9. schôdza

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Chomu sa prihlásil pán poslanec Július Stanko ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Stanko.

Pán poslanec, mňa mierne vyrušilo, keď ste charakterizovali priority jednotlivých krajov pre dokončenie diaľničnej siete, kde ako prvý figuroval Žilinský kraj a Košický kraj medzi týmito prioritnými krajmi nie je. Tak teda v Košickom kraji ako v jedinom z ôsmich krajov Slovenska nebol postavený za posledných dvadsať rokov ani jeden jediný kilometer diaľnic. Summa summarum je v Košickom kraji 13 kilometrov diaľnic, z Košíc na hranicu kraja smerom na Prešov, ktoré boli postavené ešte kedysi za Husáka.

Pán poslanec Choma bude reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.

Ja len pre vysvetlenie, pán poslanec Stanko. Ja som nehovoril o prioritách, ja som hovoril o súčasnom stave výstavby diaľnic a o potrebe dostavania konkrétnych kilometrov v súvislosti so zadefinovanou sieťou. A tam to vychádzalo, ešte raz, pre Žilinský kraj 307 kilometrov, Banskobystrický kraj 219 kilometrov, Košický kraj 209 kilometrov, Prešovský kraj 137 kilometrov a tak ďalej a tak ďalej. Takže toto je len reálny stav, tu nehovorím o prioritách. Ja som povedal, že prioritou je výstavba D1. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Miroslav Číž, ktorého nevidím v sále, čiže prichádza aj on o poradie. A ďalej v sále je prítomný pán poslanec Peter Pelegrini. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa krátko vyjadril k zákonu o štátnom rozpočte a k tomu, že vláda by mala v prvom rade hľadať zdroje na strane úspor. A z tých debát, ktoré tu prebiehajú, ma napadlo, a využívam tú možnosť prítomnosti pána ministra financií, aby som ministra financií požiadal, keby sa ministerstvo financií, daňové úrady a colné úrady viacej zamerali na to, aby nedochádzalo v budúcnosti k takým praktikám, že keď je daňový subjekt vyzvaný a je mu oznámené, že bude v ňom vykonaná kontrola, tak tento majiteľ takéhoto subjektu požiada o odklad takejto kontroly, v tom čase predá spoločnosť úplne cudziemu vlastníkovi, ktorý potom následne daňovému úradu oznámi, že doklady, ktoré sa týkajú predmetného obdobia, ktoré chce daňový úrad skontrolovať, odniesol do zberu. (Potlesk.) Takže aj tu treba hľadať rezervy. A takíto páni sú a existujú, ja ich nebudem konkretizovať. Ono každý, kto to počul, tak si asi domyslí, o koho sa jedná.
Pán Matovič tu hovoril o tom, že treba vzdelávať a on že má úmysel vzdelávať občanov, aj našich voličov, aj svojich voličov. Škoda, že tu nie je, som mu chcel odporučiť teda, aby každý týždeň v tom svojom slávnom stĺpčeku nevypisoval bludy a táraniny, ale aj teda nech vzdeláva a nech tam spraví ekonomické okienko, možnože to by pomohlo tým občanom viacej.
Ale vrátim sa teda naspäť, aby som neporušoval rokovací poriadok, tak ako robili to mnohí moji predrečníci, naspäť k rozpočtu a dotknem sa opäť len jednej krátkej konkrétnej veci.
Je úplne logické, že sa nezhodneme v názore na predložený štátny rozpočet, ale v čom by sme sa ale podľa predložených čísel mohli zhodnúť, to je to, že veľkú časť bremena prenáša táto vláda na občana a v príjmovej časti počíta s mnohými položkami, ktoré zaplatia občania priamo z vlastných peňaženiek.
