9. schôdza

30.11.2010 - 15.12.2010
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.12.2010 o 10:56 hod.

Mgr.

Marek Maďarič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:27

Szilárd Somogyi
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Takisto ďakujem aj za niektoré slová uznania.
Pán Rafaj, vy ste sa snažili ako bagatelizovať vychádzajúc z počtu asi najmenších skupín národnostných menšín na Slovensku ten fakt, že či už zdola alebo zhora, ale minimálne 10 % obyvateľov tohto štátu nie je slovenskej národnosti. To ja nepokladám za až takú malú časť obyvateľstva, aby sme to mohli porovnávať s nejakými nula celá percentami.
Pán Maďarič, tiež vám ďakujem a ja za hlavný dôvod, okrem toho symbolického, prijatie alebo reštartovanie zákona o jazyku v minulom roku vašou vládou, vidím najmä ako politické dôvody, keď ste si boli vedomí toho, že medzi maďarskými občanmi už bodovať nebudete, tak trocha ste chceli ako posilniť tú národnú stránku vašej strany a získať skôr na ostatných častiach Slovenska. Čiže, bolo by dobré, keby ten ozajstný prapôvod alebo prazdroj vzniku tohto zákona bol fakt len ten identický, symbolický alebo národný, a nielen politický.
Pán Blanár, ja som podporil rozpočet ako celok s tým vedomím, že každá oblasť, vrátane aj podpory Slovákov v zahraničí, by vyžadovala väčšiu čiastku a ste si vedomí aj toho vy, že každý rezort, by mohol také dôležité a prioritné úlohy vytýčiť, ktoré je treba podporiť, že by sme ešte dneska o tom rozprávali. Takže toto bolo najmä mojím prvotným dôvodom. Ďakujem vám ešte raz.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.12.2010 o 10:27 hod.

