9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Pýtam sa, či ešte niekto? Nie. Tak slovo má pán poslanec Janiš.

Aj, keď je pokročilý čas, tak tri také poznámky. V železniciach nemáme žiadnu stratégiu, nemáme nič, v preklade to znamená, že sme po vás, pán bývalý minister financií, nenašli nič, lebo je tesne po voľbách. Ale, ak by sme nenašli nič, tak to by bolo ešte super, ale konkrétne, čo sa týka železníc, tak sme po vás našli stovky miliónov EUR dlhu. Konkrétne Cargo pred krosdifoltom, pred krachom.
Zdravotníctvo je na tom veľmi zle za dva mesiace našej vlády. Zle je na tom preto, že ste ho zhumpľovali. Napriek vyšším príjmom do zdravotníctva počas vašej vlády, sú štátne nemocnice, vrátane Všeobecnej zdravotnej poisťovne pred krachom. Toto je výsledok vášho vládnutia, preto by som veľmi, veľmi vážil slová o tom, že či máme alebo nemáme nejaké riešenia.
Všeobecne ste povedali, že nemáme riešenia na nič. Vy ste ich mali, aj ste ich aplikovali a výsledok je taký, že dvakrát po sebe deficit verejných financií mínus 8 % a boli sme na najlepšej ceste k štátnemu bankrotu. Toto je z vašej strany super systémové riešenie. Bol by som veľmi, veľmi opatrný na vašom mieste ako bývalého ministra financií vo vyjadrovaní sa k dvom mesiacom našej vlády.

Pán poslanec, chcem vás, a takisto aj všetkých poslancov SMER-u a SNS poprosiť, aby ste využili váš vplyv vo firmách vašich kamarátov a známych, ktorým ste za štyri roky rozdali štátne zákazky za stovky miliárd korún. Poproste ich, aby aspoň desatinu z peňazí, ktoré ste im dali, vrátili do štátneho rozpočtu a budeme si žiť naozaj ako v bavlnke.

Ďakujem. Pán Janiš, čo sa týka Carga, vy ste ma asi nepočúvali, ale zaujímavá situácia a súvisí to aj s tým, čo ste hovorili v druhej časti, že sme tu mali 8-percentný deficit. Osem percentný deficit tu máme aj preto, že vy ste de facto odpustili dlhy tejto spoločnosti a vôbec železničným spoločnostiam, aj zdravotníckym zariadeniam, pretože ste preklasifikovali tie návratné finančné výpomoci, ktoré dostali v minulom roku na transfery. A bod B bude, že im tieto dlhy jednoducho odpustíte, to je tak maximum, čo ste vedeli urobiť a chápem, že vám to vyhovovalo, pretože tým sa aj zároveň zdvihol deficit v minulom roku až na 8 %. Čiže aj v minulom roku ste sa snažili navyšovať deficit, čo sa vám aj podarilo, a to isté sa stalo aj v roku 2010. Opäť tým, že ste vôbec nešetrili, avizovali ste, že to viete, že máte na všetko zázračný recept, že to nie je problém, že ste úplne pripravení, teraz ste zrazu zaskočení, nebol čas, nevedeli ste, nebolo nič pripravené, len samé výhovorky.
Nevládnete dva mesiace, ako vy tvrdíte, ale pomaly šesť mesiacov. Za šesť mesiacov, to je naozaj dlhá doba na to, aby ste niečo zmysluplné urobili. Neurobili ste nič. Žiadne úsporné opatrenia sa v tomto roku nerealizovali, ako som hovoril. Naopak, vy ste si ešte o 130 mil. EUR zdvihli výdavky. Minuli ste 300, cez 300 mil. rezervu a ešte tam boli ďalšie úspory, ktoré sa vyšplhali až na 388 mil. EUR, to ste všetky minuli a ešte ste si navýšili výdavky. Čiže aké šetrenie, ja sa na toto pýtam. Avšak budeme to pozorne sledovať a uvidíme v budúcom roku, ako sa vám pri tomto cieli bude dariť.

Dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som sa v rozprave takisto vyjadril k návrhu štátneho rozpočtu, ale budem sa striktne pridržiavať len kapitoly ministerstva hospodárstva.
Pokiaľ sa na predložený návrh rozpočtu kapitoly ministerstva hospodárstva pozerám politicky, môžem vysloviť radosť a mierne uspokojenie predovšetkým preto, že rozpočet poddimenzoval potreby ministerstva hospodárstva veľmi významne, čo v konečnom dôsledku bude znamenať, že ministerstvo hospodárstva nebude mať dosť prostriedkov na svoju činnosť, bude musieť látať v niektorých prípadoch, niektoré činnosti nebude vedieť zabezpečovať, niektoré činnosti sa odkladajú do neurčita a bude tam určitý chaos v činnosti tohto ministerstva, a pritom podotýkam, že ministerstvo hospodárstva je práve ten rezort, ktorý reálnymi hodnotami najviac prispieva do hrubého domáceho produktu.