To, čo ma však zaráža ešte viac, je fakt, že nielenže vláda predkladá do parlamentu zákony, ktoré sú v rozpore s jej programovým vyhlásením, ale v rozpore s programovým vyhlásením je aj tento predložený rozpočet. Hovoril som to už pri prijímaní zákona, ktorým sa zrušilo oslobodenie plynu CNG, stlačeného plynu, od spotrebnej dane. Štátny rozpočet na strane príjmov na budúci rok už počíta s príjmom z tejto novozavedenej dane. A určite sa zhodneme na tom, že štátny rozpočet musí byť zostavený tak, aby bol v súlade s programovým vyhlásením vlády. Dovoľte mi z neho preto opäť zacitovať: „Vláda Slovenskej republiky podporí rozvoj kvalitnej, dostupnej a integrovanej dopravnej infraštruktúry, konkurenčné dopravné služby, užívateľsky prijateľnú a ekologicky a energeticky efektívnu a bezpečnú dopravu.“ Zdanenie plynu CNG, ktorý sa využíva na cirka 95 % vo verejnej autobusovej doprave, určite podporou ekologickej dopravy nie je, skôr opačne, o tom, čoho všetkého je schopná táto vláda, svedčí fakt, že kým podľa smernice Európskej únie majú krajiny povinnosť postupne zvyšovať spotrebnú daň až na minimálnu úroveň Európskej únie, a to až v roku 2020, naša vláda počítala už v budúcom roku, v roku 2011, dokonca so sadzbou vyššou, ako je jej minimum v Európskej únii. Tak to je teda naozaj parádna podpora ekologickej dopravy zo strany vlády.
Je zarážajúce, že vláda za účelom vytiahnuť z peňaženiek občanov čo najviac peňazí ohrozuje týmto návrhom rozpočtu aj záväzok Slovenskej republiky nahradiť do roku 2020 alternatívnymi palivami až 23 % tekutých fosílnych motorových palív. A zemný plyn CNG by podľa tohto plánu mal do roku 2020 nahradiť až 10 % takýchto palív. Zavedenie spotrebnej dane v plnej výške minimálnej sadzby Európskej únie od 1. januára 2011 prakticky zastaví rozvoj používania CNG na Slovensku. Slovenská republika nesplní zámer Európskej únie v náhrade 10 % fosílnych palív v doprave zemným plynom do roku 2020 a očakávané príjmy štátneho rozpočtu z tejto spotrebnej dane za CNG v budúcnosti sú a budú iba virtuálnou realitou. Odstránením oslobodenia stlačeného plynu využívaného v doprave od spotrebnej dane namiesto toho, aby štát finančne podporil zámery Európskej únie v ekologizácii dopravy, sa utlmí rozvoj stlačeného plynu CNG a vložené investície sa používateľom, ktorí sú hlavne občania autobusových prepravcov vo verejnej doprave, ako aj prevádzkovateľom plniacich staníc a aj dodávateľom CNG nikdy nevrátia.
Tým, že vláda v štátnom rozpočte počíta s príjmom zo spotrebnej dane na CNG, výrazne zasiahne sektor verejnej dopravy. Ako som už spomínal, hlavnými používateľmi CNG v doprave sú v súčasnosti autobusoví dopravcovia zabezpečujúci prepravu osôb v mestskej a prímestskej verejnej doprave. Verejná autobusová doprava je dotovaná z rozpočtu mestských a regionálnych samospráv. Toto sa bude týkať troch veľkých miest. Bude sa to týkať Bratislavy, bude sa to týkať Košíc a bude sa to týkať aj autobusovej dopravy v Banskej Bystrici, kde došlo k nákupu plynových zariadení. Je tu ešte stále primátor Bratislavy a ten bude vedieť kvantifikovať, koľko takáto daň bude znamenať len navýšenie nákladov pre dopravu, verejnú hromadnú dopravu v Bratislave, ktorá bola výrazne modernizovaná a ktorá práve prešla na ekologický typ dopravy, aby sa Bratislava mohla po rokoch pochváliť tým, že má dopravu, ktorá nezaťažuje životné prostredie. S touto spotrebnou daňou sa anuluje ekonomická výhodnosť CNG voči nafte a tým aj záujem autobusových dopravcov a samospráv na plynofikáciu verejnej dopravy. A tak teda sa na spotrebnú daň v roku 2011 a v nasledujúcich rokoch paradoxne vyskladajú dotovaní autobusoví dopravcovia a občania, kvôli ktorým je verejná doprava dotovaná, dôjde určite k zvýšeniu cestovného.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak tento a takto predložený rozpočet má pre občanov znamenať to, že keď sa budú v roku 2011 vracať z nákupu, ktorý zdražel kvôli zvýšeniu cien potravín a zvýšeniu DPH, a budú ešte chcieť ísť na poštu zaplatiť si inkaso, na ktorom uvidia vyššie ceny za elektrinu a plyn, a budú si musieť kúpiť ešte aj drahší lístok na MHD, lebo vláda zaviedla daň na pohonné hmoty, a ak by sa tomuto chceli vyhnúť a namiesto autobusu použijú auto a budú musieť zaplatiť extrémne predraženú diaľničnú nálepku, prepáčte, ja za takýto rozpočet určite hlasovať nebudem. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

S faktickou poznámkou sa nehlási nikto. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Pavol Paška, ktorého v sále nevidím, je ďalší, ktorý stráca poradie. A pán poslanec Dušan Bublavý je v sále. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, chcem povedať pár viet k tvorbe štátneho rozpočtu z pohľadu samosprávy.
