8. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na margo príhovoru pána kolegu Jarjabka, chcem povedať, že opäť oceňujem jeho verbálnu ekvilibristiku, avšak obsahovo si myslím, že to nebolo celkom zvládnuté, resp. nesúhlasím s tým, čo hovorí.
Ja si myslím, že môžeme byť radi, že konečne sa našiel minister, ktorý má tú odvahu a prišiel s návrhom, o ktorom sa už strašne dlho hovorí, ktorý jednoducho dáva ekonomický zmysel. Myslím si, že marazmus STV je dostatočným argumentom na to, aby sa čím skôr zrealizovala táto reforma a ja ju budem plne podporovať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. A bolo by iste veľkou naivitou očakávať, že štyri mesiace po voľbách a ustanovení novej vlády si bývalý minister kultúry alebo bývalý člen výboru pre kultúru a médiá pripomenú, že nesú plnú a nedeliteľnú zodpovednosť za situáciu vo financovaní verejnoprávnych médií, pretože hlasovali za nedobre a nedostatočne vypočítaný tzv. zástrčkový zákon, a že hlasovali za jednostranné obsadenie rád.
To treba tu povedať, lebo človek by mohol nabrať dojem, že doteraz tu štyri roky vládol niekto úplne iný. Ale neočakávam to, že niekto z vás bude chcieť zobrať zodpovednosť za 27 poťažne 37 mil. EUR sekeru v Slovenskej televízii. Táto neschopnosť prevziať zodpovednosť, poukazuje na vlastne tú chybu. Teraz ide o to, či si budete tú chybu analyzovať, a či ju my budeme tiež dostatočne analyzovať, pretože len tak sa môžu ľudia poučiť, aby neurobili po druhý raz takéto fatálne chyby a vyvodili z toho dôsledky.
Ak niekto usiloval o ovládnutie Slovenskej televízie, tak ste to, vy páni a vám sa to podarilo a dodnes ju máte v rukách. Dovoľte, aby som to pripomenula a nesiete ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za všetky pripomienky, resp. všetky faktické poznámky. Skutočne budem vecne reagovať na to, čo povedala pani poslankyňa Vášáryová. Nebudeme sa baviť o číslach, lebo tie čísla sa naozaj zneužívajú a vy tiež ste nepovedali presné číslo a tiež ste spojili roky v rámci toho, aby ste demagogicky, čosi povedali o nejakom dlhu Slovenskej televízie. Ja nehovorím, že tam nie je, ale určite to nie sú tie čísla, o ktorých ste hovorili vy.
Pani poslankyňa, zneužívanie rád. Viete vymyslieť niečo lepšieho ako je ten kolotočový systém rád? Veď v tých radách sú ľudia, ktorí boli volení za Dzurindovej vlády, ktorí boli volení potom za ďalších vlád. Veď predsa, buďme objektívni aspoň v tomto, že tie rady, samozrejme, že tá koalícia si navolí svojich ľudí. Len tá koalícia má tú výhodu, resp. nevýhodu, že ich navolí vždy iba na krátky čas, ktorý presahuje poslanecký čas poslancov v Národnej rade. Preto je tam ten kolotočový systém ob dva roky výmeny jednej tretiny. A nič ideálnejšieho si naozaj v tejto chvíli neviem predstaviť. Funguje to napríklad v Rade pre vysielanie a retransmisiu, ktorá má z týchto rád najvyššiu autoritu, len kvôli tomu, že prešla najmenšími politickými zásahmi od roku 1993. To musíte priznať aj vy.
No a čo sa týka toho spolitizovania, ja sa čudujem, že o tom hovoríte vy, ktorá ste predkladali pred nedávnom iný návrh zákona o Slovenskej televízii, kde ste o týchto veciach nehovorili. A čudujem sa pri tomto návrhu, keď ste si prečítali, ako vlastne bude vyznievať nový riaditeľ, ktorý bude volený tou veľkou radou. No, o tom predsa bude rozhodovať výbor, ktorý to bude doporučovať plénu, a čo myslíte, na základe čoho? No na základe rozhodnutia nejakej koaličnej rady. Viete si predstaviť väčšie spolitizovanie voľby riaditeľa verejnoprávnej inštitúcie? Obidvoch vlastne teraz, lebo jednou ranou dve muchy, aj rozhlas aj televízia. Zle, všetko zle.

Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegovia, kolegyne, nakoľko sa necítim odborníkom pre oblasť televízie a rozhlasu, povenujem sa v krátkosti len pár citátom a právnemu aspektu tohto skráteného legislatívneho konania a zacitoval by som v prvom rade odôvodnenie skráteného legislatívneho konania z materiálov Úradu vlády alebo zasadnutia vlády.
Vzhľadom na závažnosť súčasnej situácie, keď Slovenská televízia hospodári s obrovskou stratou a jej hospodárska situácia sa neustále zhoršuje, navrhuje vláda Slovenskej republiky prerokovať tento vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Vláda Slovenskej republiky navrhuje, aby sa podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov z dôvodu možnosti hroziacich značných hospodárskych škôd, Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto vláda odôvodňuje potrebu skráteného legislatívneho konania, to je, že hrozia značné hospodárske škody štátu.
Podotýkam, že podľa § 89 ods. 1 o rokovacom poriadku za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní. A teraz podľa mňa jadro problému.
