11. schôdza

Prednášam pozmeňujúci návrh, môj pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 225).
V čl. I bode 88 § 60 ods. 6 sa slová „držiteľom povolenia na výrobu liekov“ nahrádzajú slovami „držiteľom registrácie humánneho lieku“.
Zdôvodnenie. Predmetom úpravy ustanovenia § 60 ods. 6 je držiteľ registrácie humánneho lieku.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne.
Tak ako je to aj na tabuli, dávam teraz slovo v poradí pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teda vystúpil k novele zákona o lieku aj v druhom čítaní.
Na úvod len možno dve krátke poznámky k záverečnému slovu pani ministerky.
K zákonu o rozsahu, keďže pani ministerka nevystúpila v rozprave, tak nemohli sme na ňu reagovať faktickými poznámkami. Chcem uistiť pani ministerku, že my sme v ten deň, keď pani ministerka bola na výbore 20. novembra, boli v práci, zúčastnili sme sa rokovania pléna Národnej rady. Žiaľ, naši kolegovia zo strany SMER sa nezúčastnili rokovania pléna Národnej rady, a tak znefunkčnili mimoriadnu schôdzu na odvolanie ministra spravodlivosti. Následne sa ale zjavili naši kolegovia zo strany SMER na výbore pre zdravotníctvo, kde sme prišli aj my, podpísali sme sa a na protest proti tomu, že SMER blokuje parlament, sme odišli z tohto výboru. Takže uisťujem pani ministerku, že som nebol ani v Dubaji na pláži, ani doma s deťmi v Košiciach, ani som nehral tenis, aj keď hrám tenis veľmi rád, bol som v práci v Národnej rade Slovenskej republiky, len opozičný poslanec má právo využívať to, čo mu umožňuje rokovací poriadok. Koniec koncov včera nám to tu vysvetlil predseda Národnej rady pán Paška, že právom poslanca je byť v práci a nezúčastniť sa rokovania. Myslím, že odpovedal pánovi kolegovi Hlinovi. A je to naozaj tak.
K tej druhej poznámke. Pani ministerka, ste šarmantná dáma. A ja chcem byť džentlmen a zachovať svoje džentlmenstvo aj v týchto vážnych chvíľach liekovej politiky a v slovenskej legislatíve. Tak hovoríte teda, že klamem, keď hovorím, že lieky zdražejú. Pani ministerka, ktoráže to veta dôvodovej správy jedného alebo druhého zákona nás uisťuje o tom, že zlacnejú? Ja som ju nenašiel. No len boli by ste taká láskavá nám ju prečítať? Prípadne boli by ste taká láskavá povedať, keď klamem, že lieky zdražejú, a hovorím konkrétnu cifru prepočítanú podľa októbrových reálnych cien liekov v Európskej únii, o koľkože to tie lieky zlacnejú? Prosím, dali by ste nám k dispozícii dopadovú štúdiu ministerstva zdravotníctva, ktoré prepočítalo pozitívny dopad na verejné financie a zníženie doplatkov na pacientov? O koľko zlacnejú lieky? Tak na to odpoveď nemáme, dámy a páni. Pani ministerka bola vrcholovým manažérom, keď to dobre počítam, troch zdravotných poisťovní vo svojej kariére. Ale myslím si, že generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne, ktorému by šéf jeho odboru liekovej politiky prišiel oznámiť, že s veľkou pravdepodobnosťou budúci rok zlacnejú lieky a asi vydáme menej na ne, a on by sa ho opýtal, o koľko to bude, a on by povedal, že to síce nevie, ale asi by ich mali vydať menej, tak by ho vyhodil tak, že by letel dole schodmi prepočítať tieto čísla. My tu v Národnej rade schvaľujeme zákon, ktorý by asi mal zlacnieť lieky, asi, nevieme síce, o koľko by to malo byť, ale veríme tomu, napíšeme list Ježiškovi, pani ministerka ho podpíše a Ježiško je dobrý. Čo keď nám zlacnie lieky na budúci rok? Takže chcem to trošku obrátiť na humor a nechcem používať ťažké výrazy ani nikoho osočovať.
Ale poďme teda k novele zákona o lieku, lebo veď k nej som chcel vystúpiť, aj keď znovu na úvod poviem, že keď budem plynule prechádzať do zákona o rozsahu, ono sa to oddeliť nedá, o to viac, že pozmeňujúci návrh týkajúci sa výmeny existujúceho vernostného systému za akýsi nový netransparentný spôsob zliav v lekárňach je v spoločnej správe zákona o rozsahu, ale vernostný systém sa ruší v zákone o lieku. Čiže naozaj sa to nedá oddeliť.
