11. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega ukázali ste na jeden pozitívny moment obmedzenia aktivačných prác na osemnásť mesiacov. Ja poviem iný, prečo ja si myslím, že tých 18 mesiacov je dobrá vec. Ak bude niekto využívať aktivačné práce nepretržite, tak si zvykne. Zvykne si, že má istotu, slabú, 63 eur, ale je v obci, nemusí nikde chodiť, medzitým si niečo privyrobí niekde načierno, ide k susedovi, niekde niečo iné a zvykne si nehľadať prácu. A týmto prerušením sa on donúti okrem toho, že mu tie pracovné návyky ostanú, ako sa hovorí o tých aktivačných prácach, je nútený si hľadať tú prácu a vie, že šesť mesiacov nebude mať žiadny prísun peňazí iných, tak sa musí snažiť niekde tú prácu nájsť. Preto si myslím, že to prerušenie je naozaj, naozaj dobrá vec.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý má, nazval som to legislatívno-technický charakter. Preto si ho dovolím najprv prečítať a následne ho odôvodním. Pre pána spravodajcu, sú to dva pozmeňujúce návrhy, o obidvoch sa môže hlasovať spolu.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, parlamentná, tlač 227.
Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. I bod 23 v písm. d) sa vypúšťa text "pre samosprávny kraj".
Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I bod 24 v písm. d) sa vypúšťa text "pre samosprávny kraj".
Toľko pozmeňujúce návrhy.
Odôvodnenie: Na prvé prečítanie viacerí kolegovia mi povedali, že či nechcem, aby samosprávne kraje mohli pracovníkov na aktivačných prácach zamestnávať. V žiadnom prípade nie. Vysvetlím to o chvíľu.
V bode 23 a 24 sa píše, napríklad 23 bod d): "Osoba, ktorá sa osobne zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb, poznámka pod čiarou 22) pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj uskutočňovaných na základe písomnej dohody s príslušným úradom podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 23)."
Pre vysvetlenie, poznámka pod čiarou 22 znamená, pre tých kolegov, ktorí to nevedia, zákon o obecnom zriadení 369, a poznámka pod čiarou 23) znamená, zákon o službách zamestnanosti, § 52 č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Lenže ten § 52 o službách zamestnanosti hovorí o tom, že sa môžu zamestnávať aktivační pracovníci aj pre obec, nielen pre samosprávny kraj. Čiže aj pre obec, aj pre samosprávny kraj. Preto pre jednoznačnosť tohto by som vypustil text "pre samosprávny kraj", a zostane tam len tá poznámka pod čiarou č. 23), ktorá znamená to, že ide sa podľa zákona, teda § 52 o službách zamestnanosti.
Všimol som si to možno aj preto, lebo aj na tejto schôdzi predkladám novelu zákona o službách zamestnanosti k § 52, kde tieto, možnosť zamestnať sa aktivačných pracovníkov rozširujem aj na štátne podniky. A preto, aby to nebolo, už dnes je to trošku jemne zmätočné, preto som to nazval legislatívno-technický návrh, pozmeňujúci návrh, keď sa píše o samosprávnom kraji, ale zároveň podľa § 52 je to aj pre obec. Takže ak tam bude odkaz len na § 52 o službách zamestnanosti, myslím si, že do budúcnosti sa nevyhneme tomu, aby sme aktivačné práce rozšírili na ďalšie subjekty, ktoré budú môcť zamestnávať, možno nielen na štátne podniky, možnože aj na štátne akciové spoločnosti. To sa časom ukáže. Ale aby tento odkaz tam bol na § 52 o službách zamestnanosti. Toľko.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, krátko k tejto téme. Už to beriem ako takú povinnú jazdu, ale chcem vždy teda, aby, to oprášiť a refrešovať, že čo s niečím, aby to nebolo len také samoúčelné kritizovanie a neponúkanie aj riešení, čo tu často identifikujem.
Ja sa tiež teším a teším sa, lebo bolo to tu povedané, že je možné identifikovať zlepšenia, tak sa teším, že ja sa teším aj z mála, čiže teším sa z toho, že predložený návrh odstraňuje aj určité absurdity. Len sa pýtam, že kto je za to zodpovedný, že doteraz to tak bolo. To by ma fakt zaujímalo, hej, že možno by sme mohli aplikovať aj ten zákon, čo sme včera schválili, o zodpovednosti, lebo keď to doteraz bolo také absurdné, tak niekto za to musel byť zodpovedný. A ja som tie absurdity aj videl. Ja som videl v Jarovniciach, kde na malých obecných službách bolo zamestnaných tisícdvesto ľudí, vážení, tisícdvesto ľudí bolo v Jarovniciach, to je malá dedinka na východe, bolo zamestnaných na malých obecných službách. V KIA robí, myslím, tritisíc, hej? To znamená, že polka ľudí, čo je v KIA, bola zamestnaná v Jarovniciach. To je strašná absurdita. Ja som to počítal, niekde na úrovni milióna eur ročne stoja Jarovnice tento štát z pohľadu týchto malých obecných služieb. To je naozaj, by sme mali hľadať toho, kto je za to zodpovedný.