Podľa zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, ktorý hovorí o postavení Slovenskej televízie, resp. Slovenského rozhlasu sa píše: "Slovenská televízia je verejnoprávna národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania. Slovenská televízia je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri. Slovenská televízia a rozhlas je na štátny rozpočet naviazaná len cez úhradu na služby verejnosti a cez príspevok zo štátneho rozpočtu na uskutočnenie programov vo verejnom záujme alebo na uskutočnenie účelových investičných projektov." Z toho vyplýva, že ak by aj hrozili značné hospodárske škody, čo v tomto návrhu nie je absolútne kvantifikované, napísali sa len určité čísla, tak hrozia STV ako samostatnej právnickej osobe, ktorá samostatne hospodári so svojím majetkom a nie s majetkom štátu. Z toho vyplýva, že uznesenie NR SR o skrátenom legislatívnom konaní, by bolo v rozpore s § 89 rokovacieho poriadku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán exminister, bol po prvýkrát osobný, takže prijmem túto hru. No, je to neuveriteľné, že predstavitelia bývalej vlády kritizujú návrh na skrátené legislatívne konanie. Ja neviem páni, či to je diagnóza, ktorá súvisí so stratou pamäte alebo ako si vysvetľovať takúto kritiku. Veď vaša vláda mala inštitút skráteného legislatívneho konania ako bežnú pracovnú metódu.
Ak, pán poslanec Podmanický hovorí, že skrátené legislatívne konanie je protizákonné, no tak nastavuje naozaj nepríjemnú alebo vystavuje nepríjemnú vizitku fungovania vašej vládnej legislatívy.
Považujem za rovnako neuveriteľné, že predstavitelia bývalej vlády a možno povedať, že aj mediálni experti bývalej vlády, sa vyjadrujú takýmto spôsobom k stavu minimálne Slovenskej televízie, keď je zrejmé, že nesú plnú zodpovednosť za súčasný katastrofálny stav. Nie zodpovednosť riadiacu, lebo to je vec manažmentu, ale zodpovednosť politickú za to, že nevytvorili legislatívne podmienky na to, aby médiá verejnej služby mohli na Slovensku fungovať normálne a nevytvárali, konkrétne Slovenská televízia, takéto šialené dlhy.
Zároveň, ako tretiu vec, ktorá zaznela ako istá kritika vo vystúpeniach mojich predrečníkov, ktorú považujem za rovnako absurdnú je obvinenie z toho, že chceme politicky ovládnuť alebo sa politicky zmocniť Slovenskej televízie, alebo teda verejnoprávnych médií. To hovoríte vy, páni, ktorí ste sa nieže zmocnili, vy ste znásilnili médiá verejnej služby. Veď o tom svedčia viaceré vyjadrenia ľudí, redaktorov a moderátorov, ktorí zo Slovenskej televízie radšej utiekli, ako keby mali vydržať v tomto prostredí.
A aby som sa držal faktov, keď hovoríte o politizácii médií verejnej služby, zacitujem najskôr vyjadrenie vášho predsedu, zacitujem najskôr vyjadrenie vášho predsedu, expremiéra Roberta Fica, ktorý sa v decembri v roku 2007 po koaličnej rade, kde sa riešilo obsadzovanie miest v radách verejnoprávnej televízie a rozhlasu vyjadril nasledovne, citujem: "Máme samozrejme záujem, aby tam boli zvolení ľudia, ktorí budú reprezentovať naše názory." To bolo vaše vnímanie o nezávislosti médií verejnej služby. A možno, aby som osviežil pamäť, odcitujem aj vyjadrenie bývalého podpredsedu HZDS pána Urbániho, ktorý sa tiež v roku 2007 vyjadril vo vzťahu k fungovaniu a záujmom koaličných strán vo vzťahu k Slovenskej televízii nasledovne: "Bolo dohodnuté, že politické strany v koalícii budú mať vplyv na niektoré aktivity v STV. Dohodli sme sa, že časť politického spektra bude kontrolovať isté oblasti, preto sme chceli mať spravodajstvo." Prosím, nežartujte na túto tému. Naozaj, nežartujte na tému politického ovládnutia médií verejnej služby na Slovensku, lebo za posledné štyri roky ste to naozaj doviedli do dokonalosti.
Možno teraz trochu fakticky, treba hovoriť o spájaní rozhlasu a televízie a predovšetkým o procese. To je naozaj postupný proces a aj návrh tohto zákona je len začiatok reformy. A ja nehovorím, že to je zároveň aj koniec alebo nejaké definitívne štádium. Je to naozaj snaha začať niečo, čo môže v konečnom dôsledku ozdraviť a otvorene hovorím, tým aj zachrániť médiá verejne služby na Slovensku. Keďže vzhľadom na tú katastrofálnu situáciu v Slovenskej televízii sa naozaj objavujú názory, že načo nám je takáto verejnoprávna televízia, a to spájanie v tejto chvíli predovšetkým inštitucionálne, ako prvá fáza, reálne vytvára predpoklady, že naozaj vzniknú alebo sa vytvoria, resp. budú isté duplicity rôznych technických, servisných a iných oblastiach a aktivitách fungovania oboch médií, keďže ide o spoločné subjekty alebo podobné subjekty. Áno, kompetentný manažment má priestor a možnosti na základe škrtania týchto duplicít získať finančné prostriedky, ktoré môžu byť smerované do programu.