Na druhej strane som však posledné štyri roky riadil ministerstvo hospodárstva, myslím si, že túto problematiku poznám dosť podrobne, a preto mi nedá, aby som aj ako opozičný politik, hoci si myslím, že toto je úloha koaličných politikov, hlavne politikov zo strany, ktorá má v kompetencii ministerstvo hospodárstva, ale predsa mi to nedá a chcem na niektoré kapitoly tohto rozpočtu poukázať.
Dovoľte mi, aby som svoj príspevok rozdelil do takých dvoch častí. Najprv to bude všeobecné zhodnotenie a potom by som dal aj nejaké konkrétne návrhy. Čiže ako ja hodnotím rozpočet kapitoly ministerstva hospodárstva na roky 2011.
Tento rozpočet je štrukturálne, opakujem, štrukturálne štandardný a nenastala v ňom oproti roku 2010 ani oproti predchádzajúcim rokom žiadna nejaká významná zmena, čiže nenašiel som žiadny nový prvok, ktorý by sa objavil pri ministerstve hospodárstva. Zmeny nastali jedine vo výdavkovej časti a takou mierou, že jednotlivé programy budú významne krátené. V prvom rade sa chcem dotknúť oblasti baníctva, kde si myslím, že táto činnosť je skutočne podfinancovaná. Ministerstvo financií tu neuznalo v prioritách zvýšenie výdavkov ministerstva hospodárstva na sociálne dávky pre baníkov, je to tá známa Jánošova novela, čiže je tu zákonná povinnosť realizovať tieto sociálne dávky pre baníkov, bohužiaľ, tieto prostriedky nie sú v rozpočte zahrnuté, čiže robíme rozpočet, ktorý už v tomto kroku je proti zákonu konkrétnemu. Taktiež v tejto kapitole nie sú vyčlenené ani zdroje pre pomoc bani Čáry.
V oblasti malého a stredného podnikania sú výdavky znížené hlavne pre činnosť Národnej agentúry pre malé a stredné podnikanie. Myslím, že všetkým je známa kauza o tejto národnej agentúre. Dneska tieto hlasy stíchli, ale možno je to len na nejakú prechodnú dobu. Čo je však podstatné z pohľadu štátneho rozpočtu, je to, že sú tu znížené prostriedky a napríklad niektoré činnosti, ako Národný program produktivity a konkurencieschopnosti nebude možné z hľadiska tohto rozpočtu realizovať. Pri takto nastavenom rozpočte pre Národnú agentúru pre malé a stredné podnikanie sa javí, že v budúcom roku bude táto agentúra v totálnom útlme.
Podobne je to aj s agentúrami SARIO a SIEA, kde síce rozpočet je na úrovni minulého roku. Treba však podotknúť, že každé ďalšie zníženie by už bolo neproduktívne a neefektívne a pre svoju efektívnu činnosť by však pre rok 2011 SARIO potrebovalo navýšiť svoje prostriedky minimálne o 5 mil. eur. Obávam sa však, že takto nastavený rozpočet pre SARIO možno nazvať iba udržiavací a agentúra nebude schopná realizovať nové podporné programy hlavne z hľadiska exportu slovenských výrobkov a to, čo je pre ňu najdôležitejšie z hľadiska príchodu nových investorov na Slovensko.
S týmto ruka v ruke ide kapitola Investičné stimuly, kde našťastie, a to si už ministerstvo financií nedovolilo nepokryť zmluvne podchytené investičné projekty investorov, ktorí prišli na Slovensko. Za vlády premiéra Roberta Fica prišlo 86 takýchto zahraničných investorov, ktorí vytvorili viac ako 30 000 pracovných miest, čiže tu tieto projekty sú zahrnuté aj do štátneho rozpočtu, ale suma alokovaná pre nových investorov je žalostne nízka. Čiže možno príchodom jedného veľkého investora sa minú všetky prostriedky, ktoré sú vyčlenené pre túto činnosť, a vlastne nebude nejaká motivácia pre zahraničných investorov, aby dali prednosť ako destináciu pre svoju investíciu Slovenskej republike, a obávam sa, že títo investori sa budú pozerať po okolitých krajinách v strednej Európe.
Na regionálny rozvoj, ktorý takisto úzko súvisí s investičnými stimulmi, lebo je orientovaný na podporu infraštruktúry pre obce a vyššie územné celky tam, kde idú veľkí investori a je treba pripraviť infraštruktúru, nie je v rozpočte rozpočtované ani jedno eur. Čiže nula.
