8. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Rafaj, vaše vystúpenie nebolo bojovné, vaše vystúpenie bolo v podstate veľmi skleslé. V podstate iba opakujete dokolečka tú istú nekonzistentnú zmes všetkého možného, za ktorou je už vlastne iba akási taká, ja neviem, možno aj osobná skúsenosť z toho, čo vlastne všetko hovoríte a čo splietate jedno cez druhé, čo nemá ani hlavu, ani pätu.
Áno, je reálny fakt, že proste tu sú nejaké dva koncepty slovenského národa a tie dva koncepty sú nezlučiteľné. Jeden koncept je koncept moderného slovenského národa, ktorý je sebavedomý, ktorý je nie, nie je slabošský, nebojí sa, nehanbí sa, nepotrebuje žiadne násilné akty v tom, že neuveriteľne v nadmernej miere - alebo ja už neviem, ako by som to povedal - chce používať všade proste svoje štátne znaky. Vy ste použili jeden veľmi dobrý príklad totalitných režimov. Bože môj, my starší sa pamätáme ešte na to, ako pred rokom 1989 boli všade vo všetkých triedach, vo všetkých inštitúciách, na všetkých tabuliach boli proste heslá: "So Sovietskym zväzom na večné časy!" Myslíte si, že to v komkoľvek z ľudí, ktorí žili v Československu okrem kovaných komunistov, vzbudzovalo akúkoľvek, nejakú úctu proste k Sovietskemu zväzu, ku Komunistickej strane alebo ja neviem ku komu?
Jednoducho niečo nadužívať je horšie ako čokoľvek iné, to je iba prejav slabosti a slabošstva, to nie je prejav sebavedomia, to nie je prejav nejakej hrdosti. A ak má byť slovenský národ národom 21. storočia, tak to bude len národ hrdý, sebavedomý.

Ďakujem. Vážený pán kolega, bolo možno potrebné povedať aj to, že ako sa zákon o štátnych symboloch prijímal v minulom období. Kto bol všetko proti tomu, aby sme tento zákon prijali. Čím všetkým sa argumentovalo. Argumentovalo sa cenou, že v kríze potrebujeme dať 10 euro na školu, aby sa tieto symboly tam objavili. A dnes vidíme vlastne, že kde ja tá skutočná pravda. Lebo pozrite sa, teraz, keď sú už symboly tam, tak ich ideme rušiť. Čiže je to jednoznačne záležitosť dobrého nákupu politickej strany MOST, poslancov, ktorí tu zastupujú OKS. Nakoniec to sme aj videli na tom, že ako sa hneď prihlásili a bojovali za to, aby tieto štátne symboly zo škôl a z ďalších úradov zmizli.
Ja by som chcel vyzvať tých Matičiarov, ktorí dúfali, že ako dobre je, že MOST vznikol a že slovenskí poslanci sú dokonca v tejto politickej strane, aby si všimli, ako títo naši poslanci reagujú na, myslím si, úplne samozrejmé symboly, ktoré sa nachádzajú v školách a ďalších štátnych inštitúciách.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som si pozorne vypočul vystúpenie pána poslanca Rafaja a musím povedať, že naozaj z jeho vystúpenia bolo položených viacero otázok na predkladateľov.
Nuž čo týchto predkladateľov na Slovensku ešte trápi? Čo ich trápi v podstate to, že už takmer každá škola, každá trieda má tieto symboly vo svojich triedach umiestnené. Už sa na to dali finančné zdroje. Už boli za to zaplatené finančné zdroje a už sa to stalo rámcovo vytvorené istou súčasťou, nazvem to, nie koloritu triedy, ale súčasťou triedy a súčasťou školy. Súčasťou školy tak, ako sa vytvárala jednotná škola za Masarykovej republiky, tak súčasťou školy za Masarykovej republiky boli symboly. A boli tam vtedy, v tom období, v rokoch 1918 až 1938. Tie sa začali odstraňovať najmä na južnom Slovensku až po zabratí južného Slovenska.