Je veľmi smutné, že v čase hospodárskej krízy štát postupuje ťarchu aj na úkor obcí a miest. V roku 2002 a 2003 prebehla decentralizácia zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky delimitáciou, boli im dané do správy obcí a miest základné školy, materské školy, ktoré boli v dezolátnom stave, bez revíznych správ, so zatekajúcimi strechami a nevysporiadanými pozemkami, nespočetným množstvom kompetencií, bez finančného krytia. Stavebné úrady a sociálne zabezpečenie obyvateľstva, toto všetko musela samospráva uniesť na svojich bedrách. Teraz, v čase svetovej hospodárskej krízy, a finančnej, obciam a mestám zákonom prikazujeme platiť daň z príjmu za prenájom a predaj obecného majetku. Toto je do neba volajúca krivda. Zvyšuje sa DPH a ceny služieb. Zvyšujú sa nároky na obce sociálnymi zákonmi. Zvyšujú sa ceny energií. Meškajú podielové dane a aj tie sú krátené. Obce a mestá zabezpečujú chod s vyplazeným jazykom. A tu im ešte štát stúpa na krk. Vážení, čo je to štát? Štát, to sú obce a to sú mestá a obyvatelia v týchto mestách a obciach. Nezabúdajme na to.
Musím spomenúť eurofondy. Tu sa dejú ohromné krivdy. Stále sa rozpráva o nečerpaní fondov. Ale je veľa takých miest a obcí, ktoré vynaložia nemalé finančné zdroje na projektovú dokumentáciu kvôli stavebnému povoleniu a na projekty, ktoré sú potrebné na spracovanie eurofondov. Keď už máte toto všetko za sebou, zaplatíte agentúre, zaplatíte projektovú dokumentáciu a projekt je podaný a príde vám vyrozumenie od komisie alebo z ministerstva, že tento europrojekt je vyradený kvôli niekoľkým vetám, niektorému dokumentu alebo podobne. To skutočne ubližuje všetkým nám. Je potrebné, aby sa pomáhalo týmto obciam a mestám, aby mohli čerpať eurofondy. Mne to pripadá niekedy, a teraz za poslednú dobu, ako keby tu bolo politické prenasledovanie. Mám to odskúšané. Namiesto toho, aby sa obciam a mestám pomohlo, hádžu sa im prekážky pod nohy. Robíme to v čase, keď je hospodárska kríza. A namiesto toho, aby sme pomohli, páchame krivdy sami sebe. My si musíme uvedomiť, že teraz sa brzdí rozvoj, ktorý môžeme využiť pre zveľaďovanie životného prostredia, pre rekonštrukciu ciest, škôl, administratívne bariéry, prečerpanie prostriedkov z eurofondov, ktoré sú, a niekedy až nad rámec Európskej únie. A to vláda vyhlasovala, že bude odstraňovať byrokraciu. Ale pritom historicky poškodzujeme sami seba, lebo v týchto obciach žijú všetci obyvatelia, nielen so straníckymi tričkami, a starostovia a primátori sa menia každé 4 roky, ak nedostanú dôveru.
