9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som sa chcela vyjadriť len k tomu financovaniu, čo ste spomenuli, pán poslanec Jarjabek. Súhlasím, že verejnoprávnym médiám treba dať primerané finančné prostriedky, ale myslím si, že tento argument neplatí najmä pre súčasný stav Slovenskej televízie, pretože len podľa toho, ako máme možnosť vidieť tie zmluvy, nehorázne peniaze tam boli vyplatené. A podľa informácií, ktoré máme, ešte stále sú navyšované tieto zmluvy o ďalšie percentá, o ďalšie dodatky k zmluvám. Čiže v súčasnosti ten argument neobstojí. Podľa mňa to, čo treba urobiť, je v prvom rade potreba zastaviť takéto nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami, potom zadefinovať, čo vlastne verejnoprávne médiá majú vysielať, a tomu nastaviť primerané financie. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, chcel by som povedať v súvislosti s vaším vystúpením dve veci, po prvé, to, že ma teší, že si všímate, že v tomto parlamente sú ľudia a poslanci podľa vášho názoru, ktorí iba etnické veci si všímajú a berú akýsi patronát nad týmito záležitosťami. Ja si myslím, že nie je to celkom tak. Sú tu poslanci, ktorí popri iných celospoločenských problémoch všímajú si aj záujmy obyvateľstva a voličov, ktorí majú inú národnosť ako slovenskú. Ja si myslím, že je to celkom normálne.
Po druhé by som chcel povedať, že ak ste hovorili o časovom rozsahu, o postavení národnostného vysielania, či už v súčasnom Slovenskom rozhlase, či už v súčasnej Slovenskej televízii, chcem vám ako mediálnemu expertovi, človeku, ktorý dlhé roky pracoval v mediálnom výbore, pripomenúť známy fakt, známu skutočnosť, o ktorej som hovoril aj vo svojom prvom vystúpení. Slovenský rozhlas podľa dokumentu Rady Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu vysiela týždenne na prvom programe osemtisíc hodín, na druhom programe osemtisíc, na treťom programe sedemtisíc hodín. To je cez dvadsaťtisíc. Predstave si, že denne z toho je 7 minút národnostného vysielania. Ja si myslím, že je načase, aby táto situácia bola napravená, lebo sme hanbou celej Európy v tomto ohľade. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne všetkým prítomným pánom poslancom, ktorí reagovali na to, čo som povedal.
Pán poslanec Nagy, ja len hovorím to, že takéto nastavenie, aké núka tento zákon, je zlé a že treba sa baviť o nejakých iných princípoch ako o tých, ktoré ponúka tento návrh zákona. Proste to nie je o číslach a to nie je o minútach. Ale myslím si, že je to o niečom inom.
Pani poslankyňa Žitňanská, absolútne súhlasím, ja už na túto debatu čakám veľmi dlho. A bol by som rád, keby aj pri prijatí takéhoto zákona takáto debata mohla byť. Zatiaľ, samozrejme, nie je. A toto všetko, čo prijímame, tu prijímame v jednej nervozite, v jednom strese z 1. januára, v jednom strese z listu, ktorý nadminister poslal ministrom, a ministri na to reagujú. A toto je tiež jedna z reakcií na list nadministra, ktorý vrhá televíziu do roku 1997. O tom to celé je, hej, pán nadminister.
