9. schôdza

K pánovi poslancovi Blanárovi len tak rýchlo. Povedali ste, že hovoril som tu iba vyfabulované, vymyslené konštrukcie. Ak vám pripadá napr. mýtny tender, kde táto republika prišla o 7 mld. korún, vyfabulovaná, vymyslená konštrukcia, tak to chápem. Jednoducho pre vás sú to drobné. A tým pádom tomu neprikladáte žiadnu váhu.
Pán poslanec Štefanov, myslím si, že aj tu vlastne predtým to spomínal pán Záhumenský, ale teda teraz to spojím, zabudol som to povedať v tom vystúpení, ak máte akýkoľvek dôkaz o tom, čo tvrdíte, že tomuto štátu ja dlhujem nejaké milióny korún alebo že som niekde nezaplatil nejakú daň alebo clo pri dovoze tlačiarenského stroja, opakoval to, ešte raz hovorím, pán poslanec Záhumenský, aj vy ste to teraz hovorili, tak poprosím vás, dajte mi o tom jeden jediný dôkaz. Ja vám tvrdím, že tomuto štátu na daniach a na cle nedlhujem ani jednu jedinú korunu a tlačiarenský stroj, ktorý som v roku 2002 doniesol, tak som doniesol s tým, že som zaplatil všetky dane a všetky clá. Čiže poprosím vás o dôkazy. A nehovorte tieto veci, lebo potom takisto ja si môžem začať vymýšľať, pán Štefanov, pán Záhumenský, na vás, že ste znásilnili niekde za rohom nejakú študentku. Bude to také isté tvrdenie, ako to, čo hovoríte vy.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení poslanci, rád by som sa vyjadril aj ja k predkladanému návrhu štátneho rozpočtu, a to predovšetkým v súvislosti s kapitolou dopravy a konkrétne k niektorým číslam súvisiacim s nadriadenou cestnou infraštruktúrou.
V rozpočte na rok 2011 sa dočítame, že na výstavbu ciest, diaľnic a rýchlostných ciest sa v roku 2011 rozpočtujú výdavky vrátane zdrojov z Európskej únie a spolufinancovania v sume 706 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2010 predstavuje zvýšenie o 2,15 %. To je v poriadku. Keď sa ale pozrieme do tabuľky, tak je zrejmé, že sa predpokladá, že sa nebudú čerpať zdroje Európskej únie v takej výške, ako boli nastavené v roku 2010. A z toho vyplýva, že všetky tie reči o výstavbe diaľnic predovšetkým zo zdrojov Európskej únie, o výraznej dynamike ich čerpania, vychádzajú dnes ako naozaj prázdne. Myslím si ale, že z návrhu je zrejmé, že minister financií alebo ministerstvo financií si to uvedomuje a že naozaj dôjde k poklesu čerpania zdrojov z Európskej únie. A potvrdzuje sa tým takisto, že avizovaná realokácia zdrojov z Únie bude mimoriadne zložitá. Žiaľ, ani v tomto roku sa vláda ani neposnažila zdroje Európskej únie výstavbou diaľnic čerpať, a to ani na stavbách, ktoré boli naozaj pripravené na čerpanie z fondov Európskej únie, napr. niektoré z úsekov na D3, teda na diaľnici kysuckej, už pred uzavretím verejnej súťaže, a boli tam zaradené, ako som povedal, z financovania zo zdrojov EÚ. Fondovými stavbami dnes summa summarum sú len dve stavby, jedna stavba, s ktorou sa začalo v roku 2008, to je úsek Žarnovica – Šášovské Podhradie (II. etapa), ktorá mala byť odovzdaná v tomto roku, zatiaľ sa tak nestalo, a R4, to je stavba, ktorá bola otváraná v tomto roku medzi Košicami a Milhosťou. Aby sa dali reálne vyčerpať peniaze, ktoré sú tu alokované na rok 2011, musí ministerstvo dopravy otvoriť v prvom, najneskôr v druhom kvartáli minimálne šesť ďalších eurofondových stavieb diaľnic alebo rýchlostných ciest. Som presvedčený, že čiastka vyčlenená zo štátneho rozpočtu na výstavbu, aj vzhľadom na liknavý a zatiaľ neprofesionálny postup, ktorý sledujem, nebude ani zďaleka vyčerpaná. A dovolím si odporúčať, aby aspoň časť týchto financií pán minister presunul na ich správu a údržbu. K tomu sa ešte potom neskôr vyjadrím, keď budem pri správe a údržbe.
Dámy a páni, ja by som rád povedal, že príprava výstavby jednotlivých úsekov diaľnic a rýchlostných ciest je procesom, ktorý je naozaj časovo a finančne veľmi, veľmi náročný. Príprava chýbajúcich úsekov D1sa realizuje už desaťročia. Chcem zdôrazniť, že po nástupe vlády v roku 2006, vlády Roberta Fica, nedošlo k žiadnej zmene priorít výstavby ani k zmene trasovania diaľnic, pretože bolo zrejmé, že ich intenzívna výstavba je zásadným podporným prvkom ekonomiky, makroekonomiky, štátu a rastu hospodárstva z viacerých relevantných dôvodov. Naopak, za posledné štyri roky došlo k výraznému zintenzívneniu výstavby diaľnic a najmä prípravy nových úsekov v zmysle platných uznesení vlády Slovenskej republiky. Mám za to, že súčasné počínanie si vlády a najmä pána ministra dopravy z pohľadu výstavby diaľnic je naozaj veľmi zlé a vážnym spôsobom poškodzuje hospodárske záujmy štátu a nielen štátu, ale, samozrejme, aj jeho občanov.