Keď sa toto zlepšuje, tomu sa teším. My sa na to, aby teda, že išli sme komplexne, ja už sa budem možno aj čiastočne opakovať, musíme hovoriť o základných opatreniach a o nadstavbových opatreniach. Toto kategorizujem ako nadstavbové opatrenie. My sa musíme, pán minister, vrátiť k základným opatreniam. A tam čakám, ale ani som, ani lístok sa nikde nepohol, že by sa v tomto smere niečo niekde riešilo. Medzi základné opatrenia patrí to, že tú sociálnu politiku štátu, ktorú ste nastavili, tak ako ste nastavili, je úplne jasné a dokázateľné, že spôsobuje utrpenie, tragédiu, nešťastie. Keby som trošku prehnal, tak by to možno niekto mohol povedať, že až genocídu, a že vás nemihne, hej, že vás zo sna netrhá, že čo s tým a že rýchlo to treba korigovať. Nuž, korigovať to treba tak, ako som hovoril a avizoval, treba zrušiť príspevky na narodené dieťa, pre druhé a tretie, jednoznačne rýchlo a strašne rýchlo. A na prvé treba transformovať, že pri ľuďoch, ktorí sú v hmotnej núdzi, tak možno zvážiť alternatívu, že budú vyplácaní v naturáliách.
Pokiaľ, vážený pán minister, toto vy nepochopíte, ako filozofiu toho prístupu, tak darmo my budeme tieto záclonky na dom kupovať, keď nemáme dom, i keď pomôžu. Ja nehovorím, však záclonky okrášlia, aj ríne pomôžu, aj červená škridla sa páči z diaľky, to je všetko v poriadku, ale aby to na tom dvore zbytočne sa neničilo, keď nemáte dom. Naozaj už neviem, akým spôsobom, aké príklady použiť, aby ste sa k tomu vrátili. A ja ešte vám skúsim dať jeden mesiac, že či príde niečo. Nepochopte to v zlom, ako nejakú vyhrážku, ale však sme v politickom zápase a boji, tak tam je to na mieste, že po Vianociach ľudia majú tak chvíľku čas sa zamyslieť, že, tak spomaliť, že čo asi, možno aj sa zastaviť, a vtedy si možno povedia, a uzná, že sa stala strašná chyba. A stala sa strašná chyba. A ja nechcem byť ten, kto tu bude pani Tomanovej dvakrát do týždňa, proste na ňu útočiť, alebo hovoriť, že aby sa trhala zo sna zato, čo spôsobila, a ona môže mať na to druhý názor, ale úplne legitímne, úplne v poriadku, ale fakty nepustia.
Ja som tie fakty tu už minule predstavoval. Žiaľ, fakty nepustia. A pokiaľ tie fakty nepustia, tak viem, naozaj namieste sa k tomu postaviť a sa čudujem, že nie je možno, možno aj týmto apelom, že sa tá téma bude otvárať. Čiže ak by sme sa, aby Vianoce vás, alebo ľudí okolo vás, z vášho tímu, vás nedonútili k tomu, že sa zastavia na chvíľku a budú hľadať základné opatrenia, tak ja skúsim teda apelovať viac na to, že čo ste zlou sociálnou politikou a zle nastavenou sociálnou politikou spôsobili, koľko utrpenia a nešťastia v týchto niektorých komunitách.
A samozrejme, budem mať veľa podporných argumentov, lebo tu sme a sme jasne konfrontovaní, všetci sme uznali, že vlastne opravujeme absurditu, ktorá tu bola. Ale čudujem sa, že nikto nepovie, že je za to zodpovedný... Ja neviem, kto je za to zodpovedný. Kaník? Alebo pani Tomanová? Ja neviem, kto je za to zodpovedný, že v Jarovniciach tento štát platí milión eur ročne za niečo, čo nefunguje, že tisíc dvesto ľudí tam robí malé obecné služby. Pre Kristove rany, aby sme nedopadli ako v Lešti. V Lešti, keď tam bolo neviem koľko tých ruských vojakov, a oni, aby neblbli, mne to jeden vysvetľoval, že im dali lyžičkou pretínať korienky stromov či trávy, hej, že proste, aby ich zamestnali, tak takto museli po tých veľkých plochách v tom výcvikovom tábore v Lešti takto ťupkať tou lyžičkou, aby pretínali korienky trávy a tým pádom sa to neburinilo. Takže aj tento mýtus treba zboriť, hej, to je mýtus, že veľa roboty je a že bude robota. No nebude! Viete, no nie je robota ani pre základný trh práce, čiže pre, nič v zlom, nebude, to si treba uznať a povedať, že niektorí ľudia naozaj nám v tom systéme zostanú strašne dlho, až navždy možno. To si treba tiež jasne povedať, ale treba aj jasne povedať a ľuďom povedať a ukázať, že na konci je nejaké svetielko, že sa to ide a lepší, nieže sa to dennodenne dozvedáme, že stav sa len zhoršuje a zhoršuje.