Takže toto som chcel povedať všetkým. Ďakujem veľmi pekne a som presvedčený, že široký úsmev pána ministra kultúry bude trvať len do počtu väčšiny poslancov Národnej rady v tomto parlamente. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, pán nadminister, panie poslankyne, páni poslanci, táto diskusia k tomuto návrhu zákona, musím povedať, je celkom zaujímavá, ale mám taký pocit, akoby problémy verejnoprávnych médií nastali až po 13. júni, keď boli voľby, akoby v tom predchádzajúcom období Slovenská televízia nemala ekonomické a iné problémy, ktoré predchádzajúca vláda nechcela riešiť, akoby kontrola politikov v tom predchádzajúcom období nebola, napriek tomu, že sme počuli vyjadrenia, akým spôsobom ktorá politická strana chce mať zastúpenie v rade. A tá nespokojnosť bola prejavená podľa mňa v tom minulom volebnom období. Veď, páni poslanci zo SMER-u, vaši nominanti v Rade STV presadzovali odvolanie generálneho riaditeľa pána Nižňanského. Čiže boli ste nespokojní s tým, akým spôsobom narába s touto inštitúciou. A Slovenská televízia sa nezačala zadlžovať za posledné tri mesiace, problémy Slovenskej televízie nie sú problémami posledných troch mesiacov. Čiže preto si myslím, že v tomto ak by sme mali byť korektní a úprimní, tak aj predchádzajúca vláda mohla a podľa môjho názoru aj mala riešiť problémy Slovenskej televízie. A tak nekonala.
Je pravda tiež, že v júli, v auguste a v septembri aj súčasné ministerstvo mohlo a podľa môjho názoru malo prísť s návrhom riešiť situáciu v Slovenskej televízii. Beriem, že pán minister plnil možno viac program SaS, lebo oni mali vo svojom programe zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, a prišiel s týmto návrhom teraz. Ale každý vie, že to, kde stojí Slovenská televízia dnes, nie je štandardná situácia. Nie je štandardná situácia, že generálny riaditeľ Slovenskej televízie nerešpektuje rozhodnutia rady televízie. Nie je štandardná situácia, že rozpočet televízie je v schodku, Rada STV schvaľuje odmeny generálnemu riaditeľovi. O tom, že nie je štandardná situácia v Slovenskej televízii, svedčí aj ten fakt, že dnes nemáme ani predsedu Rady STV k dnešnému dňu a nie je ani predseda dozornej komisie. Obidvaja títo páni sa vzdali svojich funkcií. Nuž a nie je štandardná situácia ani v tom, že generálny riaditeľ Slovenskej televízie vstúpil pri predkladaní tohto návrhu zákona do politického zápasu. Ak by prijali jednotlivé rady, STV a SRo, svoje stanoviská, tak by som to považoval za konštruktívne a korektné, že rady vyjadrili svoje stanoviská z odborného pohľadu. Ale to, že manažment, generálny riaditeľ Slovenskej televízie vstupuje do tohto politického zápasu, a to takou formou, že si objedná Slovenská televízia inzerciu, ktorú v denníkoch zverejňuje, považujem za vťahovanie verejnoprávneho média do politického zápasu. A toto nepovažujem za štandardnú situáciu. Na neštandardnú situáciu, môžem povedať, treba reagovať neštandardnými metódami.
Keď sme dostali tento návrh, my sme diskutovali a hovorili sme o troch okruhoch problémov, ktoré v tomto návrhu sú a ktoré nezakrývame, o ktorých sme diskutovali ešte aj do dnešného dňa. V zásade to bolo už tu spomínané zloženie rady, tej mediálnej, bolo to prechodné obdobie a bol to spôsob voľby generálneho prokurátora. Boli tam aj ďalšie veci. A to sú tie práva. Ale myslím si, že v tomto návrhu je to ošetrené. Na základe diskusií o týchto troch častiach myslím, že minimálne dve sú vyriešené. A je už navrhované to zloženie rady na základe tejto diskusie v tom pozmeňujúcom návrhu ako deväťčlenné, z toho, že sú traja členovia zástupcovia televízie, traja členovia zástupcovia rozhlasu, dvaja ekonómovia a jeden právnik. To znamená, že tá programová zložka bude mať v tejto rade väčšinu. Čiže to je vlastne premietnutie tej diskusie v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte pred sebou.
