8. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, no ja mám tú smolu, že som ekonóm. Radšej by som ním teraz nebol, bolo by to jednoduchšie. Ako ekonóm viem, že mnoho a veľmi veľa dobrých úmyslov končí veľmi zle. Končí tak, že sa vysídľujú mestá, pretože niekto príjme zákon o veľmi nízkom nájomnom, to je klasický príklad z učebnice. Končí dokonca zavedením komunizmu a podobných režimov. Určite viem, že váš pán predseda nechce zaviesť komunizmus a že to myslí dobre, ale, bohužiaľ, som ekonóm, a preto dovoľte pár bodov.
Po prvé. V roku 2008 KDH navrhlo zníženie platov pre rok 2009, čím každý poslanec ušetril na svojom príjme ročne 3 400 eur. Týchto 3 400 eur posunul k dispozícii ministrovi financií. To bol rok 2009. V roku 2010 každý poslanec ušetril 4 600 eur za rok len na svojom príjme. KDH navrhuje pre budúci rok 5 000 eur len z vrecka poslanca. Od toho sa, samozrejme, odvíjajú aj iné náklady, ale poslanec konkrétne pocíti, že príde o 5 000 eur, čiže 150-tisíc korún.
Je to málo? No je to málo v porovnaní s návrhom napr. poslanca Slotu. Určite. Môžme ísť na nulu, samozrejme. Ak si nevážime demokraciu v tomto štáte, môžme ísť na nulu, môžme ísť na 50 %. Kde je tá hranica? Neviem. Poďme zmeniť trojnásobok, ak sa nám zdá, že ten trojnásobok je nezmyselný.
Ako vy vidíte, už v roku 2008 KDH začalo šetriť na platoch poslancov, preto táto téma nám nie je nová. Nie je to téma, o ktorej by sme začali rozprávať len teraz po voľbách. Je to téma, na ktorej my už dávno pracujeme a ktorú sme boli schopní presadiť.
Po druhé. KDH podporuje prijatie ústavného zákona o fiskálnych pravidlách a fiskálnej rade. Prečo to spomínam? No preto, že práve v tomto zákone, ktorý ináč má v programe snáď každá zo strán, ktorá tu sedí, v tomto zákone sa bude riešiť previazanie deficitu vlád na ohodnotenie, mzdové ohodnetenie vlády, prípadne dokonca na oveľa tvrdšie postihy vlády. Ten mechanizmus bude zložitý. Vláda vopred povie, aké konsolidačné úsilie chce dosiahnuť, koľko chce ušetriť na deficite počas štyroch rokov, a fiskálna rada odhadne na základe dostupných techník, či sa jej to podarilo, či to bolo dielo náhody, dobrých globálnych podmienok, alebo naopak, síce číslo sa podarilo, ale v skutočnosti sme mali šetriť, nemali sme byť v deficite vôbec a na základe toho sa majú potom prijímať vážne opatrenia voči vláde. Samozrejme, toto sú predbežné východiská, s ktorými zhruba asi súhlasí každá strana, ktorá to má v programe, detaily prídu neskôr. Dúfajme, že budú platné už o rok. Touto cestou ide aj Európa, čiže toto je deficit a mzdové ohodnotenie exekutívy.
Ja som už skôr povedal, že predložený návrh je zložitý a pomerne nezmyselný, a za tým si stojím. Zákon je mimo kontext, jeho cieľom nie sú úspory, ale obávam sa, že je to skôr populizmus, skôr snaha vyznieť dobre. Toto nie je cesta, ktorou by som sa chcel uberať. Nechcem ísť cestou Berlusconiho. Nechcem ísť cestou Orbána. Chcem ísť konzervatívnou pravicovou cestou, ale nie cestou Berlusconiho, nie cestou prihliadania toho, o čom práve dneska, zajtra píšu médiá. Takto sa nedá robiť dobrá politika pre krajinu.
Dobre. Ale ten zákon je dokonca nebezpečný. V čom? Ekonómovia hovoria o proticyklickej fiskálnej politike. Proticyklická v jednoduchom jazyku znamená to, že ak sú bohaté roky, tak šetrím, mám prebytkový rozpočet, a ak sú chudobné roky, tak míňam, som v deficite. Toto je jedným z hlavných bodov, ktoré sa pravdepodobne objavia aj v ústavnom zákone o fiskálnych pravidlách, proticyklická fiskálna politika. Tento návrh hovorí, že vždy mám byť okolo nuly, prípadne v prebytku a vôbec si nemám všímať, čo sa reálne deje. Motivujem poslancov k tomu, aby sme boli okolo nuly, prípadne v prebytku, vôbec nič ma nezaujíma. Preto je nebezpečný.