Výrazne sú znížené výdavky na dotácie občianskym združeniam na ochranu práv spotrebiteľov. Nie je celkom jasné, ktorá zo všetkých aktivít sa bude pri takto výraznom škrte financovať. Ja mám obavu, že zo všetkých aktivít týchto NGO-čiek bude možné zabezpečiť len právne zastupovanie spotrebiteľov pri súde. Vypadnú nám tak dôležité činnosti, ako je dozor týchto NGO-čiek pri predaji, čiže znovu dostanú zelenú nepoctiví predajcovia, obchodné reťazce a nebudú sa tvoriť ani vypracovávať analýzy, ktoré boli veľmi dôležité pre ďalší rozhodovací proces ministerstva hospodárstva. Čiže budú chýbať tie vstupné informácie z trhu a vlastne tým, že prostriedky budú stačiť maximálne tak na jednu NGO-čku, aj tá bude môcť akurát zastupovať spotrebiteľov na súde. Myslím si, že NGO-čky to môžu zbaliť a nemusia ďalej ani pokračovať vo svojej činnosti.
V medzirezortných programoch nie sú zabezpečené takisto žiadne prostriedky, jedine sú zvýšené prostriedky do medzinárodných organizácií, to sú príspevky, ktoré sú rozpočtované. Chýbajú však zdroje na rozvojovú pomoc, ktorá bola schválená v zmysle uznesenia vlády, a taktiež chýbajú zdroje na plnenie hospodárskej mobilizácie.
Obávam sa, že k prioritám nie je zaradená oblasť inovácií. V podstate ani sa nečudujem, lebo ako môžu byť financované inovácie, keď ešte nebola schválená inovačná stratégia na ďalšie roky? Je tam stratégia z roku 2008, ktorú schválila ešte vláda Roberta Fica, ale túto stratégiu je potrebné každé dva roky obnovovať, aby sa spresňovala. To sa, bohužiaľ, neudialo, ministerstvo hospodárstva tu svojím spôsobom zaspalo, a preto aspoň ja predpokladám, nie sú v rozpočte ani vyčlenené prostriedky na inovácie. Pritom inovácia je ten základný motor rozvoja slovenskej ekonomiky, tak ako to vyplýva zo Stratégie rozvoja Slovenskej republiky do roku 2020, ktorú vypracovala Slovenská akadémia vied a predložila vláde Slovenskej republiky začiatkom roku 2010.
Neviem, ako budú inovácie v roku 2011 financované, verím, že sa v konečnom dôsledku nejaké prostriedky na to nájdu, ale inovácie nie sú ad hoc prípady, je to systém, je to systémové rozhodnutie a systémové konanie, čiže ma mrzí, že najpodstatnejšia zložka rozvoja slovenskej ekonomiky je úplne absentujúca v štátnom rozpočte, ale aj v činnosti ministerstva hospodárstva.
Dovoľte mi, dámy a páni, aby som k tej ďalšej časti povedal niekoľko čísel, o ktoré si myslím, že by mal byť rozpočet upravený. Ako som už spomínal, najdôležitejšou oblasťou pre budúci rozvoj slovenskej ekonomiky je podpora investícií. Analýza popredných slovenských ekonómov, 150 ekonómov, ktorí pod patronátom Slovenskej akadémie vied vypracovávali stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2020, tvrdí, že minimálne do roku 2020 rozvoj Slovenskej ekonomiky bude závislý práve na dovoze zahraničných investorov. Slovenská ekonomika nebude stále výkonná v dostatočnej miere na to, aby vedela kreovať vlastné investície. Preto je veľmi dôležité naďalej venovať veľkú pozornosť práve príchodu zahraničných investorov a k tomu, aby títo investori prišli, treba týchto investorov aj motivovať. Motivovať dobrým podnikateľským prostredím, dobrými podmienkami, ktoré sú pre ich destináciu a, samozrejme, aj štátnou pomocou, tak ako to robí každý štát, ktorý láka investorov na svoje územie.
Príchod zahraničných investorov nie je fenoménom len Slovenskej republiky. Ja som počas svojho pôsobenia bol na oficiálnej návšteve v Kórei, kde Južná Kórea ako veľký vývozca investícií robil obrovskú kampaň a obrovskú medzinárodnú konferenciu, aby aj oni získali do Kórey zahraničných investorov. Čiže je to celosvetový trend a pohyb kapitálu po svetových trhoch je proces nezastaviteľný a tam, kde budú najlepšie podmienky, tam aj tí investori sa budú etablovať.