Mimochodom, kolegyne, kolegovia, rád by som vás dal do obrazu, čo sa týka akejsi výstavby diaľnic v jednotlivých regiónoch Slovenska. Častým argumentom súčasného pána ministra napr. je, že nemôže sa stavať v Žilinskom kraji, pretože treba rozdeliť prostriedky, ktoré sú k dispozícii rovnomerne do všetkých regiónov, čo je absolútne v poriadku a čo je relevantné. Ale treba vedieť aj to, že v Žilinskom kraji sa dnes nestavia absolútne žiadna diaľnica, stavia sa v Prešovskom kraji, stavia sa v Banskobystrickom kraji, Nitrianskom kraji, stavia sa niečo v Bratislavskom kraji, v Žilinskom kraji sa nestavia ani kúsok diaľnice. Ale pre vašu informáciu, aby ste si urobili obraz o tom, koľko diaľnic v ktorom kraji ešte chýba, uvediem niekoľko údajov. Ak zoberiem do úvahy diaľničnú sieť, ktorá je riadne zadefinovaná uzneseniami vlády, ak zoberieme do úvahy to, čo je dnes v prevádzke, ktoré diaľnice a rýchlostné cesty sú to, tak z toho zvyšku, ktorý treba ešte dostavať v nejakom období do roku ja neviem 2025, vychádza, že je potrebné ich postaviť v Žilinskom kraji najviac diaľnic, a to je 307 kilometrov, potom je druhým krajom Banskobystrický kraj, kde chýba 219 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, tretím krajom Košický kraj s nepostavenými 209 kilometrami a potom nasledujú Prešovský kraj s nepostavenými 137 kilometrami, Nitriansky kraj s nepostavenými 135 kilometrami, Trenčiansky kraj s nepostavenými 71 kilometrami a Bratislavský kraj s nepostavenými 61 kilometrami. Toto je reálny obraz, dámy a páni, o tom, v ktorom kraji treba koľko diaľnic postaviť. Ale myslím si, že aj napriek tomuto, čo som teraz povedal, je najdôležitejšie pre Slovensko dostavať diaľnicu D1 od Žiliny po Prešov.
Rád by som sa vyjadril k správe a údržbe ciest. V rozpočte sa uvádza, že na správu a údržbu ciest a diaľnic je rozpočtovaných 65 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom predstavuje pokles o 7,21 %. Správa a údržba ciest je zabezpečovaná prostredníctvom Slovenskej správy ciest a Národnej diaľničnej spoločnosti. A pre Slovenskú správu ciest, ktorá je zodpovedná za správu a údržbu ciest I. triedy, je rozpočtovaných 37 mil. a pre Národnú diaľničnú spoločnosť na prípravu, realizáciu opráv diaľnic a rýchlostných ciest je rozpočtovaných 27 mil. eur. Otázka moja znie, koľko eur je rozpočtovaných na ich dennodennú údržbu.
Ďalej sa uvádza v správe, že správu a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest vykonáva NDS aj z vlastných zdrojov. Na ďalšom mieste sa ale uvádza, že výsledkom zavedenia mýta je výpadok rozpočtových zdrojov. A Národná diaľničná spoločnosť nemá iné príjmy, ako sú predovšetkým príjmy z mýta, pretože iné vlastné príjmy, ktoré sú z hospodárenia s vlastným majetkom, sú naozaj neporovnateľne malé s mýtom. Zdôrazňujem, že z môjho pohľadu prostriedky dávané na údržbu boli už aj v minulom období poddimenzované, to je naozaj pravda, ale preto, že išli predovšetkým do výstavby nových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. Avšak za situácie, kedy sa diaľnice prestávajú stavať, je nepochopiteľné, že rozpočet nemyslí aspoň na ich údržbu. A myslím si, že je tu na Slovensku čo udržiavať. Logika je pritom jasná aj v tom, že pokiaľ zvyšuje počet kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, aj ciest I triedy koniec-koncov, musia sa zvyšovať aj náklady na ich údržbu. To nemôže fungovať naopak. Preto ma nesmierne mrzí, že v rozpočte sa uvažuje o skrátení zdrojov na údržbu týchto komunikácií.
Rád by som sa zmienil, dámy a páni, ešte o mýte, pretože mýto sa tu pertraktuje len v polohe, že je netransparentné, predražené a tak ďalej.
