9. schôdza

Ďakujem. Poprosím kolegu nehovoriť bez mikrofónu. Ďakujem. Slovo má, pán poslanec Rafaj.

Chcem ubezpečiť pána poslanca Viskupiča, že bude možno prekvapený, ale ten prvý novelizačný bod mu podporíme, pretože potvrdzuje kritiku v mojom vystúpení, kde som poukazoval na vypúšťanie jednotlivých oblastí, kde sa má používať štátny jazyk. A áno, príslušníci obecnej polície toto spresnenie je práve tam, kde je to kľúčové na jazykovo zmiešanom území veľmi potrebné, takže v tomto smere áno.
A súčasne, ale je mi ľúto, že ešte predtým pán minister reagoval na úplne iný paragraf, na § 6 a ja som namietal, a to vlastne vy meníte. Ten istý paragraf, pán Viskupič, § 3, kde ministerstvo vypustilo povinnosť zamestnancov, štátnych zamestnancov v doprave, v hasičských zboroch a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to je novelizačný bod 9, pán minister, ktorý sa vypustil a toto som ja namietal. Ale vy ste mi proti argumentovali § 6, ktorý síce tam je, ale nepopriete, že zamestnanci a štátna a tak ďalej a tak ďalej hasičských zboroch v záchrannom systéme sa vypúšťa. Je to ten novelizačný bod 9. To tam proste máte. Ale nevadí, v základných rámcoch, myslím, že si rozumieme.