Čiže keď už máme kopu podporných argumentov, že tých absurdít a hlúpostí sme za týmito lavicami napáchali dosť, tak sa nebojme ich priznať. Ja v tom prípade, že týmto smerom pôjdeme, nebudem ten, ktorý sa na tom bude vybíjať. Práve naopak, skloním poklonu a poviem: Oceňujem, hej, že k tomu naozaj, naozaj dochádza. Takže to bolo zmyslom môjho vystúpenia. Čiže teším sa každej drobnej zmene, všetko pomôže, aj záclonky, nakoniec ich bude treba, ale apelujem, pán minister, že treba základy na ten dom.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem za slovo. Lojzo, máš v ústach také príliš radikálne riešenia, neviem sa s tým dostatočne stotožniť. Používaš veľa silných slov. Myslím, že každý si je vedomý toho, že za tých dvadsať rokov sa urobilo v tejto oblasti naozaj veľmi málo, ale chcela by som sa ťa spýtať, že kam sa s takýmto radikalizmom dostaneš? To mi nie je celkom jasné.
A tie fakty, o ktorých si hovoril, teraz si ich nepomenoval, tak o nich by som si rada pohovorila s tebou, pretože naozaj nie je mi jasné, aké riešenie chceš ponúknuť okrem toho, že zobrať príspevok pri druhom a treťom dieťati.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, je mi veľmi ľúto, že si dovolíte vziať do úst a povedať, že niečo spôsobila Tomanová. Ak niekto nastavoval hmotnú núdzu, ktorá je tu doteraz, tak bola nastavená pánom Kaníkom a Beblavým s účinnosťou od 1. januára 2004, a to zákonom č. 599/2003. Čiže to je jedna vec. A tento systém sa zachoval doteraz s tým, že sme pomohli iba rodinám s deťmi, pretože za pána Kaníka bola nastavená hmotná núdza tak. A boli aj nepokoje a vypaľovali sa, nie vypaľovali, vylamovali sa obchody a boli tu skutočne sociálne, sociálne nezhody. A pomohli sme mladým rodinám, pretože, poviem príklad, matka s tromi deťmi, ktorá zostala sama, musela prežiť z rodičovského príspevku vo výške 3 790 Sk, čo bolo prakticky nemožné.
A pokiaľ ide o aktivačné práce, práve my sme boli tí, ktorí sme povedali, nemôže byť donekonečna na aktivačných prácach, a skrátili sme ich na pol roka a druhý polrok sme dokonca znížili príspevky na to. Čiže, prosím vás pekne, pán Hlina, práve naopak, my sme boli tí, ktorí sme urobili racionálne zásahy do tohto systému.

Ja by som si dovolil pána kolegu Hlinu doplniť, lebo zabudol vo svojom príspevku povedať, že sa zníži administratívna náročnosť a zbytočná byrokracia. Tento zákon, táto novela to vystihuje. Je adresnejšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a obmedzí sa zneužívanie pomoci v hmotnej núdzi a aktivačných príspevkov. Ja len na doplnenie, čo táto novela vlastne obsahuje.
Ďakujem.

No o to viac, ale neviem, nakoľko to bolo namieste, pani Tomanová. Ja som z rodiny, vyrastal som bez otca, boli sme traja chlapci, moja mama robila jednu robotu a po večeroch chodila upratovať na to, aby urobila to, že sme všetci mali školu. Čiže je to o zodpovednosti a o zodpovednosti by to malo byť aj naďalej, čiže niektoré príklady, že keď niekto nejakým spôsobom skončí. Ja som empatický a sociálny, verte, či neveríte, naozaj, veľmi, hej? Ale nevypichujme! Ja o tom viem svoje.
Ja nechápem, pani podpredsedníčka, o čom rozprávate, že radikálny návrh. Ja neviem, aký mám radikálny návrh. Však ja chcem pomôcť tejto krajine nezaťažovať štátny rozpočet. Chcem pomôcť pánovi Kažimírovi, nech nezaťažuje tento rozpočet.
Celé opatrenie príspevku na druhé a tretie dieťa sa neosvedčilo, však to povedzte všetci úplne jasne. Však to treba priznať. Však to úplne nefunguje, však to je zvrátené, celé je to zvrátené, spôsobujete utrpenie, nešťastie v komunitách, v ktorých ste to nechceli. To nebolo zámerom zákonodarcu. V čom je to radikálne? Ja neviem, pokiaľ začneme na racionálne návrhy hovoriť, že sú radikálne, tak potom si to vyprosujem, to takto nefunguje. To je pravda. Pravda niekedy môže sa zdať ako radikálna. Nie je radikálna. Pravda je pravdivá a niekedy bolestná. A je bolestná v tom, že treba povedať áno, je to tak, žiaľ. Čo s tým? No zmeniť, nie zotrvať v tom, pokračovať v tej agónii, v tom zatváraní si očí a v tom pozeraní, že nevidím, nepočujem. Takto to nefunguje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, snáď je potrebné z mojej strany zopakovať niektoré veci, ktoré som sčasti naznačil aj v úvodnom, úvodnom slove, keď som predstavoval hlavné zmeny a vôbec filozofiu tohto zákona, pretože tá rozprava potvrdila, že niektoré veci je potrebné zopakovať. Keď som povedal, aký je hlavný cieľ, nazvem to, malej novely, pretože to je veľmi dôležité, tak som povedal niektoré princípy, ako je adresnejšie hľadanie poskytovaných príspevkov, ďalej spresnenie istých podmienok, obmedzenie zneužívania. Ďalej je tu výkon aplikačnej praxe, reagovať na novoprijaté zákony. Myslím si, že tie princípy sú úplne konkrétne, ony hovoria, o čom asi je tá základná filozofia a čo sme týmto chceli dosiahnuť.