Ekonómovia hovoria o postupnom znižovaní deficitu verejnej správy, verejných financií. O postupnom, pretože ak by sme šli skokom na nulu, tak na to nedoplatíme my, naopak, my na tom získame. Podľa tohto zákona my na tom získame. Doplatí na to celá ekonomika, ale my na tom získame.
Ja sa chcem opýtať pána predsedu, či požiadal ministra financií, aby pripravil návrh budúcoročného rozpočtu s nulovým deficitom. Pretože o tom to je, tento zákon, o nulovom deficite. (Potlesk.)
Bolo by absolútne nezodpovedné, ak my, pretože je to dobré pre našu peňaženku, by sme tlačili na nulový deficit budúci rok alebo nasledujúci rok, čím by sme, samozrejme, neprispeli k rastu zamestnanosti, naopak, prispeli by sme k rastu nezamestnanosti a vážnemu spomaleniu celej ekonomiky. Toto nie je nič nové pre ekonómov, povedalo by sa tomu anglicky namiesto "soft landing", by to bolo "hard landing" - ťažké, tvrdé pristátie namiesto mäkkého pristátia. Ale tento zákon je o nule, prípadne prebytku. Preto tvrdím, že je nebezpečný.
Jeden z bodov dôvodovej správy je o tom, že chceme naše platy naviazať na výkonnosť ekonomiky. Ekonómovia poznajú rôzne miery výkonnosti ekonomiky. Ekonómovia vedia, že rast HDP neznamená rast šťastia, spokojnosti, že možno je lepšie hovoriť o raste zamestnanosti než o raste HDP, ak chceme merať možno tú výkonnosť alebo spokojnosť, ale určite deficit verejných financií nie je o výkonnosti ekonomiky.
Pamätáte si na ozdravenie bankového sektora. Deficit verejných financií vtedy, myslím, bol vyše 10 %. Bol to dobrý deficit. Ten deficit stál za to, bol veľmi rozumný, že pokiaľ vtedy by parlament rozhodoval podľa zákona, ktorý sa chystáme schváliť, tak by nedošlo asi k ozdraveniu bankového sektora, pretože by ich to stálo neskutočne veľa bez toho, aby si to vlastne zaslúžili. Bol by to trest za veľmi správne, zodpovedné rozhodnutie a veľmi nepopulárne v tej dobe.
Na záver teda chcem povedať, návrh zákona je komplikovaný, podľa mojej mienky a presvedčenia je ekonomicky neobhájiteľný. A my v KDH ho podporíme do druhého čítania len s tým, že v druhom čítaní predložíme pozmeňujúci návrh, kde ho výrazne zjednodušíme s tým, že chceme usporiť 10 % príjmov poslanca. Dá sa to vyriešiť napríklad vetou: "Mzda poslanca v roku 2001 rovná sa 2,7-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve v predchádzajúcom roku." Bodka. Veľmi transparentné, veľmi jednoduché. Ak 2,7 nestačí, ak 10 % nestačí, ak chcem ísť na 15 %, na 20 %, poďme. Veľmi jednoducho a veľmi transparentne bez toho, aby sme sa hrali na to, že sme vymysleli vzorec, ktorý nikto iný v Európe nepozná.
Takže toľko. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. KDH podporí tento návrh v tomto čítaní, ale s touto podmienkou alebo, ak chcete, s touto výhradou, že do tretieho čítania ho v danej podobe nemôžme podporiť a toto je náš, myslím, veľmi úprimný návrh. Povedal som, že KDH už v roku 2008 začalo šetriť, pretože vtedy nastávala kríza.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
No, začnem tam, pán Marcinčin, čo ste vraveli, že teda návrh je populistický, ale vy ste už pred dvomi rokmi navrhli znížiť plat o tých 3 400 eur za rok 2009. Veď to je práve ten problém, ktorému dnes čelia všetci poslanci. To, ako keď je niečo lacný populizmus, tak je to zmraziť si plat. Veď keď si raz spoločnosť povie, že činnosť poslanca je hodná trojnásobku priemernej mzdy, tak aký zmysel má zmrazovať plat, keď sa hospodárstvu nedarí, nerastie mzda? Mimochodom, tiež je to veličina, ktorú poslanec nemá ako priamo ovplyvniť a je to priamo naviazané na to, to už poslanec má väčšiu možnosť ovplyvniť deficit - už len tým, že schvaľuje zákon o štátnom rozpočte - ako priemernú mzdu. Tú nemá ako ovplyvniť a tam predsa je tá priama väzba.