Tá ďalšia časť sa týka prechodných ustanovení. Tam by som len chcel požiadať alebo upozorniť pána poslanca Senka, ktorý vyňal ten bod 14 na osobitné hlasovanie, v pôvodnom návrhu, čo sa aj mne nepáčilo, o čom sme diskutovali, je ten model navrhovaný tak, že v tom prechodnom období budú viesť Slovenský rozhlas a televíziu generálny riaditeľ rozhlasu a generálna riaditeľka televízie a ak sa nedohodnú, tak bude rozhodovať minister kultúry. To je v pôvodnom návrhu. Samozrejme, ani nám sa to nepáčilo a sme o tom diskutovali. A preto prišiel nový návrh, ktorý je v tomto pozmeňujúcom. A to je ten v bode 14, ktorý ste vy vyňali na osobitné hlasovanie, uvedené, kde vlastne je ten návrh pozmenený v tom zmysle, že to bude viesť vždy jeden, buď generálny riaditeľ Slovenského rozhlasu, alebo generálny riaditeľ Slovenskej televízie, a toho jedného určí predseda Národnej rady. Podľa mňa je to lepšie riešenie, ako nechať v tomto procese v rozhodovaní ministra kultúry. Niežeby som niečo mal proti osobe ministra kultúry, ale je predsa len ďalej od exekutívy toto rozhodovanie. Preto by som vás chcel upozorniť len v tom, ak ste tento návrh vyňali na osobitné hlasovanie v tom, aby neprešiel, tak zostane v platnosti ten pôvodný, ktorý je podľa môjho názoru horší. Chcem len na toto upozorniť, že pri tom hlasovaní aby ste si aj toto uvedomili.
Nuž a posledný bod, o ktorom sme diskutovali, bol spôsob voľby. Samozrejme, je to citlivá záležitosť. Aj keď sme u nás v klube o tom diskutovali, tak sa nám javilo, že pred pár rokmi sme práve z toho dôvodu, že sme chceli rozhodovanie o vedení verejnoprávnych médií odsunúť od parlamentu a priamo od politikov, chceli to presunúť na radu. Samozrejme, v tej diskusii niektorí argumentovali Radou Slovenskej televízie, že sa to neosvedčilo. Zase iní argumentovali Radou Slovenského rozhlasu, že sa to osvedčilo a že bola väčšia stabilita. Po tejto diskusii ja stále sa obávam, že keď vrátime tú voľbu späť, tak môže prísť k väčšiemu vplyvu politikov alebo zasahovaniu politickej moci. Ministerstvo kultúry trvá na tom, že toto je jeden z tých základov, ktorý navrhuje a ktorý si predstavujú. Chcem len pripomenúť, že toto môže nám do budúcna vytvárať takéto problémy. My sme o tom aj diskutovali. Aj verejne sme tento názor prezentovali.
Záverom by som chcel predniesť ešte jeden doplňujúci a pozmeňujúci návrh. Týka sa článku III. V čl. III sa dopĺňa bod 10, ktorý znie: „§ 67 sa dopĺňa odsekmi 4 až 8, ktoré znejú:
Odsek 4: „Ministerstvo dopravy môže počas obdobia paralelného vysielania vydať výzvu, na základe ktorej poskytne jednorazový nenávratný finančný príspevok (ďalej len „príspevok“) osobám, ktoré preukážu, že sú poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevku k dávke podľa osobitných predpisov, a ktoré sú zároveň platitelia úhrady za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom na účely zabezpečenia práva prístupu k informáciám.“
Odsek 5: „Ministerstvo dopravy je oprávnené spracovávať osobné údaje získané na účely poskytnutia príspevku podľa odseku 4 a viesť evidenciu žiadateľov o poskytnutie príspevku.“
Odsek 6: „Ministerstvo dopravy poskytne príspevok žiadateľovi na základe písomnej žiadosti.“
Odsek 7: „Žiadosť o poskytnutie príspevku sa predkladá ministerstvu dopravy v lehote určenej vo výzve na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku. Prílohou žiadosti je potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie staršie ako jeden mesiac, ktorým žiadateľ preukáže splnenie podmienky podľa odseku 4 a súhlas žiadateľa so spracovaním osobných údajov potrebných na poskytnutie príspevku podľa odseku 4.“
Odsek 8: „Príspevok podľa odseku 4 sa nepovažuje za príjem na účely iných systémov upravených v osobitných predpisoch.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 38a znie: „^38a) Napr. zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.“
Odôvodnenie. Ustanovenie umožní Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky realizovať podporu v súvislosti s vybavením koncových užívateľov koncovými zariadeniami, ktoré umožnia príjem digitálneho televízneho vysielania. Vzhľadom na už prebiehajúce paralelné vysielanie je účinnosť tejto úpravy nevyhnutná od 1. januára 2011. Pomoc bude určená pre osoby, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov, aby si zakúpili potrebné zariadenie, t. j. pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke (osoby v hmotnej núdzi). Štruktúra poberateľov dávky a príspevkov v hmotnej núdzi pozostáva nielen z občanov, ktorí stratili zamestnanie, ale aj občanov, ktorí si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť vyšší príjem vlastnou prácou, príp. užívaním vlastného majetku, a to z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, príp. veku. Medzi poberateľmi dávky a príspevkov sa nachádzajú aj poberatelia dôchodkových dávok. Poskytnutie pomoci je podmienené úhradou za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Oslobodené od úhrady sú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Polovičnú sadzbu platia dôchodcovia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti so zárobkovo činnou osobou, a osoby v hmotnej núdzi.
