8. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som to zhrnul ešte raz, aby sme si pamätali, že čo som chcel povedať, aby nám neunikla myšlienka. Hovoríme tu o zelenom zákone, o zákone, ktorý pojednáva o obnoviteľných zdrojoch, o podpore využívania obnoviteľných zdrojov a o podpore výroby elektriny, kombinovanej výrobe elektriny a tepla, tzv. skratka KVET.
Čo ma zarazilo na tomto celom zákone, alebo resp. na celej jeho prezentácii, tak ako pán predkladateľ a pán spravodajca, všetci sme sa sústredili na slnko, ja to poviem takto zjednodušene. A niekde tam pod rúškom slnka sa pojednáva, resp. menia sa niektoré ustanovenia, ktoré sa dotýkajú aj kombinovanej výroby elektriny aj tepla, ktoré si myslím, že budú mať vplyv na ekonomický vývoj teplární na Slovensku, a keďže je to v období pred privatizáciou, myslím si, že to nie je náhoda, že to bol úmysel, a ja sa vás o tom pokúsim presvedčiť, resp. uviesť zopár faktov.
A v rámci tohto zákona, akým spôsobom sa podporuje využívanie obnoviteľných zdrojov, je to v prvom rade garancia, že bude pripojený tento obnoviteľný zdroj do siete, distribučnej siete. Potom je to garancia o tom, že dôjde k odkupovaniu tejto energie distribučnou sieťou, vyplácaniu doplatku - k základnej cene sa platí doplatok, nakoľko každý obnoviteľný zdroj má inú výšku doplatku - takisto distribučnou sieťou. A štvrtý dôležitý moment je, že preberá distribučná sieť odchýlku za daného výrobcu.
Ja sa to pokúsim zjednodušene vysvetliť, o čo ide.
Odchýlka. Odchýlka hovorí o tom, že každý výrobca robí odchýlku, každý veľký alebo väčší výrobca. Distribučné siete túto odchýlku robia dennodenne v pomerne veľkých číslach, pretože nie sú schopné odhadnúť presne svoju výrobu. Takže je to pre ňu úplne bežný jav, s ktorým sa dennodenne stretávajú a sú s ňou vysporiadaní.
V rámci tohto návrhu tohto zákona sa mení objem, resp. výška výrobcu elektriny zo slnečnej energie, od ktorého momentu sa preberá odchýlka. Doteraz to boli 4 MW, teraz je to 1 MW, čiže je štvornásobne menší objem. Treba povedať, že nie je možné realizovať takéto slnečné projekty, ak budú títo výrobcovia povinní preberať odchýlku. A, samozrejme, týmto zákonom sa snažíme alebo proklamujeme skutočnosť, že sa snažíme obmedziť, aby nedošlo k nárastu cien elektriny na Slovensku. Ja s tým súhlasím, ale poďme to potom robiť tam, kde to presne vzniká. Tento dopad v roku 2011, ak dôjde k výkupu tejto elektriny, ktorá je dodnes inštalovaná, by mal byť do 0,5 % pre finálneho odberateľa na Slovensku. Ten, kto môže zásadným a výrazným spôsobom ovplyvniť cenu elektriny na Slovensku, je práve distribučná spoločnosť. Neexistuje zákon, neexistuje systém, ani samotné ÚRSO nemá dokonalý systém, ktorým by dokázalo ustrážiť túto cenotvorbu a zásadným spôsobom ovplyvniť, resp. znížiť túto výšku pre finálnych odberateľov - pre obyvateľov. Pretože v konečnom dôsledku, myslím si, že všetky tieto doplnky k tomuto zákonu smerujú k tomu, aby sme udržali cenu elektriny pre finálnych odberateľov - pre slovenské rodiny.
Ja hovorím, že poďme sa potom pozrieť na to, akým spôsobom vzniká cenotvorba v distribučných spoločnostiach. My namiesto toho, aby sme hľadali spôsob, ako obmedziť, pretože tam je tých 99,5 % nákladov, o ktorých sa bavím, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú cenu, sa sústreďujeme na slnko, ktoré predstavuje povedzme pol percenta.
V Českej republike to nabralo, samozrejme, nekontrolovateľný rozmer, pretože je tam cena o 30 % vyššia, ako je na Slovensku, čo je pochopiteľné, a objem inštalovaný je dnes 1 000 MW, očakáva sa, že to skončí niekde na úrovni 1 600 do 2 000 MW, pretože začali prijímať rôzne už teraz opatrenia. Na Slovensku zákon, súčasná 309-ka neumožňuje takýmto zásadným spôsobom takýto rozmach, pretože je už týmto spôsobom koncipovaná.
Ja to celé vnímam, cieľ... (Ruch v sále.) Poprosíme kolegov?