Ďakujem. Slovo má, pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. K reakcii na pána poslanca Blanára. Myslím si, že som prečítal ten zákon, ten pozmeňovací návrh, tak isto je rozdaný v laviciach. Ten pozmeňovací návrh, ja som to tam aj citoval, je zapracované stanovisko z Európskej komisie, čiže rozširujeme nielen na jazyky národnostných menšín, ale aj o jazyky používané v Európskej únii. Takže celkom nerozumiem, čo sa snažil povedať.
Čo sa týka bodu 1 kvôli špecifikácii a presnosti textu, v reakcii na pána poslanca Rafaja, je dobré, že sa staviate k tomu bodu tak. Nám išlo o to, aby bol ten legislatívny text čistý.
Čo sa týka ešte pána Blanára, zabudol som ohľadom tej ich sankcií, ktorých sa tak isto dotkol, keďže právna norma by mala byť vykonateľná. Bola to vec tá, prečo hovorím o zlatej strednej ceste. Máme normu, ktorá vychádza zo štandardnej jej výstavby, čo spôsobuje problémy na druhej strane. Takže, myslím si, že stanovisko jednak ministerstva ako predkladateľa, aj moje je, že má to platiť v takej podobe, aby sme mohli zachovať zdravý rozum pri aj ochrane štátneho jazyka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďalší rečník v rozprave je pani poslankyňa Pfundtner. Kým príde k rečníckemu pultu, mám jednu informáciu, o 11.30 hodine zrejme nemáme o čom hlasovať, alebo keď máme, tak iba o jednom zákone. Navrhujem, teda, toto hlasovanie vynechať, pokračovať v rozprave až do 12.00 hodiny a potom budeme hlasovať až o 17.00 hodine. Je takýto súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem vám pekne. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, od prerokovania novely zákona o štátnom jazyku v prvom čítaní uplynulo vyše jeden a pol mesiaca. Za ten čas sme mali možnosť vo výboroch podrobne vydiskutovať jednotlivé problematické body, vypočuť si politické stanoviská jednotlivých strán k predkladanej legislatíve.
Na základe týchto skúseností môžem povedať, že pri rokovaniach o predloženom návrhu zákona vôbec nešlo o odborný, ale o politický problém. Ide o prestíž a o to, kto dokáže viac presvedčiť verejnosť, že práve on je ten správny ochranca jazyka.
Sme však v spoločnej pasci, ktorá vznikla tým, že predchádzajúca novela nazývaná aj Maďaričova, bola prijatá ešte v období napätia medzi Slovenskom a Maďarskom, v období, keď bolo treba dokazovať, kto je tu pánom, keď bolo treba deklarovať ochranu väčšinového jazyka pred menšinovým, chrániť Slováka voči Maďarovi, pretože to bolo politicky výnosné .
Z jazykového zákona sa žiaľ stala účinná propaganda aj pre jeho neúprimnosť a civilizačný deficit, pretože pod rúškom ochrany štátneho jazyka v skutočnosti trestáme nie obyvateľov Maďarska, ale vlastných občanov len preto, že občas hovoria inak.
Vážené dámy, vážení páni, preto si myslím, som z toho smutná, že politická realita neumožňuje skutočnú diskusiu o tejto problematike. Napriek dlhým rokovaniam sme sa totiž mohli pohnúť oveľa viac, hlavne pokiaľ ide o pokuty. Na to však treba politická vôľa.
Spoločná správa výborov, na ktorých sme sa doposiaľ dokázali zhodnúť, síce obsahuje isté korekcie, aj tie však mali byť pôvodne súčasťou už vládneho návrhu. Vkladá sa slovo "ohrozenia", čiže možnosť sankcionovania podľa zákona o štátnom jazyku sa bude týkať len tých prípadov, ak sa v štátnom jazyku nezverejnia informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky.
Čo je však dôležité a mohlo by to znamenať istý posun je, že od prvého čítania poznáme stanovisko Benátskej komisie k tomuto zákonu. Stanovisko, ktoré vzniklo na podnet Slovenska. Stanovisko, o ktoré požiadala vláda pána Fica. A nemali by sme ani zabudnúť, že už máme za sebou aj komunálne voľby. Je teda najvyšší čas na to, aby sme zobrali do úvahy skutočné argumenty k tomuto návrhu zákona a politiku nechali bokom. Argumenty, tak v prospech štátneho jazyka ako aj menšinových jazykov. Nie selektívne, jednostranne, ale demokraticky. Slušne, európsky. Tak, ako nám to odporúča stanovisko Benátskej komisie, ktorá je nezávislým rozhodcom.
Benátska komisia Rady Európy viaceré ustanovenia zákona považuje za nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami Slovenska. Odporúča preskúmanie zákona, ktorý citujem: "Neprimeraným spôsobom obmedzuje používanie jazykov národnostných menšín. Benátska komisia potvrdzuje, že zákon o štátnom jazyku je neprimeraný a voči príslušníkom národnostných menšín diskriminačný", koniec citátu. Správa komisie potvrdila aj môj doterajší argument, že jazykový zákon je nevyvážený, a čo sa týka národnostných menšín, tak v určitých prípadoch, znevýhodňujúci. Aj samotné hodnotenie podčiarkuje fakt, že menšinové jazyky neohrozujú slovenský jazyk, preto nie sú potrebné radikálne opatrenia na jeho ochranu.
Ak si však poslanec zoberie tú námahu a zistí, ako interpretuje stanovisko Benátskej komisie predkladateľ tohto návrhu zákona, ministerstvo kultúry, tak na stránke ministerstva kultúry zistí jedine to, že pripomienky Benátskej komisie k zákonu o štátnom jazyku sú v podstate vyriešené bez toho, aby samotné stanovisko komisie zverejnili.
V prvom čítaní som podrobne vymenovala svoje námietky k prerokovanej novele. Teraz v druhom čítaní by som rada predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý je podľa názoru našej strany MOST - HÍD v súlade so stanoviskom Benátskej komisie a ide v duchu dôvodovej správy zákona o štátnom jazyku.
Teraz dovoľte, aby som ten pozmeňujúci návrh predložila.
Bod 11. sa nahrádza nasledovným znením.
V § 4 ods. 3 v druhej vete sa za slová "pedagogická dokumentácia" vkladajú slová "a ďalšia dokumentácia", bodka sa nahrádza čiarkou a za čiarkou sa vkladajú slová: "okrem pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie výlučne v štátnom jazyku a okrem pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie výlučne vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia." Tretia veta sa nahrádza touto vetou: "Rozsah pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie výlučne v štátnom jazyku a pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie výlučne vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia v školách a školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín, sa určí všeobecne právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky po dohode s podpredsedom vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny."
Svoj pozmeňujúci návrh odôvodňujem tým, že navrhujeme rozlišovať medzi tromi skupinami pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie na základe toho, pre aké potreby sa používajú. Prvú skupinu tvorí pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia, ktorá sa vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia. To je základná kategória, pričom ďalšie dve kategórie budú vymedzené v osobitnom všeobecne záväznom právnom predpise:
a) pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia, ktorá sa vedie výlučne v štátnom jazyku; ide o pedagogickú dokumentáciu a ďalšiu dokumentáciu, ktorá sa používa pre potreby ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy a
b) pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia, ktorá sa vedie výlučne vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia; ide o pedagogickú dokumentáciu a ďalšiu dokumentáciu, ktorá sa používa pre vnútorné potreby školy a školského zariadenia.
S poukazom na zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny má spolurozhodovaciu právomoc s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v otázkach výchovy a vzdelávania národnostných menšín, a preto je nevyhnutné, aby sa pred vydaním tohto všeobecne záväzného právneho predpisu podľa návrhu uskutočnila konzultácia s podpredsedom vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Taktiež ako je to v písomnom vyhotovení môjho pozmeňujúceho návrhu poukazujem na bod 9 Haagskych odporúčaní z roku 1996, ktoré sa týkajú práv národnostných menšín na vzdelávanie. Toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu.
A teraz dovoľte, aby som pokračovala ďalej.
O zákone o štátnom jazyku sa už hovorilo naozaj veľa, ale stále nie dosť. Slovensko sa podľa Benátskej komisie dostalo do rozporu s medzinárodnými záväzkami, ktoré na seba dobrovoľne zobralo prijatím Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov. Ani novela predložená do parlamentu všetky rozpory neodstraňuje, čo však teraz v druhom čítaní máme možnosť čiastočne urobiť, najmä pokiaľ ide o pokuty. Ich odstránenie by bolo potrebné už aj z princípu, aby zákon bol v súlade s programovým vyhlásením vlády.
Poradný výbor Rady Európy vo svojej správe o implementácii hovorí o tom, že samotná zákonná možnosť ukladať pokuty právnickým osobám alebo fyzickým osobám, podnikateľom za používanie ich menšinového jazyka nie je v súlade s ustanoveniami Rámcového dohovoru. Citujem konkrétne zo správy: "Poradný výbor je hlboko znepokojený touto situáciou a pripisuje kľúčový význam tomu, aby slovenské orgány v súlade s duchom Rámcového dohovoru uplatňovali politiku stimulov, namiesto represívnej politiky, aby sa pozitívnym a konštruktívnym spôsobom dosiahol legitímny cieľ podpory znalosti a používania štátneho jazyka."
Vážené kolegyne, kolegovia, keď už nechceme akceptovať požiadavky menšinových voličov, tak akceptujme aspoň požiadavky Benátskej komisie, o stanovisko ktorej požiadala predchádzajúca vláda. Akceptujme aspoň stanovisko Vysokého komisára OBSE a taktiež stanovisko Rady Európy.
Poslanci strany MOST - HÍD sme toho názoru, že áno, každý jazyk, teda štátny, ako i menšinový, treba chrániť výlučne tam, samozrejme, kde je to účelné. Pre nás, je žiaľ táto problematika stále otvorená. Upozorňujem však, že alternatívou neprijatia tejto predkladanej novely, by bolo ponechať súčasnú, omnoho prísnejšiu a pre nás neprijateľnú verziu.
A preto podporíme každý návrh a viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré aj sami predkladáme, ktoré súčasné znenie tohto zákona vylepšia.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Máme prihlásených osem poslancov s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť a slovo má pán poslanec Maďarič.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, pristalo by vám menej toho vzrušenia, rozhorčenia a viac vecnosti.
V pasci sa ocitáte vy, svojím vystúpením, v pasci tej lživej antikampane, ktorá bola vedená proti novele zákona o štátnom jazyku, pretože vy ste uviedli, že zákon trestá občanov, ktorí hovoria inak. To presne sa hovorilo o zákone o štátnom jazyku, ale ja vám opäť zopakujem, že tento zákon netrestá občanov a ľudí, ľudia nemôžu byť sankcionovaní týmto zákonom a určite nie za to, že komunikujú v inom jazyku. Zákon môže udeliť sankcie za to, ak v niektorých prípadoch niektoré subjekty neinformujú alebo nekomunikujú v štátnom jazyku. To je zásadný rozdiel oproti tomu, čo ste povedali.
Ďalej, odvolávate sa na správu Benátskej komisie, viackrát ste to spomenuli a ja vás upozorňujem, že správa Benátskej komisie vôbec nepotvrdila nič vo vzťahu k menšinovým jazykom a odcitujem vám aj ja z úvodu tohto stanoviska. Tam sa píše: "V tomto stanovisku Benátska komisia neskúmala celkovú situáciu menšín v Slovenskej republike, pokiaľ ide o ochranu ich jazykových práv." Tak isto ste citovali alebo odvolávali ste sa na stanovisko Benátskej komisie v otázke sankcií. Takže vám tu odcitujem: "Benátska komisia súhlasí so slovenskými štátnymi orgánmi, že pokiaľ neexistujú sankcie za porušenie právnych povinností, hrozí riziko, že tieto povinnosti nebudú plnené." Je logické, že v zásade by každé porušenie práva malo byť sankcionované.Takže, pani poslankyňa, vráťte sa do reality. (Potlesk.)

