8. schôdza

Ďakujem. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto.
Slovo má pán poslanec Golian.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja niekoľkými argumentmi prispel do tejto diskusie. Je o mne všeobecne známe, že sa zaoberám problematikou obnoviteľných zdrojov energie, robím to systematicky v podstate od roku 2000, a aj keď som bol štátnym tajomníkom na ministerstve pôdohospodárstva, tak som sa tejto téme prioritne venoval.
Trvalo veľmi dlho v tejto krajine, kým vznikol zákon č. 309 a v podstate sa to stalo až v poslednom roku, resp. v predposlednom roku vládnutia minulej vlády a bol prijatý zákon č. 309, ktorý, bohužiaľ, už aj počas toho obdobia bol dvakrát novelizovaný, teda v tom minulom volebnom období. V podstate teraz sa jedná o tretiu novelizáciu, čo považujem za dosť destabilizujúci prvom v procese rozvoja odvetvia obnoviteľných zdrojov energie.
Obnoviteľné zdroje energie významne súvisia s rozvojom vidieka. Vidiek má, jedine vidiek má potenciál na rozvoj tohto odvetvia a nepoznám iné odvetvie, ktoré by mohlo významnejším spôsobom ovplyvniť život na vidieku, ako je odvetvie obnoviteľných zdrojov energie. Vieme dobre, že poľnohospodárstvo významným spôsobom okrem produkcie potravín má možnosť zasiahnuť aj do tohto odvetvia.
Predložený návrh sa snaží niektoré veci, ktoré s tým súvisia, riešiť. Ja chcem povedať, že podporím postup tohto návrhu zákona do druhého čítania, podporím ho z toho dôvodu, že chcem, aby sa vytvoril priestor naozaj na diskusiu. Ja súhlasím s viacerými kolegami zo SMER-u, ktorí hovorili o tých úskaliach, ktoré tam sú, nehovoril tu však nikto o tom, že prečo je taký tlak z ničoho nič na tú problematiku fotovoltaických zariadení. Viackrát tu bolo povedané, že ide najmä teda o dve oblasti a to je o cenu tých podporných služieb a ide o dotácie, ktorými je dotovaná cena elektrickej energie. K tomu treba uviesť niekoľko významných súvislostí.
V prvom rade, o čom hovoril môj predrečník, to, čo sa týka teplární, týka sa zariadení, niektoré nechcem menovať, a ktoré sú dávno po dobe životnosti a boli za záhadných okolností zrekonštruované a naraz začali produkovať tzv. zelenú energiu. Deväťdesiat percent všetkých podporných prostriedkov do obnoviteľných zdrojov energie ide práve na úkor týchto starých zariadení. Tie ale nepodporia rozvoj vidieka. Nemôžeme predsa chcieť od ľudí z Hornej-Dolnej, aby sa skladali v nejakých pár koncentrovaných zariadeniach na nejakú nižšiu cenu tepla aj ľudia, ktorí s tým vlastne nemajú nič spoločného. A naopak. Tým, že obmedzíme niektoré aktivity v tejto oblasti, tak zabránime rozvoju tohto odvetvia.
Preto chcem, aby sa v rámci druhého čítania otvorila aj táto oblasť, aby sa preukázalo teda, že akým spôsobom boli tie zariadenia zrekonštruované. A nebojím sa povedať, aj keď razíme jednotnú daňovú politiku, že skúsme tak, ako to urobili v Čechách, tieto zariadenia - a pán kolega Lazár vie, o ktorých zariadeniach hovorím - zdaniť nejakou, nejakou vyššou, výrazne vyššou daňou. Tak ako to urobili v Čechách, 26 %, a tieto peniaze, ktoré takto štát získa, umožniť využiť práve na rozvoj odvetvia obnoviteľných zdrojov energie.
Samozrejme, že aj ja mám viacero pozmeňujúcich návrhov k tej novele, ktorá bola vypracovaná, tiež chcem upozorniť na to, že aby sme - použijem príklad - kladivom neopravovali hodinky, hej. Musíme ten návrh zákona naozaj lepšie vypracovať a skúsiť do neho zaradiť veci, ktoré prinesú najmä priestor na to, aby sa mohol rozvíjať vidiek.
Podľa štúdie Slovenskej akadémie vied je napríklad potenciál biomasy bez ohrozenia potravinovej bezpečnosti vyjadrený v množstve vyrobeného zemného plynu, teda hovorím o biometáne, teda vyčisteného bioplynu, potenciál je okolo 3,5 mld. kubíkov. Pritom si treba uvedomiť, že aj spotreba slovenského hospodárstva je od 4,9 do 5,5 mld. kubíkov. My si vieme vyrobiť za istých okolností, keď správne nastavíme podmienky, viac ako 50 % spotreby plynu, nehovorím o množstve pracovných miest, ktoré takýmto spôsobom vzniknú práve v týchto oblastiach.
Tu je možno výčitka, pán exminister Jahnátek hovoril, že bavíme sa len odborne, bohužiaľ, vaše vystúpenie, pán kolega Lazár, a aj vystúpenie pána poslanca Žigu, ktorý tu nesedí, boli len politické. Lenže tú politiku sme do toho nezaniesli my.
Ja som konzultoval s navrhovateľom, konzultoval som s ďalšími ľuďmi o tých možných zlepšeniach, ja som presvedčený, že k tomu, k tej zhode môžeme dospieť spoločnou diskusiou. Čo chcem pripomenúť, nie je toto možné robiť bez koordinácie s rezortom pôdohospodárstva a nemôže len rezort hospodárstva o tak významnej zmene zákona rozhodnúť.
Rovnako som doporučoval, aby sa neposudzovala len tá kapacita, ktorá bola blokovaná v distribučných sieťach, ale aby sa posúdilo, koľko sa reálne postaví. V Čechách bolo napríklad blokovaných 10-tisíc MW fotovoltaickej elektriky a realita je k septembru tohto roku 800 MW realizovaných a do konca roku ešte 150. Nebudú mať ani tisíc, čiže 10 % z toho množstva, ktoré bolo blokované.
U nás je to 700 MW cez tie SEPS-átske zariadenia a cez tie zariadenia distribučiek do toho jedného megawattu. Ale my by sme mali vedieť predtým, aký je stav, koľko z tých zariadení má stavebné povolenia. A naozaj tu budeme musieť vážiť, akým spôsobom nedefinujeme ten stav tak, aby neboli poškodení tí investori, ktorí sa tomu reálne venovali.
Ja som proti tomu, aby špekulanti, ktorí si zablokovali distribučne a chcú zbohatnúť len na tom, že predajú nejaké projekty v nejakom štádiu vývoja, aby sa pre tých priestor nevytváral. Preto aj ja by som chcel vyzvať ľudí, ktorí sa zaoberajú energetikou alebo aj vidiekom, aj z radov opozície, skúsme spolu o tomto debatovať a skúsme také návrhy priniesť do toho druhého čítania, aby sme ten zákon naozaj mohli zmeniť v prospech všetkých ľudí, ktorí sa tomu reálne venujú. Pomôžeme tým okrem iného aj samosprávam. Mnohé samosprávy už dnes počítajú s tým, že budú mať príjmy zo zariadení, ktoré vzniknú v ich obciach. Ak by sme to prijali v takej podobe, v akej to je navrhnuté, tak by sa mnohé z týchto zámerov zmarili.
Ja verím, že navrhovateľ uzná niektoré tieto argumenty a že bude na ne prihliadať v tom.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.
A slovo má pán poslanec Senko.