Možno ešte k pánovi exministrovi Maďaričovi, ja som to povedal v jednej televíznej relácii, keď sme boli spolu, ja ho naozaj nepovažujem za diletanta, ani teda v oblasti mediálnej a ja dokonca musím povedať, že pristupoval k tejto oblasti racionálne a naozaj pripravoval isté kroky, ktoré mohli viesť aj k zlepšeniu postavenia, či už televízie alebo rozhlasu, ale prosím, pán Maďarič, nehovorte o cucaní z prsta, čo sa týka tohto návrhu, pretože, ak by sme mali hovoriť o cucaní, tak potom cucaním z rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry bolo tých 9 mil., ktoré ste vynaložili na štúdiu pre nemenovanú audítorskú firmu, ktorá riešila práve otázku spájania rozhlasu a televízie do jedného priestoru. Toto ste riešili na ministerstve za vášho pôsobenia. Problém je v tom, že chuť ste mali, ale odvahu ste nenašli, a to je možno rozdiel medzi vašou garnitúrou a našou garnitúrou, pretože, ak sa pýtate, prečo tak rýchlo a razantne, tak ja vám odporúčam, opýtajte sa občanov. Tí vám najlepšie odpovedia, prečo je potrebné túto situáciu riešiť rýchlo a razantne. Pretože už majú dosť tej katastrofálnej situácie v Slovenskej televízii, ktorá sa už bohužiaľ prejavuje aj v programe.
Pán poslanec Glváč, akceptujem, mali ste vecné, korektné vystúpenie. Akceptujem aj to, že sa necítite byť odborníkom na túto oblasť. Nebudem to nejako vyvracať, len čo sa týka tých právnych otázok, vy viete dobre, že sú dve možnosti. Buď do riešenia dlhovej služby v prípade Slovenskej televízie po jej samozrejme nastavení, vyčíslení, lebo súčasný manažment neurobil ani to, bohužiaľ, samozrejme, že budem musieť vstúpiť v nejakej podobe a v nejakom časovom horizonte aj štát. Tak to bolo aj v minulosti, čiže preto hovoríme, že hrozia vážne hospodárske škody pre štát. To je len vysvetlenie toho, čo ste teda korektne naniesli.
No a pán poslanec Jarjabek, nehnevajte sa, ale vnímam vaše vystúpenie naozaj skôr ako takú príjemnú komediálnu vložku. Naozaj to nebolo o nejakých vecných argumentoch, a najmä viete, vy ste dlhé roky mediálnym expertom, či už HZDS alebo teraz SMER-u. Ja vás tak vnímam, že ste naozaj jeden z poslancov, ktorý sa zaoberajú touto oblasťou dlhodobo. Koniec-koncov boli ste aj predsedom rady Slovenskej televízie, no je málo takých poslancov, ktorí sú súčasťou tohto 15-ročného neúspešného príbehu, príbehu, kedy naozaj žiadna garnitúra nenabrala odvahu prísť s koncepčným riešením krízy, v ktorej sa nachádzajú média verejnej služby.
Hovorme reálne o kríze. A ja to poviem možno otvorene a natvrdo, netvárme sa, že Slovenský rozhlas je v nejakej ideálnej situácii, on nie je vďaka súčasnému prostrediu, ale napriek a zásluhou naozaj manažmentu, ktorý dokázal ustáť situáciu, aj politicky, aj ekonomicky tak ako je, ale bohužiaľ rozhlas, tak isto čerpá z podstaty. Rozhlas už nemá prostriedky na ďalší rozvoj, a preto predkladáme koncepčné riešenie a opakujem, je to prvý krok, je to prvý krok v reforme, ktorá bude trvať tri roky, minimálne, pretože problémy, ktoré sa nazhromaždili v tejto oblasti sú naozaj veľmi, veľmi veľké.
No, a ďakujem, aj za tú meteorologickú časť vášho vystúpenia, tiež to bolo dobré, neklamali ste, pán poslanec Jarjabek, čomu sa teším.
Takže na záver, páni, ja chápem, že to je možno pre vás politická téma. Ja musím naozaj povedať, že pre nás je to predovšetkým vecná a obsahová záležitosť a predovšetkým musím povedať, že to, že sa púšťame do takejto neľahkej úlohy, je prejavom aj zodpovednosti a odvahy. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010.
Dôvodom predloženia novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 je iný vývoj, omnoho horší vývoj verejných financií, a teda v rámci toho aj štátneho rozpočtu, ako predpokladal schválený zákon o štátnom rozpočte na rok 2010. Nebudem teraz odôvodňovať vecne v čom a prečo je horší, k tomu pristúpim pri samotnom zákone. Teraz by som rád zdôvodnil len skrátené legislatívne konanie.
Ako viete, o rozpočte sa vždy rokuje v špeciálnom režime, nie cez tri čítania, ale vlastne jedným rokovaním, a preto sú aj názory, že aj o novele zákona o štátnom rozpočte je možné rokovať takto, ale keďže sú aj iné právne názory, že nie, že pri novele treba rokovať štandardne cez tri čítania, tak, aby sme zabránili pochybnostiam o tom, keby sme proste rokovali na jednej schôdzi, tak vláda sa rozhodla navrhnúť skrátené legislatívne konanie a prerokovať návrh novely zákona o štátnom rozpočte v skrátenom legislatívnom konaní. To je prvý dôvod.