Ešte musím pár slov povedať k parlamentnému rokovaniu. Za toľko osobných urážok, invektív, slovného zasahovania do súkromia, ako som si vypočul za posledné 4 mesiace tu v Národnej rade, no poviem vám, niekedy sa hanbím, lebo na dedine asi by ste si zaslúžene niektorí rozmysleli, či sa budete takýmto spôsobom vyjadrovať, lebo tam si ľudia, musím povedať, viac vážia kolegu ako tu v Národnej rade. Keď terajšia koalícia obviňuje terajšiu opozíciu z rozkrádačiek, ktoré boli v minulosti, opozícia, samozrejme, pripomenie, v minulosti ako prebiehala privatizácia. A toto všetko vieme, že ak máme nejaké podozrenie, nemusíte to tu vykrikovať, sú orgány, ktoré tieto veci riešia. A občania nie sú zvedaví na takéto pripomienky, argumentácie a vyhrážky a samé rozkrádačky a nič iné. A niekedy aj osemkrát ten istý človek to povie za jeden deň. Skutočne sa musím sa hanbiť za to, keď prídem niekedy na víkend domov, o čom sa so mnou moji spoluobčania rozprávajú, skutočne to vyznieva medzi obyvateľmi veľmi kriticky. Dokedy, si myslíte, občania takéto trápne divadlo budú akceptovať? Sami si podpílievame konár, ale asi až dovtedy, kým nespadne celý strom, ale to už potom bude neskoro. Voliči občania vami, nami ohrdnú a nepôjdu radšej voliť.
A ešte jednou vetou sa vrátim k rozpočtu. Vystúpenia, ktoré zazneli predo mnou, od kolegu Petráka zaznel celý rad argumentov, dokumentujú, že tento rozpočet aj pre samosprávu nie je cestou do budúcnosti. Preto tento rozpočet nepodporím. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. (Reakcia poslanca.)
Pán Senko, dúfam, že ste si všimli, že som nezastavil ani pána poslanca Bublavého, keď nerozprával o rozpočte. Takže verím, že mi to pripíšete k dobru.
Teraz má slovo ako jediný prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

Pán kolega, mám ťa svojím spôsobom vcelku rád, lebo tak sympaticky tvrdo rozprávaš ako ja. A myslím si, že to tak vyjadruje to, že sa nesnažíš nejako moc pretvarovať. Takže budem k tebe veľmi taký mäkký.
A k tomu, čo si hovoril o tom teda, že keď máme podozrenie z nejakého rozkrádania, z nejakých zlodejín ap., tak máme konať, máme to dať orgánom činným v trestnom konaní. Ono toto je taká formulka, ktorá zvyčajne zo strany SMER-u alebo teda súčasnej opozície zaznieva. Len najväčší problém je to, že tie rozkrádačky a tunelovanie sa konali v podstate zákonne, lebo otázka je, čo bolo nezákonné na nejakom mýtnom tendri, čo bolo nezákonné na nejakej nástenke. Jednoducho vy ako politici ste si prijali také zákony, aby ste mohli tunelovať štát zákonne. A tým pádom nerobili ste také kroky, aby ste následne mohli byť nejako trestne stíhaní. Takže takáto výzva síce je pochopiteľná, je ľúbivá, ale, ešte raz hovorím, tie rozkrádania sa konali v podstate zákonne, lebo zákonne ste si dovolili vyhlásiť tender za 3,5 mld. korún na nástenke na 2. poschodí niekde za vrátnicou. Jednoducho to bol v tom čase zákonný postup. Takto ste to urobili. Využili ste túto dieru v zákone, ktorú ste si sami nechali. A my môžeme eticky to odsúdiť, alebo morálne, že to bola rozkrádačka, ale de iure, podľa toho zákona a právneho stavu, ktorý vtedy bol, to rozkrádačka nebola. Ale myslím si, že omnoho dôležitejšie je to, či vlastne štát pri tom peniaze stratil alebo nestratil. Tie peniaze stratil a neboli použité efektívne a to je podstatnejšie. Ďakujem.