Preto si myslím, že v podmienkach Slovenskej republiky je potrebné na budúci rok navýšiť kapitolu Investičné stimuly o 12 mil. eur. Na podporu investičných stimulov je v limitoch kapitoly v roku 2011 čiastka 16 543-tisíc eur na projekty v zmysle uznesení vlády Slovenskej republiky z minulých období. Čiže to, čo bolo ešte za vlády Roberta Fica. Zároveň je suma 2-tisíc eur určená na neschválené projekty, čo sa mi zdá veľmi málo.
Dôvodom mojej požiadavky je neustále podporovať rast investície, a to najmä v zaostalých regiónoch, tak ako to vláda prostredníctvom svojej premiérky pani Ivety Radičovej neustále deklaruje v médiách, a je treba stierať tie veľké ekonomické rozdiely a rozdiely v zamestnanosti medzi regiónmi. Takisto príchodom nových investícií sa transferujú najnovšie technológie na Slovensko a prichádzajú technológie s najvyššou pridanou hodnotou. Je to jednoducho trend, ktorý Slovensko nesmie ani na jeden rok zabrzdiť, lebo tento kontinuálny proces by mohol byť narušený nezvratne.
Za druhé. Je to posilnenie kapacít ministerstva hospodárstva v zmysle znižovania administratívneho zaťaženia a posudzovania vplyvov legislatívnych návrhov na podnikateľské prostredie. Tu je potrebná čiastka 2 mil. eur. V zmysle programového vyhlásenia vlády na roky 2010 až 2014 by vláda mala dôsledne - to je z vášho vládneho programu - dôsledne posudzovať zákony z hľadiska ich účinku na podnikateľské prostredie a rast zamestnanosti a dôsledne vyhodnocovať vplyv prijímaných zákonov na reguláciu. Vláda Slovenskej republiky by mala podporiť zvýšenie analytických kapacít na zlepšenie podnikateľského prostredia. Ministerstvo hospodárstva za týmto účelom potrebuje v rámci svojich kapacít a kompetencií zriadiť analytické centrum práve s odhadovanými nákladmi 2 mil. eur ročne.
Treťou oblasťou je hospodárska mobilizácia. Deficit prostriedkov voči potrebám je 600-tisíc eur. Prostriedky sú potrebné na pokrytie kapitálových výdavkov na technické zhodnotenie, modernizáciu a výstavbu informačného bezpečnostného systému na objektoch osobitnej dôležitosti v rezorte ministerstva hospodárstva na roky 2009 až 2013 v zmysle rozhodnutia ministra hospodárstva č. 44/2009. Ďalej na zabezpečenie financovania ochrany objektov osobitnej dôležitosti v zmysle zákona č. 414/2002 Z. z. v súlade so zákonom č. 319/2002 Z. z. o obrane a v súlade so smernicou č. 10/2005 o spôsobe ochrany a obrany objektov osobitnej dôležitosti. Potreba zvýšenia kapitálových prostriedkov vyplynula z uznesenia vlády č. 943/2009 o aktualizácii zariadenia stavieb a budov do kategórie osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších objektov na obranu štátu a spôsobu ich ochrany. Cieľom je zabezpečenie výstavby a komplexnej modernizácie elektronických zabezpečovacích systémov a ochranu objektov osobitnej dôležitosti. Týmto sa zabezpečia úlohy vyplývajúce zo zákona č. 319/2009, 330/2003 a 414/2002.
Štvrtá položka sú Bane Čáry, kde je potrebné alokovať čiastku 3 851-tisíc eur. Realizácia tejto priority je v zmysle uznesenia vlády č. 355/2008 v návrhu na poskytnutie štátnej pomoci pre spoločnosť Baňa Čáry, a. s., Čáry. Štátna pomoc bola notifikovaná Európskou komisiou pod č. N/500/2008 rozhodnutím Európskej komisie č. K/2009/1477 z 24. 3. 2009. Vzhľadom na to, že táto notifikácia Európskej komisie končí v roku 2012, je potrebné zahrnúť túto čiastku do rozpočtu v roku 2011.
Ďalej je to podpora regionálneho rozvoja. Je to čiastka 6 mil. eur. Záverom regionálneho rozvoja, tak ako som hovoril, v oblasti kapitálových výdavkov je podporiť obce a vyššie územné celky pri plnení mimoriadnych a naliehavých úloh. Ide o podporu objektov výstavby infraštruktúry najmä v oblastiach, kde sú realizované významné investície. Čiže znovu to má ten istý priamy súvis na investície.