A znovu chcem zopakovať jednu podstatnú vec, vy asi neviete, čo trápi školu. Dneska školu a učiteľov trápia kredity problémové, ktoré boli zle nastavené, trápia niektoré vzdelávacie programy, ktoré treba riešiť a novelizovať. Ja som vždy hovoril, že zákon, keď sa prijíma, prijíma sa na to, aby prax ukázala, že ho treba novelizovať a treba ho aj súčasne novelizovať.
A napokon, vy sa bojíte školy, pán Dostál, a musím to teraz povedať priamo k vám, pretože vy ste ani v návrhu uznesenia, ku ktorým výborom to treba prideliť, nepochopili, že to predovšetkým patrí výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Však to predovšetkým patrí zo strany navrhovateľky, teda zo strany navrhovateľa, vy ste to konzultovali so spravodajcom. Čiže považujem to za veľkú chybu, že to nie je pridelené tomuto školskému výboru.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Som presvedčený o tom, že štátne symboly nemôžu byť prisvojované žiadnou politickou stranou, nemôžu byť koaličné ani opozičné, jednoducho to je symbol štátnosti, symbol tejto republiky.
A je pre mňa nepochopiteľné, že poslancom Národnej rady vadia symboly štátu. Ako toto môže vadiť? Ak to vadí niekomu, ak teraz ste sa odvolávali na to, že niektorí protestovali proti tomu, samozrejme, je to vec názoru, ale, preboha, ako to môže vadiť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, že existujú štátne symboly, ktoré sú umiestnené na viditeľných miestach v takých inštitúciách, ako sú štátne školy alebo mestské alebo vyššie územné celky, zasadačky? Toto je pre mňa nepochopiteľné.
Ďakujem. A verím, že teda obyvatelia si to zapamätajú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Stačí, od roku 1993 Slovensko buduje svoju štátnosť. Je to krátka, krátka história a za tú krátku históriu je svedkom Slovensko neustáleho vnútorného boja, spochybňovania štátnosti a momentálne sme svedkami obchodu v priamom prenose so štátnymi symbolmi. Obchodu za účasť na kandidátke poslancov z OKS na kandidátke strany MOST - HÍD. Oni štyria v podstate predkladajú tento zákon. Im sa nečudujem, pretože to je ozaj daň za účasť na kandidátke. Čudujem sa tým ďalším dvom, ktorí sa pod návrh tohto zákona podpísali.
Nevadia nám štátne symboly inej republiky na zvrchovanom území tejto republiky, nevadia nám štátne symboly štátu, ktorý je naším susedom, vadia nám symboly a texty nášho vlastného štátu.
Ja viem, že sme na začiatku istého vývoja. Ja viem, že je potrebné ešte strašne veľa urobiť aj vo výchove, a myslím si, že najmä vo výchove k štátnosti. Bohužiaľ, s niektorými to asi nepôjde, bohužiaľ, si to Slovensko bude musieť uvedomiť. Bohužiaľ, je tomu tak. (Potlesk.)

Ja by som chcel poďakovať tým, ktorí pochopili, a požiadať o zmilovanie nad tými, ktorí nepochopili a nepochopia. Napríklad takými, ktorí nedávno tancovali pod tatíčkom Masarykom ako tiež istým symbolom. Ja som im to nevyčítal, ale budiš.
Pravdepodobne tou najväčšou prekážkou je začiatočný text preambuly: "My, národ slovenský, pamätajúc..." a tak ďalej, to zrejme najviac niekomu prekáža, pretože úvod vždy padne do oka.
No a rovnako tak ste ma presvedčili, kolegovia z opozície, že vás naozaj iritujú aj slová slovenskej hymny: "zastavme ich, bratia, veď sa ony stratia".