Zase, materiál hovorí, teda rozpočet na rok 2011, že systém elektronického mýta mal priniesť zdroje na výstavbu a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest, avšak jeho skutočným výsledkom je dodatočné bremeno pre verejné financie, ktoré len znižuje zdroje na budovanie infraštruktúry, po zavedení mýta prišiel štát o výnosy z diaľničných nálepiek do nákladných áut, ktoré ročne predstavovali približne 41 mil. eur., a okrem toho predchádzajúca vláda schválila ako kompenzáciu po zavedení elektronického mýta zníženie spotrebnej dane na naftu, čím znížila príjmy štátneho rozpočtu z tejto dane ročne o 81 mil. eur, samozrejme, je potrebné platiť za vybudovanie a prevádzku mýta poplatok, ktorý v roku 2011 dosiahne 93 mil. eur, a negatívne dopady vo výške 226 mil. eur sú podstatne vyššie ako predpokladaný príjem z mýta vo výške 176 mil. eur, výsledkom zavedenia mýta v roku 2011 je výpadok rozpočtových zdrojov vo výške 50,7 mil. eur. Toľko hovorí návrh rozpočtu. Som presvedčený, že tabuľka uvedená v tejto kapitole, je urobená zle, a to nielen zle, ale dokonca tendenčne, aby sa znovu negativizoval elektronický výber mýta ako taký. Mimochodom, príjmy z mýta nie sú príjmami štátneho rozpočtu, ale príjmami Národnej diaľničnej spoločnosti. Ale ak by som predpokladal, že tak či tak sú nejakým spôsobom vlastne príjmami štátu, pretože štát je stopercentným vlastníkom Národnej diaľničnej spoločnosti, dal by som do poriadku tieto čísla a povedal by som, aké sú teda príjmy a aké sú výdaje v súvislosti s mýtom. Zvláštnym spôsobom v tabuľke, ktorá je v rozpočte, sa uvádza len údaj, ktorý hovorí o znížení výberu mýta z diaľničných nálepiek pre nákladné automobily, pretože nastúpilo elektronické mýto. Ale aby sme to dali naozaj na poriadok, uvádzam, že mýto je elektronické mýto, a diaľničné nálepky, to všetko dohromady je mýto. My nemôžeme teraz uvažovať len o nákladných autách a neuvažovať o osobných autách. Čiže keď boli príjmy z elektronického mýta v roku 2009 nula, bolo to preto, lebo mýto ešte nefungovalo, v roku 2010 budú 140 mil. eur a v roku 2011 budú 175 mil. eur. A príjmy z diaľničných nálepiek v roku 2009 boli 74 mil. eur, ale v roku 2010 sa znížili, pretože sa predávajú už len diaľničné nálepky pre osobné vozidlá, na úroveň 33 mil. eur, ale v roku 2011, a to sa v správe neuvádza, vzhľadom na zdraženie diaľničných nálepiek sa dajú očakávať príjmy vo výške 55 mil. eur. To znamená, podčiarknuté, že spolu príjmy z mýta ako takého v roku 2009 boli 74 mil., v roku 2010 budú 177 mil. a v roku 2011 budú 230 mil. eur.
Ak zoberieme teraz výdaje, teda tú druhú stranu, splátka vybudovania elektronického výberu mýta bola v roku 2009 nula, v roku 2010 bude 94 mil. a v roku 2011 bude zhruba 94 mil. A ak do toho zarátame aj dopad zrušenia spotrebnej dane z nafty, i keď tu nemá čo robiť, pretože mal by sa uvádzať v úplne inej kapitole štátneho rozpočtu, ale pre poriadok, pretože má to súvis s nejakým mýtom, pretože vláda prijala takéto kompenzačné opatrenie, vtedy, keď sa mýto zavádzalo, musím ale opraviť ten údaj, ktorý je tu napísaný vo výške 81 mil. eur, pretože takéto boli aj naše pôvodné očakávania. Realita však ukázala, že v mínus 80 mil. nie je zarátaný aj pozitívny dopad zrušenia spotreby, pretože sa začalo čerpať viacej nafty, predovšetkým od zahraničných dopravcov. Dá sa očakávať teda dopad nie na úrovni mínus 80 mil., ale mínus 40 mil. eur. Aj keby sme chceli byť konzervatívnejší, tak povedzme, že to bude niekde na úrovni mínus 60 mil. Takže celkom výdaje alebo dopady spolu s príjmami z mýta sú jednoznačné v roku 2009 na úrovni 74 mil. eur, plus, v roku 2010 na úrovni plus 23 mil. eur a v roku 2011 na úrovni plus 76 mil. eur. Takže nemôžeme tu hovoriť, pán minister o tom, že tu bude nejakých mínus 50 mil. eur. A týchto 76 mil. eur, alebo 56 mil., ak by sme rátali teda naozaj s tými dopadmi zo spotrebnej dane na úrovni 80 mil., bude postačovať na vykrytie splátky úveru, ktorý si zobrala ešte Dzurindova vláda prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, vo výške 16,8 mld. korún na výstavbu diaľnic, čo je v poriadku. Ale Národná diaľničná spoločnosť, a už to spomínal poslanec Kažimír, sa naozaj 4 roky vážnym spôsobom bránila defaultu práve z dôvodu toho, že síce úver bol zobratý a čerpal sa, ale bývalá vláda sa zaviazala, že ho bude sanovať, alebo garantovať práve výberom z elektronického mýta, ktoré malo fungovať už v roku 2007, čo sa však nestalo, pretože absolútne na zavedení mýta predchádzajúca vláda nespravila nič. Ale dobre, vysporiadali sme sa s tým a verím, že aj Národnej diaľničnej spoločnosti sa už teraz uľaví a od roku 2011 bude môcť vykazovať aj normálny zisk.
Takže toľko, čo sa týka mýta.
A ja by som sa ešte rád zmienil alebo vyjadril k tomu, čo sústavne či už pán Matovič alebo pán minister donekonečna opakuje. A to je dehonestácia mýta ako takého, systému ako takého, ako niečo, čo je zlé, čo bolo predražené a čo bolo netransparentné. Chcem povedať, možno vám, ktorí ste nesledovali ten proces, pretože sa odohrával pred dvoma rokmi, že transparentnosť celého procesu výberu mýta potvrdil trinásťkrát pri riadnych konaniach Úrad pre verejné obstarávanie, ktorého predsedom bol, mimochodom, predstaviteľ vtedajšej opozície. A úplne zabúdate alebo neviete o skutočnosti, že Národná diaľničná spoločnosť vylúčila v súťaži na mýto pôvodne len dvoch uchádzačov, nie troch. Čiže ostali v tej súťaži dvaja, ale po námietke jedného z vylúčených uchádzačov práve Úrad pre verejné obstarávanie dal nariadenie Národnej diaľničnej spoločnosti vylúčiť aj tretieho uchádzača. Takže ostal v súťaži len jeden, bohužiaľ, ten najdrahší. Zdôrazňujem ešte, že korektný postup Národnej diaľničnej spoločnosti pri súťaži potvrdil svojimi rozsudkami sedemkrát aj príslušný krajský súd. A vôbec by som sa, dámy a páni, nebránil ani Európskemu súdnemu dvoru, pretože som presvedčený o tom, že Národná diaľničná v tejto súťaži postupovala korektne. (Potlesk.)