Dámy a páni, vláda zdraží lieky pre chorých a dôchodcov od 1. januára, ale na dôvažok ešte aj zruší fungujúci systém zliav. Miesto toho ponúka mačku vo vreci, systém zliav, ktorý je netransparentný, a nevieme celkom presne povedať, ako bude fungovať. Oba zákony, o ktorých rokujeme dnes, sú zákony lobistické, sú v prospech ziskov farmaceutických firiem a časti lekárnikov, v neprospech verejných zdrojov, zdravotných poisťovní, ako aj v neprospech pacientov, ktorí budú doplácať za lieky viac.
Keď sa pozrieme do tohto návrhu zákona, nedá mi, aby som nezačal témou, o ktorej sa toľko nehovorí, lebo väčšinou diskutujeme len o vernostnom systéme, a to, že tento zákon potichu znovu navracia možnosť farmaceutickým firmám korumpovať lekárov. Jedným z najvážnejších výsledkov zákona o lieku z roku 2011 bolo, že obmedzil možnosť reprezentantov farmaceutických firiem navštevovať a motivovať lekárov. Samozrejme, tieto opatrenia boli najprv prijaté s veľkou nevôľou, s veľkým krikom, s veľkou nespokojnosťou, aj tu v pléne Národnej rady, mám veľmi dobrú pamäť, neskôr ale s dosť veľkým pochopením. A dneska väčšina všeobecných a špecializovaných lekárov na špecializovaných ambulanciách vám povie, že, chvála pánubohu, už nechodia klepkať a neotravujú, pretože máme dôležitejšiu prácu v robote. Tento zákon veľmi opatrne vracia túto možnosť, nie tak, aby chodili v ordinačných hodinách, ale keď to tam hľadáte, naozaj to tam nájdete, že farmaceutické firmy chcú navštevovať lekárov, chcú s nimi diskutovať, chcú im pomôcť sponzorovať rôzne podujatia, prípadne ich akýmsi spôsobom motivovať. A tie formulácie v tom zákone nájdete. Napríklad súčasťou odborného podujatia môžu byť sprievodné aktivity, ktorých časový rozsah neprekročí 20 % podujatia, v prvom čítaní sme počuli, že vraj to je obed. No priznám sa, že 20 % podujatia som ešte neobedoval, ale môže to byť taký väčší obed alebo nejaké iné zaujímavé podujatie v sobotu doobeda, prípadne v piatok večer. Čítate to v tomto zákone, tak nenápadne, jemne, ale zrozumiteľne napísané. Alebo čo poviete na formuláciu, že sa zavádza povinnosť držiteľa registrácie humánneho lieku vystaviť zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účel jeho poskytnutia? Prečo by mala farmaceutická firma niekomu dávať peňažný príjem a potvrdiť účel jeho poskytnutia? Tomu celkom nerozumiem. Rozumiem ale tomu, že sa tým výrazne búra to, čo sa snažil zákon z roku 2011 zaviesť, to, o čom tu stále niekto priebežne informuje, že takéto nekalé praktiky, žiaľ, existujú v slovenskom zdravotníctve.
No poďme už konečne k meritu veci a k tomu, čo je takou nosnou témou tohto návrhu zákona, a to je zrušenie fungujúceho systému zliav v lekárňach, keď chcete, zrušenie vernostného systému. Zrušenie fungujúceho systému zliav v lekárňach ministerstvo zdravotníctva odôvodňuje tvrdeniami, ktoré nie sú objektívne.
Tým prvým vážnym argumentom, prečo ministerstvo navrhuje zrušiť zľavy v lekárňach je, že, teraz citujem: „Zrušením vernostného systému sa posilní zdravotnícky charakter verejných lekární.“ Ďalej sa v dôvodovej správe uvádza, že vernostný systém oslabuje odborný charakter lekárenskej činnosti. A záverom predkladateľ konštatuje, že konkurenčný boj o pacienta sa má viesť na odbornej úrovni. Je to účelovo použité a spájame tu hrušky s jablkami. Totiž lekáreň je zdravotníckym zariadením, súhlasím s pani ministerkou aj s tým, ako mi odpovedala na hodine otázok, a musí zdravotníckym zariadením aj zostať. Lieky, aj keď sa to nebude niekomu páčiť, sú tovarom, nie sú jesenným lístím ani dobrou náladou. Sú tovarom so špeciálnym určením. A zdravotnícke zariadenie menom lekáreň je miesto, kde sa s týmto tovarom špeciálneho určenia narába, kde sa dáva rada pacientovi, kde sa vysvetľuje užívanie tohto lieku. Zdravotnícky charakter lekárne, požiadavky na kvalitu a odbornosť lekárne sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak chce ministerstvo posilniť, zvýšiť zdravotnícky charakter, nech zmení príslušné všeobecne záväzné nariadenie. Chcem vás uistiť, dámy a páni, že vernostný systém fungujúci systém zliav v lekárňach nijako neohrozuje a nesúvisí so zdravotníckym charakterom. Zdravotnícky charakter definuje všeobecne záväzné nariadenie a lekáreň ho musí splniť, či poskytuje zľavy vo vernostnom systéme, či neposkytuje zľavy vo vernostnom systéme, lebo ináč stratí povolenie na prevádzkovanie.
