8. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán exminister, bol po prvýkrát osobný, takže prijmem túto hru. No, je to neuveriteľné, že predstavitelia bývalej vlády kritizujú návrh na skrátené legislatívne konanie. Ja neviem páni, či to je diagnóza, ktorá súvisí so stratou pamäte alebo ako si vysvetľovať takúto kritiku. Veď vaša vláda mala inštitút skráteného legislatívneho konania ako bežnú pracovnú metódu.
Ak, pán poslanec Podmanický hovorí, že skrátené legislatívne konanie je protizákonné, no tak nastavuje naozaj nepríjemnú alebo vystavuje nepríjemnú vizitku fungovania vašej vládnej legislatívy.
Považujem za rovnako neuveriteľné, že predstavitelia bývalej vlády a možno povedať, že aj mediálni experti bývalej vlády, sa vyjadrujú takýmto spôsobom k stavu minimálne Slovenskej televízie, keď je zrejmé, že nesú plnú zodpovednosť za súčasný katastrofálny stav. Nie zodpovednosť riadiacu, lebo to je vec manažmentu, ale zodpovednosť politickú za to, že nevytvorili legislatívne podmienky na to, aby médiá verejnej služby mohli na Slovensku fungovať normálne a nevytvárali, konkrétne Slovenská televízia, takéto šialené dlhy.
Zároveň, ako tretiu vec, ktorá zaznela ako istá kritika vo vystúpeniach mojich predrečníkov, ktorú považujem za rovnako absurdnú je obvinenie z toho, že chceme politicky ovládnuť alebo sa politicky zmocniť Slovenskej televízie, alebo teda verejnoprávnych médií. To hovoríte vy, páni, ktorí ste sa nieže zmocnili, vy ste znásilnili médiá verejnej služby. Veď o tom svedčia viaceré vyjadrenia ľudí, redaktorov a moderátorov, ktorí zo Slovenskej televízie radšej utiekli, ako keby mali vydržať v tomto prostredí.
A aby som sa držal faktov, keď hovoríte o politizácii médií verejnej služby, zacitujem najskôr vyjadrenie vášho predsedu, zacitujem najskôr vyjadrenie vášho predsedu, expremiéra Roberta Fica, ktorý sa v decembri v roku 2007 po koaličnej rade, kde sa riešilo obsadzovanie miest v radách verejnoprávnej televízie a rozhlasu vyjadril nasledovne, citujem: "Máme samozrejme záujem, aby tam boli zvolení ľudia, ktorí budú reprezentovať naše názory." To bolo vaše vnímanie o nezávislosti médií verejnej služby. A možno, aby som osviežil pamäť, odcitujem aj vyjadrenie bývalého podpredsedu HZDS pána Urbániho, ktorý sa tiež v roku 2007 vyjadril vo vzťahu k fungovaniu a záujmom koaličných strán vo vzťahu k Slovenskej televízii nasledovne: "Bolo dohodnuté, že politické strany v koalícii budú mať vplyv na niektoré aktivity v STV. Dohodli sme sa, že časť politického spektra bude kontrolovať isté oblasti, preto sme chceli mať spravodajstvo." Prosím, nežartujte na túto tému. Naozaj, nežartujte na tému politického ovládnutia médií verejnej služby na Slovensku, lebo za posledné štyri roky ste to naozaj doviedli do dokonalosti.
Možno teraz trochu fakticky, treba hovoriť o spájaní rozhlasu a televízie a predovšetkým o procese. To je naozaj postupný proces a aj návrh tohto zákona je len začiatok reformy. A ja nehovorím, že to je zároveň aj koniec alebo nejaké definitívne štádium. Je to naozaj snaha začať niečo, čo môže v konečnom dôsledku ozdraviť a otvorene hovorím, tým aj zachrániť médiá verejne služby na Slovensku. Keďže vzhľadom na tú katastrofálnu situáciu v Slovenskej televízii sa naozaj objavujú názory, že načo nám je takáto verejnoprávna televízia, a to spájanie v tejto chvíli predovšetkým inštitucionálne, ako prvá fáza, reálne vytvára predpoklady, že naozaj vzniknú alebo sa vytvoria, resp. budú isté duplicity rôznych technických, servisných a iných oblastiach a aktivitách fungovania oboch médií, keďže ide o spoločné subjekty alebo podobné subjekty. Áno, kompetentný manažment má priestor a možnosti na základe škrtania týchto duplicít získať finančné prostriedky, ktoré môžu byť smerované do programu.