Dámy a páni, elektronický výber mýta, či sa to niekomu páči alebo nepáči, funguje a funguje veľmi dobre. Je pripravený aj na interoperabilitu v rámci celej Európskej únie. A myslím, že máme dnes najlepší systém výberu mýta v Európe, čo bolo potvrdené aj Európskou komisiou dopravy. Taký list k dispozícii mám.
Na záver, dámy a páni, vážení poslanci, kolegovia, dovoľte, aby som skonštatoval, že rozpočet pripravený súčasnou vládou v kapitole dopravy vykazuje vážne chyby a neznalosť problematiky. Za týchto okolností nemôžem takýto návrh rozpočtu na rok 2011 podporiť. Ďakujem sa vašu pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec, mňa mierne vyrušilo, keď ste charakterizovali priority jednotlivých krajov pre dokončenie diaľničnej siete, kde ako prvý figuroval Žilinský kraj a Košický kraj medzi týmito prioritnými krajmi nie je. Tak teda v Košickom kraji ako v jedinom z ôsmich krajov Slovenska nebol postavený za posledných dvadsať rokov ani jeden jediný kilometer diaľnic. Summa summarum je v Košickom kraji 13 kilometrov diaľnic, z Košíc na hranicu kraja smerom na Prešov, ktoré boli postavené ešte kedysi za Husáka.

Ja len pre vysvetlenie, pán poslanec Stanko. Ja som nehovoril o prioritách, ja som hovoril o súčasnom stave výstavby diaľnic a o potrebe dostavania konkrétnych kilometrov v súvislosti so zadefinovanou sieťou. A tam to vychádzalo, ešte raz, pre Žilinský kraj 307 kilometrov, Banskobystrický kraj 219 kilometrov, Košický kraj 209 kilometrov, Prešovský kraj 137 kilometrov a tak ďalej a tak ďalej. Takže toto je len reálny stav, tu nehovorím o prioritách. Ja som povedal, že prioritou je výstavba D1. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa krátko vyjadril k zákonu o štátnom rozpočte a k tomu, že vláda by mala v prvom rade hľadať zdroje na strane úspor. A z tých debát, ktoré tu prebiehajú, ma napadlo, a využívam tú možnosť prítomnosti pána ministra financií, aby som ministra financií požiadal, keby sa ministerstvo financií, daňové úrady a colné úrady viacej zamerali na to, aby nedochádzalo v budúcnosti k takým praktikám, že keď je daňový subjekt vyzvaný a je mu oznámené, že bude v ňom vykonaná kontrola, tak tento majiteľ takéhoto subjektu požiada o odklad takejto kontroly, v tom čase predá spoločnosť úplne cudziemu vlastníkovi, ktorý potom následne daňovému úradu oznámi, že doklady, ktoré sa týkajú predmetného obdobia, ktoré chce daňový úrad skontrolovať, odniesol do zberu. (Potlesk.) Takže aj tu treba hľadať rezervy. A takíto páni sú a existujú, ja ich nebudem konkretizovať. Ono každý, kto to počul, tak si asi domyslí, o koho sa jedná.
Pán Matovič tu hovoril o tom, že treba vzdelávať a on že má úmysel vzdelávať občanov, aj našich voličov, aj svojich voličov. Škoda, že tu nie je, som mu chcel odporučiť teda, aby každý týždeň v tom svojom slávnom stĺpčeku nevypisoval bludy a táraniny, ale aj teda nech vzdeláva a nech tam spraví ekonomické okienko, možnože to by pomohlo tým občanom viacej.
Ale vrátim sa teda naspäť, aby som neporušoval rokovací poriadok, tak ako robili to mnohí moji predrečníci, naspäť k rozpočtu a dotknem sa opäť len jednej krátkej konkrétnej veci.
Je úplne logické, že sa nezhodneme v názore na predložený štátny rozpočet, ale v čom by sme sa ale podľa predložených čísel mohli zhodnúť, to je to, že veľkú časť bremena prenáša táto vláda na občana a v príjmovej časti počíta s mnohými položkami, ktoré zaplatia občania priamo z vlastných peňaženiek.
To, čo ma však zaráža ešte viac, je fakt, že nielenže vláda predkladá do parlamentu zákony, ktoré sú v rozpore s jej programovým vyhlásením, ale v rozpore s programovým vyhlásením je aj tento predložený rozpočet. Hovoril som to už pri prijímaní zákona, ktorým sa zrušilo oslobodenie plynu CNG, stlačeného plynu, od spotrebnej dane. Štátny rozpočet na strane príjmov na budúci rok už počíta s príjmom z tejto novozavedenej dane. A určite sa zhodneme na tom, že štátny rozpočet musí byť zostavený tak, aby bol v súlade s programovým vyhlásením vlády. Dovoľte mi z neho preto opäť zacitovať: „Vláda Slovenskej republiky podporí rozvoj kvalitnej, dostupnej a integrovanej dopravnej infraštruktúry, konkurenčné dopravné služby, užívateľsky prijateľnú a ekologicky a energeticky efektívnu a bezpečnú dopravu.“ Zdanenie plynu CNG, ktorý sa využíva na cirka 95 % vo verejnej autobusovej doprave, určite podporou ekologickej dopravy nie je, skôr opačne, o tom, čoho všetkého je schopná táto vláda, svedčí fakt, že kým podľa smernice Európskej únie majú krajiny povinnosť postupne zvyšovať spotrebnú daň až na minimálnu úroveň Európskej únie, a to až v roku 2020, naša vláda počítala už v budúcom roku, v roku 2011, dokonca so sadzbou vyššou, ako je jej minimum v Európskej únii. Tak to je teda naozaj parádna podpora ekologickej dopravy zo strany vlády.