Szilárd Somogyi

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:29

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ja by som na základe konzultácií s pánom ministrom aj s kolegami poslancami si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh k novele k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku. K predloženiu tohoto pozmeňovacieho návrhu, ktorý vám bol rozdaný aj do lavíc, ma viedlo niekoľko príčin. Niektoré boli vypracované ako na základe vyčistenia legislatívneho textu, niektoré rešpektujú rozšírenie nielen o jazyk národnostných menšín, ale aj o iné jazyky používané v Európskej únii.
Zároveň chcem povedať jednu vec, že predložil som pôvodne pozmeňovací návrh, ktorý mal na rozmnoženie jeden bod. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý predložím teraz, má bodov päť.
Zároveň chcem pána spravodajcu požiadať, aby po predložení návrhu dal o každom bode následne hlasovať zvlášť.
Prečítam následne znenia pozmeňujúcich návrhov.
1. V čl. I v bode 5 návrhu zákona (§ 3 ods. 1) sa za slová "štátni zamestnanci" vkladá čiarka a slová "príslušníci obecnej polície".
Odôvodňujem to tým, že vzhľadom na skutočnosť, že z odôvodnenia k bodu 16 návrhu zákona vyplýva, že vypustením obecnej polície z ustanovenia v § 6 ods. 1, by obecná polícia mala podliehať menej prísnemu režimu upravenému v § 3 ods. 1, čím sa umožní používanie jazykov národnostných menšín v obecnej polícii v tých obciach, kde príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. Je potrebné návrh zákona upraviť tak, že v súlade so zámerom jeho predkladateľa sa príslušníci obecnej polície doplnia do ustanovenia § 3 ods. 1, čím sa dosiahne jednotnosť obsahu v navrhovanej úprave, a to, že naozaj budú podliehať menej prísnemu režimu tak, ako sa to uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy predkladanej novely.
2. V čl. I sa za 17. bod návrhu zákona vkladá nový 18. bod, ktorý znie:
"18. V § 8 ods. 3 prvá časť vety pred bodkočiarkou znie: "V štátnom jazyku sa vedie účtovníctvo, vyhotovuje sa účtovná uzávierka, technická dokumentácia, ktorej vyhotovenie alebo predloženie sa vyžaduje na účel konania podľa osobitného predpisu a stanovy združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností potrebné na účely registrácie". Následné body sa primerane prečíslujú.
Poznámky pod čiarou k odkazu 13a) a 13b) znejú:
"13a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
13b) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 264/2009 Z. z. o podporných opatreniach v pôdohospodárstve v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 381/2009 Z. z."
Odôvodňujem. Odsek 3 v § 8 sa mení na základe odporúčania zástupcov Európskej komisie, ktorí upozornili na neprimerane široký rozsah povinností uvedených v tomto ustanovení.
Vyhotovenie všetkej finančnej a technickej dokumentácie aj v slovenskom jazyku môže byť pre všetky subjekty z iných členských štátov únie prekážkou uplatnenia práva usadiť sa a vykonávať zárobkovú činnosti na území Slovenskej republiky.
Definícia zužujúca rozsah tejto povinnosti sa síce vyskytuje v zásadách vlády Slovenskej republiky k zákonu o štátnom jazyku, ale vzhľadom na to, že ide o dokument, ktorý nemá charakter všeobecne záväzného právneho predpisu, je potrebné zapracovať zúženie rozsahu povinností priamo do textu zákona. Navrhovanou zmenou sa dosahuje, že povinnosť používať štátny jazyk sa nebude vzťahovať na celú finančnú dokumentáciu podnikateľských subjektov, ale iba na účtovníctvo a účtovnú uzávierku podliehajúcu dohľadu daňového úradu. Rovnako celá technická dokumentácia vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, môže zostať v tomto pôvodnom jazyku bez toho, aby sa musela prekladať do slovenského jazyka. V prípade potreby sa predloží len tá časť technickej dokumentácie, ktorá sa predkladá na posudzovanie orgánu verejnej správy, ak to vyžadujú iné všeobecne záväzné právne predpisy. Rovnako sa takéto zúženie povinnosti týka písomných dokumentov a stanov združení, spolkov, politických strán, hnutí a obchodných spoločností, ktoré sa budú vyžadovať v štátnom jazyku len v rozsahu potrebnom na zápis do príslušných registrov.
3. V čl. I sa za 19. bod návrhu zákona vkladá nový 20. bod, ktorý znie:
"20. V § 8 ods. 5 sa slová "len znenie v štátnom jazyku" nahrádzajú slovami "popri znení v štátnom jazyku aj znenie zmlúv v inom oficiálnom jazyku Európskej únie" a na konci sa pridáva veta "V prípade vzniku nejasností alebo rozporov platí znenie zmluvy v štátnom jazyku." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodňujem. Vzhľadom na vývoj slovenského trhu, slobodu podnikania a slovenským právnym poriadkom garantovanú možnosť cezhraničného podnikania a pohybu osôb v rámci Európskej únie sa navrhuje, aby zmluvy, ktoré sú v súlade s platným právnym poriadkom ako slobodný prejav vôle bolo možné vyhotoviť okrem znenia v štátnom jazyku, aj v inom oficiálnom jazyku Európskej únie.
4. V čl. I v 20. bode návrhu zákona (§ 8 ods. 6) sa slová "V nápisoch, reklamách a oznamoch" nahrádzajú slovami "V nápisoch a oznamoch" a za slová "podľa osobitného predpisu" (11g) sa vkladajú slová "a v reklame".
Odôvodnenie. Zmena v ods. 6 § 8 je nevyhnutná z dôvodu odstránenia nadbytočnej požiadavky vzťahujúcej sa na text reklamy, ktorá sa nachádza na verejne prístupných miestach.
Zákon o štátnom jazyku v súčasnosti požaduje, aby v prípade použitia iných jazykov bol slovenský text umiestnený na prvom mieste, teda pred textom v cudzom jazyku. Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť zobraziť slovenské znenie na prvom mieste, čím sa umožňuje zvoliť ľubovoľné usporiadanie textov pri dvojjazyčných alebo viacjazyčných reklamách.
5. V čl. 1 sa za 20. bod návrhu zákona vkladá nový bod 21, ktorý znie:
"21. V § 8 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie: "(7) Povinnosť stanovená v ods. 6 sa nevzťahuje na obchodné meno, ochrannú známku, názov inštitúcie zapísaný alebo zaradený do registrov alebo zoznamov podľa zákonov platných v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a na použitie mena a priezviska, ktoré sú súčasťou nápisu, reklamy a oznamu určeného na informovanie verejnosti a na niektoré zaužívané výrazy v cudzom jazyku, ktoré sa zvyčajne používajú spolu s obchodnou značkou v texte reklám, sú známe najširšej verejnosti a sú súčasťou reklamy."
Odôvodňujem to tým, že v záujme zabezpečenie právnej istoty sa odporúča presunúť z metodického dokumentu Zásady vlády (vydaného v decembri 2009 k zákonu o štátnom jazyku) ustanovenie o výnimkách z povinnosti uvedenej v § 8 ods. 6 priamo do textu zákona, čím toto ustanovenie nadobudne právnu záväznosť a prispeje k odstráneniu nejasností, ktoré vznikali pri používaní štátneho jazyka v nápisoch, reklamách a oznamoch určených pre verejnosť. Výnimka sa týka uvádzania obchodného mena, ochrannej známky a vlastných mien, vrátane názvov inštitúcií, na ktoré sa povinnosť používať štátny jazyk zo zákona o štátnom jazyku nevzťahuje.
Súčasne sa zavádza ďalšia výnimka, a to v súvislosti s textom reklám, ktorá umožní, aby sa všeobecne známe a bežne používané cudzojazyčné výrazy, ktoré sa vo vedomí verejnosti spájajú s konkrétnou obchodnou značkou, nemuseli prekladať do slovenského jazyka. Na takéto prípady sa ustanovenie § 8 ods. 6 nebude vôbec vzťahovať, čo znamená, že zákon o štátnom jazyku nebude pri týchto výrazoch vyžadovať uvedenie ich slovenskej jazykovej verzie.
Toľko k predkladaným návrhom k pozmeňovaciemu návrhu k novele. Týmto by som chcel poďakovať aj ministrovi za súčinnosť, aj kolegom, jednak z klubu a kolegom z iných poslaneckých klubov.
Neodpustím si jednu poznámku, ja som sa pýtal predrečníka, pána poslanca Rafaja, ohľadom jeho jedenásteho prikázania, na čo som nedostal odpoveď. Ak by sa dalo, poprosil by som vás, ako sa dá zosmilniť štátny jazyk. A zároveň by som chcel povedať aj z tohto miesta, že činnosť ministerstva pri otvorení komunikácie s poslancami a osobná zainteresovanosť ministra pri riešení odstraňovania reštriktívnych vecí v zákone a zároveň jeho ochrana ako obyvateľov, tak aj štátneho jazyka, ako nášho národného kultúrneho dedičstva sa dostala na pôdu vecnosti, zdravého rozumu a myslím si, že zlatej strednej cesty k tomu, že sankcie v zákone zostávajú a budú sa uplatňovať v takej miere, aby nešikanovali národnostné menšiny, čo je súčasťou programového vyhlásenie vlády. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

