8. schôdza

Ďakujem za slovo. No, niektorí z nás majú nenávisť veľmi hlboko zakorenenú v sebe, bohužiaľ. Hovorili ste tu o všeličom, pán poslanec Rafaj, ale aj o riziku. Však váš poslanec Rydlo bol v minulom volebnom období tiež štátnym občanom Švajčiarskej federácie, nevidím tam vôbec žiadne bezpečnostné riziko. Ale ďakovali ste tiež príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny žijúcej na Slovensku, že sme tu pokojní, spokojne tu žijeme, však nás nechajte pokojne žiť. Nechajte nás a neútočte neustále na nás.
Viete, hovorili ste o tom, že keď niekto odíde do cudziny robiť a iné štátne občianstvo, tak sa slobodne vzdá svojho, ale naši ľudia, ktorí robia v Írsku, v Anglicku a nadobudli to cudzie štátne občianstvo, oni sa nechcú vzdať a vonkoncom nie slobodne a automaticky svojho štátneho občianstva. Keď Maďarská republika prijme nejaký zákon, tak to je ich problém, mňa sa to ako týka. Ja tu žijem, tu mám svoju domovinu, ja sa zaujímam o to, že aké životné podmienky dáva mi tento štát a nie cudzí a tento štát, táto spoločnosť, nech sa správa ku mne ako k občanovi tak, aby ma nenapadlo získavať cudzie štátne občianstvo, aby som nemal ani na tom citovaní pragmaticky nejaké úvahy na tom, že no proste, musím to mať.
Hovorili ste o tom, že čo vyhlásil pán Gönz a pán premiér Antal, ale to je ich vec, aj vy tu všeličo hlásate.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Rafaj, z vašich slov a vlastne skákania z podstaty veci, nazvem to do politickej rétoriky a prejavu vášho strachu a boľačiek z Maďarov, na ktorých sme si tu už jednoducho zvykli, budem vystupovať aj v diskusii predpokladám, chcem sa upriamiť len na dve veci z toho, čo ste povedali a v jednej budem dokonca aj s vami súhlasiť.
Áno, súhlasím s vami, že Maďarská republika prijala zákon, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom, vnímam to aj ja tak a máte absolútne v tomto pravdu. Ja si len kladiem otázku, čo predchádzajúca vláda v tom urobila, aby toto jasne dala na vedomie a ako vlastne začala s týmto zlým zákonom bojovať. Začala bojovať tým, že do tejto Národnej rady predložila zákon, ktorý dneska chceme novelizovať, ktorý poškodzuje občanov Slovenskej republiky a jednoducho proti ich vôli im odoberá občianstvo.
Vy v jednej vete poviete, že rešpektujete slobodnú vôľu výberu občianstva a podobne, a na druhej strane ste vtedy hlasovali za zákon, že jednoducho ľuďom zoberiete občianstvo. Vy ste prešli dokonca do takých vzletných fráz, že už tu vyhlasujete kapituláciu Maďarskej republike a pod., že sme s nimi vo vojnovom stave, no sú to úplné nezmysly, ktoré tu trepete, ja neviem z akých dôvodov, ale zrejme preto, že ste viacmenej zakomplexovaný človek.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Rafaj, je suverénnou záležitosťou každého štátu, akým spôsobom upraví štátne občianstvo, či pripustí dvojité občianstvo alebo nepripustí dvojité občianstvo, či získanie iného štátneho občianstva naviaže na zánik vlastného občianstva a tak ďalej.