Nepoznám, nepoznám veľké, napríklad svetové náboženstvo okrem jedného, ktoré by nemalo obrazy, čiže niečo ako symboly. Len jedno jediné takéto existuje. My pochádzame z kultúrneho sveta, kde obrazy a symboly zohrávajú veľmi významné miesto. A možno práve preto, že mnohí zo zákonodarcov sú tak úbohí, že sa Slovensko v prieskume chicagskej univerzity umiestnilo až na 32. mieste a na 1. mieste sú najväčší patrioti práve Američania, potom Venezuela, Írsko a tak ďalej. Za nami sa umiestnilo už len Poľsko a Nemecko.
Takže myslím, že Rázus mal pravdu, keď povedal, že "kto je všade doma, nemá nikde domov", no, dúfam, že z nás nebudú raz bezdomovci.

Ďakujem, ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade by som chcel poprosiť pána predkladateľa, aby nezavádzal, keď tvrdil, že týmto návrhom reagujete na vlastenecký zákon. Vy reagujete na zákon o štátnych symboloch, pretože novelizujete tento zákon. To je dosť podstatná vec.
Na prvý pohľad sa zdá, že ide o návrh malých zmien, napríklad odstrániť zo zákona to, čo je už v inom zákone, školskom, konkrétne, že výchova k vlastenectvu má byť zaradená do štátneho vzdelávacieho programu škôl. Väčšou by už bola zmena, že školy nebudú mať povinnosť umiestniť znázornenie štátnej zástavy, text hymny a preambuly ústavy v každej triede, ale iba na vhodnom mieste, a že samosprávne orgány budú úplne zbavené povinnosti mať v zasadacej miestnosti v zastupiteľstvách štátnu zástavu a preambulu ústavy.
Podľa predkladateľov je dostatočné označenie týchto miestností štátnym znakom. To je vec ich subjektívneho názoru, samozrejme.
O čo im teda ide? Naozaj o tieto zmeny? Alebo hľadajú správnu mieru zákonom podporovaného vlastenectva a úcty k štátnym symbolom? Myslím si, že určite nie. Ich novela má tiež predovšetkým význam symbolický. Má byť symbolom toho, že vlastenectvo je niečo nemoderné, že štátne symboly sú takmer prežitok a ich prítomnosť vo verejných priestoroch treba redukovať a každého, kto by chcel úctu k štátnym symbolom pestovať alebo nejakým spôsobom zvyšovať vedomosť o nich, treba zosmiešniť alebo ho vyhlásiť rovno za diktátora, ktorý chce mládež znásilniť tým, že si, preboha, budú musieť vypočuť štátnu hymnu na začiatku a na konci školského roka.
Kam sme to prišli po dvadsiatich rokoch demokracie, že budeme obmedzovať práva a slobodu občanov týmto spôsobom, hraním štátnej hymny alebo tým, že sa budú musieť v zasadacej miestnosti zastupiteľstva pozerať na štátnu zástavu? Taká drzosť, taká nemodernosť, také vnucovanie.
Podľa predkladateľov "nemožno predpokladať, že umiestnenie uvedených symbolov v každej triede by mohlo zvýšiť úctu žiakov a študentov k nim". Dokonca, ako som sa dočítal, "môže mať na skutočné vlastenecké cítenie žiakov a študentov úplne opačný vplyv, ako je zamýšľané". To je naozaj pozoruhodný názor.
V jeho logike by bolo najúčinnejším upevnením vlastenectva, keby sme rovno zrušili všetky štátne symboly Slovenskej republiky a nevnucovali ich vlastenecky cítiacim občanom.
Divím sa, že predkladatelia nenavrhli odstránenie štátnych znakov a zobrazenie prezidenta Slovenskej republiky. Veď aj tieto nám nanucuje zákon. To, že grafické znázornenie zástavy, hymny a preambuly sa netýkajú len zvýšenia úcty, ale aj rozšírenia vedomostí žiakov, to predkladateľom nenapadlo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o štátnych symboloch prijatá v minulom období nepriniesla žiadne povinnosti, ktoré by boli neúmerné, prehnané, nacionalistické alebo by mali charakter nanucovania vlastenectva. Naopak, ja sa nemôžem ubrániť subjektívnemu pocitu, že predkladateľom a priori prekáža malá nástenka v triede, kde je zobrazená štátna zástava, text hymny a preambula ústavy. A pýtam sa, prečo? Možno preto, že ide o ľudí, ktorí si neželali samostatnú Slovenskú republiku a doteraz sa s jej existenciou nezmierili. A špeciálne mám na mysli poslancov za OKS.