Môj názor je, že cieľom tohto zákona je posilniť postavenie distribučných spoločností, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú už aj dnes cenu elektriny pre slovenských odberateľov. A teraz poviem úplne konkrétne. Od distribučnej spoločnosti závisí, či vás pripojí do siete, zákon jej to ukladá. Má z vás niekto skúsenosť, ako to vyzerá v praxi? Distribučná spoločnosť robí najväčšie problémy akémukoľvek subjektu, ktorý sa chce pripojiť. Distribučná spoločnosť má garantovať odber. Je to znovu administratívno-technický proces, ktorý je ďalším zbytočným problémom. Doplatok k cene? Takisto vypláca distribučná spoločnosť. A samotnú odchýlku, keďže sme hovorili, že títo noví výrobcovia - výrobcovia elektriny zo slnka - nebudú schopní udržať túto odchýlku, pretože vy neviete presne povedať, že o ôsmej vyjde slnko, o desiatej zapadne, čiže každý jeden bude mať odchýlku. Môžu to riešiť len dvoma spôsobmi. Buď budú vykrývať tú odchýlku sami, alebo tromi, buď za to budú platiť, ale za to sú pomerne veľké poplatky a sankcie, alebo to za nich niekto prevezme. Za nich to vie prevziať, samozrejme, distribučná spoločnosť, pretože pre ňu to nie je zásadný objem. Znovu: všetko je to na ľubovôli distribučnej spoločnosti.
Aby som uviedol ďalší konkrétny príklad, s ktorým, samozrejme, nie všetci musíme mať skúsenosť, niektoré tieto distribučné spoločnosti už začali buádovať rýchle, my to nazývame rýchle zdroje, to znamená, že zdroje, ktoré dokážu veľmi rýchlo naštartovať a vykryť odchýlky v priebehu dňa. Nie sú to zdroje, ktoré vyrábajú vysoko účinným spôsobom, ktoré zásadným spôsobom premieňajú plyn na elektriny a nevzniká tam zbytočný produkt. Je to, jednoduchým slovom povedané, prachsprostý motor, ktorý sa naštartuje, vyrobí elektrinu a vypne sa.
K tomuto celé smeruje, toto si, myslím, že je skrytý zámer, tak ako bol skrytý zámer, keď sme 49 % umožnili ovládnuť tieto spoločnosti súkromným investorom, tak toto je ďalší krok k tomu, aby sme posilnili postavenie týchto distribučných spoločností.
Čo sa týka KVET-u, tento problém ma trápi ešte viac, môžem povedať, pretože priamo sa ma dotýka posledné štyri roky. Kombinovaná výroba elektriny a tepla hovorí o tom, že popri výrobe tepla vzniká aj elektrina, alebo opačne povedané, vyrobíte paru, para prejde turbínou a vyrobí sa elektrina a zbytková para sa potom znova prihrieva a vyrába sa teplo. Je to spôsob výroby, ktorý je na tej istej úrovni, ako je obnoviteľný zdroj slnko, voda, resp. vietor.
Novelizáciou, resp. doplnením tohto zákona zavádzame taký nový princíp vo fungovaní týchto, týchto teplární. Konkrétne ide o šesť štátnych teplární a ďalších spoločností, napr. v Ružomberku je pomerne veľká tepláreň, ktorá vyrába týmto spôsobom, a ďalších menších výrobcov, ktorí si dali tú námahu... (Reakcia z pléna.) Tam riešia vážnejšie veci. Tú ľudí nezaujíma, že čo budú ľudia platiť za elektrinu, hlavná vec, že pomôžeme súkromným investorom kúpiť lacnejšie štátnu firmu. K tomu prídem za chvíľu.
My sme ich obmedzili jednou skutočnosťou. Na jednej strane celá Európska únia podporuje takýto systém výroby, pretože je to najúčinnejší spôsob, ako vyrobiť aj elektrinu, aj teplo, dochádza k najväčšiemu využitiu toho potenciálu, ktorý je, a kvôli tak v plyne. Takisto tieto teplárne tým, že vyrábajú elektrinu, majú nárok na doplatok z titulu toho, že vyrábajú v systéme KVET. Ale my dnes ich chceme obmedziť, že ak nebudú v priebehu 15 rokov investovať 50 % z ceny nového zariadenia do turbíny, povedzme konkrétne, tak strácajú nárok na tento doplatok. Doterajšie znenie zákona hovorilo o tom, že v priebehu týchto 15 rokov sa priebežne každé tri roky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prepáčte, pán Lazár. Poprosím tu pána poslanca, keby mohol prestať telefonovať, alebo von. My aj všetci počkáme, dokým dotelefonujete. Ďakujem vám pekne. (Reakcia z pléna.)