9.12.2010 o 10:29 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:40

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán poslanec Viskupič, to, čo ste teraz predviedli, môžeme nazvať, že to je vlastne novela novely, a možno by som viacej uvítal, keby ste, keďže ste v závere aj spomínali za súčinnosti pána ministra, poslancov a všetkým ďakujete, ako vám pomohli urobiť túto novelu, novely, ste rovno mohli odporučiť, že jednoducho nech sa zruší celý zákon.
Veď v podstate to, čo ste urobili, pomaličky ten zákon nemá žiadny zmysel. Toľko diskutované sankcie, ktoré ste okiadzali a ktoré ste napádali a hovorili ste, pritom žiadna sankcia nikdy nebola zaplatená alebo udelená a dnes hovoríte, že je to dobrý nástroj, ktorý treba nechať.
Samé protirečenie, pán poslanec a úprimne poviem, že ja by som nechcel odpovedať za pána poslanca Rafaja na to, že na to jedenáste prikázanie, ale to, čo ste urobili teraz, tak je v podstate by som povedal skôr demontáž podpory národného jazyka Slovenska. Pretože tu nejde o žiadne potláčanie jazykov národnostných menšín, to len zneužívajú politici maďarskej národnosti pre svoju politiku, pretože potrebujú z toho ťažiť. Ja to chápem, pretože sú čitateľní, ale nechápem vás.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.12.2010 o 10:40 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:42