No a zároveň hovorí úplne jednoznačne, postupne sa tu v tom priebehu, čo ja viem, posledného pol roka vyberali ako hrozienka z koláča viaceré návrhy od viacerých poslancov, a to v tomto prípade najmä opozičných, a to najmä tých, ktorí mali predtým reálnu príležitosť mnohé veci z hľadiska výkonu exekutívy tieto veci presadzovať. Nieže mali, mali povinnosť. Prečo a z akých dôvodov, na to nech dá odpoveď verejnosť, ale ja to tu pokladám za potrebné zvýrazniť.
Zároveň som uviedol, že chystáme veľkú novelu. Ja by som to už ani nenazval po tých 26 novelách veľkou novelou. Potrebujeme nový zákon. Nový zákon, na ktorom už robíme. Nový zákon, ktorý bude v značnej miere vyjadrovať možnože aj obsah tej rozpravy, ktorá tu zaznela, ale nový zákon, na ktorom pracuje nadrezortná pracovná komisia, pretože pripraviť istú objektívnu novelu alebo nový zákon predstavuje zainteresovať do toho štát, samosprávu, sociálnych partnerov, neštátne organizácie. Pretože toto je veľký súhrn vecí a je veľmi nevyhnutné mnohé veci si vzájomne aj vykonzultovať, pretože napríklad v súvislosti s aplikáciou tohto zákona je absolútne nevyhnutná súčinnosť so samosprávou. To je ako prvý reálny predpoklad pre to, aby tie mnohé veci boli účinné.
No a čo sa týka aj súvisiacich legislatívnych noriem, lebo znova, v niektorých tých vystúpeniach sa klope na otvorené dvere. Ja v januári predkladám do prvého čítania do tohto pléna novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá bezprostredne z hľadiska aplikácie a ďalších vecí, ktoré súvisia aj s týmto zákonom, súvisí. To je pripravené, vydiskutované, prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie, isté veci sa s jednotlivými pripomienkami, ktoré tam odzneli, dolaďujú. Treba povedať, že to je zásadná novela, kde korigujeme mnohé veci, ktoré sa aj týkajú tohto, pretože máme záujem zohľadniť tu, tu niektoré objektívne veci, ktoré predtým fungovali, nefungovali, a hlavne zúžiť rozmer zneužívania, lebo to zneužívanie tej sociálnej oblasti, bohužiaľ, ako v poslednom období veľmi dominuje, a preto musíme veľmi hľadať čo najobjektívnejšie veci, ako to odstrániť.
Čo sa týka samotnej rozpravy. No, ja chcem poďakovať, že viacerí, bez ohľadu na to, či z koalície, opozície, pomenovali, že zákon má pozitívne stránky. Niekomu sa javí, že som možno išiel málo do hĺbky, ale ja naznačujem prečo. Tu bol záujem riešiť bezprostredné veci, ktoré vznikli na stole momentálne a ktoré bolo treba už v tomto období, pokiaľ nadobudne účinnosť nový zákon, zákon riešiť. Preto isté obmedzené veci, ale každopádne ich bolo nevyhnutné riešiť už teraz, lebo nechať ich bežať naďalej ešte, ešte dajme tomu ten rok, pokiaľ nadobudne účinnosť ten nový zákon, by bolo nesprávne. Bolo by to zneužívanie mnohých, mnohých vecí, ktoré s tým súvisia.
No a, možno tak všeobecne, pán poslanec Hlina, ako ja rozumiem tomu, čo ste asi chceli povedať, ale, no ako minister práce a sociálnych vecí ja musím zásadne odmietnuť, že sociálnou politikou spôsobujeme doslova genocídu. Samozrejme, hovorím za seba a kedy mám zodpovednosť, viete, ale, ale tu je viacero príkladov. Lebo ak dneska sú napríklad učitelia v uliciach, no tak sa hádam nebavíme o tom, že to spôsobilo šesť rokov fungovania tejto Ficovej vlády, ale sa bavíme o tom, že tu je možno dvadsať rokov aj mnohých nesystémových prístupov k učiteľom, školstvu ako takému, a na tom má podiel možno naprieč celá politická škála, a preto niekedy sa čudujem, že kolegovia z opozície majú v tejto chvíli z toho vytĺkať politický kapitál. Lebo je to aj vaše, vaše ako pôsobenie. A možnože tie dva roky dozadu, ja by som sa veľmi rád opýtal pána ministra Jurzycu, ako čo vlastne na tom rezorte urobil? Moja odpoveď je jednoznačná, nič. (Potlesk.)
A to sa týka aj sociálnych vecí. To sa týka aj sociálnych vecí, pretože to nie je otázka, ktorá, keď Richter pred pol rokom nastúpil, musel riešiť 180 mil., ktoré neboli zazmluvnené na službách zamestnanosti, o ktorých sa všeobecne vedelo, 35 mil. eur na novelu zákona o sociálnych službách, ktorá bola len prijatá a nezabezpečená. Viete o čom hovorím? To je vyše 200 mil. eur, ktoré bolo potrebné hneď riešiť.