Ďakujem pekne za čas, trpezlivosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci OKS vyjadrili svoj postoj k tomuto zákonu v prvom čítaní a na tomto postoji sa ani v druhom čítaní nič nemení. Takže nemám nijaký dôvod ešte raz opakovať všetky tie argumenty, ktoré som predniesol v prvom čítaní, ale chcel by som povedať v každom prípade tri veci.
Po prvé. Argumentácia, že je účelové odvolávať súčasného riaditeľa televízie a radu, je absolútne zo strany opozície zavádzajúca, pretože každému, aj malému decku, je jasné, že tento riaditeľ Slovenskej televízie a táto televízna rada úplne zlyhali. Bolo na to dosť dobrých dôvodov. A bol to veľmi dobrý dôvod a netreba sa za to hanbiť. Bol to dobrý dôvod na to, aby sa prijala celkom malá novela.
Po druhé. Som presvedčený osobne o tom, že každá personálna voľba na tejto úrovni by mala byť tajná, pretože to patrí k základom parlamentnej demokracie. A bol by som veľmi nerád, keby sa tu začali otriasať nejaké také základy parlamentnej demokracie, ako je slobodná voľba. Pre tých, čo si pamätajú hlasovania pred rokom 1989, je to samozrejmé. A dúfam, že to ostane samozrejmé aj pre tých, čo sa narodili po roku 1989.
A po tretie. Chcel by som povedať, že je to hra na vabank a že ten výsledok môže byť aj taký, že mladá generácia, pretože, kto počúva hlas mladej generácie, vie, čo si myslí o médiách, môže sa stať, že ak tento pokus nevyjde, tak sa to jednoducho skončí tak, že naozaj sa urobí potom iná reforma... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Na rozdiel od môjho predrečníka budem reagovať fakticky na vystúpenie pána poslanca Abrhana. Pán poslanec, zmienili ste sa, že minulá vláda nekonala v otázke Slovenskej televízie.Určite mohla konať viac. Ale konala určite najviac z dovtedajších vlád, ktoré tu boli. A priniesla nový zákon o úhradách, ktorý priniesol vyšší výber, už som to tu spomenul, a prakticky zlikvidoval neplatičov, čo možno mohol byť predpoklad na ďalšie riešenie tejto otázky. Prišla minulá vláda s inštitútom zmluvy so štátom a prvé výsledky už môžu poplatníci počuť v programe Slovenského rozhlasu a vidieť na obrazovke Slovenskej televízie. A do pomerne vysokého štádia bol rozpracovaný projekt spoločného sídla. Žiaľbohu, zablokoval ho náš koaličný partner. Ale verím a držím palce pánovi ministrovi, aby, ak má tú vôľu, v tomto pokračoval.