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Aby som to zhrnul, lebo vidím, že tieto veci vás nezaujímajú, bude vás to zaujímať potom, keď vám ľudia vystavia účet za to všetko.
Poviem konkrétne. Celý svet tlačí, resp. presadzuje systém kombinovanej výroby, my nie. My opačne. My hľadáme spôsob, ako skomplikovať život štátnym teplárňam. A viete prečo? Ja vám to poviem úplne presne, že prečo. A som presvedčený o tom, že sa trafím do čierneho, pretože ani raz to tu nebolo spomenuté, všetko je to v absolútnej, v absolútnej tichosti. Je to preto, lebo znížime cenu týchto teplární, pochopiteľne. Lebo prvý krok, čo sa stane, ak nebudú mať tepláreň, ktorá vyrába v KVET-e, doplatok, pretože povedzme nesplní túto podmienku, 50 % investovať z ceny pôvodného zariadenia. To sú sumy, hovorím o miliardových sumách na jednu tepláreň, tak, pochopiteľne, bude predávať elektrinu za lacnejšie a následne, samozrejme, zvýši ceny tepla, tým pádom sa aj zhorší celá ekonomika. Následne, pretože máme skúsenosť s týmito zákonmi, tento zákon, očakávam, už o dva-tri roky sa zmení, keď už budú tieto teplárne sprivatizované, ale cena tepla už neklesne aj napriek tomu, že tieto teplárne budú dostávať v budúcnosti viac. Tento krok považujem ja za nesystémový, pripravený veľmi rýchlo.
Zákon č. 309 sa pripravoval pomerne dlho na Slovensku. Tí, ktorí s touto problematikou žijete, viete veľmi dobre, o čom hovorím. My dnes v priebehu mesiaca, tým nechcem nejakým spôsobom spochybňovať vedomosti pána Jurčíka, ale nepredpokladám, že tento zákon bol pripravený v nejakom širšom konsenze, resp. že bol prerokovaný aj so subjektami, ktorých sa dotýkalo, resp. nemám o tom takúto informáciu. Predkladáme zákon, ktorý zhorší hospodárenie teplární.
Druhý moment je, teplárne doposiaľ štyri roky neboli schopné čerpať peniaze z európskych fondov. Až posledná výzva po zmene na ministerstve životného prostredia umožnila aj týmto štátnym teplárňam sa o tieto peniaze uchádzať. Zase zmenou tohto zákona dôjde k tomu, že ak niektorá s teplární bude čerpať takéto peniaze na výrobu elektrickej energie z eurofondov, nemá akýkoľvek nárok na doplatok. Pôvodné znenie, resp. ešte dnes platné znenie hovorí o tom, že ak čerpá peniaze, tak sa vyhodnocuje, v akej výške je príspevok z eurofondu k celkovej investícii a podľa toho sa znižuje príspevok, resp. doplatok k cene elektriny, čo považujem za normálne a logické.
Takže záverom by som chcel uviesť jednu skutočnosť. My týmto zákonom, ktorý je podľa mňa skutočne pripravený veľmi rýchlo a bez nejakej širšej konzultácie, v oblasti slnka jednoznačne posilňujeme postavenie distribučných spoločností, ktoré jediné a hlavne ony sú zodpovedné za to, aká je dnes cena elektriny na Slovensku. Pretože ja som to už aj viackrát uvádzal na iných fórach, ak spoločnosť sama nechce udržať cenu či už tepla, alebo elektriny, žiaden zákon, žiaden úrad to v dlhodobom horizonte nie je schopný zabezpečiť a my presne týmto spoločnostiam dnes posilňujeme ešte viac pozíciu.
Čo sa týka kombinovanej výroby elektriny a tepla, znovu prijatím tohto zákona sa zhorší hospodárenie a postavenie teplární, teraz hovorím v prvom rade o štátnych teplárňach, ktoré chcete privatizovať, ale zas za tým vidím zámer, že následne pôjdu alebo budú predmetom privatizácie, a to je asi zámer, pretože aj pred štyrmi rokmi, keď bol pripravený predaj, resp. privatizácia teplární, tak tie výsledky tam boli pomerne, pomerne zle. Mne je jasné, že sa vtedy lepšie predáva, je to jednoduchšie predať, ale v konečnom dôsledku to zaplatia ľudia.
Čo sa týka tých distribučných spoločností, tam je dopad na 5 mil. obyvateľov, čo sa týka štátnych alebo vôbec teplární, ktoré využívajú tento systém výroby, je to asi milión obyvateľov, ale ten dopad nebude pol percenta, tam to bude rádovo v desiatkach percent.
Preto by som chcel poprosiť navrhovateľov, alebo resp. navrhujem, aby tento zákon bol dopracovaný, bol predmetom širšej diskusie a takto bol predložený do Národnej rady.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)