To, čo je ale najviac podcenené v štátnom rozpočte, je Národný jadrový fond. Nemá význam tu teraz zopakovať niektoré časti z 25-stranovej dôvodovej správy, ktorú Národný jadrový fond a ministerstvo hospodárstva predložilo na hospodársky výbor. Dámy, páni, chcem vám dať do pozornosti len jedno. Rozpočet Národného jadrového fondu bol v hospodárskom výbore prerokovávaný dvakrát a dvakrát nebol schválený. V správe, ktorú predložil Národný jadrový fond a ministerstvo hospodárstva, sa konštatuje, že takto nadstaveným rozpočtom bude ohrozená jadrová bezpečnosť Slovenskej republiky a že ministerstvo hospodárstva týmto rozpočtom koná protizákonne. To nie sú slová opozície, to sú slová vašich ľudí z koalície. Vaši ľudia sami povedali, že ohrozujeme jadrovú bezpečnosť Slovenska.
Ja si veľmi dobre pamätám, keď pri privatizácii Slovenských elektrární práve tu prísediaci pán minister Mikloš odpovedal pre Slovenský rozhlas na otázku: Čo sa stane, keď sprivatizujeme elektrárne a bude málo elektriny a plus musíme odstaviť dva bloky V1? Jeho odpoveď bola okamžitá: Dovezieme elektrinu. Samozrejme, je to logické a jednoduché.
Rok 2008, keď sme, alebo začiatok roku 2009, keď sme museli odstaviť aj druhý blok V1, ukázal, čo to v praxi znamená. Do fungovania V1 JAVYS predával Slovenským elektrárňam 1 MWh za 700 korún, lebo to bolo ešte v korunách. Ale v momente, ako sme odstavili V1, sme museli na lipskej burze kupovať ten istý megawatt za 2 700 korún, čiže viac ako štvornásobne vyššie.
My sme sa s týmto vysporiadali, už sa stavajú dva bloky v Mochovciach, ktoré ste nemali záujem podporovať, postavili sa tri plynové elektrárne, čiže plus, keď nám nabehne prvý blok na Mochovciach, už sa dostaneme do mierneho prebytku, čiže vysporiadali sme sa aj s týmto nezmyslom, ktorý nastal.
Ale teraz, dámy, páni, máte na starosti aspoň bezpečne zlikvidovať tie bloky vo V1. Uvedomte si, prosím, to nie je o ekonomike, to je o fyzike. Rádioaktívny rozpad tam naďalej pokračuje. Tie bloky sú odstavené. Tie bloky chladnú sedem rokov. Sedem rokov tam treba skoro takú istú prevádzku, akoby tie bloky boli plne funkčné. Čiže ak toto porušíme, ak nedáme dostatok zdrojov na práce, ktoré súvisia s utlmením týchto blokov, skutočne môže dôjsť k nepredvídanej udalosti a to bolo aj naznačené aj v tom výroku Národného jadrového fondu a ministerstva hospodárstva, že je ohrozená jadrová bezpečnosť na území Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, to bolo pár údajov k roku 2011, ale pokiaľ si pozriete ten výhľad aj na najbližšie dva roky, tak zistíte, že z pôvodných 330 mil. eur, ktoré sú plánované pre kapitolu ministerstva hospodárstva na rok 2011, pre rok 2012 už je to len 179 mil. eur a pre rok 2012 dokonca je to len 113 mil. eur; 113 z 330 za dva roky. Pokiaľ by tieto navrhované čísla boli relevantné, to znamená, že by skutočne v roku 2012 a 2013 boli uznané len tieto výšky pre kapitolu ministerstvo hospodárstva, myslím si, že ministerstvo v žiadnom prípade nebude môcť plniť svoje úlohy, ktoré mu vyplývajú z kompetenčného zákona, čo v prenesenom význame znamená, že súčasná vláda pripravuje tichú likvidáciu tohto rezortu.
Som prekvapený ministrami a poslancami za stranu SaS, že sa slepo pozerajú na túto taktiku ministra Ivana Mikloša a že sa patričným spôsobom nebránia. SDKÚ návrhom tohto rozpočtu jasne naznačuje, že rezort, ktorý patrí SaS-ke, v budúcnosti bude len doplnkovým rezortom a SaS bude potrebné len k tomu, aby v budúcnosti napĺňalo politické ambície SDKÚ. Je to jasný ťah na voľby. Na voľby v roku 2014, kedy sa takýmito krokmi SDKÚ posilní na úkor svojich koaličných partnerov, v tomto prípade SaS.