Rafael Rafaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Chcem ubezpečiť pána poslanca Viskupiča, že bude možno prekvapený, ale ten prvý novelizačný bod mu podporíme, pretože potvrdzuje kritiku v mojom vystúpení, kde som poukazoval na vypúšťanie jednotlivých oblastí, kde sa má používať štátny jazyk. A áno, príslušníci obecnej polície toto spresnenie je práve tam, kde je to kľúčové na jazykovo zmiešanom území veľmi potrebné, takže v tomto smere áno.
A súčasne, ale je mi ľúto, že ešte predtým pán minister reagoval na úplne iný paragraf, na § 6 a ja som namietal, a to vlastne vy meníte. Ten istý paragraf, pán Viskupič, § 3, kde ministerstvo vypustilo povinnosť zamestnancov, štátnych zamestnancov v doprave, v hasičských zboroch a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to je novelizačný bod 9, pán minister, ktorý sa vypustil a toto som ja namietal. Ale vy ste mi proti argumentovali § 6, ktorý síce tam je, ale nepopriete, že zamestnanci a štátna a tak ďalej a tak ďalej hasičských zboroch v záchrannom systéme sa vypúšťa. Je to ten novelizačný bod 9. To tam proste máte. Ale nevadí, v základných rámcoch, myslím, že si rozumieme.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.12.2010 o 10:42 hod.

Mgr.

Rafael Rafaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:43

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. K reakcii na pána poslanca Blanára. Myslím si, že som prečítal ten zákon, ten pozmeňovací návrh, tak isto je rozdaný v laviciach. Ten pozmeňovací návrh, ja som to tam aj citoval, je zapracované stanovisko z Európskej komisie, čiže rozširujeme nielen na jazyky národnostných menšín, ale aj o jazyky používané v Európskej únii. Takže celkom nerozumiem, čo sa snažil povedať.
Čo sa týka bodu 1 kvôli špecifikácii a presnosti textu, v reakcii na pána poslanca Rafaja, je dobré, že sa staviate k tomu bodu tak. Nám išlo o to, aby bol ten legislatívny text čistý.
Čo sa týka ešte pána Blanára, zabudol som ohľadom tej ich sankcií, ktorých sa tak isto dotkol, keďže právna norma by mala byť vykonateľná. Bola to vec tá, prečo hovorím o zlatej strednej ceste. Máme normu, ktorá vychádza zo štandardnej jej výstavby, čo spôsobuje problémy na druhej strane. Takže, myslím si, že stanovisko jednak ministerstva ako predkladateľa, aj moje je, že má to platiť v takej podobe, aby sme mohli zachovať zdravý rozum pri aj ochrane štátneho jazyka.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.12.2010 o 10:43 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:46