Druhý dôvod je ten, že nedostatok času aj z hľadiska toho, že po nástupe do vlády v júli 2009 neboli dostatočne ani pripravené práce na rozpočte na ďalší rok, ale boli aj odkladané opatrenia, opatrenia ktorými prípadne bolo možné korigovať negatívny výsledok a zároveň aj potreba mať čo najpresnejší odhad toho, ako bude situácia v tomto roku z hľadiska verejných financií vyzerať, viedli k tomu, že sme vlastne boli schopní urobiť reálny odhad tohtoročnej situácie v štátnom rozpočte a vo verejných financiách, až pred niekoľkými týždňami. Takže to je ďalší dôvod skráteného konania.
Ďalším dôvodom skráteného konania ako viete, zákon vymenováva dôvody, pre ktoré možno uskutočniť skrátené konanie. Jedným z týchto dôvodov sú vážne hospodárske škody, ak by nebol novelizovaný zákon o štátnom rozpočte a zároveň vývoj v štátnom rozpočte je iný, omnoho horší ako predpokladal zákon o štátnom rozpočte, tak by nebolo možné samozrejme uskutočniť aj konkrétne technické kroky na krytie tohto deficitu a aj z tohto titulu, by mohlo dôjsť k vážnym hospodárskym škodám.
Takže som presvedčený, že tento návrh na skrátené legislatívne konanie je odôvodnený a vyplýva hlavne z mimoriadnej situácie, ktorá nastala z dôvodu zlej prípravy rozpočtu na rok 2010 zo strany bývalej vlády a bývalého vedenia ministerstva financií a z dôvodu teda zásadne iného reálneho vývoja oproti predpokladanému v zákone o štátnom rozpočte. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som podal informáciu spravodajcu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 497/2009 Z. z.
Ako už bolo povedané, ide o skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 153 zo 4. novembra tohto roku pridelil nášmu výboru uvedený vládny návrh. Výbor so skráteným legislatívnym konaním súhlasil na dnešnom zasadnutí a prijal uznesenie č. 46 zo 4. novembra 2010 a odporučil Národnej rade podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie.
Na základe uvedeného podávam návrh uznesenia, aby Národná rada súhlasila so skráteným legislatívnym konaním a poprosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve a doplnení niektorých zákonov. Na tomto návrhu, na zmene zákona o štátnom občianstve sa dá povedať, že sme sa dohodli hneď po tom, ako bola prijatá v pléne Národnej rady tá posledná novela, ale samozrejme, sme vedeli, že k tej zmene môže dôjsť až vtedy, keď budeme mať dostatočnú podporu v Národnej rade, keď budeme mať väčšinu.
Stalo sa to, chvalabohu, po voľbách je táto myšlienka aktuálna, stala sa súčasťou aj programových téz koaličných strán, aj programovým vyhlásením vlády je to. Preto sme tu s týmto návrhom.
Návrh je veľmi jednoduchý. Jeho podstatou je, že sa zrušujú všetky reštriktívne oparenia obsiahnuté v poslednej novele zákona o štátnom občianstve, ktorá bola prijatá ako reakcia na maďarský zákon o štátnom občianstve. Vypúšťajú prijaté zmeny, ktoré boli obsiahnuté v príslušných § 9, 9b. Zavádzame aj nový paragraf, § 1a, v ktorom sa vymedzuje inštitút štátneho občianstva a tiež postoj Slovenskej republiky k štátnemu občianstvu cudzieho štátu našich občanov.
Dovoľte mi, ešte niekoľko myšlienok k predkladanému návrhu novely o dvojitom štátnom občianstve. Sú to myšlienky, ktoré predsa len nepatria do dôvodovej správy, do toho textu, ani do textácie samotného zákona. Sú len úvahou o tom, prečo tu teraz stojíme, a prečo novelizujeme ďalší zákon, ktorý bol prijatý ani nie pred rokom.
Práve koniec minulého volebného obdobia sa vyznačoval niekoľkými, skutočne zaujímavými, prepáčte za výraz, takými truc zákonmi. Popri zákone o štátnom jazyku, bol to zákon o štátnych symboloch a tiež takýmto zákonodarným krokom bol aj zákon o štátnom občianstve. Tieto zákony majú spoločné to, že boli šité veľmi horúcou ihlou a sčasti boli bezprostrednou reakciou aj na diania v Maďarskej republike, ale hlavne mali byť poistkou vo voľbách pre navodenie pocitu ochrancov národa, jazyku a štátu z niektorých vtedajších vládnych strán. Mali vyvolať strach, že potom prídu nejaké tie príslušné politické strany, ktoré nás ochránia a tým chceli zvyšovať svoje preferencie. Tento strach sa navodil minimálne u jednej časti obyvateľstva tejto krajiny.
Myslím si, podobne, ako moji kolegovia v klube, že zákony by sa primárne nemali prijímať preto, aby vyvolávali strach. Nemajú byť reštriktívne, nemajú obmedzovať, nemajú zväzovať a trestať. Takisto si myslím, že dvadsať rokov po nežnej revolúcii, by sme mali ako zákonodarcovia odnaučiť niektoré základné, naučiť sa niektoré právne aspekty demokratickej spoločnosti a podriaďovať naše rozhodnutia týmto atribútom. To je tá sloboda, ktorú my musíme zabezpečiť jednotlivcovi.