Tak vy ste navrhli v rozpore so zdravým rozumom jednoducho si zmraziť platy a teraz všetci, jak tu sedíme, nevieme kam z konope. A vy teraz poviete, že my chceme 2,7-násobok. Veď to bol úplne prvý návrh, s ktorým som došiel, ten bol zase kolegami z SDKÚ zamietnutý. Ja nemám problém s tým, pán Marcinčin, keď povieme, nech sú platy 2,7-násobok. Dobre. Úplne bez problémov. Ale veď to zase iní poslanci nechceli. Tu ide o to, nájsť nejaký kompromis. Veď mám tých sedení za sebou niekoľko. No a výborná je veta, návrh je nebezpečný, lebo motivuje poslancov k tomu, aby deficit bol nulitný, alebo teda na nulou, alebo tak. Veď to je v poriadku. A to neznamená, že ten deficit je len tá jediná určujúca zložka, veď on ovplyvní pomerne málo z toho platu. Áno, máme teraz vysoký deficit, 8 % a krát 2 je 16, hej. No tak z celého platu to ovplyvňuje len nejakú šestinu, to predsa neznamená, že poslanec príde o celý plat. Asi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Marcinčin, počúval som vás veľmi pozorne z viacerých dôvodov. Hovorili ste zrozumiteľne aj pre mňa neekonóma, logicky a čo ma veľmi zaujalo, dokázali ste na téme zákona o platových pomeroch otvoriť aj širšie národohospodárske otázky a vedel by som si predstaviť určite, aspoň za mňa osobne, podporu napríklad aj na tú tému fiskálnej rady. Dúfam, že táto moja faktická poznámka vám nepoškodí, preto aj dodám, že určite sú témy, na ktorých sa nezhodneme. Ale v kontexte iných vystúpení naozaj chcem veľmi oceniť takéto vecné vystupovanie, ktoré môže byť určite podkladom na dosiahnutie nejakého konsenzu v otázkach, na ktorých, myslím, je všeobecne zhoda, že by sme nejakým spôsobom mali solidarizovať.
Takže ten názor, ktorý ste prezentovali, ja určite podporujem.
Ďakujem.

Pán poslanec Marcinčin, chcem povedať, že sa nezhodujeme asi v pohľade na to základné, od čoho sa odvíja ten návrh, aj keď teda nesúvisí to so samotným tým návrhom ako skôr s makroekonomickou situáciou, alebo teda s prístupom štátu k ekonomike. Ja si vôbec nemyslím, že vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet a akékoľvek cesty k nemu sú niečo zlé. Naopak, myslím si, že vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet sú tá správna cesta a treba sa oň usilovať bez ohľadu na to, či to bude nejako naviazané, alebo nebude to nijako naviazané na naše platy ako poslancov.
Deficit je v podstate skrytá forma zdanenia, pretože ním zaťažujeme ďalšie generácie, ktoré tie dlhy, ktoré my teraz narobíme, budú musieť potom za nás splácať. Samozrejme, že sú situácie, keď sa tomu nedá vyhnúť, keď je potrebný aj deficit. Ale tie situácie, ktoré ste spomínali napríklad v súvislosti s ozdravením bánk, nie sú pravidlom, sú výnimkou z pravidla, ktoré toto pravidlo potvrdzujú.
Nemyslím si, že tá motivačná sila navrhovaného mechanizmu vytvárania platov bude taká výrazná, aby sa poslanci rozhodovali podľa toho, či budú mať o pár desiatok eur viac alebo menej, ale myslím si, že samotný ten mechanizmus je správny, a rovnako si myslím, že je správne a potrebné usilovať sa o vyrovnaný rozpočet.

Pán poslanec Marcinčin, absolútne súhlasím s vami, len by som chcel povedať jedno. Nemám žiaden problém so znížením, či to bude o 10, alebo o 20 % platu poslancov. Ale chcel by som poukázať na iné veci, ktoré tuná, samozrejmá vec, vláda by mala predložiť. To, čo tu ste povedali a povedal to pán Přidal, treba sa vrátiť znova k Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a celý ten balík nastaviť tak, aby verejné financie boli nastavené úplne ináč.
Kde, povedzte mi, je v Európe nastavený penzijný systém tak, ako je u nás? Odmietate ho a čím neskoršie sa k nemu vrátime, tým nás to bude viacej stáť. To je, pokiaľ sa týka aj zdravotníckych reforiem, ktoré tuná boli. Takže vráťme sa absolútne seriózne k veciam.
Kde v Európe boli oddlžené banky tak, ako boli u nás oddlžené banky? Znovu sú banky tam, kde boli pred oddlžením. Znova budú vytvárať opravné položky z hľadiska úverov, ktoré dávajú.