Je zarážajúce, že vláda za účelom vytiahnuť z peňaženiek občanov čo najviac peňazí ohrozuje týmto návrhom rozpočtu aj záväzok Slovenskej republiky nahradiť do roku 2020 alternatívnymi palivami až 23 % tekutých fosílnych motorových palív. A zemný plyn CNG by podľa tohto plánu mal do roku 2020 nahradiť až 10 % takýchto palív. Zavedenie spotrebnej dane v plnej výške minimálnej sadzby Európskej únie od 1. januára 2011 prakticky zastaví rozvoj používania CNG na Slovensku. Slovenská republika nesplní zámer Európskej únie v náhrade 10 % fosílnych palív v doprave zemným plynom do roku 2020 a očakávané príjmy štátneho rozpočtu z tejto spotrebnej dane za CNG v budúcnosti sú a budú iba virtuálnou realitou. Odstránením oslobodenia stlačeného plynu využívaného v doprave od spotrebnej dane namiesto toho, aby štát finančne podporil zámery Európskej únie v ekologizácii dopravy, sa utlmí rozvoj stlačeného plynu CNG a vložené investície sa používateľom, ktorí sú hlavne občania autobusových prepravcov vo verejnej doprave, ako aj prevádzkovateľom plniacich staníc a aj dodávateľom CNG nikdy nevrátia.
Tým, že vláda v štátnom rozpočte počíta s príjmom zo spotrebnej dane na CNG, výrazne zasiahne sektor verejnej dopravy. Ako som už spomínal, hlavnými používateľmi CNG v doprave sú v súčasnosti autobusoví dopravcovia zabezpečujúci prepravu osôb v mestskej a prímestskej verejnej doprave. Verejná autobusová doprava je dotovaná z rozpočtu mestských a regionálnych samospráv. Toto sa bude týkať troch veľkých miest. Bude sa to týkať Bratislavy, bude sa to týkať Košíc a bude sa to týkať aj autobusovej dopravy v Banskej Bystrici, kde došlo k nákupu plynových zariadení. Je tu ešte stále primátor Bratislavy a ten bude vedieť kvantifikovať, koľko takáto daň bude znamenať len navýšenie nákladov pre dopravu, verejnú hromadnú dopravu v Bratislave, ktorá bola výrazne modernizovaná a ktorá práve prešla na ekologický typ dopravy, aby sa Bratislava mohla po rokoch pochváliť tým, že má dopravu, ktorá nezaťažuje životné prostredie. S touto spotrebnou daňou sa anuluje ekonomická výhodnosť CNG voči nafte a tým aj záujem autobusových dopravcov a samospráv na plynofikáciu verejnej dopravy. A tak teda sa na spotrebnú daň v roku 2011 a v nasledujúcich rokoch paradoxne vyskladajú dotovaní autobusoví dopravcovia a občania, kvôli ktorým je verejná doprava dotovaná, dôjde určite k zvýšeniu cestovného.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak tento a takto predložený rozpočet má pre občanov znamenať to, že keď sa budú v roku 2011 vracať z nákupu, ktorý zdražel kvôli zvýšeniu cien potravín a zvýšeniu DPH, a budú ešte chcieť ísť na poštu zaplatiť si inkaso, na ktorom uvidia vyššie ceny za elektrinu a plyn, a budú si musieť kúpiť ešte aj drahší lístok na MHD, lebo vláda zaviedla daň na pohonné hmoty, a ak by sa tomuto chceli vyhnúť a namiesto autobusu použijú auto a budú musieť zaplatiť extrémne predraženú diaľničnú nálepku, prepáčte, ja za takýto rozpočet určite hlasovať nebudem. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, chcem povedať pár viet k tvorbe štátneho rozpočtu z pohľadu samosprávy.
Je veľmi smutné, že v čase hospodárskej krízy štát postupuje ťarchu aj na úkor obcí a miest. V roku 2002 a 2003 prebehla decentralizácia zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky delimitáciou, boli im dané do správy obcí a miest základné školy, materské školy, ktoré boli v dezolátnom stave, bez revíznych správ, so zatekajúcimi strechami a nevysporiadanými pozemkami, nespočetným množstvom kompetencií, bez finančného krytia. Stavebné úrady a sociálne zabezpečenie obyvateľstva, toto všetko musela samospráva uniesť na svojich bedrách. Teraz, v čase svetovej hospodárskej krízy, a finančnej, obciam a mestám zákonom prikazujeme platiť daň z príjmu za prenájom a predaj obecného majetku. Toto je do neba volajúca krivda. Zvyšuje sa DPH a ceny služieb. Zvyšujú sa nároky na obce sociálnymi zákonmi. Zvyšujú sa ceny energií. Meškajú podielové dane a aj tie sú krátené. Obce a mestá zabezpečujú chod s vyplazeným jazykom. A tu im ešte štát stúpa na krk. Vážení, čo je to štát? Štát, to sú obce a to sú mestá a obyvatelia v týchto mestách a obciach. Nezabúdajme na to.