Taký nečakaný koniec. Ďakujem. Pán poslanec Rafaj.

Pani poslankyňa sa predovšetkým odvolávala na názor cudzieho právneho inštitútu Benátskej komisie a na isté rešpektovanie medzinárodných úzusov, ale ja teda musím opäť zopakovať uznesenie Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2004 a potom ešte niekoľkokrát zopakované, kde konštatoval, že ak štát má štátny jazyk zakotvený vo svojej ústave, v takom prípade ide o ústavnú hodnotu, a teda má právo na jeho ochranu. A je to teda aj v súlade s čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pretože pre suverénne národné štáty, citujem: "je jednou zo základných ústavných hodnôt, takou istou ako národné územie alebo národná zástava."
Ja chápem, že pre niektorých príslušníkov menšín je možno červeno-bielo-zelená trikolóra alebo zástava bližšia ako bielo-modro-červená. A hoci ide tiež o ústavnú hodnotu, ale aspoň sa dohodnime, že tým základným komunikačným rámcom bude štátny jazyk.
Po druhé, prekvapili ste ma, lebo mal som pocit, že MOST - HÍD nie je členom MAERD, teda stálej konferencie, maďarsko-maďarskej konferencie, ale presne také isté stanovisko ste dali ako oni z 5. novembra, kde zmietli doslova slovenský jazykový zákon. A pokiaľ sú tu nejaké rozpory, možno by bolo dobré upozorniť na maďarský zákon o národnej bezpečnosti, na maďarský zákon o dvojakom občianstve alebo vydávaní preukazov o zahraničnom Maďarovi.
A pýtam sa len, pani poslankyňa, teda aj deti, prírodu alebo zdravie budeme chrániť len tam, kde je to účelné?