Druhým argumentom, ktorým ministerstvo zdravotníctva odôvodňuje zrušenie fungujúceho systému zliav vo vernostnom systéme, je, citujem, „na najvyššiu možnú mieru odstrániť praktiky vedúce k zvyšovaniu spotreby liekov vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis". Znovu sa tu miešajú hrušky s jablkami, pretože očakával by som, že ak stúpa spotreba liekov, ministerstvo zdravotníctva to vydokladuje číslami. To je reálna diskusia. A potom by som hľadal kauzálnu súvislosť, že ak stúpa spotreba liekov, či na to má nejaký vplyv fungujúci systém zliav, vernostný systém. Dámy a páni, logicky nemôže ho mať. Lieky predpisuje lekár, nie lekárnik. Lekárnik nevie ovplyvniť to, čo má predpísané pacient na recepte. Lekárnik nerozhoduje o diagnóze ani o príslušnej liečbe, ani o liekoch, ktoré potrebuje pacient na liečbu danej diagnózy. O tom rozhoduje len a len lekár. Keď ministerstvu zdravotníctva vadí, že sa na Slovensku predpisuje veľa liekov, a pán kolega Mikloško má pravdu, že sa predpisuje veľa liekov, tak to treba riešiť tam, kde sa lieky predpisujú, u všeobecných lekárov a špecialistov, a nie v lekárni. Lekárnik to nevie ovplyvniť, že príde k nemu pacient s dvoma alebo so štyrmi receptami.
Čo sa týka voľnopredajných liekov, aj tu počujem argument, že teda stúpa spotreba voľnopredajných liekov. No faktom ale je, že žiaden z novelizačných bodov vládneho návrhu zákona o liekoch neprináša žiadne opatrenia, ktoré by mali znížiť predaj voľnopredajných liekov alebo spotrebu voľnopredajných liekov. A keďže ministerstvo zdravotníctva si nedalo tú námahu, aby vydokladovalo tieto svoje tvrdenia reálnymi číslami, tak som si dal tú námahu ja. A zobral som si údaje z Národného centra zdravotníckych informácií, aby to tak zas nebola nejaká opozičná štúdia. Myslím, že Národné centrum zdravotníckych informácií by malo mať najkorektnejšie čísla a túto autoritu by sme mali rešpektovať, vládna strana aj opozícia.
Tak ako reálne vyzerá vývoj spotreby liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis? Počet vydaných balení liekov za rok 2010 je 94,5 mil. vydaných balení liekov, za rok 2011 je 90,5 mil. vydaných balení liekov, za prvý kvartál 2012 je 20,5 mil. vydaných balení liekov. Posledné prenásobme štyrmi, aby sme mali odhad na rok 2012, a sme pri 82 mil. vydaných balení liekov. Čiže je to za tie roky 94,5 mil., 90,5 mil., 82 mil. Je vydávaných liekov viacej alebo menej? Stúpa alebo klesá ich spotreba? Zavedenie vernostného systému 1. decembra 2011 zvýšilo ich spotrebu alebo nemá vplyv na ich spotrebu. Neznížilo ju, ale nemá vplyv na ich spotrebu. Pletieme tu hrušky s jablkami, argumentácia je nepresná, je zavádzajúca.
Vývoj spotreby voľnopredajných liekov. Počet vydaných balení liekov za rok 2010 je 36,5 mil., za rok 2011 je 39 mil., za rok 2012 to nemám zatiaľ k dispozícii. Ak bude stúpať to číslo, vtedy by sme mohli hovoriť o tom, že niečo sa nám deje v tomto segmente, ale trend tu nie je stúpajúci ani po zavedení vernostného systému.
Čiže toľko k číslam z Národného centra zdravotníckych informácií.
Mohol by som vás ešte informovať o úhrade zdravotných poisťovní za lieky predpísané na recept a o doplatkoch pacientov, ale chcem vás uistiť, že v perspektíve rokov 2010 až 2012 klesajú. Nejdem vás zabávať číslami.