Musím spomenúť eurofondy. Tu sa dejú ohromné krivdy. Stále sa rozpráva o nečerpaní fondov. Ale je veľa takých miest a obcí, ktoré vynaložia nemalé finančné zdroje na projektovú dokumentáciu kvôli stavebnému povoleniu a na projekty, ktoré sú potrebné na spracovanie eurofondov. Keď už máte toto všetko za sebou, zaplatíte agentúre, zaplatíte projektovú dokumentáciu a projekt je podaný a príde vám vyrozumenie od komisie alebo z ministerstva, že tento europrojekt je vyradený kvôli niekoľkým vetám, niektorému dokumentu alebo podobne. To skutočne ubližuje všetkým nám. Je potrebné, aby sa pomáhalo týmto obciam a mestám, aby mohli čerpať eurofondy. Mne to pripadá niekedy, a teraz za poslednú dobu, ako keby tu bolo politické prenasledovanie. Mám to odskúšané. Namiesto toho, aby sa obciam a mestám pomohlo, hádžu sa im prekážky pod nohy. Robíme to v čase, keď je hospodárska kríza. A namiesto toho, aby sme pomohli, páchame krivdy sami sebe. My si musíme uvedomiť, že teraz sa brzdí rozvoj, ktorý môžeme využiť pre zveľaďovanie životného prostredia, pre rekonštrukciu ciest, škôl, administratívne bariéry, prečerpanie prostriedkov z eurofondov, ktoré sú, a niekedy až nad rámec Európskej únie. A to vláda vyhlasovala, že bude odstraňovať byrokraciu. Ale pritom historicky poškodzujeme sami seba, lebo v týchto obciach žijú všetci obyvatelia, nielen so straníckymi tričkami, a starostovia a primátori sa menia každé 4 roky, ak nedostanú dôveru.
Ešte musím pár slov povedať k parlamentnému rokovaniu. Za toľko osobných urážok, invektív, slovného zasahovania do súkromia, ako som si vypočul za posledné 4 mesiace tu v Národnej rade, no poviem vám, niekedy sa hanbím, lebo na dedine asi by ste si zaslúžene niektorí rozmysleli, či sa budete takýmto spôsobom vyjadrovať, lebo tam si ľudia, musím povedať, viac vážia kolegu ako tu v Národnej rade. Keď terajšia koalícia obviňuje terajšiu opozíciu z rozkrádačiek, ktoré boli v minulosti, opozícia, samozrejme, pripomenie, v minulosti ako prebiehala privatizácia. A toto všetko vieme, že ak máme nejaké podozrenie, nemusíte to tu vykrikovať, sú orgány, ktoré tieto veci riešia. A občania nie sú zvedaví na takéto pripomienky, argumentácie a vyhrážky a samé rozkrádačky a nič iné. A niekedy aj osemkrát ten istý človek to povie za jeden deň. Skutočne sa musím sa hanbiť za to, keď prídem niekedy na víkend domov, o čom sa so mnou moji spoluobčania rozprávajú, skutočne to vyznieva medzi obyvateľmi veľmi kriticky. Dokedy, si myslíte, občania takéto trápne divadlo budú akceptovať? Sami si podpílievame konár, ale asi až dovtedy, kým nespadne celý strom, ale to už potom bude neskoro. Voliči občania vami, nami ohrdnú a nepôjdu radšej voliť.
A ešte jednou vetou sa vrátim k rozpočtu. Vystúpenia, ktoré zazneli predo mnou, od kolegu Petráka zaznel celý rad argumentov, dokumentujú, že tento rozpočet aj pre samosprávu nie je cestou do budúcnosti. Preto tento rozpočet nepodporím. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Pán kolega, mám ťa svojím spôsobom vcelku rád, lebo tak sympaticky tvrdo rozprávaš ako ja. A myslím si, že to tak vyjadruje to, že sa nesnažíš nejako moc pretvarovať. Takže budem k tebe veľmi taký mäkký.
A k tomu, čo si hovoril o tom teda, že keď máme podozrenie z nejakého rozkrádania, z nejakých zlodejín ap., tak máme konať, máme to dať orgánom činným v trestnom konaní. Ono toto je taká formulka, ktorá zvyčajne zo strany SMER-u alebo teda súčasnej opozície zaznieva. Len najväčší problém je to, že tie rozkrádačky a tunelovanie sa konali v podstate zákonne, lebo otázka je, čo bolo nezákonné na nejakom mýtnom tendri, čo bolo nezákonné na nejakej nástenke. Jednoducho vy ako politici ste si prijali také zákony, aby ste mohli tunelovať štát zákonne. A tým pádom nerobili ste také kroky, aby ste následne mohli byť nejako trestne stíhaní. Takže takáto výzva síce je pochopiteľná, je ľúbivá, ale, ešte raz hovorím, tie rozkrádania sa konali v podstate zákonne, lebo zákonne ste si dovolili vyhlásiť tender za 3,5 mld. korún na nástenke na 2. poschodí niekde za vrátnicou. Jednoducho to bol v tom čase zákonný postup. Takto ste to urobili. Využili ste túto dieru v zákone, ktorú ste si sami nechali. A my môžeme eticky to odsúdiť, alebo morálne, že to bola rozkrádačka, ale de iure, podľa toho zákona a právneho stavu, ktorý vtedy bol, to rozkrádačka nebola. Ale myslím si, že omnoho dôležitejšie je to, či vlastne štát pri tom peniaze stratil alebo nestratil. Tie peniaze stratil a neboli použité efektívne a to je podstatnejšie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len dúfam, že sa nedočkám toho, nebol som posledné 4 roky poslancom Národnej rady, aby takéto pripomienky, ako pán kolega teraz Matovič hovorí, sme nepočúvali z druhej strany, že to isté, to, čo bolo kedysi a kritizované, a bolo to v medziach zákona, robila aj tá istá vládna garnitúra, ktorá je teraz. A dúfam, že bude aj strana, ktorú reprezentuje pán Matovič, všetko pre to robiť, aby to tak nebolo, aspoň teda dúfam. A dúfať treba. Ale myslím si, že kritický, pán Matovič, ste len na jednu garnitúru a viac urážate stranu SMER, ako keď niektoré tendre neboli organizované stranou SMER, ale bol to koaličný partner. A ja som si všimol niekoľkokrát, že jediné, čo je z vašej strany, je útočenie do bývalého premiéra pána Roberta Fica, ako keby ten bol za všetko zodpovedný a ako by ten všade mal byť a ako by mal všetko vidieť, ako sa malo. A to som si ozaj skutočne všimol. A to je, si myslím, veľmi zdatný politik, ktorý si dáva pozor, aby on tú špinu nemal sám na sebe. Ďakujem za pozornosť.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Jozefa Kollára, Ondreja Mateja a Ivana Švejnu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011. V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia.