Edita Pfundtner
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, od prerokovania novely zákona o štátnom jazyku v prvom čítaní uplynulo vyše jeden a pol mesiaca. Za ten čas sme mali možnosť vo výboroch podrobne vydiskutovať jednotlivé problematické body, vypočuť si politické stanoviská jednotlivých strán k predkladanej legislatíve.
Na základe týchto skúseností môžem povedať, že pri rokovaniach o predloženom návrhu zákona vôbec nešlo o odborný, ale o politický problém. Ide o prestíž a o to, kto dokáže viac presvedčiť verejnosť, že práve on je ten správny ochranca jazyka.
Sme však v spoločnej pasci, ktorá vznikla tým, že predchádzajúca novela nazývaná aj Maďaričova, bola prijatá ešte v období napätia medzi Slovenskom a Maďarskom, v období, keď bolo treba dokazovať, kto je tu pánom, keď bolo treba deklarovať ochranu väčšinového jazyka pred menšinovým, chrániť Slováka voči Maďarovi, pretože to bolo politicky výnosné .
Z jazykového zákona sa žiaľ stala účinná propaganda aj pre jeho neúprimnosť a civilizačný deficit, pretože pod rúškom ochrany štátneho jazyka v skutočnosti trestáme nie obyvateľov Maďarska, ale vlastných občanov len preto, že občas hovoria inak.
Vážené dámy, vážení páni, preto si myslím, som z toho smutná, že politická realita neumožňuje skutočnú diskusiu o tejto problematike. Napriek dlhým rokovaniam sme sa totiž mohli pohnúť oveľa viac, hlavne pokiaľ ide o pokuty. Na to však treba politická vôľa.
Spoločná správa výborov, na ktorých sme sa doposiaľ dokázali zhodnúť, síce obsahuje isté korekcie, aj tie však mali byť pôvodne súčasťou už vládneho návrhu. Vkladá sa slovo "ohrozenia", čiže možnosť sankcionovania podľa zákona o štátnom jazyku sa bude týkať len tých prípadov, ak sa v štátnom jazyku nezverejnia informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky.
Čo je však dôležité a mohlo by to znamenať istý posun je, že od prvého čítania poznáme stanovisko Benátskej komisie k tomuto zákonu. Stanovisko, ktoré vzniklo na podnet Slovenska. Stanovisko, o ktoré požiadala vláda pána Fica. A nemali by sme ani zabudnúť, že už máme za sebou aj komunálne voľby. Je teda najvyšší čas na to, aby sme zobrali do úvahy skutočné argumenty k tomuto návrhu zákona a politiku nechali bokom. Argumenty, tak v prospech štátneho jazyka ako aj menšinových jazykov. Nie selektívne, jednostranne, ale demokraticky. Slušne, európsky. Tak, ako nám to odporúča stanovisko Benátskej komisie, ktorá je nezávislým rozhodcom.
Benátska komisia Rady Európy viaceré ustanovenia zákona považuje za nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami Slovenska. Odporúča preskúmanie zákona, ktorý citujem: "Neprimeraným spôsobom obmedzuje používanie jazykov národnostných menšín. Benátska komisia potvrdzuje, že zákon o štátnom jazyku je neprimeraný a voči príslušníkom národnostných menšín diskriminačný", koniec citátu. Správa komisie potvrdila aj môj doterajší argument, že jazykový zákon je nevyvážený, a čo sa týka národnostných menšín, tak v určitých prípadoch, znevýhodňujúci. Aj samotné hodnotenie podčiarkuje fakt, že menšinové jazyky neohrozujú slovenský jazyk, preto nie sú potrebné radikálne opatrenia na jeho ochranu.
Ak si však poslanec zoberie tú námahu a zistí, ako interpretuje stanovisko Benátskej komisie predkladateľ tohto návrhu zákona, ministerstvo kultúry, tak na stránke ministerstva kultúry zistí jedine to, že pripomienky Benátskej komisie k zákonu o štátnom jazyku sú v podstate vyriešené bez toho, aby samotné stanovisko komisie zverejnili.
V prvom čítaní som podrobne vymenovala svoje námietky k prerokovanej novele. Teraz v druhom čítaní by som rada predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý je podľa názoru našej strany MOST - HÍD v súlade so stanoviskom Benátskej komisie a ide v duchu dôvodovej správy zákona o štátnom jazyku.
Teraz dovoľte, aby som ten pozmeňujúci návrh predložila.
Bod 11. sa nahrádza nasledovným znením.
V § 4 ods. 3 v druhej vete sa za slová "pedagogická dokumentácia" vkladajú slová "a ďalšia dokumentácia", bodka sa nahrádza čiarkou a za čiarkou sa vkladajú slová: "okrem pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie výlučne v štátnom jazyku a okrem pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie výlučne vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia." Tretia veta sa nahrádza touto vetou: "Rozsah pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie výlučne v štátnom jazyku a pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie výlučne vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia v školách a školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín, sa určí všeobecne právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky po dohode s podpredsedom vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny."
Svoj pozmeňujúci návrh odôvodňujem tým, že navrhujeme rozlišovať medzi tromi skupinami pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie na základe toho, pre aké potreby sa používajú. Prvú skupinu tvorí pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia, ktorá sa vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia. To je základná kategória, pričom ďalšie dve kategórie budú vymedzené v osobitnom všeobecne záväznom právnom predpise:
a) pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia, ktorá sa vedie výlučne v štátnom jazyku; ide o pedagogickú dokumentáciu a ďalšiu dokumentáciu, ktorá sa používa pre potreby ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy a
b) pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia, ktorá sa vedie výlučne vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia; ide o pedagogickú dokumentáciu a ďalšiu dokumentáciu, ktorá sa používa pre vnútorné potreby školy a školského zariadenia.
S poukazom na zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny má spolurozhodovaciu právomoc s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v otázkach výchovy a vzdelávania národnostných menšín, a preto je nevyhnutné, aby sa pred vydaním tohto všeobecne záväzného právneho predpisu podľa návrhu uskutočnila konzultácia s podpredsedom vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Taktiež ako je to v písomnom vyhotovení môjho pozmeňujúceho návrhu poukazujem na bod 9 Haagskych odporúčaní z roku 1996, ktoré sa týkajú práv národnostných menšín na vzdelávanie. Toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu.
A teraz dovoľte, aby som pokračovala ďalej.
O zákone o štátnom jazyku sa už hovorilo naozaj veľa, ale stále nie dosť. Slovensko sa podľa Benátskej komisie dostalo do rozporu s medzinárodnými záväzkami, ktoré na seba dobrovoľne zobralo prijatím Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov. Ani novela predložená do parlamentu všetky rozpory neodstraňuje, čo však teraz v druhom čítaní máme možnosť čiastočne urobiť, najmä pokiaľ ide o pokuty. Ich odstránenie by bolo potrebné už aj z princípu, aby zákon bol v súlade s programovým vyhlásením vlády.
Poradný výbor Rady Európy vo svojej správe o implementácii hovorí o tom, že samotná zákonná možnosť ukladať pokuty právnickým osobám alebo fyzickým osobám, podnikateľom za používanie ich menšinového jazyka nie je v súlade s ustanoveniami Rámcového dohovoru. Citujem konkrétne zo správy: "Poradný výbor je hlboko znepokojený touto situáciou a pripisuje kľúčový význam tomu, aby slovenské orgány v súlade s duchom Rámcového dohovoru uplatňovali politiku stimulov, namiesto represívnej politiky, aby sa pozitívnym a konštruktívnym spôsobom dosiahol legitímny cieľ podpory znalosti a používania štátneho jazyka."
Vážené kolegyne, kolegovia, keď už nechceme akceptovať požiadavky menšinových voličov, tak akceptujme aspoň požiadavky Benátskej komisie, o stanovisko ktorej požiadala predchádzajúca vláda. Akceptujme aspoň stanovisko Vysokého komisára OBSE a taktiež stanovisko Rady Európy.
Poslanci strany MOST - HÍD sme toho názoru, že áno, každý jazyk, teda štátny, ako i menšinový, treba chrániť výlučne tam, samozrejme, kde je to účelné. Pre nás, je žiaľ táto problematika stále otvorená. Upozorňujem však, že alternatívou neprijatia tejto predkladanej novely, by bolo ponechať súčasnú, omnoho prísnejšiu a pre nás neprijateľnú verziu.
A preto podporíme každý návrh a viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré aj sami predkladáme, ktoré súčasné znenie tohto zákona vylepšia.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