Dámy a páni, tieto dôvody ma vedú k tomu, že pokiaľ nebudú tieto čísla upravené, nebudem môcť podporiť návrh štátneho rozpočtu a skutočne nechcel som tento príspevok motivovať politicky, ale sú tu konkrétne čísla a hlavne jadrová bezpečnosť tohto štátu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán Jahnátek, pozdravujem vás. K vašim posledným vetám, že teda ministri za SaS plnia predstavy ministra financií, by som vám chcel rád povedať takú vec, že myslím si, že tým, že sme noví v parlamente aj v politike, a nielen teda ja osobne, ale všetci, jak tu sme, tak možnože ešte máme trošku z takých ideálov a robíme veci, o ktorých sme presvedčení, že sú správne. Bez ohľadu na to, že z takého stranícko-politického pohľadu, či to je nejaké plus alebo nejaký mínus.
Napríklad: Napísali sme si do programu ešte v čase, keď sme netušili, že budeme vo vláde, tento rok na jar sme si napísali do programu, že tí zahraniční obchodní radcovia OBO by mali prejsť pod ministerstvo zahraničných vecí. No a, samozrejme, nám to padlo trochu ťažko ich, keď sme nakoniec sa do tej vlády dostali a Juraj Miškov sa stal ministrom hospodárstva, tak padlo nám trochu ťažko ich presunúť, ale spravili sme to. A to isté robíme aj v iných oblastiach a možnože iné strany by to nerobili, ale ja som na to celkom hrdý, že dokážeme sa pozrieť trošku cez taký ten bežný stranícky obzor a jednoducho konať v súlade s nejakými väčšími princípami. Možnože nám trochu krivdíte, keď poviete, že tu len plníme objednávky Ivana Mikloša. On veľmi dobre vie, že my sa dokážeme dosť často dostať do kríža.
Takže len toľkoto. Ďakujem pekne.

Ja by som chcel len potvrdiť to, že pán exminister Jahnátek má pravdu v tom, že výbor pre hospodárstvo neschválil ten rozpočet Národného jadrového fondu, ale ja mám prísľub teda, že táto vec bude riešená, že tam bude naozaj dostatok prostriedkov tak, aby úroveň jadrovej, radiačnej a technickej bezpečnosti bola zabezpečená.
A chcel by som pánovi Miklošovi poradiť aj pánovi ministrovi, kde začať, ja už som to spomínal, úplne za predchádzajúcej vlády nezmyselne manažment JAVYS-u bol premiestnený do Bratislavy v rozpore so základnými princípmi kultúry bezpečnosti, v súlade so základnými princípmi kultúry bezpečnosti, aj pre udržanie jadrovej bezpečnosti je žiaduce, aby manažment bol na pracoviskách každodenne takpovediac, bojím sa, že súčasný, teda súčasný je už vymenený, manažment zariadi to, aby tí ľudia, ktorí museli byť v Bratislave úplne nezmyselne, ja neviem kvôli akému obchodu, ktorý sa zrealizoval, od koho sa kúpila budova, aby sa vrátili tam, kam patria. A aj tam vidím rezervu teda pre získanie prostriedkov do rozpočtu JAVYS-u.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Áno, je pravdou že určité disproporcie pri tom Národnom jadrovom fonde boli, ale ja si myslí, že to určite nie je ani zďaleka také kritické, aby sme tu nejakými príliš vážnymi rečami hovorili o nejakom ohrození jadrovej bezpečnosti. Áno, na výbore k tomu diskusie, pán Přidal to povedal, je to úplne jasné. Ale viem, že som stopercentne presvedčený, že to dobre dopadne, o to by som nemal obavy. Skôr ma celkom ako príjemne prekvapilo, že dostávame od pána Jahnátka rady, ako si pomôcť v boji s SDKÚ, a že už je to rok 2014, to som netušil, ako tam asi moja fantázia nesiaha, ale to nevadí.
Myslím si osobne, že to tak nie je. Nakoniec je to vec názoru ako vždy. Ale trošku odbornejšie možno k tým 700 korunám za MWh, za ktoré sa kupovalo z V1. No áno, kupovalo sa, lebo ste zabudli na to, že to bude stáť ešte nejaké to niečo navyše, to odstránenie. Jednoducho cena elektrickej energie z jadrovej elektrárne je neprimeraná, bola neprimeraná. A ak sa zoberú do úvahy všetky náklady počas celej doby nielen životnosti, alebo teda prevádzky, ale životnosti a likvidácie, no tak to cena by zhruba mohla byť taká, ako ste ju kupovali v Lipsku. Čiže realita asi bola taká, za čo ste to kupovali, ale skutočnosť, to, že sa to politicky organizovalo na úplne inej hranici, bohužiaľ, no s tým sa nedá nič robiť. No ja by som bol veľmi rád, keby sme povedali, že V1 sme odstavili z nejakých dôvodov, aj keď vieme, že technicky V1 bola v úplnom poriadku, potvrdili to viacerí, ale boli to podmienky prístupových rokovaní, tak neviem, prečo diskutujeme.