Možno ešte k pánovi exministrovi Maďaričovi, ja som to povedal v jednej televíznej relácii, keď sme boli spolu, ja ho naozaj nepovažujem za diletanta, ani teda v oblasti mediálnej a ja dokonca musím povedať, že pristupoval k tejto oblasti racionálne a naozaj pripravoval isté kroky, ktoré mohli viesť aj k zlepšeniu postavenia, či už televízie alebo rozhlasu, ale prosím, pán Maďarič, nehovorte o cucaní z prsta, čo sa týka tohto návrhu, pretože, ak by sme mali hovoriť o cucaní, tak potom cucaním z rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry bolo tých 9 mil., ktoré ste vynaložili na štúdiu pre nemenovanú audítorskú firmu, ktorá riešila práve otázku spájania rozhlasu a televízie do jedného priestoru. Toto ste riešili na ministerstve za vášho pôsobenia. Problém je v tom, že chuť ste mali, ale odvahu ste nenašli, a to je možno rozdiel medzi vašou garnitúrou a našou garnitúrou, pretože, ak sa pýtate, prečo tak rýchlo a razantne, tak ja vám odporúčam, opýtajte sa občanov. Tí vám najlepšie odpovedia, prečo je potrebné túto situáciu riešiť rýchlo a razantne. Pretože už majú dosť tej katastrofálnej situácie v Slovenskej televízii, ktorá sa už bohužiaľ prejavuje aj v programe.
Pán poslanec Glváč, akceptujem, mali ste vecné, korektné vystúpenie. Akceptujem aj to, že sa necítite byť odborníkom na túto oblasť. Nebudem to nejako vyvracať, len čo sa týka tých právnych otázok, vy viete dobre, že sú dve možnosti. Buď do riešenia dlhovej služby v prípade Slovenskej televízie po jej samozrejme nastavení, vyčíslení, lebo súčasný manažment neurobil ani to, bohužiaľ, samozrejme, že budem musieť vstúpiť v nejakej podobe a v nejakom časovom horizonte aj štát. Tak to bolo aj v minulosti, čiže preto hovoríme, že hrozia vážne hospodárske škody pre štát. To je len vysvetlenie toho, čo ste teda korektne naniesli.
No a pán poslanec Jarjabek, nehnevajte sa, ale vnímam vaše vystúpenie naozaj skôr ako takú príjemnú komediálnu vložku. Naozaj to nebolo o nejakých vecných argumentoch, a najmä viete, vy ste dlhé roky mediálnym expertom, či už HZDS alebo teraz SMER-u. Ja vás tak vnímam, že ste naozaj jeden z poslancov, ktorý sa zaoberajú touto oblasťou dlhodobo. Koniec-koncov boli ste aj predsedom rady Slovenskej televízie, no je málo takých poslancov, ktorí sú súčasťou tohto 15-ročného neúspešného príbehu, príbehu, kedy naozaj žiadna garnitúra nenabrala odvahu prísť s koncepčným riešením krízy, v ktorej sa nachádzajú média verejnej služby.
Hovorme reálne o kríze. A ja to poviem možno otvorene a natvrdo, netvárme sa, že Slovenský rozhlas je v nejakej ideálnej situácii, on nie je vďaka súčasnému prostrediu, ale napriek a zásluhou naozaj manažmentu, ktorý dokázal ustáť situáciu, aj politicky, aj ekonomicky tak ako je, ale bohužiaľ rozhlas, tak isto čerpá z podstaty. Rozhlas už nemá prostriedky na ďalší rozvoj, a preto predkladáme koncepčné riešenie a opakujem, je to prvý krok, je to prvý krok v reforme, ktorá bude trvať tri roky, minimálne, pretože problémy, ktoré sa nazhromaždili v tejto oblasti sú naozaj veľmi, veľmi veľké.