9.12.2010 o 10:46 hod.

Mgr.

Edita Pfundtner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:56

Marek Maďarič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, pristalo by vám menej toho vzrušenia, rozhorčenia a viac vecnosti.
V pasci sa ocitáte vy, svojím vystúpením, v pasci tej lživej antikampane, ktorá bola vedená proti novele zákona o štátnom jazyku, pretože vy ste uviedli, že zákon trestá občanov, ktorí hovoria inak. To presne sa hovorilo o zákone o štátnom jazyku, ale ja vám opäť zopakujem, že tento zákon netrestá občanov a ľudí, ľudia nemôžu byť sankcionovaní týmto zákonom a určite nie za to, že komunikujú v inom jazyku. Zákon môže udeliť sankcie za to, ak v niektorých prípadoch niektoré subjekty neinformujú alebo nekomunikujú v štátnom jazyku. To je zásadný rozdiel oproti tomu, čo ste povedali.
Ďalej, odvolávate sa na správu Benátskej komisie, viackrát ste to spomenuli a ja vás upozorňujem, že správa Benátskej komisie vôbec nepotvrdila nič vo vzťahu k menšinovým jazykom a odcitujem vám aj ja z úvodu tohto stanoviska. Tam sa píše: "V tomto stanovisku Benátska komisia neskúmala celkovú situáciu menšín v Slovenskej republike, pokiaľ ide o ochranu ich jazykových práv." Tak isto ste citovali alebo odvolávali ste sa na stanovisko Benátskej komisie v otázke sankcií. Takže vám tu odcitujem: "Benátska komisia súhlasí so slovenskými štátnymi orgánmi, že pokiaľ neexistujú sankcie za porušenie právnych povinností, hrozí riziko, že tieto povinnosti nebudú plnené." Je logické, že v zásade by každé porušenie práva malo byť sankcionované.Takže, pani poslankyňa, vráťte sa do reality. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.12.2010 o 10:56 hod.

Mgr.