Takže by som vás poprosil, keby sme, či je to ľavica, pravica, sadli si a povedali sme si veci, ako proste budeme postupovať z hľadiska ozdravného balíka verejných financií. Pokiaľ si tu nesadneme, tak sú to len kozmetické, populistické veci, ktoré nič neriešia.
Ďakujem.

Pán Marcinčin, ja by som sa vás chcel spýtať, že či si myslíte, že aj členovia gréckeho zákonodarného zboru nemajú žiaden podiel viny na tom, kde sa dneska Grécko ocitlo, a teda že deficit, ktorý primárne vzniká v poslaneckých snemovniach alebo je schvaľovaný poslaneckými snemovňami a nemal žiaden vplyv na to, kde sa dneska Grécko nachádza. A pokiaľ si dobre pamätám, vy ako ekonóm ste boli jediný poslanec v tejto poslaneckej snemovni, ktorý hlasoval za poskytnutie pôžičky pre Grécko.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Mne sa, pán kolega, vaše vystúpenie páčilo a ďakujem, že ste ozrejmili isté ekonomické súvislosti s daným zákonom. A ja teda takto predložený zákon chápem akože veľmi nesystémový, pretože síce poslanci si majú byť zainteresovaní do toho, aký je deficit, ale pýtam sa, ako do toho bude zainteresovaná vláda, ktorá disponuje značným počtom pracovníkov? A teda očakával som, že vláda, jednotliví ministri, ktorí zákony predkladajú, a Koaličná rada sa dohodne, že či ten zákon postúpi sem, alebo nie. A poslanci ho podľa toho, koalície, hlasujú, že tí budú priamo zainteresovaní do tých ekonomických ukazovateľov.
Ale opak je pravdou. Mňa by zaujímalo, že ako bude šetriť vláda? Koľko ministri majú svojich poradcov? Aké platy majú ich hovorcovia? Aké platy majú ich jednotliví generálni riaditelia? Ako sú ohodnocovaní ľudia, ktorí zastávajú funkcie v dozorných a správnych radách, v štátnych organizáciách? A preto sa mi zdá, že tento zákon má byť len akousi dymovou clonou, aby sa naďalej na Úrade vlády, ale aj na vláde robilo nehospodárne, netransparentne a tam, aby sa dávali odmeny od buka do buka. Preto si myslím, že tento zákon by bol dobrý vtedy, keby naozaj Národná rada kontrolovala vládu, ale opak je to pravdou.
Pani premiérka sľúbila, že poslanci si znížia platy, a to len preto, aby tú pozornosť z vlády a za konanie vlády a za kroky vlády, ktoré robí, aby nasmerovala na Národnú radu.
Takže tento zákon naozaj, pán kolega, si myslím, že nie je dobrý, a to, čo ste navrhovali vy, tak má podstatne väčší zmysel.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Marcinčin, myslím, že práve ste sa stali mediálne čiernou hviezdou tohto parlamentu, okrem iných, samozrejme, preto, lebo už si viem predstaviť zajtra tie titulky v novinách alebo v elektronických médiách: Ani len poslanci za KDH nepodporili zníženie platov poslancov, nechcú si znížiť platiť. No a myslím, že už sa nevie dočkať ani pani redaktorka s tou zjazdovkou (smiech v sále), aby vám mohla... (Smiech rečníka.) ... aby vás mohla dnes v jednom elektronickom médiu natiahnuť práve tak, ako si to všetci tam tí hore určite želajú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Marcinčin, nechcel som sa zúčastniť na tejto diskusii, lebo takáto diskusia znamená vlastne legitimizáciu tejto témy, a odpustí mi pán predseda, že toto považujem za trápne divadlo vaše a vašej družiny. Skúsim povedať prečo.
Pán Marcinčin, mohli by ste potom v odpovedi mi odpovedať, že kde existuje štát s 19-percentnou daňou, ktorý nemá daň z dividend, ktorý nemá daň z predaja nehnuteľností, ktorý nemá daň z dedičstva, a pri týchto 19 % má vyrovnaný rozpočet?
Keby ste boli taký láskavý, že by ste mi povedali, že kde takýto štát funguje.
Totálne poddimenzovaný štát daňovo, ako je Slovensko, bude mať vždy obrovské problémy a bude mať veľmi ťažkú úlohu pri tom, ako zachovať nízkodeficitné hospodárstvo. To je elementárna a zásadná vec.
Už tu bol, pán predseda Sulík, v tejto súvislosti vás oslovím, vám podobný, rovnako sociálne vybavený pán Rusko. Jeho prvé aktivity boli, že teda najväčší problém... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Na pána predrečníka... Pán predseda, korektnosť poprosím.