Po prvé, k § 1, zmene výšky príjmov, výdavkov a schodku štátneho rozpočtu. V § 1 ods. 1 sa suma „13,092 402 812 mld. eur“ nahrádza sumou „13,147 833 812 mld. eur“ a suma „16,925 557 812 mld. eur“ nahrádza sumou „16,957 772 812 mld. eur“, v § 1 ods. 2 sa suma „3,833 155 mld. eur“ nahrádza sumou „3,809 939 mld. eur“.
Odôvodnenie. Príjmy, výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu zmien v daňových príjmoch a zavedenia novej dane z emisných kvót, úprav limitov výdavkov kapitol štátneho rozpočtu a z toho vyplývajúcej zmeny schodku štátneho rozpočtu.
Po druhé, k § 4, novému odseku. Za doterajší odsek 2 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „Vláda Slovenskej republiky je oprávnená v roku 2011 prevziať úver od Rozvojovej banky Rady Európy na účely zmiernenia následkov prírodnej katastrofy a na financovanie dlhodobých preventívnych aktivít na zabránenie povodniam až do výšky 150 mil. eur.“
Odôvodnenie. Ustanovuje sa možnosť prevzatia úveru na účely zmiernenia následkov prírodnej katastrofy a na financovanie dlhodobých preventívnych aktivít na zabránenie povodniam od Rozvojovej banky Rady Európy. V čase predkladania návrhu zákona o štátnom rozpočte nebola bližšie špecifikovaná výška možného čerpania úveru.
Po tretie, k prílohe č. 1, zmene výšky jednotlivých príjmov, výdavkov a schodku štátneho rozpočtu. Príloha č. 1 vrátane názvu „Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2011“ znie: „Ukazovateľ: Príjmy spolu 13,147 833 812 mld. eur, z toho A. Daňové príjmy 8,786 829 mld. eur, A.1 Dane z príjmov a kapitálového majetku 1,925 923 mld. eur, v tom daň z príjmov fyzickej osoby 110,47 mil., v tom zo závislej činnosti 103,854 mil., z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu 6,616 mil., daň z príjmov právnickej osoby 1,669 475 mld., daň z príjmov vyberaná zrážkou 145,978 mil., A.2 Dane za tovary a služby 6,735 637 mld., v tom daň z pridanej hodnoty 4,652 259 mld., spotrebné dane 2,083 274 mld., dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti 0,000 104 mld., A.3 Dane z medzinárodného obchodu a transakcií 33,908 mil., v tom podiel na vybratých finančných prostriedkoch 33,908 mil., A.4 Sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradami za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom 21,881 mil., A.5 Iné dane (dane z emisných kvót) 69,48 mil., B. Nedaňové príjmy 703,083 115 mil., C. Granty a transfery 3,657 921 697 mld., Tuzemské granty a transfery 314,031 860 mil., Prostriedky z rozpočtu Európskej únie 3,343 889 837 mld., Výdavky spolu 16,957 772 812 mld., Schodok 3,809 939 mld.“
Odôvodnenie. Príjmy, výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu zmien v daňových príjmoch a zavedenia novej dane z emisných kvót, úprav limitov výdavkov kapitol štátneho rozpočtu a z toho vyplývajúcej zmeny schodku štátneho rozpočtu.
Po štvrté, k prílohám č. 2, 3, 4 a 5 , zmene názvov. V prílohách č. 2, 3, 4 a 5 sa slová „Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR“ nahrádzajú slovami „Ministerstvo kultúry SR“, slová „Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR“ sa nahrádzajú slovami „Ministerstvo hospodárstva SR“ a slová „Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR“ sa nahrádzajú slovami „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR“.
Odôvodnenie. Názvy ministerstiev sa upravujú v nadväznosti na zákon č. 403/2010 Z. z. z 13. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Po piate, k prílohe č. 4, zmene skratky. V prílohe č. 4 sa slová „MDPaT SR“ a „MDPT SR“ nahrádzajú slovami „MDVRR SR“.
Odôvodnenie. Názvy ministerstiev sa upravujú v nadväznosti na zákon č. 403/2010 Z. z. z 13. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z.
Po šieste, k prílohe č. 4, novým záväzným ukazovateľom. V prílohe č. 4 sa za slová "06P0202 Podporiť v štúdiu rómskych študentov na stredných a vysokých školách“ vkladajú slová "06P0204 Menšinová a kultúrna politika 4 mil., 06P0209 PROGRES 0,075 mil., 06P020A Akčný plán boja proti rasizmu 2,481 256 mil.“.
Odôvodnenie. Úprava programovej štruktúry v kapitole Úradu vlády SR sa vykonáva v nadväznosti na zákon č. 403/2010 Z. z. z 13. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády v znení neskorších predpisov.