Marek Maďarič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:58

Rafael Rafaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani poslankyňa sa predovšetkým odvolávala na názor cudzieho právneho inštitútu Benátskej komisie a na isté rešpektovanie medzinárodných úzusov, ale ja teda musím opäť zopakovať uznesenie Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2004 a potom ešte niekoľkokrát zopakované, kde konštatoval, že ak štát má štátny jazyk zakotvený vo svojej ústave, v takom prípade ide o ústavnú hodnotu, a teda má právo na jeho ochranu. A je to teda aj v súlade s čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pretože pre suverénne národné štáty, citujem: "je jednou zo základných ústavných hodnôt, takou istou ako národné územie alebo národná zástava."
Ja chápem, že pre niektorých príslušníkov menšín je možno červeno-bielo-zelená trikolóra alebo zástava bližšia ako bielo-modro-červená. A hoci ide tiež o ústavnú hodnotu, ale aspoň sa dohodnime, že tým základným komunikačným rámcom bude štátny jazyk.
Po druhé, prekvapili ste ma, lebo mal som pocit, že MOST - HÍD nie je členom MAERD, teda stálej konferencie, maďarsko-maďarskej konferencie, ale presne také isté stanovisko ste dali ako oni z 5. novembra, kde zmietli doslova slovenský jazykový zákon. A pokiaľ sú tu nejaké rozpory, možno by bolo dobré upozorniť na maďarský zákon o národnej bezpečnosti, na maďarský zákon o dvojakom občianstve alebo vydávaní preukazov o zahraničnom Maďarovi.
A pýtam sa len, pani poslankyňa, teda aj deti, prírodu alebo zdravie budeme chrániť len tam, kde je to účelné?
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.12.2010 o 10:58 hod.

Mgr.

Rafael Rafaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:01

Dušan Švantner
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa, treba oceniť to vaše také divadelné vystúpenie v rozprave, ale ja by som chcel povedať, že vôbec sa nevymyká rámcu, ktorým vystupujú všetci poslanci maďarskej národnosti, a nielen poslanci maďarskej národnosti, ale aj poturčenci, ktorí sedia vedľa vás, ale treba sa zamyslieť nad podstatou, že o čo vlastne ide.
No ide o to, že ekonomicky, ak chceme, aby sa na Slovensku darilo, tak je potrebné, aby vaši spoluobčania, ktorí žijú na juhu Slovenska, kde často chodím, aby mohli s nami komunikovať, a aby sa mohli zamestnať aj nielen v Maďarsku a v pohraničí, ale aby sa mohli zamestnať aj v strede Slovenska. Čiže, vy tým, že vlastne ich izolujete a bránite tomu, aby mohli komunikovať s ostatnými občanmi, ich vlastne tlačíte do tej zlej ekonomickej situácie.
A ešte, keď by som mal reagovať na tú poznámku pána Bugára, áno nemôžem reagovať, ja ti to potom poviem po a budem hovoriť o Slovnafte, o IRB a o ďalších veciach. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.12.2010 o 11:01 hod.

Ing.

Dušan Švantner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:03

Bibiána Obrimčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, uvedomujete si, že zmena, ktorú navrhujete vo vzťahu k ďalšej pedagogickej dokumentácii obmedzí občanov, ktorí neovládajú jazyk národnostnej menšiny, a teda nebudú sa môcť oboznámiť s obsahom pedagogickej dokumentácie písanej výlučne v jazyku národnostnej menšiny.
Škola je predsa štátna inštitúcia, ktorá má slúžiť všetkým občanom. V tejto škole môžu plniť povinnú školskú dochádzku aj žiaci, ktorých rodičia neovládajú jazyk národnostnej menšiny. Ich informovanosť by bola touto zmenou výrazne obmedzená. Okrem zákonných zástupcov žiakov do týchto dokumentov môžu nahliadať aj zástupcovia orgánov územnej samosprávy, ktorí sú zriaďovateľmi týchto škôl. A tiež nemusia ovládať jazyk národnostnej menšiny. V tomto prípade budú aj ich práva výrazne obmedzené pri riadení týchto verejných inštitúcií.
Ak má ministerstvo školstva tento problém doriešiť ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, potom bude musieť zmeniť nielen zákon o výchove a vzdelávaní, ale aj vykonávacie predpisy materských škôl, základných a stredných škôl, čo považujem za problematické a absurdné vo vzťahu k ostatným školám a školským zariadeniam. Mám tak na mysli nielen bežné školy s vyučovacím štátnym jazykom, ale aj školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.
Ako budete riešiť školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny? Tam sa bude písať dokumentácia v štátnom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny? Preto považujem to za ignoranciu a dehonestáciu štátneho jazyka. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.12.2010 o 11:03 hod.

Mgr.

Bibiána Obrimčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video