8. schôdza

Ja by som chcel poďakovať tým, ktorí pochopili, a požiadať o zmilovanie nad tými, ktorí nepochopili a nepochopia. Napríklad takými, ktorí nedávno tancovali pod tatíčkom Masarykom ako tiež istým symbolom. Ja som im to nevyčítal, ale budiš.
Pravdepodobne tou najväčšou prekážkou je začiatočný text preambuly: "My, národ slovenský, pamätajúc..." a tak ďalej, to zrejme najviac niekomu prekáža, pretože úvod vždy padne do oka.
No a rovnako tak ste ma presvedčili, kolegovia z opozície, že vás naozaj iritujú aj slová slovenskej hymny: "zastavme ich, bratia, veď sa ony stratia".
Nepoznám, nepoznám veľké, napríklad svetové náboženstvo okrem jedného, ktoré by nemalo obrazy, čiže niečo ako symboly. Len jedno jediné takéto existuje. My pochádzame z kultúrneho sveta, kde obrazy a symboly zohrávajú veľmi významné miesto. A možno práve preto, že mnohí zo zákonodarcov sú tak úbohí, že sa Slovensko v prieskume chicagskej univerzity umiestnilo až na 32. mieste a na 1. mieste sú najväčší patrioti práve Američania, potom Venezuela, Írsko a tak ďalej. Za nami sa umiestnilo už len Poľsko a Nemecko.
Takže myslím, že Rázus mal pravdu, keď povedal, že "kto je všade doma, nemá nikde domov", no, dúfam, že z nás nebudú raz bezdomovci.

Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Traja, štyria, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Maďarič, nech sa páči. Pán poslanec Číž, procedurálny návrh? (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade by som chcel poprosiť pána predkladateľa, aby nezavádzal, keď tvrdil, že týmto návrhom reagujete na vlastenecký zákon. Vy reagujete na zákon o štátnych symboloch, pretože novelizujete tento zákon. To je dosť podstatná vec.
Na prvý pohľad sa zdá, že ide o návrh malých zmien, napríklad odstrániť zo zákona to, čo je už v inom zákone, školskom, konkrétne, že výchova k vlastenectvu má byť zaradená do štátneho vzdelávacieho programu škôl. Väčšou by už bola zmena, že školy nebudú mať povinnosť umiestniť znázornenie štátnej zástavy, text hymny a preambuly ústavy v každej triede, ale iba na vhodnom mieste, a že samosprávne orgány budú úplne zbavené povinnosti mať v zasadacej miestnosti v zastupiteľstvách štátnu zástavu a preambulu ústavy.
Podľa predkladateľov je dostatočné označenie týchto miestností štátnym znakom. To je vec ich subjektívneho názoru, samozrejme.
O čo im teda ide? Naozaj o tieto zmeny? Alebo hľadajú správnu mieru zákonom podporovaného vlastenectva a úcty k štátnym symbolom? Myslím si, že určite nie. Ich novela má tiež predovšetkým význam symbolický. Má byť symbolom toho, že vlastenectvo je niečo nemoderné, že štátne symboly sú takmer prežitok a ich prítomnosť vo verejných priestoroch treba redukovať a každého, kto by chcel úctu k štátnym symbolom pestovať alebo nejakým spôsobom zvyšovať vedomosť o nich, treba zosmiešniť alebo ho vyhlásiť rovno za diktátora, ktorý chce mládež znásilniť tým, že si, preboha, budú musieť vypočuť štátnu hymnu na začiatku a na konci školského roka.
Kam sme to prišli po dvadsiatich rokoch demokracie, že budeme obmedzovať práva a slobodu občanov týmto spôsobom, hraním štátnej hymny alebo tým, že sa budú musieť v zasadacej miestnosti zastupiteľstva pozerať na štátnu zástavu? Taká drzosť, taká nemodernosť, také vnucovanie.
Podľa predkladateľov "nemožno predpokladať, že umiestnenie uvedených symbolov v každej triede by mohlo zvýšiť úctu žiakov a študentov k nim". Dokonca, ako som sa dočítal, "môže mať na skutočné vlastenecké cítenie žiakov a študentov úplne opačný vplyv, ako je zamýšľané". To je naozaj pozoruhodný názor.
V jeho logike by bolo najúčinnejším upevnením vlastenectva, keby sme rovno zrušili všetky štátne symboly Slovenskej republiky a nevnucovali ich vlastenecky cítiacim občanom.
Divím sa, že predkladatelia nenavrhli odstránenie štátnych znakov a zobrazenie prezidenta Slovenskej republiky. Veď aj tieto nám nanucuje zákon. To, že grafické znázornenie zástavy, hymny a preambuly sa netýkajú len zvýšenia úcty, ale aj rozšírenia vedomostí žiakov, to predkladateľom nenapadlo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o štátnych symboloch prijatá v minulom období nepriniesla žiadne povinnosti, ktoré by boli neúmerné, prehnané, nacionalistické alebo by mali charakter nanucovania vlastenectva. Naopak, ja sa nemôžem ubrániť subjektívnemu pocitu, že predkladateľom a priori prekáža malá nástenka v triede, kde je zobrazená štátna zástava, text hymny a preambula ústavy. A pýtam sa, prečo? Možno preto, že ide o ľudí, ktorí si neželali samostatnú Slovenskú republiku a doteraz sa s jej existenciou nezmierili. A špeciálne mám na mysli poslancov za OKS.
A ak sa takíto ľudia, ak takíto ľudia nemôžu štátne symboly zrušiť, tak sa snažia aspoň obmedziť ich používanie. Pretože ak umiestňovanie štátnych symbolov v triedach nie je neprimerané, neprinieslo to školám žiadne praktické problémy, tak potom návrh redukovať ich nemôžem pomenovať inak ako zlomyseľnosť, ako urážku, ako neúctu k vlastnému štátu a k jeho symbolom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami, asi piati.
Pani poslankyňa Vaľová, predpokladám, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja môžem iba podporiť slová kolegu Maďariča, ktorý povedal také veľmi zaujímavé vety, že jednoznačne potrebujeme zvyšovať vlastenectvo nielen u občanov, ale u mladej generácie. Ja som sa pozrela na psychológiu reklamy a poviem, prečo to hovorím. Hovorí sa, že úspešný človek v reklame je vtedy, ak dokáže pracovať s inštinktom a s emóciami tak, aby si získal ľudí a kľúč k ich podvedomiu. Nechcem hovoriť opäť o reklame, ale chcem sa spýtať, je skutočné vlastenectvo dobre vštepené mladej generácii alebo ho skutočne musíme budovať? Ja si myslím, že ho určite musíme budovať, lebo často sa sťažujeme, a nielen my, ale vidíme to aj v rôznych médiách, že to vlastenectvo nerezonuje nielenže u mladých ľudí, ale u celej generácie. A je povinnosťou nám, pre nás všetkých, aby to vlastenectvo sme teda vštepovali do týchto ľudí.
Ak skutočne odstránime, ak odstránime všetky znaky, ktoré môžu byť v školách, je to ako v tej reklame, to, čo stále vidíte, to, čo môžete stále vidieť a o čom sa rozpráva, sa dostala vo vášho podvedomia. Jednoducho si myslím, že nechceme pre mladú generáciu, aby tieto štátne znaky malo dennodenne na očiach, aby sa mohlo spýtať, prečo sú tam, aby vedeli slová hymny, pretože to, čo dennodenne vidíme, je to ako v tej reklame, to vštepujeme mladej generácii a ona to automaticky vníma.
Tak sa zamyslime nad tým, či ozaj je dôvodom dávať takúto novelu zákona.
Ďakujem.

Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ale chcel by som skutočne veľmi pozitívne reagovať na vystúpenie kolegu Mareka Maďariča, pána poslanca, a naozaj, keď si človek prečíta túto novelu, tak si musí povedať, že nič nie je také dokonalé, aby sa nedalo veľmi pokaziť. A to, čo robíte, to vy kazíte situáciu na našich školách. Pretože ja neviem, pán poslanec Dostál, koľkokrát ste boli na školách od Čiernej nad Tisou až po Kúty a resp. od Komárna po Námestovo. Ale ja som po tých školách prešiel aj v poslednom období a nikoho to netrápi, že majú v triedach symboly vyvesené, že v triedach majú ústavu vyvesenú, že tam majú štátne znaky, že tam to všetko normálne funguje a to vytvára to najpodstatnejšie, vytvára istý rámec, aby mladí občania a budúci občania Slovenskej republiky si uctili a ctili si nielen symboly, ale aj svoju vlasť. A to je skutočný patriotizmus, ktorý treba postupne formovať v tomto prostredí, tak ako sa v kostoloch formuje kresťanstvo, vzťah k viere, tiež tam sú rôzne veci také, ktoré to vytvárajú, tak to isté by malo byť aj v škole.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ja teda obdivujem zmysle pre humor aj pána Maďariča, aj pána Rafaja, nechápem, o akom zavádzaní hovoríte, keď som dal do súvislosti tento návrh s vlasteneckým zákonom. Predsa tá novela zákona o štátnych symboloch bola prijatá ako akási náhrada za vlastenecký zákon, ktorý najprv bol schválený parlamentom, ale potom sa SMER zľakol, pán prezident ten zákon vrátil, opätovne už nebol schválený, ale aby bolo aspoň niečo, tak bola schválená novela zákona o štátnych symboloch. Neviem, na čo sa tu hráte.
Ak ten zámer alebo to umiestnenie štátnych symbolov v triedach sleduje nielen zvýšenie úcty, ale aj rozšírenie vedomostí žiakov, tak potom celkom nerozumiem, komu chceme rozširovať vedomosti, keď to umiestnime v zasadacích miestnostiach zastupiteľstiev, resp. potom prečo to nemáme aj v Národnej rade alebo prečo teda v zasadacej miestnosti Národnej rady, alebo v nejakých rokovacích miestnostiach SNS napríklad text štátnej hymny? Myslím, že by veľmi prospelo, keby to tam bolo a niektorí predstavitelia by potom lepšie ovládali štátnu hymnu.
A áno, novela má aj symbolický význam, tak ako ju mal aj ten zákon. Zjavne odlišne chápeme vlastenectvo. Vlastenectvo pre nás neznamená preskakovať vatry zvrchovanosti ani vnucovať niekomu nejaké nástenky. Vlastenectvo pre nás znamená správať sa slušne, nekradnúť a zodpovedne hospodáriť.

Pán poslanec Zajac.