No, a ďakujem, aj za tú meteorologickú časť vášho vystúpenia, tiež to bolo dobré, neklamali ste, pán poslanec Jarjabek, čomu sa teším.
Takže na záver, páni, ja chápem, že to je možno pre vás politická téma. Ja musím naozaj povedať, že pre nás je to predovšetkým vecná a obsahová záležitosť a predovšetkým musím povedať, že to, že sa púšťame do takejto neľahkej úlohy, je prejavom aj zodpovednosti a odvahy. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko v rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať rokovaním o

návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010,

tlač 171.

Pán podpredseda vlády, pán minister financií Ivan Mikloš, nech sa páči, áno skrátené legislatívne konanie.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010.
Dôvodom predloženia novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 je iný vývoj, omnoho horší vývoj verejných financií, a teda v rámci toho aj štátneho rozpočtu, ako predpokladal schválený zákon o štátnom rozpočte na rok 2010. Nebudem teraz odôvodňovať vecne v čom a prečo je horší, k tomu pristúpim pri samotnom zákone. Teraz by som rád zdôvodnil len skrátené legislatívne konanie.
Ako viete, o rozpočte sa vždy rokuje v špeciálnom režime, nie cez tri čítania, ale vlastne jedným rokovaním, a preto sú aj názory, že aj o novele zákona o štátnom rozpočte je možné rokovať takto, ale keďže sú aj iné právne názory, že nie, že pri novele treba rokovať štandardne cez tri čítania, tak, aby sme zabránili pochybnostiam o tom, keby sme proste rokovali na jednej schôdzi, tak vláda sa rozhodla navrhnúť skrátené legislatívne konanie a prerokovať návrh novely zákona o štátnom rozpočte v skrátenom legislatívnom konaní. To je prvý dôvod.
Druhý dôvod je ten, že nedostatok času aj z hľadiska toho, že po nástupe do vlády v júli 2009 neboli dostatočne ani pripravené práce na rozpočte na ďalší rok, ale boli aj odkladané opatrenia, opatrenia ktorými prípadne bolo možné korigovať negatívny výsledok a zároveň aj potreba mať čo najpresnejší odhad toho, ako bude situácia v tomto roku z hľadiska verejných financií vyzerať, viedli k tomu, že sme vlastne boli schopní urobiť reálny odhad tohtoročnej situácie v štátnom rozpočte a vo verejných financiách, až pred niekoľkými týždňami. Takže to je ďalší dôvod skráteného konania.
Ďalším dôvodom skráteného konania ako viete, zákon vymenováva dôvody, pre ktoré možno uskutočniť skrátené konanie. Jedným z týchto dôvodov sú vážne hospodárske škody, ak by nebol novelizovaný zákon o štátnom rozpočte a zároveň vývoj v štátnom rozpočte je iný, omnoho horší ako predpokladal zákon o štátnom rozpočte, tak by nebolo možné samozrejme uskutočniť aj konkrétne technické kroky na krytie tohto deficitu a aj z tohto titulu, by mohlo dôjsť k vážnym hospodárskym škodám.
Takže som presvedčený, že tento návrh na skrátené legislatívne konanie je odôvodnený a vyplýva hlavne z mimoriadnej situácie, ktorá nastala z dôvodu zlej prípravy rozpočtu na rok 2010 zo strany bývalej vlády a bývalého vedenia ministerstva financií a z dôvodu teda zásadne iného reálneho vývoja oproti predpokladanému v zákone o štátnom rozpočte. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dávam slovo teraz predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Kollárovi, ktorého nejako tu nevidím. No viete, pred chvíľou tu bol, to ma nezaujíma, ale už ide. Nech sa páči, pán predseda výboru, môžete informovať Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som podal informáciu spravodajcu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 497/2009 Z. z.
Ako už bolo povedané, ide o skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 153 zo 4. novembra tohto roku pridelil nášmu výboru uvedený vládny návrh. Výbor so skráteným legislatívnym konaním súhlasil na dnešnom zasadnutí a prijal uznesenie č. 46 zo 4. novembra 2010 a odporučil Národnej rade podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie.
Na základe uvedeného podávam návrh uznesenia, aby Národná rada súhlasila so skráteným legislatívnym konaním a poprosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu. Ďakujem.