Ďakujem.

Pán poslanec, ako aj iní poslanci SMER-u a SNS, opakovane vás vyzývam, aby ste využili svoj vplyv vo firmách vašich rodín, kamarátov a známych, ktorým ste za štyri roky porozdávali štátne zákazky cez tendre typu emisie, mýto, nástenkový tender, TIPOS, stovky miliárd korún, ktoré ľudia tejto krajiny horko-ťažko zaplatili do štátneho rozpočtu. Využite svoj vplyv, zavolajte svojim kamarátom, rodinám a známym, nech zaplatia späť aspoň desatinu z tohto lupu a budeme mať dosť peňazí na zdravotníctvo, na školstvo, pre nezamestnaných, pre matky s deťmi aj vami spomínaný, pán Jahnátek, Národný jadrový fond. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nechcem vystupovať po každom vystúpení, ja zhrniem potom na záver svoje postoje a vyjadrenia k vystúpeniam, ale na toto reagovať musím hneď.
Konkrétne chcem reagovať na jadrovú bezpečnosť a na Národný jadrový fond. Teda nebudem, viete, mohol by som, pán poslanec, z vašich úst je veľmi tristné počuť, aké dôležité podnikateľské prostredie a zlepšovanie podnikateľského prostredia, z vašich úst. Z úst človeka, ktorý bol štyri roky ministrom hospodárstva, kde ministerstvo hospodárstva je zodpovedné práve pre zlepšovanie podnikateľského prostredia, a prepadli sme sa vo všetkých rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia, aké sú len k dispozícii, to mi naozaj pripadá, ako keď mäsiar vybehne z mäsiarne a začne propagovať vegetariánstvo. Ale k tomu sa dostanem možno na záver.
K tomu Národnému jadrovému fondu by som chcel povedať zásadnú vec, pretože strašíte, pritom štyri roky ste boli pri tom, keď sa plytvalo tak neuveriteľným spôsobom verejnými zdrojmi v Národnom jadrovom fonde, že jediným záujmom ministerstva financií teraz je, aby to nepokračovalo. Aby to nepokračovalo a aby sme naozaj vedeli, koľko peňazí treba dať, ale na ochranu a nie na kšefty.
Takže dovoľte mi zhrnúť túto problematiku, pretože ju považujem nielen za dôležitú, ale aj za veľmi citlivú. Problematika likvidácie jadrových zariadení - na tom sa určite zhodneme všetci - je mimoriadne dôležitá, ale aj mimoriadne citlivá a zároveň odborná téma. Zároveň je to však téma, kde, žiaľbohu, sa ukázalo, že pod heslom maximálnej bezpečnosti dochádzalo k zneužívaniu a plytvaniu s verejnými zdrojmi a ich presunom na rôzne súkromné účely alebo záujmy.
Keďže bezpečnosť je prvoradá, ale zároveň aj efektívnosť vynakladaných zdrojov je dôležitá, tak koná ministerstvo financií tak, ako koná. Máme maximálny záujem o odborný dialóg, ale aj o dialóg o efektívnosti využívania zdrojov na likvidáciu jadrových zariadení. A ja vám poviem na konkrétnych číslach a faktoch, ako to fungovalo za vás, pretože na diskusiu o tom, aby to fungovalo naozaj efektívne a aj z hľadiska výsledku bezpečne, takéto informácie dosiaľ ministerstvo financií nemalo.
Najdôležitejšou z hľadiska bezpečnosti je určite likvidácia elektrárni A1 v Jaslovských Bohuniciach, ako ste aj vy uviedli, ktorá zhavarovala v roku 1977. Základným problémom pri jej likvidácii je neexistencia finančných zdrojov, pretože v minulosti sa na tento účel nevytvárali nijaké rezervy. Podľa stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky, ktorú schválila vláda, vaša vláda, 21. mája 2008, sa mal na krytie tohto historického dlhu vyberať poplatok v objeme zhruba 2 mld. korún ročne. Tým, že predchádzajúca vláda tento poplatok odmietla zaviesť, nastal za roky 2008 až 2010 výpadok zdrojov v Národnom jadrovom fonde 5,75 mld. slovenských korún. Takže vy ste schválili v roku 2008 spôsob, akým sa tento fond mal napĺňať, a zároveň vaša vláda toto nenaplnila a z tohto dôvodu len za dva roky vznikol výpadok 5,75 mld. slovenských korún. Likvidácia elektrárne A1 sa preto v rokoch 2008 - 2010 financovala zo zdrojov, ktoré boli určené na likvidáciu iných jadrových elektrární v budúcnosti. Slovenské elektrárne za tento prístup podali žalobu na Národný jadrový fond. Toto všetko sa dialo za vašej vlády, čiže za vašej vlády sa míňali peniaze, ktoré mali ísť na iné jadrové zariadenia, pretože ste nenaplnili vlastné uznesenia a vlastné závery vlastného materiálu.
