvom rade, o čom hovoril môj predrečník, to, čo sa týka teplární, týka sa zariadení, niektoré nechcem menovať, a ktoré sú dávno po dobe životnosti a boli za záhadných okolností zrekonštruované a naraz začali produkovať tzv. zelenú energiu. Deväťdesiat percent všetkých podporných prostriedkov do obnoviteľných zdrojov energie ide práve na úkor týchto starých zariadení. Tie ale nepodporia rozvoj vidieka. Nemôžeme predsa chcieť od ľudí z Hornej-Dolnej, aby sa skladali v nejakých pár koncentrovaných zariadeniach na nejakú nižšiu cenu tepla aj ľudia, ktorí s tým vlastne nemajú nič spoločného. A naopak. Tým, že obmedzíme niektoré aktivity v tejto oblasti, tak zabránime rozvoju tohto odvetvia.
Preto chcem, aby sa v rámci druhého čítania otvorila aj táto oblasť, aby sa preukázalo teda, že akým spôsobom boli tie zariadenia zrekonštruované. A nebojím sa povedať, aj keď razíme jednotnú daňovú politiku, že skúsme tak, ako to urobili v Čechách, tieto zariadenia - a pán kolega Lazár vie, o ktorých zariadeniach hovorím - zdaniť nejakou, nejakou vyššou, výrazne vyššou daňou. Tak ako to urobili v Čechách, 26 %, a tieto peniaze, ktoré takto štát získa, umožniť využiť práve na rozvoj odvetvia obnoviteľných zdrojov energie.
Samozrejme, že aj ja mám viacero pozmeňujúcich návrhov k tej novele, ktorá bola vypracovaná, tiež chcem upozorniť na to, že aby sme - použijem príklad - kladivom neopravovali hodinky, hej. Musíme ten návrh zákona naozaj lepšie vypracovať a skúsiť do neho zaradiť veci, ktoré prinesú najmä priestor na to, aby sa mohol rozvíjať vidiek.
Podľa štúdie Slovenskej akadémie vied je napríklad potenciál biomasy bez ohrozenia potravinovej bezpečnosti vyjadrený v množstve vyrobeného zemného plynu, teda hovorím o biometáne, teda vyčisteného bioplynu, potenciál je okolo 3,5 mld. kubíkov. Pritom si treba uvedomiť, že aj spotreba slovenského hospodárstva je od 4,9 do 5,5 mld. kubíkov. My si vieme vyrobiť za istých okolností, keď správne nastavíme podmienky, viac ako 50 % spotreby plynu, nehovorím o množstve pracovných miest, ktoré takýmto spôsobom vzniknú práve v týchto oblastiach.
Tu je možno výčitka, pán exminister Jahnátek hovoril, že bavíme sa len odborne, bohužiaľ, vaše vystúpenie, pán kolega Lazár, a aj vystúpenie pána poslanca Žigu, ktorý tu nesedí, boli len politické. Lenže tú politiku sme do toho nezaniesli my.
Ja som konzultoval s navrhovateľom, konzultoval som s ďalšími ľuďmi o tých možných zlepšeniach, ja som presvedčený, že k tomu, k tej zhode môžeme dospieť spoločnou diskusiou. Čo chcem pripomenúť, nie je toto možné robiť bez koordinácie s rezortom pôdohospodárstva a nemôže len rezort hospodárstva o tak významnej zmene zákona rozhodnúť.
Rovnako som doporučoval, aby sa neposudzovala len tá kapacita, ktorá bola blokovaná v distribučných sieťach, ale aby sa posúdilo, koľko sa reálne postaví. V Čechách bolo napríklad blokovaných 10-tisíc MW fotovoltaickej elektriky a realita je k septembru tohto roku 800 MW realizovaných a do konca roku ešte 150. Nebudú mať ani tisíc, čiže 10 % z toho množstva, ktoré bolo blokované.
U nás je to 700 MW cez tie SEPS-átske zariadenia a cez tie zariadenia distribučiek do toho jedného megawattu. Ale my by sme mali vedieť predtým, aký je stav, koľko z tých zariadení má stavebné povolenia. A naozaj tu budeme musieť vážiť, akým spôsobom nedefinujeme ten stav tak, aby neboli poškodení tí investori, ktorí sa tomu reálne venovali.