Po siedme, k prílohe č. 3, zmenám výdavkov v kapitolách. V kapitole Kancelárie Národnej rady SR sa zvyšujú výdavky celkom o 2,3 mil. eur a výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 2,3 mil. eur. V kapitole Kancelárie prezidenta SR sa zvyšujú výdavky celkom o 0,3 mil. eur a výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 0,3 mil. eur. V kapitole Úradu jadrového dozoru SR sa zvyšujú výdavky celkom o 0,32 mil. eur a výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 0,32 mil. eur. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sa zvyšujú výdavky celkom o 59,929 547 mil. eur a výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 59,929 547 mil. eur. Zároveň sa v kapitole Úradu vlády SR znižujú výdavky celkom o 6,7 mil. eur a výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 6,7 mil. eur. V kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sa znižujú výdavky celkom o 14,020 547 mil. eur, výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 14,020 547 mil. eur a kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) o 14,020 547 mil. eur. V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa znižujú výdavky celkom o 1,7 mil. eur a výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 1,7 mil. eur. V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sa znižujú výdavky celkom o 8,214 mil. eur a výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 8,214 mil. eur a kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) o 8,214 mil. eur. Suma „16,925 557 812 mld.“ sa nahrádza sumou „16,957 772 812 mld.“, suma „13,581 667 775 mld.“ sa nahrádza sumou „13,613 882 975“ mld.“ a suma „824,382 555 mil.“ sa nahrádza sumou „802,148 008 mil.“ (v riadku spolu).
Odôvodnenie. Pozmeňujúcim návrhom sa zabezpečuje v Kancelárii Národnej rady SR bezporuchový a plynulý chod zákonodarného zboru, v Kancelárii prezidenta SR výdavky na opravu Prezidentského paláca a výdavky súvisiace s činnosťou Kancelárie prezidenta. V kapitole Úradu jadrového dozoru ide o výdavky na zabezpečenie príspevku do medzinárodných organizácií z dôvodu zmeny koeficientu OSN, resp. z dôvodu nového komplexného výpočtu príspevku. A v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sa zvyšujú výdavky z dôvodu potenciálneho nenaplnenia príjmov z predaja emisných kvót a dane z emisných kvót. Zároveň sa v kapitole Úradu vlády znižujú výdavky na protipovodňovú ochranu. V kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sa znižujú výdavky na rekonštrukciu Zimného štadióna Ondreja Nepelu z dôvodu rýchlejšieho postupu prác pri rekonštrukcii v roku 2010 a zabezpečenia finančných prostriedkov už v roku 2010. V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa znižujú výdavky v súvislosti s prijatými úspornými opatreniami v kapitole. A v kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sa znižujú výdavky z dôvodu eliminácie nenaplnenia príjmov zo spotrebnej dane z piva vzhľadom na neschválenie novely zákona. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Áno, takže po ôsme, k prílohe č. 4, zmene výdavkov na realizáciu programov. V kapitole Kancelárie Národnej rady SR sa zvyšujú výdavky spolu za kapitolu o 2,3 mil. eur a programu „06M Zákonodarná a kontrolná činnosť parlamentu“ o 2,3 mil. eur. V kapitole Kancelárie prezidenta SR sa zvyšujú výdavky spolu za kapitolu o 0,3 mil. eur a programu „06N Reprezentácia štátu a obyvateľov SR“ o 0,3 mil. eur. V kapitole Úradu jadrového dozoru sa zvyšujú výdavky spolu za kapitolu o 0,32 mil. eur, programu „080 Výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou“ o 0,026 980 mil. eur a programu „0970D Príspevky SR do MO – ÚJD SR“ o 0,293 020 mil. eur. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sa zvyšujú výdavky spolu za kapitolu o 59,929 547 mil. eur. Zároveň sa v kapitole Úradu vlády SR znižujú výdavky spolu za kapitolu o 6,7 mil. eur a programu „06P Tvorba a implementácia politík“ o 6,7 mil. eur. V kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sa znižujú výdavky spolu za kapitolu o 14,020 547 mil. eur a programu „020 Národný program rozvoja športu“ o 14,020 547 mil. eur. V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa znižujú výdavky spolu za kapitolu o 1,7 mil. eur a programu „07E Tvorba a implementácia politík“ o 1,7 mil. eur. V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sa znižujú výdavky spolu za kapitolu o 8,214 mil. eur a programu „053 Cestná infraštruktúra“ o 8,214 mil. eur a podprogramu „05303 Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest NDS“ o 8,214 mil. eur.
Odôvodnenie. Pozmeňujúcim návrhom sa zabezpečuje v Kancelárii Národnej rady bezporuchový a plynulý chod zákonodarného zboru, v Kancelárii prezidenta SR výdavky na opravu Prezidentského paláca a výdavky súvisiace s činnosťou Kancelárie prezidenta. V kapitole Úradu jadrového dozoru ide o výdavky na zabezpečenie príspevku do medzinárodných organizácií z dôvodu zmeny koeficientu OSN, resp. z dôvodu nového komplexného výpočtu príspevku. A v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sa zvyšujú výdavky z dôvodu potenciálneho nenaplnenia príjmov z predaja emisných kvót a dane z emisných kvót. Zároveň sa v kapitole Úradu vlády znižujú výdavky na protipovodňovú ochranu. V kapitole Ministerstva školstva SR sa znižujú výdavky na rekonštrukciu Zimného štadióna Ondreja Nepelu z dôvodu rýchlejšieho postupu prác pri rekonštrukcii v roku 2010 a zabezpečenia finančných prostriedkov už v roku 2010. V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa znižujú výdavky v súvislosti s prijatými úspornými opatreniami v kapitole. A v kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sa znižujú výdavky z dôvodu eliminácie nenaplnenia príjmov zo spotrebnej dane z piva vzhľadom na neschválenie novely zákona.
Ďakujem za pozornosť.