Samozrejmá vec, potom si povedať, čo sú priority z hľadiska postupnosti. No povedali sme, že je potrebné riešiť sociálne služby, lebo tak, ako sa nastavil zákon a ako sme mali záujem zaťažiť seniorov v domovoch dôchodcov, to bolo neúnosné. Ja som rád, že sa tento prvok podarilo aplikovať. Riešili sme otázku dôchodkovej reformy, lebo sme jednoznačne aj so sociálnymi partnermi na širokej báze dospeli k tomu, že nie je možné naďalej udržať terajší dôchodkový systém a je potrebné prijať mnohé veci nové.
Tu je zákon o, malá novela o hmotnej núdzi, pripravené služby zamestnanosti. Jednoducho otázka, čo je dôležitejšie? Všetko je dôležité. Ale za pol roka alebo za rok sa dajú prijať mnohé veci v intenciách aj kapacít a možností. A na tomto rezorte, kde pôsobím, je nevyhnutné komunikovať a spolupracovať aj z hľadiska sociálneho dialógu so sociálnymi partnermi. To nie je len pozícia ministra a jeho úradníkov, ale to je dohoda sociálnych partnerov, aby isté veci fungovali. To inak nie je možné.
A teraz, ak dovolíte, k tej rozprave a k niektorým tým myšlienkam. Možno vás prekvapím, ale ja osobne by som veľmi privítal, keby mohla byť vôbec zrušená štátna podpora sociálnych dávok. Ale to by sme sa dostali do systému, že tu niet chudoby, že tu niet hmotnej núdze a nie je potrebné tento systém vôbec mať. Ale som pragmatik a obávam sa, že toho sa nedožijem. A možno ani mladší kolegovia. A práve preto zodpovedný štát musí myslieť a systém sociálnej politiky musí byť nastavený tak, že tu musí byť nejaká sociálna sieť. Ak sa niekto dostane do istých problémov, do ohrozenia základných životných podmienok, že ten štát mu musí vedieť vyjsť v ústrety a pomôcť. To znamená, že tá opodstatnenosť tu je a asi bude a bude musieť byť.
Ak tu boli vo viacerých prípadoch spomínané otázky, myslím, že aj pán poslanec Kaník, aj pani poslankyňa Nicholsonová, ohľadom protiústavnosti, vzhľadom na nerovnosť, no, poviem to inak. Však tým, že niekto berie nejaké dávky v rámci hmotnej núdze a niekto iný ich neberie, už vytvárame nerovnosť. Ale veď ten sociálny systém rieši potrebu. To znamená, nehľadajme v týchto ostatných prípadoch akúsi nerovnosť. To nie je nerovnosť o tom, že jednému dávame a druhému nedávame. No dávame tomu, ktorý je na to odkázaný a spĺňa konkrétne zákonné predpoklady pre to, aby tú-ktorú dávku mohol požadovať. Lebo pre to je potrebné splniť isté základné zákonné požiadavky. To znamená, takto sa je treba k tomu stavať, k tej problematike, ktorá s tým jednoducho veľmi úzko súvisí.
Čo sa týka tých konkrétnych vecí, ktoré tu zazneli, áno, treba povedať jednu vec, nájsť absolútne objektívne kritérium pri riešení takých vážnych otázok, ako je hmotná núdza a jednotlivé sociálne dávky, je skoro až nemožné. Lebo kde končí ten subjektívny pohľad a kde začína ten objektívny? To je všetko ako otázka možno individuálneho prístupu. Ale to, čo sme riešili a čo sme ponúkli, vychádza skutočne z aplikačnej praxe a potreby riešiť.
No, k otázke Jonyho v striedavej starostlivosti, po prvé, bol tu prijatý samostatný zákon, ktorý hovorí o istých postojoch z hľadiska starostlivosti o dieťa v takých rodinách, kde, bohužiaľ, tie deti nemajú to šťastie, že rodina žije pohromade. No tak súd prijme nejaké závery a na základe toho my len aplikujeme podmienky, ktoré súvisia s vyplácaním dávok. No ktorý rodič má dlhšie v rámci toho súdneho rozhodnutia dieťa, no tak asi má nárok na väčšiu dávku. Ale veď to sú úplne logické, pragmatické veci, to znamená, nehľadajme v tom niečo iné.
No a odpoveď na to, že je v tom alebo v rámci toho aj nejaká veľká byrokracia, no nie je. Stanovisko ministerstva práce a sociálnych vecí je jednoznačné, podľa nášho názoru nebude potrebné rozhodovanie v každom mesiaci, pokiaľ nedôjde k závažným zmenám z hľadiska súdneho rozhodnutia, ktoré sa týka postavenia jednotlivých rodičov. Jedno rozhodnutie určí, aká je výška dávky v mesiaci, v ktorom je dieťa v starostlivosti daného rodiča a aká starostlivosť sa o to dieťa z hľadiska tých rodičov poskytuje. To znamená, takéto rozhodnutie bude platiť dovtedy, pokiaľ sa nezmenia tie pomery a tie veci, ktoré vyplývajú z toho rozhodnutia. Samozrejmá vec, že ak sa zmenia, tak je nevyhnutné, aby tie veci boli zohľadnené. To znamená, tu nie je záujem hľadať nejaké byrokratické a neviem aké formy, ale toto nie je štandardný stav, tá striedavá starostlivosť. To znamená, aj táto legislatívna norma musí reagovať na rozhodnutie súdu a podľa toho pristupovať k tej problematike zabezpečenia tých dávok. A to najmä v prípade, že obidvaja rodičia môžu byť v hmotnej núdzi.