Ja som proti tomu, aby špekulanti, ktorí si zablokovali distribučne a chcú zbohatnúť len na tom, že predajú nejaké projekty v nejakom štádiu vývoja, aby sa pre tých priestor nevytváral. Preto aj ja by som chcel vyzvať ľudí, ktorí sa zaoberajú energetikou alebo aj vidiekom, aj z radov opozície, skúsme spolu o tomto debatovať a skúsme také návrhy priniesť do toho druhého čítania, aby sme ten zákon naozaj mohli zmeniť v prospech všetkých ľudí, ktorí sa tomu reálne venujú. Pomôžeme tým okrem iného aj samosprávam. Mnohé samosprávy už dnes počítajú s tým, že budú mať príjmy zo zariadení, ktoré vzniknú v ich obciach. Ak by sme to prijali v takej podobe, v akej to je navrhnuté, tak by sa mnohé z týchto zámerov zmarili.
Ja verím, že navrhovateľ uzná niektoré tieto argumenty a že bude na ne prihliadať v tom.
Ďakujem vám za pozornosť.

Pán poslanec, mne sa nezdalo byť vystúpenie pána Lazára politické, práve naopak. Jasne a zrozumiteľne sa snažil vysvetliť, o čo ide predkladateľovi v tomto zákone. Odkryl vaše karty, karty tejto vládnej koalície, v ktorých je skrytý zámer privatizácie teplární.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som nadviazal na tie posledné slová, ktoré povedal pán kolega. Podľa mňa tam možno očakávať pomerne dosť veľa pozmeňujúcich návrhov, viac-menej pán kolega Kaník to naznačil tiež hneď na začiatku a týmto smerom viedol, alebo resp. uviedol celý vlastne tento zákon alebo toto prvé čítanie. Preto je možno fakt na zváženie, či by nebolo lepšie v kľude pripraviť nové znenie zákona, resp. upraviť ho tak, aby sme tuná v Národnej rade nemuseli dávať viacero pozmeňujúcich návrhov, pretože v konečnom dôsledku sa možno stane presne to, čo ste aj vy naznačil, že budeme hodiny opravovať kladivom.
A čo sa nám na tom, fakt, vidí zvláštne, je to, že ten zákon - aj vy sám ste to povedali -, ten zákon vznikal pomerne dlho, 309-ka. Dnes pomerne jednoduchým spôsobom, ale dosť zásadným, čo sa týka významu a dopadu nielen pre spoločnosti, ktoré poskytujú fotovoltaiku, ale aj pre celú tú samosprávu, kde sa tieto jednotlivé zariadenia majú nachádzať, dosť zásadným spôsobom sa to mení a je to pomerne narýchlo. My si to vysvetľujeme tým, že je to súčasť privatizácie tak teplární, ako aj, samozrejme, o tom sa tu nejak nehovorí nahlas, ale uvažuje sa asi aj o odpredaji zvyšných percent tých distribučných spoločností.
Takže ja by som fakt ešte raz chcel upriamiť pozornosť na to, sadnime si, urobme ten zákon nanovo, ale v takejto podobe, v akej je dnes, si neviem predstaviť, akým spôsobom tu budeme podávať pozmeňujúce návrhy. Pretože to, či má byť výkon 4, 3, 2, 1 MW, alebo nejaké iné podmienky, to si myslím, že nepatrí na túto pôdu, to by malo byť predmetom odbornej diskusie so všetkými, ktorých sa to dotýka.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Senko, ja si myslím, že nemáte pravdu, tento návrh zákona nemá nič spoločné s privatizáciu tých zariadení, ale ja vám neberiem vaše presvedčenie, že si myslíte, že je to tak. Je pravdou, viete, že tie teplárne hospodária zle, ja sa trošku tejto tematike venujem, chápem to. A to, že nápravu treba urobiť, s tým s vami súhlasím. Ale či to bude takáto forma, nevkladajte nám do úst veci, ktoré zatiaľ vyslovené neboli.
A k tomu, čo povedal pán kolega Lazár. Viete, ten zákon 309 vznikal naozaj veľmi dlho a ja som sa mal možnosť zúčastňovať niektorých stretnutí, ktoré sa na pôde hospodárskeho výboru a jeho energetickej komisie konali. Rozprával som s tými ľuďmi, ktorí ma vtedy nepočúvali, nechceli o poľnohospodárstve vedieť ani slovo a zákon sa pripravoval vyslovene účelovo. A teraz žneme z neho to nesprávne ovocie a to je celý problém. A preto ten zákon treba urýchlene novelizovať, v tom s kolegom Jurčíkom súhlasím. A urobím všetko preto, aby sme ale urobili ten zákon tak, aby bol dobrý v prospech všetkých.