Pán poslanec, mne sa nezdalo byť vystúpenie pána Lazára politické, práve naopak. Jasne a zrozumiteľne sa snažil vysvetliť, o čo ide predkladateľovi v tomto zákone. Odkryl vaše karty, karty tejto vládnej koalície, v ktorých je skrytý zámer privatizácie teplární.

Ďakujem. Pán poslanec Lazár.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som nadviazal na tie posledné slová, ktoré povedal pán kolega. Podľa mňa tam možno očakávať pomerne dosť veľa pozmeňujúcich návrhov, viac-menej pán kolega Kaník to naznačil tiež hneď na začiatku a týmto smerom viedol, alebo resp. uviedol celý vlastne tento zákon alebo toto prvé čítanie. Preto je možno fakt na zváženie, či by nebolo lepšie v kľude pripraviť nové znenie zákona, resp. upraviť ho tak, aby sme tuná v Národnej rade nemuseli dávať viacero pozmeňujúcich návrhov, pretože v konečnom dôsledku sa možno stane presne to, čo ste aj vy naznačil, že budeme hodiny opravovať kladivom.
A čo sa nám na tom, fakt, vidí zvláštne, je to, že ten zákon - aj vy sám ste to povedali -, ten zákon vznikal pomerne dlho, 309-ka. Dnes pomerne jednoduchým spôsobom, ale dosť zásadným, čo sa týka významu a dopadu nielen pre spoločnosti, ktoré poskytujú fotovoltaiku, ale aj pre celú tú samosprávu, kde sa tieto jednotlivé zariadenia majú nachádzať, dosť zásadným spôsobom sa to mení a je to pomerne narýchlo. My si to vysvetľujeme tým, že je to súčasť privatizácie tak teplární, ako aj, samozrejme, o tom sa tu nejak nehovorí nahlas, ale uvažuje sa asi aj o odpredaji zvyšných percent tých distribučných spoločností.
Takže ja by som fakt ešte raz chcel upriamiť pozornosť na to, sadnime si, urobme ten zákon nanovo, ale v takejto podobe, v akej je dnes, si neviem predstaviť, akým spôsobom tu budeme podávať pozmeňujúce návrhy. Pretože to, či má byť výkon 4, 3, 2, 1 MW, alebo nejaké iné podmienky, to si myslím, že nepatrí na túto pôdu, to by malo byť predmetom odbornej diskusie so všetkými, ktorých sa to dotýka.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Golian bude reagovať na faktické poznámky.