Ďalším problémom je netransparentnosť využívania zdrojov. Národný jadrový fond totiž nemá informácie o tom, či JAVYS, akciová spoločnosť, využíva tieto zdroje prioritne na obmedzenie bezpečnostných rizík alebo na krytie iných výdavkov. JAVYS totiž vykonáva aj iné činnosti, ktoré by nemali byť financované zo zdrojov vytvorených na likvidáciu jadrových zariadení. Ročné náklady JAVYS-u prevyšujú 165 mil. eur a súvisí to asi aj s tým, čo hovorili, čo hovoril pán poslanec z KDH. Podľa listu generálneho riaditeľa JAVYS-u z 10. septembra 2010 by malo až 36,9 mil. eur z Národného jadrového fondu slúžiť na krytie prevádzkových nákladov jadrovej elektrárne A1. Mám preto vážne obavy a aj moji kolegovia na ministerstve financií, že zdroje Národného jadrového fondu sa nevyužívajú len na likvidáciu jadrových zariadení.
Podľa atómového zákona platného od roku 2004 by mala ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva vykonávať len právnická osoba nezávislá od pôvodcu rádioaktívnych odpadov, založená alebo zriadená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Hoci najneskorší termín jej vzniku je rok 2012, malo sa tak stať čo najskôr, aby sa zabezpečila transparentnosť likvidácie jadrových zariadení. Slovenská republika je posledným štátom s porovnateľným využívaním jadrovej energetiky v Európskej únii, ktorý nemá takúto organizáciu. Aj to je výsledok vašej práce, pán Jahnátek. Štyri roky ste boli ministrom hospodárstva, Slovenská republika je posledná krajina z porovnateľných krajín, ktoré využívajú jadrovú energetiku, ktorá nemá vytvorenú takúto organizáciu. A to dokonca napriek tomu, že projekt na založenie takejto organizácie bol ukončený na jeseň 2006, doteraz táto organizácia nevznikla. Keď ste nastúpili do vlády pred vyše štyrmi rokmi, tak projekt na založenie takejto organizácie bol vytvorený, napriek tomu ste štyri roky nekonali a dnes máte plné ústa bezpečnosti a podobných vecí.
Likvidácia jadrových zariadení je mimoriadne dôležitou oblasťou, výdavky na ňu preto nemožno brať na ľahkú váhu, ale - a tu vás poprosím o pozornosť, na týchto číslach budete vidieť, aký je len prvý odhad miery plytvania v tejto oblasti. Kým ešte 10. septembra tohto roka JAVYS požadoval od Národného jadrového fondu pre rok 2011 89,4 mil. eur, v liste zo 16. 11. požiadavky klesli na 59,5 mil. eur. Za toho istého vedenia, zdôrazňujem. Vedenie sa vymenilo až teraz, pred pár dňami, k 1. decembru tohto roka. Čiže za toho istého vedenia JAVYS-u JAVYS požadoval v septembri 89,4 mil. eur, ale v novembri už len 59,5 mil. eur. A my ešte stále nevieme, aké sú skutočné potreby, pretože toto boli požiadavky bývalého vedenia JAVYS-u, kedy máme vážne podozrenia, že dochádzalo k obrovskému plytvaniu a neefektívnemu nakladaniu so zdrojmi.
Preto ministerstvo financií je pripravené na podrobnú diskusiu o potrebnom objeme zdrojov na likvidáciu jadrových zariadení a - tak ako aj hovoril pán poslanec Přidal - sme, samozrejme, pripravení tú reálnu potrebu, ktorá bude ale naozaj slúžiť na to, aby sme zabezpečili bezpečnosť a ochranu a nie kšefty, takúto sumu zabezpečiť. Žiaľbohu, doteraz sme neboli schopní sa dopracovať k tej sume, pretože bývalé vedenie JAVYS-u, ktoré ste tam inštalovali vy alebo vaši koaliční partneri, to už neviem, ako ste to mali rozdelené, ale s týmto vedením sa jednoducho na túto tému diskutovať nedalo a aj tie posledné štyri roky, spôsob, akým to fungovalo, sú pre mňa jasným dôkazom, že s peniazmi sa plytvalo, narábalo nehospodárne a neboli využívané prioritne na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti.
Môžem vás ubezpečiť, že počas nadchádzajúcich štyroch rokov to bude inak. Môžem vás ubezpečiť, že vyčleníme dostatočnú sumu, ale tak, aby peniaze boli používané efektívne a na to, na čo treba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)