Ja viem, že mnohí s tým súhlasiť nebudú. Ale určite nie je v záujme prekladateľa, aby predložil takú novelu zákona, ktorá by mala poškodiť ľudí, ktorí do dnešného dňa investovali prostriedky do toho, že majú vydané stavebné povolenia, a som si istý, že v prechodných ustanoveniach zákona toto bude presne nadefinované.
Ale naozaj nemôžeme ďalej trpieť stav, že tí, ktorí z vyslovene špekulatívnych dôvodov išli do tohto odvetvia, aby znovu oslabili tie možnosti Slovenskej republiky a aby to vlastne daňoví poplatníci zaplatili zo svojich daní. A to sa týka aj tých veľkých zariadení, o ktorých som hovoril.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne a kolegovia, americký prezident Ronald Reagan o prístupe vlád k ekonomike mal také pekné tri vety: "Ak sa to pohne, zdaň to, ak sa to stále hýbe, reguluj to, ak sa to prestane hýbať, dotuj to." Prerokúvame návrh novely zákona, ktorý umožní, alebo odráža rôzny prístup rôznych politických smerov k ekonomike, k pohľadu na to, aká má byť úloha vlády, možno ani nie ten návrh novely, ako ten samotný zákon. Jeden prístup je presvedčený o tom, že ekonomické procesy nemôžu fungovať samy od seba, že je potrebné, aby do toho vláda zasahovala, aby niečo dotovala, niečo výraznejšie zaťažovala, aby niečo podporovala, niečo iné obmedzovala, nasmerovala niečo tým alebo oným smerom.
Druhý prístup vychádza z toho, že ľudia, podniky sa dokážu najlepšie regulovať sami, že úloha štátu by mala byť obmedzená na naozaj nevyhnutné minimum, že regulovať by sa malo iba to, čo je naozaj nevyhnutné regulovať.
Pôvodne som chcel povedať, že toto sú prístupy pravicový a ľavicový, ale ani si tým nie som tak celkom istý, pretože dnes už aj značná časť politických síl, ktoré samy seba považujú za pravicu, nemá problém s tým prvým prístupom a pokojne hľadá rôzne formy regulácií, dotácií a podobne.
Myslím si, že vôbec nie je úlohou štátu zasahovať do toho, z čoho sa vyrába elektrická energia alebo iná energia, teplo a podobne. Myslím si, že takéto veci pokojne by sme mohli ponechať trhovým silám. Ja vôbec nemám nič proti obnoviteľným zdrojom energie a dokonca si myslím, že časom sa presadia, ale myslím si, že by sa mali presadiť normálne, prirodzeným spôsobom vo férovej súťaži, bez toho, aby na to boli vynakladané nejaké prostriedky štátu. Čiže keby bolo na mne, tak ja by som zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie najradšej úplne zrušil. Uvedomujem si, že to nie je možné okrem iného aj preto, lebo Európska únia, ako v mnohých iných prípadoch, toto je tiež ďalší pekný prípad, že Európska únia sa mieša do vecí, do ktorých by sa určite miešať nemusela a nemala, pretože - tak ako pri iných otázkach - aj tu si treba položiť otázku, či mohol, alebo nemohol by existovať spoločný európsky trh, keby táto vec, podpora obnoviteľných zdrojov energie, nebola koordinovaná a regulovaná z pozície Bruselu. Som hlboko presvedčený, že spoločný európsky trh by mohol existovať aj v prípade, keby na túto tému v Bruseli nebola napísaná ani čiarka.
Napriek tomu ten návrh z môjho pohľadu ide dobrým smerom, pretože obmedzuje do istej miery možnosť využívania alebo zneužívania dotácií, čiže obmedzuje zasahovanie štátu do prirodzených ekonomických procesov, a preto ja tento návrh zákona podporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja rozhodne nepatrím medzi tých, ktorí schvaľujú zásah štátu do slobodného trhu, do súťaže, a je mi aj celkom po vôli filozofovať o mnohých záležitostiach, avšak tam, kde sú veci podložené finančnými čiastkami, kde sa dá argumentovať číslami, tam filozofia možno nie je tak celkom namieste. A súhlasím s vami, pokiaľ nemá slobodná súťaž so zle nastavenými podmienkami vplyv na peniaze obyvateľov, na ich situáciu, nemusíme sa do toho miešať.
Avšak tieto podmienky, ktoré sú nastavené absolútne nelogicky, spôsobujú to, že už aj na budúci rok sa odzrkadlí práve cena za túto energiu v poplatkoch občanov tejto krajiny. A tam si myslím, že je nutné tie podmienky upraviť tak, aby to taký vplyv nemalo.
Ďakujem pekne.