Čo sa týka, k tej ostatnej problematike. No, aktivačný príspevok, veľmi dlho diskutovaná téma. Ja len chcem jasne povedať, že je tu rozmer dvoch vecí. A to je okruh občanov v hmotnej núdzi, ktorý má sčasti niekde povinnosť a sčasti niekde právo využiť tieto veci, ktoré z toho vyplývajú. Ja sa vôbec netajím a hovorím z hľadiska služieb zamestnanosti, že aj na tieto záležitosti sú isté obmedzené finančné možnosti. To nie je automaticky, že každý, čo chce, že automaticky sa môže zapojiť a všetky tieto veci využiť. Druhá vec je prístup konkrétnych obcí, do akej miery prejavia záujem a majú ambíciu sa s týmto popasovať v prospech rozvoja v konkrétnej obci a využitia tej kapacity, ktorú zákon, a samozrejmá vec, že aj istá personálna zostava ľudí, ktorí by chceli tieto veci využiť, umožňuje. To znamená, že tieto veci je treba takto vnímať.
To znamená, že vecnou podstatou časového obmedzenia výkonu aktivačných činností je dopyt po aktivačných prácach, ktorý dlhodobo presahuje ich ponuku. Snahou je umožniť aktivácie, aby sa dostali tam, kde je najväčší okruh občanov v hmotnej núdzi. Myslím si, že je to úplne konkrétne a zrozumiteľné. Tiež je potrebné poukázať aj na to, že aktivačná činnosť nie je náhrada zamestnania. Toto je dôležité, to nie je náhrada zamestnania. Aktivačné činnosti slúžia na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov, pracovného uplatnenia počas poberania pomoci v hmotnej núdzi. Myslím, že pani poslankyňa Tomanová to veľmi konkrétne a správne pomenovala. Dlhodobý výkon aktivačných činností nemotivuje občana hľadať si trvalé zamestnanie a po uplynutí vykonávania aktivačných činností by sa malo s občanom pracovať, aby mal možnosť, ale aj istú motiváciu, uplatniť sa priamo na trhu práce. Uvedomujem si, že nie všade a v každom regióne je to absolútne možné, že to vždy záleží od istých možností, ktoré, bohužiaľ, v tomto období nie sú všade úplne rovnaké. To znamená, preto aj isté časové obmedzenia, a preto aj podmienenie niektorých vecí. Lebo áno, jednoznačne život ukázal, že toto bolo zneužívané. A preto sme dali 10 až 20 hodín. Áno, niekto môže povedať, že je to málo, že je to veľa, každopádne sme hľadali nejaké možné optimum. A treba povedať, tu sme veľmi vážne diskutovali aj so samosprávou. Lebo ten konkrétny výkon nie je na štáte, ale je priamo na samospráve, je na starostoch a primátoroch. A tu treba povedať, že nie každý sa k tejto problematike úplne rovnako stavia.
No a čo sa týka tej problematiky, dávka pre dieťa, ktoré si plní povinnú školskú dochádzku, tých 17,20. My pripravujeme aj ďalšie veci, všetci dobre viete, že sa tu pripravuje istý systém, možno reforma, ktorá súvisí sčasti, ku komunite rómskeho obyvateľstva, kde sa hľadajú nástroje jednak prostredníctvom vzdelávania, aplikácie výkonu práva, ale aj v tých sociálnych oblastiach, aby to bolo čo najviac zásluhové a nie automatické z titulu zákona bez toho, že by si túto okolnosť vážili všetci tí, ktorí tieto veci poberajú. V rámci toho pripravujeme, áno, aj mnohé ucelené nové veci. Ja vôbec nevylučujem, že tých 17,20 bude riešené nejako inak, ale v tejto chvíli chcem povedať, to nie je 17,20 zato, že dieťa chodí do školy, ale to je v prvom rade zato, že má rodičov, ktorí sú v hmotnej núdzi. A to sa len podmienilo, aby to mohli dostať, že si musia plniť základné rodičovské povinnosti a zabezpečiť, aby dieťa do tej školy chodilo. Toto je ten základný prístup, ktorý tu je. Ja vôbec nevylučujem, že to nakoniec vypracujeme a prepracujeme tak, že tých 17,20 pôjde škole. Len na druhej strane stratí sa adresnosť, lebo v tej škole sedia vedľa seba deti odkázaných a neodkázaných rodičov. A v takom prípade, pokiaľ by to išlo automaticky do triedy a na triedu a na počet detí, by sme riešili potom zase plošne tú otázku, a to je proti tej filozofii toho zákona, ktorý pripravujeme, pretože vždy je tam maximálny záujem byť čo najviac adresný a dostať sa tam, kde je to potrebné. A to sa týka aj tých vecí, ktoré tu boli spomínané v súvislosti s deťmi.