Problém novely, ktorá bola schválená na sklonku minulého obdobia je, že dvojité občianstvo na Slovensku až dovtedy nikomu nevadilo. Začalo vadiť až keď hrozilo, že by nejakí slovenskí občania mohli získať dvojité občianstvo podľa toho čerstvo schváleného maďarského zákona. Ja tu nechcem obhajovať ten maďarský zákon, ja si tiež nemyslím, že je to dobré, že to prospieva vzájomným vzťahom, ale vo vašej argumentácii sa jednoducho miešajú dve úplne odlišné roviny, jednou je reakcia na ten maďarský zákon, druhou je akési tvrdenie o tom, že dvojité občianstvo je neprípustné. Naozaj vám to dovtedy nevadilo, že slovenský právny poriadok umožňuje dvojité občianstvo, že získanie iného štátneho občianstva neviaže na zánik slovenského štátneho občianstva. A keďže skutočný dôvod, samozrejme nie je to, že by ste to chceli riešiť nejako systémovo a zmenil sa váš právno teoretický názor na to, či dvojité občianstvo áno alebo nie, ale že ste ten zákon prijímali, tak ako obvykle v takýchto záležitostiach, s krvou podliatymi očami, tak vám nejako ušlo, že tento zákon sa nebude vzťahovať len na Maďarov na Slovensku, ktorí by prípadne získali maďarské štátne občianstvo, ale na ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky, ktorý by získal iné štátne občianstvo, a to dokonca vrátane tých, ktorí trebárs dlhodobo žijú na území iného štátu a majú záujem získať občianstvo toho štátu, bez toho, aby stratili štátne občianstvo svojej vlasti.

Pán poslanec Zelník.

Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že kolega Rafaj veľmi dobre argumentačne vystihol a vysvetlil riziká dvojitého občianstva. Mňa najmä zaujali dva také fakty, ktoré povedal, a to, ak občan má právo voliť, zrejme má byť právo aj volený. Z občianstva vyplýva, že môže používať istú ochranu štátu a pomoc štátu. A teraz sa pýtam, komu bude občan podliehať, ktorému právnemu systému a ktorému právnemu štátu, maďarskému alebo slovenskému? A na druhej strane, čo vtedy, ak nastane situácia nie kvôli vojnovému konfliktu, ale kvôli možno nejakej prírodnej katastrofe, by títo občania boli povolaní, kam pôjdu títo občania? Kto bude mať právo ich povolať, keď ich povolajú obidva štáty? Kam tí ľudia pôjdu?
Toto sú nezodpovedané otázky pre mňa, a teda riziká dvojitého občianstva, pretože môžu to byť rôzne špekulácie, napríklad zo strany extrémistickej skupiny Jobbik, keď napochodujú gardy s tým, že povedia, že idú chrániť svojich občanov, pán kolega sa tomu smeje, ja sa vás pýtam, keď k tomu dôjde, čo potom poviete? Tiež sa budete usmievať, či poviete, že to ste tak nemysleli? Jobbik tu už bol opakovane a robili výtržnosti, napríklad na futbalovom zápase, ako tomu zabránite, keď povedia, že chránili svojich občanov. Čo potom poviete? Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Rafaj, môžete reagovať.

Mám pocit, že mnohí kolegovia dobre vedia, že ja používam viac argumenty a fakty a ako to už zvyčajne býva, zrejme vám dochádzajú proti argumenty, a preto vaše reakcie boli len v tej politickej a pochybovačnej rovine.
Pán poslanec Gál, obrátim sa predovšetkým na vás, lebo reprezentujete aj navrhovateľa, aj maďarskú menšinu žijúcu na Slovensku. Na vás neútočí Slovenská národná strana, ani bývalá vláda neútočila, na vás útočí Maďarská republika. Maďarská republika si vás chce kúpiť za 5 tis. forintov napríklad pred x rokmi, aby ste požiadali a prijali preukaz zahraničného Maďara, takže toto sú tie dôvody, ktoré by ste si mali všímať.
My chránime integritu Slovenskej republiky a všetkých jej občanov. Predchádzajúca vláda, pán Kubovič, varovala Maďarskú republiku o množných negatívnych dopadoch, ale bohužiaľ asi ste nepočúvali, keď som povedal, že uši spoza Dunaja boli vždy a zostávajú hluché. Jednoducho oni si robia všetko, tak ako chcú. Ja neviem, vy ste nepočúvali, že som vám citoval uznesenie Rady Európy z roku 1997 alebo zmluvu č. 30 z roku 1960 o úprave vzájomného občianstva alebo základnú zmluvu, medzištátnu o tzv. dobrých a priateľských susedských vzťahoch z roku 1995. To všetko Maďarská republika flagrantne porušila.