Tieto reštriktívne opatrenia alebo zákony všeobecne, by sa nemali prijímať na to, aby sa s tým získavali nejaké body v kampaniach. Sloboda, ktorá je hnacou silou demokracie, ktorá dostala ľudí na námestia v 1989, by mala byť ctená. V každej slušnej spoločnosti, ktorá vyznáva pojmy ako právny štát a demokracia, by táto sloboda mala byť zachovaná.
Zákon, ktorý dnes novelizujeme, na to zabudol. A preto si uvedomujeme, dúfam, že aj okrem nás troch predkladateľov, že odstránenie nezmyselných ustanovení tohto zákona je našou úlohou, ktorú by sme nemali veľmi odkladať. Touto predloženou novelou vlastne tento krok aj realizujeme.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, verím, že táto novela bude ďalšou cestou, ďalšou na ceste, kde si uvedomíme, že namiesto vyvolávania strachu, namiesto trestania peňažnými sankciami, urobíme všetci tak, ako tu sedíme, urobíme maximum pre to, aby sa tu lepšie študovalo, žilo alebo aj pracovalo, aby čo najmenej ľudí z takých alebo onakých dôvodov žiadalo o občianstvo iného štátu. Ale, ak sa tak rozhodne, bude to jeho slobodná voľba.
Skúsme v tejto dobe vyhrávať v slobode jednotlivca bez trestov a strachu. Navoďme také zákony, aby nikto, ani z citových, ani z pragmatických dôvodov sa k takým krokom neodhodlá, že požiada o štátne občianstvo cudzieho štátu bez toho, aby mal nejaký, nejakú väzbu, nejakú faktickú väzbu na ten daný štát. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady pánov Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 149. 
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku na doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvého čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, vecná, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých uznesení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. októbra 2010, rozhodnutie č. 138, navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní, v gestorskom výbore do 31 odo dňa ich pridelenia.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy a kolegovia, hneď na úvod sa priznám, že nerozumiem, prečo táto norma bola predložená na rokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, a to z viacerých dôvodov. Jednak preto, že nevidím dôvod pokračovať v tom trende, ktorý tu je, že ako v jojo systéme táto vláda alebo jej koaliční poslanci v pomerne zrýchlenom čase sa snažia meniť normy, ktoré boli prijaté v minulosti. Špeciálne v tomto prípade si myslím, že takýto návrh znižuje aj rešpekt Slovenskej republiky vo vzťahu k zahraničiu a súčasne aj rešpekt k občanom, keďže samotní navrhovatelia zdôvodňujú a aj definujú štátne občianstvo ako istý právny záväzok alebo zmluvu medzi občanom a štátom.
Myslím si, že v prvom čítaní je treba hovoriť aj o kontextoch, pretože určite prídeme na to, ako všetko so všetkým postupne súvisí. Nepopierajme, že táto norma a zmena, ktorú sleduje, súvisí nielen s postojom k slovenským občanom, ktorých sa dotýka, pretože jestvujúci stav je, povedal by som, väčšinový, aký majú vo väčšine štátov, čiže založený na výlučnom právnom vzťahu k občianstvu. Je na slobodnej vôli každého občana, aby buď prijal alebo sa vzdal občianstva, alebo požiadal o iné občianstvo, a tým pádom by automaticky strácal to pôvodné. Túto slobodnú voľbu nikomu, táto slobodná voľba sa nikomu neupiera.
Druhý aspekt je zahraničnopolitický, pretože súvisí priamo so zákonom, ktorý prijalo Národné zhromaždenie Maďarskej republiky o tzv. dvojitom občianstve a tu už sa týka časti občanov Slovenskej republiky vyňatých na báze etnickej príslušnosti, pretože sú tam jasne uvedené podmienky s tým, že predchádzajúca vláda reagovala podobne ako povedzme iné štáty, ako je Česká republika, Dánsko, neskôr vám poviem aj iné prípady, kde takýto postup jednoducho neuznáva a z viacerých dôvodov. Teda sa môžeme opýtať, kde je skrytá pointa, aby sme pomerne v krátkej lehote dosť neujasneným spôsobom lavírovali raz tak, raz tak.
Rešpektujem to, že v dnešnej ére globalizácie jednoducho ľudia chodia za pracovnými príležitosťami, že sa v zahraničí vydajú, oženia a jednoducho spoja si svoju budúcnosť ďalšiu profesijnú, pracovnú, rodinnú v inom štáte na planéte Zem. Je to ich legitímne právo. Prepáčte, ale nevidím dôvod, aby sme so špinavou vodou z vaničky vylievali aj to povestné dieťa, aby sme teda paušalizovali, pretože občan Slovenskej republiky, ktorý sa rozhodol žiť v Austrálii 18 000 km od svojej materskej domoviny, platí tam dane, má tam rodinu a môže sa slobodne vrátiť kedykoľvek na návštevu do Slovenskej republiky, akým spôsobom teda by si mal podržať aj on to druhé občianstvo, keď on sa vzdal z nejakých dôvodov svojho pôvodného materského občianstva. Pravdepodobne v tej krajine, v ktorej požiadal, ho ani ona, ani jej zákony nenútili, aby takto urobil. Takže rešpektujme slobodnú vôľu občanov rozhodnúť sa a jednoducho migrovať.