Takže toľko som si dovolil v súvislosti aj s tou rozpravou poznamenať. A ešte raz dávam do povedomia, celkom iste v budúcom roku tu bude veľmi dlhá a som presvedčený, že aj konštruktívna rozprava, pretože otázka nového zákona o hmotnej núdzi bude jedna z priorít rezortu práce a sociálnych vecí pre budúci rok. Ale nechceme prísť s niečím, čo nebude veľmi dôsledne rozdiskutované s konkrétnymi zainteresovanými, aby sme našli ten najväčší alebo najoptimálnejší model, ktorý by sme ponúkli a ktorý by našiel potom dlhodobo odozvu, aby to nebolo riešenie ad hoc, ale aby sme ponúkli isté systémové riešenie, ktoré by platilo bez ohľadu na to, či to v budúcom období bude socialistická alebo iná vláda. Toľko reakcia k diskusii.
Ešte raz chcem poďakovať všetkým, ktorí v rozprave vystúpili, podporili veci, tie, ktoré sa ponúkli z hľadiska pripomienok, budú odborne zhodnotené mojím tímom. A opakujem, to, čo nebude zapracované teraz, bude minimálne predmetom diskusie vzhľadom na pripravovaný nový zákon o hmotnej núdzi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, ja len pár poznámkami k prebiehajúcej, alebo k diskusii, ktorá tu bola. Je to klasický príklad, časť opozície si znova našla dôvody, prečo návrh zákona neschváliť, aj keď takmer každý z nich vo vystúpení povedal, že je tam veľa dobrého. Počul som tu slová málo ambiciózny, nevyužíva, nedokázali sme využiť možnosť, ktorú nám to dáva, posunuli sme sa o myšací krôčik a ja neviem čo všetko. No, vážené kolegyne, kolegovia, keď sme tento návrh zákona prerokovávali vo výbore pre sociálne veci, bola možnosť tam prísť a povedať, čo by sme ešte tam mali doplniť, čo si myslia, že tam chýba, čo by sa tam dalo dať, aby to nebolo len o myšací krôčik, no ale jednoducho poslanci opozície tam ani neprišli, respektíve nám odkázali, že pracovať nebudú, čiže nepracovali vo výbore. A tam sme si to mohli rozdiskutovať. A dobré veci, ktoré tam odzneli, by som si ja ako spravodajca bol s čistým svedomím osvojil a mohol som to dať do spoločnej správy. A mohlo to tam byť. Ja s tým nemám problém. Ale keď tam niekto nie je a nepracuje, no tak asi ťažko môžem.
Prepáčte, nevykrikujte na mňa, už len kvôli veku, je to neslušné z vašej strany, pán Viskupič. Pán Viskupič!
Ďalšia poznámka. Veľa sa tu hovorilo o aktivačných prácach. Pán minister tu už veľa povedal, ja len jednu poznámku. Poprosil by som veľmi citlivo zvažovať rozšírenie tých subjektov, ktoré by mohli využívať aktivačnú prácu, lebo tu naozaj hrozí možnosť zneužitia tejto aktivačnej práce práve preto, že je veľa právnických a fyzických osôb, ktoré robia takú činnosť, aká je aj v aktivačných prácach. A môže sa stať, že by veľmi ľahko to mohli zneužiť tým, že by tú prácu robili prostredníctvom aktivačných prác, kde by mohli zarobiť oveľa, oveľa viac peňazí. Ale nebudem to už ja ďalej rozoberať, lebo vidím, že niektorých kolegov som trošku rozčúlil. Ale možnože je to dobré.
Chcem sa obrátiť len na vás na všetkých, kolegyne, kolegovia, pretože pán minister povedal, že pripravuje nový zákon, a ak prídete na rokovanie výboru s nejakými dobrými návrhmi, ktoré to, čo tam bude, vylepšuje alebo rozširuje, alebo pozitívne rieši, riešia tie vaše návrhy tú danú problematiku, ja osobne vám sľubujem, že veľmi rád si to preštudujem. A ak naozaj presvedčíte, že sú to dobré veci a úprimné veci, že to chcete naozaj zmeniť, tak ja si to aj kľudne osvojím a ak budem môcť, tak to vo výbore aj predložím. Ale nepáči sa mi, že prídete tu niektorí, pokritizujete, nič nenavrhnete a odídete zo sály.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, dobrý deň vám prajem všetkým. Dovoľte mi sa pozdraviť, lebo sa zdržím medzi vami dlhšie vzhľadom na zákony, ktoré máme ešte pred sebou, aj návrh štátneho rozpočtu, takže sa budeme vídať najbližšie dni a týždne.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 o správnych poplatkoch, bol vypracovaný Ministerstvom financií Slovenskej republiky na základe nášho plánu legislatívnych úloh. Predkladaný materiál okrem úprav vyplývajúcich z aplikačnej praxe, napríklad používanie pojmu kasína, vyčíslenie základného imania, sankcií, europostupy pri nakladaní s finančnou zábezpekou, to všetko okrem iného obsahuje návrh tohto zákona, obsahuje aj návrhy úprav viacerých oblastí, podmienok prevádzkovania hazardných hier.