My reagujeme, a vy tu robíte búrku v pohári vody? Veď my sa len bránime, pre Kristove rany a nerobíme to nijakým iným spôsobom než legitímnym, tak ako to robí Dánske kráľovstvo, ako to urobila Česká republika, ako to urobila Nemecká spolková republika. Sú to jednoducho štandardné normy a systém výlučného občianstva. Sme v slobodnej krajine, sme v slobodnom demokratickom svete, každý má možnosť sa rozhodnúť. Nech sa rozhodne, ale neumožňujte, prosím vás, chaos.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod chcem povedať, že predloha, o ktorej je diskusia, je veľmi podobná predlohe alebo teda textu, ktorý som predkladal ako opozičný poslanec bezprostredne po tom, čo vláda prišla so svojím návrhom ako reakciu na budapeštiansky zákon.
Pán poslanec Rafaj položil legitímne otázky. Nerozumie, prečo táto norma bola predložená, hovorí o tom alebo obáva sa zníženia rešpektu Slovenska v zahraničí a pýta sa, kde je pointa. Pán poslanec Zelník sa pýta, pod koho jurisdikciu vlastne takíto občania budú patriť.
Chcel by som, teda ísť k podstate, k meritu veci. Prečo, kde je pointa, nerozumieme, čo tým chceme dosiahnuť. Nuž, v prvom rade robíme to sami kvôli sebe, aby sme neublížili občanom Slovenskej republiky, aby sme sa im nevyhrážali, aby sme ich nediskriminovali a robíme to samozrejme, tak trošku aj preto, aby sme mali dobré susedské vzťahy, ale nielen kvôli Maďarsku. Nedávno som bol v Čechách na oficiálnej návšteve a pán premiér Nečas ma upozornil na to, že máme medzištátnu zmluvu, máme ich viacero, nadštandardné vzťahy chvalabohu máme s Čechmi, máme nadštandardné vzťahy v oblasti vzdelávania, zdravotného zabezpečenia, sociálneho a tak ďalej, ale máme zmluvu aj o možnosti udeľovať dvojité občianstvo. Pán premiér Nečas mi hovorí, dostávame sa do asymetrického postavenia. Dievča, Češka si zoberie slovenského chlapca, chcú žiť na Slovensku. Je legitímne, že po čase požiada o slovenské štátne občianstvo. Pán premiér Nečas, sa ma pýta, máme prijať adekvátnu normu a ona stratí automaticky české štátne občianstvo? Nedá sa to na Slovensku vyriešiť, sa ma pýtal.
Robíme to kvôli sebe, robíme to kvôli pokoju a robíme to kvôli posilneniu našej autority a zahraničnopolitického postavenia. Dlho by sme o tom mohli hovoriť, ja mám do 17.00 hodiny, len pár minút, preto si pomôžem niekým z vonku. Autoritou, ktorá podľa môjho názoru, je autoritou aj pre vás, pre opozíciu, pretože, keď Budapešť prijala ten zlý zákon, pán premiér Fico poslal môjho predchodcu, pána ministra zahraničných vecí Lajčáka, za Knutom Vollebaekom, vy si to musíte pamätať, bolo to len pred niekoľkými mesiacmi. Vysoký predstaviteľ alebo komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, inštitúcia, ktorá je vyslovene vybudovaná alebo zriadená pre podobný účel. Pán Vollebaek navštívil Bratislavu hlavne kvôli zákonu o štátnom jazyku, ale na ministerstve zahraničných vecí som náš diškurz využil aj na to, že som s ním konzultoval tému dvojitého občianstva. Pred pár dňami, konkrétne 25. októbra som dostal od Knuta Vollebaeka list, ja vám z neho zacitujem, kľúčové pasáže.
"Počas nášho stretnutia v septembri 2010 sme intenzívne diskutovali i o otázke dvojakého občianstva. Veľmi dobre si uvedomujem, že sporné požiadavky alebo konkurujúce úsilia dotknutých štátov vykonávať jurisdikciu nad svojimi občanmi, bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu, v sebe nesú potenciál vytvárať napätie. Štáty by sa mali zdržať udeľovania občianstva, pokiaľ nejestvuje prirodzená väzba medzi predmetným štátom a jednotlivcom, a naopak, mali by upustiť od odoberania občianstva v prípadoch, kde takáto prirodzená väzba jestvuje. I keď štáty majú určitý rozsah vlastnej definície toho, čo predstavuje takúto prirodzenú väzbu medzi štátom a jednotlivcom, táto interpretačná škála nie je neobmedzená a výkon občianskych práv je spravidla spájaný s miestom trvalého pobytu. Inými slovami, ak by sa Slovensko rozhodlo upustiť od poslednej novely zákona o štátnom občianstve, občania s trvalým pobytom na Slovensku, ktorým by sa podarilo získať druhé občianstvo, ostávajú vo všetkých zámeroch a účeloch pod jurisdikciou Slovenskej republiky", koniec citátu.