Ja sa však vrátim k tej druhej a tej pôvodnej príčine, a to je, že niekto chce vyrobiť na základe zákona prijatého v Maďarsku z občanov Slovenska de facto maďarských občanov. Je to, bohužiaľ, tak. Stanú sa dvojakými občanmi, ak by táto norma prešla. Pretože ide tu predovšetkým o tento prípad. Čiže môžeme hovoriť, že ide o krádež občanov so sledovaným cieľom budúceho ohrozenia územnej celistvosti Slovenskej republiky, pretože Slovensko a jeho časť štátnych občanov sa stane objektom cudzieho zákonodarstva. Vlastne ona už je objektom cudzieho zákonodarstva a aj politických zámerov možnej dezintegrácie slovenskej spoločnosti, t. z. právne vyňať týchto občanov spod zvrchovanej pôsobnosti Ústavy Slovenskej republiky a jej zákonov a podriadiť ich cudzej právomoci.
Pýtate sa, prečo toľko búrky v pohári vody? To sa pýtam aj ja. Pretože vieme pochopiť, že na celom svete je množstvo prípadov ľudí s dvojitým občianstvom, ale jeho získanie sa na rozdiel od toho, ktoré umožňuje maďarský zákon o dvojakom občianstve, nevytvára dôvodné podozrenie a obavy z možnej zmeny hraníc a už vôbec nie je založené na etnickom, môžeme hovoriť na rasovom princípe, teda na pokrvnom princípe.
Bolo by dobré, keby si predkladatelia naštudovali niektoré normy, ktoré sú v zahraničí. Takéto udeľovanie na rasovom základe zaváňa jednoducho revizionizmom a revizionizmus to je, hoci Maďarská republika má z dvoch mierových zmlúv zakázané ako porazený štát mocnosťami, na ktoré sa často odvolávame, propagovanie revizionizmu. Pretože, v ktorom prípade mohol byť existujúci občan ešte občanom Maďarskej republiky. No jedine v rokoch 1938 až 1945 pri anexii južného územia na základe Viedenskej arbitráže. O tomto hovorím.
Podobne Nemecko v 30. rokoch tiež argumentovalo, že stačí si nájsť štvrtinového predka na udelenie nemeckého občianstva, a to bolo potom dôvodom na zásahy, na obranu údajne ich porušovaných práv. A vieme, čo z toho vzniklo. Neviem, prečo sa relevantný štát Európskej únie musí uchyľovať k takejto legislatívne a provokovať svojich susedov, nielen Slovensko, ale aj Rumunsko, Srbsko, či Ukrajinu. A my, bohužiaľ, nevieme prijať relevantné opatrenia, pretože tie, ktoré sa navrhujú v tomto návrhu zákona sú v podstate len deklaratívne, pretože podľa môjho názoru nijakým spôsobom neodstránia podriadenie sa cudzej jurisdikcii.
To, že Slovenská republika by mala neuznávať účinky udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu, je naozaj len deklaratívne. Ak uveríme, že tu by išlo len o symbol ako bolo zdôrazňované, potom ignorujeme fakty z histórie, ktoré som už pred chvíľou spomínal. Nezabúdajme, prosím, že platnosť maďarského zákona o dvojakom občianstve nadobudla štátnosť na symbolický deň 20. augusta, teda na deň svätého Štefana, s ktorým iredenta spája svätoštefanskú korunu, ergo spája s ním ideu Veľkého Maďarska alebo Veľkého Uhorska. Napĺňa sa tým predstava, ktorá bola v minulosti toľkokrát kritizovaná. Už premiér Antal, potom exprezident Gönz a myslím, že všetci premiéri sa vyjadrili, že oni sú premiérmi 15 mil. Maďarov. A toto je jedna cesta ako si zvýšiť kvórum maďarských občanov.
To, že my nebudeme reagovať, že niekto sa snaží vyňať našich občanov spod našej jurisdikcie, a to nehovorím len ja. To v roku 1995 povedal už Ján Čarnogurský a Peter Weiss, predsedovia dvoch parlamentných strán, keď bolo tzv. komárňanské zhromaždenie. Presne poukázali na toto nebezpečenstvo, ktoré vtedy hrozilo. A my ho ideme dnes legitimizovať našim návrhom zákona. Tento návrh, je preto z môjho pohľadu, kapituláciou. Je legislatívnou kapituláciou a neschopnosťou určiť jasné pravidlá. Je kapituláciou pred maďarskou rozpínavosťou pri povzbudzovaní neprípustných exteritoriálnych presahov, ktoré kritizovala už v minulosti aj Benátska komisia.
Je to ignorovanie základnej medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskou republikou, je to ignorovanie dohody vzájomnej bilaterálnej medzi ČSSR a Maďarskom č. 30 z roku 1966 o udeľovaní občianstva. To všetko nie sú akty priateľstva o nejakej spolupráce alebo ochrany. A my, na to nevieme reagovať. My, naopak, ešte povzbudzujeme. Áno, môžete dokonca, ako bolo teraz ohlásené, môžete udeliť aj volebné právo týmto občanom. My už dnes sme sa niekde posunuli, odkedy bol prijatý zákon 20. augusta. Už je ohlásené volebné právo. A čo, keď príde branná povinnosť? Kde budú bežať z Dunajskej Stredy do posádky v Bratislave alebo do posádky v Györi alebo Budapešti? Preto sa ani nečudujem kolegom z Kresťanskodemokratického hnutia, že chystajú sa prísť s nejakým ďalším návrhom, ktorý by eliminoval možné hrozby a riziká dvojakého občianstva na Slovensku v tomto prípade pre ľudí, ktorí sú príslušníkmi silových zložiek.