Takže o čo vlastne ide v tom vernostnom systéme, prečo to tak strašne ministerstvu zdravotníctva vadí? Pravda je totižto niekde úplne inde. Je to fungujúci systém, dôchodcovia a chorí ľudia, lebo predovšetkým pre tých, ktorí užívajú veľa liekov, je vernostný systém zaujímavý. Vedia, na akú zľavu majú nárok, vedia, kde tú zľavu dostanú. Odkedy sa zaviedol vernostný systém, od 1. decembra 2011 za osem mesiacov do konca júla 2012, prostredníctvom neho chorí a dôchodcovia ušetrili na doplatkoch za lieky 2 mil. eur, za osem mesiacov ušetrili chorí ľudia 2 mil. eur. Zároveň sa zdravotným poisťovniam vrátilo 1 mil. eur, pretože systém je nastavený tak, že ak chce lekáreň poskytovať zľavu, musí to oznámiť príslušným zdravotným poisťovniam, že ich poistenci budú dostávať zľavu, musí to zverejniť na internete, za akých podmienok bude zľava poskytovaná a aké sú podmienky poskytnutia zľavy, musí to byť zverejnené v danej lekárni. A z každej zľavy, a to je veľmi dôležité, chcem to podčiarknuť, ktorú dostane pacient, 50 % dostane aj zdravotná poisťovňa. Čiže zdravotnej poisťovni sa vrátia finančné prostriedky. Preto keď pacienti ušetrili za osem mesiacov 2 mil. eur, zdravotným poisťovniam sa vrátilo 1 mil. eur. Dobre, poviete, že je to možno málo peňazí. Ja ale chcem povedať, že sú to veľmi významné peniaze, hlavne čo sa týka doplatkov chorých a starých ľudí, ktorí najviac užívajú lieky a majú najviac predpisovaných liekov. Z pohľadu zdravotných poisťovní to má ale jeden veľmi dôležitý iný moment. Zdravotná poisťovňa má presný prehľad o tom, kde dostávajú jej poistenci zľavy. Vedia to skontrolovať. Vedia dokonca presne vyčísliť, akú zľavu dostal poistenec v tej-ktorej lekárni, pretože 50 % dostanú aj oni.
Ja som naozaj od začiatku, odkedy prišla vláda s týmto návrhom zákona, nerozumel tomu, prečo vláde, ktorá o sebe hovorí, že je sociálna, pán minister Richter povedal slovo socialistická, ale tiež sa mi to páči, nuž nech je socialistická, vadí, že chorý človek, že dôchodca, ktorý užíva veľa liekov a má do mesiaca tri-štyri predpísané recepty, môže vo vernostnom systéme ušetriť päť-šesť eur. Dámy a páni, komu to vadí? Nestúpa tým spotreba liekov. Neohrozuje to zdravotnícky charakter lekárne, akurát človek, ktorý užíva veľa liekov, vie ušetriť pár eur. Vieme, aké majú dôchodky naši dôchodcovia, vieme, aké príjmy majú zdravotne postihnutí, invalidi, chronicky chorí ľudia, komu toto vadí? Jediná odpoveď, ktorú viem na to poskytnúť a ponúknuť, pani ministerka určite ponúkne inú, je, že vláda jednoducho podľahla lobingu, časti lekárnikov, ktorí si jednoducho neprajú dávať zľavy. A vadí im ich konkurencia. No veď to je ich konkurencia. No, samozrejme, napr. v Michalovciach, ma minule informoval môj priateľ, je dvadsaťšesť lekární, no tak iste že si konkurujú v tých Michalovciach, je to úplne prirodzené. Tak, skrátka, lekárnikom, ktorí si nechcú znížiť svoj zisk, vadí to, že konkurencia takúto zľavu tomu dôchodcovi, tomu chorému človeku jednoducho dá. To je celé. Nič iné za tým nehľadajte, len lobing Slovenskej lekárnickej komory. Veď lobing je legitímna vec. Veď, samozrejme, lobujú za svoje záujmy. Nič mimoriadne na tom nie je. Problém je, že vláda by mala stáť na strane chorých dôchodcov, najslabších, ktorí dokážu prostredníctvom fungujúceho systému zliav ušetriť pár eur mesačne, a nie na strane lobingu firiem, ktorým ide o zisk, lekární, ktorým ide o zisk. Je to podľa mňa pomerne logické a sociálne cítiacej vláde sľubujúcej istoty by to malo byť priam jasné, že bude stáť na strane ľudí, ktorí môžu ušetriť na doplatkoch.