Zopakujem kľúčovú pasáž, panie poslankyne, páni poslanci, štáty by sa mali zdržať udeľovania občianstva, pokiaľ nejestvuje prirodzená väzba, teda trvalý pobyt. Vieme, komu je to odkaz? Toto je odkaz Maďarskej republike, ale potom je tu druhá veta. "A naopak, štáty by mali upustiť od odoberania občianstva v prípadoch, kde takáto prirodzená väzba jestvuje." Ale toto je už odkaz Slovenskej republiky. Tak my, ideme odoberať občianstvo ľuďom, ktorí tu majú trvalý pobyt, ktorí sa tu narodili, ktorí tu majú domy, záhrady, sú našimi štátnymi občanmi? Čiže, keď sme nerozumeli, páni poslanci, čo táto novela zákona chce povedať, tak to poviem po slovensky, jasne a čisto. Chceme zabrániť tomu, aby sme odoberali štátne občianstvo Slovenskej republiky ľuďom, medzi ktorými a Slovenskou republikou, je prirodzená väzba. Veď to nie je normálne a podobným slovníkom som hovoril aj vtedy, keď pán premiér Fico, trošku unáhlene a príliš emotívne reagoval na provokáciu Budapešti.
Teda, keď kladie, pán poslanec Rafaj alebo ktorýkoľvek z vás, legitímne, keď položíte otázku, čo chceme týmto zákonom dosiahnuť? Neobyčajne jednoduchá odpoveď spočíva v tom, že chceme postaviť veci z hlavy na nohy, chceme si urobiť, ak chcete, domácu úlohu, aby sme vzápätí s o to väčšou silou, mohli tlačiť aj s podporou medzinárodného spoločenstva na Budapešť, aby zlý zákon, ktorý bol na počiatku, ktorý bol provokáciou, aby tento zákon, buď zrušili alebo opravili alebo dali do súladu s medzinárodnými štandardami.
A ja už som začal prijímať prvé kroky. Už v auguste sme vymenovali nových slovenských šéfov zmiešaných komisií. Pani premiérka Radičová sa dohodla s pánom premiérom Orbánom, že tam na odbornej pôde začneme diskutovať presne o týchto kvalifikovaných veciach. Dostal som nótou potvrdené rozhodnutie Maďarskej vlády, vymenovať maďarských spolušéfov týchto zmiešaných komisií. V novembri sa prvýkrát zíde zmiešaná komisia pre otázky národnostných menšín a začneme kvalifikované debaty, potom čo si doma urobíme serióznu domácu úlohu, o tom, ako a kedy opraví Budapešť chybu, opraví chybu, ktorú daným zákonom urobila, ktorej sa dopustila.
Takže, keď nás trápi otázka, či nám neukradli občanov, no tak práve reakcia, pána premiéra Fica, bola nešťastnou reakciou, ktorá by mala viesť ku kradnutiu občanov Slovenskej republiky. Toto nie je dobrá cesta, nie je perspektívna cesta.
Keď kladiete, páni poslanci, otázky, či týmto zákonom znižujeme autoritu alebo postavenie Slovenska v zahraničí, pravý opak je pravdou. Keď hovoríte, že to je len deklaratívny zákon, mám pocit, pán poslanec Rafaj, že ste použili takýto výraz. Na prvý pohľad sa to možno takto javí, ale keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, odpoveď hľadajte v tej poslednej Vollebaekovej vete, ktorá hovorí, že občania s trvalým pobytom na Slovensku, ktorým by sa podarilo získať druhé občianstvo, ostávajú vo všetkých zámeroch a účeloch pod jurisdikciou Slovenskej republiky. Tento zákon, toto len a len posilňuje. Ak by napr. občan Slovenskej republiky sa išiel domáhať napr. na medzinárodných súdoch, istých opatrení alebo dôsledkov konaní na základe tohto druhého občianstva, tak nemá šancu.