Ďalej sa čudujem, vážení kolegovia z koalície, aj vám pán minister, veď maďarský premiér Orbán veľmi jednoznačne povedal, kto je preňho partnerom, nie slovenská vláda na prvom mieste. On povedal, že najskôr budem rokovať s Maďarmi z Felvidéku, a až potom si sadnem s legitímnou slovenskou vládou.
Našťastie, aby pre tých, ktorí majú náhodou klapky na ušiach, lebo hovorí národniar, tak si skúsme zacitovať aj nezávislú slovenskú tlač. Denník Pravda 21. apríl 2010, ak dovolíte. Takže, citujem: "Keď už Budapešť nemôže anektovať územia, pokúsi sa anektovať aspoň občanov. A nakoniec tretím druhom problémov, toto je druhý, ktorý komentátor Dag Daniš spomína, čiže tým tretím druhom problémov bude expanzia maďarského extrémizmu na Slovensko. Maďarská menšinová komunita z južného Slovenska je totiž tradične nekonfliktná a pokojná. Zatiaľ ďakujeme. Ale gardisti z Jobbiku, príp. radikáli z Fideszu sa ju skôr či neskôr pokúsia prebudiť. Práve tento tretí typ problémov je pre Slovensko najnebezpečnejší. A čo hovorí komentátor? Povinnosťou každej slovenskej vlády je odrážať túto hrozbu.
Pán minister, bolo by dobré, keby ste si ten komentár z 21. apríla z Pravdy možno dva, možno trikrát prečítali, aby ste pochopili, že tu neburcujeme politicky, ale so starosťou o štát a jeho budúcnosť. Pretože táto norma, a opäť budem citovať iný zdroj, ak dovolíte, slovenského veľvyslanca v Budapešti pána Weissa, ktorý hovorí: "Norma schválená Národným zhromaždením Maďarskej republiky je jednoznačným revizionizmom. Jej prijatie bolo navyše jednostranné, o čom som hovoril, tie dokumenty alebo isté zmluvné záväzky, ktoré by mali prebehnúť medzi dvomi susednými štátmi, ktoré chcú budovať dobré susedské vzťahy, bohužiaľ, neprebehli a je aj v rozpore s odporúčaniami OBSE z Bolzana a Benátskej komisie. Je jasné, že vládna koalícia pod vedením strany Fidesz, hovorí náš veľvyslanec Weiss, chce vytvoriť politickú a nie kultúrnu autonómiu alebo komunitu. Nie sme takí naivní, aby sme nevideli, že je to neospájanie rodín." Toľko citát, aby vám bolo jasné, o čo tu ide. A to hovorí asi najpovolanejší zástupca nášho štátu v hlavnom meste susedného štátu, na ktorého normu my dnes reagujeme. Vlastne, my reagujeme na reakciu normy potom, ako sa vyčerpali všetky diplomatické prostriedky. Neboli sme vypočutí, jednostranný akt bol urobený. My sme urobili legitímne protiopatrenie a nová vláda ide toto protiopatrenie zrušiť.
Dámy a páni, nemyslíme si, že súčasná jestvujúca právna úprava je nejaká výnimočná, že by sme chceli niekoho trestať alebo podmieňovať nejakú výlučnosť. Jednoducho je to z viacerých pragmatických dôvodov, že štáty sa snažia o výlučnosť štátneho občianstva. Samozrejme, že aj my máme štátnych občanov, ktorí majú povedzme kanadské alebo americké občianstvo, pretože boli emigranti, ale oni ho získali na úplne iných základoch. Oni v danej krajine žili, pracovali, mali tam trvalý pobyt. Maďarská republika priznáva občianstvo bez tejto základnej podmienky trvalého pobytu, len tak. Ukáž, že si Maďar, štvrtinový Maďar a dostaneš občianstvo a môžeš aj voliť, nech sa ti páči. A najlepšie zvoľ Fidesz a hurá.
Prečo Dánsko, vážení kolegovia, prečo napríklad Dánske kráľovstvo neumožňuje dvojité občianstvo, pýtam sa. Dokonca občianstvo Dánskeho kráľovstva schvaľuje priamo parlament. Prečo napríklad ďalšie štáty rovnako tak vylučujú dvojité občianstvo? Prečo napríklad bratia Česi majú vo svojom zákone o štátnom občianstve § 13, citujem: "Státní občanství České republiky se pozbývá:
a) prohlášením,
b) nabytím cizího státního občanství.
To je presne naša úprava. Jednoducho niekto sa rozhodol, no tak dobre, choď si za svojím šťastím, všetko dobré. Nemecká republika detto. Švédsko prijalo možnosť dvojitého občianstva iba pred niekoľkými rokmi. Dovtedy takisto výlučnosť. Spojené štáty, áno, oni sú veľmi demokratickí. V prípade, že vás letisková polícia pristihne s dvoma pasmi, máte problém. Prečo ste neodovzdali ten pôvodný pas, keď máte pas Spojených štátov amerických.