Potom prišla do Národnej rady petícia, pod ktorú sa podpísalo šesťdesiatpäťtisíc občanov, ktorí vyjadrujú nesúhlas s návrhom zákona o lieku a so zrušením fungujúceho systému zliav v lekárňach, ak chcete, vernostného systému, a chcú aby Národná rada Slovenskej republiky pri prerokovaní návrhu zákona zobrala do úvahy pripomienky verejnosti. Nuž, dámy a páni, nezoberie do úvahy Národná rada Slovenskej republiky tieto pripomienky. Predpokladám, že väčšina mojich ctených kolegov, ktorí budú v pléne hlasovať za tento vládny návrh zákona, ani nevie, aké sú to pripomienky, pod ktoré sa podpísalo šesťdesiatpäťtisíc občanov. Ja som sa snažil zaradiť túto petíciu ako bod na rokovanie tejto schôdze, lebo si myslím, že strana SMER? ktorá hovorila o istotách pre ľudí a o tom, ako jej veľmi záleží na sociálnych istotách, si aspoň vypočuje názor šesťdesiatpäťtisíc občanov. Nie nevypočuje si ho, zato si vypočula názor lobistov, ktorí nechcú zľavy vo vernostnom systéme, lebo im to znižuje zisk. A veď je to jednoduché. No len, priatelia, život by bol v tejto chvíli jednoduchý.
A ja už by som pomaly aj skončil, aby som zbytočne veľa nerozprával, no len, priatelia, život je plný nástrah, učil ma môj profesor na neurochirurgickej klinike, a tu, ajhľa, došlo k tak prudkej zmene, že zaskočila aj lobistov. Dňa 20. novembra pani ministerka ráno urobila tlačovku. Následne kolegovia za strany SMER, menovite pán poslanec Raši predložil pozmeňujúci návrh do zákona o rozsahu, pozor, sme v zákone o lieku, ale neviem to oddeliť. A v tom zákone o rozsahu umožňuje zľavy v lekárňach, a to, keď to veľmi jednoducho poviem, asi takým spôsobom, že, skrátka, ten lekárnik sa rozhodne, či z toho doplatku dá, alebo nedá zľavu. A môže dať zľavu až do výšky 50 % doplatku, bodka. Žiadne oznámenie zdravotnej poisťovni, internet, vyvesenie na nástenke, zľava poskytnutá zdravotnej poisťovni, no proste sa rozhodne, a dá to. Pani ministerka to minule vysvetlila na hodine otázok veľmi čarovne, že teda bude sa môcť ten lekárnik rozhodnúť, viete, pri tom okienku. Teraz nie som si celkom istý, či to bude podľa zúboženého výzoru dotyčného s receptami, alebo podľa farby kabáta. Neviem si celkom predstaviť, ako to bude fungovať, ale som si istý, že to bude i neuveriteľný chaos, hlavne netransparentnosť.
No, priatelia, ale neutekajme od merita veci, lebo toto naozaj stojí za hlbšiu analýzu, dokonca aj niektoré medicínske odbory by sa týmto vedeli už zaoberať, ja som neurochirurg, ja len operujem, ja tomu nerozumiem, ale, ešte raz, do 20. novembra nám to bolo jasné, SDKÚ – DS chce zľavy v lekárňach pre chorých a dôchodcov, SMER to nechce, SMER si vykonštruoval nejaké argumenty, a tie tvrdí, a 20. novembra, pozrite sa, stoosemdesiatstupňový obrat, SMER síce nechce fungujúci systém zliav v lekárňach, ale chce iné zľavy v lekárňach. Prosím, už naozaj sa bojím opýtať, ale ticho by som poznamenal, to už neohrozuje zdravotnícky charakter lekárne? Už teraz nevadí, že ten lekárnik teda sa rozhodne, že pán Hlina, to je poslanec, ten môže platiť plný doplatok, Kuffa, to je milý človek, bude mať 50-percentnú zľavu, pani Žitňanskej, mám ju rád, 30-percentnú ju dá, ona ju 50-percentnú nedostane? To neohrozí zdravotnícky charakter lekárne. Priatelia, ja už som videl veľa v tomto parlamente, ale tento obraz z 20. novembra bude pre mňa pamätný. A ja sa stále učím a stále ma niečo dokáže prekvapiť. (Reakcia z pléna.) Kto chce väčšiu zľavu, Béla? (Smiech v sále.) Maďarom tu nebude daná žiadna zľava. (S humorom povedané.) Prepáčte, pokračujem ďalej. (Potlesk.)