Je to poslanecká predloha návrhu zákona, ale bola veľmi detailne samozrejme diskutovaná na viacerých ministerstvách. Sám som sa niektorých rokovaní zúčastnil. Na rozdiel od pôvodnej predlohy, má podobu univerzálnej normy, nielen zákona voči konkrétnej republike alebo konkrétnemu štátu. Čiže zmyslom bolo nenechať na pochybách, že zabránime exteritoriálnym účinkom zákona cudzieho štátu. Žiaden občan Slovenskej republiky, ktorý bude argumentovať alebo domáhať sa nejakých služieb alebo úkonov, na základe druhého občianstva udeleného Budapešťou, nemá šancu sa toho dovolávať, pretože jurisdikcia Slovenskej republiky je nadradená a jej súčasťou bude koniec-koncov aj táto právna norma, ktorá jasne hovorí, že ak bolo druhé občianstvo udelené v rozpore so zásadami, o ktorých sa rozprávame, toto občianstvo na Slovensku neuznáme.
Takže sa nemusíme obávať, je to posilnenie slovenskej štátnosti, je to posilnenie suverenity slovenskej jurisdikcie, a preto som presvedčený, že za tento zákon môžu hlasovať nielen strany vládnej koalície, ale všetci poslanci, všetky poslankyne, ktorých vyrušuje zasahovanie iných štátov do suverenity, či právnej alebo inej nášho štátu. Je to zákon, ktorý zahraničnopolitické postavenie Slovenska, našu autoritu, našu kredibilitu výrazne posilňuje. A je to zákon, ktorý jednoznačne bráni exteritoriálnym účinkom zákona, ktorý Maďarská republika pred nedávnom schválila.
Chcem, na záver tohto svojho vystúpenia zvýrazniť a podčiarknuť ešte to, čo som pred chvíľou povedal a síce, že keď budeme mať doma čistý štít, keď budeme mať zákony, ktoré netrestajú občanov Slovenskej republiky, ktoré sa nevyhrážajú občanom Slovenskej republiky a naviac zákony, ktoré spĺňajú medzinárodné normy a ja list Knuta Vollebaeka poskytnem každej jednej z vás, každému jednému z vás. Tak kladiem otázku, kde je hrozba umenšenia alebo oslabenia našej autority? Práve naopak, mal som možnosť konzultovať túto tému aj s viacerými partnermi, kolegami ministrami zahraničných vecí a ľudia chápu, chápu to aj v Rakúsku, chápu to aj vo Francúzsku. Chápu, že to, čo urobila Budapešť, je nebezpečné a nielen z dôvodov, o ktorých ste hovorili vy, pán poslanec Rafaj, ale pýtal som sa niektorých kolegov veľmi pokojne, že keď sa Francúzsko rozhodne udeliť druhé občianstvo, povedzme občanom krajín severnej Afriky, kde každý hovorí po francúzsky, kde každý má nejakého predka, keď sa takto Španieli rozhodnú voči Hispáncom v južnej Amerike alebo na Kube alebo v Mexiku, pýtam sa, nedôjde náhodou k takému tichému, plazivému rozširovaniu Európskej únie? Ako bude vyzerať pracovný trh, keďže títo občania budú mať pasy, či francúzsky alebo španielsky. Môžem vás ubezpečiť, panie poslankyne, páni poslanci, že tomu rozumie minister zahraničných vecí aj v Rakúsku, aj v Nemecku, aj vo Francúzsku, aj v Španielsku, a preto túto záležitosť uhráme. Jednoznačne ju uhráme.
Ak sa zbavíme predsudkov, ak sa zbavíme nenávisti, ak budeme sebavedomejší, a keď dokážeme prijímať takéto právne normy. Práve takéto právne normy, akú vám predstavil a ponúka Gábor Gál a jeho kolegovia a veľmi vás pekne prosím, o podporu tejto normy, pretože bude nie benefitom pre vládnu koalíciu, nie dehonestáciou opozície, ale bude víťazstvom a úspechom našej vlasti a občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže, aby sme urobili za dosť aj procedurálnej čistote prerokovávaného bodu poslaneckého návrhu poslancov pána Fica, Kažimíra a Počiatka, dajte prosím hlasovať o tom...