Pán kolega Senko, ja si myslím, že nemáte pravdu, tento návrh zákona nemá nič spoločné s privatizáciu tých zariadení, ale ja vám neberiem vaše presvedčenie, že si myslíte, že je to tak. Je pravdou, viete, že tie teplárne hospodária zle, ja sa trošku tejto tematike venujem, chápem to. A to, že nápravu treba urobiť, s tým s vami súhlasím. Ale či to bude takáto forma, nevkladajte nám do úst veci, ktoré zatiaľ vyslovené neboli.
A k tomu, čo povedal pán kolega Lazár. Viete, ten zákon 309 vznikal naozaj veľmi dlho a ja som sa mal možnosť zúčastňovať niektorých stretnutí, ktoré sa na pôde hospodárskeho výboru a jeho energetickej komisie konali. Rozprával som s tými ľuďmi, ktorí ma vtedy nepočúvali, nechceli o poľnohospodárstve vedieť ani slovo a zákon sa pripravoval vyslovene účelovo. A teraz žneme z neho to nesprávne ovocie a to je celý problém. A preto ten zákon treba urýchlene novelizovať, v tom s kolegom Jurčíkom súhlasím. A urobím všetko preto, aby sme ale urobili ten zákon tak, aby bol dobrý v prospech všetkých.
Ja viem, že mnohí s tým súhlasiť nebudú. Ale určite nie je v záujme prekladateľa, aby predložil takú novelu zákona, ktorá by mala poškodiť ľudí, ktorí do dnešného dňa investovali prostriedky do toho, že majú vydané stavebné povolenia, a som si istý, že v prechodných ustanoveniach zákona toto bude presne nadefinované.
Ale naozaj nemôžeme ďalej trpieť stav, že tí, ktorí z vyslovene špekulatívnych dôvodov išli do tohto odvetvia, aby znovu oslabili tie možnosti Slovenskej republiky a aby to vlastne daňoví poplatníci zaplatili zo svojich daní. A to sa týka aj tých veľkých zariadení, o ktorých som hovoril.
Ďakujem.

Ďakujem. Do rozpravy je teraz prihlásený pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne a kolegovia, americký prezident Ronald Reagan o prístupe vlád k ekonomike mal také pekné tri vety: "Ak sa to pohne, zdaň to, ak sa to stále hýbe, reguluj to, ak sa to prestane hýbať, dotuj to." Prerokúvame návrh novely zákona, ktorý umožní, alebo odráža rôzny prístup rôznych politických smerov k ekonomike, k pohľadu na to, aká má byť úloha vlády, možno ani nie ten návrh novely, ako ten samotný zákon. Jeden prístup je presvedčený o tom, že ekonomické procesy nemôžu fungovať samy od seba, že je potrebné, aby do toho vláda zasahovala, aby niečo dotovala, niečo výraznejšie zaťažovala, aby niečo podporovala, niečo iné obmedzovala, nasmerovala niečo tým alebo oným smerom.
Druhý prístup vychádza z toho, že ľudia, podniky sa dokážu najlepšie regulovať sami, že úloha štátu by mala byť obmedzená na naozaj nevyhnutné minimum, že regulovať by sa malo iba to, čo je naozaj nevyhnutné regulovať.
Pôvodne som chcel povedať, že toto sú prístupy pravicový a ľavicový, ale ani si tým nie som tak celkom istý, pretože dnes už aj značná časť politických síl, ktoré samy seba považujú za pravicu, nemá problém s tým prvým prístupom a pokojne hľadá rôzne formy regulácií, dotácií a podobne.
Myslím si, že vôbec nie je úlohou štátu zasahovať do toho, z čoho sa vyrába elektrická energia alebo iná energia, teplo a podobne. Myslím si, že takéto veci pokojne by sme mohli ponechať trhovým silám. Ja vôbec nemám nič proti obnoviteľným zdrojom energie a dokonca si myslím, že časom sa presadia, ale myslím si, že by sa mali presadiť normálne, prirodzeným spôsobom vo férovej súťaži, bez toho, aby na to boli vynakladané nejaké prostriedky štátu. Čiže keby bolo na mne, tak ja by som zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie najradšej úplne zrušil. Uvedomujem si, že to nie je možné okrem iného aj preto, lebo Európska únia, ako v mnohých iných prípadoch, toto je tiež ďalší pekný prípad, že Európska únia sa mieša do vecí, do ktorých by sa určite miešať nemusela a nemala, pretože - tak ako pri iných otázkach - aj tu si treba položiť otázku, či mohol, alebo nemohol by existovať spoločný európsky trh, keby táto vec, podpora obnoviteľných zdrojov energie, nebola koordinovaná a regulovaná z pozície Bruselu. Som hlboko presvedčený, že spoločný európsky trh by mohol existovať aj v prípade, keby na túto tému v Bruseli nebola napísaná ani čiarka.
Napriek tomu ten návrh z môjho pohľadu ide dobrým smerom, pretože obmedzuje do istej miery možnosť využívania alebo zneužívania dotácií, čiže obmedzuje zasahovanie štátu do prirodzených ekonomických procesov, a preto ja tento návrh zákona podporím.
Ďakujem.