Tam sa to rieši takto veľmi jednoducho. Sú tu samozrejme aj iné kritériá medzinárodného charakteru, ktoré by sme mali rešpektovať a ktoré podporujú legitimitu nášho súčasného opatrenia. V rámci Rady Európy schválili v roku 1997 dohodu, podľa ktorej môže jedna krajina neakceptovať právnu úpravu inej krajiny, ktorá rozširuje možnosti poskytovať štátne občianstvo. Keď to nie je v súlade s príslušnými medzinárodnými dohodami a ono nie je, veď to je porušením viacerých dohôd, vrátane tých bilaterálnych, o ktorých som hovoril, medzinárodným zvykovým právom alebo so všeobecne prijatými právnymi princípmi, týkajúcimi sa štátneho občianstva.
Tak ja neviem, prečo my musíme vylamovať otvorené dvere, prečo chceme byť pápežskejší ako pápež, prečo skutočné dôvody, ktorými je podmienka strany MOST - HÍD, aby sa táto úprava zmenila, pretože je to jej cieľová skupina voličov, približne v báze 500 tis., prečo sa odvolávame na niekoľko desiatok prípadov Slovákov, ktorí požiadajú o cudzie občianstvo niekde v zahraničí? Mimochodom, pán minister, chýba mi nejaká štúdia, koľko ľudí vlastne požiadalo a z akých dôvodov o udelenie cudzieho občianstva? Aby sme sa vedeli rozhodnúť, aké je to množstvo veľké.
Ja si myslím, že pravda je v tom, čo povedal šéf, myslím, že je Svetového zväzu Maďarov pán Patrubányi, alebo bol určite, lebo v roku 2009, keď povedal, že keď bude Maďarsko mať maďarským štátom, tak mnohí z poza hraníc, budú žiadať o maďarské štátne občianstvo. Keď však Maďarsko zostane terajšou karikatúrou maďarského štátu, tak ich bude málo.
Zamýšľal som sa, čo myslel Patrubányi tou karikatúrou. Veľmi jednoduché. Stačí si pozrieť tie mapky spochybňujúce Trianonskú mierovú dohodu a tie komentáre k nim, že ide o karikatúru, čiže pokiaľ Maďarsko nebude zasahovať do Slovenska, Ukrajiny, Rumunska, Srbskej Vojvodiny, dovtedy bude len karikatúrou a hold, údajne maďarskí občania zrejme tých 15 mil., vraj nebudú potom cítiť takú silu, aby o toto dvojaké občianstvo vraj požiadali.
Dámy a páni, mňa veľmi znepokojuje tento postup vládnej koalície, pretože nevieme dostatočne reagovať na chorú neeurópsku a neobčiansku filozofiu a politiku nášho južného suseda, ktorá sa prejavuje okrem iného tým, že nerešpektuje bilaterálne záležitosti, nerokuje vôbec so slovenskou stranou, dokonca ignoruje naše požiadavky. Nerešpektuje ani zásady medzinárodného práva, ktoré v princípe drží ruky od dvojakého alebo dvojitého občianstva, a je to predovšetkým aj chorá predstava udeľovania tohto princípu na rasovom alebo pokrvnom etnickom princípe. Je to generovanie najextrémnejších predstáv, ktoré reprezentuje strana Jobbik, ktorá dávala návrh, aby 26 kresiel v maďarskom parlamente patrilo zástupcom maďarských menšín z okolitých štátov, to znamená aj zo Slovenska. Takže naši občania, ktorým teraz my umožníme, pán minister a vážený pán predkladateľ alebo navrhovateľ, získať bezproblémovo dvojité občianstvo, tak možno sami seba budú voliť do toho maďarského parlamentu. To im takto budeme tlieskať.
O neprípustnosti exteritoriality a bipolarizmu už hovorili mnohí. Spomeňme len jedného, docenta Františka Poredoša z Katedry medzinárodného práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Podľa neho nie je v súlade s medzinárodným právom dvojité občianstvo, pretože je negatívny jav z pohľadu medzinárodného práva, lebo vznikajú dvojité a dvojaké záväzky a presahovanie štátnej ochrany dvoch štátov na týchto občanov, pričom jeden z nich má primárnu a druhý sa odvoláva na rešpektovaný, či nerešpektovaný, to znamená podľa výkladu princíp etnických pút, čiže my tu zavádzame legislatívny chaos.
Dámy a páni, prosím vás, nepodporujme túto normu, toto opatrenie, pretože dávame povzbudenie tým, ktorí nedodržiavajú aj ďalšie významné normy ako je Trianonská mierová zmluva, denacifikačné tzv. Benešove dekréty alebo Mierovú zmluvu z roku 1947, ktorá vyslovene zakazuje Maďarsku akýkoľvek revizionizmus. Toto je revizionizmus v praxi, udeliť tým občanom Slovenskej republiky, ktorých predchodcovia, predkovia boli v rokoch 1938 až 1945 na anektovanom území, opäť občianstvo Maďarskej republiky. Takýto revizionizmus poslanecký klub Slovenskej národnej strany nemôže podporiť, a preto dávam procedurálny návrh, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude ďalej o tomto návrhu zákona rokovať. Ďakujem.