V rámci prevencie a boja proti závislosti na hazardných hrách sa naozaj navrhuje zaviesť novú povinnosť pre prevádzkovateľov zverejniť pre hráčov na herných zariadeniach informáciu o telefónnom čísle na špecializované zdravotnícke zariadenie pôsobiace v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby závislosti.
Ďalšie opatrenia, ktoré budú vplývať na znižovanie záujmu ľudí o účasť na hazardných hrách, je úprava ustanovení zákona, ktoré sa týkajú herne. Navrhuje sa sprísniť možnosť umiestnenia reklamy upozorňujúcej na výšku výhry alebo na možnosť získania výhry, a to tak, aby nebola viditeľná z vonkajšej strany budov, respektíve priestorov, v ktorých sa prevádzkujú hazardné hry.
Navrhujeme takisto sprísniť definíciu pojmu herňa, a to tak, že herňa musí byť stavebne oddelený priestor so samostatným uzamykateľným vchodom, to znamená, žiadna záclonka alebo nejaký sadrokartón.
Navrhujeme sprísniť ustanovenia týkajúce sa stáleho dozoru v herni tak, aby osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť, mali s prevádzkovateľom uzatvorený pracovnoprávny vzťah a zároveň tieto osoby budú musieť byť trvalo prítomné v herni počas jej prevádzkových hodín. A takisto navrhujeme stanoviť minimálny počet hracích zariadení v herni a stanoviť maximálny počet zariadení prevádzkovaných mimo herne. Limitovanie počtu vybraných zariadení v herniach, najmä výherných priestorov u terminálov výrazne by malo prispieť k poklesu celkového počtu prevádzok v blízkosti zariadení s vyššou kumuláciou mladistvých osôb, ktoré patria naozaj medzi ľahko ovplyvniteľné ponukou hazardu.
Návrh zákona sa ďalej zaoberá úpravou sadzieb odvodov pre niektoré druhy hazardných hier, zavedením nového správneho poplatku, ktorý bude príjmom pre obce, za vydanie vyjadrenia k umiestneniu technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo zariadení používaných pri prevádzkovaní videohier. Takisto sa zaoberáme úpravou ustanovení zákona, ktoré sa týkajú prijímania všeobecne záväzného nariadenia obcou, tzv. VZN, ktoré bolo aj predmetom búrlivej diskusie pri prvom čítaní, a viete, že to VZN so sebou nesie podľa vyjadrenia Generálnej prokuratúry, ale aj Legislatívnej rady vlády ústavné riziká týkajúce sa práv podnikania. Takže náš návrh, ktorý je stále v legislatívnom znení, zavádzal tzv. podmienku, podmienku povinnosti organizovania miestneho referenda v tejto súvislosti.
Toľko to, čo som mal a mám pripravené. Ja by som chcel povedať, že viete veľmi dobre, že som strávil nad návrhom tohto zákona s vami tu niekoľko hodín búrlivých debát. Mnohé témy boli namieste a sú namieste, že boli otvorené. Chvíľami som mal pocit, samozrejme, že som hazard stvoril, podporujem ho, dokonca si niekto môže myslieť, že mám z neho nejaký, na ňom nejaký priamy záujem. Nie je tomu tak, je úplne jasné, že je to priestor, ktorý je vhodným šapito pre rôzne vystúpenia, ale aby som to nezľahčoval, ja túto tému naozaj nepodceňujem a musím povedať, že sme si z návrhov, ktoré zazneli v tejto snemovni, či z radov vládnych alebo opozičných poslancov, zobrali niektoré tipy, ktoré sme jednak ešte následne preverili a niektoré sa aj formou pozmeňovacích návrhov objavia v tomto čítaní.
Osobitne by som chcel upozorniť na pozmeňovací návrh, ktorý prednesie pán poslanec Ľubomír Petrák, ktorý v spolupráci so ZMOS-om by sa mal práve venovať tým všeobecne záväzným nariadeniam. Navyše by som chcel upozorniť, že priamo počas rokovania v druhom čítaní by som rád ešte komunikoval priamo s konkrétnymi poslancami, ktorí sa tejto téme venujú, problematiku možnej retroaktivity pôvodného zákona vzťahujúcej sa k už vydaným licenciám. Chcem verejne oznámiť, že som už rokoval s pánom Dr. Procházkom, s pánom poslancom Procházkom o tejto téme, ktorý bol v podstate aj spoluautorom pôvodnej témy. Čiže vyzývam všetkých kolegov, ktorí sa tomu venujú a vnímajú to citlivo, ja sa chcem naozaj počas tohto rokovania venovať ešte osobitne problematike možnej retroaktivity a možných následkov právnych a nie s dobrými možnými následkami voči rozpočtom obcí aj štátu.
Bol by som rád, keby sme mohli dosiahnuť nejaký konsenzus, ktorý by viedol k tomu, že sme si istí, do veľkej miery istí, že predkladáme právne čisté riešenie, apoliticky právne čisté riešenie. Keby sme mali málo času, ja budem žiadať vedenie Národnej rady, aby sme eventuálne odložili hlasovanie o tomto bode, aby sme využili čas tu v snemovni.
Ďakujem veľmi pekne.