A ak sa takíto ľudia, ak takíto ľudia nemôžu štátne symboly zrušiť, tak sa snažia aspoň obmedziť ich používanie. Pretože ak umiestňovanie štátnych symbolov v triedach nie je neprimerané, neprinieslo to školám žiadne praktické problémy, tak potom návrh redukovať ich nemôžem pomenovať inak ako zlomyseľnosť, ako urážku, ako neúctu k vlastnému štátu a k jeho symbolom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami, asi piati.
Pani poslankyňa Vaľová, predpokladám, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja môžem iba podporiť slová kolegu Maďariča, ktorý povedal také veľmi zaujímavé vety, že jednoznačne potrebujeme zvyšovať vlastenectvo nielen u občanov, ale u mladej generácie. Ja som sa pozrela na psychológiu reklamy a poviem, prečo to hovorím. Hovorí sa, že úspešný človek v reklame je vtedy, ak dokáže pracovať s inštinktom a s emóciami tak, aby si získal ľudí a kľúč k ich podvedomiu. Nechcem hovoriť opäť o reklame, ale chcem sa spýtať, je skutočné vlastenectvo dobre vštepené mladej generácii alebo ho skutočne musíme budovať? Ja si myslím, že ho určite musíme budovať, lebo často sa sťažujeme, a nielen my, ale vidíme to aj v rôznych médiách, že to vlastenectvo nerezonuje nielenže u mladých ľudí, ale u celej generácie. A je povinnosťou nám, pre nás všetkých, aby to vlastenectvo sme teda vštepovali do týchto ľudí.
Ak skutočne odstránime, ak odstránime všetky znaky, ktoré môžu byť v školách, je to ako v tej reklame, to, čo stále vidíte, to, čo môžete stále vidieť a o čom sa rozpráva, sa dostala vo vášho podvedomia. Jednoducho si myslím, že nechceme pre mladú generáciu, aby tieto štátne znaky malo dennodenne na očiach, aby sa mohlo spýtať, prečo sú tam, aby vedeli slová hymny, pretože to, čo dennodenne vidíme, je to ako v tej reklame, to vštepujeme mladej generácii a ona to automaticky vníma.
Tak sa zamyslime nad tým, či ozaj je dôvodom dávať takúto novelu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ale chcel by som skutočne veľmi pozitívne reagovať na vystúpenie kolegu Mareka Maďariča, pána poslanca, a naozaj, keď si človek prečíta túto novelu, tak si musí povedať, že nič nie je také dokonalé, aby sa nedalo veľmi pokaziť. A to, čo robíte, to vy kazíte situáciu na našich školách. Pretože ja neviem, pán poslanec Dostál, koľkokrát ste boli na školách od Čiernej nad Tisou až po Kúty a resp. od Komárna po Námestovo. Ale ja som po tých školách prešiel aj v poslednom období a nikoho to netrápi, že majú v triedach symboly vyvesené, že v triedach majú ústavu vyvesenú, že tam majú štátne znaky, že tam to všetko normálne funguje a to vytvára to najpodstatnejšie, vytvára istý rámec, aby mladí občania a budúci občania Slovenskej republiky si uctili a ctili si nielen symboly, ale aj svoju vlasť. A to je skutočný patriotizmus, ktorý treba postupne formovať v tomto prostredí, tak ako sa v kostoloch formuje kresťanstvo, vzťah k viere, tiež tam sú rôzne veci také, ktoré to vytvárajú, tak to isté by malo byť aj v škole.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)