A k tomu konaniu alebo nekonaniu. Veľmi dôležité v našej neustále meniacej sa situácii po každých voľbách tým príspevkom v tomto prípade nekonania bolo to, že sme plne rešpektovali vami prijaté pravidlá kreovania rád a voľby generálnych riaditeľov verejnoprávnych médií, čo vo vašom prípade, samozrejme, neplatí, lebo vždy keď vy sa dostanete k moci, tak či už to boli pravidlá vami prijaté alebo iné, zvalcujete ich. V tomto prípade meníte vaše vlastné pravidlá hry. Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, pán poslanec Abrhan, ja by som chcel oceniť to, ako ste vlastne prierezovo označili body, ktoré sme mali aj pri rokovaniach, ktoré sme mali jednak s ministrom a jednak aj na výbore, a zároveň aj poďakovať, že sme strávili niekoľko hodín a niekoľko stretnutí s ministrom a že nastala ako keby dohoda a prišli pozmeňujúce návrhy. A z tohto miesta by som chcel aj tento váš posledný pozmeňujúci návrh označiť za rozumný. A ja osobne nemám s ním problém ho podporiť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Abrhan, ja si myslím, že minister kultúry vám schváli v tejto chvíli čokoľvek. Čokoľvek, čo by ste navrhli, vám schváli minister kultúry z toho dôvodu, že jemu ide jasne o to, aby tento návrh zákona prešiel preto, lebo tu ide o jednak deštrukciu duálneho systému a deštrukciu dvoch verejnoprávnych médií naraz, ktoré jednoducho si nebudú môcť plniť svoju službu vo verejnom záujme. To je jedna vec. Čiže s akýmikoľvek pozmeňujúcimi návrhmi prídete, minister kultúry vám to schváli, lebo, ešte, raz, ide mu o to, aby tento návrh zákona prešiel.
Hovorili ste, že zlúčenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie bolo jasné pred voľbami. Prosím vás pekne, pripomeňte mi, kedy to bolo, lebo ja som zachytil len to, že sa hovorilo o zrušení koncesionárskych poplatkov. A aj na poslednej medzinárodnej konferencii, ktorú na túto tému usporiadal rozhlas, kde pán minister vystúpil, nič nepovedal. A to bolo pár dní predtým, ako vyšiel tento návrh pseudozákona, a to bolo pár dní predtým, nepovedal jedno jediné slovo o zlúčení, resp. o zámere, že by chcel zlúčiť Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu. Tak o čom hovoríte, pán poslanec? Kde sa to objavilo? Pred voľbami určite nie a po voľbách nedávno, keď to Koaličná rada, neviem, prečo a na základe čoho schválila. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vystúpenie pána poslanca Abrhana bolo dôkazom toho, že menej môže byť niekedy viac. Vystúpenie bolo krátke, ale výstižné. A gratulujem, neobvykle, Pavol, si bol kritický do radov opozície, čo rovnako oceňujem. A, samozrejme, neštandardná situácia si vyžaduje neštandardné riešenia. A tento zákon, a to už opakujeme tisíckrát, nie je definitívnym riešením verejnoprávnych médií. Je to len definitívny začiatok reformy verejnoprávneho priestoru.
K tomu, čo tu už viackrát zaznelo, a je mi trápne naozaj, že niektorí poslanci stratili pamäť.
Pán poslanec Maďarič hovoril o tom, že verejnoprávna televízia sa konečne začala konsolidovať, lepšiť a tak ďalej a tak ďalej. Tomu nerozumiem. Predsa za 4 roky tu máme jasné čísla. (Reakcia z pléna.) Odrážam sa len od faktov. Rástli náklady na výrobu a zároveň straty. Straty vysoko narástli. Začali sa podpisovať zmluvy, viď zmluva so spoločnosťou Towercom, v utajenom režime za 6 mil. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Áno, budem pokračovať, reagujem na pána poslanca Abrhana, on to predsa dobre vie. (Smiech v sále.) Výrazne poklesla sledovanosť verejnoprávnych médií.
A čo je ešte dôležité v tejto súvislosti. Vy tvrdíte, že chceme ovládnuť politicky médium? Predsa za posledné 4 roky verejnoprávne médium sa stalo výkladnou skriňou, priestorom pre vládnych politikov a pre ich propagandu. Takže nebláznite. Ďakujem pekne.