Priatelia, dovoľte, aby som sa venoval svojmu vystúpeniu. Čiže pokračujem ďalej. A teraz sa už budem držať merita veci. Čo je problém tohto systému? Je netransparentný. Po prvé, môže viesť k zdražovaniu liekov. A prečo? Môže viesť k zdražovaniu liekov preto, lebo farmaceutické firmy nebudú musieť tlačiť na to, aby im kategorizačná komisia určila čo najnižšiu cenu. Jasné, budú musieť byť v priemere troch najnižších cien, ale kategorizácia je o tom, že firmy, ktoré ponúkajú liek s rovnakou účinnou látkou, súťažia aj cenou. To je aj zámerom kategorizačnej komisie a ministerstva zdravotníctva, aby tá cena bola čo najnižšia. To je v poriadku zatiaľ. Len teraz, sledujte, nemáte inú možnosť, iba tlačiť na čo najnižšiu cenu. Keď máte čo najnižšiu cenu v konkurencii ostatných farmaceutických firiem, môže sa vám stať, že dokonca budete mať liek bez doplatku, lebo celý ho uhradí zdravotná poisťovňa, a v každej ATC skupine musí byť jeden liek bez doplatku, alebo len s minimálnym doplatkom. V tejto chvíli ale môžete byť odvážnejší a mať trošku drahší liek. Áno, bude vyššia úhrada zdravotnej poisťovni a vyšší doplatok pacienta. Potom sa už len treba dohodnúť s dostatočne veľkým počtom lekární, aby dali 50-percentnú zľavu, a odbyt tak bude zabezpečený. Na to doplatí ale zdravotná poisťovňa, pretože jej časť úhrady narastie. Tento návrh totiž ruší niečo, čo je v slovenskej legislatíve zakotvené niekde od roku 2004. A volá sa to veľmi ľudovo fixný doplatok. Všetky vlády to rešpektovali. Ten je o tom, že keď farmaceutická firma, lekáreň, ktokoľvek zníži cenu lieku, tak to zníženie sa rozdelí v takom pomere medzi zdravotnú poisťovňu a pacienta, aký je pomer úhrady na cene lieku. Čiže keď zdravotná poisťovňa platí 80 % a pacient 20 %, keď dáte zľavu, tak v pomere osem ku dvom sa táto zľava rozdelí medzi zdravotnú poisťovňu a pacienta. Bolo to zavedené preto, aby farmaceutické firmy nemohli špekulovať a umelo nezvyšovali cenu a potom odpustili zľavu pacientovi a zvýšili tak odbyt svojho drahšieho lieku. Lenže tento systém zliav to ruší. Vyvolá možnosť špekulovať farmaceutickým firmám. Môže zdražiť reálne lieky a môže zvýšiť náklady zdravotných poisťovní na úhradu liekov predpisovaných na recept. Vyvolá nekalú súťaž medzi lekárňami. Viete, dneska keď lekáreň chcela dávať zľavy, musela to oznámiť zdravotnej poisťovni, musela povedať, akú zľavu dá. Musela to mať na internete. Musela to mať vyvesené v predajni, respektíve v prevádzke, keď chcete, v lekárni. Skrátka, musela to mať vyvesené. A všetci museli reálne vedieť o tom, za akých podmienok ponúka zľavy. Pozor, 50 % zľavy, ktorú dostal pacient, dostala aj zdravotná poisťovňa, vrátilo sa jej to. Čiže dneska vám zdravotná poisťovňa vie úplne presne na centy povedať, kde a akú zľavu na predpísané lieky dostali jej pacienti. No ale v novom systéme, ako to bude fungovať, keď pán lekárnik pozerajúc cez okienko sa rozhodne, či dá zľavu 20, 30 alebo 50 %? To budú lekárne súťažiť spôsobom, že dneska u nich je Corvaton za polovičný doplatok alebo v piatok medzi druhou a treťou happy hour? Naozaj, posilňujeme zdravotnícky charakter lekární, skutočne. Ale viete, čo je na tom najhoršie? V skutočnosti na to doplatí pacient. Lenže ten, ktorý užíva veľa liekov a ktorému nie je jedno, koľko za to doplatí, nebude vedieť vôbec nič, nebude vedieť o tom, kde dostane zľavu, nebude vedieť, kedy dostane zľavu, a nebude vedieť na akú zľavu na liek má vlastne nárok. Čiže keď ministerstvo chcelo posilniť zdravotnícky charakter lekárne, tak teraz sa to naozaj týmto pozmeňujúcim návrhom podarí, pretože pacient, ktorý má predpísaných veľa liekov, vojde dnu a prvá vec, čo urobí, potom je, že predloží recepty a spýta sa pani magistry, koľko bude doplácať. A ona povie 17,60. A on povie: Počkajte, ale na námestí boli o euro lacnejší.“ Tak o tom je tento pozmeňujúci návrh, dámy a páni. Je to o stoosemdesiatstupňovom obrate, to som už hovoril.
Záverom mi teda dovoľte k tejto časti povedať len toľko, že vláda zdražuje lieky pre chorých a dôchodcov a ruší fungujúci systém zliav. Miesto toho ponúka mačku vo vreci, na ktorú doplatia predovšetkým pacienti, lebo nebudú vedieť kedy kde a na akú zľavu vlastne to majú nárok.
Dalo by sa, samozrejme, o tomto návrhu zákona ešte dlho diskutovať, mohol by som diskutovať o generickej preskripcii. Tí, ktorí ste boli v parlamente, pamätáte sa na vehementný boj strany SMER proti generickej preskripcii. Konštatujem, že generická preskripcia až na malé kozmetické zmeny zostáva tak ako ju nastavila predchádzajúca vláda. A gratulujem strane SMER, že aj keď to bolo trošku neskôr, ale pochopili význam a fungovanie generickej preskripcie. Sú tam aj opatrenia, ktoré napríklad predlžujú potrebu odbornej praxe pre odborného zástupcu v lekárni z troch na päť rokov, ktoré rušia sieť lekární. Rozumiem, že lekárnici tu lobovali veľmi intenzívne. A nesie to pečať záujmov niektorých lekárnikov, ktorí takýmto spôsobom chcú vybaviť konkurenciu tak ako pri vernostnom systéme, tak aj pri predlžovaní odbornej praxe, aj pri zrušení siete lekární.
Viete, sieť lekární, to je taká milá téma, aj o tom by sa dalo pomerne dlho diskutovať, lebo jediné, čo tým dosiahnete, keď zrušíte sieť lekární, je, že ten, kto to prevádzkuje, si bude na každom musieť zriadiť vlastnú eseročku. Absolútne nič sa tým nevyrieši, budú fungovať naďalej, tak ako fungovali predtým, kým boli zakázané v zákone. A mal som veľmi šarmantné rozhovory s už minulým šéfom lekárnickej komory pánom Valjanom. A keď som mu povedal, že, pán prezident, dones ten pozmeňujúci návrh, ktorým zabránime tomu, aby v slobodnej krajine ten, kto chce podnikať, si mohol založiť päť eseročiek a na každú prevádzkovať jednu lekáreň, tak toho nebolo, vždy sme boli v tej rovine virtuálnych diskusií.
Ale, priatelia, ja rešpektujem, že SMER vyhral voľby, ja rešpektujem, že má veľkú väčšinu v tejto snemovni a schváli čokoľvek, rešpektujem, že chcete predĺžiť potrebnú odbornú prax na získanie licencie na prevádzkovanie lekárne, ja rešpektujem, že idete zrušiť tie siete, lebo ste to sľúbili, ja rešpektujem aj to, že chcete umožniť farmaceutickým firmám, aby tak potichučky niečo sem-tam zasponzorovali. Je to vaše legitímne právo. Získali ste mandát od občanov, tak to urobte. Len, pre boha živého, dámy a páni, prečo chcete zrušiť fungujúci systém zliav v lekárňach, vďaka ktorému môže chorý človek alebo pacient ušetriť 5 – 6 eur mesačne, a namiesto toho ponúkate mačku vo vreci? Nebolo by už lepšie ponechať fungujúci systém zliav tak, ako je, keď už ste urobili ten obrovský myšlienkový posun 20. novembra, že ste prišli na to, že vlastne tie zľavy v lekárňach by aj mohli byť a neohrozí to zdravotnícky charakter lekárne?
Na záver mi dovoľte ešte predložiť jeden jediný procedurálny návrh. V zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku navrhujem vrátiť predložený návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie.
Dôvod na to je jednoduchý. Dôvodová správa, ktorá hovorí o tom, prečo treba zrušiť zľavy v lekárňach, je v ostrom nesúlade s tým, čo snemovňa schváli v zákone o rozsahu. Nech si ministerstvo zoberie oba tieto zákony a nech si to aspoň dá do súladu, aby sme vedeli, čo vlastne chcete, či chcete netransparentné zľavy alebo transparentné zľavy, ktoré zľavy to vlastne posilňujú a ktoré zľavy to oslabujú zdravotnícky charakter lekárne. Naozaj chcem poprosiť, aby si ministerstvo aspoň v týchto základných veciach urobilo poriadok. A preto vás chcem požiadať o podporu tohto procedurálneho návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca Novotného sú faktické poznámky dvoch pánov kolegov. Končím možnosť faktických poznámok.
Nech sa páči, pán Ivan Uhliarik.

Ďakujem pekne, chcem reagovať na predrečníka svojou faktickou poznámkou. Naozaj, nebudem sa vyjadrovať k zavádzajúcim tvrdeniam pani ministerky o tom, že nezdražejú lieky, ja chcem len podporiť to, čo povedal pán poslanec Novotný, číslami, ktoré publikovalo NCZI, čiže Národné centrum zdravotníckych informácií. A som veľmi rád, že taký bonmot povedal na konci predchádzajúceho dopoludnia, predchádzajúceho vstupu pán poslanec Kuffa, ktorý hovoril, že prázdny sud duní najviac, to znamená, keďže nie je nič v tomto sude, tak skutočne duní najviac. A v tomto prípade pani ministerka asi naozaj nemá dobré informácie. Budem citovať z NCZI: „Ceny liekov za rok 2010 boli 963 miliónov eur, za rok 2011 boli 897 miliónov eur, za prvý kvartál roku 2012 boli 198 miliónov eur, pričom keď si posledné číslo vykrátime zhruba krát štyri, vyjde nám zhruba suma 800 miliónov eur. Je alebo nie je toto znižovanie cien liekov? A doplatky za rok 2010 sú 162 miliónov eur, za rok 2011 sú 175 miliónov eur, za prvý kvartál roku 2012 sú 39 miliónov eur, krát 4 zhruba 120 miliónov eur. Je alebo nie je toto znižovanie doplatkov za lieky? Ďakujem pekne.

S ďalšou faktickou poznámkou pán Igor Hraško.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, áno, spomínali ste, že urobilo už niekoľko obratov teda nielen ministerstvo, ale aj samotní poslanci vládnej strany. Podľa mňa úlohou štátu by malo byť v prvom rade hájiť záujmy svojich občanov, a teda poistencov, ktorí sú dnes, ako vieme všetci, povinne zdravotne poistení. To znamená v prvom rade zaručiť nízku cenu lieku na vstupe, akonáhle ten liek prichádza do našej krajiny alebo sa už nachádza v našej krajine, čiže keď vstupuje do systému obchodného, no a potom, samozrejme, následne na to zaručiť, aby ten pacient mal čo najnižší doplatok. To znamená, že musí sa ušetriť v prvom rade na verejných zdravotných odvodoch, z ktorých potom, pokiaľ ušetríme na liekoch, môže ísť na inú zdravotnú starostlivosť a následne, aby občan na to nedoplácal, samozrejme, veľa. Ak zaručí štát toto, potom si myslím, že nebude treba žiadne zľavové systémy, žiadne špeciálne zľavy dávať, pretože každý bude mať garantovanú najnižšiu cenu lieku. No a, samozrejme, lekárne si potom z toho odnesú to svoje.
Spomínali ste ešte predlžovanie praxe lekárnikov. Ja ich nazvem pseudolekárnikmi, pretože pokiaľ niekto má mať zaručenú vlastne len prax, respektíve o niekoho odbornosti bude hovoriť jeho prax, kdesi v nejakom zariadení, tam si môže nabúchať ktokoľvek koľkokoľvek štempľov, akých chce, a nebude to adekvátne odbornosti lekárnika, podľa mňa tu treba dbať na to, aby skutočne len odborná špecializácia s adekvátnym vzdelaním garantovala odbornú starostlivosť zdravotnícku v lekárňach, to znamená, že neexistuje, že niekto bude viesť lekáreň, kto má len nejakú pseudoprax niekde v nejakom zariadení, kde mu hocikto môže dať hocijaký štempeľ o tom, že to absolvoval, a pritom nemusí to byť absolútne prax spoločná s lekárnictvom, takže len odborníci nech vedú lekárne.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Novotný.

Ďakujem pekne.
K pánovi poslancovi Uhliarikovi len toľko, že áno, tie čísla sú tvrdé. Tvrdé dáta jednoznačne hovoria o tom, že po zavedení vernostného systému žiadna spotreba nestúpla. A ministerstvo zdravotníctva jednoducho nemá pravdu, keď to hovorí, pretože to nie je podložené žiadnymi dátami. Naozaj, je taký čas, treba položiť na stôl čísla. Ak sú čísla, niet o čom diskutovať. A tie čísla sú práve opak, ako tvrdí ministerstvo zdravotníctva v dôvodovej správe.
Čo sa týka pána poslanca Hraška, takisto mu veľmi pekne ďakujem za jeho reakciu. Súhlasím, naozaj, lekáreň je zdravotnícke zariadenie. Lieky, je to tovar, tovar špeciálneho určenia, ktorí sa kupuje a predáva, z ktorého sa vyplácajú marže. Na ich vývoji zarábajú farmaceutické firmy. A zdravotnícky pracovník lekárne, lekárnik, musí byť odborne erudovaný na to, aby vedel poskytnúť správnu zdravotnícku lekárnickú radu, aby vedel správne vykonávať zdravotnícku lekárnickú prax, o tom niet žiadnych pochybností. Ale nesúvisí to s tým, či bude mať väčší alebo menší zisk z výdaja liekov predpísaných na recept alebo voľnopredajných liekov. A mám taký pocit, že ministerstvo zdravotníctva po 20. novembri akosi priznalo, že zľavy do lekárne patria. A teraz by bolo fér diskutovať o tom, ako to má fungovať, aby to bolo transparentné, aby to bolo skontrolovateľné, aby to nepredražilo lieky, aby pacienti vedeli, na akú zľavu to vlastne majú nárok, a aby to nevyvolalo nekalú súťaž medzi lekárňami. A obávam sa, že dnes fungujúci systém zliav je omnoho lepší ako mačka vo vreci, čo navrhuje ministerstvo zdravotníctva. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ivan Uhliarik. Nech sa páči.